Ukrajina Rusko Online: Ukrajina má podľa Stoltenberga právo stať sa členom NATO

Rozhodnutie Ruska nepozvať pozorovateľov OBSE na nadchádzajúce prezidentské voľby je hlboko poľutovaniahodné. V pondelok to uviedli Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) a Parlamentné zhromaždenie OBSE.

"Sme veľmi sklamaní rozhodnutím nepozvať OBSE na pozorovanie ruských prezidentských volieb," uviedol riaditeľ ODIHR Matteo Mecacci. Toto rozhodnutie je podľa neho v rozpore so záväzkami OBSE a zároveň sa odopiera voličom a inštitúciám krajiny nestranné a nezávislé hodnotenie volieb.

"Je nám ľúto, že podmienky v Ruskej federácii sa natoľko zhoršili, že nemôžeme vyslať pozorovateľov na marcové prezidentské voľby," povedala predsedníčka PZ OBSE Pia Kaumaová.

Pripomenula, že vôbec prvá volebná pozorovateľská misia bola do Ruska vyslaná v roku 1993 a odvtedy v krajine dohliadala na desať celoštátnych volieb.

"Je veľmi poľutovaniahodné, že úpadok demokracie dospel do takého kritického bodu, že tento rok nemôžeme byť na mieste, aby sme mohli (voľby) pozorovať. Budeme však, samozrejme, naďalej pozorne sledovať situáciu," dodala Kaumaová.

Pôjde už o druhé voľby v Rusku bez účasti pozorovateľov OBSE. Pre rozsiahle obmedzenia zo strany ruských úradov sa pozorovatelia vyslaní OBSE nezúčastnili na parlamentných voľbách v roku 2021.

Hlasovanie v ruských prezidentských voľbách sa bude konať od 15. do 17. marca. Očakáva sa, že úradujúci prezident Vladimir Putin vo voľbách zvíťazí bez väčších problémov a zostane pri moci ďalších šesť rokov, keďže nemá vážnejších súperov. (TASR)

Na Ukrajine chcú zvrátiť zákaz používania spermií či vajíčok padlých vojakov a vojačiek pre umelé oplodnenie.

Nový kontroverzný zákon vstúpi do platnosti v marci. Podľa jeho súčasného znenia sa po smrti vojakov či vojačiek zničia ich predtým uskladnené spermie či vajíčka. Na Ukrajine to vyvolalo emotívnu diskusiu, pričom krajina takmer dva roky čelí ruskej invázii, čo znamená aj veľké ľudské straty.

Podpredsedníčka parlamentu Olena Kondraťuková informovala, že poslanci predkladajú v pondelok pozmeňujúci návrh, ktorým by sa zrušila posmrtná likvidácia uskladneného biologického materiálu vojakov. "Vlna verejného rozhorčenia, dúfajme, presvedčí poslancov, aby zaň hlasovali," povedala.

Vlani schválený zákon ukrajinským vojakom a vojačkám umožňuje bezplatne zmraziť svoje spermie či vajíčka, aby sa mohli použiť, ak by boli zranení v boji. V prípade ich úmrtia sa však tento biomateriál má zničiť.

Ukrajinské ministerstvo zdravotníctva už skôr vyhlásilo, že reprodukčné kliniky "zmrazený biomateriál padlých vojakov" likvidovať nebudú. Sporné nariadenie bude podľa ministerstva čoskoro v spolupráci s poslancami zrušené.

Kondraťuková, členka opozičnej strany Vlasť (Baťkivščyna) navrhuje, aby nové znenie zákona umožnilo použitie spermií a vajíčok nielen vdovám a vdovcom, ale aj ich nezosobášeným partnerom či dokonca rodičom padlých vojakov.

AFP pripomína, že na rozdiel od mnohých iných európskych krajín je na Ukrajine legálne surogátne (náhradné) materstvo. V tomto prípade plod donosí a dieťa porodí tzv. náhradná matka. Pred súčasnou vojnou bola preto vyhľadávanou destináciou pre mnohé páry zo zahraničia.

Od začiatku ruskej invázie 24. februára 2022 počet obyvateľov Ukrajiny výrazne znížili vojenské straty a emigrácia. Podľa AFP v zahraničí žije až 7,5 milióna Ukrajincov. (TASR)

Valerij Zalužnyj zostáva vrchným veliteľom ukrajinských ozbrojených síl, oznámili ministerstvo obrany i prezidentská kancelária.

"Vážení novinári, odpovedáme všetkým naraz: nie, nie je to pravda," uviedlo ministerstvo obrany na Telegrame.

V ukrajinských médiách sa predtým rozšírila správa, že prezident Volodymyr Zelenskyj odvolal Zalužného, príslušný výnos však zatiaľ nezverejnili.

Takúto informáciu dementoval aj Zelenského hovorca Serhij Nykyforov. "Nie je to predmetom diskusie," povedal podľa tlačovej agentúry Interfax Ukrajina.

Zalužnyj (50) sa stal hlavným veliteľom ukrajinskej armády niekoľko mesiacov pred začiatkom invázie Ruska z februára 2022.

Pod jeho velením ukrajinské jednotky odolávajú invázii a časť obsadených území dobyli späť. Generál je považovaný za obľúbeného medzi vojakmi i obyvateľstvom. Preto mu aj pripisovali politické ambície, čo sám popiera, približuje DPA. (TASR)

Okupanti zaútočili na mesto Cherson z východného brehu rieky Dneper. Občania mesta dostali pokyn, aby sa ukryli.

Cherson je terčom nepriateľskej paľby! Výbuchy otriasajú oblasťou v blízkosti brehu rieky. Rusko útočí z dočasne okupovaného ľavého brehu,“ napísal na Telegrame šéf vojenskej administratívy Chersonskej oblasti Roman Mročko. (SITA)

Rada EÚ predĺžila o šesť mesiacov ekonomické sankcie voči Rusku. Vzťahuje sa na všetky hospodárske sankcie od júla 2014.

Podľa komuniké Rady je EÚ presvedčená, že je potrebné uplatňovať všetky sankcie, kým Rusko používa silu a porušuje medzinárodné právo.

V decembri minulého roka k protiruským sankciám pribudol zákaz obchodu s ruskými diamantmi. Európska únia pripravuje ďalší balík sankcií proti Moskve, pričom podľa médií sa dotkne obchodu s ruským hliníkom. (SITA)

Ruský útok na Znob-Novhorodske v Sumskej oblasti zabil troch civilistov a jedného zranil, oznámil starosta obce Petro Hončarov.

Medzi obeťami sú dvaja muži, ktorý sa v čase útoku nachádzali pri miestnej pošte, a utrpeli zranenia. Jeden z nich zomrel pri prevoze v sanitke.

Ďalšími obeťami boli muž a žena, ktorí zomreli na mieste, keď ich rodinný dom zasiahla raketa Grad, dodal Hončarov.

Obce v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajine čelia takmer každodenným útokom ruských síl, keďže ležia neďaleko ruských hraníc.

Vladimir Putin a Alexander Lukašenko sa stretli v Petrohrade, aby prediskutovali rozširovanie ich spojenectva.

Ruský prezident Putin zdôraznil, že Rusko a Bielorusko vytvorili „strategické partnerstvo“ vďaka 25-ročnému Zväzovému štátu Ruska a Bieloruska. Tento pakt znamená pre obe krajiny úzke politické, ekonomické a vojenské väzby, zatiaľ však neprerástol do úplného zlúčenia týchto štátov.

"Je dôležité, že uprostred bezprecedentného zahraničného tlaku Rusko a Bielorusko úzko spolupracovali na medzinárodnej scéne a ponúkli si vzájomnú podporu ako skutoční spojenci," povedal Putin na začiatku rozhovorov.

Lukašenko vo februári 2022 povolil Kremľu použiť bieloruské územie na inváziu vojakov na Ukrajinu.

Minulý rok Rusko presunulo časť svojich jadrových zbraní krátkeho doletu do Bieloruska, bližšie k Ukrajine a pred dvere NATO. Ich deklarované nasadenie bolo všeobecne vnímané ako súčasť úsilia Moskvy odradiť Západ od zvýšenia vojenskej podpory Kyjevu.

Lukašenko minulý mesiac povedal, že rozmiestnenie ruských jadrových zbraní bolo dokončené v októbri. Neuviedol však, koľko z nich bolo umiestnených v Bielorusku. (SITA)

Maďarsko podporuje suverenitu Ukrajiny, vyhlásil maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó v Užhorode.

Vyjadril sa tak po schôdzke so šéfom ukrajinskej diplomacie Dmytrom Kulebom, podľa ktorého neexistuje otázka, ktorú by Kyjev a Budapešť nedokázali v rámci dvojstranného dialógu vyriešiť.

Server podotkol, že Szijjártó s Kulebom rokoval vlani v decembri v Bruseli, terajšie stretnutie však bolo ich prvou dvojstrannou oficiálnou schôdzkou od vypuknutia vojny na Ukrajine.

Kuleba ocenil, že rozhovor charakterizovala otvorenosť, konštruktívnosť a čestnosť. Politik poďakoval Maďarsku za humanitárnu pomoc Ukrajine. Hlavnou témou schôdzky bola podľa jeho slov euroatlantická integrácia Ukrajiny.

"Vychádzame z predpokladu, že členstvo Ukrajiny v Európskej únii by najlepšie vyhovovalo záujmom Maďarska," dodal Kuleba.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Minister Umerov sa snaží vyčistiť systém, Ukrajina priznala zlyhania pri zásobovaní armády Čítajte 

Szijjártó zopakoval postoj maďarskej strany, ktorá požaduje návrat práv maďarskej menšiny žijúcej v Zakarpatskej oblasti k stavu pred rokom 2015.

Kuleba reagoval, že je potrebné objasniť detaily, o ktorých budú strany diskutovať v rámci bilaterálneho dialógu, a problém bude definitívne vyriešený.

Na schôdzke v Užhorode bol prítomný aj šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

"Máme záujem na stretnutí maďarského premiéra s ukrajinským prezidentom. Dnes sme k tomu urobili veľmi silný krok," povedal Jermak v súvislosti s pripravovanou schôdzkou Viktora Orbána s Volodymyrom Zelenským. (TASR)

Ukrajinské bojové drony zničili dve ruské opevnené pozície v Záporožskej oblasti, tvrdia jednotky ukrajinských špeciálnych síl.

Pozície okupantov bolo potrebné zničiť pre vylepšenie taktickej situácie.

„Výsledkom precíznej práce je to, že boli zničené opevnené posty aj ťažká technika a nepriateľskí vojaci boli zabití," uviedli ukrajinské sily pre špeciálne operácie.

Dodali, že nakoniec použili dron a na miesto zničených ruských opevnených pozícií dopravili modro-bielu vlajku, aby okupantom pripomenuli, že sú na ukrajinskej pôde a dlho na nej nebudú. (SITA)

Maďarská opozícia chce mimoriadnu schôdzu k ratifikácii vstupu Švédska do NATO. Zvolať ju chcú budúci pondelok.

Ak o zvolanie mimoriadnej schôdze požiada najmenej pätina poslancov zákonodarného zboru, predseda parlamentu Kövér to musí urobiť. Keďže k iniciatíve Maďarskej socialistickej strany sa pridali aj poslanci Demokratickej koalície, strán Jobbik, LMP, Momentum a Dialóg (Párbeszéd), pre zvolanie schôdze vyzbierali potrebný počet podpisov.

Opozičná Maďarská socialistická strana upozorňuje, že pre schválenie programu mimoriadnej schôdze budú potrebné okrem hlasov 54 opozičných poslancov aj hlasy 47 poslancov bloku vládnych strán Fideszu-KDNP, čo sa nemusí podariť.

Opozícia v posledných rokoch viackrát iniciovala mimoriadne schôdze, poslanci Fideszu sa však doteraz nezúčastnili na žiadnej z nich. Bojkotovali aj vlaňajšiu júlovú schôdzu, na ktorej sa malo rozhodovať aj o vstupe Švédska do NATO. (TASR)

Tvrdiť, že vojna je len na východe Ukrajiny, je klamanie verejnosti, vyhlásil český prezident Pavel.

Reagoval na výroky slovenského premiéra Roberta Fica, podľa ktorého sa v Kyjeve žije normálny život.

"Na Ukrajine nepochybne vojna je. To, že v Kyjeve po väčšinu času beží normálny život, je pravda. Ale bohužiaľ ten normálny život je prerušovaný tým, že prilietavajú rakety a neriadené strely, ktoré zabíjajú ľudí," povedal Pavel.

Hoci to podľa neho na prvý pohľad môže vyzerať ako bežný mierový život, je to vojna, nie normálne situácia. "Skresľovať to tým, že vojna alebo špeciálna operácia, ako ju nazývajú Rusi, je len na východe Ukrajiny, je vážnym klamaním verejnosti," dodal český prezident.

Zdôraznil, že hoci Západ môže byť do určitej miery unavený neustálym počúvaním o nevyhnutnosti podporovať Ukrajinu, je potrebné si uvedomiť, že v tomto konflikte ide o to, ako bude v budúcnosti vyzerať európska aj globálna bezpečnosť. Ak Rusko uspeje a bude kontrolovať celé územie Ukrajiny, podľa Pavla ho to utvrdí v tom, že môže napadnúť inú suverénnu krajinu a silou si vymôcť svoj záujem.

"Ak nechceme žiť v takom svete, a verím tomu, že väčšina našich obyvateľov nechce, nezostane nám nič iné, než sa proti takému zlu postaviť," povedal prezident ČR.

V súvislosti s pokračovaním pomoci Ukrajine by sa podľa neho mala Európa pripraviť na možnosť, že nadchádzajúce prezidentské voľby v Spojených štátoch vyhrá Donald Trump. Ak by sa potom stretol s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a uzavrel by s ním nejakú dohodu, ktorá by podľa Pavla nemusela byť výhodná pre Ukrajinu ani pre Európu, Európa sa s tým bude musieť vysporiadať. Preto je podľa neho lepšie sa vopred pripraviť.

Prezident Pavel reagoval aj na slová českých opozičných politikov o tom, že chcú mier a nechcú sa pripravovať na vojnu. "Ak budeme len tvrdiť, že chceme mier, pred násilím nás to neubráni," povedal Pavel. Dodal, že v záujme zachovania mieru je nutné byť na vojnu pripravený. (TASR)

Ruské útoky za posledný deň zranili šesť civilistov. Rusi celkovo útočili na deväť ukrajinských oblastí.

Zranených hlásili v Doneckej a Chersonskej oblasti.

V Doneckej oblasti utrpeli zranenia štyria ľudia. Ruský útok na mesto Myrnohrad zranil troch ľudí a poškodil administratívnu budovu a škôlku, uviedol gubernátor oblasti Vadym Filaškin.

Útoky na Doneckú oblasť jedného civilistu zranili aj v meste Očeretyne. V Chersonskej oblasti ruské útoky zranili dvoch ľudí, uviedol na komunikačnej platforme Telegram tamojší gubernátor Oleksandr Prokudin. (SITA, Kyiv Independent)

Moskva plánuje ukončiť vojnu až po zničení ukrajinského štátu naznačil šéf ruskej Služby zahraničnej rozviedky Sergej Naryškin.

Naryškin uviedol, že ukrajinský štát a vláda majú „veľmi smutný osud“ a že Rusko sa „nezastaví na polceste“.

Rusko na začiatku invázie dúfalo, že vstúpi do Kyjeva, zvrhne ukrajinskú vládu a dosadí tam svojich prokremeľských predstaviteľov. Americký Inštitút pre štúdium vojny pripomenul, že Naryškin už v minulosti použil podobnú rétoriku, keď vyhlásil, že Rusko sa „nezastaví na pol ceste“ vo svojom boji s nacistickou ideológiou, čo je téma, ktorú Moskva použila na ospravedlnenie svojej invázie.

„Podobnosť oboch vyhlásení naznačuje, že Naryškin môže používať vopred schválenú kremeľskú rétoriku, aby signalizoval ruským občanom, že Kremeľ nie je otvorený vyjednávaniu s Ukrajinou alebo kompromisom o akomkoľvek urovnaní vojny, ktorú Rusko začalo, napriek nedávnym správam zo Západu o opaku,“ uviedol ISW.

„Ruskí predstavitelia dôsledne opakujú záväzok Ruska voči jeho maximalistickým cieľom na Ukrajine – ktoré sa rovnajú dokončeniu ukrajinskej a západnej kapitulácie – a vyhlásenia ruských predstaviteľov naznačujúce, že Rusko má alebo vždy malo záujem na mierových rokovaniach s Ukrajinou, sú veľmi pravdepodobne snahou predstierať záujem podnietiť preventívne ústupky Západu týkajúce sa suverenity alebo územnej celistvosti Ukrajiny,“ dodávajú analytici.

Naryškin sa zviditeľnil aj pred jesennými parlamentnými voľbami na Slovensku, keď spochybňoval ich integritu. V čase predvolebného moratória tvrdil, že Spojené štáty americké sa rôznymi formami, ako nátlak, zastrašovanie či úplatky, snažia dosiahnuť, aby na Slovensku vyhrali sily, ktoré budú prehlbovať partnerstvo s USA.

Ruský súd odsúdil 72-ročnú dôchodkyňu na päť a pol roka väzby za údajné zdieľanie príspevku o obetiach Ruska na Ukrajine.

Jevgeniju Majborodovú z Rostovskej oblasti stíhali na základe zákona, ktorý zakazuje úmyselné šírenie "nepravdivých informácií" o ruskej armáde. Majborodová sa k činu priznala, avšak odmietla tvrdenia prokuratúry, že bola motivovaná "politickou nenávisťou," uviedla ruská organizácia na ochranu ľudských práv OVD-Info.

Na svojom profile na sociálnej sieti VKontakte (VK) zdieľala "emotívne video" o vojnovom konflikte a príspevok o počte zabitých vojakov, pripomenula skupina zaoberajúca sa ochranou práv pri výkone slobody prejavu Setevie svobody.

Obvinená podľa skupiny cítila povinnosť zdieľať príspevky po tom, čo jej brat uviazol pod troskami budovy zničenej delostreleckou paľbou v ukrajinskom meste Dnipro.

Odsúdenie Majborodovej potvrdil aj hovorca mestského súdu v Rostove. Obvinili ju zo šírenia nezákonného obsahu na svojom účte na sociálnej sieti VK, pričom neuviedol bližšie informácie.

Po začatí ruskej ofenzívy na Ukrajine vo februári 2022 vyhlásila Moskva kritiku ruskej armády za nezákonnú. Tisíce odporcov konfliktu bolo preto uväznených. (TASR)

Ukrajina má právo stať sa členom NATO, tvrdí šéf Aliancie Jens Stoltenberg. Je to podľa neho dobrý krok.

Generálny tajomník NATO zdôraznil, že Severoatlantická aliancia vznikla, aby predchádzala vojnám. „

Pochádzam z Nórska, ktoré hraničí s Ruskom. Keď sa Nórsko stalo členským štátom NATO, Sovietsky zväz to nazval provokáciou. Nebola to provokácia, bolo to právo akéhokoľvek suverénneho štátu zvoliť si svoju vlastnú cestu. Nórsko má svoje práva, tak ako ich majú Švédsko, Fínsko a Ukrajina," povedal Stoltenberg.

Šéf NATO zároveň zdôraznil nevyhnutnosť ďalšej v americkej pomoci Kyjevu, pretože to výrazne oslabuje potenciál Ruska a prostriedky vyčlenené z amerického rozpočtu sa využívajú najmä v USA, keďže sa vynakladajú na nákup amerických zbraní. (SITA, Ukrajinská pravda)

Kremeľ pokračuje v úsilí o destabilizáciu Moldavska, varuje americký Inštitút pre štúdium vojny. 

Podľa predstaviteľa ruského ministerstva zahraničných vecí Alexeja Poliščuka Moldavsko začalo „ničiť svoje väzby“ s krajinami Spoločenstva nezávislých štátov.

To bolo založené v roku 1991 po rozpade Sovietskeho zväzu. Poliščuk vraví, že sa šíria klebety, že Moldavsko plánuje opustiť organizáciu vedenú Ruskom do konca tohto roka. Vyhlásil, že toto rozhodnutie nebude prospešné pre záujmy Moldavska ani jeho ekonomiku.

Európsku pomoc ukrajinským utečencom, by mala rozdeľovať samotná Ukrajina, tvrdí tamojší prezident Zelenskyj.

Ukrajinský prezident tak odpovedal na otázku, či by nemecká vláda mala zvážiť zníženie sociálnej pomoci ukrajinským mužom v odvodovom veku, ktorých je v Nemecku 200-tisíc a ušetrené peniaze použiť na podporu Ukrajiny.

„Niekedy ľudia dostávajú podporu aj od (krajiny svojho nového pobytu) aj od (Ukrajiny). Áno, stáva sa to. Nehovorím tu konkrétne o Ukrajincoch v Nemecku, ale o načrtávam všeobecné myšlienky. A preto som vždy hovoril, že pre nás by bolo oveľa lepšie, keby Nemecko podporilo Ukrajincov poskytnutím peňazí do ukrajinského rozpočtu. Potom by tieto peniaze prerozdelila Ukrajina," povedal Zelenskyj.

Terčom dronového útoku sa stala rafinéria ropnej spoločnosti Slavnefť-JANOS v ruskom meste Jaroslavľ.

Oznámil gubernátor stredoruskej Jaroslavlianskej oblasti Michail Jevrajev.

Podľa jeho slov sa útok podarilo odvrátiť. K požiaru ani zraneniam ľudí nedošlo. Na mieste pracujú orgány činné v trestnom konaní a tajné služby.

Spravodajské weby informovali, že dron spadol skoro ráno v blízkosti zariadenia na čistenie surovej ropy. Zamestnancov prevádzky poslali z práce domov.

Pokiaľ ide o ťažbu ropy, Slavnefť je jednou z desiatich najväčších ropných spoločností v Rusku.

O útoku bezpilotného lietadla v pondelok ráno informoval aj gubernátor juhoruskej Rostovskej oblasti Vasilij Golubev. Incident sa odohral v okrese susediacom s medzinárodne uznávanou hranicou Ukrajiny - na druhej strane hranice je momentálne Ruskom okupovaná Donecká oblasť.

Dron bol neutralizovaný prostriedkami elektronického boja. V dôsledku pádu dronu a výbuchu výbušného zariadenia bolo poškodené zasklenie a niektoré múry budov v rekreačnom zariadení. Zariadenie bolo v čase incidentu mimo prevádzky, k obetiam nedošlo.

Stanica BBC vo svojom spravodajstve v pondelok informovala, že ruské ministerstvo energetiky plánuje zakázať lety nad zariadeniami palivového a energetického komplexu v krajine.

Má ísť o špeciálne ochranné opatrenie. Výnimky budú mať lietadlá prezidenta a predsedu vlády Ruska, zahraničných lídrov a vládnych delegácií, ako aj tie lietadlá, ktoré dostanú povolenie. (TASR)

Moskva tvrdí, že jej sily ovládli dedinu Tabajivka na severovýchode Ukrajiny v Charkivskej oblasti. Ukrajina to však poprela.

„Nezodpovedá to realite. V blízkosti tejto lokality prebiehajú boje,“ vyhlásil v ukrajinskej štátnej televízii hovorca ukrajinských pozemných síl Volodymyr Fiťo. (Sky News)

Ukrajinský minister priznal zlyhania v zabezpečení a zásobovaní armády. Nedostatky odhalili neohlásené kontroly. (TASR)

Ukrajina je schopná vycvičiť akýkoľvek počet vojakov určený novou legislatívou o mobilizácii, ktorá onedlho zrejme prejde.

Povedal to veliteľ oddelenia výcviku velenia pozemných vojsk Ukrajiny generálmajor Viktor Nikoľuk.

„Päťstotisíc, stotisíc, dvestotisíc - čokoľvek určí zákon o mobilizácii, sme pripravení," povedal Nikoľuk. 

„Neustále vykonávame relevantné aktivity a máme stretnutia, aby sme si vyjasnili aktuálne kapacity všetkých výcvikových stredísk a aktuálny stav výcvikového personálu, pretože mnohí z nich vykonávajú bojové misie. Ale momentálne sme schopní cvičiť akýkoľvek počet vojakov," konštatoval Nikoľuk.

Dodal, že v súčasnosti má 20 percent ukrajinských vojakov výcvik v zahraničí a zvyšok sa cvičí na Ukrajine. (SITA, Ukrajinská pravda)

Moskva za jeden deň stratila viac ako tisíc vojakov, tvrdí ukrajinský generálny štáb.

BPočet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 383 180. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 10 tankov, 25 obrnených bojových vozidiel pechoty a 16 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 290 tankov, 11 696 obrnených bojových vozidiel pechoty a 9 113 delostreleckých systémov. (SITA)

Rusko chce demobilizovaných vojakov rekvalifikovať na učiteľov dejepisu, tvrdí ukrajinské Národné centrum odporu.

Informuje o tom spravodajský portál Kyiv Independent s tým, že správu nedokázal bezprostredne potvrdiť.

Podľa daného centra v niekoľkých regiónoch po celom Rusku začne neaktívny vojenský personál s programom kariérneho preškoľovania pod vedením ruského ministerstva školstva, pričom sa zameria na vyučovanie dejepisu a telesnej výchovy s dodatočným zameraním na vyučovanie základného vojenského výcviku. To je súčasťou zmien ruských učebných osnov z minulého roka.

O tento rekvalifikačný program sa podľa ukrajinského centra môžu uchádzať osoby prepustené z vojenskej služby, bez ohľadu na to, v akom odbore slúžili, vrátane osôb z ruských štátom financovaných súkromných vojenských spoločností. (SITA, Kyiv Independent)

Šéf maďarskej diplomacie Szijjártó pripravuje v Užhorode schôdzku premiéra Orbána a prezidenta Zelenského.

Osobná ochrana Szijjártóa bola podľa denníka posilnená na vyššiu úroveň po tom, čo sa mu z Ukrajiny vyhrážali smrťou. V elektronickej pošte zaslanej 23. januára veľvyslanectvu Maďarska v Kyjeve v ukrajinčine ministrovi vyhrážali, že ak pocestuje na Ukrajinu, spáchajú voči nemu atentát.

Maďarský minister sa so svojim ukrajinským rezortným partnerom prvýkrát od vypuknutia vojny na Ukrajine stretol vlani v decembri.

Šéf maďarského rezortu pred odletom vrtuľníkom do Užhorodu uviedol, že chce zlepšiť spoluprácu medzi Ukrajinou a Maďarskom a urobí všetko pre to, aby komunita Maďarov žijúcich v Zakarpatskej oblasti získala späť svoje pôvodné menšinové práva. (TASR)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj verí, že USA nezastavia pomoc jeho krajine a varuje pred rozdelením sveta.

Európa totiž podľa neho nebude schopná poskytovať pomoc Kyjevu na tej úrovni, na ktorej ju dostával doteraz a vznikla by hrozba prerozdelenia sveta.

„Verím, že Európa nezostane osamotená. Ide o zložitú problematiku. Po prvé: Samotná Európa nebude schopná poskytovať pomoc na tej úrovni, na ktorej ju Ukrajina dostáva doteraz. Ani v oblasti zbraní, ani v oblasti financií," povedal Zelenskyj.

Dodal, že Európa by pravdepodobne dokázala Ukrajine poskytnúť dostatočnú podporu, ak by bola jednotná. Avšak vplyv USA je podľa neho taký, že ak ich signály nie sú veľmi pozitívne, rovnako smerujú niektorí európski lídri.

Zelenskyj zároveň konštatoval, že ak by USA vystúpili z NATO, iné štáty v Severoatlantickej aliancii by zmenili názor na bezpečnostnú alianciu, pretože majú ekonomické vzťahy s Ruskou federáciou. Podobne sa môže „rozpadnúť“ aj politika sankcií západných krajín voči Rusku, naznačil ukrajinský prezident.

„Podľa mňa sa to všeobecne volá prerozdelenie sveta," povedal Zelenskyj o možnosti, že by USA odmietli pomoc Ukrajine. (SITA, Ukrajinská pravda)

Maďarsko je otvorené použiť peniaze z rozpočtu EÚ na pomoc Kyjevu, tvrdí poradca premiéra Orbána.

Plánovaná pomoc by bola vo výške 50 miliárd eur.

Budapešť podľa poradcu v sobotu poslala do Bruselu nový návrh, "v ktorom spresnila, že je teraz otvorená použitiu peňazí z rozpočtu EÚ na pomoc pre Ukrajinu, a dokonca pristúpiť k spoločnému zadlženiu". Maďarsko chce však podľa poradcu Balázsa Orbána mať možnosť svoje rozhodnutie neskôr zmeniť.

Orbán svojím príspevkom reagoval na článok v denníku Financial Times, podľa ktorého Brusel chystá kroky, ktoré by mali tvrdý dopad na maďarskú ekonomiku v prípade, že by premiér Viktor Orbán na mimoriadnom summite Európskej únie tento týždeň zablokoval balík na pomoc Ukrajine. Brusel vraj načrtol stratégiu s cieľom zamerať sa na slabiny maďarského hospodárstva, vystaviť nebezpečenstvu maďarský forint a pokúsiť sa oslabiť dôveru investorov s cieľom poškodiť zamestnanosť a ekonomický rast v Maďarsku.

Podľa dokumentu, na ktorý sa Financial Times odvolávajú, by v prípade Orbánovho "nie" balíka pre Ukrajinu "ďalší šéfovia štátov a vlád verejne vyhlásili, že vo svetle nekonštruktívneho správania maďarského premiéra si nevedia predstaviť, "že by EÚ mala poskytovať Maďarsku ďalšie peniaze zo svojich fondov.

"Teraz je nad slnko jasné, že toto je vydieranie," vyhlásil poradca Balázs Orbán. (ČTK)

Ruská volebná komisia prijala podpisové hárky od ďalšieho kandidáta prezidentských volieb - Sergeja Malinkoviča.

Nominovala ho malá strana Komunisti Ruska. Na webe tejto politickej strany je Malinkovič označovaný za "stalinského kandidáta".

Podľa Rádia Sloboda (RFE(RL) Malinkovič tvrdí, že na podporu svojej kandidatúry zozbieral viac ako 100-tisíc podpisov - ako to vyžaduje zákon. ÚVK má na ich overenie desať dní.

RFE/RL dodala, že Malinkovič je v poradí druhým kandidátom, ktorý ÚVK odovzdal potrebné doklady - po úradujúcom prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorý sa vo voľbách uchádza o piate funkčné obdobie ako nezávislý kandidát.

V zbieraní podpisov na podporu svojej kandidatúry vo voľbách prezidenta Ruskej federácie pokračuje osem ľudí.

Medzi nimi je aj Boris Nadeždin, ktorý sa ako jediný zo všetkých kandidátov otvorene stavia proti vojne na Ukrajine.

Aktivisti z jeho predvolebného štábu označili uplynulý víkend za rozhodujúci v zbere podpisov - podľa štábu sa na Nadeždinovu podporu už síce podarilo vyzbierať viac ako 200-tisíc podpisov, ale ich zber pokračuje, pretože zákon stanovuje prísne obmedzenia na počet podpisov odovzdaných z jedného regiónu – nesmie ich byť viac ako 2500.

Stanica RFE/RL doplnila, že napr. v Moskve pre Nadeždina vyzbierali viac ako 6000 podpisov, čo znamená, že väčšinu z nich ÚVK nemožno predložiť, zatiaľ čo v Čečensku sa podarilo získať podporu len štyroch ľudí.

ÚVK doteraz zaregistrovala ešte troch kandidátov strán zastúpených v Štátnej dume, ktorí v súlade so zákonom nepotrebujú zbierať podpisy občanov.

Lehota na predkladanie dokumentov kandidátov do ÚVK uplynie 31. januára.

Hlasovanie v ruských prezidentských voľbách sa bude konať od 15. do 17. marca 2024. Nezávislí pozorovatelia a experti hodnotia voľby v Rusku ako neslobodné a nespravodlivé.

Okrem iného aj pre to, že úrady zasahujú do volebného procesu, obmedzujú opozíciu, vytvárajú výhody pre provládnych kandidátov a v niektorých prípadoch dochádza aj k priamemu falšovaniu hlasovania, uviedla RFE/RL. (TASR)

Rusko v noci podniklo ďalší dronový útok na Ukrajinu. Odpálili tiež rakety Iskander a S-300.

Ukrajinská protivzdušná obrana v noci zostrelila všetkých osem útočiacich ruských dronov. Rusi v noci tiež vypustili na Doneckú oblasť na východe krajiny štyri rakety, jednu Iskander-M a tri pôvodne protiletecké rakety S-300, prispôsobené k útokom proti pozemným cieľom. O prípadných škodách spôsobených týmito raketami sa velenie letectva nezmienilo, upozornila ruská redakcia BBC či server Meduza.

Ruské ministerstvo obrany naopak ohlásilo zostrelenie bezpilotného lietadla nad Brjanskou oblasťou, ktorá susedí s Ukrajinou.

Ruské jednotky sa počas uplynulého dňa pokúšali preraziť ukrajinskú obranu na viacerých miestach, najtvrdšie boje sa odohrávali pri Avdijivke a Marjinky, celkovo sa počas 24 hodín odohralo 74 bojových stretov, uviedla agentúra Unian s odvolaním sa na ranné hlásenie ukrajinského generálneho štábu o situácii na bojisku.

Ukrajinskí obrancovia podľa velenia pevne držia obranu a spôsobujú nepriateľovi citeľné straty. Rusko počas uplynulého dňa prišlo o ďalších 1070 vojakov, celkové ruské straty od začiatku vojny pred 705 dňami ukrajinské velenie odhadlo na 383 180 vojakov.

Podobné tvrdenia znepriatelených strán nemožno v podmienkach vojnového konfliktu bezprostredne overiť z nezávislých zdrojov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rámci protikorupčnej kampane zverejnil svoje príjmy za uplynulé roky.

Zelenskyj k podobnému kroku vyzval aj ďalších ukrajinských predstaviteľov. Zo zverejnených dát pritom vyplýva, že medzi rokmi 2021 a 2022 Zelenského príjmy výrazne klesli.

Príjmy Zelenského a jeho rodiny klesajú od roku 2020, vyplýva z údajov zverejnených na webe prezidentskej kancelárie.

V roku 2020 predstavovali celkové príjmy zhruba 12 miliónov hrivien (290-tisíc eur) a o rok neskôr 11 miliónov hrivien (267-tisíc eur), z ktorých podstatnú časť tvoril výnos z predaja ukrajinských štátnych dlhopisov.

V roku 2022, keď sa na Ukrajine začala ruská invázia, príjmy prezidenta jeho rodiny klesli na 3,7 milióna hrivien (90-tisíc eur). Pokles bol podľa prezidentskej kancelárie spôsobený vypovedaním niektorých nájomných zmlúv kvôli začiatku vojny.

Kyjev sa pokúša potlačiť korupciu v snahe urýchliť vstup do Európskej únie a NATO. Predstavitelia oboch blokov požadujú od Ukrajiny rozsiahle protikorupčné reformy. Podobné požiadavky majú aj Medzinárodný menový fond a západní spojenci, ktorí poskytujú Ukrajine finančnú pomoc. (ČTK)

Vojenské financovanie Ukrajiny zo strany USA je kľúčovým odstrašujúcim signálom pre Čínu, uviedol šéf NATO Stoltenberg.

Stoltenberg priletel do Spojených štátov, kde chce v Kongrese lobovať za pokračovanie pomoci pre Kyjev vo vojne s Ruskom.

Stoltenberg sa s republikánskymi a demokratickými členmi Kongresu plánuje stretnúť v utorok.

"Dôležité je, aby Ukrajina dostala pokračujúcu podporu, pretože si musíme uvedomiť, že v Pekingu to pozorne sledujú," povedal Stoltenberg v televízii Fox News.

Analytici uvádzajú, že Čína, ktorá si nárokuje samosprávny Taiwan a nevylučuje použitie sily na jeho ovládnutie, sleduje, či kedysi silná západná podpora pre Ukrajinu nepoľavuje. Varujú, že Peking by sa v takom prípade mohol pokúsiť podniknúť vojenský zásah voči Taiwanu.

"Ak Putin na Ukrajine dosiahne čo chce, urobí to zraniteľnejšou nielen Európu, ale nás všetkých, aj Spojené štáty," zdôraznil Stoltenberg. Americká pomoc pre Ukrajinu bola podľa neho len zlomkom rozpočtu Pentagónu, napriek tomu "sme dokázali podstatne zničiť a degradovať ruskú armádu".

"A preto by sme v tom mali pokračovať," doplnil najvyšší predstaviteľ NATO s tým, že táto podpora pomáha aj americkým pracovníkom, pretože za tieto peniaze sa nakupujú zbrane vyrobené v USA.

USA už Ukrajine od začiatku ruskej invázie pred takmer dvoma rokmi poslali pomoc za miliardy dolárov. Mnohí republikánski zákonodarcovia však čoraz menej podporujú pokračovanie tejto pomoci a tvrdia, že jej chýba jasný konečný cieľ.

Prezident Joe Biden požiadal Kongres, aby schválil 61 miliárd dolárov na novú pomoc Ukrajine. Rozhovory však viaznu, keďže republikánski kongresmani podmieňujú svoj súhlas významnými zmenami v imigračnej politike a kontrole hraníc s Mexikom. (TASR)