Ukrajina Rusko Online: Nové ruské útoky na Ukrajine zranili ďalších civilistov

Ukrajina čelí náletu ruských dronov Šahíd. Výbuchy hlásia z centrálnej časti, môžu však byť aj dielom protivzdušnej obrany.

Krátko po vyhlásení leteckého poplachu boli podľa servera RBK-Ukrajina počuť výbuchy v Kropyvnyckom, správnom stredisku Kirovohradskej oblasti v centrálnej časti krajiny.

Veliteľstvo ukrajinského letectva, pod ktoré spadá aj protivzdušná obrana, ešte pred náletom varovalo, že sa ku Kirovohradskej oblasti blížia nepriateľské bezpilotné lietadlá. Nasledovalo varovanie, že drony sú už pri meste Kropyvnyckyj. A potom výstraha, že sa blíži druhá vlna dronov, mieriacich k mestu Kremenčuk, nachádzajúcom sa tiež v centrálnej časti Ukrajiny, v Poltavskej oblasti.

Ruské drony prilietajú z juhu. Letecký poplach bol vyhlásený v Chersonskej, Mykolajivskej, Kirovohradskej a Záporožskej oblasti. Drony ale zamierili aj ďalej na sever a severozápad, uviedol na svojom webe denník Ukrajinská pravda.

Letecký poplach bol vyhlásený aj v ďalších regiónoch, kde majú ľudia zostať v krytoch, kým nebezpečenstvo nepominie, napísal server RBK-Ukrajina a pripomenul, že platí zákaz publikovať snímky a zábery zachytávajúce činnosti protivzdušnej obrany. (ČTK)

Na Ukrajinu sa vrátili pozostatky 77 zabitých ukrajinských vojakov. Rusku Ukrajinci vydali telá 55 zabitých vojakov.

O výmene mŕtvych sa podľa neho rokovalo dlhší čas, rokovania sprostredkoval Medzinárodný výbor Červeného kríža.

O výmene informovali ukrajinské úrady aj ruský poslanec Šamsail Saralijev. (ČTK)

Ruské námorníctvo sa má dočkať nového ľadoborca s jadrovým pohonom. Stavbu odštartoval Vladimir Putin.

Slávnostná inštalácia základovej dosky prvej zo sekcií ľadoborca sa uskutočnila v piatok v lodenici v Petrohrade v prítomnosti ruského prezidenta, ktorý na záver pracovného týždňa zavítal do Kaliningradskej oblasti a do Petrohradu.

Putin v príhovore počas slávnostného aktu poznamenal, že výkonná flotila ľadoborcov je pre Rusko vo svete obrovskou konkurenčnou výhodou. Avizoval, že v roku 2025 sa začne výstavba ďalšieho ľadoborca rovnakej triedy. "A nazveme ho Stalingrad," oznámil Putin.

Podľa AFP je Rusko je jedinou krajinou na svete, ktorá stavia a prevádzkuje ľadoborce s jadrovým pohonom. Plánovaná 170 metrov dlhá loď, ktorú stavia štátna jadrová agentúra Rosatom, je navrhnutá tak, aby prelamovala ľad a umožnila tak nákladným lodiam ľahšiu plavbu cez zamrznuté severné moria. (TASR)

V zóne bojov na Ukrajine je asi 600-tisíc ruských vojakov, povedal ruský prezident Putin.

Vladimir Putin na stretnutí so študentmi Štátnej námornej technickej univerzity v Petrohrade, ktorí sa zapájajú do vojny.

V príhovore k študentom Putin súčasne priznal "isté problémy, ktoré si vyžadujú ďalšiu pozornosť a riešenia". Objasnil, že "mechanizmus na podporu vojny je ako každý iný štátny mechanizmus - funguje s istými administratívnymi problémami".

Podľa Putina však ide o pochopiteľnú situáciu, keďže "bojová zóna je veľká - ide o pás územia dlhý takmer 2000 kilometrov - a v nej je vyše 600.000 ľudí".

BBC doplnila, že Putin už podobné počty ruských vojakov nasadených na Ukrajine spomínal. V rámci odpovedí na otázky občanov koncom roku 2023 uviedol, že v zóne bojov na Ukrajine sa nachádza 617 000 ruských vojakov. (TASR)

Ukrajina zostrelila lietadlo Il-76 raketou z USA alebo Francúzska, vyhlásil ruský prezident Putin.

Transportné lietadlo ruského vojenského letectva prepravovalo vojnových zajatcov, o čom Kyjev podľa Putina vedel.

Kremeľ dal príkaz zverejniť čo najpodrobnejšie výsledky vyšetrovania a Putin prisľúbil, že sa tak stane do dvoch či troch dní.

"Zostrelili naše lietadlo Il-76 s vlastnými vojakmi, 65 ľuďmi," povedal Putin podľa agentúry TASS pri stretnutí so študentmi.

Dodal, že ukrajinská vojenská rozviedka GUR vedela o tom, že Rusi budú prepravovať vojnových zajatcov k miestu ich chystanej výmeny, v konkrétnom lietadle 65 zajatcov, celkovo ich malo byť 190.

"Neviem, či to urobili schválne, alebo omylom. Ale urobili to," dodal Putin..

"Požiadam vyšetrovací výbor, aby v maximálnej možnej miere zverejnil všetky okolnosti tohto zločinu. Aby sa aj ľudia na Ukrajine dozvedeli, čo sa reálne stalo, "vyhlásil ruský prezident.

Ruskí vyšetrovatelia tvrdia, že našli ukrajinské doklady a časti tiel s tetovaním v oblasti, kde sa zrútilo vojenské lietadlo.

Moskva tvrdí, že na palube lietadla boli ukrajinskí vojnoví zajatci. Lietadlo spadolo v Belgorodskej oblasti neďaleko od hraníc s Ukrajinou.

Moskva krátko po páde stroja obvinila Ukrajinu, že zostrelila lietadlo so 74 ľuďmi na palube, vrátane 65 zajatých ukrajinských vojakov, ktorí mali byť v stredu vymenení za Rusov zajatých ukrajinskou stranou.

Kyjev nepotvrdil, ani nepoprel, že ukrajinské jednotky lietadlo zostrelili. Ukrajina ale upozornila, že chýbajú dôkazy, kto či čo bolo na palube.

Vyšetrovací výbor Ruska, ktorý zohráva úlohu federálnej kriminálnej centrály, uviedol, že kriminalisti pokračujú v obhliadke miesta pádu Il-76 a podnikajú ďalšie vyšetrovacie úkony. Medzi nájdenými vecnými dôkazmi mali byť aj doklady ukrajinských vojakov, ktorí zahynuli v troskách lietadla.

Rusko má výlučný prístup k miestu zrútenia lietadla, a tak nie je možné nezávisle overiť tvrdenia, čo sa stalo a aké dôkazy vyšetrovatelia získali, poznamenal Reuters.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov povedal, že nevie, čo sa stane s pozostatkami obetí.

Prepravu zemného plynu do Európy by mohlo zabezpečovať konzorcium európskych odberateľov.

To by plyn preberalo na rusko-ukrajinskej hranici a následne si objednalo prepravu u tamojšieho prevádzkovateľa siete, informoval prepravca plynu eustream.

"Myslíme si, že pokračovanie tranzitu má logiku z pohľadu zachovania pozitívnej bilancie dostupnosti plynu v regióne. Preto ide o tému, ktorá podľa nášho názoru ešte bude predmetom budúcich rokovaní," uviedol tlačový odbor eustreamu.

Podľa spoločnosti ide o jedno z diskutovaných riešení, pričom aj ukrajinskí predstavitelia verejne komentovali, že majú záujem byť spoľahlivým partnerom.

Slovensko by však ani v prípade zastavenia dodávok nemalo byť od zemného plynu odstrihnuté. Pôvodne jednosmerný prepravný systém prepravy plynu z Ruska sa postupne zmenil na plne flexibilnú sieť, ktorá umožňuje obojsmernú prepravu plynu so všetkými okolitými krajinami. (TASR)

Počas invázie na Ukrajinu prišlo o život najmenej 3 079 ruských dôstojníkov. 800 malo hodnosť majora a vyššiu.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje výsledky skúmania BBC a ruského nezávislého média Mediazona.

Medzi ruskými dôstojníkmi, ktorí do konca septembra minulého roka padli na Ukrajine, bolo podľa overených údajov 2 278 vojakov s hodnosťami poručík, nadporučík a kapitán.

BBC a Mediazona pritom konštatujú, že straty nižších dôstojníkov najviac poškodzujú bojaschopnosť jednotiek.

Celkovo BBC a Mediazona spolu s dobrovoľníkmi overili úmrtie 43 014 ruských vojakov. Počet nezahŕňa úmrtia militantov z Luhanskej a Doneckej oblasti.

„Predpokladáme, že náš zoznam môže obsahovať najmenej polovicu mien mŕtvych, ktorí sú pochovaní v Rusku," uviedli. Podľa najopatrnejšieho odhadu tak podľa nich mohlo do konca septembra 2023 v bojoch na Ukrajine zomrieť 86-tisíc ruských vojakov. (SITA)

Ukrajina pozvala čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga, aby sa zúčastnil na mierovom samite spolu s ďalšími lídrami.

Ako referuje web news.sky.com, uviedol to poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Ihor Žovkva.

„Určite pozývame Čínu, aby sa zúčastnila na samite na najvyššej úrovni, na úrovni prezidenta Čínskej ľudovej republiky. Účasť Číny bude pre nás veľmi dôležitá. Zapájame našich partnerov vo svete, aby čínskej strane oznámili, aké dôležité je zúčastniť sa na takomto samite,“ vyhlásil Žovkva.

Švajčiarsko sa nedávno ponúklo, že môže hostiť spomenutý samit, ale zatiaľ nebolo stanovené miesto ani dátum.

Peking má blízko k režimu ruského vodcu Vladimira Putina, no zároveň vyhlásil, že treba rešpektovať suverenitu a územnú celistvosť všetkých krajín. Čína už predtým ponúkla, že bude v konflikte sprostredkovateľom.

Odborníci tvrdia, že zapojenie Číny do mierových rozhovorov by mohlo byť nápomocné pri ukončení vojny. (SITA)

Ruská FSB zadržala dvoch občanov Ruska za poskytovanie informácii o ruskej armáde v prospech Ukrajiny. 

Dvoch mužov zadržali agenti v meste Rostov nad Donom na základe obvinení z vlastizrady, uviedla FSB. Za vlastizradu hrozí v Rusku 20 rokov väzenia.

Zadržaní muži podľa oznámenia proaktívne nadviazali kontakt s predstaviteľom ukrajinských bezpečnostných služieb, s ktorým sa dohodli na zhromažďovaní a odovzdávaní informácií o jednotkách ruskej armády bojujúcich na Ukrajine.

FSB tvrdí, že dvojici za poskytnutie informácií o pozíciách vojenského vybavenia a personálu zaplatili.

V Rostove nad Donom je veliteľstvo ruskej ofenzívy na Ukrajine. Nachádza sa pri Azovskom mori a je vzdialené menej ako sto kilometrov od hraníc s Ukrajinou. (TASR)

Ruský prezident Putin vyslal USA nepriame signály, že je ochotný rokovať o ukončení vojny na Ukrajine.

Napísala to agentúra Bloomberg s odvolaním sa na dve nemenované osoby blízke Kremľa.

Podľa týchto zdrojov Putin týmto spôsobom testuje, či by USA boli ochotné o ukončení vojny na Ukrajine rokovať. Americkí predstavitelia ale agentúre povedali, že si takýchto signálov vedomí nie sú.

Putin podľa zdrojov blízkych Kremľa minulý mesiac vyslal cez nemenovaných sprostredkovateľov signály vysokopostaveným americkým činiteľom.

Podľa týchto zdrojov by mohol byť časom Putin ochotný upustiť od ruskej požiadavky na neutrálny štatút Ukrajiny a od odmietavého postoja Ruska voči členstvu Ukrajiny v NATO.

Bolo by to však za cenu uznania ruskej nadvlády nad ukrajinskými územiami, nad ktorými sa Rusku v posledných rokoch podarilo získať kontrolu. Podobnú požiadavku ale už Kyjev skôr opakovane dôrazne odmietol. (ČTK)

Politika maďarského premiéra slúži záujmom Kremľa a podkopáva jednotu NATO a EÚ, povedal veľvyslanec USA.

Server portfolio.hu poznamenal, že veľvyslanec Spojených štátov v Budapešti David Pressman kriticky hovoril o maďarskej vláde spôsobom, ktorý je v diplomacii takmer bezprecedentným.

Okrem proruskej politiky kritizoval veľvyslanec Orbána aj za otvorenú podporu Donalda Trumpa v americkej predvolebnej kampani.

Pressman vyjadril názor, že maďarský premiér spolitizoval bilaterálne vzťahy, a preto je Maďarsko dlhodobo najizolovanejšou a najosamelejšou krajinou.

Americký diplomat ďalej podotkol, že maďarské médiá podporované Orbánovou vládou pravidelne šíria kremeľskú propagandu.

Do tohto rámca podľa Pressmana zapadá aj Orbánovo vyhlásenie, že eurofondy určené Maďarsku, ktoré Brusel zablokoval pre obavy o právny štát, poputujú do Kyjeva a budú z nich profitovať americkí výrobcovia zbraní. (TASR)

Pri ruských útokoch na Ukrajinu počas uplynulého dňa zomrel jeden človek a najmenej sedem ľudí utrpelo zranenia.

Informuje o tom web Kyiv Independent, ktorý cituje ukrajinské regionálne úrady.

Medzi zranenými sú aj dve deti. (SITA)

Taliansko, Japonsko a Británia by mohli otvoriť svoj program zameraný na vývoj modernej stíhačky aj iným krajinám.

Stať by sa to však malo v neskoršom štádiu. Uviedol to v rozhovore zverejnenom v piatok talianskymi minister obrany Guido Crosetto. 

Spomínané tri krajiny podpísali v decembri medzinárodnú dohodu o založení programu GCAP (Global Combat Air Program). Ide o prvý veľký program obranného priemyslu, ktorý spája samostatné snahy týchto krajín o vývoj stíhačiek ďalšej generácie.

Crosetto dodal, že o vstup do programu sa zaujímalo viacero krajín, neodpovedal však priamo na otázku ohľadom záujmu Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov.

Cieľom programu je zostrojiť nový model stíhačky do roku 2035. Spoločná vývojová fáza by sa mala začať v roku 2025. (TASR)

Prezidentka Čaputová víta, že vláda naďalej pokračuje v pomoci Ukrajine. Mrzia ju však výroky premiéra Roberta Fica.

"Myslím, že od začiatku tejto vlády je jasné, že jedno je rétorika a druhé sú skutky, ale ani rétorika sa nesmie podceňovať. Mňa veľmi mrzia a považujem za veľmi necitlivé vyjadrenia premiéra, ktoré smerovali k spochybňovaniu toho, či je v Kyjeve vojna," priblížila.

Hlava štátu zdôraznila, že v Kyjeve bola po vypuknutí vojny dvakrát. "Tú hrôzu, ktorú som mohla aj tam vidieť, v okolí Kyjeva ani nehovorím, tá by sa dotkla každého trochu empatického človeka. Stačí sa tam ísť pozrieť," uzavrela.

Lídri Únie sú naklonení myšlienke zbaviť Maďarsko hlasovacích práv, ak premiér Orbán zablokuje pomoc Ukrajine.

Referuje o tom web Politico s odvolaním sa na niekoľkých európskyc diplomatov.

Tí naznačili, že po mnohých rokoch „mäkkého“ prístupu voči Budapešti sa možnosť zbavenia hlasovacích práv už nenachádza mimo stola, ak Maďarsko ohrozuje bezpečnosť Ukrajiny, ktorá sa v súčasnosti nachádza v procese integrácie do EÚ.

Piati európski predstavitelia a diplomati pre Politico uviedli, že ostatné členské krajiny sú pripravené postaviť sa proti Budapešti, čo by bol historický krok v podaní európskych lídrov, ktorí sa tradične spoliehajú na jednotu a konsenzus. (SITA)

Rafinéria v juhoruskom meste Tuapse po štvrtkovom požiari pozastavila spracovávanie ropy.

S odvolaním sa na dva informované zdroje z odvetvia to uviedla agentúra Reuters. Spoločnosť Rosnefť sa k tomu nevyjadrila.

Reuters vo štvrtok s odvolaním sa na svoj ukrajinský zdroj napísal, že na túto rafinériu na pobreží Čierneho mora zaútočili ukrajinské drony.

Požiar zachvátil exportne zameranú rafinériu v meste Tuapse v noci na štvrtok. Vo štvrtok ráno ruská štátna tlačová agentúra TASS informovala, že oheň bol uhasený.

Podľa Reuters ide najmenej o štvrtý útok na významný cieľ ruskej energetickej infraštruktúry za posledný týždeň. Pred pár dňami médiá informovali o explózii a následnom požiari v plynovom termináli v Leningradskej oblasti.

Rusko využije alternatívne trasy, ako aj dodávky zemného plynu po mori, ak Ukrajina nepredĺži dohodu o tranzite.

Uviedol to hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Súčasná päťročná dohoda medzi Moskvou a Kyjevom o tranzite ruského plynu do Európy vyprší koncom roka 2024. Ukrajinská vláda už jasne avizovala, že nepočíta s možnosťou jej predĺženia.

Peskov v rozhovore s novinármi na dennej konferencii uviedol, že Rusko v takom prípade prehodnotí logistické reťazce na vývoz svojho plynu.

Podľa Peskova potom bude problémom, ako dostať do Európy ruský plyn. Spomenul trasy cez Turecko, ako aj dodávky skvapalneného plynu. "To znamená, že existujú alternatívne trasy. Všetky sú však už rezervované... a to samozrejme povedie k zmenám vo všetkých logistických reťazcoch," uviedol. (TASR)

Nočné ruské ostreľovanie Ukrajiny spôsobilo zranenia najmenej siedmim obyvateľom Chersonu a Myrnohradu.

S odvolaním sa na vyjadrenia regionálnych ukrajinských predstaviteľov o tom napísal server Ukrajinska pravda. Ruské útoky okrem toho poškodili na Ukrajine obytné domy, školu alebo škôlku.

V Myrnohrade privodilo ruské ostreľovanie zranenia šiestim ľuďom vrátane dvoch detí, oznámil šéf Doneckej oblastnej vojenskej správy Vadym Filaškin. Ruské útoky podľa Filaškina v meste poškodili okrem iného päť bytoviek a školu.

V Chersone, ktorý je v poslednom čase terčom ruského ostreľovania prakticky každý deň, utrpela zranenia jedna 54-ročná žena, oznámil hlavný predstaviteľ tamojšej oblastnej vojenskej správy Oleksandr Prokudin.

Nočné ruské raketové útoky okrem toho podľa neho poškodili v meste škôlku a bytovku.

V Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny kvôli ostreľovaniu zostalo bez dodávok elektrickej energie vyše 16-tisíc odberateľov v 49 obciach, uviedol tiež server s odvolaním sa na regionálneho predstaviteľa Oleha Synehubova.

To, že po recitáli (kdesi v Kamenici) Fica vôbec prijali, je dobrý ťah ukrajinskej diplomacie. Píše Peter Schutz. (SME)

Ruská Art-Finance dokončila prevzatie petrohradských závodov výrobcu automobilov Hyundai Motor.

S odvolaním sa na oznámenie firmy o tom informovala agentúra Reuters. Hyundai už v decembri povedal, že mieni fabriku predať za symbolickú sumu a že s firmou Art-Finance rokuje o podrobnostiach dohody.

Spoločnosť Art-Finance oznámila, že transakcia bola dokončená v stredu a že ruské aktíva automobilky Hyundai, ktoré zahŕňajú dva výrobné závody v Petrohrade, sa stali súčasťou jej divízie AGR Group.

Firmu Art-Finance vlastní Andrej Pavlovič, ktorý vlani v máji kúpil ruské aktíva nemeckej automobilky Volkswagen. (ČTK)

Kremeľ už väzňom zverbovaným do vojny na Ukrajine neponúka odpustenie trestu po šiestich mesiacoch služby.

Teraz už zverbovaní väzni musia v armáde zostať na neurčitú dobu do konca vojny.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na informácie amerického Inštitútu pre štúdium vojny a portálov BBC a Važnyje istorii.

K zavedeniu prísnejších podmienok služby zverbovaných väzňov podľa Ukrajinskej pravdy Kremeľ pravdepodobne podnietila snaha udržať ich dlhšie na frontových líniách, keďže šesť mesiacov je relatívne krátky čas.

Okrem toho zreteľne klesol počet väzňov v Rusku. V októbri 2023 ich podľa ruských predstaviteľov bolo 266-tisíc, čo je o 54-tisíc menej ako v na začiatku minulého roka, dodáva web. (SITA)

Ruskí vojaci počas uplynulého dňa na Ukrajine podnikali útoky na ôsmich frontoch a celkovo sa odohralo 82 stretov.

Najviac sa zamerali na mestá Marinka a Avdijivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Uviedol to na Facebooku ukrajinský generálny štáb, informuje web Ukrajinská pravda.

Na fronte pri meste Marinka ukrajinskí vojaci naďalej bránili Rusom v postupe pri obciach Heorhijivka, Pobeda and Novomychajlivka a odrazili 25 útokov.

Na fronte pri Avdijivke Ukrajinci brzdia Rusov, ktorí sa nevzdávajú pokusov obkľúčenie mesta. Za uplynulý deň ukrajinské sily v tejto oblasti odrazili šesť útokov.

Nemecko odhalilo dezinformačnú kampaň, ktorú na sociálnej sieti X vedie Rusko s tisíckami falošných účtov.

Informoval o tom dnes na svojej internetovej stránke týždenník Der Spiegel s odvolaním sa na dôvernú analýzu rezortu zahraničia.

Cieľom ruskej kampane je posilniť neobľúbenosť súčasnej vládnej koalície vedenej kancelárom Olafom Scholzom a podkopať podporu Ukrajiny.

Od 20. decembra do 20. januára s pomocou špeciálneho softvéru skúmali sociálnu sieť X. Prišli na viac ako 50-tisíc falošných užívateľských účtov, z ktorých odišlo vyše milióna príspevkov v nemčine.

Často obsahovali obvinenia, že nemecká vláda v záujme podpory Ukrajiny zanedbáva vlastné obyvateľstvo. "Som sklamaný, že vláda pre iné krajiny robí viac ako pre vlastných občanov," písalo sa v jednom z príspevkov. "Je hanba, že semaforová koalícia problémy vo vlastnej krajine neberie vážne," uvádzal iný.

Niekedy tieto falošné účty generovali až 200-tisíc príspevkov denne, čo zodpovedá približne dvom tweetom na za sekundu.

Odborníci ministerstva zahraničia súčasnú ofenzívu v informačnej vojne považujú za súčasť veľkej ruskej kampane, ktorá vyšla najavo v roku 2022 pod názvom Dvojník.

Už vtedy sa Nemecko, rovnako ako Taliansko, Británia, Francúzsko a Ukrajina stali terčmi internetových útočníkov. Spoločnosť Meta, majiteľ sociálnej siete Facebook, hovorila o "najväčšej a najusilovnejšej" ruskej operácii v online priestore a mnoho účtov kvôli tomu zablokovala, pripomína Der Spiegel. (ČTK)

Poľnohospodári vo viacerých európskych krajinách blokujú cesty, aby vyjadrili nespokojnosť s vládnymi opatreniami. (TASR)

Moskovský súd rozhodol o predĺžení väzby amerického novinára Gershkovicha, ktorý čelí obvineniam zo špionáže. 

Súd Gershkovichovi predĺžil väzbu o ďalšie dva mesiace. Piatkové súdne konanie prebehlo za zatvorenými dverami, pretože podľa ruských úradov sú detaily prípadu klasifikované ako tajné.

Na pojednávaní sa však zúčastnil americký generálny konzul Stuart Wilson.

Gershkovich (32) pracuje pre americký denník The Wall Street Journal. On i jeho zamestnávateľ rázne odmietajú akékoľvek obvinenia zo špionáže. Gershkovich sa stal prvým americkým novinárom, ktorý v Rusku takýmto obvineniam čelí od čias Sovietskeho zväzu.

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva Rusko stratilo 990 vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet príslušníkov ruských ozbrojených síl vyradených z boja sa tak od začiatku vojny zvýšil na 380 600,

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, 16 obrnených bojových vozidiel pechoty a 15 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 265 tankov, 11 637 obrnených bojových vozidiel pechoty a 9 082 delostreleckých systémov.

Situácia na Ukrajine je "veľmi vážna", upozornil UNHCR s tým, že dodávky humanitárnej pomoci spomaľujú.

"Nálety udierajú každý deň, predovšetkým v oblastiach na frontovej línii a v mestách. A zakaždým, keď udrú, prinášajú skazu, ktorá zasiahne civilistov. Takže množstvo ľudí nemá strechu nad hlavou a je vysídlených," uviedol vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi pre DPA v ukrajinskej metropole Kyjev.

Grandi strávil uplynulý týždeň návštevami miest Odesa, Kryvyj Rih, Dnipro, Charkov a Kyjev, kde skúmal projekty zamerané na humanitárnu pomoc.

Ukrajinská spoločnosť sa podľa neho ukázala byť od ruského útoku veľmi silná a jednotná, po takmer dvoch rokoch je však napätie hmatateľné, upozornil.

"Začnete vidieť tieto trhliny hrozí, samozrejme, že ak sa medzinárodná pomoc v každej forme zmenší, tieto trhliny budú väčšie," dodal.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Vojna je chaos, streľba na vlastných nie je zriedkavá. Neraz strieľali aj po mne Čítajte 

V rokoch 2022 a 2023 bola práca UNHCR a ďalších humanitárnych organizácií dobre financovaná, povedal ďalej tento taliansky diplomat OSN. Tento rok však hrozia v tejto oblasti obmedzenia, cituje DPA.

Vojna na Ukrajine stratila medzinárodnú pozornosť, kým vojna v Pásmo Gazy dominuje titulným stránkam. A výška pomoci pre Ukrajinu, hlavnými donormi ktorej sú Nemecko, USA a EÚ, stále nie je uzavretá.

"Prvoradé je naozaj bývanie, opravy, všetko, čo umožňuje, aby ľudia mali kde bývať," povedal Grandi o práci UNHCR

na Ukrajine. Od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 opravil UNHCR spolu s ďalšími humanitárnymi organizáciami a ukrajinskými agentúrami zruba 27 500 domov.

Opravy a rekonštrukcia sú tiež dôležité s ohľadom na návrat ukrajinských utečencov z Nemecka a ďalších krajín späť do vlasti, upozornil Grandi.

Podľa Grandiho Organizácia spojených národov (OSN) odhaduje, že na Ukrajine je 3,7 milióna vnútorne vysídlených osôb, kým ďalších 6,3 milióna ukrajinských utečencov je v ďalších krajinách.

"Desať miliónov ľudí nežije vo svojich domovoch," uviedol Grandi. Patrí medzi ne aj 1,3 milióna Ukrajincov v Rusku, čo je počet, ktorý oznámila vláda v Moskve. Prístup UNHCR k nim je podľa Grandiho "veľmi obmedzený". "S niektorými z nich máme nejaký kontakt," dodal.

Bezpečnostná rada OSN mimoriadne rokovala na žiadosť Moskvy o páde ruského vojenského lietadla v Belgorodskej oblasti.

Tajomníčka pre politické záležitosti OSN Rosemary DiCarlová podľa agentúry Reuters uviedla, že organizácia nie je v pozícii, aby okolnosti pádu lietadla overila.

"Je ale jasné, že sa tento incident odohral v kontexte ruskej invázie na Ukrajinu," povedala na zasadnutí BR OSN DiCarlová. "Aby sme zabránili ďalšiemu vyhroteniu, vyzývame všetkých zúčastnených, aby sa zdržali akcií, prejavov alebo obvinení, ktoré by mohli ešte ďalej rozdúchať už tak nebezpečný konflikt," dodala.

Ruskí a ukrajinskí diplomati sa aj napriek tejto výzve na zasadnutí ostro názorovo stretli, poznamenala agentúra AP. Zástupca ruského veľvyslanca pri OSN Dmitrij Poljanskij Ukrajinu obvinil z premysleného útoku, pri ktorom Kyjev obetoval vlastných občanov "západným geopolitickým záujmom".

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rakety alebo zajatci? Čo zatiaľ vieme o páde lietadla Il-76 Čítajte 

Zástupkyňa ukrajinského veľvyslanca Chrystyna Hajovyšynová naopak uviedla, že Rusko nezabezpečilo bezpečnosť ukrajinských zajatcov a Kyjev o ich preprave neinformovalo. Zároveň spochybnila, že by na mieste pádu lietadla boli desiatky mŕtvych.

Moskva tvrdí, že ho zostrelila protilietadlová raketa vypálená z ukrajinského územia. Kyjev žiada medzinárodné vyšetrovanie incidentu. Svoj podiel na páde lietadla ani prítomnosť ukrajinských zajatcov v lietadle jednoznačne nepotvrdil ani nevyvrátil.

Stále nie sú dôkazy na podporu tvrdení Moskvy, že v zrútenom ruskom vojenskom lietadle boli ukrajinskí vojaci, uviedol Kyjev.

"Bez ohľadu na rozmanitosť hlasných a hrubých vyjadrení a obvinení neboli doposiaľ predložené žiadne dôkazy," podotkol vo štvrtok hovorca ukrajinskej vojenskej tajnej služby Andrij Jusov, ktorého citovali ukrajinské médiá.

"Čím dlhšie táto pauza trvá, tým viac otázok sa vynorí o verzii agresorského štátu," dodal Jusov na adresu Ruska.

Stroj typu Il-76 sa zrútil v stredu v ruskej Belgorodskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou. Moskva tvrdí, že na palube sa okrem členov posádky nachádzalo aj 65 ukrajinských vojakov, ktorí leteli na výmenu vojnových zajatcov. Počas cesty bolo však lietadlo údajne zostrelené ukrajinskou armádou.

Agentúra DPA pripomína, že nezávislé potvrdenie týchto vyjadrení doposiaľ nie je k dispozícii.

Podľa Jusova by naopak nešlo o prvý prípad, keď Rusko "cynickým a ukrutným spôsobom manipuluje otázku vojnových zajatcov a používa ju ako nástroj nátlaku na Ukrajinu".

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa vo svojom štvrtkovom pravidelnom videopríhovore k zrútenému lietadlu nevyjadril. Predtým však už vyzval na medzinárodné objasnenie tohto incidentu.

Turecko zverejnilo v úradnom vestníku opatrenie, ktorým schvaľuje členstvo Švédska v NATO. Ratifikácia je ukončená. (TASR)