Ukrajina Rusko Online: Kyjev hlási úspešné použitie rakety kombinujúcej sovietsku a západnú techniku

Poslanci Bundestagu odmietli návrh uznesenia vyzývajúceho Scholza, aby schválil dodávku striel Taurus Ukrajine.

Za návrh hlasovalo 178 poslancov, proti sa vyslovilo 485 zákonodarcov, informovala rozhlasová stanica Deutsche Welle.

Návrh poskytnúť Ukrajine riadené strely Taurus predložila do parlamentu opozičná konzervatívna Kresťanskodemokratická únia (CDU/CSU).

Pri hlasovaní proti nemu boli takmer všetci zákonodarcovia z troch strán vládnej koalície - Sociálnodemokratickej strany (SPD) kancelára Scholza, Zelených a Slobodnej demokratickej strany (FDP).

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Taurusy by prerazili šesť metrov hrubý betón a zničili Kerčský most. Berlín však s dodávkami váha Čítajte 

Výsledok hlasovania v parlamente sa môže zdať trochu nepochopiteľný, najmä preto, že Zelení a FDP už niekoľko mesiacov na Scholza naliehajú, aby do parlamentu poslal návrh na dodávku rakiet, ktoré by Ukrajina mohla použiť na údery hlbšie vo vnútrozemí oblastí Ukrajiny okupovaných Ruskom.

Zákonodarcovia z radov Zelených a FDP svoje hlasovanie odôvodnili tým, že návrh kresťanských demokratov (CDU) a ich bavorských spojencov (CSU) bol spojený s rozpravou o výročnej správe parlamentného komisára pre ozbrojené sily.

Týždenník Der Spiegel napísal, že poslanci Zelených a FDP považovali návrh CDU/CSU aj za pokus získať taktickú výhodu vo vnútropolitických diskusiách v Nemecku.

Zelení okrem toho kritizujú parlamentnú väčšinu za to, že odmieta schváliť žiadosti Ukrajiny o euroatlantickú integráciu – na vstup do Európskej únie a do aliancie NATO, dodala DW.

Zdroje z okolia nemeckého kancelára informovali, že nemecké úrady nie sú pripravené rozhodnúť o ich dodávke, pretože sa obávajú, že Ukrajina by mohla rakety použiť na útoky na ciele na ruskom území. (TASR)

Ukrajina začala vyšetrovať prípad tajného odpočúvania novinárov z popredného protikorupčného spravodajského portálu.

Ukrajinská bezpečnostná služba oznámila, že prešetruje "ilegálne odpočúvanie" portálu Bihus. 

"SBU je presvedčená, že transparentná a ničím neobmedzovaná práca nezávislých a profesionálnych médií je dôležitou podmienkou pre rozvoj Ukrajiny ako demokratického štátu," uvádza sa v jej vyhlásení.

Na strímovacej platforme YouTube sa v utorok objavilo video údajne zachytávajúce zamestnancov Bihusu na firemnom večierku, ako užívajú drogy.

"Celý kolektív bol sledovaný najmenej niekoľko mesiacov," uviedol portál vo vyhlásení. "V súčasnosti sa snažíme zistiť, kto za týmto útokom stojí, a zvažujeme možnosť, že sa obrátime na políciu s (trestným) oznámením o sledovaní zamestnancov," dodal Bihus.

Ukrajinské združenie novinárov verejne vyzvalo prezidenta Zelenského, aby odsúdil "nátlakovú kampaň" proti žurnalistom.

Bihus je jedným z najpopulárnejších investigatívnych spravodajských webov Ukrajiny a vyšetruje prípady korupcie vrátane niekoľkých politikov a podnikateľov. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj varoval v Davose pred nebezpečenstvom plynúcim z ďalšieho odkladu západnej pomoci.

Ukrajina bude v boji pokračovať, ale bez finančnej pomoci bude Rusko schopné Ukrajinu dobyť. A len čo Rusi dobyjú Ukrajinu, nasledovať bude vojna medzi Severoatlantickou alianciou (NATO) a Ruskom, uviedol Zelenskyj.

Ako dodal, ruský prezident Vladimir Putin už rozmýšľa nad takýmto útokom na NATO.

Priamym dôsledkom nedostatočnej západnej podpory bude oslabenie na bojisku, kde bude mať Ukrajina obrovský nedostatok delostrelectva, vysvetlil Zelenskyj.

Varoval, že protivzdušná obrana bude pre chýbajúce rakety tiež slabšia a bude aj obrovský počet mŕtvych a ranených ľudí.

V prípade porážky Ukrajiny nebudú Európu ohrozovať len nové prúdy utečencov, ale zastavené budú aj dodávky obilia a elektriny, upozornil ukrajinský líder.

Ukrajina sa s pomocou Západu bráni proti ruskej invázii takmer dva roky. Podľa výpočtov nemeckého Kielskeho inštitút pre svetovú ekonomiku (IfW Kiel) už celková pomoc Ukrajine prekročila 240 miliárd eur.

Zaslanie novej pomoci za miliardy dolárov od najdôležitejšieho podporovateľa, Spojených štátov, viazne pre politický spor v Kongrese.

Európska únia tiež nemôže spustiť program plánovanej pomoci Ukrajine v hodnote 50 miliárd eur na nasledujúce štyri roky, lebo ho zablokovalo Maďarsko. (TASR)

Terčom sabotážnych útokov sa stali ruské železničné trate v Saratovskej, Jaroslavlianskej a Nižnonovgorodskej oblasti.

„Neznámi odporcovia Putinovho režimu opäť spálili niekoľko reléových skríň na železnici,“ a ďalšie časti tratí slúžiacich pre vojenskú logistiku, konštatovala ukrajinská vojenská rozviedka.

V dôsledku tejto sabotáže bola železničná doprava na niektorých traťových úsekoch podľa rozviedky „paralyzovaná“. Ukrajinská vojenská rozviedka neuviedla, či bola do útoku zapojená. (SITA)

Putin sľúbil, že brancov nebudú posielať do boja. Počas základnej služby však čelia silnému tlaku, aby podpísali zmluvy. (Washington Post)

Na švajčiarske vládne weby zaútočili po Zelenského návšteve proruskí hekeri. Útok dočasne prerušil prístup k množstvu stránok.

Vláda uviedla, že "k zodpovednosti za kyberútok sa prihlásila hekerská skupina s názvom 'NoName' napojená na Rusov a ako dôvod uviedla prítomnosť ukrajinského prezidenta Zelenského na výročnom stretnutí WEF" v luxusnom švajčiarskom lyžiarskom stredisku Davos.

Švajčiarske Národné centrum kybernetickej bezpečnosti spresnilo, že "útok takéhoto druhu očakávali a zaviedli primerané bezpečnostné opatrenia". Dodalo, že aktivitu hekerov rýchlo odhalili a špecialisti podnikli kroky na obnovenie prístupu k zasiahnutým webom.

Útok nasledoval po návšteve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského vo švajčiarskom Davose, dejisku zasadnutia Svetového ekonomického fóra (WEF), kde mal prejav.

Vyhlásil v ňom, že ruský prezident Vladimir Putin sa bude usilovať o pokračovanie v invázii na Ukrajinu aj v prípade, že sa boje na rozsiahlom fronte zastavia. "Po roku 2014 sa objavili pokusy zmraziť konflikt v Donbase. Garantmi boli veľmi vplyvné osoby – nemecký kancelár a francúzsky prezident. No Putin je predátor, preto sa neuspokojí so zmrazenými produktami," uviedol.

Skupina NoName už útočila na systémy švajčiarskej vlády vlani v júni po tom, ako Zelenskyj vystúpil prostredníctvom videospojenia s prejavom pred švajčiarskym parlamentom.

Tentoraz ukrajinský prezident pricestoval do krajiny osobne. Po stretnutí so švajčiarskou prezidentkou Violou Amherdovou v Berne oznámili, že neutrálne Švajčiarsko súhlasilo, že zorganizuje mierový summit svetových lídrov zameraný na ukončenie vojny Ruska proti Ukrajine. (TASR)

Na posilnenie spoločnej obrany a podporu Ukrajiny proti ruskej invázii je potrebný "celospoločenský prístup", vyhlásil Bauer.

"Zodpovednosť za slobodu nespočíva výhradne na pleciach ľudí nosiacich uniformu," vyhlásil predseda Vojenskej komisie NATO počas dvojdňového stretnutia vysokých vojenských predstaviteľov Severoatlantickej aliancie (NATO) v Bruseli.

Témou sú spoločné obranné plány a postup vo vojne na Ukrajine. Očakáva sa aj diskusia s vojenskými predstaviteľmi Ukrajiny.

Bauer vyzval na prerod NATO do podoby, v ktorej by dokázala vybojovať vojnu a pripravila sa na "éru, v ktorej sa kedykoľvek môže stať čokoľvek."

"Potrebujeme, aby verejní činitelia aj súkromné osoby zmenili svoje myslenie z čias, keď sa všetko dalo naplánovať, predvídať, ovládať a dôraz bol na efektivite," dodal.

Admirál vyhlásil, že Ukrajina a NATO pre Rusko nikdy nepredstavovali hrozbu po bezpečnostnej stránke. Vojna je podľa neho o niečom omnoho mocnejšom než je akákoľvek zbraň na Zemi – o demokracii.

"Ak môžu mať demokratické práva ľudia na Ukrajine, onedlho ich budú chcieť aj v Rusku. O tom je v skutočnosti táto vojna," uzavrel admirál Bauer. (TASR)

Rusko oznámilo, že muníciou dlhého doletu zaútočilo na skupinu francúzskych bojovníkov v Charkove na východe Ukrajiny.

Útok si podľa ukrajinských úradov vyžiadal niekoľko ranených civilistov.

Druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov leží blízko ruskej hranice. Od februára 2022, keď Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu, je neustále cieľom útokov.

"Ozbrojené sily Ruskej federácie podnikli večer 16. januára presný úder na provizórne stanovište zahraničných militantov v meste Charkov, ktorých jadro tvorili francúzski žoldnieri," uviedlo ruské ministerstvo obrany vo vyhlásení.

Ministerstvo tiež tvrdilo, že pri útoku zabilo desiatky zahraničných "militantov" a mnohých ďalších zranilo. Dôkazy o tom neposkytlo.

Gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov po útokoch informoval, že zničených bolo niekoľko obytných budov, a dodal, že v tej oblasti sa nenachádzajú žiadne vojenské ciele. (TASR)

Rusko priviedlo do okupovaného Mariupoľa 50-tisíc migrantov zo znevýhodnených častí Ruska a Strednej Ázie.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ukrajinské Národné centrum odporu, ktoré prevádzkujú ukrajinské špeciálne sily.

„Naše informácie ukazujú, že v dočasne okupovanom Mariupoli je už asi 50-tisíc Rusov a občanov stredoázijských krajín,“ uviedol predstaviteľ spomenutého centra na stredajšej tlačovej konferencii.

V Mariupoli zostala nanajvýš polovica z predvojnovej populácie mesta, a tak sa okupačné orgány snažia prilákať migrujúcich pracovníkov zo znevýhodnených regiónov Ruska a krajín Strednej Ázie.

V Mariupoli tiež údajne spozorovali robotníkov z Bieloruska.

Rusko tiež podľa Ukrajincov aktívne prepravuje zločincov do stredoázijských krajín, aby v nich rozšírilo svoj vplyv. Objavujú sa správy, že medzi migrantmi sa vytvárajú zločinecké gangy postavené na etnickej príslušnosti. (SITA)

Ukrajina úspešne použila hybridný systém protivzdušnej obrany, ktorý zničil dron Šahíd zo vzdialenosti deväť kilometrov.

Uviedol to ukrajinský minister strategického priemyslu Kamyšin na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose. 

„Rozhodli sme sa vyrobiť vlastný systém protivzdušnej obrany. Vzali sme sovietske komponenty a použili sme ich so západnými raketami, alebo sme zobrali západné odpaľovacie zariadenia a použili sme ich so sovietskymi strelami," konštatoval Kamyšin.

Jeden z týchto systémov podľa jeho slov prvýkrát úspešne použili v noci na stredu a zostrelil útočný dron Šahíd z deviatich kilometrov. (SITA)

Polícia vlani zaznamenala mierny nárast migrácie a pašovania tabakových výrobkov na hranici s Ukrajinou. (TASR)

Ruský exprezident Medvedev povedal, že Rusko bude vždy vo vojne proti Ukrajine. Dôvod útoku sa podľa neho vždy nájde.

„Existencia Ukrajiny je pre Ukrajincov smrteľná. A to nehovorím len o súčasnom stave, banderovskom politickom režime. Hovorím o akejkoľvek, absolútne akejkoľvek podobe Ukrajiny. Prečo? Existencia samostatného štátu na historických ruských územiach bude teraz stálou zámienkou na obnovenie bojových akcií,“ uviedol v súčasnosti zástupca šéfa ruskej Bezpečnostnej rady.

„Pravdepodobnosť nových bojov zostane na neurčito. Takmer navždy. Navyše existuje stopercentná šanca na nový konflikt bez ohľadu na to, aké bezpečnostné papiere podpíše Západ s bábkovým režimom v Kyjive. Neskončí sa to pridružením Ukrajiny k EÚ alebo dokonca vstupom tejto umelej krajiny do NATO. Stať sa to môže o desať či 50 rokov,“ dodal. (SITA)

Belgicko nie je proti zhabaniu zmrazených aktív ruských bánk, no chce jasné pravidlá ich použitia ako zábezpeky pôžičiek Ukrajine.

V stredu to uviedol belgický premiér Alexander De Croo.

Po začiatku ruského útoku na Ukrajinu vo februári roku 2022 zakázali Spojené štáty a ich spojenci transakcie s ruskou centrálnou bankou a ministerstvom financií. Zablokovali tak na Západe aktíva v hodnote takmer 280 miliárd eur.

Väčšina je v spoločnosti Euroclear so sídlom v Bruseli, ktorá sa venuje úschove a správe aktív.

Krajiny skupiny G7 diskutujú o možnosti zhabať zmrazené ruské aktíva. Niektorí členovia skupiny sa však obávajú vytvorenia nevhodného precedensu.

Belgický premiér uviedol, že zhabanie aktív by mohlo podryť finančnú stabilitu, pretože centrálne banky si aktíva často uschovávajú navzájom.

"Sme otvorení ďalšej diskusii a sme ochotní podieľať sa na hľadaní právneho základu prevodov v prospech Ukrajiny bez toho, aby sme destabilizovali svetový finančný systém," vyhlásil De Croo vo švajčiarskom Davose.

Americká ministerka financií Janet Yellenová minulý rok vyjadrila obavy z výrazných právnych prekážok brániacich konfiškácii ruských aktív. Neskôr zmenila názor a zaujala otvorenejší postoj. (TASR)

Nemecko dodalo Ukrajine muníciu pre tanky Leopard 1, osem obrnených vozidiel pechoty a päť vozidiel pre pohraničníkov.

Podpora ďalej zahŕňa 25 prieskumných bezpilotných lietadiel RQ-35 Heidrun a materiál na likvidáciu výbušnín. (SITA)

Rusku sa máli počet Ukrajincov na okupovaných územiach, ktorí prijali ruský pas a chcú hlasovať v prezidentských voľbách.

Preto Moskva plánuje zvýšiť na okupovaných územiach počet gardistov a príslušníkov tajnej polície, oznámilo obranné spravodajstvo Ukrajiny.

„Napriek veľkému kontingentu armády na okupovaných územiach kolaboranti žiadajú o zvýšenie počtu gardistov, predstaviteľov Federálnej bezpečnostne služby a tajných policajtov, aby kontrolovali miestne obyvateľstvo,“ konštatoval predstaviteľ ukrajinského obranného spravodajstva Andrij Jusov. (SITA)

Aktivisti v ruskom regióne Baškirsko vyzývajú na bojkot prezidenta Putina, či návrat baškirských vojakov.

Tí sú zapojení do vojny na Ukrajine. Aktivisti ďalej vyzývajú na neplatenie daní do federálneho rozpočtu. Aktivisti sú stúpenci populárneho baškirského predstaviteľa Faiľa Alsynova, ktoré v stredu odsúdili na štyri roky v trestaneckej kolónii.

Jeho podporovatelia vyzývajú obyvateľov Baškirskej republiky, aby opustili štátnu službu, s výnimkou orgánov miestnej samosprávy, Od „vlastencov“ tiež žiadajú, aby sa vrátili domov zo „špeciálnej vojenskej operácie“, ako Kremeľ nazýva vojnu na Ukrajine, tiež znížili alebo úplne prestali platiť dane a odložili platby za energie.

Navrhujú tiež bojkot moskovských strán a politikov, počnúc Putinom a jeho stranou Jednotné Rusko, a tvrdia, že budú požadovať slobodné parlamentné a prezidentské voľby v Baškirskej republike s účasťou Moskvou zakázaných baškirských politikov a strán. Výzva tiež navrhuje bojkot nemiestnych podnikateľov, ktorí nevyhlásili „probaškirský postoj“. (SITA)

Ruské útoky proti Ukrajine za uplynulý deň zranili viac ako 20 ľudí. Boli poškodené aj obytné budovy.

V Odese na juhu krajiny útok dronom zranil troch civilistov a poškodil obytné budovy, uviedol gubernátor Odeskej oblasti Kiper. Podľa gubernátora Charkovskej oblasti Synjehubova dve ruské rakety v meste Charkov zranili 17 ľudí a poškodili viacposchodovú budovu.

V Chersonskej oblasti boli dve ženy zranené pri ruskom útoku na dedinu Tiahynka. So zraneniami spôsobenými črepinami ženy hospitalizovali, konštatoval tamojší gubernátor Prokudin.

Rusi vlani podľa ukrajinského Centra národného odporu z okupovaných území exportovali 4,8 milióna ton obilia.

„Tak ako pred sto rokmi Rusko pokračuje v drancovaní obsadených území a vyváža odtiaľ všetko, na čo môže siahnuť. Konvoje naložené obilím, ktoré nepriateľ pozbieral z ukrajinskej pôdy, odchádzajú z dočasne okupovaných území," uviedlo Centrum národného odporu.

Centrum dodalo, že ukrajinskí farmári na okupovaných územiach musia Rusom dodávať obilie za pevnú cenu, ktorá je výrazne nižšia ako trhová cena. Následne Ruskom vymenovaní predstavitelia obilie ďalej predajú a rozdiel si ponechávajú. To je podľa centra odmena od Kremľa za ich „lojalitu“. (SITA)

Ruská polícia použila slzný plyn na rozohnanie protestov v ruskej autonómnej oblasti Baškirsko.

Tie vypukli po tom, čo súd v meste Bajmak odsúdil miestneho aktivistu na štyri roky vo väzení za údajné podnecovanie k nenávisti. S odvolaním sa na ľudskoprávnu skupinu o tom informovala agentúra AFP.

"Bezpečnostné zložky použili na rozohnanie protestov pred súdom plyn," uviedla nezávislá skupina OVD-info, ktorá monitoruje protesty v Rusku. Podľa nej polícia zadržala desiatky ľudí a jeden z demonštrantov mal rozbitú hlavu.

Ruské úrady medzičasom začali trestné stíhanie v súvislosti s protestmi, ktoré sa konali v Bajmaku aj napriek mínusovým teplotám, a následnými potýčkami s policajnými zložkami.

"Odporúčam vám, aby ste sa spamätali a neničili si život," citovala ruská agentúra RIA Novosti baškirského ministra vnútra Rafaela Divajeva, keď oznamoval začatie stíhania voči demonštrantom obvineným z masových nepokojov, za ktoré hrozí maximálny trest 15 rokov odňatia slobody.

Protesty vypukli po tom, čo súd v Bajmaku odsúdil na štyri roky väzenia miestneho aktivistu Faila Alsynova, ktorý sa angažuje proti ťažbe zlata v okolí pohoria Ural a vyjadruje sa kriticky voči ruskej invázii na Ukrajine. (TASR)

Západné spoločnosti napriek sankciám dodali Rusku za prvých desať mesiacov 2023 komponenty.

Tie boli v hodnote 2,9 miliardy dolárov (2,66 miliardy eur), ktoré môžu byť použité na vojenskú výrobu. Uviedla to v stredu kancelária ukrajinského prezidenta.

Kyjev tlačí na svojich spojencov, aby sprísnili sankcie voči Rusku a odstránili medzery v kontrole exportu. Tvrdí pritom, že Moskva je stále schopná dovážať vojenský tovar pre svoju inváziu na Ukrajinu.

Dovoz vojenského tovaru do Ruska v roku 2023 predstavoval 90 % predchádzajúcej úrovne pred začiatkom rozsiahlej invázie vo februári 2022 a zavedením sankcií Západu, uviedla kancelária prezidenta Zelenského.

Odvolala sa pritom na výsledky výskumu pracovnej skupiny vedenej šéfom Zelenského štábu  Jermakom a McFaulom, bývalým americkým veľvyslancom v Moskve. Výskum sa zameral na ruské pokusy obísť sankcie a kontroly vývozu vojenského tovaru.

"Produkty viac ako 250 západných spoločností sa našli vo vzorkách zničených alebo ukoristených ruských zbraní," tvrdí úrad ukrajinského prezidenta.

Kyjevská ekonomická škola, ktorá sa na výskume podieľala, uviedla, že v ruskej vojenskej technike sa našlo takmer 2800 cudzích komponentov vrátane hypersonických rakiet Kinžal, ktoré Moskva používa na letecké útoky na Ukrajinu.

"V skutočnosti 95 percent všetkých častí nájdených v ruských zbraniach pochádzalo od výrobcov v koaličných krajinách, pričom 72 percent pripadalo na spoločnosti so sídlom v USA," uvádza sa v štúdii.

Rusko sa k vyjadreniam Zelenského úradu nevyjadrilo. (TASR)

Belgicko neodmieta konfiškáciu zmrazených aktív ruskej centrálnej banky. Tie by mohli byť zábezpekou pre Ukrajinu.

Potrebné je však nájsť právny mechanizmus, ktorý zabráni destabilizácii medzinárodného finančného systému. Vyhlásil to belgický premiér Alexander De Croo.

Po ruskom útoku na Ukrajinu západné štáty zakázali transakcie s ruskou centrálnou bankou a ministerstvom financií, v dôsledku čoho Moskva stratila na Západe prístup k štátnym aktívam v hodnote približne 280 miliárd eur. Štáty skupiny G7 diskutujú o ich možnej konfiškácii, hoci niektorí členovia vyjadrujú nad takýmto krokom obavy.

Belgicko je pripravené diskutovať o tom, čo urobiť s úrokmi zo zmrazených ruských aktív, ako aj so samotnými aktívami, povedal De Croo na okraj výročného zasadnutia Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Sankcie? Žiadny problém. Kremeľ zvyšuje výrobu rakiet a dronov Čítajte 

"Sme otvorení ďalšej diskusii a sme ochotní podieľať sa na riešení hľadania právneho základu pre tieto prevody na Ukrajinu bez toho, aby sme destabilizovali globálny finančný systém," povedal. Riziko spočíva v tom, že by sa mohla narušiť finančná stabilita, keďže centrálne banky si často medzi sebou navzájom ukladajú aktíva, upozornil De Croo.

Veľká časť aktív, v podstate cenných papierov, do ktorých investovala ruská centrálna banka, sa nachádza v Belgicku v správe klíringovej spoločnosti Euroclear. Tieto aktíva sú síce zmrazené, ale vytvárajú príjmy. Niektoré cenné papiere sú splatné a preto sa premieňajú na hotovosť, čo je transakcia zdaňovaná sadzbou 25 %´percent, priblížil De Croo.

"Ak existuje nejaký zdaniteľný príjem, izolujeme ho, aby mohol ísť na Ukrajinu," povedal belgický premiér, podľa ktorého daň zo zmrazených aktív v roku 2023 predstavovala približne 1,3 miliardy eur a v roku 2024 dosiahne zhruba 1,7 miliardy eur. (TASR)

Berlín poskytne Kyjevu vojenskú pomoc v hodnote sedem miliárd eur. Oznámil to nemecký kancelár Olaf Scholz.

„Nemecko poskytne v roku 2024 vojenskú pomoc vo forme tovarov za viac ako sedem miliárd eur,“ uviedol kancelár po telefonickom rozhovore s prezidentom USA Joeom Bidenom.

Scholz dodal, že s prezidentom Bidenom sú jednotní vo svojej snahe naďalej poskytovať Ukrajine finančnú, humanitárnu a vojenskú podporu.

Ruský minister zahraničia Lavrov pricestuje do New Yorku. Tam sa zúčastní na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Zacharovová pre agentúru TASS potvrdila, že Lavrov sa 23. januára osobne zúčastní na zasadnutí BR OSN v New Yorku. Toto zasadnutie bude venované situácii na Blízkom východe vrátane palestínskej otázky. (TASR)

Maďarsko signalizovalo Európskej únii, že je pripravené zrušiť svoj nesúhlas s poskytnutím finančnej pomoci Ukrajine.

Ako referuje web Politico, podľa viacerých európskych diplomatov a predstaviteľov sa maďarský premiér Viktor Orbán blíži k prijatiu kompromisu o použití peňazí z rozpočtu EÚ, aj keď dohoda pravdepodobne nebude spĺňať požiadavky, ktoré vyslovil po decembrovom samite Únie.

Orbán na spomenutom samite vetoval balík finančnej pomoci vo výške 50 miliárd eur na štyri roky, ktorý Ukrajina zúfalo potrebuje na to, aby sa „udržala nad vodou“. Balík potreboval jednomyseľnú podporu 27 členských štátov a výsledok hlasovania podnietil európskych lídrov, aby zvážili porušenie posvätnej zásady bloku o jednote a hľadali spôsob na jej obídenie.

Zatiaľ stále neexistuje dohoda o tom, aké ústupky môže Maďarsko dostať výmenou za pozitívny postoj k balíku pomoci Ukrajine. EÚ je teraz presvedčená, že dohodu možno dosiahnuť v priebehu niekoľkých nasledujúcich týždňov, tvrdia diplomati a úradníci, ktorí hovorili s webom Politico pod podmienkou anonymity z dôvodu citlivého charakteru rozhovorov. (SITA)

Rusko rozvíja všetky oblasti vzťahov s KĽDR, tvrdí Kremeľ. V Moskve rokovala severokórejská ministerka zahraničia.

Severokórejská diplomatka Čche Son-hui v utorok v ruskej metropole rokovala najprv so svojím náprotivkom Sergejom Lavrovom, následne ich oboch prijal ruský prezident Vladimir Putin.

"Diskusia sa vo všeobecnosti týkala vzájomných vzťahov, situácie na Kórejskom polostrove. Vymenili si názory ohľadom najvýznamnejších medzinárodných záležitostí, ale hlavný dôraz bol kladený na rozvoj bilaterálnych vzťahov, "uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

"KĽDR je naším veľmi dôležitým partnerom a naša pozornosť sa upiera na rozvoj vzájomných vzťahov vo všetkých oblastiach, vrátane tých citlivých," povedal Peskov. Čo presne mal slovom "citlivé" na mysli, nespresnil.

Výsledky rokovaní medzi oboma ministrami zahraničia podľa hovorkyne ruskej diplomacie Marije Zacharovovej úrady zverejnia v "blízkej budúcnosti".

Rusko prehlbuje vzťahy s Pchjongjangom odvtedy, čo takmer pred dvoma rokmi vyslalo svoje invázne armády na Ukrajinu. Rusko-severokórejské zbližovanie kritizujú západné krajiny vrátane Spojených štátov, podľa ktorých Moskva dostala v poslednom čase severokórejské zbrane a muníciu a už ich použila na útoky proti Ukrajine.

Rusko aj KĽDR podobné výhrady opakovane odmietajú, poznamenala agentúra Reuters. Moskva tvrdí, že bude rozvíjať vzťahy s akoukoľvek krajinou a že jej spolupráca s Pchjongjangom nie je v rozpore s medzinárodnými dohodami. (ČTK)

Súd v ruskej Baškirskej republike odsúdil aktivistu za "podnecovanie k nenávisti". Jeho prípad vyvolal neobvyklé protesty.

Fail Alsynov bol odsúdený na štyri roky vo väzení. Alsynov sa angažuje proti ťažbe zlata v okolí pohoria Ural a zasadzuje sa zachovanie jazyka početnej etnickej skupiny v Baškirsku, bol odsúdený v meste Bajmak.

Prezident autonómnej Baškirskej republiky Chabirov obvinil Alsynova z toho, že urazil ľudí zo Strednej Ázie a Kaukazu počas minuloročného prejavu v jeho rodnom jazyku. Alsynov na svoju obranu tvrdí, že jeho prejav bol nesprávne preložený.

Údajná urážka sa mala týkať dvoch slov, ktoré aktivista použil vo svojom protestnom prejave proti ťažbe zlata pred miestnou radou a ktoré boli do ruštiny preložené ako "čierni ľudia".

Podľa súdu v Bajmaku bolo zámerom prejavu "podnecovať nenávisť, ako aj ponižovať dôstojnosť skupiny osôb na základe rasy, národnosti, jazyka, pôvodu."

Alsynov, ktorý sa vyjadruje kriticky aj voči ruskej invázii na Ukrajine, podľa svojich vyjadrení v prejave hovoril o chudobných ľuďoch. V rozsudku za zatvorenými dverami ho súd odsúdil na štyri roky v nápravnom zariadení.

Na obranu aktivistu sa pred vynesením verdiktu strhli v Bajmaku protesty, a to aj napriek mrazivým teplotám 20 stupňov Celzia pod nulou.

Zábery z protestov zverejnené na sociálnych sieťach ukazovali muža stojaceho na kope snehu s ďalšími stovkami ľudí za ním, ktorí vyzývali ruského prezidenta Putina, aby odvolal hlavu Chabirova.

"Nie sme extrémisti, nie sme ani nacisti. Iba chceme, aby sa dodržiavali zákony," skandoval na videu nemenovaný muž.

Podľa miestnych médií dostal Alsynov vlani pokutu za kritické vyjadrenia súvisiace s ruskou mobilizáciou do vojny na Ukrajine, ktorú na sociálnej sieti označil za "genocídu baškirského národa" a tvrdil, že ofenzíva Moskvy "nie je naša vojna". (TASR)

Prioritou Ukrajiny je získať kontrolu nad svojím vzdušným priestorom. Uviedol to minister zahraničia Kuleba.

"V roku 2024 je samozrejme prioritou dostať Rusko preč z oblohy. Pretože ten, kto bude ovládať vzdušný priestor, rozhodne o tom, kedy a ako sa skončí vojna," povedal Kuleba na Svetovom ekonomickom fóre v Davose.

Ukrajinská vláda dlhodobo žiada západné štáty o poskytnutie moderných stíhačiek na podporu ukrajinských vojakov, ktorí bojujú v zákopoch na juhu a východe Ukrajiny.

Vojna s Ruskom sa v priebehu uplynulého roka dostala do patovej situácie, keď dlhoočakávaná ukrajinská protiofenzíva nedokázala preraziť ruské obranné pozície, píše AFP.

Kuleba v Davose vyzval západné štáty, ktoré podporujú Kyjev, na trpezlivosť. "Bojujeme so silným a veľkým nepriateľom, ktorý nespí. Nejaký čas to potrvá. Na zemi sme (ruské sily) porazili v roku 2022. V nasledujúcom roku sme nad nimi zvíťazili na mori. V roku 2024 sa plne sústredíme na ich zničenie vo vzduchu," konštatoval Kuleba na diskusnom paneli počas fóra.

Kulebove vyjadrenia odrážajú tvrdenia ukrajinského prezidenta Zelenského, ktorý v Davose povedal, že Ukrajina musí získať prevahu vo vzdušnom priestore na to, aby mohla postupovať aj po zemi.

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 19 z 20 útočných dronov Šahíd, ktoré vyslalo Rusko.

V Odese úrady hlásia troch ranených po nálete bezpilotných lietadiel. Rusi okrem vypustenia dronov odpálili z okolia Belgorodu dve rakety S-300 v smere na Charkov, dodalo letectvo. V Charkove úrady po ruskom útoku hlásia jedného mŕtveho a 17 ranených. Ruské úrady naopak podľa médií tvrdia, že v noci protivzdušná obrana odvrátila dva ukrajinské útoky na Belgorodskú oblasť a zostrelila niekoľko dronov a rakiet vypálených z raketometov.

V Odese nálet ruských dronov poškodil obytný dom, z ktorého úrady evakuovali 130 ľudí. Zranenia utrpeli dve ženy narodené v rokoch 1955 a 1995 a 62-ročný muž, uviedol na sociálnej sieti šéf oblastnej správy Kiper.

Starosta prístavného mesta na juhu Ukrajiny Truchanov informoval, že hasiči uhasili požiar v obytnom dome, v ktorého okolí zhoreli štyri autá. Uprostred mesta zostal kráter po výbuchu, no útok si nevyžiadal obete. Starosta prisľúbil obyvateľom mesta pomoc pri oprave rozbitých okien a dverí ich príbytkov a tiež opravu poškodených komunikácií. Na mieste funguje mobilné stredisko, kde sa ľudia môžu zohriať, ľuďom pomáhajú tiež psychológovia. V zasiahnutom dome nezostal podľa miestnych médií nepoškodený ani jediný byt.

V Charkove si ruský útok, podniknutý ešte v utorok večer dvoma raketami S-300, vyžiadal podľa polície minimálne jedného mŕtveho. Zranenia utrpelo 17 ľudí, jeden muž a 16 žien, z ktorých jednej je 90 rokov. Dodal, že dve ženy vo veku 43 a 39 rokov sú vo vážnom stave.

Rusko otvorí volebné miestnosti pre svoje prezidentské voľby v sídlach troch svojich diplomatických misií v USA.

Oznámil to ruský veľvyslanec vo Washingtone Anatolij Antonov. Agentúra AFP pripomína, že vzťahy medzi Ruskom a USA sú v súčasnosti pre vojnu na Ukrajine na najnižšej úrovni od čias studenej vojny.

Moskva sa zatiaľ zrejme ešte nerozhodla, či sa hlasovanie v ruských prezidentských voľbách uskutoční aj v podľa nej "nepriateľských" európskych krajinách.

"V USA plánujeme otvoriť tri hlasovacie miestnosti: na našej ambasáde vo Washingtone, ako aj na našich konzulátoch v New Yorku a Houstone," spresnil Antonov v rozhovore zverejnenom ruskou ambasádou. (TASR)

Ruské útoky v decembri zvýšili počet civilných obetí na Ukrajine. Zomrelo vyše sto ľudí. Ďalších takmer 500 sa zranilo.

Misia OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine informovala, že minulý mesiac zaznamenala 26,5 percentný nárast obetí a zranených civilistov na Ukrajine - zo 468 v novembri na 592 v decembri. Dodala, že niektoré údaje ešte čakajú na overenie, no nárast bude pravdepodobne ešte vyšší.

"Počet civilných obetí (mŕtvych a zranených) v roku 2023 neustále klesal, no vlna útokov z konca decembra a začiatku januára tento trend prerušila," povedala šéfka monitorovacej misie OSN Danielle Bellová.

Misia OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine uviedla, že overuje správy nedávnych intenzívnych dronových a raketových útokoch Ruska, ktoré zasiahli obytné oblasti na Ukrajine 29. decembra a pokračovali začiatkom januára - vyžiadali si 86 mŕtvych civilistov a ďalších 416 utrpelo zranenia.

Podľa misie OSN došlo k najväčšiemu počtu obetí a zranených počas útokov, ktoré sa odohrali 29. decembra a 2. januára v mrazivom počasí. Dodala, že ruské rakety 4. januára zasiahli mesto Pokrovsk a neďalekú obec Rivne na východe Ukrajiny, kde pochovali dve rodiny – šesť dospelých a päť detí. Niektoré telá sa stále nenašli, priblížila.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 už bolo na Ukrajine potvrdených viac ako 10 200 mŕtvych civilistov vrátane 575 detí, povedala minulý týždeň Edem Wosornuová z Úradu OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí. (TASR)

Poľský prezident Duda sa v Davose stretol s Volodymyrom Zelenským. Uistil ho o pokračujúcej podpore Varšavy pre Kyjev.

Obaja lídri sa stretli v dejisku Svetového ekonomického fóra a hovorili aj o plánovanej návšteve poľského premiéra Donalda Tuska v Kyjeve.

"Ubezpečil som prezidenta Zelenského, že naša politika voči Ukrajine bude stabilná a bude to politika neustálej podpory; že už o niekoľko dní môže v Kyjeve pokojne pristúpiť k rokovaniam s premiérom Donaldom Tuskom," informovala v príspevku na sociálnej sieti kancelária poľského prezidenta.

Duda tiež povedal, že Severoatlantická aliancia by mala pozvať Ukrajinu do svojich radov. "Myslím si, že Ukrajina by mala dostať pozvánku do NATO, čo by iniciovalo diskusie o tejto otázke v jednotlivých národných parlamentoch členských štátov Aliancie," uviedol.

"Tento proces by mal napredovať a je mimoriadne dôležitý pre morálku ukrajinských obrancov," dodal.

Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti napísal, že Dudu informoval o aktuálnom dianí na bojisku.

Francúzsko poskytne Ukrajine ďalších asi 40 riadených striel dlhého doletu SCALP (Storm Shadow), oznámil prezident Macron.

"Nemôžeme nechať Rusko vyhrať a nesmieme to urobiť," povedal. Zároveň avizoval, že vo februári navštívi Ukrajinu. Francúzsko podľa jeho slov poskytne Kyjevu okrem rakiet SCALP aj "niekoľko stoviek bômb, na ktoré Ukrajinci čakajú".

"Nechať Rusko vyhrať by znamenalo akceptovať, že sa nerešpektuje medzinárodné právo," uviedol Macron. Dodal, že Francúzsko pracuje na novej bilaterálnej bezpečnostnej dohode s Ukrajinou, ktorá bude oznámená počas jeho februárovej návštevy Kyjeva.

Novú vojenskú pomoc pre Ukrajinu oznámil francúzsky prezident na tlačovej konferencii, na ktorej sa viac ako dve hodiny venoval množstvu domácich a medzinárodných problémov.

Prvé strely SCALP poskytlo Francúzsko Ukrajine vlani v lete, informácia o počte dodaných rakiet však nebola zverejnená, pripomína AFP.

Paríž podporuje Kyjev vojensky aj diplomaticky od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, hoci podľa kritikov by mohol urobiť v tomto smere ešte viac. Z údajov parlamentnej správy z novembra vyplýva, že Paríž dosiaľ poskytol Kyjevu pomoc vo výške 3,2 miliardy eur.

Ruský vzdušný útok na Charkov zranil 16 ľudí. Rusi zasiahli centrum Charkova zrejme raketami S-300.

Rusko pôvodne protiletecké strely S-300 používa aj proti pozemným cieľom

"Okupanti zasiahli obytnú infraštruktúru v centre Charkova, poškodili výškové budovy," uviedol šéf oblastnej správy Oleh Synehubov na Telegrame.

O úderoch na centrum tohto druhého najväčšieho ukrajinského mesta píše tiež jeho starosta Ihor Terechov. "Presne tam, kde nie je vojenská infraštruktúra a presne tam, kde je rezidenčná výstavba," upozornil.

Charkov sa nachádza na severovýchode Ukrajiny a ruská armáda sa ho pokúsila na začiatku svojej invázie dobyť, čo sa jej nikdy nepodarilo a ešte v roku 2022 ukrajinská armáda vytlačila invázne vojská z takmer celej tej časti Charkovskej oblasti, ktorú sa pôvodne podarilo Rusom obsadiť.

Rusko odváža z okupovaných ukrajinských území aj seniorov. Pátranie a ich návrat sú pre príbuzných často veľmi náročné.

Do Ruska previezli ruské úrady tiež 86-ročnú matku ženy, ktorú portál nazýva zmeneným menom Olha, píše portál Nastojaščeje vremja. Matka, ktorá v článku vystupuje pod menom Anna, žila na začiatku vojny v malej ukrajinskej dedine. Jej dom bol počas bojov zničený a ruské úrady Annu v júli 2022 odviezli preč z Ukrajiny.

Po rôznych peripetiách sa Anna nakoniec ocitla v ruskom stredisku dočasného ubytovania pre ukrajinských utečencov a krátko nato v domove dôchodcov. Anna sa pritom chcela vrátiť domov na Ukrajinu, v ústave pod dohľadom a v stiesnenom priestore sa necítila dobre. V Rusku ale všetko rozhodli za ňu a dali jej ruský pas, vysvetlila jej dcéra Olha. Tá sa napokon vlani na jeseň obrátila na ruských dobrovoľníkov z Petrohradu so žiadosťou o pomoc so sprostredkovaním matkinho návratu.

Návrat Anny na Ukrajinu nakoniec trval asi dva mesiace. Anna sa najprv pokúsila prekročiť rusko-estónsku hranicu. Estónski pohraničníci ju ale nepustili s tým, že strávila v Rusku príliš veľa času. Na hranici žena čakala niekoľko dní. Nakoniec jej nezostalo nič iné len sa presunúť k hraničnému priechodu Kolotilovka-Pokrovka, čo je jediné miesto, cez ktoré Ukrajina púšťa ľudí z ruskej strany hranice. S presunom k tomuto prechodu Anne pomohli dobrovoľníci.

Ruskú Kolotilovku a ukrajinskú Pokrovku ale delia asi dva kilometre, ktoré musela Anna s palicou prekonať pešo po štrkovej ceste. Dobrovoľníci pritom Anne zohnali vozík, na ktorý si mohla dať batožinu, a našli tiež mladú ženu, ktorá súhlasila, že podnikne cestu s ňou a prípadne jej pomôže. Po prekonaní hranice a ďalších peripetiách sa nakoniec Anna dostala do ukrajinského Charkova.

Šťastný koniec mal príbeh tiež seniorky, ktorá sa dostala do Ruska z domova dôchodcov v ukrajinskom Mariupole. Ženu sa jej neteri s pomocou dobrovoľníkov podarilo vypátrať v domove pre seniorov v ruskej Astrachanskej oblasti. Vedenie ústavu ale nechcelo spočiatku ženu prepustiť s tým, že má množstvo diagnóz a nevie sa samo o seba postarať. Po dlhých vyjednávaniach nakoniec ale ženu odovzdalo dobrovoľníkom.

"Prvé, o čo požiadala, keď sme boli za bránou a sadli sme si do auta, bolo, či môžeme niekam zájsť a najesť sa," opísal dobrovoľník, ktorý ženu vyzdvihol. Seniorka sa mu vraj sťažovala, že ľudia v domove dostávali veľmi malé porcie jedla.

Nie je známe, koľko osamelých ukrajinských seniorov previezli do Ruska. V Rusku podľa informácií portálu Nastojaščeje vremja týmto ľuďom úrady vybavia doklady a priznajú im veľmi malú penziu, za ktorú si potom seniori nemôžu dovoliť ani izbu v takzvanej komunálke, ako sa v Rusku nazýva zdieľané bývanie. (ČTK)