Putin je predátor, neuspokojí sa so zamrznutými polotovarmi, vraví Zelenskyj (SME Minúta)

Francúzsko poskytne Ukrajine ďalších asi 40 riadených striel dlhého doletu SCALP (Storm Shadow), oznámil prezident Macron.

"Nemôžeme nechať Rusko vyhrať a nesmieme to urobiť," povedal. Zároveň avizoval, že vo februári navštívi Ukrajinu. Francúzsko podľa jeho slov poskytne Kyjevu okrem rakiet SCALP aj "niekoľko stoviek bômb, na ktoré Ukrajinci čakajú".

"Nechať Rusko vyhrať by znamenalo akceptovať, že sa nerešpektuje medzinárodné právo," uviedol Macron. Dodal, že Francúzsko pracuje na novej bilaterálnej bezpečnostnej dohode s Ukrajinou, ktorá bude oznámená počas jeho februárovej návštevy Kyjeva.

Novú vojenskú pomoc pre Ukrajinu oznámil francúzsky prezident na tlačovej konferencii, na ktorej sa viac ako dve hodiny venoval množstvu domácich a medzinárodných problémov.

Prvé strely SCALP poskytlo Francúzsko Ukrajine vlani v lete, informácia o počte dodaných rakiet však nebola zverejnená, pripomína AFP.

Paríž podporuje Kyjev vojensky aj diplomaticky od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022, hoci podľa kritikov by mohol urobiť v tomto smere ešte viac. Z údajov parlamentnej správy z novembra vyplýva, že Paríž dosiaľ poskytol Kyjevu pomoc vo výške 3,2 miliardy eur.

Ruský vzdušný útok na Charkov zranil 16 ľudí. Rusi zasiahli centrum Charkova zrejme raketami S-300.

Rusko pôvodne protiletecké strely S-300 používa aj proti pozemným cieľom

"Okupanti zasiahli obytnú infraštruktúru v centre Charkova, poškodili výškové budovy," uviedol šéf oblastnej správy Oleh Synehubov na Telegrame.

O úderoch na centrum tohto druhého najväčšieho ukrajinského mesta píše tiež jeho starosta Ihor Terechov. "Presne tam, kde nie je vojenská infraštruktúra a presne tam, kde je rezidenčná výstavba," upozornil.

Charkov sa nachádza na severovýchode Ukrajiny a ruská armáda sa ho pokúsila na začiatku svojej invázie dobyť, čo sa jej nikdy nepodarilo a ešte v roku 2022 ukrajinská armáda vytlačila invázne vojská z takmer celej tej časti Charkovskej oblasti, ktorú sa pôvodne podarilo Rusom obsadiť.

Rusko odváža z okupovaných ukrajinských území aj seniorov. Pátranie a ich návrat sú pre príbuzných často veľmi náročné.

Do Ruska previezli ruské úrady tiež 86-ročnú matku ženy, ktorú portál nazýva zmeneným menom Olha, píše portál Nastojaščeje vremja. Matka, ktorá v článku vystupuje pod menom Anna, žila na začiatku vojny v malej ukrajinskej dedine. Jej dom bol počas bojov zničený a ruské úrady Annu v júli 2022 odviezli preč z Ukrajiny.

Po rôznych peripetiách sa Anna nakoniec ocitla v ruskom stredisku dočasného ubytovania pre ukrajinských utečencov a krátko nato v domove dôchodcov. Anna sa pritom chcela vrátiť domov na Ukrajinu, v ústave pod dohľadom a v stiesnenom priestore sa necítila dobre. V Rusku ale všetko rozhodli za ňu a dali jej ruský pas, vysvetlila jej dcéra Olha. Tá sa napokon vlani na jeseň obrátila na ruských dobrovoľníkov z Petrohradu so žiadosťou o pomoc so sprostredkovaním matkinho návratu.

Návrat Anny na Ukrajinu nakoniec trval asi dva mesiace. Anna sa najprv pokúsila prekročiť rusko-estónsku hranicu. Estónski pohraničníci ju ale nepustili s tým, že strávila v Rusku príliš veľa času. Na hranici žena čakala niekoľko dní. Nakoniec jej nezostalo nič iné len sa presunúť k hraničnému priechodu Kolotilovka-Pokrovka, čo je jediné miesto, cez ktoré Ukrajina púšťa ľudí z ruskej strany hranice. S presunom k tomuto prechodu Anne pomohli dobrovoľníci.

Ruskú Kolotilovku a ukrajinskú Pokrovku ale delia asi dva kilometre, ktoré musela Anna s palicou prekonať pešo po štrkovej ceste. Dobrovoľníci pritom Anne zohnali vozík, na ktorý si mohla dať batožinu, a našli tiež mladú ženu, ktorá súhlasila, že podnikne cestu s ňou a prípadne jej pomôže. Po prekonaní hranice a ďalších peripetiách sa nakoniec Anna dostala do ukrajinského Charkova.

Šťastný koniec mal príbeh tiež seniorky, ktorá sa dostala do Ruska z domova dôchodcov v ukrajinskom Mariupole. Ženu sa jej neteri s pomocou dobrovoľníkov podarilo vypátrať v domove pre seniorov v ruskej Astrachanskej oblasti. Vedenie ústavu ale nechcelo spočiatku ženu prepustiť s tým, že má množstvo diagnóz a nevie sa samo o seba postarať. Po dlhých vyjednávaniach nakoniec ale ženu odovzdalo dobrovoľníkom.

"Prvé, o čo požiadala, keď sme boli za bránou a sadli sme si do auta, bolo, či môžeme niekam zájsť a najesť sa," opísal dobrovoľník, ktorý ženu vyzdvihol. Seniorka sa mu vraj sťažovala, že ľudia v domove dostávali veľmi malé porcie jedla.

Nie je známe, koľko osamelých ukrajinských seniorov previezli do Ruska. V Rusku podľa informácií portálu Nastojaščeje vremja týmto ľuďom úrady vybavia doklady a priznajú im veľmi malú penziu, za ktorú si potom seniori nemôžu dovoliť ani izbu v takzvanej komunálke, ako sa v Rusku nazýva zdieľané bývanie. (ČTK)

Severokórejská ministerka zahraničia Čche Son-hui sa počas návštevy Moskvy stretla aj s ruským prezidentom Putinom.

Stretnutie so šéfom Kremľa absolvovala s ruským ministrom zahraničia Lavrovom. Podľa hovorcu Kremľa Peskova Putina informovali o dohodách, ku ktorým dospeli.

Čche a Lavrov viedli rokovania o rozšírení rusko-severokórejských vzťahov. Lavrov skôr počas dňa povedal, že budú diskutovať o „aktívnej práci“ na implementácii dohôd, ktoré dosiahli lídri ich krajín.

Lavrov sa vyjadril, že Moskva si „vysoko cení“ podporu Pchjongjangu pre ruskú vojenskú operáciu na Ukrajine a spomenul „úzku a plodnú spoluprácu“ medzi krajinami v rámci OSN a iných medzinárodných organizácií.

Čche zase poznamenala, že vyvinú „všetko úsilie na rozvoj našich vzťahov“.

Peskov tiež povedal, že Putin navštívi Severnú Kóreu, kam ho pozval tamojší vodca Kim Čong-un, „vo vhodnom čase“ a na základe vzájomnej dohody. (SITA)

Bielorusko podľa jeho ministra obrany predloží novú vojenskú doktrínu, ktorá po prvý raz umožní použitie jadrových zbraní.

Rusko, ktorého je Bielorusko spojencom, vlani nasadilo v krajine taktické jadrové zbrane, hoci nie je známe koľko. Moskva vyhlásila, že si bude udržiavať kontrolu nad týmito zbraňami. Zatiaľ nie je známe, ako sa nová bieloruská doktrína dotkne ruských zbraní.

„Jasne komunikujeme názory Bieloruska na použitie taktických jadrových zbraní umiestnených na našom území. Objavila sa nová kapitola, kde jasne definujeme naše spojenecké záväzky voči našim spojencom," povedal minister obrany Viktor Chrenin na zasadnutí bieloruskej bezpečnostnej rady.

Tajomník bezpečnostnej rady Alexander Volfovič vyhlásil, že rozmiestnenie ruských jadrových zbraní v Bielorusku má odradiť agresiu Poľska, ktoré je členom NATO. „Bohužiaľ, vyhlásenia našich susedov, obzvlášť Poľska, nás prinútili posilniť“ vojenskú doktrínu, povedal.

Doktrínu predstavia Celobieloruskému ľudovému zhromaždeniu, zastupiteľskému orgánu, ktorý v Bielorusku pôsobí súbežne s parlamentom. (SITA)

Traja ukrajinskí civilisti utrpeli zranenia pri ruských útokoch na Chersonskú oblasť. Dvaja ľudia utrpeli zranenia črepinami.

Uvádza to správa tamojšieho gubernátora Oleksandra Prokudina.

Ruská paľba zasiahla 42-ročnú ženu a 38-ročného muža v dedine Tiahynka. Oboch previezli do nemocnice. Ruská armáda zasiahla aj obytný dom v obci Bilozerka a zranila 44-ročného muža. (SITA)

Ukrajinská štátnosť môže dostať nenapraviteľnú ranu a zodpovednosť ponesie Kyjev, povedal ruský prezident Putin.

Ukrajinská protiofenzíva zlyhala a iniciatívu majú podľa Putina v rukách ruské ozbrojené sily. "Ak to bude pokračovať, štátnosti Ukrajiny môže byť uštedrený nenapraviteľný, veľmi vážny úder," uviedol Putin v televízii. Frontové línie na východe a juhu Ukrajiny sa za viac než rok takmer neposunuli a konflikt uviazol na mŕtvom bode.

Ukrajinský prezident Zelenskyj na summite Svetového ekonomického fóra v Davose Západ žiadal, aby Ukrajine zabezpečili prevahu vo vzdušnom priestore, ktorú na dosiahnutie pokroku na bojisku potrebuje. "Ukrajina musí ovládnuť vzdušný priestor. Dokážeme to tak, ako sme ovládli aj Čierne more. (Vzdušná prevaha) nám umožní postúpiť po zemi. … Partneri vedia, koľko a čoho potrebujeme," dodal Zelenskyj.

Ukrajinský prezident tiež vyhlásil, že ruský prezident sa bude usilovať o pokračovanie v invázii na Ukrajinu aj v prípade, že sa boja na rozsiahlom fronte zastavia.

"Po (roku) 2014 sa objavili pokusy zmraziť konflikt v Donbase. Garantmi boli veľmi vplyvné osoby – nemecký kancelár a francúzsky prezident. No Putin je predátor, preto sa neuspokojí so zamrznutými polotovarmi," vyhlásil Zelenskyj. (TASR)

Šéfka eurokomisie trvá na jednomyseľnom rozhodnutí o novej pomoci pre Ukrajinu, aj napriek nesúhlasu Maďarska.

"Osobne som absolútne za riešenie 27, teda za jednomyseľnosť v EÚ," povedala von der Leyenová na výročnom zasadnutí Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose.

"Pripravujeme sa aj na to, že sa to nepodarí," zdôraznila zároveň šéfka Komisie. Ukrajina potrebuje trvalú a spoľahlivú podporu, finančnú aj vojenskú, dodala. "Teraz je pre nás dôležité, aby sme v rámci Európy rozbehli balík 50 miliárd eur na nasledujúce štyri roky," dodala von der Leyenová.

Maďarský premiér Viktor Orbán nedávno prijatie tohto programu v rámci EÚ zablokoval. Ďalším postupom sa má zaoberať mimoriadny samit EÚ zvolaný na 1. februára. V Bruseli dúfajú, že Maďarsko najneskôr dovtedy upustí od svojho odporu. (TASR)

Putin zbiera podpisy do prezidentských volieb aj na Ruskom ovládanom území Ukrajiny, naposledy v Donecku.

Rusko anektovalo Doneckú a ďalšie tri ukrajinské oblasti (Chersonskú, Luhanskú a Záporožskú) v septembri 2022, v roku 2014 anektovalo aj Krym, čo odsúdila Ukrajina a väčšina krajín Organizácie Spojených národov považuje Rusko za okupačnú mocnosť.

Zorganizovaním ruských prezidentských volieb v anektovaných oblastiach chce Moskva demonštrovať, že tieto územné celky integrovala ako svoje nové územia, aj keď nad nimi nemá plnú vojenskú kontrolu. Podľa Ukrajiny je konanie Ruska nelegitímne a neplatné.

Putin musí do 31. januára vyzbierať 300-tisíc podpisov na podporu svojej kandidatúry, pretože nebol do volieb nominovaný politickou stranou, ale o znovuzvolenie sa uchádza sám.

"Je to naša budúcnosť... chceme koniec vojny. Myslím si, že nám s tým ako prezident pomôže," uviedla pre novinárov miestna obyvateľka Oľga, ktorá chce podporiť Putinovu kandidatúru.

Takmer dva roky od začiatku invázie Ruska na Ukrajinu je jej prípadný koniec nedohľadne. V posledných mesiacoch ani jedna z bojujúcich strán nedosiahla výraznejší prielom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pritom v utorok na Svetovom ekonomickom fóre vo švajčiarskom Davose upozornil, že každé uvoľnenie nátlaku na Rusko predlžuje vojnu na Ukrajine o celé roky. (TASR)

Ukrajinská armáda zničila ruský protilietadlový raketový systém Tor-M2 pomocou raketometu HIMARS.

Ukrajinská armáda informovala, že ruský systém Tor-M2 bol v palebnej pozícii a potom z nej odišiel. Následne ho zasiahol systém HIMARS.

Protilietadlový raketový systém Tor je ruský taktický systém používaný na úrovni divízie. Tor-M2 môže súčasne udrieť až na štyri ciele na vzdialenosť do 16 kilometrov a do výšky až 10 kilometrov. Jedno odpaľovacie zariadenie môže niesť 16 rakiet. (SITA)

Zelenskyj vyhlásil, že Putin sa bude usilovať o pokračovanie v invázii aj v prípade, že sa boja na fronte zastavia.

"Po (roku) 2014 sa objavili pokusy zmraziť konflikt v Donbase. Garantmi boli veľmi vplyvné osoby – nemecký kancelár a francúzsky prezident. No Putin je predátor, preto sa neuspokojí so zamrznutými polotovarmi," vyhlásil Zelenskyj počas summitu Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose.

Narážal tým na vojenské obsadenie Krymu vo februári až marci roku 2014 a tiež odtrhnutie ukrajinských regiónov Donbas a Luhansk. Krym obsadili "zelení mužíkovia" v uniformách bez výsostných znakov, Rusko sa k nim priznalo až omnoho neskôr. Doneckú ľudovú republiku a Luhanskú ľudovú republiku, obe so silnými väzbami na Rusko, vyhlásili separatisti v roku 2014.

Zelenskyj vidí riešenie súčasnej situácie v ovládnutí vzdušného priestoru.

"Ukrajina musí ovládnuť vzdušný priestor. Dokážeme to tak, ako sme ovládli aj Čierne more. (Vzdušná prevaha) nám umožní postúpiť po zemi. … Partneri vedia, koľko a čoho potrebujeme," dodal Zelenskyj. (TASR)

Ruskej armáde sa podľa britského ministerstva pravdepodobne nepodarí skoro obkľúčiť mesto Avdijivka.

Ani ruské ani ukrajinské jednotky počas uplynulého týždňa nedosiahli na fronte pri Avdijivke žiadne významné úspechy, konštatuje britské ministerstvo obrany.

Obkľúčenie Avdijivky pravdepodobne zostáva kľúčovým bodom ruských snáh, ale doteraz Moskva dosiahla minimálny teritoriálny úspech za veľkú cenu, a to z materiálneho aj ľudského hľadiska.

Dedina Stepove, ktorá leží severne od Avdijivky, zostáva pod kontrolou Ukrajiny, čo poskytuje zásobovaciu trasu do mesta, dodalo britské obranné spravodajstvo.

Estónska domáca bezpečnostná služba zadržala univerzitného profesora pre špionáž v prospech Moskvy.

"Domáca bezpečnostné služba zadržala 3. januára ruského občana Viačeslava Morozova, podozrivého z vykonávania a podporovania špionáže proti Estónsku," napísali v spoločnom vyhlásení bezpečnostná služba a prokuratúra.

ERR (Estónsky verejnoprávny rozhlas a televízia) informoval, že 53-ročný muž pracoval od roku 2010 na Univerzite v Tartu, druhom najväčšom meste Estónska, ako profesor medzinárodnej politickej teórie.

"Prítomnosť spravodajskej služby agresorského štátu v Estónsku je stále vysoká," uviedol generálny riaditeľ estónskej domácej bezpečnostnej služby Margo Palloson.

"Súčasný prípad je len ďalším, ktorý sa pridáva k vyše 20 skorším prípadom, a ukazuje túžbu ruských špionážnych služieb preniknúť do rôznych oblastí života v Estónsku," vysvetlil Palloson.

Estónsko je bývalá sovietska republika a ako člen Európskej únie a Severoatlantickej aliancie (NATO) a je neochvejným podporovateľom Ukrajiny od začiatku invázie Ruska vo februári 2022. (TASR)

Maďarsko v otázke pomoci Ukrajine zo strany Európskej únie podporuje konzervatívnejší prístup ako eurokomisia.

Tá navrhuje poskytnúť Kyjevu financovanie na štyri roky dopredu, vyhlásil maďarský minister pre európske záležitosti János Bóka.

Potrebné by boli kratšie obdobia s preskúmaním na konci každého z nich, povedal v rozhovore pre taliansky denník Corriere della Sera.

Maďarsko tiež navrhlo, aby členské štáty EÚ a medzinárodné finančné organizácie vytvorili pre Ukrajinu osobitný fond, uviedol Bóka podľa úryvku z rozhovoru, ktorý zverejnil v utorok na sociálnej sieti Facebook.

V strategickom záujme Maďarska je, aby bol medzi Maďarskom a Ruskom subjekt, ktorý bude čo najviac zaviazaný európskym štruktúram, povedal minister. Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou sa dá vyriešiť len politicky a Maďarsko vyzýva na okamžité prímerie a rozhovory medzi oboma stranami, zdôraznil Bóka.

Minister tiež uviedol, že neexistuje súvislosť medzi otázkou európskej pomoci Ukrajine a sporom o zmrazené finančné prostriedky z fondov EÚ pre Maďarsko. (TASR)

Americký minister zahraničných vecí Blinken prisľúbil, že Spojené štáty budú aj naďalej poskytovať pomoc Ukrajine.

Povedal to na stretnutí s ukrajinským prezidentom Zelenským v Davose, kde sa koná 54. zasadnutie Svetového ekonomického fóra.

"Sme odhodlaní naďalej poskytovať Ukrajine pomoc a úzko spolupracujeme s (americkým) Kongresom, aby sa nám to podarilo. Viem, že naši európski kolegovia urobia to isté," povedal Blinken.

Zelenskyj sa administratíve prezidenta Bidena poďakoval za všetku pomoc, ktorú USA Ukrajine už poskytli. Ocenil aj skutočnosť, že pomoc Ukrajine má v Kongrese podporu oboch politických táborov.

Ukrajinský prezident konkrétne vyzdvihol dodanie amerického systému protivzdušnej obrany Patriot, vďaka ktorému sa ukrajinskej armáde podarilo zostreliť už mnoho ruských rakiet.

"Naozaj sa spoliehame na vašu obrovskú podporu. Skutočne pomáha ľuďom prežiť túto rozsiahlu ruskú agresiu," uviedol Zelenskyj.

K stretnutiu oboch lídrov sa pripojil aj Bidenov poradca pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan. Spojené štáty a ich spojenci sú podľa neho odhodlaní zabezpečiť, že "Rusko neuspeje a Ukrajina zvíťazí".

Spojené štáty poslali Ukrajine od začiatku ruskej agresie vo februári 2022 vojenskú pomoc v hodnote 44 miliárd amerických dolárov. Ďalšie miliardy poskytli vo forme hospodárskej podpory a pomoci spojencom.

Dosiaľ posledný balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote štvrť miliardy dolárov USA uvoľnili vlani v decembri.

Bidenova vláda okrem toho požiadala Kongres o schválenie ďalšej podpory pre Ukrajinu vo výške 61 miliárd dolárov, ktorú spojila aj s pomocou pre Izrael a Taiwan.

Republikáni však ďalšiu pomoc pre Ukrajinu blokujú pre otázky, ktoré súvisia s vnútornou politikou USA.

Exprezident Trump a viacerí ďalší republikáni spochybňujú aj zmysluplnosť ďalšej pomoci, pretože si myslia, že Ukrajina už ďalšie bojové úspechy pravdepodobne nedosiahne. (TASR)

Ruské mesto Voronež, ktoré leží zhruba 200 kilometrov od ukrajinských hraníc, vyhlásilo mimoriadnu situáciu po tom, ako sa stalo terčom útoku dronmi.

Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram primátor mesta Vadim Kstenin. 

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že vo Voronežskej oblasti bolo zostrelených osem dronov a z útoku obvinilo Ukrajinu. 

Podľa primátora Voroneža útok poškodil najmenej 30 okien. Dodal, že postihnutých ľudí dočasne ubytovali v škole.

Gubernátor Voronežskej oblasti Alexandr Gusev povedal, že jedno dieťa utrpelo zranenia „v dôsledku toho, že úlomky zostreleného dronu spadli do bytu“. Dieťaťu podľa jeho slov na mieste poskytli lekársku starostlivosť.

Zničenie ruského lietadla včasného varovania A-50 nemôže zásadne ovplyvniť rovnováhu síl na fronte, ale prinúti Rusko k väčšej opatrnosti.

Povedal to hovorca vzdušných síl Ukrajiny plukovník Jurij Ihnat v rozhovore pre Ukrajinskú pravdu.

Ihnat pripomenul, že lietadlo A-50 má radar s dlhým dosahom, ktorý deteguje vzdušné ciele až do hĺbky 600 kilometrov.

Hovorca vzdušných síl Ukrajiny poznamenal, že Rusko má významnú leteckú flotilu. Avšak každá úspešná špeciálna operácia ukrajinskej armády podľa jeho slov vedie k určitým zmenám v taktike Rusov.

„Agresor sa bude pravdepodobne správať opatrnejšie. Ide o značný úder pre ruské letectvo, a čo je najdôležitejšie, pre obraz ruského režimu,“ povedal Ihnat.

Ukrajinskí vojaci v nedeľu nad Azovským morom zostrelili ruské lietadlo včasného varovania A-50 a komunikačné a veliteľské lietadlo Il-22M. Potvrdil to v pondelok na Facebooku hlavný veliteľ ukrajinskej armády Valerij Zalužnyj. (SITA)

Koalícia nechcela rokovať o odsúdení ruských útokov na Ukrajinu zbraňami zo Severnej Kórei. Podľa SaS je to hanba našej diplomacie. (SITA)

Nemecká vláda podniká kroky k návratu investícií nemeckých spoločností na Ukrajine aj napriek prebiehajúcej ruskej invázii.

Uviedol to v utorok nemecký vicekancelár a minister hospodárstva Robert Habeck na okraj Svetového ekonomického fóra (WEF) v Davose.

Investičné záruky stimulujú podnikanie na Ukrajine ochranou investícií podobným spôsobom ako poistenie, povedal Habeck, ktorý sa neskôr v utorok plánuje stretnúť v Davose s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a lídrami niekoľkých spoločností.

Investičné záruky podporované vládou v Berlíne ukazujú, že verí, že Ukrajina prekoná zložitú situáciu. A tiež, že nemecké firmy budú investovať na Ukrajine, dodal Habeck. (TASR)

Ruská Štátna duma navrhuje zákon, ktorý by konfiškoval osobný majetok odsúdeným za šírenie „falošných správ“ o vojne na Ukrajine.

Ako uviedli analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny (ISW), tento krok je zameraný na zvýšenie cenzúry pred marcovými prezidentskými voľbami v Rusku.

Citujúc správy z nezávislého ruského portálu Meduza, ISW poznamenáva, že zákonodarcovia z vládnucej strany Jednotné Rusko navrhli znenie zákona, ktorý sa zameriava na aktivity „proti bezpečnosti štátu“ s cieľom skonfiškovať majetok, ako sú počítače, tablety alebo mobilné telefóny vlastnené odsúdenými osobami.

Návrh zákona, ktorý bol prvýkrát predložený prostredníctvom vládnej komisie pre legislatívnu činnosť, bol podporený bez námietok. Legislatíva má teraz ísť na posúdenie do Štátnej dumy, dolnej komory ruského parlamentu.

ISW hodnotí návrh zákona ako pokus potlačiť akýkoľvek nesúhlas a umlčať znepokojených príbuzných, ktorí by inak otvorene hovorili o svojej podpore demobilizácie vojsk. Nedávno sa v celom Rusku objavili protesty vedené ženami, keď manželky a matky zmobilizovaných ruských vojakov obhajovali demobilizáciu ruských jednotiek z Ukrajiny.

Ruský vodca Vladimir Putin sa usiluje o piate funkčné obdobie v hlasovaní, ktoré bude pravdepodobne značne zmanipulované. Analytici predpovedali, že Putin sa snaží minimalizovať rozhodnutia, ktoré dráždia ruských voličov pred nadchádzajúcimi ruskými prezidentskými voľbami, vrátane otázky masovej mobilizácie.

Vlani v novembri Putin podpísal zákon obmedzujúci slobodu médií počas prezidentských volieb, pričom len novinárom, ktorí majú pracovnú zmluvu s registrovanými médiami, povoľuje pokrývať zasadnutia volebnej komisie.

Úrady Charkovskej oblasti nariadili povinnú evakuáciu viac ako dvoch desiatok dedín v blízkosti frontovej línie.

Ako dôvod uviedli stupňujúce sa útoky ruskej armády v tejto oblasti.

"Vzhľadom na bezpečnostnú situáciu zavádzame povinnú evakuáciu obyvateľstva zo strediskových obcí Kindrašivska a Kurylivska v kupianskom okrese," oznámil na sociálnej sieti charkovský oblastný gubernátor Oleh Synehubov.

Vo svojej správe na sociálnych sieťach dodal, že v týchto obciach žije 3043 ľudí, z toho 279 detí.

Synehubov ubezpečil, že všetkým evakuantom bude poskytnuté ubytovanie a podpora medzinárodných humanitárnych organizácií.

Ruské jednotky dobyli časti Charkovskej oblasti hneď krátko po svojej invázii na Ukrajinu vo februári 2022 a aj keď tam medzičasom o svoje územné zisky prišli, pokračujú v úsilí o obsadenie tohto regiónu. Momentálne sa snažia dobyť dôležitý železničný uzol Kupiansk - mesto, kde pred vojnou žilo približne 30-tisíc ľudí.

Ukrajina bežne nariaďuje evakuáciu civilistov z miest a dedín pod ruským útokom, no nie vždy plnenie týchto príkazov aj vymáha.

Nútená evakuácia rodín s deťmi z najnebezpečnejších obcí v kupianskom okrese sa naposledy uskutočnila v novembri 2023. (TASR)

Ruské ministerstvo obrany je pripravené podpísať s Iránom veľkú medzištátnu zmluvu. Ministri obrany Šojgu a Aštijání spolu telefonovali.

Ministri počas telefonátu diskutovali o vojensko-technickej spolupráci a otázkach regionálnej bezpečnosti, doplnila RFE/RL.

Irán je jednou z mála krajín, ktoré pokračujú v kontaktoch s Moskvou aj počas vojny Ruska proti Ukrajine. Západné krajiny obviňujú Teherán, že dodáva ruskej armáde zbrane, ktoré sa používajú na útoky na ukrajinskom území. Rusko a Irán to popierajú, dodala RFE/RL.

Rusko je zároveň považované za najväčšieho investora do iránskej ekonomiky. Podľa iránskeho ministerstva hospodárstva predstavoval vlani objem zahraničných investícií viac ako štyri miliardy dolárov - z toho dve tretiny pripadli na Rusko.

Koncom minulého roka ministri zahraničných vecí Ruska a Iránu na stretnutí v Moskve podpísali deklaráciu o spôsoboch, ako čeliť a kompenzovať negatívne dôsledky medzinárodných sankcií.

Irán žije pod medzinárodnými sankciami už viac ako 40 rokov - od islamskej revolúcie v roku 1979.

Až do februára minulého roka Iránu patrilo prvé miesto v rebríčku, pokiaľ ide o počet jednotlivcov a spoločností, ktorých sa sankcie týkajú. Podľa analytikov Castellum. AI bolo ku dňu 22. februáru 2022 uvalených proti Iránu viac ako 3600 sankcií a proti Rusku takmer 2700 sankčných opatrení.

Po útoku na Ukrajinu z 24. februára 2022 sa však svetovým lídrom v sankčných obmedzeniach stalo Rusko - od februára 2022 do októbra 2023 bolo proti Rusku uvalených 15.200 sankcií a proti Iránu "len" niečo vyše tisíc, dodala RFE/RL. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 1 110 ruských vojakov, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Počet mŕtvych v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 372 090. Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 24 tankov, 36 obrnených bojových vozidiel pechoty, 30 delostreleckých systémov, tri raketomety a dve lietadlá.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 113 tankov, 11 358 obrnených bojových vozidiel pechoty, 8 801 delostreleckých systémov, 961 raketometov a 331 lietadiel.

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa stretol s generálnym tajomníkom NATO Stoltenbergom. Diskutovali o situácii na fronte.

Šéfa NATO informoval o nedávnych ruských masových leteckých útokoch a zdôraznil potrebu ďalšieho posilnenia Ukrajiny v oblasti obrany.

"Obaja sme zaznamenali význam bezpečnostnej dohody Spojeného kráľovstva a Ukrajiny, ktorá je založená na vyhlásení G7 z Vilniusu. Informoval som o prebiehajúcej práci Ukrajiny s partnermi o podobných dohodách a zdôraznil dôležitosť podpísania takýchto dokumentov, kým sa Ukrajina pripojí k NATO," napísal Zelenskyj na sieti X.

Hovorili tiež o prípravách na samit NATO vo Washingtone. Zelenskyj zdôraznil, že Ukrajina čaká na rozhodnutia, ktoré jej priblíži členstvo v Aliancii.

Slepé vlastenecké city sú len niekde v pozadí, 99 percent ľudí na Putina nadávalo, vraví ruský vojak, ktorý bojoval na Ukrajine. (meduza)

Ak sa nám minú zbrane, budeme za slobodu bojovať s lopatami, vyhlásil šéf ukrajinskej diplomacie o čakaní na pomoc z USA.

Dmytro Kuleba v rozhovore pre ABC News povedal, že viac peňazí pre Ukrajinu by potenciálne pomohlo vyhnúť sa priamej konfrontácii medzi NATO a Ruskom, do ktorej museli zasiahnuť americké jednotky.

„Cena za nápravu neporiadku vo svete, ak Ukrajina prehrá, bude oveľa vyššia,“ povedal Kuleba.

„Ak Západ nedokáže zastaviť Rusko na Ukrajine, koho iného môže zastaviť v iných častiach sveta? Aj keby nám došli zbrane, budeme bojovať s lopatami, pretože pre Ukrajinu je v stávke existencia tohto národa,“ podotkol.

Kuleba pod tlakom predstavy, že Ukrajina jedného dňa bude musieť rokovať s Ruskom, vylúčil akékoľvek rozhovory s režimom ruského vodcu Vladimira Putina, kým Ukrajina nebude mať na bojisku oveľa silnejšiu pozíciu.

Priznal síce, že ruská armáda sa „poučila“ a prispôsobila okolnostiam vojny, ale zároveň predpovedal Rusku tento rok „viac porážok“ na bojisku. (SITA)

Personálne straty okupantov sa zvýšili o 1 100 vojakov na zhruba 372 090, oznámilo velenie Ukrajiny.

Ruská armáda prišla v priebehu 24 hodín aj o 36 bojových obrnených vozidiel, 30 delostreleckých systémov, tri raketomety a protivzdušné systémy, dve lietadlá a 12 dronov.

Ruskej armáde sa zatiaľ na fronte darí nahrádzať straty a je schopná vykonávať bežné rotácie na operačnej úrovni.

Informuje o tom Inštitút pre štúdium vojny na základe hlásenia vysokého predstaviteľa ukrajinskej spravodajskej služby, ktorý potvrdil, že ruské sily dokážu generovať sily rýchlosťou rovnajúcou sa ich mesačným stratám.

Predstaviteľ ďalej uviedol, že medzinárodné sankcie obmedzujú ruskú výrobu rakiet a bezpilotných lietadiel.

Aj preto Rusko a Irán pracujú na zmluve o rozvoji vojensko-technologickej spolupráce, oznámil Inštitút pre štúdium vojny.

Európa má tri až päť rokov na prípravu pred ruskou hrozbou na východnom krídle NATO, povedala estónska premiérka Kaja Kallasová.

Tá sa odvolávala na odhady estónskych tajných služieb, podľa ktorých by v prípade hypotetického prímeria na Ukrajine trvalo Rusku tri až päť rokov, kým by obnovilo vojenskú hrozbu na hraniciach východných členov NATO.

„Veľmi záleží na tom, ako sa nám podarí zachovať našu jednotu a naše postavenie voči Ukrajine. Pretože Rusko potrebuje pauzu a táto pauza je na zhromaždenie zdrojov a síl. Slabosť provokuje agresorov,“ povedala Kallasová.

Západ preto podľa estónskej premiérky potrebuje zvýšiť vojenskú pomoc Ukrajine, aby mohla zasadiť rozhodujúci úder a pripraviť Rusko o možnosť ohrozovať svojich susedov na dlhé roky. (SITA)

Rusko znova odrazilo ukrajinský dronový útok nad Voronežskou oblasťou, oznámilo ruské ministerstvo obrany.

Systémy protivzdušnej obrany zničili tri bezpilotné lietadlá, uviedlo ministerstvo na Telegrame.

Gubernátor Voronežskej oblasti ležiacej pri ukrajinskej hranici Alexandr Gusev následne tiež na Telegrame uviedol, že časti zostreleného dronu zranili jedno dieťa. Škody podľa neho vznikli na viacerých bytových a rodinných domoch, pričom na jednom balkóne museli hasiť požiar.

Ukrajina sa už takmer dva roky bráni proti ruskej vojenskej invázii. Jej ozbrojené sily opakovane uskutočňujú útoky na ruskom území, dodáva DPA.

Poľsko je späť v Európe. Vo Varšave to povedal šéf francúzskej diplomacie. Vyzval aj na spoluprácu pri pomoci Ukrajine. (TASR)