Ukrajina Rusko Online: Rusi zvyšuje útoky aj v Chersonskej a Záporožskej oblasti

Poľsko je späť v Európe. Vo Varšave to povedal šéf francúzskej diplomacie. Vyzval aj na spoluprácu pri pomoci Ukrajine. (TASR)

Rumunskí farmári a vodiči kamiónov protestovali pri hraniciach s Ukrajinou počas vyjednávania o vysokých prevádzkových výdavkoch.

Traktory a kamióny tvoria kolóny na cestách už šesť dní a spomaľujú alebo blokujú dopravu.

Protestujúci žiadajú moratórium na splácanie pôžičiek a rýchlejšie vyplácanie dotácií, samostatné cestné pruhy na hraničných priechodoch a v čiernomorskom prístave Konstanca pre nákladné vozidlá EÚ a mimo Únie vrátane Ukrajiny.

V pondelok sa zástupcovia najväčších farmárskych združení a minister poľnohospodárstva Florin Barbu dohodli na konečných termínoch pre vyriešenie série požiadaviek. Protestujúci by sa preto mali rozísť. Vodiči kamiónov mali ďalšie vyjednávania naplánované v tomto týždni.

Správa prístavu Konstanca pre Reuters uviedla, že protesty nenarušili prevádzku. Najväčšie protesty autodopravcov sa konali na okraji hlavného mesta Bukurešť.

Ukrajina je jedným z najväčších vývozcov obilia a Konstanca sa stala po začatí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 najdôležitejšou exportnou trasou. Obilie tam prúdi do prístavu po ceste, železnici a po Dunaji.

Maďarské ministerstvo poľnohospodárstva v pondelok oznámilo, že východné štáty EÚ Bulharsko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Slovensko žiadajú zavedenie dovozných ciel EÚ na ukrajinské obilie pre nespravodlivú konkurenciu.

Takéto clá boli pre Ukrajinu zrušené po blokáde ukrajinských čiernomorských prístavov Ruskom, čím narušilo prevoz obilia na svetové trhy. (TASR)

Ruská vláda zvažuje zavedenie embarga na vývoz benzínu kvôli incidentu v rafinérii Norsi, ktorá patrí medzi najväčšie v Rusku.

Informovala o tom dnes ruská spravodajská agentúra Interfax s odvolaním sa na zdroje oboznámené so situáciou.

Spoločnosť Lukoil v piatok oznámila, že rafinéria Norsi v Nižnom Novgorode zastavila prevádzku jednej z jednotiek v dôsledku bližšie nešpecifikovaného incidentu.

Podľa dnešných informácií zdrojov agentúry Reuters by v rafinérii mohla klesnúť produkcia vysokooktánového benzínu na polovicu v dôsledku mimoriadnej odstávky jednej z dvoch jednotiek pre katalytické krakovanie.

Niektoré zdroje agentúre Interfax oznámili, že embargo na vývoz benzínu je jednou z možností, ktoré by ruská vláda mohla v prípade potreby využiť.

Ďalší zdroj uviedol, že o opatreniach na zabránenie nedostatku benzínu na domácom trhu sa stále diskutuje.

Lukoil podľa agentúry Interfax pozastavil svoj vlastný vývoz benzínu a požiadal ďalšie ropné spoločnosti, aby mu s dodávkami pomohli. Jeden zo zdrojov agentúry Reuters uviedol, že Lukoil teraz bude musieť nakupovať benzín pre svoje vlastné čerpacie stanice.

Ruské ministerstvo energetiky oznámilo, že spoločne s producentmi ropy pracuje na zabezpečení nepretržitých dodávok pohonných hmôt na domáci trh.

Ruská vláda vlani v septembri zaviedla embargo na export nafty a benzínu pre nedostatok pohonných hmôt a ich vysoké ceny na domácom trhu. Do novembra však takmer všetky obmedzenia postupne zrušila, píše Reuters. (ČTK)

V Bielorusku zomrel politický väzeň, úrady mu neposkytli potrebnú lekársku starostlivosť, uviedla bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna.

V súvislosti s touto smrťou poukázala na kruté podmienky v bieloruských väzniciach.

Vadzim Chrasko zomrel na zápal pľúc v trestaneckej kolónii neďaleko mesta Vitebsk na severovýchode krajiny po tom, čo sa väzenské orgány dlho zdráhali odviezť ho do nemocnice, ignorujúc jeho prosby o pomoc. Zomrel 9. januára, no trestanecká kolónia o jeho smrti informovala až teraz.

Chrasko, špecialista na informačné technológie, ktorý zomrel vo veku 50 rokov, si odpykával trojročný trest za obvinenie z ponúkania darov opozičným skupinám, ktoré úrady označili za „extrémistické“.

Politický aktivista Leanid Sudalenka po odpykaní trojročného trestu v tej istej trestaneckej kolónii pre agentúru AP povedal, že takmer zomrel, keď sa zariadením prehnal COVID-19.

Povedal, že on a ďalší politickí väzni museli nosiť na uniformách žltú značku, takže boli ľahko identifikovateľní pre dozorcov, ktorí ich podľa neho bežne šikanovali, zneužívali a ponižovali.

Po sporných prezidentských voľbách v auguste 2020, v ktorých podľa oficiálnych výsledkov zvíťazil dlhoročný líder Alexander Lukašenko a zabezpečil si už šiesty mandát, vypukli v Bielorusku rozsiahle protesty. Bieloruská opozícia aj západní predstavitelia voľby označili za zmanipulované.

Úrady na demonštrácie reagovali tvrdým zásahom, pričom viac ako 35-tisíc ľudí zatkli a tisícky brutálne zbili. Zakázali tiež činnosť desiatok ľudskoprávnych organizácií a nezávislých médií. Zásah proti kritikom vlády pokračuje dodnes a úrady sa zameriavajú na opozičných aktivistov, obhajcov práv i novinárov. (SITA)

Švajčiarsko a Ukrajina plánujú zorganizovať mierový summit za účasti svetových lídrov, oznámili prezidenti oboch krajín Zelenskyj a Amherdová. 

Termín podujatia ešte nie je známym, obe strany chcú okamžite začať s plánovaním. Pozvané budú podľa Zelenského všetky krajiny, ktoré podporujú územnú celistvosť Ukrajiny a naznačil, že Rusko pozvať neplánujú.

Cieľom je vytvoriť základné požiadavky pre mier, ktoré Kyjev zahrnul do desaťbodového plánu. Patrí medzi ne stiahnutie Ruska z celého územia Ukrajiny, potrestane ruských vojnových zločinov či reparácie, pripomína DPA.

Amherdová uviedla, že jej krajina chce podporovať mierový proces a do roku 2028 plánuje Kyjevu poskytnúť finančné prostriedky na obnovu. Zelenskyj sa na sociálnej sieti X švajčiarskej prezidentke poďakoval za úsilie pri príprave summitu, na ktorom tímy oboch krajín začnú pracovať v utorok.

Konferencia by sa konala vo formáte, ako vlaňajšie rokovania v Dánsku, v Saudskej Arábii a na Malte, či nedeľňajšie rokovania o mierovom pláne v Davose na úrovni poradcov pre národnú bezpečnosť. V tomto meste boli prítomní zástupcovia 83 krajín a medzinárodných organizácii, Čína však medzi nimi nebola.

Zelenskyj z Bernu odcestuje do Davosu, kde sa zúčastní na zasadnutí Svetového ekonomického fóra (WEF). (TASR)

WHO v roku 2024 potrebuje 1,5 miliardy dolárov na život zachraňujúcu humanitárnu pomoc pre desiatky miliónov ľudí. (TASR)

Rokovania v Davose o mierovom pláne Kyjeva nič nedosiahnu, pretože sa na nich nezúčastňuje Rusko, vyhlásil Kremeľ.

"Je to proces, ktorý nie je a nemôže byť namierený na dosiahnutie konkrétneho cieľa. Má to očividný a jednoduchý dôvod – nezúčastňujeme sa na ňom," povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. s tým, že Moskva bude pokračovať vo vojenských operáciách na Ukrajine až do dosiahnutia svojich cieľov.

Očakáva sa, že Svetovému ekonomickému fóru budú dominovať vojny na Ukrajine a v Pásme Gazy.

Desaťbodový mierový plán prezidenta Zelenského vyzýva na stiahnutie ruských vojakov z Ukrajiny, zastavenie bojov a obnovenie ukrajinských štátnych hraníc s Ruskom.

Zelenskyj pritom vyhlásil, že akékoľvek rokovania s Ruskom sú ilegálne. Moskva už skôr označila mierový plán Ukrajiny za absurdný, keďže chce dosiahnuť mier bez účasti Ruska.

Peskov označil pozíciu Ukrajiny postaviť rokovania s Ruskom mimo zákon za "absurdné".

Šéf Zelenského kancelárie Jermak v nedeľu predsedal rokovaniam o ukrajinskom mierovom pláne v Davose. Uviedol, že je dôležité, aby pri ďalších rokovaniach o mierovom pláne bola Čína ako spojenec Ruska. (TASR)

Rusko zvyšuje útoky aj v Chersonskej a Záporožskej oblasti, keďže sa invázia blížil k druhému výročiu a velenie potrebuje výsledky.

"Okupanti dúfajú, že sa im podarí získať späť naše južné územia, o ktoré prišli. Bránime sa aktívne a uskutočňujeme menšie protiútoky," oznámil ukrajinský generál Oleksandr Syrskyj.

Syrskyj opísal, že ukrajinskí vojaci nasadzujú taktiku „aktívnej obrany“: držia nepriateľa v strehu hľadaním príležitostí na útok, zatiaľ čo oni sa snažia navyšovať útoky.

V predchádzajúcich týždňoch sa ukázalo, že ruská armáda šetrila muníciu a mužstvo, upozornil Syrskyj, čo naznačuje, že Rusko už tiež viac vyhodnocuje situáciu v snahe korigovať straty. "Útoky na úrovni práporu sú už teraz zriedkavé," povedal Syrskyj.

Dodal, že širšie využitie bezpilotných lietadiel si vynútilo zmenu taktiky. (The Guardian)

Od začiatku vojny previezli do európskych nemocníc viac ako tritisíc ukrajinských pacientov. Liečili sa v 22 krajinách.

Ako referuje web Európskej komisie, pacienti boli prevezení na ošetrenie do nemocníc v Belgicku, Česku, Dánsku, Estónsku, Fínsku, Francúzsku, Holandsku, Chorvátsku, Írsku, Litve, Luxembursku, Maďarsku, Nemecku, Nórsku, Poľsku, Portugalsku, Rakúsku, Rumunsku, Slovinsku, Španielsku, Švédsku a Taliansku.

Európska únia koordinuje pravidelné lekárske evakuácie ukrajinských pacientov, či už chronicky chorých alebo zranených, od začiatku ruskej vojny proti Ukrajine.

Evakuácie tiež podporuje EU Medevac Hub v Rzeszówe v Poľsku, kde pacienti dostávajú nepretržitú ošetrovateľskú starostlivosť. Toto zariadenie slúži ako prestupové centrum pre pacientov, ktorí boli prepravení z Ukrajiny do Poľska po zemi a ktorí budú z tohto zariadenia letecky prepravení do nemocníc po celej Európe.

„Nemôžeme odvrátiť zrak od hrôz, ktorým je ukrajinský ľud deň čo deň nútený čeliť. Keďže Rusko pokračuje v bezohľadných útokoch na ukrajinskú civilnú infraštruktúru vrátane nemocníc, poskytovanie núdzovej pomoci Ukrajine je rovnako dôležité ako kedykoľvek predtým. Dnes predstavujeme míľnik prevozu viac ako 3-tisíc ukrajinských pacientov do nemocníc v celej Európe. Vyjadrujem svoju vďačnosť všetkým 22 krajinám, ktoré otvorili svoje nemocnice pacientom, ktorí potrebujú liečbu. Spoločne zachraňujeme životy,“ povedal eurokomisár pre krízové riadenie Janez Lenarčič.

Okupanti útočia na juhovýchode Ukrajiny aj chemickými zbraňami. Ide o granáty, ktoré spôsobujú vracanie a ťažkosti s dýchaním.

Ruská armáda vykonala za posledné tri dni 41 náletov v oblasti zodpovednosti Operačnej strategickej skupiny Tavrija, pričom len za posledný deň podnikla 41 náletov, oznámil veliteľ skupiny Oleksandr Tarnavskyj.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Mesto už neexistuje. Generál Zalužnyj oznámil stiahnutie vojakov z Marjinky Čítajte 

"Opäť proti nám nasadili obrnené vozidlá. Priemerný denný počet bojových stretov je už týždeň okolo 50. Včera uskutočnil nepriateľ dva raketové útoky a 715 útokov delostrelectvom.“

"Situácia je najťažšia na frontoch pri Avdijivke a Marjinke, ale ukrajinské jednotky spôsobujú ruským jednotkám značné straty, najmä čo sa týka živej sily," doplnil Tarnavskyj.

V oblasti zodpovednosti operačnej strategickej skupiny Tavrija bolo za posledný deň zabitých 485 Rusov a zničených 44 kusov vojenskej techniky: šesť obrnených bojových vozidiel, tri delostrelecké systémy, 23 dronov a riadiace stredisko dronov.

Hovorca skupiny Tavrija Oleksandr Štupun neskôr povedal, že Rusi používajú chemické zbrane.

"V priemere sú to dva alebo tri prípady za deň. Pri vysokých koncentráciách môžu naši vojaci pociťovať vracanie a ťažkosti s dýchaním. Ak je človek alergický, môže aj zomrieť, ale zatiaľ sa tak nestalo.“ (Ukrajinská pravda)

Zničené ruské lietadlo A-50 stálo 330 miliónov dolárov, tvrdí ukrajinské letectvo. Objavila sa fotografia druhého poškodeného lietadla.

Druhé vojenské lietadlo IL-22, ktoré slúži ako veliteľské, dokázalo s poškodením pristáť v blízkosti mesta Anapa na brehu Čierneho mora v Krasnodarskom kraji. Podľa fotografie má poškodený chvost.

Za prvé dva týždne tohto roka zhodili okupanti na Avdijivku 250 leteckých bômb. Vlani Rusi na mesto letecky udreli len 146-krát.

"V porovnaní s minulým rokom počet leteckých útokov na Avdijivku prudko stúpol. Počas uplynulého dňa jeden civilista utrpel zranenia a 71 ľudí vrátane deviatich detí z mesta evakuovali. V Avdijivke zostáva 1 131 civilistov," oznámil gubernátor Doneckej oblasti Vadym Filaškin.

Pred vypuknutím ruskej vojny proti Ukrajine v roku 2022 v meste žilo približne 31-tisíc ľudí.

Avdijivka leží zhruba desať kilometrov severne od mesta Doneck, ktoré od roku 2014 okupujú Rusi. Útoky proti Avdijivke začalo Rusko zintenzívňovať od októbra minulého roka. (SITA)

Ruský exprezident preháňa, ak tvrdí, že ruská armáda vlani získala pol milióna vojakov, domnieva sa britská vojenská rozviedka.

„Je veľmi pravdepodobné, že toto číslo je výrazne nafúknuté,“ komentovali analytici vyjadrenie Dmitrija Medvedeva, podpredsedu ruskej Bezpečnostnej rady.

Rozviedka tiež považuje za veľmi pravdepodobné, že hlavná mobilizačná záťaž dopadá na chudobnejšie regióny a vidiecke oblasti.

Severokórejská ministerka zahraničia Čche Son-hui je na trojdňovej návšteve Moskvy. Má sa stretnúť so Sergejom Lavrovom.

Ministerka prišla do Ruska na jeho pozvanie, uviedla hovorkyňa ruského rezortu zahraničia Maria Zacharovová.

Hovorca juhokórejského ministerstva pre zjednotenie uviedol, že dôsledne sledujú návštevu Čche v Rusku. Zároveň obvinil Moskvu a Pchjongjang z „udržiavania nezákonných aktivít spolupráce vrátane výmen zbraní“.

Spojené štáty a Južná Kórea tvrdia, že Severná Kórea poskytla Moskve zbrane pre jej vojnu na Ukrajine vrátane delostreleckých zbraní a rakiet. Americká vláda tvrdí, že má dôkazy o tom, že ruské sily použili na Ukrajine severokórejské rakety a minulý týždeň v spoločnom vyhlásení so Soulom a ďalšími partnermi uviedli, že na oplátku za rakety dostáva severokórejský režim cenné technické a vojenské poznatky.

Rusko aj Severná Kórea popierajú tvrdenia o transferoch zbraní. (SITA)

Dve ruské rakety Kalibr sa zrútili na ruskom území počas jedného dňa, potvrdili analýzy expertov.

Prvá strela dopadla 13. januára ráno medzi vidieckymi lokalitami Pavlovskaja a Atamanskaja (na videu). Miestne úrady to označili za „neidentifikované zariadenie,“ píše Anton Heraščenko, poradca ukrajinského ministerstva vnútra.

Skutočnosť, že išlo o raketu Kalibr, oznámil vojenský expert Jan Matvejev a k rovnakému záveru dospeli v rozhovore so spravodajským kanálom ASTRA vojenskí analytici ruského investigatívneho tímu The Conflict Intelligence Team (CIT), ktorí skúmali fotografie a video spadnutej rakety.

V ten istý deň zaznamenali pád rakety Kalibr aj v Leningradskej oblasti. Nespôsobila žiadne obete ani škody.

Najnovší britský vojenský balík pre Ukrajinu je väčší ako dva predchádzajúce, oznámil britský minister obrany Shapps.

"Niektorým sa náklady môžu zdať vysoké, ale Británia nemôže dovoliť, aby Ukrajina prišla o zisky, ktoré si vybojovala späť. Bojujeme o udržanie poriadku vo svete a žijeme v predvojnovom, nie povojnovom svete. Aj preto Spojené kráľovstvo zvýšilo výdavky na obranu na najvyššiu úroveň od konca studenej vojny," vyhlásil Shapps.

Minister zároveň zdôraznil význam trvalej pomoci.

"Neustále pracujeme na tom, aby Ukrajina dostala to, čo potrebuje. Tvrdo sme pracovali na tom, aby sa Ukrajincom sprístupnilo Čierne more. Chceme, aby ukrajinská ekonomika nielen prežila, ale aj rástla," uviedol Shapps. (The Guardian)

Zásah dvoch ruských vojenských lietadiel už potvrdil aj veliteľ ukrajinských ozbrojených síl.

Valerij Zalužnyj informoval, že ukrajinské letectvo v nedeľu v oblasti Azovského mora zlikvidovalo prieskumné lietadlo včasnej výstrahy A-50 a bombardér IL-22M ruských leteckých síl.

"Ďakujem letectvu za perfektne naplánovanú a vykonanú operáciu v oblasti Azovského mora!" napísal Zalužnyj na sociálnej sieti. 

O operácii v oblasti Azovského mora, pri ktorej dostali zásah lietadlo A-50 a vzdušné riadiace centrum IL-22, informovalo aj ukrajinské letectvo.

Hovorca Kremľa uviedol, že nemá žiadne informácie o zostrelených bojových lietadlách, a novinárom odporučil kontaktovať v tejto veci ruské ministerstvo obrany.

Podľa poslanca ukrajinského parlamentu Jurija Mysiagina, ktorý je aj podpredsedom parlamentného výboru pre obranu, bolo lietadlo včasnej výstrahy a riadenia A-50 zostrelené.

Zásah dostal aj bombardér IL-22M - jeho posádka sa snažila dostať sa na najbližšie letisko. Lietadlo však zmizlo z radaru po tom, čo začalo klesať v oblasti mesta Kerč.

Zdroj citovaný ukrajinskými médiami poskytol aj záznam údajného rozhovoru pilota bombardéra Il-22M, ktorý od dispečera žiadal o núdzové pristátie na letisku Anapa.

Ruské ministerstvo obrany informácie o zostrelení svojich dvoch lietadiel oficiálne nekomentovalo. Telegramový kanál Rybar, ktorý je blízky ruskému ministerstvu obrany, ako jednu z verzií udalostí nad Azovským morom uviedol aj paľbu ruskej protivzdušnej obrany.

Ruské velenie poskytuje vojakom drogy a psychotropné látky, aby sa dali ľahšie presvedčiť na útoky, tvrdí velenie Ukrajiny.

"Týka sa to najmä 108. leteckého útočného pluku 7. leteckej útočnej divízie. Tieto drogy vedú k eufórii a otupujú bolesť. Vojaci, ktorí ich užívajú, s väčšou pravdepodobnosťou súhlasia s útokmi bez strachu zo zranenia alebo smrti," uviedol ukrajinský generálny štáb vo vyhlásení.

Ukrajinské velenie ďalej informovalo, že okupanti viedli ofenzívu na siedmich frontoch a počas včerajšieho dňa podnikli sedem raketových útokov a 60 náletov, 64-krát vystrelili z raketometov na pozície ukrajinských jednotiek a na kontaktnej línii sa odohralo 94 bojových stretov.

Za posledných 24 hodín zasiahli lietadlá ukrajinských obranných síl štyri oblasti, kde bol sústredený ruský personál, zbrane a vojenské vybavenie. Protivzdušná obrana zničila aj riadenú strelu Ch-59. (Ukrajinská pravda)

V Rusku sa počas invázie na Ukrajine prudko zvýšil počet alkoholikov. V roku 2022 bolo diagnostikovaných 54,2 tisíc pacientov.

Ministerstvo zdravotníctva vysvetlilo nárast počtu pacientov s alkoholizmom dôsledkami pandémie koronavírusu, píše The Moscow Times.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok V Rusku rastie počet alkoholikov, dramaticky stúpajú prípady psychózy Čítajte 

V Rusku odsúdili 20-ročného študenta na päť rokov za údajnú spoluprácu s Ukrajinou a plánovanie útokov na vojenské základne.

Ruská bezpečnostná služba FSB v meste Kurgan tvrdí, že muž, ktorého totožnosť neuviedla, bol pred časom zadržaný pre podozrenie zo spolupráce s cudzím štátom.

"Obvinený plánoval spáchať sabotáž na vojenských a sociálnych objektoch infraštruktúry," uvádza sa vo vyhlásení doručenom ruským tlačovým agentúram.

FSB tiež tvrdí, že študent plánoval šíriť na internete proukrajinskú propagandu a odovzdávať podrobnosti o činnosti vojsk a bezpečnostných zložiek v regióne.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 zadržali moskovské úrady niekoľko cudzincov a ruských občanov za údajnú spoluprácu s Kyjevom alebo plánovanie útokov na armádnu infraštruktúru. Taktiež kriminalizovali kritiku svojej armády a medzičasom zadržali alebo pokutovali tisíce ľudí, ktorí sa kriticky vyjadrili proti bojom na území Ukrajiny. (TASR)

Rusko odsúdilo viac než dvesto ukrajinských vojnových zajatcov na dlhé tresty odňatia slobody.

Podľa agentúry AFP bol niektorým z nich uložený aj doživotný trest.

Rusko zadržiava neznámy počet zajatých ukrajinských vojakov, podľa AFP ich však môžu byť až tisícky. Mnoho z nich odvliekli ruské sily počas obliehania ukrajinského mesta Mariupoľ v prvých mesiacoch invázie.

Kyjev aj medzinárodné ľudskoprávne skupiny odsudzujú ruské procesy s vojnovými zajatcami ako nezákonné.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Za svoj zločin platia krvou. Kremeľ obhajuje využívanie odsúdených vo vojne na Ukrajine Čítajte 

"Viac ako 200 príslušníkov ukrajinskej armády bolo odsúdených na dlhoročné tresty odňatia slobody za vraždy civilistov a zlé zaobchádzanie s (vojnovými) zajatcami," povedal šéf Vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie (Sledkom) Alexander Bastrykin.

Zároveň prisľúbil, že Moskva bude pokračovať v stíhaní ukrajinského vojenského personálu vrátane vysokopostavených predstaviteľov armády.

Mnoho ukrajinských vojnových zajatcov držia na území Ruskom okupovanej východnej Ukrajiny, zatiaľ čo ostatných presunuli do Ruska. Bastrykin v tejto súvislosti nespresnil, či sa odsúdení vojaci nachádzali v Rusku alebo na okupovanej Ukrajine.

Ruská propagandistická televízia RT s odvolaním sa na zdroj blízky Sledkomu uviedla, že rozsudky boli udelené 242 vojakom na okupovanom území Ukrajiny. (TASR)

Rusko sa pripravuje na novú ofenzívu v najbližších týždňoch, keď pôda zamrzne, uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny.

Množstvo ruských zdrojov podľa inštitútu tvrdí, že Moskva začne na Ukrajine veľké ofenzívne úsilie. Niektoré zdroje odhadujú, že ofenzíva by sa mohla začať niekedy medzi polovicou januára a 2. februárom po tom, ako pôda zamrzne a Ukrajina bude „vyčerpaná“ z obrany svojich pozícií.

ISW však dodáva, že hoci počet vojakov na frontovej línii umožňuje Rusku vykonávať lokálne aktivity, ruská armáda pravdepodobne nebude schopná vykonať operačne významné „prielomy“.

Okrem toho sa zdá, že chladné počasie ovplyvňuje pozemné aktivity na oboch stranách.

OSN bude v tomto roku potrebovať 4,2 miliardy dolárov na poskytnutie humanitárnej pomoci Ukrajine a jej občanom, ktorí utiekli z krajiny. Pomoc bude potrebovať vyše 14,6 milióna ľudí, približne 40 percent ukrajinskej populácie.

"Nedávna vlna útokov zdôrazňuje ničivé civilné náklady vojny, zatiaľ čo krutá zima zvyšuje naliehavú potrebu humanitárnej pomoci, ktorá zachraňuje životy," uviedla OSN.

"Státisíce detí žijú v komunitách na frontovej línii vojny, sú vystrašené, traumatizované a zbavené svojich základných potrieb. Už len táto skutočnosť by nás mala prinútiť urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme na Ukrajinu priniesli viac humanitárnej pomoci," uviedol v pondelok generálny tajomník Úradu OSN pre humanitárne záležitosti (OCHA) Martin Griffiths.

Úrad OSN dodal, že vyše 3,3 milióna ľudí žije v oblasti bojov na východe a juhu krajiny vrátane území okupovaných Ruskom, prístup ku ktorým je výrazne sťažený.

V rámci apelu OCHA žiada 3,1 miliardy dolárov pre vyše osem miliónov ľudí, ktorí nutne potrebujú humanitárnu pomoc v tomto roku, a ďalších 1,1 miliardy na podporu viac ako dvoch miliónov ukrajinských utečencov a ich hostiteľské komunity.

Ruská invázia prinútila 6,3 milióna Ukrajincov utiecť z ich vlasti. Podľa OCHA sú na Ukrajine vnútorne vysídlené štyri milióny ľudí vrátane jedného milióna detí.

"Hostiteľské krajiny (utečencom) naďalej poskytujú ochranu a začleňujú ich do spoločnosti, ale mnohí zraniteľní utečenci stále potrebujú pomoc. Nemali by sa cítiť nútení vrátiť sa, pretože v exile nedokážu vyžiť," poznamenal Vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi. (TASR)

Spojené kráľovstvo pošle 20-tisíc vojakov na cvičenie NATO Steadfast Defender, aby tak demonštrovalo, že Západ je schopný reagovať na ruskú hrozbu, oznámil britský minister obrany Grant Shapps.

Cvičenie má byť najväčším od skončenia studenej vojny. V priebehu februára sa približne 16-tisíc britských vojakov sa s tankami, delostrelectvom a vrtuľníkmi rozmiestni po celej východnej Európe.

Námorníctvo pošle na cvičenie viac ako 2-tisíc príslušníkov, osem vojnových lodí a ponoriek a vyše 400 jednotiek Royal Marines bude vyslaných k polárnemu kruhu.

Ruská protivzdušná obrana zničila v ranných hodinách tri ukrajinské rakety Točka-U nad Kurskou oblasťou, oznámilo ruské ministerstvo obrany. O škodách sa nezmienilo. Točka-U je taktická balistická raketa krátkeho doletu. (The Guardian)

Ruské útoky na Ukrajinu zranili za posledných 24 hodín sedem ľudí, informovali regionálne úrady. Ruské sily zaútočili na Chersonskú oblasť 121-krát a na mesto Cherson sa strieľalo 42-krát, oznámil gubernátor Oleksandr Prokudin.

Štyria hasiči boli zranení, keď ruský útočný dron dopadol na hasičskú stanicu v obci Stanislav, uviedol Prokudin.

Ďalšie ostreľovanie poškodilo stanovište sanitky a zranili 69-ročnú ženu v jej dome, oznámila chersonská regionálna vojenská správa.

Ruské sily zaútočili za posledný deň na viac ako 15 obcí v Charkovskej oblasti, uviedol guvernér Oleh Synehubov.

Po výbuchu míny v lese pri obci Zoločiv, ktorá leží necelých 20 kilometrov od hraníc s Ruskom, utrpel vážne zranenia 56-ročný muž a bojuje o život v nemocnici.

Odmínovacie jednotky našli počas 14. januára 148 improvizovaných výbušných zariadení a odmínovali 3,3 hektára pôdy, uviedol Synehubov.

Gubernátor Doneckej oblasti Vadim Filaškin tiež informoval, že jeden civilista bol zranený pri ruskom útoku v Avdijivke.

V Záporožskej oblasti zasiahli ruské útoky 19 miest a dedín, uviedol guvernér Jurij Malaško. Hoci neboli hlásené žiadne obete, regionálne úrady dostali 13 správ o poškodení infraštruktúry.

V Dnepropetrovskej oblasti poškodil ruský delostrelecký útok na mesto Marhanec dve lekárne, obchod, dva domy, päť hospodárskych budov a elektrické vedenie, uviedol guvernér Serhii Lysak.

Lysak uviedol, že nie sú správy o obetiach, no viac ako 5 000 ľudí zostalo bez elektriny.

Nemecká armáda má rozpracovaný podrobný scenár možného konfliktu krajín NATO s Ruskom. Ten počíta s nasadením desiatok tisíc nemeckých vojakov v Pobaltí a v Poľsku. Informoval o tom nemecký denník Bild.

Dokument, ku ktorému získal denník prístup, sa začína ruskou mobilizáciou tento rok vo februári a končí bezprostrednou hrozbou vojny v lete 2025.

Nemecké ministerstvo obrany scenár odmietlo komentovať, uviedlo ale, že sa venuje analýze rôznych možností vrátane tých, ktoré môžu byť krajne nepravdepodobné.

Podľa nemeckého scenára by Rusko mohlo vo februári začať s novou mobilizáciou, keď by do armády odviedlo 200-tisíc mužov. Následne by vďaka viaznucej západnej pomoci Ukrajine zaznamenalo značný úspech v jarnej ofenzíve proti ukrajinským silám.

Na vojenský postup by Moskva nadviazala rozsiahlymi kybernetickými útokmi predovšetkým v Pobaltí a tiež provokáciami, ku ktorým by v pobaltských republikách využila ruskú menšinu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Deň X. Nemecká armáda má pripravený scenár možného konfliktu s Ruskom Čítajte 

Ďalších 980 ruských vojakov padlo podľa Kyjeva na Ukrajine počas uplynulého dňa. Počet mŕtvych v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 370 980, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 14 tankov, 20 obrnených bojových vozidiel pechoty, 24 delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku otvorenej vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 089 tankov, 11 322 obrnených bojových vozidiel pechoty, 8 771 delostreleckých systémov a 958 raketometov.

Ruskú novinárku a bývalú kandidátku prezidentských volieb Duncovovú zadržala polícia. Došlo k tomu v čase, keď sa vracala zo stretnutia organizačného štábu novej strany Úsvit, ktorú má v úmysle založiť. (TASR)

Ukrajina zostrelila dve strategické ruské lietadlá slúžiace ako veliteľské strediská, píše server Kyiv Post s odvolaním sa na zdroje z ukrajinského Hlavného riaditeľstva rozviedky. Rusi mali prísť o lietadlá Berijev A-50 a Iljušin Il-22.

Ukrajinské médiá v nedeľu večer informovali o zostrelení radarového lietadla včasného varovania A-50 krátko po štarte nad Azovským morom v oblasti Kyrylivka v Záporoží na juhu Ukrajiny.

Pri útoku bolo poškodené aj ruské veliteľské stredisko Iljušin Il-22, ktoré bolo nútené núdzovo pristáť v Anape na ruskej strane Azovského mora.

Zdroje z Hlavného ukrajinského riaditeľstva spravodajských služieb potvrdili pre Kyjev Post, že obe lietadlá boli zasiahnuté, no nekomentovali, aké zbrane na ich zostrelenie použili.

Lietadlá včasnej výstrahy sú určené na detekciu a sledovanie vzdušných cieľov, ale aj plavidiel. Informácie sú následne poskytované automatizovaným systémom riadiacim a veliteľským stanovištiam ruských ozbrojených síl.

Ukrajinský minister obrany Umerov navrhol vytvorenie medzinárodnej skupiny pre stiahnutie sa ruských vojakov. Urobil tak na schôdzke národných bezpečnostných poradcov pre ukrajinský mierový plán vo švajčiarskom Davose.

„Ukrajinský mierový plán, ktorý navrhol prezident Ukrajiny Zelenskyj, už zjednotil 83 krajín sveta," napísal Umerov. Podľa jeho slov nie je možné hovoriť o obnovení suverenity a územnej integrity Ukrajiny bez úplného stiahnutia sa ruských vojakov z okupovaných území.

„Navrhujem vytvorenie medzinárodnej pracovnej skupiny na úrovni ministrov obrany a národných bezpečnostných poradcov, aby spoločne vypracovali mechanizmus stiahnutia sa vojakov," dodal Umerov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril nádej, že Ukrajine sa podarí aj s inými krajinami uzavrieť podobné bezpečnostné dohody, ako uzavrela tento týždeň s Britániou.

Dohoda o bezpečnostnej spolupráci s Britániu dodáva Ukrajine sebadôveru, zatiaľ čo sa bráni proti invázii Ruska. Zároveň "fixuje našu silnú bezpečnostnú pozíciu, kým Ukrajina nevstúpi do NATO," uviedol Zelenskyj na Facebooku.

"Budeme pokračovať v spolupráci s ďalšími partnermi, aby sme zabezpečili rozvoj našej bezpečnosti," uviedol Zelenskyj. "Krok za krokom robíme Ukrajinu silnejšou," dodal.

Bezpečnostnú dohodu podpísal so Zelenským v piatok britský premiér Rishi Sunak počas návštevy Kyjeva. Londýn sa v nej zaväzuje, že Ukrajinu bude podporovať nielen teraz, ale aj v budúcnosti v prípade ďalšieho konfliktu s Ruskom. Podľa dohody by mala Británia poskytnúť Ukrajine rýchlu a dlhodobú vojenskú pomoc, ktorá však nezahŕňa vyslanie britských vojakov. (TASR)