Ukrajina Rusko Online: Pri ruskom ostreľovaní Chersonu zahynuli dvaja ľudia

Moskovský súd nariadil, aby bol ľavicový kritik Kremľa Sergej Udaľcov vzatý do väzby za údajné ospravedlňovanie terorizmu. Vo väzbe zostane predbežne do 15. februára.

Udaľcov po skončení čiastočne nevereného pojednávania novinárom povedal, že dôvodom na začatie trestného stíhania boli blogové príspevky, v ktorých vyjadril svoju podporu marxistickému debatnému klubu v meste Ufa.

Klub bol rozpustený ruskou tajnou službou FSB krátko po začatí invázie ruských síl na Ukrajinu a niekoľko jeho členov zatkli a obvinili zo založenia teroristickej organizácie a pokusu o prevrat.

Akcia FSB zjavne nesúvisí s kritikou vojny na Ukrajine, keďže členovia klubu, z ktorých väčšina boli stalinisti, ju podporovali, poznamenala DPA.

Udaľcov tiež vyjadril presvedčenie, že jeho stíhanie súvisí s marcovými prezidentskými voľbami, v ktorých chce piatykrát kandidovať Putin.

„Podporujeme odporcov Vladimíra Putina. Myslím, že toto je jeden z hlavných dôvodov môjho zadržania,“ povedal.

Udaľcov je lídrom Ľavicového frontu, združenia prívržencov nastolenia socializmu v Rusku a ďalších republikách bývalého Sovietskeho zväzu. Odsúdený v politickej kauze bol už v roku 2014, keď dostal štyri a pol roka väzenia za plánovanie masových nepokojov.

Vtedy bol jedným z najznámejších účastníkov protestného hnutia v Rusku v rokoch 2011 - 2013, ktoré sa začalo po voľbách do Štátnej dumy (december 2011) a pokračovalo po prezidentských voľbách konaných 4. marca 2012, v ktorých prvom kole zvíťazil Putin.

Jedným z vodcov protestov bol aj v súčasnosti väznený líder ruskej opozície Alexej Navaľnyj.

Udaľcov podporuje inváziu na Ukrajinu a anexiu Krymu, no ostal kritický voči Putinovi. (TASR)

Miera inflácie v Rusku sa v decembri spomalila po siedmich mesiacoch nepretržitého rastu. Inflácia robí starosti centrálnej banke aj Kremľu. (TASR)

Švajčiarsko dodá Ukrajine desiatky vyradených električiek z Bernu a Zürichu. Dovedna 11 električiek pošle do mesta Ľvov, ktorého populácia sa rozrástla po tom, ako tam ušli ľudia z oblastí na juhu či východe Ukrajiny, kde sa bojuje.

Električky zo Švajčiarska, taktiež "v perfektnom stave" dostane aj mesto Vinnycia v strednej časti Ukrajiny.

"Tieto dopravné prostriedky sú v dobrom stave a na Ukrajine budú môcť premávať ešte 10 až 12 rokov," uviedla švajčiarska vláda s tým, že prvé z električiek budú Ukrajine dodané na v treťom štvrťroku tohto roka.

"Po vypuknutí ruskej ofenzívy ušlo do Ľvova mnoho ľudí a presťahovalo sa tam aj veľa podnikov, v dôsledku čoho mesto čelí výraznému nárastu populácie. V súlade s tým došlo aj k nárastu cestnej premávky, pričom ďalšie električky sú tam veľmi vítané," uvádza sa ďalej vo vyhlásení Bernu.

Švajčiarsko uhradí náklady potrebné na prepravu električiek do Ľvova, vyškolenie personálu na zaisťovanie ich údržby, ako aj výstavbu novej električkovej trate vedúcu k miestnej nemocnici.

Do mesta Vinnycia boli vyradené električky z Zürichu prvýkrát dodané už v rokoch 2007 až 2011. Neskôr tam boli zasielané aj ďalšie, a to v súlade s dohodou z roku 2021. Teraz sa tam z tejto švajčiarskej finančnej metropoly pošle ďalších 31 električiek.

Staršie, respektíve vyradené, švajčiarske električky v súčasnosti nepremávajú len vo Vinnycii. Električky z Bernu napríklad stále jazdia v Rumunsku, zatiaľ čo niekdajšie bazilejské električky sú v prevádzke v Belehrade. (TASR)

Ruský exprezident pohrozil vyhlásením vojny Veľkej Británii, ak nasadí na Ukrajine svoju armádu. Medvedev zároveň označil Veľkú Britániu za drzého a večného nepriateľa.

„Premiér Veľkej Británie Rishi Sunak pricestoval do Kyjeva, aby podpísal ´historickú bezpečnostnú dohodu´. Ako by západná verejnosť reagovala na skutočnosť, ak by sa delegácia Spojeného kráľovstva ocitla v centre Kyjeva v paľbe kazetovej munície, ako sa to stalo civilistom v našom Belgorode? (podľa ruskej propagandy – red.)," napísal Medvedev, ktorý je podpredsedom ruskej Bezpečnostnej rady. (SITA)

Medveďa, ktorý prežil ostreľovanie ukrajinskej zoo, previezli do Škótska. Ázijský čierny medveď bol päť mesiacov po začiatku invázie v opustenej súkromnej zoologickej záhrade na východe krajiny.

Ako informovala agentúra Reuters, medveď menom Jampil - pomenovaný po dedine Jampiľ v Doneckej oblasti, kde ho našli, - bol jedným z mála z 200 zvierat v zoo, ktoré ostreľovanie areálu prežili.

O medveďa sa po jeho záchrane starala belgická charitatívna organizácia. Jeho novým domovom je Five Sisters Zoo nachádzajúca sa asi 32 kilometrov západne od škótskeho Edinburghu.

Krátko pred tým, ako Jampila v ukrajinskej súkromnej zoo našli dobrovoľníci zo zvieracieho útulku, pri jeho oplotenom výbehu vybuchol delostrelecký granát.

Medveď pri výbuchu utrpel otras mozgu a celkovo "bol v hroznom stave". "Ešte päť dní a už by ho nedokázali zachrániť," uviedol Brian Curran, majiteľ Five Sisters Zoo, kam v piatok Jampila previezli.

Curran doplnil, že aj medvede môžu trpieť duševnými problémami podobnými posttraumatickej stresovej poruche po tom, čo zažijú niečo traumatické.

Po oficiálnom oznámení Ruskej federácie, že vypovedala Rámcový dohovor o ochrane národnostných menšín, Poradný výbor dohovoru vo vyhlásení vyjadril hlboké poľutovanie nad rozhodnutím.

Rusko tak zbavuje viac ako 25 miliónov osôb patriacich k národnostným menšinám Ruskej federácie ochrany podľa tejto medzinárodnej zmluvy.

Výbor dohovoru vyjadril hlboké znepokojenie nad situáciou osôb patriacich k národnostným menšinám v Ruskej federácii vrátane pôvodného obyvateľstva.

Orgán Rady Európy upozornil, že mladí muži z národnostných menšín sú nadmerne zastúpení medzi regrútmi ruskej armády a obeťami vojny proti Ukrajine. Okrem toho sú osobám patriacim k národnostným menšinám obmedzené jazykové a vzdelávacie práva. Obhajcovia ľudských práv, ktorí sa zasadzujú za práva menšín, sú podľa výboru dohovoru vystavení vážnemu porušovaniu ľudských práv.

Poradný výbor je tiež znepokojený správami, ktoré dostal od predstaviteľov ukrajinských národnostných menšín žijúcich na Kryme a iných územiach pod dočasnou kontrolou alebo okupáciou Ruskej federácie.

"Okrem ľudského utrpenia a ničenia kultúrneho dedičstva spôsobeného agresiou sú osoby patriace k národnostným menšinám vystavené porušovaniu ľudských práv a politike asimilácie zo strany okupačných síl," uvádza výbor dohovoru v správe pre médiá. (TASR)

Chlapec z Ostravy sa rozhodol zapojiť do rusko-ukrajinských bojov a utiekol z domu. Jeho plán sa mu nepodaril len vďaka rýchlej spolupráci českých policajtov, poľských pohraničníkov a ich ukrajinských kolegov.

Cesta 15-ročného mladíka z Ostravy, ktorý sa rozhodol bojovať proti Rusom, sa skončila až na Ukrajine. Nakoniec ho však vypátrali a vrátili domov. Informuje o tom spravodajský web TN.cz.

Pátranie sa začalo už v stredu, keď chlapec neprišiel zo školy domov. Rodičia preto kontaktovali českú políciu, ktorá do pátrania zapojila aj svojich kolegov z Poľska.

„Pätnásťročný chlapec si z domu vzal pas, pretože sa chcel dostať na Ukrajinu, aby podporil tamojšiu armádu v boji proti ruskému agresorovi. Ukázalo sa, že chlapec už prekročil poľsko-ukrajinské hranice," uviedli poľskí pohraničníci. Tí ho nakoniec v spolupráci s kolegami z Ukrajiny vypátrali a previezli späť na územie Poľska. (SITA)

Ruské ostreľovanie v piatok zabilo dvoch ľudí v juhoukrajinskom meste Cherson. Dronový útok Kyjeva vo východoukrajinskej oblasti okupovanej Moskvou usmrtil ďalšie dve obete.

Ako sa vojna blíži k druhému výročiu trvania, Rusko aj Ukrajina podľa agentúry AFP prudko stupňujú útoky a navzájom sa obviňujú zo zabíjania desiatok civilistov.

Ukrajinský gubernátor južnej Chersonskej oblasti Prokudin oznámil, že pri delostreleckom útoku, ktorý zasiahol ulicu v oblastnej metropole Cherson, zahynula jedna žena.

"Na mieste zomrela žena. Jedno zhorené telo našli aj v aute," spresnil Prokudin. Na videu, ktoré zdieľal, bolo vidieť dym valiaci sa zo zhorenej karosérie auta a tiež kusy trosiek a kráter v zemi.

Starosta Ruskom okupovaného mesta Horlivka v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny Ivan Prichodko predtým vyhlásil, že ukrajinský dron zabil dvoch ľudí a ďalších šiestich zranil.

Dron podľa Prichodka v neďalekej dedine Hromivskyj zasiahol sanitku prevážajúcu pracovníkov energetickej spoločnosti zranených pri predchádzajúcom ostreľovaní a usmrtil jedného zdravotníka a jedného z prevážaných zamestnancov.

Horlivka je okupovaná Ruskom od roku 2014, keď ju dobyli proruskí separatisti podporovaní Kremľom. (TASR)

Britský premiér Sunak vyzval spojencov Kyjeva, aby zintenzívnili svoju pomoc Ukrajine. Ruské víťazstvo vo vojne by podľa jeho slov len povzbudilo ďalšie autoritárske režimy.

"Ak (ruský prezident Vladimir) Putin zvíťazí na Ukrajine, nezastaví sa tam... naši protivníci na celom svete sa (už teraz) domnievajú, že nemáme trpezlivosť ani zdroje na dlhé vojny, takže ak teraz zaváhame, povzbudíme nielen Putina, ale aj jeho spojencov v Severnej Kórei, Iráne či inde," povedal Sunak na tlačovej konferencii v Kyjeve, kam pricestoval, aby ohlásil novú vojenskú pomoc.

Do ukrajinskej metropoly tak Sunak zavítal ako v tomto roku vôbec prvý zahraničný líder. Jeho kancelária ešte pred cestou informovala, že Británia navýši na rok 2024 vo svojom rozpočte vojenskú finančnú pomoc pre Ukrajinu na celkových 2,5 miliardy libier (2,9 miliardy eur). Oproti predchádzajúcim dvom rokom sa tak pomoc zvýši o 200 miliónov libier (232,17 miliardy eur).

S prezidentom  Zelenským okrem toho britský premiér podpísal novú desaťročnú bezpečnostnú dohodu, ktorou sa Spojené kráľovstvo zaväzuje k poskytnutiu "rýchlej a trvalej" pomoci v prípade, že by Rusko niekedy v budúcnosti na Ukrajinu znova zaútočilo, tak ako predvlani vo februári.

Zelenskyj privítal vojenskú pomoc, ako aj zmienenú dohodu, ktorá bude podľa jeho slov základom pre obdobné spolupráce s ďalšími partnermi Ukrajiny.

"Ukrajina (v tom) nie je sama a nikdy nebude sama. Putin si možno myslí, že nás porazí, ale mýli sa. Stojíme pri vás dnes, zajtra a tak dlho, ako to bude potrebné," povedal Sunak na tlačovej konferencii so Zelenským, informuje agentúra DPA.  

 "Vaša snaha o slobodu inšpirovala a dotkla sa britského ľudu, pričom pre slobodné národy sveta je pomoc Ukrajine aj investíciou do našej vlastnej kolektívnej bezpečnosti," dodal britský premiér.

Spojené kráľovstvo sa podľa Sunaka taktiež domnieva, že Ukrajina by mala byť v NATO. Britský premiér sa takto vyjadril v čase, keď Kyjev zažíva frustráciu z toho, že od Aliancie vedenej USA nedostal dostatočné bezpečnostné záruky. "Patríte do NATO a NATO bude s vami silnejšie," povedal Sunak. (The Guardian)

Vo vojne na Ukrajine, ktorú pred takmer dvoma rokmi rozpútalo Rusko, padlo minimálne 41 731 ruských vojakov. Zistila to ruská služba stanice BBC spoločne so serverom Mediazona.

K tejto bilancii dospeli na základe informácií z otvorených zdrojov, teda zo správ médií, oznámenia činiteľov a príspevkov príbuzných na sociálnych sieťach. Skutočný počet zabitých tak môže byť výrazne vyšší.

"Predpokladáme, že náš zoznam môže obsahovať najmenej dvakrát menej mien padlých, ako koľko je ich v Rusku skutočne pochovaných," uvádza BBC a dodáva, že podľa najopatrnejšieho odhadu mohlo byť ku koncu septembra zabitých 83 500 ruských vojakov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Prvá trhlina v jednote Západu proti Rusku? Taliansko chce, aby Ukrajinci začali rokovať s Moskvou Čítajte 

Údaje pritom nezapočítavajú bojovníkov z jednotiek medzinárodne neuznaných proruských separatistických útvarov na východe Ukrajiny, takzvanej samozvanej Doneckej ľudovej republiky a samozvanej Luhanskej ľudovej republiky, ktoré sa Moskva rozhodla predvlani anektovať. Separatisti bojujú na strane Moskvy už od roku 2014.

Moskva ani Kyjev počty vlastných vojenských strát prakticky neuvádzajú. Ukrajinský generálny štáb naopak tie ruské hlási denne a tvrdí, že invázna armáda prišla na Ukrajine o viac ako 368-tisíc vojakov. Hovorí pritom o "stratách", keď môže ísť o mŕtvych, zranených aj inak vyradených z boja. (ČTK)

Severná Kórea dodala Rusom delostrelecké granáty, protitankové strely či muníciu pre raketomety. Uviedol to hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany.

Podľa predstaviteľa ukrajinského obranného spravodajstva Jusova poslala Severná Kórea do Ruska dodávku „delostreleckých granátov, protitankových striel či munície pre raketomety“. „Míny zatiaľ neboli potvrdené,“ povedal Jusov.

Ďalší predstaviteľ ukrajinských spravodajských služieb Skibickyj oznámil, že na Ukrajine pôsobí dovedna 462-tisíc ruských vojakov a 35-tisíc ruských gardistov.

„Viac ako 450-tisíc nie je nová informácia. Nepriateľ tieto počty udržiava dlhú dobu. Znamená to, že na totálnu útočnú operáciu, akou je spustenie totálnej invázie, tento nepriateľ nestačí. Napriek tomu, že celá skupina je viac ako dvakrát väčšia ako na začiatku totálnej invázie. Mobilizácia v Ruskej federácii pokračuje a po Putinovom zvolení je pravdepodobné, že téma verejnej mobilizačnej kampane bude aktuálnejšia,“ povedal Skibickyj. (SITA)

Britský premiér Sunak chce svojou návštevou Ukrajiny vyslať „silný signál“ o podpore Spojeného kráľovstva. „Sme jedným z najvýznamnejších podporovateľov Ukrajiny, najmä pokiaľ ide o poskytovanie vojenskej pomoci," povedal.

„Som rád, že som tu dnes, aby som oznámil zvýšenie pomoci, ktorú poskytujeme. Pomoc, ktorú sme zaviedli, už trvá do začiatku tohto roka. Takže konáme ešte pred vypršaním platnosti s novým záväzkom vo výške dve a pol miliardy libier – viac, ako sme poskytli v predchádzajúcich rokoch," konštatoval.

Pomoc podľa neho predstavuje vážnosť situácie a odhodlanie stáť pri Ukrajine. "Preto som tu na svojej prvej tohtoročnej zahraničnej návšteve, ako prvý zahraničný líder, ktorý tento rok navštívi Ukrajinu," poznamenal Sunak.

Svojou návštevou chce vyslať silný signál podpory ukrajinskému ľudu, ale aj signál, ktorý ukáže ruskému prezidentovi Putinovi, že pomoc sa nezastaví. "Som tu s jedným jasným odkazom. Spojené kráľovstvo stojí pri Ukrajine,“ dodal premiér. (The Guardian)

Rusko od konca leta minulého roka zvyšuje množstvo vyrobenej munície v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, no jej kvalita klesá. Povedal to šéf ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Budanov pre francúzsky denník Le Monde.

„Od konca minulého leta v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi pozorujeme nárast množstva munície vyrobenej v Rusku. Zároveň zaznamenávame pokles kvality týchto projektilov,“ konštatoval Budanov.

Zároveň však zdôraznil, že terajšie západné protiruské sankcie sú nedostatočné. Podľa Budanova by sankcie mali zasiahnuť kľúčové sektory ruskej ekonomiky, a to energetiku, hutnícky priemysel a celkový finančný systém. (SITA)

Prvá trhlina v jednote Západu proti Rusku? Taliansko chce, aby Ukrajinci začali rokovať s Moskvou. "Zdá sa, že nastal čas na jasné diplomatické kroky, ktoré by mali ísť ruka v ruke s dodávkami zbraní," povedal taliansky minister obrany (hn.cz)

Britský premiér Rishi Sunak pricestoval do Kyjeva. Mal by oznámiť nový balík vojenskej pomoci, bezpečnostné záruky a humanitárnu podporu pre Ukrajinu. Okrem toho Spojené kráľovstvo odovzdá Ukrajine doteraz najväčšiu sériu UAV.

"Bude to najväčšia séria prieskumných, úderných a námorných bezpilotných lietadiel, akú kedy cudzí štát odovzdal Ukrajine," uviedol britský premiér.

Samozvané ruské úrady ponúkajú uhlie ľuďom žijúcim v okupovanej časti ukrajinskej Chersonovej oblasti výmenou za ich súhlas s prijatím ruských pasov. Informuje o tom správa ukrajinského Centra národného odporu.

„Votrelci objavili nový spôsob, ako stimulovať Ukrajincov na dočasne okupovaných územiach na prijatie ruských pasov. Rusi poskytujú dotované uhlie na dočasne okupovaných teritóriách Chersonovej oblasti, ale len tým, ktorí majú ruský pas. Ukrajinci bez pasu, ktorí si nemôžu kúpiť palivo sami, sú odsúdení na smrť od zimy," uviedlo Centrum národného odporu.

Bývalý člen Wagnerovej skupiny po návrate z bojov Ukrajine zavraždil v Rusku muža. Dôvodom bolo, že sa mu nepáčili jeho kritické slová o ruskej vojne na Ukrajine. Súd vraha poslal na sedem rokov za mreže.

Pritom označil za poľahčujúce okolnosti nielen jeho vyznamenanie, ale tiež "protiprávne" správanie obete, teda jej kritiku vojny. Napísalo o tom ruskojazyčné vydanie serveru BBC News.

Odsúdený wagnerovec vysvetlil, že muž, s ktorým popíjal, ho nahneval svojimi výrokmi o vojne na Ukrajine. Z nej sa pritom len nedávno wagnerovec vrátil. Najprv ho bil stoličkou, ktorú o neho zlomil, potom pálkou a napokon ho ubodal. Bývalý žoldnier na súde tvrdil, že by tak urobil aj keby bol triezvy.

Zavraždený muž mal podľa vyšetrovateľov pokojnú povahu a nevstupoval do fyzických konfliktov.

Z psychiatrického posudku vyplynulo, že agresor má ľahkú mentálnu zaostalosť. Už v roku 2022 bol podľa médií odsúdený za inú vraždu, ktorú spáchal v Prímorskom kraji na ruskom Ďalekom východe, ruský prezident Putin mu ale minulý rok udelil milosť. (ČTK)

Ruská Federálna bezpečnostná služba zadržala pracovníka spoločnosti z Penzianskej oblasti podozrivého zo špionáže pre Poľsko. Zadržaný muž údajne odovzdával poľskej spravodajskej službe tajné informácie o štátnej obrannej zákazke.

Podnik, v ktorom zadržaný muž pracuje, má štatút "osobitnej dôležitosti". To znamená, že pôsobí v špeciálnej alebo vojenskej oblasti alebo ide o spoločnosť, ktorá musí mať dodatočné bezpečnostné opatrenia a chráni ju služba. Zamestnanci týchto podnikov musia mať špeciálnu previerku.

Podľa službyzadržaný muž kontaktoval predstaviteľa poľskej tajnej služby s tým, že mu poskytne informácie o aktivitách spoločnosti, v ktorej pracuje, výmenou za pomoc pri odchode z Ruska. (TASR)

Ľudské práva sú potláčané a ohrozované po celom svete. Svetoví lídri v uplynulom roku ignorovali porušovanie práv v Sudáne, Pásme Gazy i voči marginalizovaným skupinám, ako sú Ujguri, uviedla organizácia Human Rights Watch. (TASR)

Britský premiér Rishi Sunak v nasledujúcom rozpočtovom roku zvýši vojenskú finančnú pomoc pre Ukrajinu na 2,9 miliardy eur a v piatok navštívi Kyjev. Oznámil to jeho úrad.

Sunakov úrad uviedol, že tieto financie pomôžu Ukrajine zaobstarať si tisíce vojenských bezpilotných lietadiel vrátane sledovacích dronov, útočných dronov s dlhým doletom a námorných dronov. Oproti predchádzajúcim dvom rokom sa táto pomoc zvýši o 200 miliónov libier (232,17 miliardy eur).

"Ozývam sa dnes tiež s jedným odkazom: Spojené kráľovstvo nebude váhať," napísal Sunak v oznámení. "Budeme stáť pri Ukrajine v jej najtemnejších hodinách i v lepších časoch, ktoré prídu," dodal. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 840 ruských vojakov. Počet mŕtvych v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 368 460, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o 10 tankov, 16 obrnených bojových vozidiel pechoty a 11 delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 6 060 tankov, 11 254 obrnených bojových vozidiel pechoty a 8 710 delostreleckých systémov.

Ukrajinský prezident Zelenskyj si myslí, že ukrajinskí muži vo vojenskom veku by sa mali vrátiť zo zahraničia na Ukrajinu, aby podporili ekonomiku svojho štátu a chránili ho.

Zelenskyj dostal otázku, či by Estónsko malo vydať Ukrajincov v odvodovom veku na mobilizáciu do ukrajinskej armády.

Odpovedal, že na začiatku rozsiahlej ruskej invázie odišli z Ukrajiny do zahraničia ľudia rôzneho pohlavia a veku, pretože nikto nevedel, čo bude ďalej, ukrajinskí občania sa zachránili a susedné štáty Ukrajiny otvorili hranice.

Potom sa však podľa neho situácia zmenila a tvrdí, že na Ukrajinu by sa mali vrátiť aspoň muži.

„Oslobodili sme 50 % územia okupovaného na začiatku totálnej vojny a zatlačili nepriateľa späť. Naši chlapi bojujú už dva roky. A sú ľudia, ktorí počas toho všetkého prekročili hranice a porušovali pravidlá a zákon. A toto je problém týchto ľudí, týchto mužov. Ak sú vo vojenskom veku, musia pomôcť Ukrajine a byť na Ukrajine. Netvrdím, že majú byť hneď v prvej línii,“ poznamenal Zelenskyj v spoločnom vyhlásení s estónskou premiérkou Kallasovou.

„Ak chceme zachovať Ukrajinu, ak chceme zachovať Európu, potom musíme všetci pochopiť: buď Ukrajine pomôžeme, alebo nie. Buď sme občania, ktorí sú vpredu, alebo občania, ktorí pracujú a platia dane. Ak nebudú zaplatené dane, nebudú žiadne prostriedky na armádu. A ak nebudú peniaze na financovanie vojakov, tak nebudú ani vojaci, nebude mať kto brániť Ukrajinu. Také sú pravidlá života,“ skonštatoval Zelenskyj. (SITA)

Dlhoročný kritik Kremľa Boris Nadeždin sa stretol s manželkami niektorých vojakov bojujúcich na Ukrajine. Rozhodnutie začať vojnu označil za Putinovu "veľkú chybu". Nadeždin zbiera podpisy na kandidatúru v ruských prezidentských voľbách.

Liberálneho protivojnového aktivistu a niekdajšieho poslanca ruskej Štátnej dumy nominovala za prezidenta opozičná liberálnodemokratická strana Občianska iniciatíva (GRANI).

Pred manželkami a príbuznými vojakov, ktorých mobilizovali na boj proti Ukrajine, vo štvrtok kritizoval kroky ruskej vlády ponechať ich v ozbrojených silách, kým budú pokračovať boje. "Chceme, aby sa k ľuďom, ktorí si plnia svoje povinnosti, správali slušne," povedal Nadeždin na stretnutí.

Manželky niektorých záložníkov, ktorých povolali do služby na jeseň, sa zasadzovali za prepustenie svojich manželov zo služby a ich nahradenie profesionálnymi vojakmi.

Podľa AP ich požiadavky odmietli vládou kontrolované médiá a niektorí prokremeľskí politici sa ich snažili označiť za stúpenkyne Západu - obvinenia, ktoré ženy dôrazne odmietli.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Putina dostala k moci tajná služba. Zosnovala atentáty v Moskve, tvrdí bývalý agent Čítajte 

Šesťdesiatročný Nadeždin na štvrtkovom stretnutí vyhlásil, že vojna, ktorú Kremeľ nazýva "špeciálnou vojenskou operáciou", bola "samozrejme veľkou Putinovou chybou a (jej) dôsledky budú veľmi vážne". Vojaci podľa neho platia na Ukrajine "svoj dlho, skutočne tam prelievajú svoju krv a riskujú svoj život - chceme, aby sa jednoducho vrátili".

Nateraz zostáva nejasné, či sa politikovi podarí vyzbierať 100-tisíc podpisov pre svoju prezidentskú kandidatúru alebo ako ďaleko zájde jeho kritika vojny na Ukrajine. Rusko krátko po spustení invázie začalo prijímať zákony, ktorými sa zavádzajú prísne tresty za "diskreditáciu" ozbrojených síl alebo šírenie zámerne nepravdivých informácií o nich.

Nadeždin v tejto súvislosti prisľúbil, že navrhne plán ukončenia konfliktu. Minulý týždeň cielil svoju kritiku na úrady v súvislosti s výpadkami vykurovania, ktoré postihli niektoré časti Ruska počas mimoriadne chladnej zimy.

"V mestách mrzne. Kto je na vine?" opýtal sa v príspevku na Telegrame. "Obrovské sumy peňazí, ktoré boli vynaložené a plánované na špeciálnu vojenskú operáciu, mohli byť investované do zlepšenia kvality života mojich spoluobčanov."

Putinovi priaznivci aj oponenti očakávajú jeho znovuzvolenie vzhľadom na to, že má pod kontrolou všetky mocenské páky a jeho najvýraznejší oponent, Alexej Navaľnyj, si odpykáva dlhoročný trest v trestaneckej kolónií v Arktíde.

Prezidentské voľby sa v Rusku uskutočnia 17. marca, pričom hlasovať bude možné tri dni - od 15. do 17. marca. (TASR)

Spojené štáty vyjadrili sklamanie nad politikou maďarského premiéra Orbána voči Ukrajine a očakávajú, že maďarská vláda splní svoj sľub, že nebude posledná, ktorá ratifikuje vstup Švédska do NATO.

"Myslím si, že sme sklamaní, že premiér Orbán sa ako jediný v Európskej únii rozhodol spochybňovať boj na podporu Ukrajincov," citoval Reuters námestníka ministra zahraničných vecí USA pre európske a euroázijské záležitosti Jima O'Briena.

Reuters pripomenul, že Maďarsko, ako člen Európskej únie a NATO, odmieta poskytnúť Ukrajine vojenskú pomoc od začiatku rozsiahlej ruskej invázie v roku 2022 a spolu s Tureckom zdržiava aj snahu Švédska vstúpiť do NATO.

V súvislosti so švédskou otázkou predstaviteľ americkej diplomacie povedal, že sa ukáže, či maďarská vláda dodrží svoj sľub o ratifikácii vstupu Švédska do Aliancie. "Boli by sme radi, keby Maďarsko bolo konštruktívnym partnerom," podčiarkol O'Brien.

Orbán bol na summite EÚ v polovici decembra jediným lídrom EÚ, ktorý sa postavil proti a vetoval štvorročnú pomoc Ukrajine vo výške 50 miliárd eur. O balíku sa bude opäť rokovať na mimoriadnom summite EÚ začiatkom februára, píše Reuters. (TASR)

USA uvalili sankcie na tri ruské právnické a jednu fyzickú osobu, ktoré sa zapojili do presunu a testovania severokórejských balistických striel určených pre Rusko na použitie proti Ukrajine, uviedla agentúra Reuters.

Severná Kórea "transferom balistických rakiet do Ruska podporuje ruskú agresívnu vojnu, zvyšuje utrpenie Ukrajincov a podkopáva globálny rámec nešírenia jadrových zbraní," uviedol vo vyhlásení šéf americkej diplomacie Antony Blinken s tým, že Washington nebude váhať prijať ďalšie opatrenia.

Podľa vyhlásenia ministerstva zahraničných vecí USA bola na sankčný zoznam zaradená výcviková základňa Ašuluk v Astrachanskej oblasti na juhu Ruska, 224. letecký oddiel ruských vzdušných síl vrátane generálneho riaditeľa oddielu Vladimira Michejčika a vojenský komplex pokročilých zbraní a výskumu Vladimirovka (VAWARC) - zariadenie zaoberajúce sa testovaním rakiet.

K uvaleniu sankcií prichádza dva dni po tom, ako USA a ďalších takmer 50 partnerských krajín v utorok odsúdili presuny zbraní medzi KĽDR a Ruskom vrátane použitia severokórejských balistických rakiet proti Ukrajine na prelome rokov.

"Najdôraznejšie odsudzujeme export a ruské získavanie balistických rakiet ako aj použitie týchto rakiet Ruskom proti Ukrajine 30. decembra 2023 a 2. januára 2024," uvádza sa v spoločnom vyhlásení, pod ktoré sa okrem USA podpísala aj Kanada, Austrália, Japonsko a všetky krajiny Únie okrem Slovenska a Maďarska.

Biely dom minulý týždeň uviedol, že Rusko použilo balistické rakety s krátkym dosahom pôvodom zo Severnej Kórey pri niekoľkých útokoch na Ukrajine. Odvolal sa pritom na nedávno odtajnené spravodajské informácie. (TASR)