Ukrajina Rusko Online: Meškanie pomoci nahráva Rusku, vyhlásil Zelenskyj vo Vilniuse

Najmenej jeden človek prišiel o život po tom, čo ruská raketa zasiahla administratívnu budovu uhoľnej bane vo východoukrajinskom meste Myrnohrad, uviedla agentúra Interfax-Ukrajina s odvolaním sa na vyjadrenia záchranárov.

Raketa podľa nich zasiahla trojposchodovú kancelársku budovu, ktorá sa z veľkej časti zrútila. Záchranári dostali, že sa pod troskami nachádza človek, no po vyčistení 85 ton trosiek sa záchranná akcia skončila neúspešne.

Šéf doneckej oblastnej správy Vadym Filaškin dnes ráno informoval o dvoch ranených pri ruskom ostreľovaní počas uplynulého dňa.

Myrnohrad patril k miestam zasiahnutým ruskými raketami aj 6. januára, keď si útok na Ukrajincov ovládanú časť Doneckej oblasti vyžiadal celkovo 11 mŕtvych. Hlavný úder vtedy zasiahol Pokrovsk. (ČTK)

Ukrajinské deti, ktoré nedávno previezli do Bieloruska z oblasti na Ukrajine okupovanej Ruskom, údajne absolvujú výcvik tzv. núdzového prežitia s bieloruskou armádou. Deti sa v rámci neho učia napríklad to, ako utiecť pred požiarom.

O ich výcviku v stredu informovala bieloruská štátna televízia, uvádza TASR podľa správy agentúry AP.

Ukrajinská ale aj bieloruská opozícia obviňujú Minsk z toho, že sa v masovom meradle zapája do nezákonných deportácií detí z okupovaných oblastí na Ukrajine.

Deti sú privážané na ruské či bieloruské územie, kde podľa kritikov tamojších režimov prebieha ich intenzívna prevýchova k proruskému zmýšľaniu.

Stredajšia reportáž bieloruskej televízie sa týkala skupiny 35 detí, ktoré podľa bieloruských úradov previezli z mesta Antracyt na východe Ukrajiny do východobieloruského mesta Mogilev.

Podľa televízie sú tieto deti ubytované v sanatóriu, kde sa o ne starajú zamestnanci ministerstva pre mimoriadne situácie. Armáda ich pritom "učí, ako sa správať v extrémnych situáciách". Na odvysielaných záberoch mali deti na rukávoch vyšitú ruskú vlajku.

Podľa nedávnej štúdie vedcov z americkej Yaleovej univerzity bolo do Bieloruska zo štyroch oblastí Ukrajiny, ktoré čiastočne okupujú ruské sily, privezených už vyše 2400 detí a mladistvých vo veku 6 až 17 rokov.

Bieloruská opozícia sa v tejto súvislosti obrátila na Medzinárodný trestný súd (ICC), ktorý žiada, aby za takéto nezákonné deportácie stíhal bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a predstaviteľov jeho režimu.

Bývalý bieloruský minister kultúry a súčasný opozičný aktivista Pavel Latuška predložil ICC dôkazy o údajnej účasti Lukašenka na nezákonnej deportácii ukrajinských detí.

Bieloruské úrady podľa jeho slov ani neskrývajú skutočnosť, že tieto deti sú "indoktrinované", respektíve prevychovávané na proruské. Dodal, že existujú prípady, keď boli deti odvezené do Bieloruska a následne do Ruska, kde ich dali na adopciu.

ICC vydal vlani v marci zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina a ruskú ombudsmanku pre práva detí Mariju Ľvovovú-Belovovú za ich údajné zapojenie do zločinov spojených s nezákonnými deportáciami ukrajinských detí. Moskva tieto obvinenia odmieta.

Bieloruská opozícia naopak žiada vznesenie podobných obvinení aj voči Lukašenkovi. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu je Bielorusko najbližším spojencom Moskvy. Lukašenko umožnil, aby Rusko podniklo vpád na Ukrajinu aj z bieloruského územia a aby na ňom rozmiestnilo taktické jadrové zbrane.

Ukrajinské úrady vyšetrujú nútené deportácie detí zo svojho územia ako možnú genocídu. Samotné Bielorusko podozrievajú z účasti na deportáciách vyše 19-tisíc ukrajinských detí. (TASR)

NATO bude Ukrajine naďalej poskytovať rozsiahlu vojenskú, hospodársku a humanitárnu pomoc. Rada NATO-Ukrajina mimoriadne zasadala na žiadosť Kyjeva po nedávnych masívnych raketových a dronových útokoch ruských síl na Ukrajinu.

Viaceré členské krajiny na zasadaní konanom prostredníctvom videokonferencie na úrovni veľvyslancov načrtli plány na poskytnutie ďalšej vojenskej pomoci v hodnote niekoľkých miliárd eur v roku 2024.

Generálny tajomník Jens Stoltenberg v tejto súvislosti dôrazne odsúdil nedávne raketové a dronové útoky ruských síl na ukrajinských civilistov, pri ktorých boli použité aj zbrane zo Severnej Kórey a Iránu.

"(Ruský prezident Vladimir) Putin sa už druhý rok po sebe snaží zlomiť odpor Ukrajiny masívnymi útokmi, no nedarí sa mu to. Zatiaľ čo Moskva zintenzívňuje svoje útoky na ukrajinské mestá a civilistov, spojenci v NATO posilňujú ukrajinskú protivzdušnú obranu," uviedol Stoltenberg.

Na rokovanie bol pozvaný aj zástupca Švédska.

Rada NATO–Ukrajina bola vytvorená na summite Aliancie v júli 2023 a slúži ako fórum pre spoločné konzultácie, rozhodovanie a ďalšie aktivity. (TASR)

Ak sa preukáže porušenie medzinárodných dohôd o zákaze používania balistických rakiet, slovenská vláda ho odsúdi, vyhlásil premiér Fico a ocenil suverénny postoj ministra zahraničných vecí Blanára.

Premiér poukázal na to, že návrh spoločného vyhlásenia o severokórejských balistických raketách, ku ktorému sa pripojili desiatky krajín, predložili USA bez možnosti zasahovať do textu a bez dôkazov.

"Naša vláda rešpektuje, že existujú medzinárodné dohody, ktoré zakazujú používanie takýchto rakiet. A odsúdi ich porušenie, ak sa tak preukáže. Tak, ako sme označili použitie ruskej vojenskej sily na Ukrajine za porušenie medzinárodného práva. Ale sme príliš skúsení, aby sme súhlasili hneď so všetkým bez relevantných dôkazov," povedal Fico.

Poznamenal, že na Slovensku sa skončila éra lacného pritakávania na všetko a bude sa správať ako suverénna krajina.

"Sme opatrní aj preto, lebo sa už stalo takmer pravidlom, že množstvo útokov pôvodne označených za nepriateľské sa po čase ukázali ako zlyhania ukrajinskej armády," doplnil Fico. Tvrdí tiež, že situácia na Ukrajine nemá v súčasnosti vojenské, ale už iba politické riešenie.

Aj šéf slovenskej diplomacie počas stredy avizoval, že Slovensko je pripravené odsúdiť presun zbraní medzi medzi Ruskom a Severnou Kóreou po predložení relevantných dôkazov, ktoré mu aktuálne chýbajú.

Blanárov postoj kritizovali opozičné strany. Progresívne Slovensko žiada v tejto súvislosti zvolanie mimoriadneho zasadnutia parlamentného zahraničného výboru.

Spojené štáty spolu so svojimi partnermi odsúdili v utorok presuny zbraní medzi Severnou Kóreou a Ruskom vrátane použitia severokórejských balistických rakiet proti Ukrajine na prelome rokov.

Vyhlásenie podpísalo takmer 50 krajín, vrátane Spojených štátov, Kanady, Austrálie, Japonska a všetkých krajín Európskej únie okrem Slovenska a Maďarska. (TASR)

Ruský útok riadenými leteckými bombami proti ukrajinskej dedine Vilchuvatka v Charkovskej oblasti zasiahol obytnú časť a zabil 48-ročnú ženu. Poškodil obchod, školu a najmenej desať domov.

Ďalšia bomba spôsobila požiar školy a čiastočne ju zničila. Obec Vilchuvatka sa nachádza necelých desať kilometrov od ruských hraníc. (SITA)

Členské štáty Európskej únie chcú začať s Európskym parlamentom rokovania o navýšení viacročného rozpočtu Únie, a to aj bez súhlasu Maďarska. Dôraz sa kladie predovšetkým na dodatočnú finančnú pomoc Ukrajine. (TASR)

Ukrajina nie je pod žiadnym nátlakom zo strany svojich spojencov, aby prestala bojovať proti Rusku, uviedol počas návštevy litovskej metropoly Vilnius ukrajinský prezident Zelenskyj.

Zelenskyj vycestoval do pobaltských republík Litvy, Lotyšska a Estónska s cieľom lobovať za viac finančnej a vojenskej pomoci Západu pre Ukrajinu. Jeho rokovania sa týkajú aj snáh Ukrajiny vstúpiť do EÚ a NATO.

Na otázku, či partneri Ukrajiny v súčasnosti vyzývajú Kyjev, aby prestal bojovať, Zelenskyj vo Vilniuse odpovedal: "Nie je žiaden tlak od partnerov, aby sme sa prestali brániť. Nie je žiadny tlak na zmrazenie konfliktu, zatiaľ nie."

"V médiách sú rôzne hlasy, všetky som si prečítal," povedal Zelenskyj na tlačovej konferencii s litovským prezidentom Nausedom.

"Myslím si však, že naši partneri zatiaľ nie sú oficiálne pripravení na to, aby nám dali takéto signály. Aspoň som ich osobne nepočul," dodal.

Krátko pred tým, ako ukrajinský líder začal vo Vilniuse rokovať s litovským prezidentom Gitanasom Nausedom, taliansky minister obrany Guido Crosetto v Ríme vyhlásil, že nastal čas, aby cestu k mieru vydláždila diplomacia.

Ukrajinská protiofenzíva podľa neho nepriniesla želaný výsledok a vojenskú situáciu je potrebné vnímať realisticky.

"Z tohto pohľadu... sa zdá, že nastal čas na ráznu diplomaciu – popri vojenskej pomoci –, pretože z oboch strán prichádza množstvo dôležitých signálov," povedal Crosetto.

Rusko podľa neho postupne prejavuje ochotu rokovať, aj s cieľom zabrániť škodám na svojom hospodárstve, pričom postoj Ukrajiny sa tiež zdá byť menej nekompromisný než predtým.

Rusko vyhlásilo, že je pripravené na mierové rozhovory, ak Ukrajina vezme do úvahy "nové skutočnosti", pričom navrhuje uznať, že Rusko kontroluje približne 17,5 percenta ukrajinského územia, pripomína Reuters.

Samotný Zelenskyj odmietol akúkoľvek predstavu, že by Rusko malo záujem o rozhovory pod vedením prezidenta Vladimira Putina. Naznačil, že Moskva by súhlasila s prestávkou v bojoch len vtedy, ak by ju ona sama potrebovala na konsolidáciu armády.

Dolná komora talianskeho parlamentu schválila predĺženie poskytovania vojenskej pomoci Ukrajine. Talianski zákonodarcovia návrh podporili 195 hlasmi. Proti bolo 50 poslancov a hlasovania sa zdržalo 55 zákonodarcov.

„Talianska vojenská pomoc Ukrajine prispela k záchrane desaťtisícov životov. Taliansko musí byť na to hrdé, som na to hrdý," uviedol minister obrany Guido Crosetto. (SITA)

Irán vyvinul pre ruskú armádu nové bezpilotné lietadlo Šáhid-107. Ide o útočný a prieskumný dron, informoval nemenovaný bezpečnostný zdroj.

Nový dron podľa tohto zdroja patrí k modelovej rade Šáhid-101 s chvostom v tvare písmena V. Dĺžka dronu je asi dva a pol metra, rozpätie krídel tri metre. Predpokladá sa, že sa dá vypustiť z vozidla a jeho odhadovaný dolet je približne 1500 kilometrov.

Tiež má byť vybavený vysielačom na vysielanie videosignálu v reálnom čase, z čoho sa dá usudzovať, že by sa mohol použiť na identifikáciu cieľov na ukrajinskej frontovej línii, aby ich mohli zasiahnuť iné drony alebo zbraňové systémy.

Zdroj ďalej tvrdí, že iránski a ruskí špecialisti testovali nový dron spolu s modelom Šáhid-136 na leteckej základni v strednom Iráne. Irán mal ruskej armáde ponúknuť niekoľko nových dronov za viac ako dva milióny dolárov.

Zdroj Sky News na Ukrajine uviedol, že tvrdenie o vývoji nového dronu je „s najväčšou pravdepodobnosťou pravdivé“. „Máme veľké obavy z možných dodávok spomínaných dronov,“ uviedol zdroj.

Rusko sa podľa neho veľmi spolieha na iránske drony a neustále ich modernizuje. Okrem iného sa ich snaží zrýchliť, aby prinútili ukrajinskú armádu používať drahšie systémy protivzdušnej obrany.

Ruská armáda v súčasnosti používa pri útokoch na územie Ukrajiny kamikadze drony iránskej výroby Šáhid-131 a Šáhid-136 (v Rusku boli premenované na Geran-1 a Geran-2). Začali sa vyrábať aj priamo v Rusku — v Tatárskej republike. Denník The Washington Post vlani v auguste napísal, že do leta 2025 sa tam má vyrobiť viac ako 6000 dronov. (TASR)

Zástupca Číny v OSN vyzýva Rusko a Ukrajinu, aby obnovili mierové rozhovory. Povedal, že Čína „vždy stojí za mierom a dialógom“ a je „hlboko znepokojená“ situáciou na Ukrajine.

Čína podľa neho vyzýva „všetky strany tohto konfliktu, aby zostali pokojné a zachovali sa zdržanlivo“. Neponúkol však návod na to, čo podľa Pekingu znamená konať pokojne či zdržanlivo.

Peking udržiava silné obchodné vzťahy s Ruskom napriek invázii na Ukrajinu, zatiaľ čo čínske štátne médiá zdieľajú ruskú propagandu. Vodcovia krajín Si Ťin-pching a Vladimir Putin tiež veľakrát verejne demonštrovali svoje úzke vzťahy. (SITA, Sky News)

Na vojenské letisko pri meste Engels dopadli dva drony. Následky nie sú známe. Gubernátor ruskej Saratovskej oblasti Roman Busargin uviedol, že drony zostrelili nad územím okresu Engels.

Podľa jeho slov si incident nevyžiadal žiadne obete na životoch. Ruské ministerstvo obrany v stredu len konštatovalo, že nad Saratovskou oblasťou v noci zostrelili ukrajinské bezpilotné lietadlo. Ďalšie informácie ministerstvo neposkytlo.

Litva poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc v sume 200 miliónov eur, oznámil litovský prezident Gitanas Nausėda. Pomoc bude okrem iného zahŕňať muníciu, generátory a obrnené vozidlá M577.

„V januári opäť pošleme na Ukrajinu muníciu, generátory, diaľkovo ovládané detonačné systémy a vo februári obrnené transportéry M577. Vycvičíme ukrajinských vojakov a posilníme spoluprácu v obrannom priemysle,“ povedal Nausėda. (SITA, Ukrajinská pravda)

V Charkove v marci otvoria prvú podzemnú školu, uviedol to tamojší primátor Ihor Terechov. Dodal, že stavba prebieha podľa plánu napriek ruskému bombardovaniu mesta, mrazu a zlému počasiu. 

„Všetky betónové konštrukcie sú dnes namontované, preto sa teraz zameriavame na vodné a tepelné izolácie, kanalizáciu, vodovody a ventiláciu,“ povedal Terechov.

Škola bude mať kapacitu 450 žiakov. Vyučovanie bude na dve zmeny. To znamená, že denne môže podzemnú školu navštevovať 900 žiakov. Terechov uviedol, že po dokončení prvej podzemnej školy sa začne výstavba ďalšej.

Ukrajinský prezident Zelenskyj upozornil, že akékoľvek meškanie západnej pomoci Kyjevu povzbudzuje Kremeľ. "On sa nezastaví," povedal Zelenskyj na adresu ruského prezidenta Vladimira Putina.

"Chce nás okupovať úplne," vyhlásil počas návštevy v litovskom hlavnom meste Vilnius.

"A neistota našich partnerov ohľadne finančnej a vojenskej pomoci Ukrajine len zvyšuje odvahu a silu Ruska," dodal.

Ukrajinský prezident zároveň podľa agentúry AFP vyhlásil, že jeho krajina nevyhnutne potrebuje systémy protivzdušnej obrany. "V posledných dňoch Rusko zasiahlo Ukrajinu s dovedna 500 zariadeniami: my sme zničili 70 percent z nich," spresnil. "Systémy protivzdušnej obrany sú vecou číslo jeden, ktorá nám chýba," povedal Zelenskyj.

Podľa ukrajinského prezidenta sa Putin nezastaví na Ukrajine a napadne aj ďalších susedov, pokiaľ spojenci nezjednotia svoje sily a nezastavia ho. "On neskončí túto vojnu, kým neskoncujeme my všetci s ním," podotkol s tým, že ak Ukrajina neodolá Rusku, na rade môžu byť Litva, Lotyšsko, Estónsko a Moldavsko. (TASR)

Prípady toho, že ruské vzdušné sily omylom zhodili muníciu na ruské a nie na ukrajinské mestá sú podľa britského obranného spravodajstva výsledkom nedostatočného výcviku a únavy ruského letectva.

„Pretrvávajúcu náchylnosť Ruska na nehody s muníciou pravdepodobne zhoršuje neadekvátny výcvik a únava leteckých posádok," uviedol britský rezort obrany. Britské vojenské spravodajstvo pripomína, že ruské lietadlo 2. januára zhodilo raketu na dedinu Petropavlovka v ruskej Voronežskej oblasti.

Túto nehodu potvrdilo aj ruské ministerstvo obrany. Leteckú bombu Rusi nedávno zhodili aj na okupované mesto Rubižne v Luhanskej oblasti a v apríli minulého roka ruský stíhací bombardér Su-34 zhodil bombu na mesto Belgorod v Rusku. (SITA, Ukrajinská pravda)

Podpredseda PS Valášek iniciuje zvolanie mimoriadneho zahraničného výboru. Kritizuje šéfa slovenskej diplomacie Blanára, že sa Slovensko nepridalo k vyhláseniu krajín, ktoré odsúdili presun zbraní medzi Ruskom a Severnou Kóreou. (TASR)

Ruské útoky proti Ukrajine počas uplynulého dňa zranili najmenej štyroch ľudí. V Doneckej oblasti na východe Ukrajiny dvaja ľudia utrpeli zranenia vo frontovom meste Avdijivka, uviedla to tamojšia vojenská administratíva.

Proti Chersonskej oblasti, ktorá leží na juhu krajiny, Rusi podnikli 73 útokov, pri ktorých bolo zranení dvaja civilisti, povedal gubernátor oblasti Oleksandr Prokudin. V meste Cherson a jeho okolí útoky poškodili banku, továreň, vzdelávaciu inštitúciu a ďalšie civilné budovy.

Na mesto Charkov na severovýchode Ukrajiny Moskva v utorok večer zaútočila raketou S-300, ktorá poškodila detské zdravotné stredisko. Nijaké obete však nehlásili. (SITA, Kyiv Independent)

USA a ich partneri v prvom roku vojny z obáv zdržiavali dodávky zbraní na Ukrajinu. Neskôr, keď mnohé dorazili, však Rusko už malo vybudovanú obranu. Najlepšia príležitosť na jasné a rýchle ukrajinské víťazstvo sa tak rozplynula. (Washington Post)

Ukrajinci nás v mnohom prevyšujú a nevzdajú sa, vraví poslanec ruskej Štátnej dumy. Borodaj vystríha Rusov, aby sa priskoro netešili z vývoja vojny na Ukrajine. „Začíname priskoro tlieskať,“ vyhlásil Borodaj a podotkol, že správy z frontu sú omnoho nepríjemnejšie.

Podľa neho sú ukrajinské jednotky vybavené kamikadze dronmi oveľa schopnejšie ako ruská armáda. Tá podľa Borodaja môže byť rada, že prišla zima.

Ukrajina má pred Ruskom náskok v množstve aj kvalite bezpilotných lietadiel. A to napriek tomu, že Rusko má oveľa väčšie možnosti a zdroje a na Ukrajine dodávky dronov na front ani nerealizuje štát, ale dobrovoľníci.

„Ukázalo sa teda, že ukrajinská občianska spoločnosť je oveľa efektívnejšia ako ruský vojenský kolos,“ povedal ukrajinský novinár a bloger Denys Kazanskyj. (SITA)

Rusi na okupovaných ukrajinských územiach začali systematickejšie nútiť tamojšie obyvateľstvo k mobilizácii do radov ruských síl, tvrdí ukrajinská vojenská rozviedka.

Takúto prax zaznamenala rozviedka v Chersonskej a Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny, kde sa podľa nej ruská okupačná správa zameriava predovšetkým na poľnohospodárov.

Muži v odvodovom veku v niekoľkých podnikoch vo viacerých obciach dostali listy s požiadavkou, aby sa nechali zapísať do armádneho registra. Okupačná správa pritom poľnohospodárom hrozí pokutou 400-tisíc rubľov, ak by tak neurobili.

Rusko, ktorého armáda podľa odhadov zápasí na Ukrajine s vysokými stratami, podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky potrebuje doplniť počet svojich vojakov.

Ďalší dôvod, prečo vykonáva mobilizáciu na ukrajinských okupovaných územiach, by podľa vojenskej rozviedky mohol byť ten, že sa zdráha usporiadať ďalšiu mobilizáciu v Rusku pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami. (ČTK)

Prezident Putin si udržiava silnú domácu podporu vojne na Ukrajine napriek zlej životnej úrovni v Rusku, vyplýva z prieskumu amerického Národného centra pre výskum verejnej mienky pri Chicagskej univerzite.

Až 63 percent obyvateľov Ruska a okupovaného Krymu podporuje vojnu na Ukrajine a 64 percent vníma vojnu ako civilizačný boj medzi Ruskom a Západom.

Z výsledkov prieskumu ďalej vyplýva, že 67 percent Rusov schvaľuje Putinovu zahraničnú politiku a 58 percent respondentov aj jeho domácu politiku.

Hlasovať za Putina v nadchádzajúcich ruských prezidentských voľbách sa chystá 66 percent opýtaných.

V prieskume telefonicky oslovili 1 046 dospelých obyvateľov Ruskej federácie a okupovaného Krymu. (SITA)

Prezident Zelenskyj priletel na vopred neohlásenú návštevu Litvy, následne navštívi ďalšie pobaltské štáty Lotyšsko a Estónsko.

Na sieti X to oznámil Zelenskyj, spravodajský portál Delfi zverejnil z jeho príletu do Vilniusu video, na ktorom je vidieť, ako prezident vystupuje z ukrajinského vládneho špeciálu.

Jeho litovský náprotivok Gitanas Nauséda ohlásil popoludňajší prejav Zelenského k Litovčanom.

"Budem rokovať s prezidentom, predsedom vlády, predsedom parlamentu, stretnem sa s politikmi, médiami a ukrajinskou komunitou," napísal Zelenskyj.

Ministri zahraničných vecí 47 krajín odsúdili severokórejské dodávky balistických rakiet Rusku. Severokórejské dodávky zbraní do Ruska odsúdili takmer všetky členské štáty EÚ, výnimkou boli akurát Maďarsko a Slovensko.

Uvedené vyhlásenie bolo zverejnené na oficiálnom webe ukrajinského ministerstva zahraničných vecí a podpísali sa pod neho predstavitelia USA, Veľkej Británie, Austrálie, Nemecka či Kanady.

„Presun týchto zbraní zvyšuje utrpenie ukrajinského ľudu, podporuje agresívnu vojnu Ruska a podkopáva globálny režim nešírenia zbraní. Ruské použitie severokórejských balistických rakiet na Ukrajine tiež poskytuje Severnej Kórei cenné technické a vojenské informácie,“ uvádza sa vo vyhlásení.

To zdôrazňuje, že presun balistických rakiet spolu s akýmikoľvek ďalšími zbraňami a súvisiacimi materiálmi zo Severnej Kórey do Ruska porušuje početné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN.

Ministri vyzvali KĽDR a Rusko, aby dodržiavali príslušné rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN a okamžite zastavili všetky akcie, ktoré ich porušujú. (SITA)

Ukrajinci, ktorí ušli pre vojnou, chcú podnikať, nechcú sa spoliehať na štátne dávky. „Mnohí sú vo svojej brandži profíci, a nejde len o robotníkov,“ hovorí Sergii Vaskov, ktorý si na Slovensku založil lízingovú spoločnosť. (Index)

Moskva na okupované územia na Ukrajine vyslala už 35-tisíc členov ruskej Národnej gardy, ktorých úlohou je potláčať vzdor občanov, uviedlo ukrajinské Národné centrum odporu.

Takzvaná Rosgvardija tiež filtruje civilné obyvateľstvo a hľadá členov hnutia odporu.

Svoje úsilie teraz podľa centra zrejme výrazne zvýši s ohľadom na nadchádzajúce prezidentské voľby v Rusku.

Rosgvardija má na obsadených územiach k dispozícii obrnené transportéry, tanky, delostrelecké systémy aj vrtuľníky.

„Tieto zbrane používajú na potlačenie tých, ktorí nesúhlasia s ruskou okupáciou,“ uvádza Národné centrum odporu s odkazom na svoje zdroje v odboji.

Približne polovicu z gardistov nasadených na Ukrajine tvoria pravidelné formácie, ktoré sa delia na zhruba päťdesiat taktických skupín. Ďalšie jednotky fungujú na základe rotácie.

„Okrem bojových operácií proti civilnému obyvateľstvu sa Rosgvardija aktívne podieľa na propagandistických aktivitách vo vzdelávacích inštitúciách. Demonštrujú silu neustálym hliadkovaním v obývaných oblastiach v obrnených bojových vozidlách a v plnej výstroji,“ uvádzajú zdroje ukrajinského odboja. (Idnes.cz)

V Rusku sa znova objavujú výzvy na rozsiahlu útočnú operáciu v Charkovskej oblasti s cieľom vytvoriť „nárazníkovú zónu“ s Belgorodskou oblasťou. Na takú operáciu ale nemá ruská armáda dostatok síl, píše Inštitút pre štúdium vojny.

V ruskom informačnom priestore prebieha aj kampaň zameraná na Moldavsko s jasnou motiváciou destabilizovať túto krajinu, ktorej časť Podnestersko je pod ruskou okupáciou.

Personálne straty okupantov sa zvýšili o 800 vojakov na zhruba 366 790, oznámilo velenie Ukrajiny. Ruská armáda prišla aj o ďalších 13 bojových obrnených vozidiel, 12 delostreleckých, dva a jeden protivzdušný systém aj 11 dronov.

Deväť obcí v Sumskej oblasti na severe Ukrajiny zasiahlo ruské ostreľovanie. Poškodilo obytné domy a kultúrne centrum, oznámila vojenská správa Sumskej oblasti. Ruské zdroje informovali o zostrelení dronu nad Saratovskou oblasťou. (Kyiv Independent)

OSN odhaduje, že tento rok bude odkázaných na humanitárnu pomoc 14,6 milióna Ukrajincov, čo predstavuje približne 40 percent obyvateľstva krajiny. Dôvodom je vojna, ktorú proti Ukrajine vedie Rusko.

Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) v utorok uviedol, že bude na tento účel potrebovať 3,1 miliardy dolárov, informuje agentúra DPA.

Doposiaľ sa podarilo získať len zhruba 64 percent uvedenej sumy. OCHA preto žiada medzinárodných darcov o ďalšie príspevky.

Úrad okrem toho potrebuje aj miliardu dolárov na podporu krajín susediacich s Ukrajinou, ktoré poskytujú útočisko vojnovým utečencom.

Podľa údajov OSN od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu utieklo do zahraničia už asi 6,3 milióna Ukrajincov. Zhruba štvrtina obyvateľstva Ukrajiny je v dôsledku vojny vnútorne vysídlená. (TASR)

Ukrajina potrebuje urýchliť dodávky pre vojakov na frontových líniách, uviedol prezident Volodymyr Zelenskyj. "Hlavnou vecou je, že sa musia zrýchliť všetky aspekty logistiky," povedal vo svojom pravidelnom príhovore.

To sa týka aj dodávok munície a dronov, o ktorých prezident podľa vlastných slov hovoril s vrcholnými predstaviteľmi armády a príslušných ministerstiev.

"Diskutovali sme aj o spustení nových liniek na výrobu zbraní a munície na Ukrajine - v našich podnikoch a spoločne s našimi partnermi," povedal Zelenskyj.

Podľa správ z frontových línií majú ukrajinskí vojaci nedostatok munície. Po najnovších masívnych vlnách ruských leteckých útokov sa tiež objavili obavy, že Ukrajine dochádza aj munícia pre systémy protivzdušnej obrany.