Ukrajina Rusko Online: Prisľúbená pomoc Ukrajine klesla na historické minimum

Ukrajinskí prepravcovia testujú prepravu kamiónov cez zablokovanú poľsko-ukrajinskú štátnu hranicu po železnici, vyhlásil zástupca ukrajinských železníc Valerij Tkačev.

"Na hraničnom priechode pri meste Hrubieszów máme práve naložený vlak. Kamióny sme naložili na 23 vagónov," vyhlásil Tkačev pre tlačovú agentúru Interfax-Ukraine.

Video na sociálnych sieťach zobrazuje viac než desať kamiónov, ktoré vlak prepravuje neznámym smerom. Agentúre AFP sa nepodarilo bezprostredne overiť cieľovú stanicu vlaku. (TASR)

O týždeň sa koná európsky summit, na ktorom sa očakáva rozhodnutie o tom, ako bude EÚ ďalej pristupovať k Ukrajine, upozorňuje v komentári Peter Schutz. (SME)

Západné sankcie Rusku len pomáhajú stať sa novým centrom rastu vo svete, ktorý vstupuje do obdobia radikálnych zmien, vyhlásil ruský prezident Vladimir Putin. Sankcie označil za útok, ktorý Rusku nespôsobil žiadne významné škody.

Ruská exportne zameraná ekonomika preukázala väčšiu odolnosť, než sa predpokladalo v čase zavedenia sankcií, ktorými chcel Západ potrestať Moskvu po ruskom útoku na Ukrajinu začiatkom roka 2022. Hrubý domáci produkt (HDP) krajiny by mal tento rok vzrásť o 3,5 percenta, povedal Putin na podnikateľskom fóre v Moskve.

"Už dnes je HDP vyšší, ako bol pred západnými sankciami," dodal.

Ruskú ekonomiku podporil prudký nárast výdavkov na obranu v dôsledku konfliktu na Ukrajine. Zápasí však aj so zvýšenými úrokovými sadzbami a infláciou, ktorá na konci roka pravdepodobne výrazne prekročí 4-percentný cieľ centrálnej banky. Problémom je aj nedostatok pracovnej sily, ktorý začal brzdiť produktivitu.

"Svet vstúpil do éry radikálnych zmien a vážnych skúšok nielen pre konkrétne spoločnosti a odvetvia, ale aj pre celé krajiny a regióny sveta," pokračoval Putin.

Rusko označil za silnú, stabilnú a suverénnu krajinu, ktorá sa dokáže stať jedným z rastových centier novej globálnej ekonomiky, zatiaľ čo západný finančný systém sa stáva technologicky zastaraným.

"Spočíval na vavrínoch, tak dlho si zvykal na monopoly a exkluzivitu, na nedostatok skutočných alternatív, na zvyk nič nemeniť, že sa stáva archaickým," uzavrel ruský líder. (TASR)

Až tri štvrtiny Ukrajincov sa domnievajú, že obnova krajiny bude trvať približne desať rokov, no za najväčšie riziko pri obnove považujú korupciu, vyplýva to z prieskumu uskutočneného na objednávku Transparency International.

V porovnaní s predchádzajúcim podobným prieskumom výrazne stúpol podiel Ukrajincov, ktorí veria, že rekonštrukcia potrvá viac ako 10 rokov. V marci si to myslelo 63 percent obyvateľov a v novembri až 73 percent očakávalo, že rekonštrukcia potrvá do 10 a viac rokov.

Ukrajinci uvádzajú rovnaké predpovede týkajúce sa oživenia ekonomiky - až 70 percent verí, že tento proces bude trvať 10 rokov alebo dlhšie.

Ukrajinci zároveň trvajú na tom, že vláda by mala konzultovať otázky obnovy s verejnosťou, pričom táto túžba sa za šesť mesiacov nezmenila - 93 percent na jar a 92 percent na jeseň.

Prieskum tiež ukázal, že Ukrajinci sú čoraz náročnejší nielen na výsledky, ale aj na jasne komunikované plány, ktoré by mohli zmierniť ich obavy. Od úradov požadujú plnú účasť a čestný dialóg. Za hlavné problémy krajiny pritom obyvatelia považujú (96 percent), korupciu (88 percent) a zničenú infraštruktúru a bývanie (82 percent). (SITA)

Ukrajina úplne alebo čiastočne obnovila 847 zdravotníckych zariadení z celkového počtu 1 474 poškodených ruskými útokmi od začiatku vojny, uviedlo ukrajinské ministerstvo zdravotníctva s tým, že 406 zariadení obnovili čiastočne.

Rezort dodal, že 195 zdravotníckych objektov je zničených úplne a nie je možné ich obnoviť

Ruské útoky podľa ukrajinského rezortu zdravotníctva od začiatku otvorenej vojny zničili aj 253 sanitiek a ďalších 103 poškodili. Okrem toho Rusi 125 sanitiek na Ukrajine zhabali. Najväčšie škody zdravotnícka infraštruktúra utrpela v Charkovskej, Doneckej a Dnepropetrovskej oblasti.

"Ukrajinské ministerstvo zdravotníctva spolu so svojimi partnermi bude pokračovať v práci na obnove zdravotníckej infraštruktúry," uviedol ukrajinský rezort zdravotníctva. (SITA)

Ruskému nacionalistovi Igorovi Girkinovi, ktorý vyhlásil, že chce vyzvať súčasného prezidenta Putina v marcových prezidentských voľbách, predĺžili vyšetrovaciu väzbu o šesť mesiacov.

Udialo sa tak presne v deň, keď ruskí zákonodarcovia určili, že nadchádzajúce prezidentské voľby sa budú konať 17. marca 2024.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Prezidentské voľby v Rusku sa budú konať budúci rok 17. marca Čítajte 

Girkin je podľa ruských úradov obvinený z „verejných výziev na páchanie extrémistickej činnosti“. Ako na Telegrame uviedla jeho žena Miroslava, v júli prišli do Girkinovho domu agenti ruskej Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) a odviedli ho na neznáme miesto.

Girkin patril na spomenutej platforme Telegram medzi obľúbených blogerov a vojnových komentátorov. Hoci priznal, že podporuje vojnu na Ukrajine, kritizoval spôsob, akým sa invázia uskutočnila. Povedal dokonca, že Rusko „nemôže prežiť ďalších šesť rokov“ vlády Vladimira Putina. (SITA)

V Rusku zadržalo Bielorusa, ktorý vraj na príkaz Ukrajiny umiestnil výbušniny do dvoch vlakov na dôležitej železničnej trati na Sibíri. Žije v Litve a údajne pracoval pre Bezpečnostnú službu Ukrajiny.

Bez dodávok elektrického prúdu počas uplynulého dňa bolo 408 ukrajinských obcí. Podľa ukrajinského ministerstva energetiky sú dôvodom výpadkov v regiónoch pri frontovej línii ruské útoky a technické problémy v rámci siete.

Najvyšší počet obcí bez prístupu k elektrickej energii je v Doneckej oblasti, a to 114. Ďalším regiónom, ktorý je výrazne postihnutý výpadkami prúdu, je Záporožská oblasť, kde je bez elektriny 63 obcí. V Chersonskej oblasti nemá elektrinu 45 obcí.

Na hraničnom priechode Vyšné Nemecké - Užhorod je osobná doprava vybavovaná priebežne, čakacie doby pre nákladnú dopravu sú aktuálne tri až štyri dni. Policajné hliadky naďalej riadia dopravu v oboch smeroch. (TASR)

Ruská Federálna bezpečnostná služba využívala získané súkromné rozhovory vysokopostavených politikov na neustále zásahy do politických procesov v Británii, povedal to poslanec dolnej snemovne britského parlamentu Leo Docherty.

Britské ministerstvo zahraničných vecí si už predvolalo ruského veľvyslanca.

„Dnes môžem potvrdiť, že ruská Federálna bezpečnostná služba stojí za neustálym úsilím zasahovať do našich demokratických procesov. Zamerali sa na členov tohto parlamentu a Snemovne lordov. Zamerali sa na štátnych zamestnancov, novinárov a mimovládne organizácie. Zameriavajú sa na vysokopostavených jednotlivcov a subjekty s jasným zámerom - získané informácie využívajú na zasahovanie do britskej politiky,“ povedal Docherty pred britskými zákonodarcami.

Korunný princ Muhammad bin Salmán mal pôvodne navštíviť Moskvu. Na poslednú chvíľu však došlo k zmene plánov a ruský prezident odcestoval za ním, prezradil Putin na rokovaní.

"Čakali sme vás v Moskve. Viem, že udalosti si vynútili zmenu plánov, no ako som už povedal, nič nezabráni rozvoju našich priateľských vzťahov. Ale ďalšie stretnutie by sa malo konať v Moskve," povedal Putin bin Salmánovi, ktorý s tým prostredníctvom svojho tlmočníka súhlasil. "V tom prípade sme dohodnutí," dodal ruský prezident.

Putin v stredu odcestoval na návštevu Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov (SAE), pričom stále nie je jasné, aký mal na túto narýchlo zorganizovanú zahraničnú cestu dôvod.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov po Putinovom stretnutí s bin Salmánom informoval, že lídri rokovali o spolupráci krajín v rámci aliancie ropných producentov OPEC+.

Agentúra Reuters v tejto súvislosti upozornila na fakt, že ceny ropy nedávno klesli napriek prísľubu krajín tejto aliancie, že znížia svoju produkciu. Peskov bez ďalších podrobností dodal, že lídri sa dohodli na pokračovaní v spolupráci v rámci OPEC+.

Bin Salmán po stretnutí ocenil vzájomnú spoluprácu Ruska a Saudskej Arábie, ktorá podľa neho "pomohla odstrániť napätie na Blízkom východe". "Máme pred sebou veľké príležitosti, ktoré môžeme využiť na dôležitú prácu v prospech celého sveta," dodal korunný princ.

Putin bol v stredu aj v Spojených arabských emirátoch (SAE), kde rokoval so šejkom Muhammadom bin Zájidom Ál Nahjánom. Uviedol, že ho chce informovať o situácii na Ukrajine, rozhovory sa mali zamerať aj na vývoj situácie v Pásme Gazy.

Putinova stredajšia návšteva v SAE a Saudskej Arábii bola jeho prvou zahraničnou cestou od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu do krajín, ktoré nie sú spojencami Ruska, ako sú napríklad Bielorusko, Čína a Kazachstan.

Vo štvrtok má Putin v Kremli prijať iránskeho prezidenta Ebráhíma Raísího. (TASR)

Dynamika pomoci západných krajín Ukrajine vzdorujúcej vojenskej agresii Ruska sa výrazne oslabila. Vyplýva to z najnovších údajov Kielskeho inštitútu pre globálnu ekonomiku. Vyhliadky podľa IfW tiež nie sú optimistické.

IfW systematicky sleduje prostredníctvom projektu Ukraine Support Tracker hodnotu vojenskej, finančnej a humanitárnej pomoci, ktorú vlády 42 západných krajín poskytujú Ukrajine od 24. januára 2022. Informovala o tom nemecká spravodajská televízia n-tv.

Medzi augustom a októbrom 2023 dosiahla hodnota prisľúbenej pomoci nové minimum, keď klesla na 2,11 miliardy eur, čo je o 87 percent menej ako v rovnakom období v roku 2022. V týchto troch mesiacoch prisľúbilo nové balíky pomoci len 20 zo 42 sledovaných krajín, teda najmenej od začiatku vojny.

„Ukrajina je čoraz viac závislá od niekoľkých najväčších darcov, ktorí naďalej poskytujú rozsiahlu podporu, ako sú Spojené štáty, Nemecko a krajiny severnej a východnej Európy,“ konštatoval Christoph Trebesch, vedúci tímu zostavujúceho Ukrajina Support Tracker.

Najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci sú podľa zistení zverejnených na stránke ifw-kiel.de stále USA s celkovou hodnotou 44 miliárd eur. Rastúcu úlohu zohrávajú aj menšie štáty, najmä severské krajiny a Holandsko.

Od januára 2022 do októbra tohto roka prisľúbili sledované krajiny dodať Kyjevu ťažké zbrane v celkovej hodnote 25 miliárd eur, pričom 43 percent mali pokryť USA a 47 percent štáty a inštitúcie EÚ. Zvyšok tvoria iní darcovia, najmä z Veľkej Británie a Kanady. Od augusta do októbra 2023 sa krajiny EÚ zaviazali dodať ťažké zbrane za 780 miliónov eur, USA za 500 miliónov eur.

EÚ ešte definitívne neschválila najnovší balík pomoci a záväzky USA sa znižujú. Vo Washingtone navyše prebieha spor o pomoc Ukrajine a Kongres momentálne blokuje jej ďalšie financovanie.

"Vzhľadom na neistotu ohľadom ďalšej pomoci USA môže Ukrajina len dúfať, že EÚ konečne schváli svoj dlho avizovaný balík pomoci vo výške 50 miliárd eur. Ďalší odklad by len výrazne posilnil pozíciu (ruského prezidenta Vladimira) Putina," uviedol Trebesch. (TASR)

Podpora Ukrajiny sa podľa českého prezidenta stáva pre niektorých občanov či "nezodpovedných politikov" iritujúcim faktorom. Je však motivovaná agresívnym správaním Ruska a Česku podľa neho nezostáva nič iné, než v tejto podpore pokračovať.

Vo štvrtok sa na tom podľa Petra Pavla zhodli všetci českí najvyšší ústavní činitelia spolu s ministrom zahraničných vecí.

"Ak nechceme dopustiť stav, že Rusko sa bude cítiť v pozícii, kde bude mať právo rozhodovať o tom, kto môže alebo nemôže byť členom nejakej organizácie, prípadne, akú zahraničnú politiku by mal viesť, tak nám nezostáva nič iné, než Ukrajinu podporovať," povedal Pavel.

Politici sa na stretnutí podľa jeho slov zhodli na ďalšom pokračovaní pomoci v záujme toho, aby Ukrajina dosiahla maximum zo svojich cieľov.

"My by sme si mali neustále opakovať, že naša podpora Ukrajine je predovšetkým motivovaná tým, z čoho máme úplne oprávnené obavy, a to je agresívne Rusko, ktoré nebude rešpektovať medzinárodný právny poriadok," pripomenul a dodal, že dôležité je, aby to rovnako vnímali aj Spojené štáty či EÚ ako celok.

Podľa premiéra Petra Fialu znamená pomoc Ukrajine podporu českej a európskej bezpečnosti a stability a mieru vo svete. Ak by skončila, výsledkom by podľa neho pravdepodobne bolo, že Rusko by sa ocitlo na hraniciach so SR. "To žiaden rozumný človek nemôže pripustiť. Tým, že pomáhame Ukrajine, bránime ruskej agresívnej politike. Kto tomu nerozumie, nech si spomenie na Krym," zdôraznil Fiala.

Politika "zatvárania očí" podľa neho len umožňuje agresívnu imperiálnu politiku Ruska, ktorá je pre celý svet nebezpečná. "Preto má pomoc Ukrajine zmysel a je aj v našom záujme," dodal s tým, že kľúčová je pomoc USA a EÚ ako celku.

Pavel vo funkcii prezidenta opätovne zaviedol pravidelné schôdzky najvyšších ústavných činiteľov, na ktorých diskutujú o otázkach týkajúcich sa zahraničnej politiky. Ďalšie stretnutie v tomto formáte by sa podľa prezidenta malo uskutočniť na jar budúceho roka. (TASR)

Dvaja ruskí dôstojníci protivzdušnej obrany boli odsúdení za nedbalosť po tom, ako nezabránili ukrajinskému útoku na ruské územie.

Ako referuje web news.sky.com s odvolaním sa na ruský denník Kommersant, podplukovník Anatolij Bondarev a major Dmitrij Dmitrakov boli odsúdení na štyri roky väzenia.

Dvojicu uznali vinnou z porušenia článku ruského trestného zákonníka, ktorý stanovuje, že vojaci musia odraziť nečakaný útok na území Ruskej federácie. Bondarev a Dmitrakov boli súdení v súvislosti s incidentom z minulého roka, keď sa ruský muničný sklad v Belgorodskej oblasti stal terčom ukrajinského útoku.

Ruské orgány vedú rozsiahle vyšetrovanie každého úspešného ukrajinského úderu na ruské územie od roku 2014 a prípadnej nedbanlivosti ruských vojakov zapojených do obrany pred týmito útokmi, uviedol Kommersant s odvolaním sa na bližšie nešpecifikované zdroje. (SITA)

USA a Ukrajina posilnia spoluprácu svojich obranných priemyselných základní a spoločnú výrobu zbraní. Obe krajiny podpísali rámcovú zmluvu o spoločnej výrobe a výmene technických údajov.

Spoločná produkcia bude pokrývať výrobu systémov protivzdušnej obrany a nevyhnutnej munície. Biely dom vyjadril presvedčenie, že zmluva posilní spoluprácu medzi USA a Ukrajinou a uľahčí rýchlejšiu realizáciu investičných dohôd.

Česko v dlhodobom horizonte počíta s tým, že by malo mať svojho veľvyslanca v Moskve. Po stretnutí najvyšších ústavných činiteľov a ministra zahraničných vecí ČR o zahraničnej politike to uviedol český prezident Petr Pavel.

Prezident zdôraznil, že medzi nimi neboli ani v minulosti nezhody v tom, či post obsadiť, ale v akom časovom slede. "Teraz sme v situácii, keď veľvyslanec aj dvojka na veľvyslanectve budú musieť byť nahradení. Poradie bude asi opačné – teda najskôr budeme riešiť zástupcu, až potom veľvyslanca," načrtol postup prezident.

Celá záležitosť však podľa neho závisí od vývoja aktuálnej situácie. "Je normálne mať v krajinách, s ktorými chceme mať vzťahy, veľvyslanca. Ale nie je normálne, keď nejaká krajina vedie agresívnu vojnu proti inej krajine," pripomenul ruskú agresiu na Ukrajine Pavel.

To je podľa neho faktor, ktorý je potrebné brať do úvahy. "Ale v dlhodobom horizonte určite počítame s tým, že by sme mali mať obsadenú funkciu veľvyslanca aj v Ruskej federácii. Je to v procese a budeme na tom ďalej pracovať," dodal prezident.

Zhodu na krokoch, ktoré sa týkajú obsadenia postu českého veľvyslanca v Rusku, potvrdil aj český premiér Petr Fiala. "Je rozumné postupovať v súlade s našimi spojencami," povedal a pripomenul, že v stredu v Moskve odovzdávali poverovacie listiny zástupcovia viacerých štátov aj z Európy. Na túto otázku je preto podľa neho potrebné pozerať sa aj v tomto kontexte.

V Moskve na pozícii českého veľvyslanca naposledy pôsobil diplomat Vítězslav Pivoňka. Hoci ju formálne stále zastáva, už niekoľko mesiacov sa nachádza v Česku. V Moskve ho zastupuje diplomat Jiří Čistecký.

Premiér spolu s ministrom zahraničných vecí Janom Lipavským pred niekoľkými mesiacmi otvorene uviedli, že ČR by mala mať v Rusku opäť najvyššie diplomatické zastúpenie.

S tým však nesúhlasil prezident, ktorý tvrdil, že si to v aktuálnej situácii nedokáže predstaviť. Neskôr miernejšie pripustil, že o otázke je potrebné diskutovať, a chcel si vypočuť argumenty Lipavského. (TASR)

Ruské sily mierne postúpili v priemyselnej zóne juhovýchodne od mesta Avdijivka v Doneckej oblasti, píše vo svojej najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine americký Inštitút pre štúdium vojny.

Geolokačné zábery, ktoré zverejnili v stredu, potvrdzujú, že ruská ofenzíva dosiahla mierne úspechy v priemyselnej zóne Avdijivky, konštatoval inštitút.

Ruské útoky na mesto však podľa ukrajinskej armády doteraz pre Moskvu znamenajú stratu zhruba 10-tisíc vojakov, viac ako 100 tankov, viac ako 250 iných obrnených vozidiel a sedem lietadiel Su-25.

Ukrajina je pred zimou v najhoršej situácii od začiatku ruskej invázie, upozorňuje poľský vojenský a bezpečnostný analytik Marek Swierczynski. Podľa neho sa ukazuje, že Ukrajina je menšia krajina ako Rusko a má obmedzené zdroje. (Aktuálně.cz)

Počas uplynulého dňa Moskva stratila viac ako tisíc vojakov. Straty ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšili na 336 230, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osemnásť tankov, dvadsaťšesť obrnených bojových vozidiel pechoty a dvadsaťjeden delostreleckých systémov.

Od začiatku otvorenej vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 618 tankov, 10 482 obrnených bojových vozidiel pechoty a 8 045 delostreleckých systémov.

Šéf ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak telefonicky rokoval so šéfom maďarskej diplomacie o možnom usporiadaní schôdzky ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a maďarského premiéra Viktora Orbána.

Kým Kyjev sa usiluje o to, aby nadchádzajúci summit Európskej únie dal zelenú štartu rokovaní o vstupe Ukrajiny do EÚ, Budapešť požaduje, aby summit o začatí rozhovorov s Ukrajinou vôbec nediskutoval.

"Rokovali sme (Jermak a maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó) o postupe našej krajiny na ceste európskej integrácie," uviedol Jermak, ktorý je teraz na návšteve Washingtonu.

Zrejme v narážke na maďarskú kritiku ukrajinských zákonov ohľadom výučby v školách maďarskej menšiny v ukrajinčine dodal, že ukrajinský parlament sa chystá "v nachádzajúcich sa dňoch" prijať rad zákonov dôležitých pre európsku integráciu. "Svoje záväzky úplne splníme," ubezpečil.

Poznamenal, že Ukrajina počíta s kladným rozhodnutím únijného summitu, ktorý bude 14. až 15. decembra, ohľadom začatia rokovaní s Ukrajinou o členstve v EÚ. S maďarským ministrom rokoval tiež o možnosti stretnutia Zelenského a Orbána a dohodli sa, že budú pracovať na určení vhodného termínu takejto schôdzky.

Orbán tento mesiac v liste predsedovi Európskej rady Charlesovi Michelovi požadoval, aby začatie prístupových rozhovorov s Ukrajinou nebolo témou nadchádzajúceho summitu EÚ. (ČTK)

Ukrajina čelila v noci ďalšiemu náletu ruských dronov, ktoré útočili na Odeskú, Chmelnyckú, Mykolajivskú, Kirovohradskú a Čerkaskú oblasť. Ukrajincom sa podarilo zostreliť 15 z 18 dronov.

Protivzdušná obrana zostrelila tri nepriateľské drony nad Mykolajivskou oblasťou, napísal server RBK s odvolaním sa na šéfa tamojšej oblastnej správy Vitalija Kima.

Cieľom náletu v Odeskej oblasti bola prístavná infraštruktúra v meste Izmajil, ktorý leží na Dunaji pri hraniciach s Rumunskom.

Drony počas dvojhodinového náletu poškodili sklady, silo, kamióny a zabili jedného z vodičov nákladných vozidiel, uviedol šéf oblastnej vojenskej správy Oleh Kiper podľa denníka Ukrajinska pravda. Pri nálete tiež podľa neho vypukol požiar, ktorý už hasiči uhasili, dodal. Z Odeskej oblasti hlásia po útoku jednu obeť. (ČTK)

Ruská armáda posiela do útočných oddielov aj ranených vojakov, tvrdí investigatívny portál Važnyje jistotiu, odvoláva sa pritom na manželky vojakov. Rovnako ako v časoch druhej svetovej vojny zriaďujú Rusi pluky "invalidov". (ČTK)

Republikáni v Senáte amerického Kongresu zablokovali žiadosť Bieleho domu o núdzovú pomoc v hodnote 106 miliárd dolárov určenú najmä pre Ukrajinu a Izrael. Zároveň kritizovali vládu za nedostatočné kroky proti migrantom.

Proti balíku pomoci hlasovalo 51 senátorov a za bolo 49. Balík tak nezískal potrebných 60 hlasov na schválenie.

Zamietnutý balík obsahoval približne 60 miliárd dolárov na pomoc pre Ukrajinu v jej boji proti Rusku aj počas zimných mesiacov a približne desať miliárd pre pomoc Izraelu, ktorý vedie vojnu s Hamasom. Okrem toho bola súčasťou balíka aj napríklad pomoc pre Taiwan.

Líder demokratickej väčšiny Senátu Chuck Schumer sa zaviazal, že sa bude neskôr hlasovať aj o sprísnení bezpečnostných opatrení na hraniciach, ktoré požadujú republikáni.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Výpadok pomoci USA by mohol ochromiť ukrajinské operácie. Biden musí hľadať kompromis Čítajte 

Republikánska menšina zložená zo 49 senátorov napriek tomu hlasovala proti balíku pomoci, aby poukázala na podľa nich nedostatočné kroky vlády proti približne 10-tisíc migrantov, ktorí denne prekračujú hranice z Mexika.

Zablokovanie pomoci pritom podľa AFP predstavuje porážku pre amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý v stredu varoval Kongres, že ruský prezident Vladimir Putin sa na Ukrajine nezastaví.

"Toto nemôže počkať," uviedol Biden v príhovore v Bielom dome. Zároveň prisľúbil, že je pripravený na "významný kompromis" v súvislosti s požiadavkami republikánov ohľadom migrácie.

Ukrajinská bábikárka Svetlana Martynovskaya má jedno pravidlo, ktorého sa drží. Nešije bábiky, ak nemá náladu. Po invázii utiekla so synom-plavcom do Trenčína. Dnes radšej nič neplánuje. Má však jeden sen a dúfa, že sa raz splní. (The Slovak Spectator)

Ruský prezident Putin rokoval s korunným princom Saudskej Arábie Muhammadom bin Salmánom. Zhodli sa, že ďalšie vzájomné stretnutie sa uskutoční v Moskve.

Putin v stredu navštívil aj Spojené arabské emiráty a rokoval s ich najvyšším predstaviteľom šejkom Muhammadom bin Zájidom Ál Nahjánom.