Ukrajina Rusko Online: Ukrajinská protiofenzíva doplatila na nedostatok zbraní a vojakov, tvrdí Zelenskyj

Ukrajinský exprezident Petro Porošenko sa chcel stretnúť s maďarským premiérom Orbánom, preto mu pohraničná stráž nepovolila vycestovať z Ukrajiny, oznámila Ukrajinská bezpečnostná služba.

Porošenko v piatok na sociálnej sieti zverejnil video z hraničného priechodu s Poľskom, kde mu podľa neho ukrajinské úrady odmietli umožniť prechod hraníc.

Exprezident na videu držal v ruke dokumenty, ktoré podľa neho dokazovali, že mal oficiálne povolenie na cestovanie do zahraničia.

Ukrajinská bezpečnostná služba SBU vo vyhlásení konanie pohraničnej stráže odôvodnila tým, že sa exprezident chystal stretnúť s Orbánom, ktorého Kyjev kritizuje za "protiukrajinské postoje". Dodala, že Moskva údajne plánovala toto stretnutie využiť "na svoje informačné a psychologické operácie proti Ukrajine".

Porošenko, ktorý zastával úrad prezidenta v rokoch 2014-2019 a v súčasnosti je opozičným poslancom, v piatok tvrdil, že plánoval cestovať do Poľska, kde sa chcel pokúsiť sprostredkovať ukončenie protestov vodičov kamiónov, ktorí blokujú poľsko-ukrajinské hraničné priechody. Následne chcel navštíviť Spojené štáty, kde mal v úmysle získavať podporu pre boj Ukrajiny voči ruskej vojenskej agresii.

Podpredseda ukrajinského parlamentu Olexandr Kornijenko v piatok potvrdil, že zrušil Porošenkovo povolenie opustiť Ukrajinu. K zmene rozhodnutia ho viedol list, ktorého obsah nechcel komentovať.

Ukrajinské úrady nepovolili Porošenkovi opustiť krajinu ani vlani v máji, keď plánoval vycestovať na zasadnutie parlamentného zhromaždenia NATO v Litve, pripomína AFP.

Porošenko vedie opozičnú stranu Európska solidarita a často kritizuje vládu súčasného prezidenta Volodymyra Zelenského. Obaja sa stretli v súboji o prezidentské kreslo vo voľbách v roku 2019, keď Zelenskyj s prehľadom porazil Porošenka ako vtedajšieho úradujúceho prezidenta.

Prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská nechce, aby bol jej manžel Volodymyr Zelenskyj v budúcnosti znova prezidentom. "Nechcem, aby bol ďalšie funkčné obdobie alebo dve obdobia prezidentom," uviedla pre The Economist.

Ukrajinská prvá dáma je presvedčená, že manžel, a ona spolu s ním, by si mal nájsť v živote niečo nové. Dodala, že sú obaja dostatočne tvoriví na to, aby si vymysleli nejakú zaujímavú činnosť.

Novinári z týždenníka Economist položili Zelenskej otázku, ako vidí svoju budúcnosť a budúcnosť svojej rodiny po vojne.

Odpovedala: "Naša rodina bude zase spolu. Budeme žiť spolu, s manželom a deťmi. Stále. Pôjdeme niekam na dovolenku, neviem kam, ale ako partia, všetci štyria. A táto dovolenka bude dlhá - celý mesiac. A až potom budeme rozmýšľať, čo urobíme ďalej, on a ja."

Zelenskyj v októbri povedal, že je pripravený kandidovať na úrad prezidenta, ak sa voľby budú konať počas vojny. Ak sa však vojna skončí, nebude sa o funkciu uchádzať.

Vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak vtedy vyhlásil, že by bol rád, keby Zelenskyj znova kandidoval.

Ľudia zvolili Zelenského za prezidenta Ukrajiny v apríli 2019 na päťročné funkčné obdobie. Ďalšie hlasovanie by sa malo uskutočniť na jar 2024.

Zelenskyj však začiatkom novembra v každodennom videopríhovore povedal, že nie je pravý čas na voľby na Ukrajine.

Reagoval na debatu vedúcich predstaviteľov Ukrajiny o možnosti usporiadať v roku 2024 prezidentské voľby. "Musíme uznať, že teraz je čas na obranu, čas na boj, od ktorého závisí osud tohto štátu a ľudí," vysvetlil. A dodal: "Som presvedčený, že teraz nie je pravý čas na voľby." (TASR)

Ukrajinské odbojové sily zabili niekoľko okupantov a poškodili čerpaciu stanicuv okupovanom meste Melitopoľ, oznámila ukrajinská vojenská rozviedka.

Partizáni zaútočili na mieste, kde sa okupanti zvykli zastavovať na „fajčiarsku prestávku“. „Obranné spravodajstvo ukrajinského ministerstva obrany a statoční ukrajinskí partizáni všetkým pripomínajú, že fajčenie zabíja," napísala rozviedka.

Ruské okupačné orgány v Melitopoli sa podľa ukrajinskej rozviedky usilujú zakryť detaily o následkoch útoku, keďže sa obávajú ruských špeciálnych služieb.

Jeden civilista zomrel pri ruskom ostreľovaní mesta Časiv Jar v Doneckej oblasti, uviedlo ukrajinské ministerstvo vnútra s tým, že útok zničil v meste dva domy.

Časiv Jar leží menej ako päť kilometrov západne od mesta Bachmut, ktoré ruské sily v máji dobyli po niekoľkomesačných krvavých bojoch.

Ukrajinská armáda uviedla, že boje pokračujú v okolí priemyselného mesta Avdijivka v Doneckej oblasti. Ruská armáda zvýšila svoje úsilie o dobytie tohto mesta v októbri. (TASR)

Protiofenzíva nepriniesla žiadané výsledky, uviedol ukrajinský prezident Zelenskyj. Ako dôvod uviedol nedostatok zbraní a vojakov. Zdôraznil, že Ukrajina sa ale nehodlá vzdať a vyzval spojencov na zvýšenie zbrojnej produkcie.

"Chceli sme rýchlejšie výsledky. Z tohto pohľadu sme, žiaľ, nedosiahli požadované výsledky. A to je fakt," povedal Zelenskyj v rozhovore pre AP.

Ukrajina podľa neho nedostala od spojencov všetky zbrane, ktoré potrebovala, pričom rýchly postup na fronte znemožňuje tiež obmedzená veľkosť jej armády.

"Na rýchlejšie dosiahnutie požadovaných výsledkov nie je dostatok sily. To ale neznamená, že by sme sa mali vzdať, že sa musíme vzdať. Sme si istí svojimi krokmi. Bojujeme za to, čo nám patrí," dodal.

Ako možnú cestu k úspechu vymenoval Zelenskyj zvýšenie zbrojnej produkcie na Ukrajine, a to predovšetkým v spolupráci so západnými firmami. "To je cesta von," povedal s tým, že nič nedesí Rusko viac ako vojensky sebestačná Ukrajina. "Dajte nám tieto príležitosti a my budeme vyrábať," dodal. (ČTK)

Záporožská elektráreň bola v noci na čas odkázaná na generátory, dodávky prúdu už obnovili. Oznámila to ukrajinská spoločnosť Enerhoatom, ktorá elektráreň prevádzkovala pred ruskou inváziou.

"Uplynulú noc v Záporožskej elektrárni nastala totálna porucha," oznámil Enerhoatom. Dodávky prúdu boli obnovené po niekoľkých hodinách, dodal.

"Okupačné sily sa nestarajú o bezpečnosť Záporožskej jadrovej elektrárne," uviedol šéf Enerhoatomu Petro Kotin.

Ukrajinský prevádzkovateľ predtým informoval, že elektráreň sa počas nočného blackoutu musela spoľahnúť na dieselové generátory, čo ohrozilo bezpečnosť najväčšej jadrovej elektrárne v Európe.

V elektrárni naďalej pracujú ukrajinskí odborníci a od septembra 2022 situáciu na mieste monitorujú aj kontrolóri Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu.

Elektráreň, ktorá leží na východnom brehu rieky Dnepr v Ruskom okupovanej časti Záporožskej oblasti, bola nútená k opatreniu pristúpiť po tom, ako bolo prerušené záložné aj hlavné vedenie pre dodávky elektriny.

Enerhoatom neuviedol presný dôvod výpadku prúdu, ale oznámil, že elektráreň bola odpojená od hlavného vedenia počas leteckého poplachu, informoval denník The Kyiv Independent.

Podľa Enerhoatomu sa "všetkých 20 dieselových generátorov automaticky spustilo a osem z nich bolo neskôr ponechaných v chode". Vďaka úsiliu ukrajinských špecialistov bolo hlavné elektrické vedenie opravené zhruba o 7.00 h miestneho času.

Hlavným nebezpečenstvom prerušenia vonkajších dodávok elektriny je, že pre odpojenie chladiacich čerpadiel od elektriny by sa mohol prehriať štvrtý reaktor elektrárne. Ruské okupačné sily ho udržiavajú v režime takzvanej horúcej odstávky. "Blok potrebuje naliehavo prejsť do režimu studenej odstávky," upozornil Enerhoatom. (ČTK)

V priebehu 24 hodín bolo z boja vyradených ďalších 1 070 okupantov, v priebehu invázie zhruba 331 110. Ruská armáda stratila aj ďalších 13 bojových obrnených vozidiel, 10 diel a jeden raketomet, oznámilo ukrajinské velenie.

Ukrajinskej obrane sa podarilo zneškodniť aj 18 bezpilotných lietadiel a jednu raketu.

Ruské úrady reagujú na nesúhlas manželiek mobilizovaných vojakov nielen vyplácaním sľúbených financií, ale po malých protestoch v Moskve vedie proti nim aj diskreditačnú online kampaň, tvrdí britské ministerstvo obrany.

Výskum nezávislých ruských médií a komentáre samotných protestujúcich manželiek naznačujú, že v posledných týždňoch úrady pravdepodobne ponúkli rodinám zvýšené platby v hotovosti výmenou za to, že sa zdržia protestov.

Jedna online skupina pre manželky vojakov zverejnila manifest proti neobmedzenej mobilizácii, za čo ju platforma označila za nebezpečnú skupinu a v online priestore sa šíria komentáre, ktoré znevažujú požiadavky manželiek.

V skupine komunikujú manželky vojakov, ktorí sú na Ukrajine nepretržite od septembra 2022, čím armáda porušila podmienky v zmluvách s mobilizovanými mužmi, dodáva britský rezort obrany.

Výzva prezidenta Zelenského na spevnenie obrany naznačuje, že útočná aktivita okupantov naberie na hlavných bojových líniách na sile, píše americký Inštitút pre výskum vojny.

Ruské velenie zatiaľ svoje útočné operácie naďalej nepravdivo charakterizuje ako súčasť „aktívnej obrany“, od čoho si sľubuje zmiernenie očakávaní o schopnostiach armády dosahovať významné ciele.

Analytici pripomenuli, že dobývanie Avdijivky pri Donecku stojí okupantov množstvo živej sily aj techniky, keďže ukrajinská armáda sa od napadnutia Doneckej oblasti v roku 2014 sústredila na opevnenie mesta a na Ruskom zabrané časti takmer neútočila.

To je dôležité pre ruskú propagandu, ktorá šíri, že armáda drží ukrajinských protivníkov na Donbase na dištanc, čo v skutočnosti nie je žiadny operačný vojenský úspech, keďže ukrajinské sily doteraz nepodnikli v oblasti protiofenzívne operácie, dodáva Inštitút pre štúdium vojny.

Vyhlásenia Zelenského a vrchného veliteľa Zalužného sa týkajú spevnenia obrany najmä na líniách v Charkovskej, Luhanskej, väčšiny Doneckej a Chersonskej oblasti.

Zelenskyj a Zalužnyi nespomenuli os v Záporožskej oblasti, čím naznačili, že ukrajinské sily na tomto úseku nemajú v pláne stiahnuť sa do defenzívy.

Každý druhý obyvateľ Ukrajiny si nerobí žiadne plány do budúcnosti a šesťdesiat percent Ukrajincov si myslí, že je potrebné v čase vojny obmedzovať zábavu a nakupovanie, vyplýva z prieskumu sociologickou organizáciou Rejting.

Hoci väčšina ľudí je podľa prieskumu pripravená obmedziť zábavu, 36 percent Ukrajincov sa naopak domnieva, že je potrebné žiť naplno aj v čase vojny.

Najviac takto naladených ľudí je medzi Kyjevčanmi, obyvateľmi tých častí Ukrajiny, ktoré boli okupované ruskou armádou a neskôr oslobodené, a tiež medzi mladými a lepšie zabezpečenými ľuďmi.

"Ide o otázku, ktorá najviac rozdeľuje respondentov na základe veku a príjmov. Mladší a lepšie zabezpečení ľudia chcú žiť oveľa častejšie plnohodnotný život ako starší a chudobnejší ľudia, ktorí sa väčšinou prikláňajú k obmedzovaniu," uviedli autori prieskumu.

Podľa prieskumu sa na Ukrajine tiež znížil počet ľudí, ktorí si robia plány do vzdialenejšej budúcnosti, teda v horizonte niekoľkých rokov. Za posledný rok klesol ich počet z 19 percent na 12 percent.

Na pol roka alebo na rok dopredu si robí plány 15 percent ľudí a na niekoľko mesiacov dopredu 22 percent. Vyše polovica ľudí si nerobí plány žiadne. (ČTK)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prisľúbil armáde reformu branného zákona. "Každý na Ukrajine chápe, že v tejto oblasti sú potrebné zmeny," povedal Zelenskyj.

Navrhovaná reforma sa týka podmienok možnej demobilizácie frontových bojovníkov vrátane niektorých vojakov, ktorí bojovali na frontovej línii od februára 2022, keď Rusko začalo inváziu v plnom rozsahu, uviedla tlačová agentúra DPA.

Prezident dodal, že zmena zákona sa bude týkať aj nových potenciálnych odvedencov. Podľa jeho slov bude musieť akékoľvek zmeny vypracovať a schváliť vedenie armády.

Oznámenie reformy sa považuje za ústupok vojakom, z ktorých niektorí protestovali za väčšiu rotáciu, aby sa vyčerpaní frontoví bojovníci mohli zotaviť.

V súčasnosti slúži v ukrajinských ozbrojených silách približne 820-tisíc vojakov. Podľa súčasného stanného práva títo vojaci nemôžu byť demobilizovaní. Na to, aby mohla Ukrajina dokonca dočasne poslať domov aj časť odvedencov, musela by naverbovať ďalších vojakov, aby sa front nezrútil.

Nemecký koncern Rheinmetall chce vyrábať na Ukrajine prvé kusy bojovej techniky už na budúci rok. V rozhovore pre týždenník WirtschaftsWoche to povedal šéf koncernu Armin Papperger.

Najneskôr začiatkom budúceho roka očakáva Papperger uzavretie dohody s Ukrajinou o výrobe kolesového obrneného transportéra Fuchs a bojového vozidla pechoty Lynx.

"Po podpísaní zmluvy chceme na Ukrajine približne po šiestich až siedmich mesiacoch vyrobiť prvý kolesový transportér a po dvanástich až 13 mesiacoch prvý Lynx," povedal. V Nemecku už boli na tento účel vyškolení kvalifikovaní pracovníci z Ukrajiny.

Prvých desať vozidiel Lynx sa však už vyrába v Nemecku alebo v Maďarsku v koprodukcii medzi Rheinmetallom a Ukrajinou.

"Po fáze nábehu by sme potom mali byť rýchlo schopní vyrobiť značný počet týchto vozidiel na Ukrajine," konštatoval Papperger.

Papperger vysvetľuje nezvyčajne krátky dodací čas dobrou spoluprácou s Kyjevom. Rheinmetall je už teraz najväčším partnerom ukrajinského obranného priemyslu.

Koncern mal v roku 2022 zákazky v hodnote okolo 900 miliónov eur a v roku 2023 ich hodnota stúpla na približne 2,5 miliardy eur. (TASR)