Donbas bude väčší problém, oslobodenie Krymu bude jednoduchšie, domnieva sa Zelenskyj (SME Minúta)

Ukrajinský prezident Zelenskyj na porade v Záporoží nariadil vojakom rýchlo budovať opevnenie na všetkých hlavných úsekoch frontu. "Na všetkých základných smeroch, kde je nutné posilniť, je potrebné urýchliť výstavbu," uviedol.

Ide najmä o úseky frontu pri Avdijivke a Marjinky, Kupjanska a Lymanu, ako aj o výstavbu opevnenia v Sumskej, Černihivskej, Kyjevskej, Rivnenskej, Volyňskej a tiež na juhu Chersonskej oblasti.

S generálmi a oblastnými náčelníkmi prezident rokoval podľa svojich slov tiež o financovaní a zapojení rôznych zdrojov, vrátane súkromného podnikania do opevňovacích prác.

"Priorita je jasná. Ďakujem všetkým, ktorí pracujú na tejto výstavbe a pri výrobe (stavebných) materiálov, "dodal. Na programe bola tiež otázka, čo ukrajinská armáda potrebuje od zahraničných partnerov na posilnenie obranných línií.

Osobitnú pozornosť účastníci porád venovali výstavbe krytov v školách, aby sa deti mohli učiť nielen po internete, dodal Zelenskyj.

Podpora Ukrajiny by sa mohla pre americkú vládu od začiatku nového roka skomplikovať, ak Kongres neuvoľní dodatočné financie, povedal hovorca Bieleho domu John Kirby, ktorý vyzval zákonodarcov na urýchlené rozhodnutie.

"Pristávacia dráha sa kráti," vyhlásil dnes Kirby. "Myslíme si, že máme čas zhruba do konca roka, kým začne byť veľmi ťažké ďalej Ukrajinu podporovať. A koniec roka príde čoskoro," upozornil na tlačovej konferencii hovorca pre otázky národnej bezpečnosti.

Spojené štáty sú najvýznamnejším dodávateľom vojenskej pomoci do krajiny, ktorá sa vyše 21 mesiacov bráni ruskej agresii. Na Ukrajinu od vlaňajšieho februára poslali vybavenie s odhadovanou hodnotou vyše 40 miliárd dolárov, naposledy však Kongres na tento účel uvoľnil financie na konci minulého roka. Minulý mesiac prezident Joe Biden zákonodarca požiadal o dodatočných 61 miliárd dolárov na vojenskú aj ekonomickú pomoc.

"Tie peniaze potrebujeme," povedal Kirby. Koľko prostriedkov americkej vláde aktuálne na podporu Ukrajiny zostáva, nie je jasné. Balíčky vojenskej pomoci posielané na Ukrajinu sa však postupne zmenšujú a Biely dom nedávno uviedol, že to je dôsledok prieťahov v Kongrese. Pôvodne vláda o nové prostriedky žiadala už v septembri.

Proti ďalšej podpore Kyjeva sa stavia časť zákonodarcov Republikánskej strany, ktorá má tesnú väčšinu v Snemovni reprezentantov. Senát, kde naopak majú tesnú prevahu Demokrati, by mohol o nových prostriedkoch za Ukrajinu hlasovať na budúci týždeň, spoločne s mimoriadnym balíkom pre Izrael, ktorý prezident Biden tiež zahrnul do októbrovej žiadosti.

Republikáni v oboch komorách však v posledných týždňoch schválenie ukrajinskej podpory podmieňujú sprísnením azylových a imigračných procesov, čo je ich dlhodobá priorita. (ČTK)

Ukrajina usporiada voľby až po konci vojny. V memorande podpísanom na stretnutí parlamentu v polovici novembra sa na tom zhodlo vedenie, strany a skupiny zákonodarného orgánu, uviedol denník Ukrajinska pravda. Voľby Ukrajina pred vojnou plánovala na budúci rok.

Zástupcovia všetkých politických strán zastúpených v parlamente "sa zhodli, že budúce slobodné a férové národné voľby (parlamentné a prezidentské) sa budú konať po konci vojny a ukončení stanného práva, po uplynutí dostatočného času na prípravu konania hlasovania," teda najmenej šesť mesiacov po skončení stanného práva, píše sa v memorande.

Dokument podpísali šéf poslaneckého klubu vládnej strany Sluha národa Davyd Arachamija, bývalá premiérka a predsedníčka strany Vlasť Julija Tymošenková, Irina Heraščenková z Európskej solidarity a ďalší zástupcovia ukrajinských strán.

Voľby sa na Ukrajine mali pôvodne konať v marci budúceho roka. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý do päťročného mandátu nastúpil v roku 2019, na začiatku tohto mesiaca uviedol, že hovoriť o konaní volieb počas vojnového stavu je nezodpovedné. (ČTK)

Lotyšské ministerstvo obrany a podpísalo zmluvu s nemeckou firmou Diehl Defence o nákupe systémov protivzdušnej obrany stredného dosahu IRIS-T v hodnote približne 600 miliónov eur.

V súlade s dohodou dostane táto pobaltská krajina potrebné vybavenie, aby mohla tento zbraňový systém efektívne prevádzkovať. Dodávky by sa mali začať v roku 2026, uviedlo v tlačovej správe ministerstvo obrany v Rige.

Dovtedy musí Lotyšsko vyškoliť obslužný personál a modernizovať infraštruktúru, ako aj splniť ďalšie predpoklady, aby boli jeho ozbrojené sily pripravené na prevádzku a údržbu systému IRIS-T.

Rámcovú dohodu o nákupe systémov IRIS-T podpísalo v septembri Lotyšsko spolu s Estónskom.

Systém IRIS-T je schopný ničiť nepriateľské lietadlá a drony v okruhu do 40 kilometrov a vo výškach do 20 kilometrov. Spoločné obstarávanie jedného typu systému umožní obom krajinám ušetriť rozpočtové prostriedky a uľahčiť vzájomnú koordináciu pri obrane regiónu Pobaltia.

Protivzdušná obrana je v pobaltských štátoch považovaná za slabé miesto. Estónsko a Lotyšsko susedia s Ruskom, Lotyšsko navyše hraničí s Bieloruskom, spojencom Moskvy. Oba štáty považujú ruskú agresiu voči Ukrajine za priamu hrozbu pre svoju bezpečnosť, preto masívne zvýšili vojenské výdavky a modernizujú svoje ozbrojené sily. (TASR)

Pred americkým veľvyslanectvom v Moskve osadili veľké písmená "Z", "V" a "O" symbolizujúce podporu pre ruské jednotky bojujúce na Ukrajine. Ruskí nacionalistickí aktivisti pred americkú ambasádu už roky umiestňujú rôzne prokremeľské symboly.

Pod bielymi písmenami, umiestnenými na tmavých podstavcoch s maskovacím vzorom, sa nachádzajú ruské slová, ktoré majú zrejme demonštrovať význam uvedených symbolov: za víťazstvo (Z), sila v pravde (V) a odvážni (O).

Viaceré západné krajiny v reakcii na ruskú agresiu voči Ukrajine premenovali ulice, na ktorých sa u nich nachádzajú ruské ambasády, a to tak, aby sa v ich novom názve odrážala podpora Ukrajiny či kritikov Kremľa.

Napríklad ulica, na ktorej sa nachádza ruské veľvyslanectvo vo Washingtone, bola premenovaná na počesť zavraždeného ruského politika a kritika Kremľa Borisa Nemcova. (TASR)

Ruský prezident  Putin bude mať 14. decembra po ročnej prestávke tradičnú koncoročnú tlačovú konferenciu, na ktorej bude bilancovať uplynulý rok. Zároveň bude odpovedať na otázky občanov, oznámil hovorca Kremľa Peskov.

Niekoľkohodinové podujatie bude kombináciou odpovedí na otázky domácich a zahraničných novinárov a tzv. Priamej linky, v rámci ktorej sa môžu na Putina obrátiť so svojimi otázkami "bežní občania".

Tlačovú konferenciu budú vysielať štátne televízne stanice. Vlani sa však prvýkrát za uplynulých desať rokov nekonala. Predpokladá sa, že Putin sa chcel vyhnúť otázkam novinárov v čase, keď ruská armáda utrpela opakované porážky vo vojne proti Ukrajine.

Aj jeho každoročný prejav o stave krajiny bol odložený na február.

Zároveň sa očakáva, že Putin v decembri oficiálne oznámi, či bude kandidovať v prezidentských voľbách vypísaných na marec 2024. Šesť zdrojov začiatkom novembra agentúre Reuters potvrdilo, že v súčasnosti 71-ročný Putin sa rozhodol kandidovať. V prípade víťazstva by zostal pri moci minimálne do roku 2030. (TASR)

Bezpečnostná služba Ukrajiny odpálila výbušniny na železničnej trati na Sibíri, ktorú Rusko používa na prepravu vojenského materiálu, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na nemenovaný ukrajinský zdroj.

Samotná tlačová agentúra však upozorňuje, že tieto informácie sa jej zatiaľ nepodarilo nezávisle overiť,

SBU údajne odpálila štyri výbušné zariadenia v Severomujskom tuneli v oblasti Burjatsko na ruskej hranici s Mongolskom, keď tadiaľ prechádzal nákladný vlak.

Ruský Vyšetrovací výbor (Sledkom) vo vyhlásení informoval, že v noci na štvrtok začal v tomto tuneli horieť vlak s palivom, pričom nedošlo k žiadnym obetiam. Dodal, že incident vyšetruje. Ďalšie ruské zdroje potvrdili, že v tejto oblasti došlo k požiaru vlaku, no o výbušninách sa nezmienili.

Ruské železnice uviedli, že v tejto oblasti zastavili vlak po tom, čo bol spozorovaný dym vychádzajúci z nádrže s naftou. Ostatné vlaky v oblasti presmerovali, čo im spôsobilo krátke meškania.

Kyjev by takýmto útokom viac než 4000 kilometrov od hraníc Ukrajiny preukázal svoju schopnosť vykonávať vojenské operácie hlboko na ruskom území, hodnotí agentúra Reuters.

Ruský raketový útok na ukrajinské mesto Novohrodivka v Doneckej oblasti si medzi civilistami vyžiadal dve obete na životoch. Po útoku, ktorý sa odohral v noci, je pravdepodobne stále pod troskami trojčlenná rodina vrátane osemročného dievčatka.

Ukrajinské ministerstvo vnútra uviedlo, že záchranná operácia stále prebieha.

Na mestá Novohrodivka, Pokrovsk a Myrnohrad v okrese Pokrovsk v Doneckej oblasti Rusi vystrelili šesť rakiet S-300. Tieto tri mestá ležia neďaleko Rusmi okupovanej časti Doneckej oblasti.

Na Ukrajinu bolo z Európskej únie už dodaných alebo je dopravovaných 480-tisíc kusov delostreleckej munície, uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Od roku 2024 bude EÚ schopná vyrábať milión delostreleckých granátov ročne, dodala šéfka EK na výročnej konferencii Európskej obrannej agentúry.

„Ešte pred dvoma rokmi by to bolo nepredstaviteľné. A to už znamená obrovský krok vpred pre našu obrannú spoluprácu," konštatovala Von der Leyenová.

Podľa jej slov vojna Ruska proti Ukrajine ukázala, že obranný priemysel EÚ musí vyrábať viac nielen na uspokojenie potrieb Ukrajiny, ale aj na zabezpečenie vlastného odstrašovacieho a obranného systému. (SITA)

Šéf OSN pre ľudské práva Volker Türk odsúdil rozhodnutie ruského Najvyššieho súdu zakázať medzinárodné LGBT+ hnutie. Trestnému stíhaniu môžu v dôsledku tohto rozhodnutia podľa neho čeliť aj ľudia angažujúci sa v oblasti ľudských práv.

"Nikto by nemal byť väznený za prácu v oblasti ľudských práv, a nikomu by nemali byť odopierané ľudské práva na základe jeho sexuálnej orientácie alebo rodovej identity," uviedol Türk vo vyhlásení.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusko pritvrdilo voči LGBTI+ komunite, označujú ich za extrémistov Čítajte 

Nemecká ministerka zahraničia Baerbocková vyzvala ruského prezidenta Putina, aby okamžite zastavil vojnu proti Ukrajine. Urobila tak na ministerskej konferencii Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe OBSE.

"Zastavte nevýslovné utrpenie, ktoré spôsobujete miliónom ľudí," povedala vo svojom príhovore v severomacedónskej metropole Skopje.

Ukončenie vojny si podľa nej nevyžaduje rokovania alebo ústupky od Ukrajiny. "Potrebné je rozhodnutie Ruska dodržiavať základné princípy tejto organizácie, OBSE, stiahnuť jednotky a znovu sa zaviazať k mieru," uviedla Baerbocková.

Kritizovala tiež skutočnosť, že troch členov pozorovateľskej misie OBSE na Ukrajine stále zadržiava Rusko, čo označila za hrubé porušenie štatútu OBSE.

V záujme zabezpečenia fungovania OBSE je podľa Baerbockovej nevyhnutné predĺženie funkčného obdobia generálnej tajomníčky Helgy Schmidovej a predstaviteľov OBSE pre demokraciu, slobodu médií a menšiny, ktoré uplynie začiatkom decembra. (TASR)

Počet obetí nočného raketového útoku Ruska na mesto Novohrodivka v Doneckej oblasti sa zvýšil na dvoch, informovalo ukrajinské ministerstvo vnútra. Záchranári vytiahli z ruín obytného domu zasiahnutého raketou telo 55-ročného muža.

Trojčlenná rodina vrátane osemročného dievčatka je pravdepodobne stále pod troskami, napísalo ministerstvo a dodalo, že záchranná operácia stále prebieha.

Železničnú dopravu v moskovskom regióne narušili koncom novembra akcie ukrajinskej rozviedky a hnutia odporu, uviedla ukrajinská vojenská rozviedka HUR.

Video, ktoré rozviedka zverejnila na sociálnych sieťach, ukazuje ako osoba v zasneženom prostredí podpálila dve železničné reléové skrine. „Prerušenia činnosti železníc sú v Rusku čoraz častejšie,“ uviedla ukrajinská rozviedla vo videu.

Podľa spravodajskej služby ukrajinskej armády jedna reléová skrinka zhorela pri obci Lazenki v okrese Novo-Peredelkino na okraji Moskvy a druhá desať kilometrov od moskovského medzinárodného letiska Domodedovo.

Ide o „dôležité úseky ruských železníc v Moskovskej oblasti, “ uviedla ukrajinská vojenská rozviedka .

Estónsko vyzvalo svojich občanov, aby necestovali do Ruska, keďže zvažuje uzavretie hranice pre obavy z prílevu migrantov. "Ak uzavrieme hranice, ľudia sa z Ruska nebudú môcť vrátiť," povedal minister zahraničia Margus Tsahkna.

Estónske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že krajina "môže vo veľmi krátkom čase uzavrieť svoje hraničné priechody pre možný migračný tlak (z Ruska)".

Estónsko má s Ruskom spoločnú hranicu dlhú 333 kilometrov. V súčasnosti je pozdĺž nej otvorených šesť hraničných priechodov.

V utorok ohlásilo uzavretie posledného hraničného priechodu na 1340-kilometrovej spoločnej hranici s Ruskom aj Fínsko. Fínske a estónske hranice s Ruskom sú vonkajšími hranicami EÚ aj NATO. (TASR)

Volodymyr Zelenskyj diskutoval o potrebách Ukrajiny v boji proti Rusku aj s britským premiérom Rishim Sunakom. Témou boli aj makrofinančná pomoc a euroatlantická integrácia.

Severná Kórea poslala Rusku asi dvetisíc kontajnerov so zbraňami. Delostrelecké granáty a rakety krátkeho doletu boli pravdepodobne naložené na ruské lode v severokórejskom prístave Rason, ktorý je od roku 2018 mimo prevádzky.

Satelitné snímky dokazujú aktivitu od konca roka 2022 aktivitu pri železničnej stanici Tumangang, z ktorej vedie trasa na ruské územie.

Po návšteve ruského ministra obrany Šojgua v Pchjongjangu v júli sa do oblasti presunuli ďalšie vagóny, uviedol Čung Songhak z Kórejského inštitútu pre bezpečnostnú stratégiu.

Ruskí vojaci na Ukrajine zomierajú alebo sa zrania tempom, ktoré pripomína straty z prvej svetovej vojny. Denný novembový priemer predstavuje 994 mužov vyradených z boja, tvrdí islandský analytik Ragnar Gudmundsson.

Gudmundsson analyzuje vojenské údaje od začiatku vojny. Tvrdí, že počas novembra zomrelo alebo bolo ťažko zranených v boji na Ukrajine 25-tisíc ruských vojakov.

Toto tempo obetí, predovšetkým pri útokoch na mesto Avdijivka v Doneckej oblasti, presahuje o približne 10 percent maximálne straty, ktoré utrpela ruská armáda počas nakoniec úspešných útokov na mestá Severodoneck v marci a apríli 2022 a pri neúspešných útokoch na Vuhledar vo februári 2023.

Kremeľ priznal nečakane veľké straty, ale obviňuje Kyjev z prehnaných štatistík o ruských stratách. Väčšina odhadov spojencov Ukrajiny sa približujú ukrajinským údajom.

Tajné odhady Pentagonu o stratách Ruska, ktoré unikli v apríli 2023 prostredníctvom hráčskej siete Discord, odhadovali v tom čase ruské straty na približne 40-tisíc mŕtvych a 110-tisíc ťažko zranených.

Ak sa potvrdia odhady strát pri bojoch o Avdijivku, tak by atakovali úroveň strát v prvej svetovej vojne. Väčšina archívnych záznamov uvádza, že počas 1 554 dní trvajúceho konfliktu od 28. júla 1914 do 11. novembra 1818 padlo približne 1,7 milióna vojakov a 3,5 až päť miliónov utrpelo zranenia. Denný priemer predstavoval 1 100 zabitých a 2 200 zranených.

​ (KyivPost)

Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský bojkotoval prejav ruského ministra Sergeja Lavrova na zasadnutí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe v Skopje.

Do sály namiesto seba poslal referenta. Rozhodol sa tak pre ruskú agresiu na Ukrajine a tiež kvôli tomu, že by počúvaním prejavu ruského ministra mohol túto agresiu legitimizovať.

"V diplomacii ide o veľmi silné gesto. Nie je bežné, aby namiesto ministra šiel do sály referent. Normálne by za seba poslal diplomata," vysvetlil zdroj.

Lavrova odmietli počúvať aj členovia ukrajinskej delegácie.

Rusko kritizovalo Bulharsko za zákaz preletu lietadlu so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Letel do Severného Macedónska na zasadnutie Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu a musel absolvovať dlhšiu trasu cez Grécko.

Kremeľský hovorca Dmitrij Peskov označil postoj Bulharska za "absurdný a hlúpy".

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová, ktorá je na sankčnom zozname EÚ, povedala, že bulharský rezort diplomacie odôvodnil rozhodnutie Sofie tým, že na palube bola Zacharovová.

Bulharské ministerstvo zahraničných vecí sa k tomu bezprostredne nevyjadrilo.

Predstaviteľ gréckej vlády uviedol, že výnimky z uložených obmedzení platia, ak je cestovanie opodstatnené z dôvodu účasti na stretnutí OBSE, kde sa diskutuje o Ukrajine. Atény podľa neho podnikli všetky potrebné kroky pred povolením preletu. (TASR)

Ukrajina by mala byť súčasťou rozhovorov o obrannej stratégii EÚ, tvrdí to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Von der Leyenová uviedla, že pri predstavovaní vízie európskej obrany by sa mali zohľadniť vojenské potreby Kyjeva.

„Naša stratégia môže byť úplná len vtedy, ak bude zohľadňovať aj potreby Ukrajiny a jej priemyselné kapacity,“ povedala Von der Leyenová v prejave na výročnej konferencii Európskej obrannej agentúry (EDA).

Ukrajinský prezident Zelenskyj rokoval s nemeckým kancelárom Scholzom o obrannej spolupráci a situácii na bojisku. Vyjadril Nemecku vďačnosť za silný zimný obranný balík, štyri systémy IRIS-T a viacročný program finančnej pomoci.

S nadchádzajúcim kľúčovým summitom EÚ v decembri a obavami z maďarského veta lídri diskutovali aj o európskej pomoci Kyjevu.

"Zdôraznil som dôležitosť zabezpečenia jednoty v rámci Európskej únie v otázke schválenia prístupových rokovaní Ukrajiny a pri prideľovaní pomoci vo výške 50 miliárd eur na nasledujúce roky," napísal ukrajinský líder o telefonáte s Olafom Scholzom.

Dánsky minister zahraničia Lars Rasmussen odmietol postoj ruského ministra Sergeja Lavrova na zasadnutí OBSE s tým, že šíri zavádzajúce poznámky s cieľom rozdeliť Európu do sfér vplyvu Ruska.

"Ruské činy porušujú medzinárodné poriadky a Rusko stále obviňuje iných za svoje vlastné rozhodnutia," povedal Rasmussen.

Dánsky diplomat odkázal Lavrovovi, že je z jeho názorov sklamaný. Lavrov následne opustil rokovaciu sieň. "To je ruský spôsob dialógu," dodal Rasmussen.

Poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak napísal, že „jediná správna stratégia voči Rusku je jeho absolútna politická izolácia.“

"Lavrov odkázal svetu, že vojna je dobrý nástroj zahraničnej politiky, že ruskí masoví vrahovia majú právo páchať vojnové zločiny, že tí, ktorí používajú násilie a genocídu, sa môžu zapojiť do diskusie o princípoch vzájomnej bezpečnosti."

"Rusko neustále ničí povesť medzinárodných inštitúcií, rozbíja globálne normy a zosmiešňuje medzinárodné právo. Jedinou vhodnou stratégiou voči Rusku je jeho absolútna politická izolácia, povinné pozastavenie jeho členstva v medzinárodných organizáciách a zamedziť mu šíriť propagandu na pôde medzinárodných organizácií," dodal Podoľak.

Oslobodenie Krymu bude jednoduchšie ako oslobodenie Donbasu, domnieva sa ukrajinský prezident Zelenskyj. Tvrdí, že bude náročné pretrhnúť ruskú desaťročnú kontrolu, militarizáciu a separatizmus v Luhanskej a Doneckej oblasti.

„Moji partneri raz povedali: 'Bude pre vás takmer nemožné získať späť Krym a veľmi ťažké získať späť Donbas.' Podľa môjho názoru, keď hovoríme o ľuďoch, územia sa vracajú s ľuďmi. Ak sa ľudia nebudú chcieť vrátiť, bude to veľmi ťažké,“ povedal ukrajinský líder počas stretnutia so študentmi v Mykolajive.

Zelenskyj však vraví, že návrat obyvateľov okupovaného Donbasu bude psychicky náročnejší, keďže región trpel desať rokov ozbrojeným konfliktom a bola tam kontaktná línia.

„Na Kryme nedošlo k žiadnym vojenským akciám, takže verím, že Krym netrpezlivo očakáva návrat a Donbas tiež, ale bude to veľmi ťažké, pretože významná časť tohto územia bola okupovaná a vysoko militarizovaná. Okrem toho je tu výrazná prítomnosť separatizmu,“ skonštatoval Zelenskyj. (SITA)

V budúcom roku Francúzsko zvýši dodávky munície pre Ukrajinu, oznámilo ukrajinské ministerstvo po návšteve francúzskej delegácie v Kyjeve.

Námestníci ukrajinského ministra obrany Dmytro Klimenkov a generálporučík Ivan Havryľuk sa v Kyjeve stretli s francúzskou delegáciou vedenou generálom Jeanom-Francoisom Dockom, aby prediskutovali obrannú spoluprácu medzi oboma krajinami.

"Tento týždeň sme už dostali od Francúzska prostriedky a zaplatíme za dodatočný nákup samohybných húfnic Caesar," povedal Havryľuk.

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov pricestoval do Severného Macedónska na stretnutie ministrov OBSE. Jeho prítomnosť vyvolala kontroverziu a ministri zahraničných vecí Ukrajiny, Lotyšska, Estónska a Litvy stretnutie bojkotujú.

Peter Pellegrini plánuje v blízkej budúcnosti navštíviť Ukrajinu. Povedal to po stretnutí s predsedníčkou českej Poslaneckej snemovne Markétou Pekarovou Adamovou. Presný termín návštevy neuviedol. (SME)

Britský minister zahraničia David Cameron vyzval členov NATO na zvýšenie výroby zbraní s cieľom podporiť Ukrajinu v jej boji proti Rusku. Povedal, že 31 spojenecov by malo využiť svoju ekonomickú silu, aby unavili Moskvu.

Šéf britskej diplomacie dodal, že krajiny NATO by mali podpísať dlhodobé medzinárodné dohody s výrobcami zbraní, aby uspokojili potreby Ukrajiny aspoň na ďalšie dva roky. (SITA)

Ukrajinský prezident Zelenskyj navštívil veliteľstvo pri Kupiansku v Charkovskej oblasti. Vo videu vyjadril vďaku a podporu obrancom Ukrajiny a zaželal im, aby zostali silní a udržali si tempo obrany.

Ruské útoky v oblasti nabrali na intenzite.  

Zelenskyj vypočul hlásenia o situácii na frontovej línii Kupiansk-Lyman. Sprevádzali ho minister obrany Rustem Umerov a šéf prezidentského úradu Andrij Jermak.

Kupiansk je vystavený intenzívnym útokom v dôsledku pokusov Ruska znovu okupovať územie oslobodené vlani na jeseň po protiofenzíve ukrajinskej armády v Charkovskej oblasti.

Mesto Kupiansk okupovala ruská armáda od 27. februára do 10. septembra 2022. Frontová línia v súčasnosti vedie takmer sedem kilometrov od mesta.

Ruská armáda začala nasadzovať novovytvorenú 104. gardovú výsadkovú divíziu v okupovanej Chersonskej oblasti, informuje britské ministerstvo obrany. Očakáva, že divízia nemá dostatočný výcvik a nespĺňa štandardy elitných výsadkárov.

V ruskej oblasti Burjatsko v noci nastal výbuch na železničnej trati medzi Ruskom a Čínou. K incidentu sa prihlásila Ukrajinská tajná služba SBU s tým, že sa jej podarilo paralyzovať trasu, ktorú okupanti využívajú na presun zbraní.

Výbuch nastal na hlavnej bajkalsko-amurskej tepne pri meste Sevieromujsk. 

Počas prejazdu nákladného vlaku cez tunel dlhý 15 kilometrov vybuchli štyri zariadenia.. Incident vyšetruje ruská Federálna bezpečnostná služba.

Ruský raketový útok na Doneckú oblasť si napokon vyžiadal jednu obeť. Telo našli v ruinách poškodenej obytnej budovy v Novohrodivke. Záchranné zložky uviedli, že pod troskami pátrajú po ďalších štyroch ľuďoch.

Zranených je desať osôb, vrátane štyroch detí.

Ukrajinské sily pokračovali v pozemných útokoch na ľavom brehu Dnepra Chersonskej oblasti a postupovali juhozápadne od obce Krynky, kde pri toku rieky zabrali zalesnenú oblasť, tvrdí americký Inštitút pre štúdium vojny.

Ruskí vojenskí blogeri tvrdili, že ukrajinskí vojaci pokračujú v rozmiestňovaní nových útočných skupín na ľavom brehu a že pri Krynkách operuje 300 až 400 ukrajinských bojovníkov.

Neustále správy Ruska o príchode ukrajinských posíl na východný breh rieky Dnepro naznačujú, že ruské jednotky sa snažia brániť ukrajinským pokusom zásobovať a posilňovať svoje pozície na západ od Dnepra.

Okrem toho vojenskí analytici konštatovali zjavnú neschopnosť Ruska vytvoriť súdržnú veliteľskú štruktúru pri obrane.

Morálka a bojové schopnosti Ruska sa tam naďalej zhoršujú. Ukrajinské velenie tvrdilo, že okupanti odmietli rozkaz na útok z dôvodu nedostatku zbraní, slabej spolupráce s delostrelectvom chýbajúcim údajov o polohe mínových polí.

Ukrajinský generálny štáb informoval, že mapy ruských mínových polí sú utajované a velitelia nedodali útočným jednotkám potrebné informácie. V priebehu mesiaca na to životom zaplatilo 50 vojakov z 810. námornej pechoty.

Boje v zákopoch sa stali neoddeliteľnou súčasťou ruskej vojny na Ukrajine. Malé útočné skupiny bojujú o každý meter zákopov. Vojaci do nich vyrazia väčšinou v noci alebo ráno, obsadia časť zákopu a začnú sa cez neho presúvať.

"Takto sa vedie vojna. Týmto spôsobom sa odohráva 90 percent útočných akcií," konštatoval pre CNN veliteľ ukrajinskej roty Oleh Sencov. Známy štyridsaťsedemročný ukrajinský filmár, ktorého Rusi v roku 2014 na päť rokov uväznili, je teraz vojakom 47. mechanizovanej brigády ukrajinských pozemných síl.

"Je dobré, ak na pozíciách počujete hlasy Rusov. Znamená to, že sa prezrádzajú. Viete, kde sa nachádzajú. Horšie je, keď ich nepočujete. Myslíte si, že tam nie sú. Idete zákopom a sú tam. To je pasca," opísal Sencov, podľa ktorého nie je organizácia ľudí na pľaci pri nakrúcaní filmu o moc ťažšia ako organizácia ľudí v jednotke. "Potrebujete bojové zručnosti, ale hlavné je organizovať ľudí," myslí si.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukázal hrôzy zákopov. Je dobré, ak počujete hlasy Rusov, hovorí režisér Sencov Čítajte 

(ČTK)

Ukrajinské sily použili na zneškodnenie ruskej útočnej leteckej formácie rakety Patriot, uviedol o májovom útoku hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnat. Okupanti vtedy prišli o tri vrtuľníky Mi-8 a bombardéry Su-34 a Su-35.

„Bola to skvelá operácia pod vedením veliteľa vzdušných síl. Protivzdušné systémy Patriot vďaka neštandardnému postupu zničili naraz päť nepriateľských vzdušných cieľov v priebehu piatich minút,“ povedal predstaviteľ ukrajinskej armády.

Ukrajinská protivzdušná ochrana očakáva, že počas zimy bude Rusko častejšie útočiť dronmi ako raketami. "Majú pripravené Šahídy, FPV drony a Lancety. Samozrejme, že skladujú aj rakety, pravidelne o tom informuje vojenská rozviedka. Raketové útoky určite nastanú, ale v akej intenzite, to presne nevieme," dodal Ihnat. (The Guardian)

Ďalších 1 180 ruských vojakov padlo podľa Kyjeva na Ukrajine počas uplynulého dňa. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 328 760, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o trinásť tankov, dvadsaťosem obrnených bojových vozidiel pechoty a jeden delostrelecký systém.

Od začiatku otvorenej vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 551 tankov, 10 340 obrnených bojových vozidiel pechoty a 7 909 delostreleckých systémov. (SITA)

Ukrajina hlási po raketových útokoch v Doneckej oblasti desať zranených, uviedol ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko. Dodal, že záchranári v sutinách pátrajú po piatich ľuďoch.

Ruské sily vypálili šesť rakiet na obce Pokrovsk, Novohrodivka a Myrnohrad v Doneckej oblasti, napísal Klymenko v príspevku na sociálnej sieti.

Medzi zranenými je rodina s dvoma deťmi a dve 13-ročné deti, priblížil ukrajinský minister. Pri útoku bolo poškodených deväť domov, policajná stanica, bytový dom, garáže a autá, uviedol.

Ukrajinská armáda informovala, že jej protivzdušná obrana zostrelila v noci na štvrtok 14 z 20 útočiacich dronov ruskej armády.

Rusko okupuje väčšinu ukrajinskej Doneckej oblasti a avizovalo, že plánuje ovládnuť celý tento región, pripomína Reuters. (TASR)

Putin bude mať v prezidentských voľbách protikandidátku. Bývalá novinárka Jekaterina Duncova chce koniec vojny na Ukrajine, prepustenie politických väzňov a zblíženie Ruska so Západom. (SME)

Ak dáme Blanárovi presne toľko úcty, koľko (jeho) figúrke patrí, tak nekonfrontačné, ba viac-menej ústretové debatovanie s Kulebom je náznakom, že čo sa týka "ukrajinskej" politiky, je Fico váhavý strelec, komentuje Peter Schutz. (SME)

Ficove výroky o zastavení pomoci Ukrajine sú zrejme určené len pre domáce publikum. V Bruseli sa minister zahraničných vecí Juraj Blanár na stretnutí s Dmytrom Kulebom postavil za Ukrajinu. (SME)

Rusi opäť útočili niekoľkými skupinami bezpilotných lietadiel. Ukrajinské vzdušné sily uviedli, že skupiny bezpilotných lietadiel zaznamenali smerom na severozápad od Chersonskej oblasti a od Záporožsskej oblasti smerom k Dnepropetrovská oblasti.

Od 23:50 miestneho času bolo vydané varovanie pred vzdušným útokom v Mykolajivskej, Chersonskej, Záporožsskej , Dnepropetrovskej, Doneckej a Charkovskej oblasti.

Niekoľko hodín predtým vypustili Rusi útočné bezpilotné lietadlá z Čierneho mora smerom na Odeskú oblasť. (SITA, Ukrajinská pravda)

Experti Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu vyslaní na Ukrajinu nahlásili vojenskú aktivitu v blízkosti elektrárne na západe Ukrajiny, informoval generálny riaditeľ MAAE Rafael Grossi.

Podľa agentúry DPA Grossi spresnil, že tím MAAE monitorujúci situáciu v jadrovej elektrárni Chmeľnyckyj v utorok večer v jej blízkosti zaznamenal výbuchy. Táto situácia trvala asi 20 minút.

"Včerajšia udalosť slúži ako pripomienka, že nesmieme zabúdať ani na ostatné jadrové zariadenia na Ukrajine, ktoré sú tiež potenciálne vystavené raketovým a iným útokom," upozornil Grossi.

Pripomenul, že všetky jadrové zariadenia na Ukrajine zostávajú zraniteľné - priamo, ak by dostali zásah raketou, alebo nepriamo, ak sú do nich prerušené dodávky elektrickej energie či iných komodít. Upozornil, že výpadky v dodávkach elektriny predstavujú riziko pre chladiacu funkciu" reaktorov.

"Vojenské akcie sa zintenzívnili a naša stála expertná misia, ktorú máme v Záporoží a tiež v iných ukrajinských elektrárňach, zaznamenala nárast počtu útokov v okolí" elektrární, poznamenal Grossi s tým, že MAAE táto situácia veľmi znepokojuje.

"Jadrová bezpečnosť a bezpečnostná situácia na Ukrajine sú stále neisté," upozornil Grossi.

Pokiaľ ide o dodávky elektriny, prevádzkovateľ jadrových elektrární na Ukrajine - spoločnosť Enerhoatom - ešte v auguste ubezpečil, že elektrárne na územiach ovládaných vládou v Kyjeve budú do zimy plne funkčné. Ide o tri elektrárne s celkovo deviatimi reaktormi. (TASR)

Estónsko je pripravené uzatvoriť svoju hranicu s Ruskom - krátko po tom, čo sa k podobnému kroku odhodlalo aj Fínsko. Tallinn sa odvolal na potenciálnu hrozbu zo strany svojho východného suseda.

Estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna uviedol, že situácia na hranici Ruska s Fínskom, kde sa v uplynulých týždňoch zvýšil počet migrantov bez dokumentov, je "do očí bijúci hybridný útok podniknutý Ruskom".

Z vyhlásenia rezortu estónskej diplomacie vyplýva, že podľa Tsahknu je Estónsko "pripravené uzatvoriť svoju hranicu s Ruskom a brániť sa voči akýmkoľvek hybridným útokom".

Bývalá sovietska republika Estónsko je v súčasnosti neochvejným podporovateľom Ukrajiny v jej boji proti ruskej invázii, pripomína AFP.

"Ide o ďalší dôkaz, že Rusko nebojuje len na Ukrajine; predstavuje hrozbu aj pre ostatné krajiny svojimi hybridnými útokmi," povedal ďalej Tsahkna v súvislosti so situáciou vo Fínsku. Jeho vyjadrenia odzneli na rokovaní pobaltských a severských ministrov v Bruseli.

Vo vyhlásení estónskej vlády sa ďalej uvádza, že sa ministri na tejto schôdzke zhodli na pripravenosti pomôcť Fínsku, keď to bude nevyhnutné. (TASR)

V Kazachstane odsúdili muža, ktorý bojoval na Ukrajine za vagnerovcov, dostal šesť rokov a osem mesiacov. Muža, z odľahlej dediny, naverbovali cez sociálnu sieť VK. Nalákali ho na finančnú odmenu.

Po vycestovaní do Ruska a absolvovaní vojenského výcviku ho poslali do ukrajinského mesta Bachmut, kde sa podľa súdu "zúčastnil na bojových operáciách podkopávajúcich ústavný poriadok a narušujúcich územnú celistvosť Ukrajiny".

Neskôr muž utrpel zranenia a prepustili ho. "Súd uznal úprimnú ľútosť obžalovaného ako poľahčujúcu okolnosť," napísal súd a dodal, že mužov trest je kratší než sedem až desať rokov väzenia predpísaných zákonom. Mužovu finančnú odmenu súd skonfiškoval v rámci trestu.

Ruské sily dobyli Bachmut v máji po krvavých opotrebovávacích bojoch, ktoré si údajne vyžiadali životy tisícov ukrajinských a ruských vojakov vrátane mnohých vagnerovcov.

Aj tento prípad svedčí podľa agentúry AFP o nespokojnosti Kazachstanu s vojnou na Ukrajine i jeho čoraz väčšom odklone od Moskvy.

Astana si zachováva blízke ekonomické a politické vzťahy so svojím susedom, niekdajšou sovietskou republikou, ale odmieta schváliť inváziu Moskvy na Ukrajinu alebo ruské anektovanie ukrajinského územia. (TASR)