Ukrajina Rusko Online: Ukrajinská vicepremiérka varuje pred vyčerpanosťou z vojny

Severné Macedónsko na krátky čas pozastaví zákaz letov z Ruska. Chce tak umožniť ruskému ministrovi zahraničia Sergejovi Lavrovovi zúčastniť sa medzinárodnej konferencie v Skopje, ak na ňu prijme pozvanie.

Okno má podľa agentúry AP platiť od 29. novembra do 1. decembra, keď Skopje hostí zasadnutie šéfov diplomacií krajín Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Podľa Rádia Slobodná Európa / Rádia Sloboda (RFE / RL) pre ostatné lety z Ruska bude stále platiť zákaz.

Väčšina európskych krajín zakázala lety z Ruska po jeho invázii na Ukrajinu. S výnimkou blízkeho spojenca Moskvy Bieloruska Lavrov od začiatku vojny na Ukrajine nenavštívil žiadnu európsku krajinu, pripomenula agentúra. Šéf ruskej diplomacie cestoval do Turecka, ktoré je rovnako ako Severné Macedónsko členom NATO, ale ktoré nezaviedlo zákaz pre ruské lety. V Spojených štátoch sa zúčastnil na rokovaní Valného zhromaždenia OSN.

V marci minulého roka nemohol Lavrov letieť do Ženevy na konferenciu OSN po tom, čo členovia Európskej únie v rámci sankcií proti Moskve zakázali ruským lietadlám vstup do svojho vzdušného priestoru. Ruský diplomat vtedy obvinil krajiny Európskej únie, že sa "snažia vyhnúť úprimnému osobnému dialógu alebo priamym kontaktom, ktoré majú pomôcť nájsť politické riešenia naliehavých medzinárodných problémov".

Či Lavrov prijme pozvanie svojho severomacedónskeho náprotivka Bujara Osmaniho, zatiaľ nie je jasné, upozornila AP. Podľa RFE / RL Lavrov naznačil želanie do Skopje odcestovať s delegáciou asi 80 ľudí.

Ak sa tam skutočne vydá, severomacedónske rezorty zahraničia a obrany podľa vládneho vyhlásenia budú musieť pre návštevu vydať dodatočné povolenia. Skopje tiež uviedlo, že krátke pozastavenie zákazu letov nie je bezprecedentné, najmä pokiaľ ide o medzinárodné konferencie.

Aby sa ruská delegácia dostala do malej vnútrozemskej balkánskej krajiny, musela by letieť cez vzdušný priestor iných členov Severoatlantickej aliancie alebo Európskej únie, ktoré by tiež museli vydať zvláštne povolenie, podotkla AP.

OBSE, ktorá sídli vo Viedni, vznikla v roku 1975 v čase vrcholiacej studenej vojny, aby podporovala dialóg medzi Západom a Východom. V súčasnosti má 57 členských štátov vrátane Ruska. Cieľom organizácie je posilnenie európskej bezpečnosti, upevnenie ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu. Na čele rotujúceho predsedníctva teraz stojí Severná Macedónsko. (ČTK)

Ruský prezident Putin oznámil plán na schválenie národnej stratégie vývoja umelej inteligencie. Zdôraznil, že ide o dôležitý krok, ktorý má zabrániť monopolu Západu.

"Monopolná dominancia takejto zahraničnej technológie v Rusku je neprijateľná, nebezpečná a neprípustná," vyhlásil Putin na konferencii o AI v Moskve. Podľa neho sú mnohé moderné systémy trénované na západných dátach a určené pre západný trh, preto odrážajú západnú morálku, zvyky, správanie či verejnú politiku.

"AI vytvorená v súlade so západnými normami a vzorcami by mohla byť xenofóbna. Západné vyhľadávacie nástroje a generatívne modely sú často veľmi selektívne a predpojaté. Niekedy neberú do úvahy ruskú kultúru alebo ju rovno ignorujú či zrušia," vyhlásil Putin, ktorý počas viac než dvoch desaťročí pri moci používal "tradičné hodnoty" pri ospravedlňovaní opatrení proti opozícii či občianskym združeniam.

Od ruskej invázie na Ukrajinu sa tieto opatrenia v Rusku ešte viac vystupňovali. (TASR)

Fínsko vyčlenilo tri milióny eur na podporu vývozu ukrajinského obilia a na práce pri odstraňovaní mín z ukrajinského vidieka. Oznámilo to fínske ministerstvo zahraničných vecí.

Dva milióny eur z tohto balíka pomoci je určených pre iniciatívu Obilie z Ukrajiny, ktorú realizuje Svetový potravinový program podporujúci export ukrajinského obilia do najchudobnejších krajín.

V polovici novembra Fínsko Ukrajine poskytlo už dvadsiaty balík vojenskej pomoci v hodnote sto miliónov eur. (SITA)

Dánska vláda a parlamentná väčšina sa dohodli na dodatočných vkladoch do fondu, ktorý financuje podporu pre Ukrajinu. Vklad je vo výške 336 miliónov dolárov v tomto roku a v sume 3,4 miliardy dolárov v rokoch 2025 až 2027.

„Znamená to, že do fondu na vojenskú pomoc Ukrajine v rokoch 2023 až 2028 pôjde celkovo 8,8 miliardy dolárov," uviedlo dánske ministerstvo obrany. „Vysielame jasný odkaz, že Ukrajinci môžu počítať s podporou Dánska,“ vyhlásil dánsky minister obrany Troels Lund Poulsen.

Európske krajiny začínajú byť zunované vojnou, no ukrajinská vôľa bojovať proti ruskej agresii zostáva nemenná. Vyhlásila počas návštevy Berlína ukrajinská vicepremiérka pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľha Stefanišynová.

Stefanišynová podľa svojich slov počas cestovania po EÚ zaznamenala v tlači aj na ulici vyjadrenia, že vojna trvá už pridlho.

"Nemali by sme počítať dni, mali by sme vyčkať, ako sa situácia vyvinie," vyhlásila po viac než 600 dňoch od začiatku ruskej invázie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Vrah z Ukrajiny nalieha na české súdy. Pustite ma z väzenia, chcem bojovať proti Rusku Čítajte 

Vicepremiérka tvrdí, že ukrajinská armáda od júlového summitu NATO vo Vilniuse pokročila v prijímaní štandardov NATO. Účastníci summitu vtedy rokovali aj o možnom vstupe Ukrajiny do NATO, no neposkytli jej žiadny konkrétny plán a ani dátum.

Podľa Stefanišynovej bude kľúčovým Rady EÚ v polovici decembra, na ktorom padne rozhodnutie, či možno s Ukrajinou začať prístupové rokovania o vstupe do EÚ. Vicepremiérka pre Nemeckú spoločnosť pre zahraničnú politiku uviedla, že členské štáty EÚ by mali túto záležitosť prebrať ešte pred summitom, pretože veto čo i len jednej krajiny by bolo prehrou všetkých. Niektoré krajiny, predovšetkým Maďarsko, uviedli v spojitosti s možným vstupom Ukrajiny do EÚ výhrady.

Stefanišynová vyhlásila, že Ukrajina bude spoľahlivým členom EÚ a odsúhlasenie začiatku prístupových rokovaní podľa nej vyšle pozitívny signál balkánskym krajinám, ktoré tiež čakajú na vstup do EÚ.

Vicepremiérka zároveň varuje, že vojenská porážka Ukrajiny by vyvolala domino efekt, pretože Rusko sa neplánuje zastaviť na ukrajinských hraniciach. (TASR)

 Od otvorenia jediného hraničného priechodu v júli sa z Ruska na Ukrajinu vrátilo vyše 13-tisíc Ukrajincov. V Sumskej oblasti tiež otvorili prijímacie stredisko a budujú aj prístrešok s maximálnou kapacitou 150 ľudí.

"Viac ako 13.500 Ukrajincov sa vrátilo na Ukrajinu z územia Ruskej federácie cez humanitárny koridor v Sumskej oblasti," oznámilo ukrajinské ministerstvo zodpovedné za okupované územia. Je medzi nimi aj 1653 detí a 131 ľudí s obmedzenou pohyblivosťou.

Ukrajina obviňuje Moskvu z násilného premiestňovania tisícov Ukrajincov na ruské územie. Kyjev podľa svojich vyjadrení identifikoval 20-tisíc ukrajinských detí, ktoré Rusi uniesli od začiatku invázie na Ukrajinu. (TASR)

Kanada poskytne Ukrajine viac ako 11-tisíc útočných pušiek a náboje. Uviedol to kanadský premiér Justin Trudeau. „Oznamujem, že Kanada daruje viac ako 11-tisíc útočných pušiek a viac ako 9 miliónov nábojov," povedal o pomoci Kyjevu.

Kanadský premiér zdôraznil, že ruská agresia proti Ukrajine pokračuje a Ukrajina potrebuje ďalšiu podporu pri svojej obranu. (SITA)

Ukrajinská bezpečnostná služba zatkla politika, ktorý kolaboroval s ruskými jednotkami a vydal im na mučenie vlastného otca. Podľa služby ide o nemenovaného bývalého politika.

Ten mal byť z Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny a patril medzi prvých, ktorí útočiacim ruským jednotkám ponúkol pomoc a spolupracoval s nimi. Podľa služby poskytol mená a adresy niekoľkých členov odbojových skupín vrátane svojho otca.

"Otec bol ako (ukrajinský) patriot odvedený do ruskej mučiacej miestnosti a podrobený mnohým formám mučenia, ktorými sa ho pokúšali presvedčiť, aby spolupracoval," uvádza služba.

Bývalý politik je obvinený z velezrady a kolaborácie. V prípade dokázania viny mu hrozí doživotné väzenie. (TASR)

Od začiatku rozsiahlej ruskej invázie odišlo z Ukrajiny do európskych krajín celkovo 650-tisíc mužov v odvodovom veku. Uvádza to rakúsky denník Exxpress a údaje štatistického úradu Európskej únie Eurostat.

Ako informoval Eurostat, v 27 členských štátoch EÚ, Švajčiarsku, Lichtenštajnsku a Nórsku sa nachádza 650-tisíc mužských ukrajinských utečencov v odvodovom veku. Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov medzitým odhaduje, že od začiatku vojny opustilo Ukrajinu asi 6,3 milióna ľudí, väčšinou žien a detí.

Z analýzy údajov Eurostatu vyplýva, že v súčasnosti má v EÚ štatút oficiálnej dočasnej ochrany 4,2 milióna ľudí, z toho 18,3 percent, čiže 768-tisíc z nich sú muži vo veku 18 až 64 rokov. Exxpress zároveň získal údaje špeciálne pre vekovú skupinu 18 až 60-ročných.

„Bulvárny denník a štatistiky však neuvádzajú počet mužov, ktorí odišli legálne ako otcovia troch detí, osoby so zdravotným postihnutím II. kategórie alebo iné kategórie jednotlivcov na to oprávnených. Okrem toho osobitne neuvádzajú mužov, ktorí by mohli pricestovali do EÚ z území okupovaných Ruskom,“ poznamenali novinári. (SITA)

Fínsko v noci dočasne uzatvorilo všetky hraničné priechody s Ruskom s výnimkou jedného, a síce najsevernejšieho priechodu Raja-Jooseppi. Ide o avizované opatrenie v dôsledku narastajúceho prílevu migrantov z Ruska.

V priebehu posledných týždňov prišlo do Fínska 700 migrantov z Afriky a Blízkeho východu vrátane Afganistanu, Kene, Maroka, Sýrie, Jemenu či Pakistanu a Somálska. Helsinki obvinili Moskvu, že ich úmyselne posiela na fínsko-ruskú hranicu a púšťa bez potrebných dokladov.

Fínska pohraničná stráž uviedla, že hraničný priechod Raja-Jooseppi sa otvoril v piatok o 8.00 miestneho času a žiadateľov o azyl bude prijímať v priebehu svojich štyroch denných otváracích hodín.

K priechodom Salla a Vartius dorazilo vo štvrtok pred ich uzavretím 92 migrantov. Pohraničná stráž na priechodoch nezaznamenala iné príchody v noci mimo otváracích hodín.

Bezpečnostný odborník fínskej pohraničnej stráže pre agentúru Reuters uviedol, že sa pripravujú na všetky scenáre vrátane pokusov migrantov vstúpiť do Fínska cez lesy, ktoré sa rozprestierajú pozdĺž hranice. "Požiadali sme o vybavenie potrebné na monitorovanie a sledovanie vrátane vozidla s termovíznou kamerou," dodal.

Na nórsko-ruských hraniciach zatiaľ podľa nórskeho premiéra Jonasa Gahra Störeho nezaznamenali žiadne odchýlky. Nórsko podľa neho situáciu na fínsko-ruskej hranici monitoruje a v tejto súvislosti je v kontakte s Helsinkami i Tallinnom.

Estónsko tiež obviňuje Moskvu, že posiela na jeho hranicu migrantov. Estónsky minister vnútra to nazval hybridným útokom. (TASR)

Ukrajinská bezpečnostná služba identifikovala ruského veliteľa, ktorý v marci minulého roka vydal rozkaz na zabitie najmenej štyroch ukrajinských civilistov v meste Buča v Kyjevskej oblasti. 

Podplukovník Alexander Dosiagajev, veliteľ 2. práporu 104. pluku 76. výsadkovej divízie ruských vzdušno-výsadkových síl, bol nasadený v Buči na začiatku invázie. Neskôr ho za službu na Ukrajine vyznamenali medailou „Hrdina Ruska“.

Počas svojho pôsobenia v Buči Dosiagajev nariadil jednotkám, ktorým velil, aby sa zapojili do operácií proti miestnemu obyvateľstvu, ktorých cieľom bolo zabrániť prípadnému odporu, ako aj zastrašiť obyvateľov. Pri jednej z takýchto akcií Dosiagajev nariadil svojim jednotkám, aby zastrelili štyroch civilistov, keď prechádzali okolo.

Dosiagajeva, ktorý bol údajne zabitý v máji minulého roka, vyšetrujú pre porušenie zákonov vojny a vraždy. SBU tvrdí, že informácie o jeho možnej smrti sa overujú, no aj keby boli pravdivé, vyšetrovaniu by to nebránilo.

Buča sa počas vojny na Ukrajine stala synonymom obvinení Ruska z vojnových zločinov. Kremeľ však popiera akúkoľvek účasť na masovom zabíjaní civilistov a naďalej opakuje nepodložené tvrdenia, že obrázky mŕtvych civilistov sú falošné. (SITA)

V rámci obranného rozpočtu Ukrajiny pre budúci rok Kyjev vyčlení 4,3 miliardy eur na nákup munície a rakiet, vyhlásil námestník ukrajinského ministra obrany Jurij Džyhyra. Ďalšie dve miliardy eur pôjdu na nákup vojenskej techniky.

Prioritou bude aj oprava poškodenej vojenskej techniky a nákup náhradných dielcov, dodal. Ukrajinská vláda sa bude čo najviac snažiť nakupovať od domácich dodávateľov.

Dodávky munície z USA na Ukrajinu sa v posledných mesiacoch znížili. Nádeje, že európski spojenci Ukrajiny by mohli byť schopní nahradiť výpadky v amerických dodávkach munície, sa ukázali ako príliš optimistické. Rusko pritom údajne dostalo viac ako milión kusov munície od Severnej Kórey.

Traja ukrajinskí civilisti zomreli a ďalších jedenásť, vrátane troch detí, utrpelo zranenia pri ruských útokoch na Chersonskú oblasť počas uplynulého dňa. Útoky poškodili aj detskú knižnicu v meste Cherson.

Ruské sily pri útokoch na Chersonskú oblasť použili delostrelectvo, tanky, mínomety, raketomety, lietadlá a drony, píše v správe gubernátor oblasti Oleksander Prokudina.

Ukrajinská armáda oslobodila mesto Cherson a iné obce na západnom brehu rieky Dnipro vlani na jeseň. Rusi odvtedy ostreľujú oslobodené územia.

Fico oznámil, že plánuje telefonát s ukrajinským premiérom Šmyhaľom. So šéfom ukrajinského kabinetu chce Fico hovoriť o projekte odmínovania a o tom, akú humanitárnu pomoc Ukrajina potrebuje. (TASR)

Ruskí a čínski predstavitelia tajne diskutovali o vybudovaní podmorského tunela, ktorý by spojil ruskú pevninu a okupovaný ukrajinský polostrov Krym. Ukrajinské bezpečnostné služby údajne zachytili rozhovory medzi Moskvou a Pekingom.

Rozhovory o výstavbe tunela, ktorý by bol bezpečný pred prípadnými útokmi zo strany Ukrajiny, sa uskutočnili koncom októbra. Iniciovali ich Rusi pre rastúce obavy o bezpečnosť mosta cez Kerčský prieliv, ktorý sa stal dvakrát terčom útoku ukrajinskej armády.

Oba útoky spôsobili Kremľu logistické problémy, keďže most slúži ako kľúčová logistická a zásobovacia trasa medzi ruskou pevninou a Krymom.

Projekt by si vyžadoval pravdepodobne miliardové investície, pričom výstavba by musela byť realizovaná v aktívnej vojnovej zóne.

Denník The Washington Post uviedol, že má k dispozícii e-mailovú komunikáciu medzi Ruskom a Čínou, z ktorej vyplýva ochota Číny zúčastniť sa na takomto projekte. (SITA)

Kyjev pripravuje evakuáciu ukrajinských kamionistov, ktorí sú zablokovaní na poľskej hranici pre blokádu zorganizovanú poľskými vodičmi, vyhlásil námestník ukrajinského ministra pre infraštruktúru Serhij Derkač.

Podmienky pre kamionistov sa stále zhoršujú, keďže počasie sa ochladzuje, povedal Derkač. Poľskí kamionisti blokujú tri priechody na hraniciach s Ukrajinou od 6. novembra na protest proti liberalizácii prepravných pravidiel Európskej únie pre ukrajinské kamióny.

Ukrajinská bezpečnostná služba zadržala muža, o ktorom tvrdí, že je „zradca“, ktorý v prvých dňoch ruskej invázie vydal okupantom ukrajinských sympatizantov vrátane vlastného otca.

„Počas okupácie regiónu bol jedným z prvých, ktorí ponúkli útočníkom svoju 'pomoc' vo vojne proti Ukrajine,“ uviedla SBU. „Na tento účel začal agresorovi hromadne 'odovzdávať' miesta pobytu členov hnutia odporu a členov ich rodín.“

SBU uviedla, že jedným z prvých odovzdaných bol jeho vlastný otec, ktorý mal proukrajinské názory. „Otec vlastenec bol odvezený do miestnej ruskej mučiarne. Tam ho podrobili mnohým mučeniam v snahe presvedčiť ho, aby spolupracoval,“ uviedla SBU.

Pre špionáž v prospech ruskej armády v Doneckej oblasti na Ukrajine odsúdili muža na 12 rokov väzenia. Odsúdený Ukrajinec posielal súradnice hlasovými správami cez prostredníkov, pravdepodobne v snahe zakryť svoju účasť na špionáži.

Oznámila to Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU), podľa ktorej sa muž snažil identifikovať miesta sústredenia ukrajinských jednotiek, vojenských základní, veliteľstiev a skladov zbraní a munície a informácie potom poskytoval ruským silám pôsobiacim v oblasti.

Podrobnosti vyšetrovania SBU odovzdala prokuratúre Doneckej oblasti, ktorá muža obvinila z „poskytovania pomoci ozbrojeným silám agresorského štátu“. (SITA)

Kolóna pred priechodom Vyšné Nemecké sa tiahne k Sobranciam, má trinásť kilometrov. Policajné hliadky na začiatku a konci obcí riadia dopravu v oboch smeroch. (TASR)

Ukrajinskí obrancovia v priebehu uplynulého dňa zničili asi 700 ruských okupantov a systém protivzdušnej obrany Buk-M1. Udialo sa to operačnej zóne ukrajinskej tavrijskej operatívno-strategickej skupiny, uviedol jej veliteľ Tarnavskyj.

„Systém protivzdušnej obrany Buk-M1 bol zničený. Celkové straty nepriateľa v operačnom priestore tavrijskej skupiny sú už druhý deň po sebe asi 700 ľudí,“ napísal Tarnavskyj a dodal, že v tejto oblasti Rusi uskutočnili 16 náletov, podnikli 43 bojových stretov a vypálili 762 delostreleckých granátov.

Tarnavskyj dodal, že jeho jednotky pevne držia obranu v avdijivskom smere, pričom zničili 22 kusov ruskej vojenskej techniky vrátane dvoch tankov a ďalších 37 nepriateľských vozidiel bolo poškodených. Podotkol, že pokračuje aj útočná operácia v smere na Melitopoľ. (SITA)

Ruské jednotky v tretej vlne útočia na mesto Avdijivka na východe Ukrajiny a systematicky ostreľujú jej centrum, oznámil tamojší starosta Vitalij Barabaš. Toto takmer obkľúčené mesto čelí masívnym útokom ruských síl už viac než mesiac.

"Tretia vlna (útokov) sa začala. Útočia na nás tak ako predtým – zo všetkých smerov, z južného i severného krídla. Útočia na priemyselnú zónu," uviedol Barabaš.

Avdijivka sa na frontovej línii nachádza od roku 2014 a je súčasťou Doneckej oblasti, o ktorej Kremeľ tvrdí, že ju spolu s ďalšími troma ukrajinskými oblasťami anektoval.

"Útočia zo všetkých strán, využívajú množstvo pechoty. Do priemyselnej zóny vošla (vojenská) technika, umožnil to asfaltový povrch," povedal pre štátne médiá starosta Avdijivky. Ruské sily podľa neho útočia na mesto navádzanou a kazetovou muníciou. Takýchto "masívnych útokov" je vraj za deň 30 až 40.

V Avdijivke podľa starostu zostáva 1350 obyvateľov. Mesto malo pred vojnou dovedna zhruba 30-tisíc obyvateľov. V priebehu minulého týždňa odtiaľ evakuovali 102 ľudí.

Keďže sa mesto nachádza pod paľbou od roku 2014, s väčšej časti zostalo v dôsledku ostreľovania zničené; stalo sa však symbolom ukrajinského odporu, píše AFP.

Lotyšský parlament schválil predĺženie pomoci pre ukrajinských utečencov do konca budúceho roka. Ide napríklad o poskytovanie podpory na bývanie a stravu. Podľa OSN je v Lotyšsku registrovaných viac ako 30-tisíc utečencov z Ukrajiny.

Zákon, ktorý lotyšský parlament schválil, zároveň umožňuje úradom krajiny so súhlasom vlády bezplatný vývoz hnuteľného majetku na Ukrajinu. Napríklad od februára tohto roka lotyšská legislatíva povoľuje štátu posielať na Ukrajinu osobné autá zhabané vodičom, ktorí jazdili pod vplyvom alkoholu.

Ukrajinská armáda vyradila z boja ďalších 1 100 okupantov, od začiatku invázie zhruba 322 900, oznámilo ukrajinské velenie. Ruská armáda prišla aj o ďalších 32 bojových obrnených vozidiel, 31 delostreleckých a dva raketové systémy.

Okupanti stratili aj štyri protivzdušné systémy a jeden dron.

Rusko vyslalo na územie Ukrajiny dve rakety vzduch-zem Ch-59 a tri bezpilotné lietadlá Šahíd. Protivzdušná obrana ich zneškodnila, informoval ukrajinský generálny štáb.

V noci platil letecký poplach v Chmeľnyckej oblasti v západnej časti Ukrajiny, kde sa k mestu Starokosťantiniv blížili nepriateľské drony.

Zneškodnili ich systémy protivzdušnej obrany a škody spôsobené úlomkami padajúcich dronov nie sú podľa tamojšej vojenskej správy hlásené.

Ukrajinský generálny štáb ďalej uviedol, že medzi ukrajinskými a ruskými jednotkami došlo za posledný deň k 64 stretom.

Rusi útočili pri Andrijivke a Kliščijivke južne od Bachmutu v Doneckej oblasti, ukrajinská obrana odrazila 11 útokov.

Rusi sa ďalej snažia obkľúčiť Avdijivku neďaleko Donecka, ukrajinskí vojaci tam odrazili 20 útokov. Ukrajinské jednotky udržiavajú nedávno obsadené pozície na ľavom brehu Dnepra a útočia na ciele v tyle Rusov. (ČTK)

Ruská protivzdušná obrana počas noci zničila 13 ukrajinských dronov nad anektovaným Krymom a ďalšie tri bezpilotné lietadlá nad Volgogradskou oblasťou, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

"Prostriedky protivzdušnej obrany zničili 16 bezpilotných lietadiel, z toho 13 nad Krymským polostrovom a tri nad územím Volgogradskej oblasti," oznámilo ministerstvo podľa štátnej tlačovej agentúry TASS.

Podobný útok hlásila Moskva pred dvoma dňami, keď protivzdušná obrana podľa ministerstva obrany zničila tri ukrajinské bezpilotné prostriedky nad okupovaným polostrovom.

Pri Kryme ruské sily podľa Moskvy zlikvidovali tiež štyri diaľkovo riadené plavidlá, teda námorné drony. (ČTK)

Na Ukrajine založil úspešnú firmu, no chcel s ňou expandovať aj na Západ. Využil na to Slovensko, ktoré uprednostnil pred inými štátmi. Aj keď jeho partneri prezývajú Slovensko “veľkou dedinou”, Oleg Krystiuk vníma krajinu inak. (The Slovak Spectator)

V Rusku vyhlásili vnútroštátne policajné pátranie po zakladateľovi projektu, ktorý už mnohým ruským záložníkom pomohol vyhnúť sa mobilizácii do vojny na Ukrajine. 

Hľadaným je Grigorij Sverdlin, ktorý bol okrem toho minulý týždeň ruským ministerstvom spravodlivosti zaradený aj na zoznam tzv. zahraničných agentov. 

Sverdlin, ktorý pred časom založil projekt nazvaný Choďte lesom, v rozhovore pre ruské exilové médiá uviedol, že o tom, že v Rusku bolo po ňom vyhlásené pátranie, nevie. Dodal, že od marca minulého roku žije mimo Ruska.

Projekt Choďte lesom vznikol na jeseň minulého roka, keď ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil tzv. čiastočnú mobilizáciu, ktorá sa podľa Kremľa bezprostredne týkala viac ako 300-tisíc ľudí.

Projekt funguje v rámci komunikačnej platformy Telegram, cez ktorú dobrovoľníci - vrátane právnikov a psychológov - záujemcom "radia bezpečné trasy na odchod z Ruska, informujú o miestach, kde sa možno ukryť pred povolaním do armády či pomáhajú so zozbieraním peňazí na letenky.

Poskytujú aj rady ruským vojakom na Ukrajine, ako sa priamo na bojisku bezpečne vzdať do ukrajinského zajatia.

Sverdlin v spomínanom rozhovore vyhlásil, že spolu s kolegami bude aj naďalej "pomáhať ľuďom, aby sa nezúčastňovali na tejto zločineckej a nezmyselnej vojne" na Ukrajine. Dodal, že pomoc poskytli už 19.541 ľuďom. Podľa jeho názoru záchrana ľudských životov "stojí za akýkoľvek počet trestných stíhaní".

Pred tým, ako Rusko vlani koncom februára rozpútalo vojnu proti Ukrajine, Sverdlin pôsobil ako riaditeľ nadácie Nocležka na pomoc bezdomovcom. (TASR)