Ukrajina Rusko Online: O vyjednávaniach s Ruskom rozhodne podľa šéfa NATO Ukrajina (minúta po minúte)

Ruskému opozičnému politikovi a bývalému námestníkovi ministra energetiky Vladimirovi Milovovi hrozí deväť rokov väzenia za šírenie dezinformácií o ruskej armáde. O tento trest požiadal na pojednávaní prokurátor.

Takisto navrhol, aby Milov dostal päťročný zákaz zverejňovania materiálov na internete, informovala v utorok rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Dôvodom trestného stíhania bolo trojhodinové vysielanie na kanáli Navalny Live na streamovacej platforme YouTube z marca 2022. Šlo o diskusiu s názvom "Putinove vojnové zločiny", v ktorej Milov hovoril o zabíjaní civilistov na Ukrajine ruskou armádou.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Podieľal sa na zavraždení Politkovskej. Trest si skrátil odchodom na front Čítajte 

Prokurátor na pojednávaní pripomenul, že Milov sa zúčastňoval na protivládnych protestoch v Rusku a bol na nich aj zadržaný. Podľa neho to napomáha rozpoznať v Milovovom konaní prvky negatívneho postoja k vládnym úradom v Rusku.

Milov sa na pojednávaní nezúčastnil, keďže od roku 2021 žije v zahraničí. Jeho štátom určená advokátka Jelena Zarecká na súde vyslovila názor, že vina jej klienta nebola preukázaná a samotné video prináša "Milovov subjektívny osobný názor". Verdikt v kauze bude známy 16. novembra.

Milov je bývalý námestník ministra energetiky a spojenec väzneného opozičného politika Alexeja Navaľného.

V máji 2022 ho ruské ministerstvo spravodlivosti zaradilo do registra takzvaných zahraničných agentov. Je častým hosťom vysielania RFE/RL a má aj vlastné kanály na streamovacích platformách, kde analyzuje a komentuje ekonomickú i politickú situáciu v Rusku. V máji tohto roku sa zúčastnil aj na bezpečnostnej konferencii GLOBSEC v Bratislave.

Maďarsko naďalej odmieta dodávať zbrane Ukrajine a nepodporuje ani posielanie ďalších financií Kyjevu, uviedol maďarský minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky vo vyhlásení po zasadnutí ministrov obrany krajín EÚ v Bruseli.

Šéf maďarského rezortu obrany označil za poľutovaniahodné, že európske štáty nemenia svoj postoj a naďalej diskutujú o dodávke zbraní Ukrajine.

Szalay-Bobrovniczky dodal, že Budapešť v súvislosti s konfliktom na Ukrajine presadzuje dosiahnutie okamžitého prímeria a mierových rokovaní.

"Maďarsko nepodporuje pokračujúcu finančnú podporu Ukrajiny. Jednu z najväčších maďarských bánk Ukrajinci iba s ťažkosťami vyradili zo sankčného zoznamu, kam ju umiestnili na základe nepravdivých informácií, a neexistuje žiadna záruka, že sa takýto krok nezopakuje," dodal minister. (TASR)

Ruský súd odsúdil nemenovaného muža na šesť rokov väzenia za zničenie plagátov, ktoré zobrazovali ruských vojakov bojujúcich na Ukrajine ako hrdinov.

Vyšetrovací výbor Ruskej federácie (Sledkom) uviedol, že súd uznal nemenovaného 46-ročného muža z mesta Togliatti v Samarskej oblasti za vinného z diskreditácie ruskej armády.

"Počas vyšetrovania a na súde sa zistilo, že v roku 2022 útočník opakovane poškodzoval plagáty zobrazujúce ruských vojakov, ktorí preukázali hrdinstvo v špeciálnej vojenskej operácii," uviedol Sledkom a dodal, že muž do ničenia zapojil aj svojho maloletého syna.

Svoj trest si odpyká vo väzenskej kolónii so všeobecným režimom.

Organizácia na ochranu ľudských práv Memorial uviedla, že ide o Alexeja Arbuzenka. Opísala ho ako "učiteľa, psychológa, logopéda, spisovateľa a hudobníka" aktívneho v kultúrnych kruhoch vo svojom meste.

Organizácia tiež upozornila, že na súdnom konaní s ním sa nesmela zúčastniť verejnosť ani novinári.

Rusko zakázalo kritiku invázie na Ukrajinu a potrestalo za ňu tisíce občanov. V ruských mestách je vylepených mnoho plagátov s vojakmi bojujúcimi na Ukrajine, na ktorých ich Moskva vykresľuje výlučne v pozitívnom svetle, upozorňuje AFP. (TASR)

Polícia odmietla trestné oznámenie, ktoré podala strana Smer pre darovanie stíhačiek MiG-29 Ukrajine poverenou vládou, informovali o tom bývalí členovia kabinetu Eduard Heger a Jaroslav Naď z mimoparlamentnej strany Demokrati. (TASR)

Muž, ktorý spolupracoval na vražde ruskej novinárky Anny Politkovskej, je už na slobode. Z väzenia sa dostal po podpise kontraktu s armádou a odišiel na ukrajinský front. Neodpykal si ani polovicu trestu. (TASR)

Z Ukrajiny prišlo do Maďarska od začiatku tohto roka 545-tisíc utečencov, cez Rumunsko ich prišlo ďalších 697-tisíc, oznámil v členom maďarského parlamentného výboru pre obranu a vnútro minister vnútra Sándor Pintér.

"Rezort vnútra má za sebou ťažký, ale úspešný rok. Bol to mimoriadny rok, pretože za našimi hranicami je vojna. Ukrajinsko-ruská vojna ovplyvňuje aj bezpečnostnú situáciu v našej krajine," povedal Pintér.

Situácia v Maďarsku však podľa šéfa rezortu vnútra nie je výnimočná v dôsledku migrácie iba na ukrajinskej hranici, ale aj na maďarsko-srbských hraniciach, kde na srbskej strane došlo v súvislosti s migrantmi a prevádzačmi aj k ozbrojeným konfliktom.

Podľa Pintéra prevádzači vo veľkej miere spôsobujú preplnenosť maďarských väzníc. V istom období tvorili až desať percent počtu väzňov. (TASR)

Fínska vláda zvažuje, či zatvorí niektoré priechody na hranici s Ruskom, aby zabránila vstupu ľuďom, ktorí sa pokúšajú dostať do krajiny bez náležitých dokumentov.

Ministerka vnútra Mari Rantanen povedala, že počet migrantov na juhovýchodných hraničných priechodoch od augusta sa značne zvýšil pravdepodobne v dôsledku zmeny v hraničnej politike Ruska a jej uplatňovaní.

Fínske a ruské pohraničné orgány už roky spolupracujú pri zastavovaní ľudí bez potrebných víz alebo pasov predtým, ako sa budú môcť pokúsiť vstúpiť do ktorejkoľvek z týchto dvoch krajín.

Rusko však začalo umožňovať cestujúcim bez dokladov prístup do pohraničnej zóny a vstup na priechody, kde môžu požiadať o azyl vo Fínsku, povedala Rantanenová.

„Je jasné, že títo ľudia dostávajú pomoc, aby sa dostali na hranicu. Vyzerá to ako veľmi vedomé rozhodnutie,” vyjadril sa premiér Petteri Orpo.

Vláda preto podľa neho preto berie vec vážne a musí zabezpečiť bezpečnosť na hranici.

Počet migrantov, ktorí sa objavili na fínsko-ruských hraniciach, je zatiaľ nízky, minulý týždeň ich prišlo 71, uviedli fínske pohraničné orgány. Približne polovica z nich pochádzala z Iraku a zvyšok z krajín ako Sýria, Jemen, Turecko a Somálsko.

Fínsky minister obrany Antti Häkkänen obvinil Rusko z toho, že úmyselne posiela migrantov k hraničnej zóne v rámci „hybridného boja“. (SITA)

Ako prakticky každý víkend sedím na konferencii, zjazde, výstave, fóre či neformálnom stretnutí ruských emigrantov. Byť dnes Rusom v Európe je stigma. Azda oprávnene. Hoci kolektívna vina vždy kríva. Píše Petra Procházková. (SME)

O vyjednávaniach s Ruskom a o ich dátume rozhodne Ukrajina, vyhlásil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg pred Radou EÚ pre zahraničné veci v Bruseli.

Keďže ruský prezident Vladimir Putin ešte neprejavil dobrú vôľu v otázke prijateľného riešenia vojny, je na Ukrajine, aby povedala, aké by boli akceptovateľné podmienky, povedal Stoltenberg.

Podľa Stoltenberga je zodpovednosťou NATO neochvejne podporovať Ukrajinu v boji proti ruskej invázii, pretože Putin pravdepodobne bude ochotný rokovať len vtedy, ak dospeje k názoru, že Rusko nemôže vyhrať na bojisku.

V Rusku miznú alebo sú demolované pamätníky obetí stalinských represií a rastie úsilie o rehabilitáciu bývalého sovietskeho diktátora. V Rusku sa nachádza 110 Stalinových sôch - 95 znich postavili počas vlády prezidenta Putina. (TASR)

Sotva má čerstvé programové vyhlásenie tajomnejšie zákutia ako časti k zahraničnej a európskej politike. Dá sa nájsť, ako sa vláde podarí skĺbiť hoaxy o ukrofašistoch z kampane s pobytom v EÚ. Komentuje Zuzana Kepplová. (SME)

Nemecká vláda objednala u zbrojárskej spoločnosti Rheinmetall 32 starších tankov Leopard 1A5, ktoré chce poslať na Ukrajinu. Objednávka je rozdelená na 25 tankov, päť obrnených vyslobodzovacích vozidiel a dva výcvikové tanky.

Všetky vozidlá budú zrenovované v dvoch závodoch Rheinmetallu v Nemecku.

Hodnota objednávky predstavuje niekoľko desiatok miliónov eur a zahŕňa aj výcvik, logistiku, náhradné diely a údržbu. Rheinmetall uviedol, že tanky dodá na budúci rok.

Zbrojárske spoločnosti bežne odkupujú za veľmi nízke ceny späť tanky, ktoré armády po niekoľkých desiatkach rokov vyraďujú z prevádzky. Tanky sú následne uskladnené, pričom firmy sa spoliehajú na to, že v budúcnosti by po nich znovu mohol byť dopyt.

Modernizácia starých tankov do bojaschopného stavu trvá niekoľko mesiacov. Vzhľadom na vojnu na Ukrajine sa im tento obchodný model vyplatil, píše DPA.

Nejde pritom o prvé tanky Leopard, ktoré Rheinmetall takto dodá Ukrajine. V júni si od neho objednalo 14 o niečo novších, no už taktiež zastaraných tankov Leopard 2A4 pre Ukrajinu aj Holandsko a Dánsko. Tanky Leopard okrem toho dodali Ukrajine členské krajiny NATO aj zo svojich vlastných skladových zásob. (TASR)

Európska komisia vyčlenila ďalších 110 miliónov eur na humanitárnu pomoc Ukrajine. Z toho sto miliónov eur pôjde na pomoc na Ukrajine a desať miliónov na podporu ukrajinských utečencov a hostiteľských komunít v Moldavsku.

Nové financie pomôžu humanitárnym organizáciám, ktoré sú partnermi Európskej únie, poskytovať ľuďom v núdzi finančnú pomoc, potraviny, vodu, ubytovanie, zdravotnú starostlivosť a psychosociálnu podporu.

Najnovšia pomoc znamená, že humanitárna podpora Ukrajiny zo strany EÚ od začiatku ruskej invázie stúpla na sumu 843 miliónov eur.

Vzhľadom na minuloročné úmyselné útoky Ruska na ukrajinskú energetickú infraštruktúru EÚ Ukrajine poskytuje ďalších 84 generátorov elektriny zo svojich strategických rezerv rescEU. Celkovo na Ukrajinu Únia prostredníctvom mechanizmu civilnej ochrany dodala už viac ako 5-tisíc generátorov. (SITA)

Ukrajinský politik Olexandr Dubinskyj, obvinený zo spolčenia sa s Ruskom a šírenia "nepravdivých" informácií o vedení krajiny, oznámil, že ho poslali pred súdnym procesom do väzby na 60 dní.

Dubinskyj bol v roku 2019 zvolený za poslanca politickej strany prezidenta Volodymyra Zelenského Sluha národa, ale neskôr ho vylúčili, keď ho strana obvinila z nedisciplinovanosti.

"Súd sa rozhodol podporiť návrh prokuratúry a uvalil na mňa väzbu 60 dní," povedal Dubinskyj vo videu zverejnenom na sociálnych sieťach.

Ukrajinská bezpečnostná služba SBU v pondelok bez toho, aby Dubinského menovala, oznámila, že zadržala zákonodarcu pre podozrenie z vlastizrady a že podozrivý "robil informačnú a podvratnú činnosť v prospech Ruska".

"Vyšetrovaním sa zistilo, že obžalovaný šíri nepravdivé informácie o vrcholných predstaviteľoch armády a politiky našej krajiny," napísala SBU a zverejnila aj rozmazané fotografie podozrivého.

Dubinskyj obvinenia odmieta a vyhlásil, že materiály súvisiace s jeho trestným stíhaním sú "falšované" alebo "získané pod nátlakom". "To, čo sa teraz deje, je jednoduchá záležitosť. Ide o politické prenasledovanie za kritizovanie úradov, čo som robil počas celej svojej parlamentnej kariéry," povedal v inom videu.

Dubinskyj je podľa presvedčenia vyšetrovateľov úzko napojený na miliardára s ukrajinským pôvodom Ihora Kolomojského, bývalého podporovateľa prezidenta Zelenského. Neskôr však oligarchu Kolomojského zadržali pre obvinenia z podvodu a legalizácie majetku získaného trestnou činnosťou, teda z tzv. prania špinavých peňazí.

USA zaviedli v roku 2021 proti Dubinskému sankcie za údajnú činnosť v "zahraničnej vplyvovej sieti napojenej na Rusko". Sieť bola spriaznená s Andrijom Derkačom, ktorý je obvinený z pokusu podkopať volebnú kampaň prezidenta Joea Bidena v roku 2020. (TASR)

Obyvateľa ruského Krasnojarského kraja odsúdili na sedem a pol roka väzenia za kritické vyhlásenia o invázii na Ukrajinu a sovietskom diktátorovi Josifovi Stalinovi.

Igor Orlovskij, ktorého ruská ľudskoprávna skupina nazvala politickým väzňom, je v súčasnosti vo väzbe a už v marci bol odsúdený na tri roky za to, že na sociálnych sieťach údajne vyzval na smrť ruských vojakov a vodcu Vladimira Putina.

Teraz súd v sibírskom Krasnojarskom kraji odsúdil Orlovského za „rehabilitáciu nacizmu“ vyhlásením na sociálnych sieťach, v ktorom prirovnal Stalina k Adolfovi Hitlerovi. „Stalin bol rovnaký agresor ako Hitler,“ napísal Orlovskij.

Muža odsúdili aj za „diskreditáciu“ postupu ruskej armády pri invázii na Ukrajinu. Vo svojich komentároch na sociálnych sieťach kritizoval ruské bombardovanie divadla v Mariupoli, ktoré slúžilo ako úkryt pre stovky obyvateľov mesta, a tiež zabíjanie ukrajinských civilistov počas invázie. Orlovskij sa odvolal aj na slová ukrajinského ombudsmana o ruských vojakoch znásilňujúcich deti v Buči. (SITA)

Rusko zvyšuje počet svojich útokov pozdĺž frontovej línie, potvrdil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Dodal, že Rusi útočia okolo miest Doneck, Kupiansk a Avdijivka.

Ukrajine ani Rusku sa v posledných mesiacoch nepodarilo nadobudnúť nijaké významné územné zisky, no Zelenskyj aj Kremeľ odmietajú, že by sa konflikt dostal do patovej situácie.

"Armáda hlásila zvýšený počet útokov nepriateľa," uviedol Zelenskyj na sociálnych sieťach.

Bývalému ruskému policajtovi Sergejovi Chadžikurbanovovi, ktorý bol odsúdený za účasť na vražde ruskej investigatívnej novinárky Anny Politkovskej, udelili milosť, pretože odišiel bojovať na Ukrajinu.

"Ako bojovník špeciálnych síl... podpísal zmluvu o účasti na špeciálnej vojenskej operácii... Keď zmluva vypršala, prezidentským dekrétom mu bola udelená milosť," povedal jeho právnik Alexej Michalčik.

Annu Politkovskú zastrelil 7. októbra 2006 vo vchode jej bytového domu v Moskve. Za jej vraždu odsúdili šesť ľudí vrátane jej vykonávateľa a organizátora. Moskovský policajt Chadžikurbanov dostal za pomoc pri príprave vraždy 20 rokov väzenia. Objednávateľ vraždy zostal doteraz neznámy.

Politkovská neraz dokumentovala udalosti priamo na miestach vojenských konfliktov. Písala reportáže z vojny v Čečensku, ale zaoberala sa aj ochranou ľudských práv. Otvorene kritizovala vládu a kritike neušiel ani ruský prezident Vladimir Putin. Pracovala pre nezávislý denník Novaja gazeta.

Kremeľ minulý týždeň obhajoval ostro kritizovanú prax prepúšťania zločincov z väzenia, ak sa rozhodnú posilniť ruskú armádu vo vojne na Ukrajine. "Odsúdení, vrátane ťažkých zločincov, platia za svoj zločin krvou na bojisku," uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. (TASR)

USA darovali ukrajinským komunitám 22 mobilných kotolní, aby im pomohli prežiť zimu. Ďalšie dodávky mobilných kotolní Washington pripravuje, informuje spravodajský web Ukrajinská pravda, ktorý cituje veľvyslankyňu USA na Ukrajine Bridget Brinkovú.

„Darovali sme 22 mobilných kotolní, ktoré v núdzovej situácii poskytnú teplo zraniteľným komunitám v Černihivskej, Odeskej, Vinnyckej, Sumskej a Doneckej oblasti. A pošleme ďalšie,“ uviedla veľvyslankyňa.

Poveternostné podmienky začínajú ovplyvňovať situáciu na bojisku na Ukrajine. V najnovšej aktualizácii správy o vývoji ruskej invázie to uviedli analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny.

Zimné podmienky na východe krajiny spôsobili v minulom roku všetky druhy logistických problémov pre obe armády rozmiestnené pozdĺž dlhej frontovej línie a zdá sa, že tento rok sa tak udeje znova.

Inštitút si v ostatných dňoch všimol vyhlásenia viacerých ukrajinských a ruských predstaviteľov o počasí a dospel k záveru, že „poveternostné podmienky ovplyvňujú bojový priestor, no nezastavujú operácie“.

Hovorca ukrajinských pozemných síl Volodymyr Fiťo v pondelok povedal, že dážď a blato v Donbase „obmedzili rýchlosť pozemných manévrov“, zatiaľ čo hovorkyňa ukrajinskej 14. mechanizovanej brigády Nadija Zamryhová deň predtým uviedla, že hmla a dážď komplikovali ruské aj ukrajinské letecké prieskumy a viedli k zníženiu počtu útokov. Tiež dodala, že lístie padajúce zo stromov komplikuje snahy o ukrytie vybavenia a personálu.

Iní predstavitelia uviedli, že zaznamenali pokles v počte ruských leteckých prieskumov a útokov v dôsledku počasia a že ruské sily sa namiesto toho „snažili zhodiť čo najviac kĺzavých bômb“.

Ukrajinský dôstojník zasa usúdil, že blato v blízkosti Avdijivky spôsobilo neprejazdnosť viacerých ciest, čo skomplikovalo logistiku pre obe strany. Ruské zdroje tiež šírili zábery, ktoré údajne ukazovali hlinou a dažďom naplnené ukrajinské zákopy.

„Inštitút naďalej hodnotí, že jesenné poveternostné podmienky znížia tempo ruských a ukrajinských operácií, ale nezastavia ich úplne, a že boje budú na oboch stranách pokračovať počas zimných mesiacov, ako tomu bolo počas minulej zimy a v rokoch 2014 až 2022,“ uzavrel Inštitút.

V dôsledku ruských útokov proti Ukrajine za uplynulý deň zomreli traja civilisti a ďalších devätnásť ľudí utrpelo zranenia. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent, ktorý cituje miestnych predstaviteľov.

Traja civilisti, ktorí prišli o život, boli obyvateľmi Chersonskej oblasti. Ruské sily proti oblasti podnikli 124 útokov, oznámil jej gubernátor Oleh Synjehubov. Ruské jednotky vypálili 618 projektilov, z ktorých 69 cielilo na mesto Cherson.

Európskej únii sa nepodarí splniť jej plán dodať Ukrajine do marca budúceho roka milión kusov delostreleckej munície, povedal v Bruseli nemecký minister obrany Boris Pistorius pri príchode na rokovania.

Únia tento rok v marci pôvodne prisľúbila, že Ukrajine v priebehu 12 mesiacov dodá milión kusov munície. Časť mala poskytnúť zo svojich zásob a časť pre Ukrajinu zaobstarať cestou spoločných nákupov a zvýšením priemyselných kapacít. Už pred časom sa však začínali objavovať správy, že doteraz bolo dodaných len asi 300-tisíc kusov a že sa cieľ pravdepodobne nepodarí splniť.

Nemecký minister obrany v utorok ale zdôraznil, že členské štáty Únie sa aj naďalej snažia spolupracovať s priemyslom, aby bola výroba munície navýšená.

"Musíme zistiť, ako na tom jednotlivé členské krajiny sú," povedal k dodávkam munície šéf únijnej diplomacie Josep Borrell. Dnešné stretnutie by podľa neho malo slúžiť na celkové vyhodnotenie situácie a zistenia, ako a či je možné podporu Ukrajine navýšiť.

Dodávky od Európskej únie sú podľa agentúry Bloomberg zásadné pre to, aby Ukrajina dokázala čo do množstva munície držať tempo s Ruskom. Podľa agentúry totiž niektorí experti odhadujú, že Rusko dokáže v budúcom roku vyprodukovať dva milióny nábojov. Moskva okrem toho podľa Bieleho domu dostáva dodávky munície od Severnej Kórey. (ČTK)

Kongres USA by mal čo najskôr schváliť žiadosť Bieleho domu o pomoc Ukrajine, aby sa predišlo vážnym následkom pri jej obrane. Ako referuje web Ukrajinská pravda, uviedol to poradca amerického prezidenta Jake Sullivan.

Na brífingu povedal, že nedostatok amerických financií už ovplyvnil schopnosť Ukrajiny brániť sa proti rozsiahlej ruskej invázii. Zdôraznil, že zatiaľ čo USA sú v súčasnosti stále schopné poskytnúť vojenskú pomoc, o ktorú Ukrajina žiada, plné financovanie zabezpečí konzistentnosť a účinnosť tejto podpory.

Sullivan povedal, že Ukrajine treba poskytnúť všetko nevyhnutné na to, aby získala nástroje a schopnosti, ktoré potrebuje na obranu svojho územia a napredovanie. (SITA)

Ruská vláda sa rozhodla „posilniť zásobovanie potravinami v krajine“ zahrnutím párkov vyrobených z lariev múch do stravy.

Konštatuje to portál emeat.ru, ktorý pripomína, že pred viac ako rokom podpredseda ruskej vlády Denis Manturov navrhol „pracovať s mentalitou Rusov“ s cieľom naučiť ich jesť larvy múch.

„Teraz sa už táto iniciatíva realizuje. V októbri ju zabezpečila osobitná vyhláška o novom postupe chovu múch, ktorú podpísal premiér Michail Mišustin," píše portál.

Vedúci oddelenia ruského Federálneho výskumného strediska pre chov zvierat profesor Roman Nekrasov vysvetlil, že „prijatie uznesenia vlády bolo dlho očakávané a žiadané a umožní oficiálne zaviesť výrobu a spracovanie výrobkov z lariev mušiek.

To otvára možnosť vyrábať rôzne hmyzie produkty vo veľkom meradle, čo posilní zásobovanie krajiny potravinami.“ Hmyz sa podľa neho stáva akýmsi minidobytkom, ktorý sa dá chovať pre ľudskú výživu.

Konzumácia hmyzu nie je taká nezvyčajná, ako sa na prvý pohľad zdá, konštatuje emeat.ru. Dodáva pritom, že neustále sa ním živia dve miliardy ľudí a zásoby hmyzu sú prakticky nevyčerpateľné. (SITA)

Nášľapné míny a výbušniny zabili alebo zranili v roku 2022 na Ukrajine desaťkrát viac ľudí ako rok predtým. Je to následok vojny, ktorú rozpútalo Rusko.

Na Ukrajine bolo vyše 600 takýchto zdokumentovaných prípadov, uviedla v Ženeve koalícia organizácií Medzinárodná kampaň za zákaz nášľapných mín, na ktorú sa odvolala tlačová agentúra DPA.

Nášľapné míny slúžia proti postupu nepriateľských síl. Často zostanú v zemi nespozorované celé desaťročia. Väčšina ich obetí sú preto deti a ďalší civilisti, ktorí na ne náhodou neskôr stúpia.

Ottawský dohovor od roku 1994 zakazuje použitie nášľapných mín a jeho signatármi je 164 krajín. Rusko, Spojené štáty a Čína dohovor nikdy nepodpísali.

Podľa správy ICBL o nášľapných mínach Rusko od napadnutia susednej Ukrajiny vo februári 2022 položilo takéto míny v 11 z 27 ukrajinských oblastí.

Aj Ukrajina najmenej raz použila túto zbraň v meste Izium v Charkovskej oblasti, keď bolo pod kontrolou Ruska. Ukrajina je na rozdiel od Ruska zmluvným štátom dohovoru a je jedinou zo 164 krajín, ktorá porušila jeho podmienky. (TASR)

Dnes rovnako ako pred rokom platí, že rozhodovanie o pokračovaní boja proti ruským agresorom náleží jedine ľudu Ukrajiny. Nerozhoduje Biden, ani „kolektívny“ Západ, ani NATO, ako podsúvajú trollovia Kremľa. Píše Peter Schutz. (SME)

Ukrajina aj Rusko hlásia zostrelenie nepriateľských dronov nad svojím územím. Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že v noci zostrelili štyri ukrajinské bezpilotné lietadlá nad Moskovskou, Brjanskou, Orelskou a Tambovskou oblasťou. 

Ukrajinské letectvo oznámilo zničenie siedmich ruských dronov z celkovo deviatich vyslaných na ukrajinské územie za uplynulú noc.

Okrem toho ruské invázne sily vypálili na Ukrajinu balistickú strelu Iskander a riadenú raketu Ch-35, uviedli ukrajinské vzdušné sily. Kam tieto strely a zvyšné dva bezpilotné lietadlá dopadli, nespresnila.

Počas noci letectvo a ukrajinské monitorovacie kanály informovali o dronoch typu Šáhed letiacich do západných oblastí a o práci protivzdušnej obrany, najmä nad Chmelnyckou oblasťou blízko mesta Starokosťantiniv, kde sa nachádza dôležitý železničný uzol a vojenské letisko, napísala ruská služba BBC.

V Charkovskej oblasti bol v dôsledku útoku dronu poškodený civilný podnik, uviedol na platforme Telegram šéf oblastnej správy Oleh Syněhubov, podľa ktorého Rusi zaútočili na Izjumský okres šiestimi bezpilotnými dronmi, z ktorých štyri sa podarilo zneškodniť.

Ráno boli počuť výbuchy v Kolomne v Moskovskej oblasti, píše server Meduza s odvolaním sa na kanály Ostorožno, Moskva a tiež portál Astra, podľa ktorého sa explózie ozvali blízko miestneho konštrukčného a strojárskeho podniku.

O zostrelení bezpilotných lietadiel podľa BBC informoval okrem ruského ministerstva obrany aj gubernátor Belgorodskej oblasti. Kanál Baza píše, že v Brjanskej oblasti spadol dron na území chemického závodu v obci Selco, nie sú hlásené žiadne zranenia.

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 920 ruských vojakov. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 313 470, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o osem tankov, sedem obrnených bojových vozidiel pechoty, dvadsať delostreleckých systémov a jeden raketomet.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 362 tankov, 10 086 obrnených bojových vozidiel pechoty, 7 589 delostreleckých systémov a 882 raketometov.

Minister obrany Robert Kaliňák sa stretol v Bruseli so šéfom NATO Jensom Stoltenbergom. Informoval ho o ukončení vojenskej pomoci Ukrajine zo slovenských skladových zásob, uviedlo ministerstvo obrany. (SME)

Najmenej 1 319 luxusných áut v celkovej hodnote 229,6 milióna dolárov doviezli do Ruska. Deje sa tak aj napriek tomu, že USA a Európska únia vlani v marci zakázali export drahých automobilov na trh krajiny.

Portál Verstka na základe vlastnej analýzy colných údajov uviedol, že dovoz luxusných áut do Ruska po uplatnení sankcií prudko klesol. Za prvých deväť mesiacov od začiatku platnosti sankcií sa na ruský trh dostalo len 378 luxusných vozidiel. Počas januára až septembra tohto roka však ich import stúpol na najmenej 941.

Luxusné vozidlá sa do Ruska podľa portálu Verstka dovážajú prostredníctvom sprostredkovateľov z tretích krajín, predovšetkým z Kirgizska, Turecka, Bieloruska a Spojených arabských emirátov. Európska únia teraz diskutuje o svojom 12. kole sankcií proti Rusku. Jedným z jeho hlavných cieľov je zabrániť Rusku vyhnúť sa sankciám pomocou spolupráce s tretími krajinami. (SITA)

Ruské sily začali počas uplynulého dňa útoky v siedmich smeroch pozdĺž frontovej línie od Robotyne na juhu po Kupjansk na severovýchode. Uviedol to generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Zaznamenaných bolo asi 80 stretov s ruskými vojakmi, ako aj štyri zásahy ruskými raketami, 53 leteckých útokov a 45 útokov z viacodpaľovacích raketových systémov zameraných na civilné aj vojenské ciele, konštatuje správa štábu.

Rusko tiež údajne podniklo delostrelecké útoky proti viac ako 100 osadám v oblastiach Černihiv, Sumy, Charkov, Luhansk, Doneck, Záporožie, Cherson a Mykolajiv. Ukrajinskí obrancovia odrazili sedem útokov smerom na Kupjansk v Charkovskej oblasti, informoval generálny štáb.

Armáda údajne odrazila šesť ruských útokov pri Lymane, 15 pri Bachmute, 18 pri Avdijivke, 24 pri Marinke a nešpecifikovaný počet pri Šachtarsku v Doneckej oblasti. Ruské sily tiež spustili štyri neúspešné útoky okolo Robotyne v Záporožskej oblasti, informoval generálny štáb, zatiaľ čo ukrajinské sily podnikli útočné operácie v smere na Melitopol.

Kyjev hlási zvýšenú ruskú aktivitu vo viacerých sektoroch frontovej línie, najmä na východe. Minulý týždeň invázne jednotky opäť zintenzívnili útoky v okolí mesta Avdijivka, mesta v prvej línii, kde Rusko už stratilo približne 10-tisíc vojakov, dodala ukrajinská armáda.

Prípadné nádeje ruského prezidenta Putina na redukciu podpory Ukrajiny zo strany Európskej únie sú podľa nemeckej ministerky zahraničných vecí Baerbockovej mylné. Putin sa podľa nej raduje príliš skoro.

„Putin sa raduje príliš skoro ... Pretože nielenže budeme pokračovať v podpore Ukrajiny, ale budeme ju aj naďalej rozširovať a zvyšovať," zdôraznila Baerboková.

„Naša podpora sa výrazne rozšíri najmä v budúcom roku,“ povedala nemecká ministerka. Baerbocková neposkytla žiadne podrobnosti o týchto plánoch.

Podľa denníka Bild však bude nemecký rozpočet na rok 2024 obsahovať dodatočné 4 miliardy eur na vojenskú pomoc Ukrajine. (SITA)

Rusko zosilňuje letecké bombardovanie Avdijivky, uviedla ukrajinská armáda. Nový útok s cieľom obkľúčiť strategicky položené mesto pri Donecku začali Rusi v polovici októbra. Pohnúť frontovou líniou sa im odvtedy podarilo len nepatrne a za cenu veľkých strát.

"Boje stále pokračujú. V posledných dvoch dňoch okupanti zvýšili počet náletov s použitím riadených bômb z lietadiel Su-35," povedal jeden z hovorcov ukrajinskej armády Oleksandr Štupun.

"Nepriateľ tiež privádza čoraz viac pechoty. Keď sa však predvčerom pokúsil nasadiť obrnenú techniku, zhoreli dva tanky a 14 ďalších vozidiel," dodal s tým, že ukrajinskí vojaci za posledných 24 hodín odrazili osem útokov na mesto.

Šéf miestnej vojenskej správy Vitalij Barabaš agentúre Ukrinform oznámil, že na tomto úseku frontu pri ofenzíve zomrelo 3000 až 4000 ruských vojakov a zhruba dvojnásobný počet utrpel zranenia.

Nepoškodená v meste známom obrovskou koksovňou podľa neho nezostala "ani jedna budova", z predvojnových 32-tisíc obyvateľov zostalo len niečo vyše 1500, pričom naďalej prebieha evakuácia. Nemocnica funguje za neustáleho ostreľovania, otvorený je jediný obchod, dodal. (ČTK)

Šéf americkej diplomacie Blinken prisľúbil nepretržitú pomoc USA Ukrajine vrátane podpory pri prekonaní nadchádzajúcej zimy. Krajina má obavy, že Rusko bude opätovne útočiť na energetickú infraštruktúru tejto krajiny.

Blinken sa vo Washingtone nakrátko stretol so šéfom kancelárie ukrajinského prezidenta Andrijom Jermakom. Rokovali spolu o krokoch, "ktoré môžeme podniknúť spolu s Ukrajinou v záujme posilnenia jej infraštruktúry pre nadchádzajúcu zimu", spresnil hovorca amerického ministerstva zahraničných vecí Matthew Miller.

Ako pripomenul, počas uplynulej zimy sa Rusko pokúšalo zničiť zariadenia energetickej infraštruktúry na Ukrajine, v dôsledku čoho zostali tisíce tamojších obyvateľov na dlhší čas bez kúrenia či elektriny. "Veľmi ľahko to môžu urobiť znova," podotkol Miller.

Samotný Jermak sa poďakoval Blinkenovi za podporu USA pre Kyjev, píše AFP. Ako zároveň dodal, Ukrajinci sú "dojatí" halloweenskymi kostýmami Blinkenových detí - syn šéfa rezortu diplomacie USA sa totiž na halloweensky večierok v Bielom dome obliekol do kostýmu pripomínajúceho charakteristickú vojenskú kombinézu ukrajinského prezidenta  Zelenského, kým jeho dcéra mala šaty vo farbách žlto-modrej ukrajinskej vlajky.