Útočia z troch smerov, Rusi sa snažia obkľúčiť Avdijivku (SME Minúta)

Svetový "mierový summit" o Ukrajine sa bude zrejme konať vo februári 2024, tvrdí hlavný poradca ukrajinského prezidenta pre diplomaciu Ihor Žvovka. "Summit sa určite bude konať," uviedol.

"Bude to symbolický začiatok praktického realizovania ukrajinského 'mierového plánu' a zároveň bude sumarizovať všetky výsledky, ktoré sa už na tejto ceste dosiahli," vysvetlil Žvovka.

Žvovka vo vyhlásení napísal, že Ukrajina usporiada štvrté stretnutie národných bezpečnostných poradcov koncom novembra alebo začiatkom decembra, pričom "globálny summit by sa potom mohol konať vo februári 2024".

Mierový plán je desaťbodová agenda navrhnutá ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Žiada obnovu územnej celistvosti Ukrajiny, stiahnutie ruských vojakov z okupovaných ukrajinských území, ochranu dodávok potravín a energií, bezpečnosť jadrových zariadení a prepustenie všetkých zajatcov.

Správa o summite prišla v období, keď sa Západ čoraz viac obáva, že vojna v pásme Gazy sťaží Ukrajine získavanie širšej diplomatickej podpory vo svete, respektíve, že konflikt na Blízkom východe odláka pozornosť štátov od problému Ukrajiny.

Na rozhovoroch o ukrajinskom mierovom pláne sa Rusko nezúčastní. Moskva ho odmieta a tvrdí, že nie je možné ho uskutočniť.

Žvovka uznal, že udalosti na Blízkom východe majú vplyv na priority krajín v tom regióne, ale poukázal na to, že na októbrových rokovaniach na Malte bola prítomná Saudská Arábia, Bahrajn aj Katar. "Nepotrebujeme summit len preto, aby sa nejaký konal. Želáme si aj čo najširšiu možnú účasť lídrov globálneho Juhu. Preto musíme starostlivo zvážiť čas a miesto summitu," dodal. (TASR)

Rusko sa snaží od dlhoročných partnerov odkúpiť späť zbrane a ďalšie vybavenie, píše americký denník The Wall Street Journal. Moskva sa snaží doplniť chýbajúci materiál, ktorý vo vojne proti Ukrajine rýchlo dochádza.

V apríli počas návštevy Káhiry ruská delegácia požiadala egyptského prezidenta Abdal Fattaha Sísího, či by späť do Ruska neposlal viac ako sto motorov z ruských vrtuľníkov Mi-8 a Mi-17, ktoré by Moskva potrebovala použiť na Ukrajine. Podľa troch informovaných zdrojov The Wall Street Journal Sísí súhlasil a Egypt by zhruba 150 motorov mal do Ruska začať posielať v decembri. Hovorca egyptskej vlády záležitosť odmietol komentovať.

Rusko bolo dlhé desaťročia po Spojených štátoch druhým najväčším exportérom zbraní na svete. Ruské lietadlá, rakety a systémy protivzdušnej obrany sa vyvážali do celého sveta. V priebehu tohto roka podľa denníka The Wall Street Journal Rusko rokovalo s predstaviteľmi Pakistanu, Bieloruska a Brazílie, aby sa pokúsilo získať motory pre ruské útočné a transportné vrtuľníky, o ktoré ruské sily prišli na začiatku vojny. Len v prvých týždňoch vojny na Ukrajine prišla ruská armáda o viac ako sto vrtuľníkov.

Od Pakistanu chce Rusko kúpiť najmenej štyri vrtuľníkové motory Mi-35M. Od Brazílie by ich Moskva rada získala 12. Brazílske ministerstvo zahraničia uviedlo, že Brazília ruskú ponuku odmietla v súlade s dlhodobou politikou neposkytovať zbrane ani jednej zo strán konfliktu. Tradičný ruský spojenec Bielorusko podľa zdrojov amerického denníka odpredalo späť šesť nákladných vrtuľníkov Mi-26.

Časť ruskej výroby, ktorú pôvodne Moskva prisľúbila Indii a Arménsku, teraz namiesto toho putovala na ukrajinský front. Nedostatkový arzenál sa Rusko snaží doplniť tiež zvýšenou produkciou streliva, náhradných dielov a zbraňových systémov. Muníciu, ktorá na ukrajinskom fronte mizne v obrovskom množstve, pravdepodobne Moskva získala tiež od Severnej Kórey.

Snahy Moskvy o nákupy zbraní a materiálu prichádzajú vo chvíli ukrajinskej ofenzívy na juhu a východe krajiny. Ako ale tlak ukrajinskej armády slabne, Rusko by sa mohlo chcieť chopiť iniciatívy. "Nevieme, do akej miery využijú zásoby na zrýchlenie tempa útoku, alebo len na udržanie súčasného tempa," povedal riaditeľ poľskej analytickej spoločnosti Rochan Consulting Konrad Muzika.

Na rokovania s Egyptom malo Rusko silné páky. Káhira zvažovala, že pošle Rusku rakety, proti tomu sa však postavili Spojené štáty a naopak požadovali muníciu pre Ukrajinu. Egypt sa obával amerických sankcií a tiež bol pozadu so splátkami Rusku. Výmenou za zrušenú dodávku rakiet si Moskva vyžiadala motory pre vrtuľníky a na oplátku sľúbila Egyptu nevyhnutné dodávky obilnín. (ČTK)

Bulharský parlament schválil nákup obrnených vozidiel Stryker od Spojených štátov. Osemkolesové obrnené bojové vozidlá Stryker vyrába pre americkú armádu spoločnosť General Dynamic Land Systems v Kanade.

Dokážu prepravovať pechotu a môžu byť vybavené rôznymi zbraňami a elektronickými systémami. Používajú ich armády siedmich krajín vrátane Ukrajiny, ktorá ich od marca dostala od spojencov 189, pripomína Reuters.

Spojené štáty schválili možný predaj obrnených vozidiel Stryker Bulharsku v septembri.

Za schválenie nákupu 183 obrnených vozidiel za 1,5 miliardy dolárov hlasovalo v 240-člennom bulharskom parlamente 134 poslancov. Bulharská vláda odobrila nákup ešte v septembri.

Bulharsko ako bývalá krajina východného bloku sa po rozpade Sovietskeho zväzu stala členom EÚ a NATO. Sofia po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februáru zintenzívnila úsilie o modernizáciu armády, ktorá používa zastarané sovietske zbrane. (TASR)

Na oboch stranách hranice Ukrajiny s Poľskom je zablokovaných vyše 20-tisíc vozidiel. Poľskí vodiči kamiónov takto už štvrtý deň protestujú proti konkurencii ukrajinských kolegov.

Poľské prepravné spoločnosti zablokovali hraničné priechody s Ukrajinou v pondelok 6. novembra a žiadajú, aby sa pre ukrajinských vodičov kamiónov znovu zaviedli povolenia na vstup do Poľska. Európska únia ich zrušila po ruskej invázii na Ukrajinu.

"Teraz je na oboch stranách zablokovaných vyše 20-tisíc vozidiel," oznámil minister pre obnovu Ukrajiny Olexandr Kubrakov. O záležitosti už rokoval s poľským kolegom Andrzejom Adamczykom.

"Ukrajina rešpektuje právo na protest a je pripravená na konštruktívny dialóg zameraný na vyriešenie situácie," povedal Kubrakov. "Blokáda poľských protestujúcich narušuje logistické trasy, čo už nepriaznivo postihuje ekonomiku Ukrajiny a Európskej únie," doplnil.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Na poľsko-ukrajinskej hranici sa kvôli protestu vytvorili až 28-kilometrové kolóny Čítajte 

Ide o najnovší zo série ekonomických sporov medzi oboma spojencami a blokáda postihuje najmä nákladné vozidlá. Poľská polícia na priechode Hrebenne-Rava Ruska odhadla asi 500 kamiónov v 40 kilometrov dlhom rade. "Čas čakania na prechod cez hranicu je asi 160 hodín," povedala policajná hovorkyňa Malgorzata Pawlowská.

Kolóna kamiónov na južnejšom priechode v obci Medyka sa odhaduje na 55 hodín. Kyjev informoval, že od poľských prepravných spoločností nedostal žiadne oficiálne žiadosti ani návrhy, ako tento spor vyriešiť.

"Je zlé zatvoriť hranicu s Ukrajinou počas vojny," povedal pre AFP 36-ročný kamionista Olexandr, ktorý stojí v rade na priechode v západoukrajinskom meste Rava Ruska dva dni. Odmietol uviesť svoje priezvisko.

Varšava je oddaný podporovateľ Kyjeva v jeho vojne proti Rusku, ktorú rozpútalo vo februári 2022. Vzájomné vzťahy sa zhoršili pred jesennými parlamentnými voľbami pre postoje vládnucej nacionalistickej strany Právo a spravodlivosť (PiS).

Rusko považuje členstvo Ukrajiny v Európskej únii za "sotva skutočný" prísľub. Reagovalo tak na stredajšie odporúčanie Európskej komisie, aby sa otvorili prístupové rokovania s Kyjevom.

Kyjev sa začala intenzívnejšie usilovať o vstup do Únie po začiatku "špeciálnej vojenskej operácie", ako Moskva nazýva rozpútanie vojny na Ukrajine 23. februára 2022.

O možnom otvorení prístupových rokovaní bude rozhodovať 27 lídrov EÚ na summitu v decembri. Konečné prijatie do EÚ závisí od splnenia prísnych vstupných kritérií a musia ho jednomyseľne podporiť všetky členské štáty.

Ruský prezident Putin bude mať v decembri prvú veľkú tlačovú konferenciu od invázie ruských síl na Ukrajinu, oznámil hovorca Kremľa Peskov. Konkrétny dátum neuviedol, na sociálnych sieťach sa však spomína 19. december.

Kolo otázok a odpovedí pre novinárov bude skombinované s programom Priama linka, v rámci ktorého môžu občania v priamom prenose telefonovať do štúdia a predniesť svoje problémy.

Niekoľkohodinové mediálne podujatie je naplánované pred budúcoročnými prezidentskými voľbami v marci, v ktorých sa Putin bude uchádzať o opätovné zvolenie. Vlani v decembri túto tlačovú konferenciu zrušil po prvýkrát za uplynulých desať rokov.

Pravdepodobne sa chcel vyhnúť otázkam zahraničných novinárov, pretože ruská armáda utrpela opakované porážky vo vojne proti Ukrajine.

Putin čoraz častejšie vystupuje na verejnosti. Opakovane odpovedá na otázky novinárov verných jeho straníckej línii, ktorí ho sprevádzajú na cestách alebo sa s ním stretávajú v Kremli. Nezávislé médiá však nemajú na takéto stretnutia prístup.

Televízny rozhovor Priama linka sa naposledy uskutočnil 30. júna 2021, pripomína DPA. (TASR)

Šéf NATO Stoltenberg vyzval členov Aliancie, aby neprestávali podporovať Ukrajinu v boji proti invázii Ruska. V Berlíne sa stretol s nemeckým kancelárom Scholzom. Nemecko je po USA druhým najväčším dodávateľom pomoci Ukrajine.

"Musíme pokračovať v dodávaní zbraní, ktoré Ukrajinci potrebujú, aby boli dnes na bojisku stále silní - aby mohli byť zajtra silní za rokovacím stolom," povedal Stoltenberg.

Šéf NATO konkrétne spomenul nemecké dodávky bojových vozidiel pechoty a tankov, ako aj moderných systémov protivzdušnej obrany.

"Tieto príspevky pomáhajú Ukrajine brániť svoju slobodu a pomáhajú udržiavať Európu v bezpečí," povedal Stoltenberg.

Pochválil tiež Scholzovu vládu za zvýšenie výdavkov na obranu a za nasadenie vojakov v partnerských štátoch NATO vrátane Litvy a Slovenska.

Varoval, že útočná vojna Ruska na Ukrajine a rozhodnutie Moskvy z posledných rokov odstúpiť od zmlúv na kontrolu zbraní "je štýl bezohľadného správania, a svet je preto nebezpečnejší".

"Rusko pokračuje v podkopávaní bezpečnosti v Európe," uviedol Stoltenberg. (TASR)

Kým pozemný front stojí, Ukrajina už zaznamenala niekoľko úspešných útokov na plavidlá ruskej čiernomorskej flotily. V poslednom čase počet útokov zvyšuje. Útočí preto najmä na prístavy na Kryme, kde ruské lode kotvia.
(SME)

Ruský prezident niekoľkokrát skomolil meno kazašského prezidenta Kasyma-Žomarta Tokajeva pri ich stretnutí v Kazacstane. Poplietol otcovské meno kazašského lídra. Meno Kasym-Žomart navyše niekoľkokrát povedal nezrozumiteľne.

Keď chcel Tokajeva osloviť otcovským menom, nezreteľne povedal Kelemič alebo Kelemovič namiesto správneho tvaru Kemelevič. Druhýkrát si pomýlil prezidentovo krstné meno a priezvisko, keď ďakoval Tokajevovi za pozvanie do Astany. Putin povedal „Kemel Žomartovič“, ale hneď sa opravil.

Putin pricestoval do Astany, aby sa okrem schôdzky s Tokajevom zúčastnil aj na zasadnutí Fóra medziregionálnej spolupráce medzi Ruskom a Kazachstanom.

Šéf Kremľa sa snaží udržať si vplyv v Strednej Ázii uprostred rastúcej konkurencie z Číny. Moskva a Astana majú historicky blízke vzťahy, ale tie sú napäté od minulého roka, keď Rusko vojensky napadlo Ukrajinu.

Rusko už vyjadrilo znepokojenie nad nárastom západnej diplomatickej aktivity v bývalých sovietskych krajinách Strednej Ázie, zvlášť po tom, ako do regiónu zavítal francúzsky prezident Emmanuel Macron.

Ten počas návštevy Kazachstanu pred niekoľkými dňami pochválil Tokajeva za to, že odmietol byť „vazalom akejkoľvek moci“, keď zjavne narážal na Rusko.

Kazachstan, ako aj Uzbekistan, odmietli uznať ruskú anexiu ukrajinských území a zaviazali sa dodržiavať západné sankcie voči Moskve, pričom Rusko aj západné krajiny označili za svojich strategických partnerov.

V lete minulého roka kazašský prezident povedal, že neuznáva „kvázi štátne zriadenia“ v Donbase, ktoré boli použité ako zámienka pre ruskú vojnu proti Ukrajine. O rok neskôr sa dištancoval od udalostí v Rusku.

Ukrajina by mala byť schopná dokončiť proces vstupu do EÚ do dvoch rokov vzhľadom na súčasné tempo reforiem a vyjednávaní, uviedla podpredsedníčka ukrajinskej vlády pre európsku integráciu Oľha Stefanišynová.

Zdôraznila však, že dvojročná lehota sa ešte oficiálne nezačala.

Európska komisia v stredu odporučila začatie prístupových rozhovorov s Ukrajinou, ale na odštartovanie oficiálnych prístupových rokovaní bude ešte potrebné konečné hlasovanie členských štátov EÚ.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Únia urobila zásadný krok k prístupu Ukrajiny. Ďalšie rozhodnutie musí urobiť aj slovenská vláda Čítajte 

Kyjev oficiálne požiadal o členstvo v EÚ v závere februára minulého roka, tesne po začiatku rozsiahlej ruskej invázie. V júni toho roka Ukrajina dostala štatút kandidátskej krajiny.

Viac ako polovica výdavkov ukrajinského rozpočtu na budúci rok je naplánovaná na obranu. Rozpočet schválil parlament. Ministerstvo financií v návrhu rozpočtu uviedlo očakávané výdavky na obranu viac než 21 percent HDP.

Rozpočet pre rok 2024 plánuje ekonomický rast 4,6 percenta a deficit približne 43,58 miliardy dolárov (40,84 miliardy eur). Rozpočtové príjmy sú stanovené na 1,77 bilióna hrivien (45,39 miliardy eur) a výdavky 3,35 bilióna hrivien (86,80 miliardy eur).

"Priority sú v rozpočte jasne určené. Všetky naše domáce prostriedky sa minú tak, aby sme vydržali a zvíťazili nad nepriateľom," povedal premiér Denys Šmyhaľ po hlasovaní parlamentu.

"Prakticky 50 percent našich výdavkov - na obranu a bezpečnosť Ukrajiny. Bude viac zbraní a vozidiel, viac dronov, munície a rakiet. Každá hrivna daňového poplatníka pôjde na armádu," dodal.

Šmyhaľ tiež vyhlásil, že vláda plánuje zvýšiť minimálne mzdy a dôchodky, aby pomohla miliónom ľudí vyrovnať sa s rastúcimi životnými nákladmi počas vojny. (TASR)

Rusko sa snažilo získať od spojencov časti zbraní, ktoré im v minulosti dodalo. Vlani v apríli žiadala ruská delegácia v Egypte o vrátenie viac ako 100 motorov pre ruské helikoptéry, tvrdí Wall Street Journal.

Zdroje americkému denníku uviedli, že egyptský prezident Abdal Fattáh Sísí súhlasil a s odovzdaním približne 150 motorov sa začne budúci mesiac.

Hovorca egyptskej vlády pre denník uviedol, že o tejto téme rozprávať nebude.

Moskva údajne počas roka rokovala aj s predstaviteľmi Pakistanu, Bieloruska a Brazílie o získaní motorov pre vrtuľníky.

Pakistanské ministerstvo zahraničných vecí poprelo, že by ho Moskva oslovila, zatiaľ čo Brazília uviedla, že žiadosť Ruska zamietla.

Bielorusko však podľa jedného zo zdrojov údajne vrátilo šesť motorov do vrtuľníkov Mi-26. (Sky News)

Ruské sily za uplynulý deň útočili na deväť ukrajinských oblastí a zabili najmenej troch troch ľudí. Zranili ďalších štyroch, oznámili regionálne úrady.

V Doneckej oblasti zomreli dvaja ľudia, jeden v obci Pivnične, ďalší v obci Raj-Oleksandrivka.

V Charkovskej oblasti v obci Iziumske ruské ostreľovanie zabilo muža vo veku nad 40 rokov, uviedol gubernátor oblasti Oleh Synjehubov. (SITA)

Poslanci Európskeho parlamentu sa vyslovili za väčší dohľad EÚ nad uplatňovaním sankcií voči Rusku a za ďalšie obmedzenie možností na ich obchádzanie.

Európsky parlament vo svojom uznesení vyjadril znepokojenie nad existujúcimi medzerami v sankčnom režime EÚ voči Rusku.

Europoslancov znepokojujú nedostatky v presadzovaní sankcií, ako aj snahy o podkopávanie reštrikcií zameraných na oslabenie kapacít, ktoré umožňujú Moskve viesť vojnu voči Ukrajine.

Uznesenie konkrétne poukazuje na schopnosť Ruska obchádzať opatrenia, ktoré majú obmedziť jeho zisky z exportu ropy a ropných produktov do EÚ. Deje sa tak napríklad prostredníctvom nárastu dovozu produktov vyrobených z ruskej ropy z Indie a ďalších krajín.

Poslanci tiež zdôraznili, že kriticky dôležité komponenty zo Západu sa stále dostávajú do Ruska cez krajiny, ako sú Čína, Turecko, Spojené arabské emiráty, Kazachstan, Kirgizsko či Srbsko.

Poslanci preto vyzvali EÚ a jej členské štáty, aby posilnili a centralizovali dohľad nad uplatňovaním sankcií na úrovni Únie a vytvorili mechanizmus, ktorý by eliminoval ich obchádzanie.

EÚ by podľa nich mala posilniť najmú koordináciu pri presadzovaní existujúcich ropných sankcií, uzavrieť trh pre fosílne palivá pôvodom z Ruska a uvaliť sankcie na všetky hlavné ruské ropné spoločnosti, Gazprombanku, ich dcérske firmy, predstavenstvá a manažment.

Novinkou je, že poslanci žiadajú od Európskej komisie a členských štátov EÚ aj rozšírenie sankcií aj na úplný zákaz predaja a spracovania diamantov ruského pôvodu.

EÚ by podľa Európskeho parlamentu mala preskúmať aj právne možnosti umožňujúce konfiškáciu zmrazeného ruského majetku a jeho použitie na obnovu Ukrajiny. (TASR)

Maďarská vláda sa domnieva, že Ukrajina stále nie je pripravená na členstvo v Európskej únii, vyhlásil šéf úradu vlády Gergely Gulyás. 

Maďarsko podľa Gulyása síce poskytlo Ukrajine už veľa podpory, ale zastáva názor, že táto vojnou zničená krajina ešte nie je pripravená na vstup do EÚ.

"Ukrajina nespĺňala podmienky na vstup predtým a nespĺňa ich ani teraz. Podľa názoru (maďarskej) vlády je potrebná nová stratégia EÚ pre Ukrajinu a potom sa môžu prijať vhodné rozhodnutia," dodal Gulyás.

Šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó v stredu tvrdil, že Ukrajina nebude pripravená na členstvo v EÚ, kým tam nebude nastolený mier. Vstupom Ukrajiny do Únie by podľa Szijjártóa vstúpila do EÚ aj vojna, čo si evidentne nikto neželá.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Únia urobila zásadný krok k prístupu Ukrajiny. Ďalšie rozhodnutie musí urobiť aj slovenská vláda Čítajte 

V okupovanom prístavnom meste Skadovsk v Chersonskej oblasti zazneli dva silné výbuchy. Podľa nepotvrdených údajov raketový útok zasiahol miesto dočasného umiestnenia jednej z jednotiek ruskej Federálnej bezpečnostnej služby FSB.

Poradca legitímneho starostu mesta Mariupoľ Petro Andriuščenko uviedol, že zásah bol neďaleko budovy bývalého kolchozu.

Dodal, že už má informácie o najmenej piatich mŕtvych a pätnástich zranených Rusoch.

Ruskom dosadený gubernátor Chersonskej oblasti Vladimir Saľdo raketový útok na Skadovsk poprel.

Ukrajina naďalej umožní tranzit ruského zemného plynu do Rakúska, aj keď nechce predĺžiť zmluvu o tranzite s ruskými agresormi, vyhlásila ukrajinská vicepremiérka Olha Stefanišynová.

Rakúsky energetický koncern OMV má s Ruskom uzavretý dlhodobý kontrakt na dodávky zemného plynu do roku 2040. Zmluva o tranzite plynu medzi Ukrajinou a Ruskom však vyprší koncom roka 2024.

Šéf ukrajinskej štátnej energetickej spoločnosti Naftogaz Olexij Černyšov pritom koncom októbra uviedol, že Ukrajina prestane od roku 2025 prepravovať ruský plyn na západ.

Kyjev by podľa neho od tranzitnej zmluvy odstúpil aj skôr, najmä preto, lebo Gazprom neplatí za tranzit, ako bolo dohodnuté.

Vyjadrenie šéfa Naftogazu spôsobilo v Rakúsku rozruch, najmä vzhľadom na to, že krajina zabezpečuje približne dve tretiny svojej spotreby plynu dodávkami z Ruska, ktoré prechádzajú cez Ukrajinu.

Ukrajina sa snaží nájsť riešenie s partnermi v EÚ, aj keď to bude právne a politicky komplikované, uviedla Stefanišynová v rozhovore pre verejnoprávnu stanicu ORF. (TASR)

Alternatívny exportný koridor v Čiernom mori funguje napriek nedávnemu ruskému útoku na civilné plavidlo, oznámil ukrajinský vicepremiér a minister pre infraštruktúru Oleksandr Kubrakov.

Kubrakov uviedol, že od začiatku prevádzky koridoru vyviezlo 91 lodí dovedna 3,3 milióna ton poľnohospodárskych a metalurgických produktov. Jeho vyjadrenia prišli po tom, ako ukrajinskí predstavitelia uviedli, že ruskí vojaci v stredu večer odpálili protiradarovú strelu smerom k jednému z prístavov v ukrajinskej Odeskej oblasti, pričom zasiahli loď plaviacu sa pod libérijskou vlajkou, zabili lodivoda a zranili ďalšie štyri osoby. (SITA)

Ruská armáda sa snaží obkľúčiť Avdijivku v Doneckej oblasti, povedal hovorca Národnej gardy Ukrajiny Ruslan Muzyčuk a dodal, že len v stredu ukrajinskí vojaci pri Avdijivke odrazili viac ako desať ruských útokov.

Muzyčuk poznamenal, že taktika, ktorú používajú Rusi pri Avdijivke, je veľmi rôznorodá a na mesto útočia z troch smerov.

Hovorca uviedol, že vzhľadom na poveternostné podmienky a skutočnosť, že ruské obrnené vozidlá boli ťažko poškodené, si ukrajinské jednotky všimli, že okupanti teraz používajú viac skupín pechoty a veľký počet bezpilotných lietadiel.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ani neustály prísun posíl nestačí. Prečo chcú Rusi získať Avdijivku? Čítajte 

Ruské útoky zasiahli obytné štvrte v ukrajinskom meste Cherson na pobreží Čierneho mora. Jeden z granátov zasiahol garáž a auto a spôsobil požiar.

V obci Bilozerka v Chersonskej oblasti zomrela pri ruskom ostreľovaní 50-ročná žena, informovala regionálna prokuratúra.

Súčasná situácia na bojisku nenasvedčuje tomu, že by Ukrajina mohla získať vojenskú prevahu a čas teraz hrá v prospech Ruska, myslí si český prezident Petr Pavel. Dodal, že v budúcom roku by sa mohli začať mierové rokovania.

Prezident Pavel ale upozornil, že Západ musí v podpore napadnutej Ukrajiny vytrvať.

„V budúcom roku je možný nejaký začiatok rokovaní, pretože vývoj nenasvedčuje tomu, že by ukrajinská strana mohla získať vojenskú prevahu. Čas teraz hrá v prospech Ruska, ktoré má silnejšiu mobilizačnú základňu pre ľudské zdroje. Tým, že získa čas, bude schopné doplniť aj materiál, ktorý im dlhodobo chýbal. Vidíme masívne dodávky zo Severnej Kórey, vidíme snahy o obchádzanie sankcií,“ zhodnotil vývoj vojnového konfliktu na Ukrajine český prezident, ktorý v minulosti bol náčelníkom generálneho štábu českej armády a predsedom vojenského výboru NATO.

„Z našej strany nemáme inú možnosť ako vytrvať v podpore,“ dodal Pavel na konferencii Diplomacia a bezpečnosť s tým, že Západ to bude musieť robiť dovtedy, kým sa Ukrajinci sami nerozhodnú pre ďalší krok. (SITA)

Vladimir Putin sa bude v kampani pred prezidentskými voľbami v roku 2024 vyhýbať téme vojny na Ukrajine. Zameria sa na kritiku Západu a poukáže na stabilitu Ruska napriek medzinárodnej izolácii, očakáva Inštitút pre štúdium vojny.

Správa amerických analytikov poukazuje na to, že aj ruský nezávislý portál Meduza s odvolaním sa na dva zdroje s úzkymi kontaktmi na administratívu ruského prezidenta konštatoval, že cieľom prezidentskej kampane bude zobraziť Putina ako vodcu, ktorý z Ruska urobil „ostrov pokoja“. (SITA)

Po stratách niekoľkých protivzdušných systémov S-400 bude musieť ruská armáda presunúť ďalšie z iných častí Ruska, ak si chce udržať úroveň pokrytia vzdušného priestoru nad okupovaným územím, píše britské ministerstvo obrany.

Systémy S-400 s dlhým dosahom sú schopné zasiahnuť ciele na vzdialenosť až 400 km. Sú rozmiestnené vo viacerých strategických lokalitách pozdĺž ruských hraníc a ich odsun by oslabil postavenie ruskej protivzdušnej obrany, píše ďalej britský rezort obrany na základe správy od tajných služieb.

Išlo by o ďalší príklad toho, ako vojna na Ukrajine oslabuje schopnosti Ruska udržať si základné prvky obrany svojho územia.

Český Senát predĺžil bojový výcvik pre ukrajinskú armádu na území Česka do konca roka 2024. Senát predĺžil aj mandát na pobyt vojenského personálu z krajín EÚ a NATO v Česku.

Ministerka obrany Jana Černochová povedala senátorom, že jej prioritou je zabezpečiť podmienky pre pokračovanie výcviku ukrajinských vojakov s tým, že tieto akcie približujú koniec vojny a dlho očakávaný mier. (SITA)

V Španielsku sa začal výcvik ukrajinských vojakov v používaní systému protivzdušnej obrany Hawk. Výcvik vedie 74. protilietadlový delostrelecký pluk a vojaci podstupujú výcvik údržby systému, oznámil španielsky rezort obrany.

Madrid poznamenal, že výcvik je určený na zlepšenie spôsobilosti ukrajinskej protivzdušnej obrany v boji proti lietadlám, raketám a dronom. (SITA)

Ruskí velitelia používajú mapy bojiska, ktoré sa odlišujú od reality a nezameriavajú veľké koncentrácie ukrajinských síl pri fronte, upozornil Inštitút pre štúdium vojny na základe vyjadrení ruských vojenských blogerov.

Ruskí blogeri informovali, že ruskí vojaci na frontových líniách majú prístup k "skutočnej mape" a že ich velitelia im nariaďujú "vykonávať útoky s cieľom dosiahnuť zisk" tak, aby skutočnosť korešpondovala s mapami veliteľov.

Samostatný milblogger uviedol, že došlo k viacerým prípadom ruských operácií zameraných na "dosiahnutie súladu s nepresnými mapami frontovej línie".

Ďalší ruskí velitelia sú „podnecovaní“ k dosiahnutiu ziskov znázornených na „nesprávnych mapách“ generálneho štábu, pretože „vyžaduje pozitívne správy od frontových veliteľov“, upozorňujú analytici.

Nemecké vzdušné sily sa od konca novembra zapoja do ochrany juhovýchodného krídla NATO. V pláne je nasadenie štyroch stíhačiek Eurofighter a približne 80 vojakov, ktorí budú rozmiestnení na vojenskom letisku pri meste Konstanca.

Časť z týchto posíl by mala do Rumunska vyraziť už vo štvrtok, informuje agentúra DPA s odvolaním sa na bezpečnostné zdroje v Berlíne.

Celá operácia sa uskutočňuje na žiadosť Rumunska.

Agentúra DPA pripomína, že ukrajinské prístavy na Dunaji ležiace neďaleko rumunských hraníc boli nedávno terčom útoku ruských bezpilotných lietadiel, pričom ich trosky dopadli zrejme aj na územie Rumunska. (TASR)

Ruský prezident Putin dorazil do Kazachstanu na rokovania s prezidentom Tokajevom. Cieľom je posilniť susedstvo a spoluprácu, znie vo vyhlásení Kremľa.

Kazašský prezident pred Putinovou návštevou povedal, že jeho krajina je pripravená zvýšiť prepravnú kapacitu ruskej ropy a plynu.

Počas uplynulého dňa padlo na Ukrajine podľa Kyjeva 1 080 ruských vojakov. Počet strát v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 308 720, uviedol na facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o pätnásť tankov, osemnásť obrnených bojových vozidiel pechoty, tridsaťšesť delostreleckých systémov a tri raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 316 tankov, 10 014 obrnených bojových vozidiel pechoty, 7 475 delostreleckých systémov a 875 raketometov.

Ukrajinské sily pokračovali v presunoch personálu na posilnenie pozícií na východnom brehu Dnepra. S odvolaním sa na správy ruských vojnových blogerov o tom informuje americký Inštitút pre štúdium vojny.

Ukrajinské sily podľa správ ruských blogerov udržiavajú svoje pozície v tejto oblasti a údajne postúpili pri obci Krynky v Chersonskej oblasti, ide však zrejme len o veľmi mierny postup.

Ukrajinci tiež podľa týchto správ útočili pri Poyme, Piščanivke a dedine Pidstepne.

Hovorca ruského východného zoskupenia Oleg Čechov zasa vyhlásil, že ruské sily odrazili ukrajinské útoky pri Staromajorskom v Doneckej oblasti. (SME)