Ukrajina Rusko Online: Rusi sa v bojoch pri rieke Dneper dostávajú pod tlak ukrajinských vojsk a menia veliteľa

Ruský súd zamietol odvolanie americko-ruskej novinárky Rádia Slobodná Európa Alsy Kurmaševovej proti jej väzobnému stíhaniu. Obvinená je z toho, že si nesplnila zákonom stanovenú povinnosť a nezaregistrovala sa ako tzv. zahraničný agent.

"(Kurmaševová) a jej právnik požiadali o zmenu obmedzujúceho opatrenia z väzby na domáce väzenie. Súd ich odvolanie zamietol," uviedol pre ruskú agentúru Interfax predstaviteľ najvyššieho súdu v Tatársku.

Kurmaševová, ktorá pracuje pre portál Slobodnej Európy v tatárskom a baškirskom jazyku, bola zadržaná 18. októbra v Kazani, administratívnom centre Tatárska. Obvinili ju z toho, že si nesplnila zákonom stanovenú povinnosť a nezaregistrovala sa ako tzv. zahraničný agent a že zbierala informácie o ruskej armáde. Hrozí jej až päť rokov väzenia.

Novinárku najskôr vzali do väzby len na niekoľko dní. Začiatkom minulého týždňa však súd v Kazani rozhodol, že vo väzbe z "preventívnych dôvodov" zostane do 5. decembra.

Alsu Kurmaševová je v poradí už druhou americkou novinárkou, ktorú zadržali v Rusku od začiatku tohto roka. Koncom marca zatkli v ruskom Jekaterinburgu amerického novinára Evana Gershkovicha z denníka Wall Street Journal (WSJ) a obvinili ho zo špionáže. Hrozí mu až 20 rokov väzenia.

Podľa amerického rezortu diplomacie ide pri Kurmaševovej zrejme o "ďalší prípad zastrašovania amerických občanov zo strany ruskej vlády". Jej zamestnávateľ, stanica RFE/RL, žiada o novinárkino okamžité prepustenie.

Výbor na ochranu novinárov označil zadržanie Kurmaševovej za "doteraz najzjavnejší prípad zneužívania ruskej legislatívy o zahraničných agentoch zameraný proti nezávislej tlači". (TASR)

Dánsky výrobca piva Carlsberg ukončil svoje podnikanie v Rusku po tom, čo Kremeľ prevzal kontrolu nad jeho operáciami v krajine. Spoločnosť sa odmietla nechať „donútiť k dohode za neprijateľných podmienok, ktorá by ospravedlnila nelegitímne prevzatie“.

Carlsberg bol v procese predaja svojej dcérskej spoločnosti - pivovaru Baltika - v Rusku predtým, ako vedenie v júli prevzal štát.

Baltika podľa webstránky Carlsbergu vyrába niektoré z najznámejších značiek piva v Rusku a v ôsmich závodoch v krajine má 8 400 zamestnancov.

Šéf Carlsbergu Jacob Aarup-Andersen sa vyjadril, že ruská vláda „ukradla náš podnik v Rusku“. „Nepomôžeme im, aby to vyzeralo legitímne," zdôraznil.

Carlsberg uviedol, že informoval Baltiku, že ukončil všetky svoje licenčné zmluvy na výrobu, uvádzanie na trh a predaj svojich produktov v krajine. Do 1. apríla 2024 bude podľa neho trvať obdobie vyčerpania existujúcich zásob.

„Keď sa tieto licencie s odkladom skončia, nesmú už vyrábať žiadne naše výrobky. Samozrejme, nemôžem zaručiť, že sa tak stane, ale je to naše očakávanie," dodal Aarup-Andersen.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu mnoho zahraničných spoločností čelilo tlaku, aby opustilo Rusko a ukončilo svoje tamojšie operácie. Carlsberg bola jednou z mnohých spoločností, ktoré sa snažili predať svoje ruské podniky. (SITA)

Ruský prezident Putin sa snaží využiť vojnu Izraela s Hamasom na oslabenie podpory, ktorú Ukrajine poskytuje Západ, vyhlásil americký minister zahraničných vecí Blinken.

"Putin sa snaží využiť útok Hamasu na Izrael v nádeji, že to odvedie našu pozornosť," uviedol Blinken v americkom Senáte. Podľa neho Putin dúfa, že Spojené štáty nakoniec stiahnu svoje zdroje z Ukrajiny.

V Senáte v utorok vystúpil aj americký minister obrany Lloyd Austin. Ten upozornil na to, že Putin uspeje vo svojej snahe získať časť Ukrajiny, ak Washington pozastaví pomoc Kyjevu. "Môžem vám garantovať, že bez našej pomoci bude Putin úspešný," povedal šéf amerického rezortu obrany.

Spojené štáty sú najväčším poskytovateľom vojenskej pomoci Ukrajine a od začiatku invázie vyčlenili na jej podporu už takmer 44 miliárd dolárov. Avšak nesúhlas niektorých republikánov stavia budúcu pomoc pre Ukrajiny do nejasnej pozície.

Blinken pritom upozornil na to, že zastavenie americkej pomoci pre Ukrajinu by mohlo spôsobiť, že Kyjev prestanú podporovať aj iné krajiny. "Vyslalo by to správu... každej z týchto krajín, že USA opúšťajú loď," poukázal šéf americkej diplomacie. (TASR)

Holandský súd usvedčil ruského podnikateľa z vývozu počítačových čipov a iných elektronických produktov pre ruský zbrojársky a obranný priemysel v rozpore so sankciami Európskej únie. Odsúdil ho na 18 mesiacov väzenia.

Súd dospel k záveru, že muž, ktorého identitu nezverejnili, sfalšoval faktúry za vývoz a tovar poslal do Ruska prostredníctvom firmy na Maldivách. Súd uviedol, že podnikateľ bol v tejto schéme „zásadným spojením“ a „vedome a úmyselne obchádzal“ sankcie EÚ.

„Vážne poškodil zamýšľaný účel sankcií, ktorým je prerušenie dodávok kritických technológií pre Rusko," uviedol súd. Firma odsúdeného podnikateľa dostala pokutu 200-tisíc eur. (SITA)

Hľadám súvislosť medzi vojnou, radikálnym zvýšením tolerancie najskôr voči správam o násilí, a vzápätí voči násiliu samotnému. Vidím premenu ruskej spoločnosti, akej som nikdy nechcela byť svedkom, píše novinárka Petra Procházková. (SME)

Ukrajinskej armáde a dobrovoľníkom naďalej dôveruje väčšina Ukrajincov, ale dôvera voči vláde a niektorým médiám od minulého roka klesla. Vyplýva to z nedávneho prieskumu Kyjevského medzinárodného inštitútu sociológie.

Armáde krajiny dôveruje až 94 percent Ukrajincov a dobrovoľníkom 87 percent respondentov.

Prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému stále dôveruje 76 percent Ukrajincov, hoci je to o 15 percent menej ako v máji minulého roka.

Parlamentu krajiny však teraz dôveruje len 21 percent Ukrajincov, pričom vlani to bolo 58 percent opýtaných. Vláde dôveruje už len 39 percent respondentov, vlani to bolo 74 percent.

Spoločnému vysielaniu štyroch najväčších ukrajinských televíznych staníc Jedyni novyny dôveruje už len 48 percent opýtaných, vlani to bolo 68 percent.

Prieskum uskutočnili od 30. septembra do 13. októbra a zúčastnilo sa v ňom 2 007 dospelých respondentov zo všetkých regiónov Ukrajiny. (SITA)

Ukrajinský útok na okupovaný polostrov Krym poškodil ruský protilietadlový raketový systém S- 300. Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje nezávislý ruský spravodajský kanál ASTRA.

Podľa zdrojov kanála ASTRA terčom raketovému útoku, ku ktorému došlo v pondelok o šiestej ráno, bolo okolie obce Moločne v okres Saky, kde je rozmiestnený protilietadlový raketový systém patriaci ruskému ministerstvu obrany.

Ozbrojené sily Ukrajiny neskôr potvrdili, že úspešne zaútočili na strategický cieľ ruskej protivzdušnej obrany na západe okupovaného Krymu. (SITA)

V centre ukrajinského mesta Záporožie demontovali pamätník ruského romantického básnika a prozaika z prvej polovice 19. storočia Alexandra Puškina. 

Mestské zastupiteľstvo vydalo povolenie na odstránenie pamätníka minulý týždeň. Ako povedal historik mesta Valerij Stojčev, pamätník dali preč v rámci procese dekolonizácie.

Existujú dostatočné dôvody domnievať sa, že raketu na ukrajinskú obec Hroza na začiatku októbra vystrelili ruské ozbrojené sily, pričom v čase útoku neboli na mieste vojaci ani iné legitímne vojenské ciele. 

Vo svojej správe to uviedol Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva.

Pri vzdušnom údere na Hrozu zahynulo 59 ľudí, útok zasiahol miestnu kaviareň, kde si práve desiatky ľudí pripomínali pamiatku padlého ukrajinského vojaka. Moskva už skôr zodpovednosť odmietla.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva vyslal na miesto tragédie v Charkovskej oblasti na severovýchode Ukrajiny terénny tím, aby úder vyšetril. Misia OSN pre monitorovanie ľudských práv na Ukrajine podnikla dve cesty do Hrozy, kde jej členovia preskúmali miesto tragédie a vypočuli desiatky ľudí.

"Všetci zabití - 36 žien, 22 mužov a osemročný chlapec - boli civilisti, ktorí sa zúčastnili recepcie po pohrebe miestneho muža, príslušníka ukrajinských ozbrojených síl. Výbuch úplne zničil kaviareň a malý obchod," uvádza OHCHR v správe, ktorá opisuje devastujúci dopad útoku na obec.

Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva dospel k záveru, že Rusi buď neurobili všetko, čo bolo možné, aby si overili, že miesto bolo legitímnym vojenským cieľom, alebo sa zámerne zamerali na civilistov či civilné objekty.

"V oboch prípadoch by išlo o porušenie medzinárodného humanitárneho práva," upozornil OHCHR, ktorý vyzval Moskvu, aby útok transparentne vyšetrila, potrestala zodpovedné osoby, prijala opatrenia na zabránenie podobným úderom v budúcnosti a rodinám obetí poskytla zodpovedajúce odškodné. (ČTK)

Jednou z možností, ako zabezpečiť tranzit ruského plynu cez Ukrajinu aj po roku 2024, by mohla byť trojstranná dohoda, v rámci ktorej by tretia strana preberala plyn priamo na rusko-ukrajinskej hranici a ďalej prepravovala do EÚ.

Informoval o tom hovorca spoločnosti eustream Pavol Kubík.

"Ukrajinskí predstavitelia viackrát komentovali, že v tranzite pokračujú z dôvodu potreby dodávok plynu pre členské krajiny EÚ, a to navzdory vojne a sporu týkajúcemu sa súčasného tranzitného kontraktu. Ak by štáty EÚ mali záujem o dodávky plynu, čo je v ich ekonomickom záujme, tak si myslíme, že zachovanie využívania ukrajinského systému, spojeného s relevantnými príjmami pre Ukrajinu, má zmysel aj po roku 2024," komentoval Kubík.

Vzhľadom na neistú situáciu sú podľa neho akékoľvek prognózy vývoja od roku 2025 veľmi komplikované. "Našou prvoradou úlohou je za každých okolností chrániť energetickú bezpečnosť Slovenska a ďalších európskych trhov," dodal. (TASR)

Dánsky pivovar Carlsberg prerušil všetky vzťahy so svojimi ruskými aktivitami a odmieta s ruskou vládou uzavrieť dohodu, ktorá by legitimizovala štátne prevzatie podniku.

Na stretnutí s novinármi po zverejnení výsledkov hospodárenia za tretí štvrťrok to povedal nový šéf Carlsbergu Jacob Aarup-andersen. Štátne prevzatie ruských aktivít Carlsbergu označil za krádež, informovala agentúra Reuters.

"Nedá sa nijako zaobísť skutočnosť, že naše aktivity v Rusku ukradli," vyhlásil Aarup-Andersen. "Nebudeme im pomáhať v snahe zariadiť, aby to vyzeralo legitímne," dodal.

Spoločnosť Carlsberg začala po vlaňajšom začatí ruskej invázie na Ukrajinu usilovať o predaj svojej ruskej divízie Baltika a tento rok v júni oznámila, že našla kupca. V júli však ruský prezident Vladimir Putin nariadil dočasné zhabanie podielu Carlsbergu v Baltike.

Aarup-Andersen uviedol, že v rámci následnej obmedzenej komunikácie s vedením Baltiky a ruskými úradmi Carlsberg nedokázal nájsť žiadne prijateľné riešenie situácie. "Nemienime uzavrieť žiadnu transakciu s ruskou vládou, ktorá by nejakým spôsobom ospravedlňovala, že nezákonne prevzali naše podnikanie," dodal.

Carlsberg v Rusku prevádzkoval osem pivovarov a zamestnával okolo 8 400 ľudí. Firma vlani uviedla, že v súvislosti so svojím rozhodnutím ukončiť aktivity v Rusku bude musieť prikročiť k odpisom majetku v hodnote takmer desiatich miliárd dánskych korún. (ČTK)

Ruské ostreľovanie v Chersone zabilo ďalšieho človeka, oznámil veliteľ vojenskej správy Roman Mročko. Cherson so svojím okolím boli terčom intenzívneho ostreľovania už v pondelok, kedy zomrel jeden človek a ďalších deväť utrpelo zranenia.

Dnešné ruské ostreľovanie zasiahlo na predmestí Chersonu osobné auto, ktoré sa vznietilo. Vo vnútri potom bolo nájdené telo, napísal Mročko. Asi o hodinu neskôr informoval o ďalšom ostreľovaní, ktoré podľa neho poškodilo sklady a asi desať áut.

Rusi okrem toho ostreľovali tiež Mykolajivskú oblasť na juhu Ukrajiny, kde spôsobili zranenia dvom ľuďom, uviedol šéf oblastnej správy Vitalij Kim.

Vatikán je pripravený podporiť časti ukrajinského mierového vzorca, ktoré sa týkajú humanitárnej podpory a návratu ukrajinských väzňov a detí domov.

Ako referuje web Vatican News, účastníkom tretieho stretnutia o ukrajinskom mierovom vzorci na Malte to povedal vatikánsky štátny sekretár Pietro Parolin.

Podľa neho predchádzajúce dve stretnutia o mierovom vzorci“ v Dánsku a Saudskej Arábii sú „chvályhodné snahy, ktoré si zaslúžia podporu“, pretože nabádajú „nevidieť ozbrojenú konfrontáciu ako nevyhnutný nástroj na riešenie konfliktov“.

„Pápež František s bezprecedentnou vytrvalosťou obnovil výzvu na mier, a to tak vo svojich nespočetných prejavoch, ako aj prostredníctvom akcií na podporu Ukrajiny... Hľadanie riešenia nie je len zodpovednosťou Ukrajiny, ale aj spoločnou zodpovednosťou,“ povedal Parolin v príhovore.

Dodal, že je potrebné ešte väčšie a tvorivejšie „úsilie na všetkých úrovniach“, keďže Ukrajina zatiaľ nemôže chrániť celistvosť svojho územia, zabezpečiť svojim občanom bezpečnosť a životné potreby a dosiahnuť mier.

Parolin sľúbil podporu zo strany Vatikánu „pri riešení humanitárnych otázok, ako je potravinová bezpečnosť a ochrana životného prostredia“, ako aj pripravenosť „pokračovať v našom úsilí zameranom na zmiernenie utrpenia ukrajinského ľudu a návrat väzňov a detí na Ukrajinu“. (SITA)

Rusi sa v bojoch pri rieke Dneper dostávajú pod tlak ukrajinských vojsk a zrejme v reakcii na to vymenovali za nového veliteľa operácií v oblasti skúseného generála Michaila Teplinského.

Vo svojom pravidelnom hodnotení situácie na ukrajinskom bojisku to uviedlo britské ministerstvo obrany, ktoré sa odvoláva na informácie spravodajských služieb.

Teplinskij podľa ruských médií nahradil Olega Makareviča na pozícii veliteľa skupiny vojsk, ktorá pôsobí v okupovanej časti ukrajinskej Chersonskej oblasti.

Teplinskij má podľa Londýna skúsenosti s týmto regiónom, keďže bol veliteľom pri relatívne úspešnom stiahnutí ruských vojsk z pravého brehu Dnepra v novembri 2022.

Boje pri Dnepri v posledných týždňoch nabrali na intenzite, pričom podľa britského ministerstva obrany je udržanie ľavej časti brehu jedným z hlavných vojnových cieľov Ruska na Ukrajine.

"Teplinského vymenovanie je zrejme náznakom zvýšeného tlaku na ruské sily brániace túto oblasť," uviedlo ministerstvo.

Ruská armáda zaútočila na tepelnú elektráreň v Doneckej oblasti neďaleko frontu. Bez elektriny zostala jedna obec.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda, ktorý cituje ukrajinského ministra vnútra Ihora Klymenka. Minister konštatoval, že energetické zariadenie v Doneckej oblasti Rusi bombardovali delostrelectvom.

„Rusko v noci na utorok zaútočilo na jednu z tepelných elektrární v Doneckej oblasti. Tento teroristický útok vážne poškodil zariadenie a obyvatelia jednej z obci neďaleko elektrárne zostali bez elektriny a vody. Našťastie nie sú nijaké obete,“ uviedla firma DTEK.

Nepokoje na letisku v ruskom Dagestane poukazujú na rastúcu radikalizáciu a roztrieštenosť ruskej spoločnosti, ktoré sú dôsledkom silne nacionalistických ideológií, ktoré posilnila vojna na Ukrajinem, píše Inštitút pre štúdium vojny.

Tvrdenie Kremľa o zahraničnom zapojení do nepokojov v Machačkale je pravdepodobne snahou odvrátiť pozornosť od kritiky antisemitizmu a rastúceho nepriateľstva voči etnickým a náboženským menšinám v Rusku, myslia si analytici.

Inštitút vo svojej analýze upozorňuje na názor jedného z ruských vojenských blogerov. Podľa neho snaha Kremľa zvaliť vinu za nepokoje na zahraničné psychologické a informačné operácie umožňuje ruským predstaviteľom vyhnúť sa zodpovednosti za to, že pripustili posilnenie radikálnych nálad medzi ruskými moslimskými obyvateľmi.

Inštitút taktiež cituje vyjadrenie riaditeľa centra pre strategickú komunikáciu pri NATO v lotyšskej Rige Jánisa Sārtsa, podľa ktorého udalosti v Machačkale predstavujú niektoré z prejavov radikalizácie ruskej spoločnosti, ktorú podnecuje ruská vojna na Ukrajine a mediálne prostredie.

"Ruské médiá podnecujú nenávisť voči Ukrajincom, Západu a Izraelu," uviedol Sārts a upozornil, že veľa zabitých ruských vojakov, ktorí sa zúčastnili invázie na Ukrajine, pochádzalo z Dagestanu. (ČTK)

Vzbura Prigožina a potom pogrom na letisku v Machačkale sú signály, že Putinov režim nie je schopný strategicky viesť vojnu proti Ukrajine. Je o tom presvedčený ukrajinský prezident Zelenskyj.

„Mobilizovali všetky svoje sily, aby nestratili to, čo na Ukrajine zajali, no zároveň zamorili svoje územie takou mierou nenávisti a degradácie, že Rusko už druhýkrát v tomto roku stratilo kontrolu nad udalosťami. To všetko sú signály, že Rusko dokáže odolať nepriateľským akciám a na niektorých miestach zvýšiť tlak na fronte, ale nie je schopné strategicky odolať takejto konfrontácii,“ vyhlásil Zelenskyj.

Poznamenal, že v súčasnosti je dôležité, aby Ukrajina a jej západní spojenci boli „silní a jednotní“ a urobili všetko „možné aj nemožné“, aby túto vojnu zvládli.

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 300 810 ruských vojakov. Informoval o tom generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas pondelka prišlo o život 870 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 5 211 tankov, 9 804 bojových obrnených vozidiel, 9 590 vozidiel a palivových nádrží, 7 227 delostreleckých systémov, 844 odpaľovacích raketových systémov, 562 systémov protivzdušnej obrany, 324 vrtuľníkov, 321 lietadiel, 5 440 dronov, 1 546 striel s plochou dráhou letu, 20 lodí, jednu ponorku a 1 016 kusov špeciálnej techniky.

Ukrajinské sily vykonali potvrdený postup pri Bachmute a v západnej časti Záporožskej oblasti. Ako uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny, geolokalizované zábery ukazujú, že ukrajinské sily postupovali severovýchodne od Kurdyumivky.

Osada sa nachádza 10 kilometrov juhozápadne od Bachmutu. Ďalšie geolokalizované zábery z 29. októbra naznačujú, že ukrajinské sily okrajovo postupovali na západ od Robotyne na západe Záporožskej oblasti.

Ukrajinský generálny štáb zopakoval, že ukrajinské sily pokračujú v útočných akciách pri Bachmute a ofenzívnych operáciách v smere na Melitopoľ. 

V Chmeľnyckej oblasti hlásili výbuchy. Ako uviedol prvý zástupca veliteľa vojenskej správy oblasti Tiurin, aktívna bola protivzdušná obrana. K obetiam ani poškodeniu infraštruktúry nedošlo. Letectvo varovalo pred hrozbou útokov. (Kyiv Independent)

Francúzska polícia zadržala ruského oligarchu Alexeja Kuzmičova pre podozrenie z finančných zločinov a obchádzanie sankcií uvalených Európskou úniou na Rusko a na niektorých ruských občanov. (TASR)