Ukrajina bude onedlho palebne kontrolovať celý Krym, tvrdí Zelenskyj (SME Minúta)

Niekdajší ruský vicepremiér Dmitrij Rogozin ponúkol Putinovi možnosť zasiahnuť Ukrajinu vesmírnou raketou. Ako referuje web Ukrajinská pravda, udialo sa tak minulý rok po tom, ako Rogozin utrpel zranenia v Doneckej oblasti.

Bild získal nahrávky rozhovorov medzi Rogozinom a Dmitrijom Baranovom, generálnym riaditeľom raketového a vesmírneho centra Progres.

Z nich vyplýva, že obaja od začiatku tohto roka diskutovali o technických detailoch zorganizovania útoku na veľké ukrajinské mesto pomocou nosnej rakety používanej na lety do vesmíru. Dospeli k záveru, že najoptimálnejšie je odštartovať raketu s výbušninami na palube z kozmodrómu v Plesecku.

Baranov počas rozhovorov poukázal na problém, že v dôsledku nadzvukového vstupu do atmosféry sa vysoko výbušné bomby alebo riadené hlavice prehrejú. Rogozin prisľúbil konzultáciu s dizajnérom Jurijom Solomonovom. Bild tvrdí, že po niekoľkých dňoch našiel riešenie.

Okrem toho diskutovali o tom, že časti rakety by mohli dopadnúť na územie Ruska. Obávali sa aj toho, že odchýlka by mohla 50 až 100 kilometrov. Rogozin sa Baranova spýtal, koľko času bude potrebovať na prípravu. Ten mu odpovedal, že asi šesť mesiacov. Denník Bild uvádza, že Rogozinov plán sa dostal k Putinovi 16. januára tohto roka, ale nie je známa odpoveď šéfa Kremľa. (SITA)

V programe maďarského parlamentu nie je zaradené schvaľovanie vstupu Švédska do NATO. Pre server atv.hu to uviedlo tlačové oddelenie zákonodarného zboru.

Zostavovanie programu ďalších schôdzí je v kompetencii poslaneckého grémia, pričom v prípade neexistencie konsenzu rozhoduje predseda parlamentu, píše sa v tlačovom vyhlásení.

"Maďarský parlament je suverénny a postupuje podľa vlastného harmonogramu," uviedlo pre server v súvislosti s tureckým krokom smerujúcim k ratifikácii prijatia Švédska do NATO tlačové oddelenie predsedu parlamentnej frakcie vládnej strany Fidesz Mátého Kocsisa.

Neskôr to potvrdil aj minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, ktorý z New Yorku odkázal, že na ratifikácii vstupu Švédska do NATO v Maďarsku nič nemení ani skutočnosť, že turecký prezident Recep Tayyip Erdogan už predložil parlamentu návrh zákona o schválení vstupu škandinávskej krajiny. (TASR)

Sme zjednotení a stojíme pri Ukrajine, vyhlásili účastníci druhého parlamentného summitu Medzinárodnej krymskej platformy, ktorých v Prahe hostila predsedníčka českej dolnej komory parlamentu Markéta Pekarová Adamová.

"Podporili sme mierový plán prezidenta (Volodymyra) Zelenského a hovorili sme aj o otázke unesených detí a akú rolu v tom hrá Rusko a Bielorusko," priblížila témy summitu šéfka českej snemovne.

S lídrami diskutovali aj o kľúčovej úlohe parlamentov v Krymskej platforme a podporili zriadenie jej podporných skupín v jednotlivých národných parlamentoch. V Česku už taká podľa jej slov vzniká.

"Nie je pochýb o tom, že Krym je Ukrajina. Chceme dosiahnuť to, aby bol oslobodený rovnako ako ostatné časti Ukrajiny," uviedla Pekarová Adamová jednu z ďalších vecí, na ktorej sa s parlamentnými predstaviteľmi zhodli. Pripomenula tiež, že viac než 4 000 detí odvliekli z Krymu do Ruska. V spoločnom vyhlásení preto volajú po spravodlivosti pre všetkých, ktorí sú obeťami, a po potrestaní vinníkov.

"Dnes sme nehovorili len o Kryme alebo iba o Ukrajine, ale debatovali sme o budúcnosti celého sveta. Falošné naratívy, že vraj záujem o Ukrajinu klesá, sa rozplynuli," vyhlásil predseda Najvyššej rady Ukrajiny Ruslan Stefančuk.

Na otázku, či štáty podporujú Ukrajinu dostatočne, odpovedal, že Ukrajina by samozrejme chcela, aby podpora bola väčšia.

"Mnoho ľudí hovorí, že očakávali viac od protiofenzívy. Ale protiofenzíva nie je žiadna počítačová hra. Nemôžeme mrhať životmi vojakov," povedal Stefančuk s tým, že Kyjev by potreboval viac munície či posilnenie protivzdušnej obrany.

Dúfa, že summit prispeje k systémovej pomoci. "Potom uvidíte aj viac výsledkov," dodal. (TASR)

Zničenie mosta spájajúceho pevninské Rusko s okupovaným ukrajinským polostrovom Krym je iba otázka času. Hovorca ukrajinského námorníctva Dmytro Pletenčuk uviedol, že nakoniec zničia Krymský most, keď si to situácia vyžiada.

„My si na symboliku na rozdiel od Rusov nepotrpíme. To veľmi pomáha pri vedení bojových akcií s obmedzenými prostriedkami. Ak majú za úlohu niečo niekam odniesť na narodeniny takzvaného prezidenta Ruskej federácie, tak my niečo také nemáme. A preto nám to trochu uľahčuje úlohu. Preto, samozrejme, tento most bude zničený. Bude však zničený, keď si to situácia vyžiada,“ vyhlásil Pletenčuk.

Zdôraznil, že ukrajinské ozbrojené sily most zničia, „keď bude potrebné odrezať logistické chvosty Krymu a urobiť z neho ostrov“. „Preto treba počkať na správnu chvíľu,“ povedal hovorca námorníctva. (SITA)

Nemecký výrobca zbraní Rheinmetall spojí sily s ukrajinskou štátnou zbrojárskou spoločnosťou Ukroboronprom s cieľom opravovať západné vojenské vozidlá a robiť ich údržbu, povedal ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ.

Vyjadril sa tak v Nemecku na šiestom nemecko-ukrajinskom podnikateľskom fóre, na ktorom sa stretol s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Rheinmetall okrem toho chce v budúcnosti vyrábať vybrané produkty na Ukrajine. Vojenské systémy by dokonca mali vyvíjať spoločné nemecko-ukrajinské tímy špecialistov.

Olaf Scholz prisľúbil pokračovanie pomoci pre Ukrajinu v boji proti ruskej agresii. Túto pomoc podľa neho neovplyvní ani podpora Berlína pre Izrael v konflikte proti Hamasu.

"Podporujeme Ukrajinu ekonomicky, finančne, humanitárnou pomocou a tiež zbraňami. Túto podporu v žiadnom prípade neovplyvní skutočnosť, že sa, samozrejme, od hrozných ranných hodín 7. októbra s najväčším súcitom a obavami sústreďujeme na Izrael a Blízky východ," vyhlásil Scholz.

Scholz vyjadril presvedčenie, že ruský prezident Vladimir Putin napadol Ukrajinu v rámci svojho "imperialistického bludu".

"Ukrajina neprestane bojovať za svoju slobodu – to sa jednoznačne ukázalo počas týchto viac ako 600 dní od začiatku (ruskej) invázie vo februári 2022," povedal Scholz s tým, že Nemecko bude podporovať Ukrajinu tak dlho, ako to bude potrebné. (SITA, TASR)

Ruská vláda je pripravená na to, že medzinárodné sankcie proti krajine budú trvať ďalších päť až desať rokov. „Rusko žilo v tomto režime desaťročia a dostatočne sa prispôsobilo,“ povedal hovorca Kremľa Peskov.

Hovorca Kremľa tak komentoval vyjadrenie osobitného zástupcu Európskej únie pre sankcie Davida O'Sullivana, ktorý povedal, že reštrikcie proti Moskve sa nezrušia ani po skončení vojny na Ukrajine.

Rusko sa po odštartovaní vojny proti Ukrajine vo februári 2022 stalo krajinou, ktorá čelí najväčšiemu počtu sankcií na svete. (SITA)

Rusko oznámilo, že jeho námorné sily zničili tri ukrajinské bezpilotné člny pri okupovanom Kryme. Podľa Rusov boli na zasiahnutie člnov použité „protisabotážne rakety“ a bomby.

Moskvou dosadený gubernátor Sevastopoľa Michail Razvožajev predtým povedal, že Rusko pracuje na odrazení ukrajinského útoku na toto prístavné mesto.

Poznamenal, že to bol pravdepodobne ukrajinský „podmorský sabotážny“ útok. Bezprostredne nebolo známe, či si incident vyžiadal obete na životoch alebo škody. (SITA)

Vo veku 66 rokov zomrel po zlyhaní srdca Vladimir Nekrasov, šéf ruskej ropnej spoločnosti Lukoil. Je druhým vplyvným manažérom Lukoilu, ktorý skonal počas vojny na Ukrajine. V septembri 2022 vypadol z okna nemocnice Ravil Maganov.

Spoločnosť odmietla jeho smrť bližšie komentovať. Lukoil zaujal verejné stanovisko proti invázii na Ukrajinu, pričom predstavenstvo v marci 2022 vyjadrilo znepokojenie nad „tragickými udalosťami“ na Ukrajine.

Ukrajina očakáva od Nemecka dodatočný systém protivzdušnej obrany Patriot a zvýšenie financovania obrannej pomoci ako súčasti štátneho rozpočtu, povedal ukrajinský premiér Denys Šmyhal na 6. nemecko-ukrajinskom ekonomickom fóre.

"Predovšetkým potrebujeme vybavenie protivzdušnej obrany na ochranu našich energetických zariadení, civilnej infraštruktúry, námorných a riečnych prístavov. Očakávame, že dostaneme dodatočný systém Patriot z Nemecka,“ povedal Šmyhal po rokovaní s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom.

Šmyhal zdôraznil, že Nemecko je jedným z lídrov v podpore, pokiaľ ide o dodávky zariadení protivzdušnej obrany. Ukrajina používa IRIS-T a Gepard, ktoré sa osvedčili.

"Potrebujeme a dúfame vo zvýšenie financovania obrannej pomoci v rámci rozpočtového plánovania Nemecka na rok 2024," dodal Šmyhal.

Ukrajina bude onedlho schopná palebne kontrolovať okupovaný Krym, povedal ukrajinský prezident Zelenskyj v online príhovore na druhom parlamentnom summite Krymskej platformy.

Ruská protivzdušná obrana na polostrove podľa neho bola výrazne degradovaná a hoci Ukrajina v súčasnosti nemá úplnú kontrolu nad oblohou na Kryme, je to podľa Zelenského len „otázkou času“.

Ukrajinský líder poznamenal, že ruská Čiernomorská flotila utrpela značné straty a Moskva plánuje otvorenie novej námornej základne v Abcházsku s cieľom presunúť lode „čo najďalej od ukrajinských rakiet a námorných dronov“.

Dovoz ruského plynu do EÚ tento rok klesne na 40 až 45 miliárd metrov kubických v porovnaní so 155 miliardami metrov kubických v roku 2021, rok pred vojnou na Ukrajine, oznámila Európska komisia.

„Najhoršie dôsledky krízy sú už možno za nami, ale nie je priestor na sebauspokojenie. Trhy s energiou zostávajú zraniteľné, dotácie na fosílne palivá sa počas krízy zvýšili, inflácia je stále vysoká, naša kritická infraštruktúra musí byť chránená, a to aj pred sabotážami,“ uviedla Európska komisia. (SITA)

Weby summitu Medzinárodnej krymskej platformy aj viacerých českých inštitúcií zasiahol útok hackerov. Nedostupná bola napríklad stránka polície, hasičov či ministerstiev vnútra a obrany.

Organizátori summitu Medzinárodnej krymskej platformy, ktorý sa v koná v Prahe, sa domnievajú, že za útokom je Rusko, povedal Martin Churavý, hovorca predsedníčky Poslaneckej snemovne a hostiteľky summitu Markéty Pekarovej Adamovej.

"Webové stránky ministerstva vnútra a polície sú aktuálne nedostupné pre DDoS útok. Okamžite sme prijali ochranné opatrenia vrátane obmedzenia prístupu zo zahraničia," uviedol dopoludnia rezort vnútra na sociálnej sieti X. (TASR)

Švédsko by malo byť už na budúci mesiac prijaté do NATO po tom, ako švédske členstvo prestalo blokovať Turecko. Šéf NATO Jens Stoltenberg uviedol, že by sa tak malo stať počas schôdzky ministrov zahraničných vecí 28. a 29. novembra.

Termín hlasovania tureckého parlamentu o členstve Švédska v NATO doposiaľ nie je známy.

Oficiálne musí vstup Švédska do NATO okrem toho schváliť aj ďalšia členská krajina Aliancie - Maďarsko. Maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó začiatkom októbra povedal, že Budapešť urýchli ratifikáciu švédskej žiadosti o vstup do NATO, ak Štokholm prestane kritizovať stav demokracie v Maďarsku. (TASR)

Výroba delostreleckých granátov a ich dovoz zo Severnej Kórey umožní ruským silám udržať dostatočnú mieru delostreleckej paľby na Ukrajine aj v roku 2024, aj keď na nižšej úrovni ako v roku 2022, píše Inštitút pre štúdium vojny.

Vedúci spravodajského strediska estónskych obranných síl plukovník Ants Kiviselg uviedol, že Rusku stále zostávajú približne štyri milióny delostreleckých granátov, ktoré môžu ruské sily použiť na vojnu „nízkej intenzity“ počas ďalšieho roka.

Kiviselg na základe spravodajských údajov poznamenal, že Severná Kórea poslala do Ruska až tisíc kontajnerov munície, z ktorých každý obsahoval 300 až 500 kusov delostreleckej munície.

Estónsky predstaviteľ odhadol, že Severná Kórea mohla poskytnúť Rusku až pol milióna kusov munície, čo môže pri súčasnej dennej miere spotreby približne 10-tisíc nábojov denne vydržať až jeden mesiac.

Ukrajinský vojenský analytik Petro Černyk informoval, že ruské sily v súčasnosti vypália približne 15-tisíc nábojov denne, čo je výrazne menej ako v lete 2022, Vtedy denne použili 45 až 80-tisíc nábojov.

Západné zdroje a satelitné snímky však potvrdili, že severokórejské dodávky, väčšinou pozostávajúce z delostreleckých granátov, sa výrazne zvýšili, keďže Rusko a Severná Kórea v septembri aj oficiálne zvýšili vojensko-technickú spoluprácu, pripomína americký think-tank.

Na základe západných odhadov výrobnej kapacity ruského delostrelectva a pokračujúceho exportu severokórejského delostrelectva bude Rusko v dohľadnej budúcnosti pravdepodobne schopné udržiavať dostatočnú rýchlosť paľby.

Zníženie miery ruskej paľby by mohlo brániť vykonávaniu rozsiahlych útokov, ale neohrozia obranné operácie.

Pre vývoj vojny bude kľúčové, aké množstvo delostreleckej munície dostane Ukrajina od spojencov.

Európska komisia poslala Ukrajine ďalších 1,5 miliardy eur v rámci balíka makrofinančnej pomoci, z celkového celoročného balíka vo výške 18 miliárd eur. Ukrajina cez makrofinančnú pomoc získala tento rok 15 miliárd eur.

Aj táto podpora pomôže Ukrajine vyplácať mzdy a dôchodky a udržiavať základné verejné služby, ako sú nemocnice, školy a bývanie pre presídlených ľudí.

Ukrajine to umožní zachovať si makroekonomickú stabilitu a obnoviť kritickú infraštruktúru zničenú ruskou agresiou vrátane energetickej infraštruktúry, systémov zásobovania vodou, dopravných sietí, ciest a mostov.

Najnovšia platba sa uskutočnila po tom, čo Európska komisia 18. októbra zistila, že Ukrajina naďalej uspokojivo napreduje pri implementácii dohodnutých podmienok a spĺňa požiadavky na podávanie správ, ktorých cieľom je zabezpečiť transparentné a efektívne využívanie finančných prostriedkov EÚ. (TASR)

Ukrajinské špeciálne sily zničili v Doneckej oblasti ruský radarový komplex Zoopark-1, ktorý je určený na prieskum delostreleckých pozícií protivníka a riadenie paľby.

Špecialisti 3. pluku zachytili a identifikovali ruský radar a upravili delostreleckú paľbu s cieľom zasiahnuť ho.

„Ruská armáda utrpela v dôsledku profesionálneho postupu našich vojakov značné straty," uviedol zdroj z ukrajinských Síl pre špeciálne operácie.

Ruský prezident nemá žiadne zdravotné problémy, ani nie je chorý, reagoval hovorca Kremľa Dmitrij Peskov na správu britskej televízie Sky News. Peskov poprel špekulácie, že chorý Putin používa dvojníka, čo označil za absurdný hoax.

V niektorých západných médiách sa objavili správy, že Putin mal v nedeľu večer vážny zdravotný problém, ale Peskov tieto správy dementoval. „S ním je všetko v poriadku, toto je ďalší úplne falošný príbeh,“ povedal Peskov. (SITA)

Moldavsko zablokovalo prístup k 22 ruským spravodajským webom. Úrady to odôvodnili informačnou vojnou vedenou proti krajine. Vyhláška Spravodajskej a bezpečnostnej služby spomína weby NTV, Russia Today, Ren TV aj VGTRK. (The Guardian)

Využitie odsúdených v ruskej armáde ukazuje extrémne ťažkosti, ktoré majú okupanti pri vytváraní bojovej pechoty, uviedlo britské ministerstvo obrany.

Ruská armáda sa vo veľkej miere naďalej spolieha na špeciálne jednotky Štorm-Z. „Tieto skupiny pravdepodobne nasadili v roku 2022 ako relatívne elitné jednotky, ktoré mali nakloniť taktickú iniciatívu na fronte na ruskú stranu,“ píše britský rezort obrany.

„Prinajmenšom od jari 2023 však do jednotiek Štorm-Z vstupovali naverbovaní trestanci a vojaci s diciplinárnymi trestami. Takéto zostavy často dostávajú rozkaz k útoku," dodáva britské ministerstvo.

Počas posledných dvoch dní sa okupanti pokúšali útočiť na mesto Avdijivka v blízkosti Donecka v malých skupinách z viacerých smerov a snažia sa nájsť slabé miesto v obrane, oznámil Vitalij Barabáš, šéf miestnej vojenskej správy.

"Boje pri Avdijivke neutíchajú, nepriateľ sa naďalej pokúša mesto obkľúčiť, no ukrajinské jednotky udržujú obranu a spôsobujú Rusom straty," povedal Vitalij Barabáš.

Poznamenal, že okupanti útočia na mesto a pozície ukrajinskej armády všetkými dostupnými zbraňami. Barabáš spresnil, že za posledný deň neboli žiadne informácie o zranených alebo mŕtvych civilistoch, a to aj napriek masívnemu ostreľovaniu zo strany Rusov.

Barabáš tiež poznamenal, že od začiatku zhoršujúcej sa situácie nebola do Avdijivky dodaná humanitárna pomoc. Uviedol, že mesto má v súčasnosti rezervu hygienických prostriedkov, liekov a potravinových výrobkov maximálne na tri mesiace.

Po evakuácii detí zostal oficiálne v Avdijivke jeden chlapec, ktorého nedokážu vypátrať už vyše šesť mesiacov. Predpokladá, že dieťa a matka sú mŕtvi, ale pátranie po nich pokračuje.

Podľa miestnych úradov v súčasnosti žije v Avdijivke 1 599 ľudí.

Maďarská opozícia iniciovala zvolanie mimoriadnej schôdze v záujme urýchliť schválenie vstupu Švédska do NATO. O vstupe Švédska do NATO sa podľa vyjadrenia Maďarskej socialistickej strany musí rozhodnúť okamžite.

Zámerom MSZP je, aby parlament o tomto vstupe hlasoval mimoriadne na budúci pondelok alebo najneskôr v utorok, píše sa v spoločnom vyhlásení predsedu parlamentnej frakcie MSZP Bertalana Tótha a podpredsedu parlamentného výboru pre obranu a bezpečnosť za MSZP Tamása Harangozóa.

Poslanci pripomenuli, že vo februári minister zahraničných vecí Péter Szijjártó jasne vyhlásil, že v prípade Švédska aj Fínska dodržia svoj sľub, že Maďarsko nebude poslednou krajinou, ktorá ratifikuje ich vstup.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan podpísal protokol o vstupe Švédska do NATO 23. októbra a následne ho predložil Veľkému národnému zhromaždeniu Turecka. (TASR)

Slovenská armáda si v Nitre prevzala dva systémy protivzdušnej obrany Mantis, ktoré posilnia ochranu východnej hranice s Ukrajinou. Systémy poskytlo bezodplatne a natrvalo Nemecko.

Bojujte proti ruskej propagande, ktorá sa snaží podkopať demokratický poriadok, vyzval predstaviteľov parlamentov z viac než 40 krajín ukrajinský prezident Zelenskyj na parlamentnom summite Medzinárodnej krymskej platformy v Prahe.

Politici sa v Prahe zišli na druhom parlamentnom summite Medzinárodnej krymskej platformy.

Zelenskyj sa na úvod svojho online príhovoru poďakoval Česku za organizáciu summitu. Je to podľa jeho slov nástroj, ako priviesť energiu medzinárodného spoločenstva do riešenia agresie proti Ukrajine.

"Tým sa líšime od Ruska. Veríme v medzinárodné spoločenstvo, silu demokracie, nech už nám okolnosti prídu akokoľvek strašné a beznádejné. Čím viac krajín bude s nami, tým rýchlejšie dokážeme ukončiť agresiu Ruska," povedal Zelenskyj.

Ukrajinská armáda sa podľa neho snaží prerušiť zásobovanie ruskej armády vedúce na Krym, aby nad polostrovom získala kontrolu.

"Ak sa nám podarí zničiť logistiku nepriateľa na našom území, ďalšou úlohou je zničiť aj mechanizmy obchádzania medzinárodných sankcií," povedal s tým, že práve to je otázka pre parlamenty.

"Ďalší bod sú zbrane. Tie sa musia nabíjať, a na to je potrebná munícia. Ukrajina musí mať toľko munície, aby odkázala zvíťaziť," zdôraznil Zelenskyj.

Parlamentným predstaviteľom sa priamo v Prahe prihovoril predseda Najvyššej rady Ukrajiny Ruslan Stefančuk.

Nezákonná okupácia Krymu v roku 2014 bola podľa jeho slov odrazovým mostíkom na agresívnu vojnu proti Ukrajine, ktorá začala v roku 2022. Reakcie sveta na okupáciu Krymu neboli podľa Kyjeva dosť tvrdé na to, aby odradili kremeľský režim od ďalších krokov.

Stefančuk vyzval šéfov parlamentov, aby podporovali vlády pri politických rozhodnutiach týkajúcich sa pomoci Ukrajine.

Hostiteľka summitu, šéfka českej Poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová, pripomenula, že parlamenty môžu významne pomôcť udržať význam Krymu vo verejnom priestore.

"Oslobodenie Krymu bude konečným víťazstvom nielen pre ukrajinský ľud, ale aj pre celý svet," povedala.

Účastníci summitu dostali semienka lipy, ktoré sú podľa Pekarovej Adamovej určené na to, aby ich po skončení ruskej agresie zasadili na Kryme.

Český premiér Petr Fiala vo svojom prejave zdôraznil, že Ukrajina nebude slobodná, ak nebude späť vo svojich medzinárodne uznaných hraniciach, ktoré zahŕňajú aj Krym.

"Oslobodenie Krymu je aj praktická otázka. Celý svet potrebuje mier v čiernomorskej oblasti," vyhlásil Fiala.

Politikom sa prihovoril aj šéf českého Senátu Miloš Vystrčil a minister zahraničných vecí Jan Lipavský. Ten zdôraznil, že špekulácie o tom, že by Krym mohol byť vymenený za mier, sú nebezpečné.

Krymská platforma je koordinačné a konzultačné fórum pre zástupcov vlád, parlamentov a expertov. V roku 2021 ju založil ukrajinský prezident.

Cieľom jej parlamentného summitu je zvýšiť povedomie medzi politickými lídrami aj širokou verejnosťou o nelegálnej ruskej okupácii Krymu a jej dôsledkoch na stav ľudských práv miestnych obyvateľov, globálnu potravinovú bezpečnosť, ako aj na svetový poriadok založený na pravidlách. (TASR)

Dvaja ľudia zahynuli pri ruskom ostreľovaní Chersonskej oblasti. Ďalších minimálne 20 bolo zranených vrátane jedného dieťaťa, oznámil gubernátor oblasti Oleksandr Prokudin.

Rusko za posledný deň podniklo 101 útokov a vypálilo na Chersonskú oblasť 597 granátov. „Ruská armáda sa zamerala na obytné štvrte obývaných oblastí, zariadenia a závody kritickej infraštruktúry v Beryslavi a zasiahli park v Chersone," doplnil Prokudin.

V Charkovskej oblasti ruská armáda zaútočila na štyri okresy, pričom zranila štyroch obyvateľov dediny Borova, informoval gubernátor oblasti Oleh Synehubov.

V Doneckej oblasti na východe Ukrajiny ruské útoky zranili dvoch civilistov, uviedol jej úradujúci gubernátor Ihor Moroz.

Atentát na ruskú propagandistku Dariu Duginovú zorganizovali v auguste roku 2022 ukrajinské tajné služby. Komponenty pri útoku použitej výbušniny boli do Ruska prepašované v prenosnej klietke pre mačku, napísal The Washington Post.

Pri výbuchu nálože nastraženej v aute prišla o život 29-ročná Daria Duginová, ktorej otcom je nacionalistický ideológ Alexandr Dugin, známy prívrženec invázie ruskej armády na Ukrajinu.

"Prenoska" na mačku bola prevezená v aute Natalie Vovkovej, ktorá do Ruska pricestovala z Estónska aj so svojou 12-ročnou dcérou.

Následne si Vovková v Moskve prenajala byt v rovnakom komplexe ako Duginová, ktorú pred samotnou operáciou sledovala.

Podľa pôvodných plánov mal pri výbuchu nastraženej nálože prísť o život jej otec Alexander Dugin, ktorý však napokon nastúpil do iného auta. (TASR)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 810 ruských vojakov. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 295 510, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o dvanásť tankov, šestnásť obrnených bojových vozidiel pechoty, dvadsaťštyri delostreleckých systémov a tri raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 105 tankov, 9 669 obrnených bojových vozidiel pechoty, 7 081 delostreleckých systémov a 828 raketometov.

Podmorský telekomunikačný kábel medzi Švédskom a Estónskom začiatkom mesiaca poškodili „prostriedky vonkajšej sily alebo neoprávnený zásah", uviedla švédska vláda. Poškodenie však neovplyvnilo činnosť kábla.

Švédsky minister civilnej obrany Carl-Oskar Bohlin povedal, že Estónsko ohlásilo stopy fyzických dopadov. Podmorský kábel bol poškodený v estónskej ekonomickej zóne.

Estónci tiež „vyhodnotili, že poškodenie plynovodu a komunikačného kábla medzi Fínskom a Estónskom súvisí s poškodením komunikačného kábla medzi Švédskom a Estónskom," vyjadril sa švédsky minister. Plynovod Balticconnector a komunikačný kábel utrpeli poškodenie 8. októbra a podľa fínskych vyšetrovateľov by to mohla byť sabotáž.

NATO po incidentoch uviedlo, že posilňuje hliadky v Baltskom mori. (SITA)

Španielskej polícii sa podarilo skonfiškovať stáročné zlaté šperky v hodnote vyše 60 miliónov eur, ktoré boli odcudzené a nelegálne vyvezené z Ukrajiny. Z Ukrajiny boli odcudzené pred rokom 2016, uviedla polícia.

Dovedna 11 kusov artefaktov vrátane náhrdelníkov, náramkov a náušníc bolo v rokoch 2009 až 2013 vystavených v múzeu v Kyjeve.

"Skonfiškované predmety - zlaté šperky veľkej historickej aj finančnej hodnoty - boli ukradnuté a nelegálne vyvezené z Ukrajiny a mali byť predané v Madride," dodala španielska polícia vo vyhlásení s tým, že predmety pochádzajú z obdobia od 8. do 4. storočia pred naším letopočtom a sú ukrajinským kultúrnym dedičstvo.

Španielska polícia zadržala v rámci operácie, pri ktorej jej pomáhali ukrajinské, albánske, bulharské, cyperské aj severomacedónske úrady, dovedna troch Španielov a dvoch Ukrajincov, vrátane jedného kňaza pravoslávnej cirkvi.

Polícia informovala, že šperky mali sfalšovanú dokumentáciu, napísanú v angličtine, ukrajinčine aj španielčine tak, aby to vyzeralo, že patria ukrajinskej pravoslávnej cirkvi.

"Ide o predmety, ktoré sa nedajú predať bežnými legálnymi cestami, ako napríklad prostredníctvom aukčných domov," uviedla policajná hovorkyňa Ana Ramonová.

Polícia začala v tejto veci vyšetrovanie v roku 2021 po tom, ako si jeden z artefaktov, a síce zlatý opasok s hlavami baranov, kúpil v Madride istý nemenovaný podnikateľ.

Vyšetrovatelia opasok zhabali a následne vypátrali ďalších desať historických artefaktov, ktoré v septembri podozrivým aj skonfiškovali. Zhabané predmety momentálne posudzuje španielske Národné archeologické múzeum aj tamojší Inštitút kultúrneho dedičstva. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj vyjadril odhodlanie svojej krajiny aj naďalej žiadať o medzinárodnú pozornosť. Ocenil aj úsilie ukrajinských vojakov na fronte pri meste Avdijivka.

Ukrajina sa podľa jeho slov v blízkej budúcnosti pripravuje na viacero dôležitých medzinárodných podujatí. "Pozornosť sveta voči Ukrajine na ochranu slobody a ľudských práv musí pretrvať - urobíme pre to všetko," uviedol Zelenskyj prostredníctvom videokonferencie vo svojom pravidelnom prejave k Ukrajincom.

Prezident tiež pripomenul, že v utorok sa v Prahe koná druhý ročník parlamentného summitu medzinárodnej krymskej platformy. Tú založil v roku 2021 práve Zelenskyj s cieľom koordinovať národné aj medzinárodné snahy o deokupáciu Krymu.

Ukrajinský prezident tiež informoval o situácii na fronte a vyzdvihol najmä odolnosť ukrajinských vojakov na fronte pri meste Avdijivka na východe Ukrajiny.

Toto mesto sa nachádza neďaleko Donecka, ktorý majú od roku 2014 pod kontrolou ruské sily. Avdijivka je už niekoľko mesiacov dejiskom bojov a tlak ruskej armády v posledných dvoch týždňoch zosilnel s cieľom obsadiť toto mesto, píše DPA.

Zelenskyj tiež uviedol, že so saudskoarabským korunným princom Muhammadim bin Salmánom prostredníctvom telefónu hovoril o spôsoboch, ako ďalej rozvíjať vzťahy Ukrajiny s kráľovstvom (Saudskou Arábiou).

Ukrajinské úrady sa pre neustále ruské útoky rozhodli vykonať nútenú evakuáciu asi 800 detí z Chersonskej oblasti na juhu krajiny a zhruba 250 detí z Doneckej oblasti na východe. Oznámilo to ukrajinské ministerstvo pre reintegráciu.

Mnohí rodičia však odmietajú deti z nebezpečných oblastí odviezť, dodáva správa Chersonskej oblasti.

Na juhu Ukrajiny sa evakuácia týka 802 detí z 23 obcí. Deti sa budú v sprievode rodičov alebo zákonného zástupcu presúvať vlakmi a autobusmi do štyroch iných ukrajinských regiónov. Budú mať nárok na špeciálnu dávku, bezplatné prístrešie a dostanú psychologickú a ďalšiu pomoc, prisľúbilo ministerstvo.

V Doneckej oblasti sa opatrenie vzťahuje na dva okresy, vrátane okolia Bachmutu. Deti budú najprv dopravené do humanitárneho strediska, kde dostanú potrebnú pomoc. Odtiaľ zamieria do Žytomyrskej oblasti na severozápade Ukrajiny. (ČTK)