Ukrajina Rusko Online: Erdogan predložil parlamentu protokol o vstupe Švédska do NATO

Ukrajinské úrady sa pre neustále ruské útoky rozhodli vykonať nútenú evakuáciu asi 800 detí z Chersonskej oblasti na juhu krajiny a zhruba 250 detí z Doneckej oblasti na východe. Oznámilo to ukrajinské ministerstvo pre reintegráciu.

Mnohí rodičia však odmietajú deti z nebezpečných oblastí odviezť, dodáva správa Chersonskej oblasti.

Na juhu Ukrajiny sa evakuácia týka 802 detí z 23 obcí. Deti sa budú v sprievode rodičov alebo zákonného zástupcu presúvať vlakmi a autobusmi do štyroch iných ukrajinských regiónov. Budú mať nárok na špeciálnu dávku, bezplatné prístrešie a dostanú psychologickú a ďalšiu pomoc, prisľúbilo ministerstvo.

V Doneckej oblasti sa opatrenie vzťahuje na dva okresy, vrátane okolia Bachmutu. Deti budú najprv dopravené do humanitárneho strediska, kde dostanú potrebnú pomoc. Odtiaľ zamieria do Žytomyrskej oblasti na severozápade Ukrajiny. (ČTK)

Turecký prezident Erdogan dostal Orbána v otázke vstupu Švédska do NATO do nepríjemnej situácie. Píše to server hvg.hu s tým, že vládna strana Fidesz doteraz tvrdila, že Maďarsko nebude posledné, kto bude hlasovať o švédskom vstupe.

Fidesz sa tomu ešte stále môže vyhnúť, ale musel by tak ísť proti všetkému, čo doteraz komunikoval, dodáva hvg.hu.

Švédsko spolu s Fínskom požiadalo o členstvo v NATO krátko po začatí ruskej invázie na Ukrajinu. Pripojenie si vyžaduje jednomyseľné hlasovanie všetkých 31 členských krajín. V prípade Fínska a Švédska to boli Turecko a Maďarsko, ktoré proces vstupu na dlhé mesiace blokovali. Napokon Budapešť i Ankara v marci vstup Fínov schválili.

Erdogan zablokoval vstup Švédska do NATO na základe obvinenia, že severská krajina nekoná dostatočne prísne proti kurdským militantom a iným skupinám, ktoré predstavujú hrozbu pre Turecko.

Maďarsko odkladalo ratifikáciu vstupu Švédska s rôznymi nereálnymi výhovorkami. Parlamentná frakcia Fideszu odklad zdôvodnila protimaďarským švédskym krátkym filmom z roku 2019, ktorý premietali ako školské osnovy. V tomto dokumente sa tvrdí, že situácia demokracie v Maďarsku sa od roku 2010 neustále zhoršuje. (TASR)

Šéf NATO Stoltenberg vyzval na rýchle hlasovanie o schválení žiadosti Švédska o vstup do Aliancie v tureckom parlamente. Spravil tak po tom, čo turecký prezident Erdogan predložil parlamentu švédsky prístupový protokol na ratifikáciu.

"Vítam, že prezident Erdogan podpísal prístupový protokol Švédska a postúpil ho Veľkému národnému zhromaždeniu. Teším sa na urýchlené hlasovanie o ratifikácii a veľmi skoré privítanie Švédska ako plnohodnotného spojenca NATO," uviedol Stoltenberg.

Erdoganova kancelária v pondelok oznámila, že turecký líder podpísal prístupový protokol Švédska a následne ho postúpil zákonodarnému zboru.

Erdogan niekoľko mesiacov odďaľoval predloženie švédskeho prístupového protokolu na ratifikáciu parlamentu. Štokholm kritizoval, že poskytuje útočisko členom skupín, ktoré Ankara považuje za teroristické. Švédsko preto tento rok prijalo nový protiteroristický zákon. Turecký prezident následne v júli oznámil, že nemá ďalšie výhrady voči vstupu Švédska do NATO.

Okrem Turecka ešte stále neschválilo žiadosť Švédska o vstup do NATO aj Maďarsko. (TASR)

Ukrajina takmer zabila náčelníka ruského generálneho štábu Gerasimova. Schopnosti ukrajinskej bezpečnostnej služby sa údajne zlepšili aj kvôli CIA.

„Nové schopnosti ukrajinskej rozviedky dokazovali svoju cenu už od začiatku vojny. Napríklad SBU dostávala spravodajské informácie o dôležitých ruských cieľoch, čo im umožňovalo vykonávať útoky, pri ktorých zahynulo niekoľko veliteľov a takmer dostali aj vysokopostaveného ruského dôstojníka Valerija Gerasimova,“ píše americký denník The Washington Post.

V článku sa tiež píše, že schopnosti SBU sa zvýšili vďaka pomoci americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA), ktorá od roku 2015 minula desiatky miliónov dolárov na transformáciu ukrajinských špeciálnych služieb sovietskeho typu na mocných spojencov v boji proti Moskve.

Ukrajinci takmer dostali Gerasimova koncom apríla 2022, keď pricestoval do vtedy okupovaného Iziumu v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Podľa denníka The New York Times vtedy americkí predstavitelia dostali informáciu o plánovanej návšteve Gerasimova v Iziume, ale neposunuli ju Ukrajincom v obave, že atentát naňho by mohol rozpútať vojnu medzi USA a Ruskom.

Ukrajinská strana sa však o plánovanej ceste Gerasimova do Iziumu aj tak dozvedela. Po interných rozhovoroch Washington údajne mimoriadne požiadal Kyjev, aby zastavil útok na Gerasimova. „Povedali sme im, aby to nerobili,“ povedal popredný americký predstaviteľ.

Američania však od Ukrajincov dostali správu, že už spustili útok na pozíciu Gerasimova. Počas útoku vtedy zahynuli desiatky Rusov. Gerasimov prežil, ale následne už poprední ruskí vojenskí predstavitelia zredukovali svoje návštevy frontu. (SITA, Ukrajinská pravda)

Turecký prezident Erdogan predložil parlamentu na ratifikáciu prístupový protokol Švédska do NATO. Oznámila to Erdoganova kancelária, informuje agentúra AP. (TASR)

Viacerí ministri zahraničia Európskej únie sa chystajú otvoriť otázku stretnutia maďarského premiéra Orbána s ruským prezidentom v Číne. Napísal to týždenník Politico.

"Maďarsko sa na budúci rok ujme predsedníctva Rady EÚ a existujú obavy, že môže poskytovať citlivé informácie Únie Moskve. Nemôžeme s tým však takmer nič urobiť," cituje Politico nemenovaného vysokopostaveného diplomata EÚ.

Týždenník dodáva, že medzi diplomatmi vládne frustrácia, pretože nie je jasné, či Budapešť nakoniec podporí ďalšiu sumu európskeho nástroja na udržanie mieru, ktorý sa používa na spolufinancovanie zbraní a pomoci Ukrajine.

Orbán sa s Putinom stretli v Pekingu 17. októbra pri príležitosti tretieho medzinárodného fóra iniciatívy Jeden pás, jedna cesta (OBOR). (TASR)

Rusko zvýšilo prognózu prepravy tovarov cez Severnú morskú cestu o polovicu. Informovala o tom agentúra Reuters, ktorá sa odvolala na správu v ruskom ekonomickom denníku Kommersant.

Objem tovaru však bude do veľkej miery závisieť od dokončenia nových energetických projektov.

Topenie ľadu v dôsledku klimatickej zmeny zvyšuje šance na využitie námornej prepravy tovarov severnou trasou, ktorá vedie z ruského prístavného mesta Murmansk ležiaceho neďaleko hraníc s Nórskom pozdĺž ruských hraníc až po Beringovu úžinu pri Aljaške.

Putin túto trasu v poslednom období výrazne propaguje, keďže by mohla riešiť vynútené zmeny v ruskej preprave po uvalení sankcií západných krajín na Moskvu v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu.

Základný scenár podľa Kommersantu počíta s tým, že v roku 2024 sa prepraví 74 miliónov ton tovaru a do roku 2030 vzrastie objem na 224 miliónov ton. (TASR)

Kuriérska spoločnosť Nova pošta zverejnila nové video z ruského útoku na poštové distribučné centrum v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny.

Útok raketou S-300 si vyžiadal šesť obetí a 17 zranených, z toho päť zostáva na jednotkách intenzívnej starostlivosti.

Ukrajina dúfa, že budúci rok dostane od Európskej únie 18 miliárd eur. To by bola rovnaká suma, akú si zabezpečila na rok 2023. Uviedli to ukrajinskí predstavitelia.

Kyjev práve dostal 1,5 miliardy eur v rámci deviatej tranže z finančnej pomoci od EÚ, uviedol premiér Denys Šmyhal v aplikácii na odosielanie správ Telegram.

"Rozpočtová podpora EÚ pre Ukrajinu v roku 2023 už dosiahla 15 miliárd eur, to je jeden z najdôležitejších faktorov, ktoré Ukrajine pomáhajú byť ekonomicky odolnou a stabilnou," napísal.

Kyjev je veľmi závislý od zahraničnej finančnej pomoci po tom, čo sa jeho ekonomika minulý rok prepadla približne o tretinu v dôsledku vojny s Ruskom.

Milióny ľudí utiekli pred vojnou, mestá boli zbombardované, logistické trasy a dodávateľské reťazce boli narušené a energetický sektor a kritická infraštruktúra poškodené leteckými útokmi.

Ukrajinská vláda začala spoločne s EÚ pracovať na novom dlhodobom programe v celkovej hodnote 50 miliárd eur rozloženom na štyri roky, uviedol Šmyhal. Vláda dúfa, že na budúci rok získa z tohto programu 18 miliárd eur, povedal. (TASR)

Sústredenie sa Západu na iné krízy využíva Rusko na obnovenie ofenzívy na Ukrajine, tvrdí litovský minister zahraničia Gabrielius Landsbergis.

Obnovená ruská ofenzíva ukazuje, že Kremeľ „čaká na takéto situácie,“ povedal Landsbergis novinárom. Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Európa sa podľa šéfa litovskej diplomacie musí naučiť reagovať na viaceré krízy súčasne. Pokračujúca ruská invázia na Ukrajine však musí zostať prioritou, pretože to sa „deje na našich hraniciach,“ konštatoval Landsbergis. (SITA)

Troch obyvateľoch Chersonskej oblasti zatkli pre navádzanie ruských síl na ciele v meste Cherson. Oznámila to v regionálna prokuratúra. Jedného človeka obvinili z vlastizrady a dvoch z poskytovania informácií o polohe ukrajinských síl.

Informuje o tom spravodajský web Kyiv Independent.

Podľa vyšetrovania Ukrajinskej bezpečnostnej služby bol jeden z podozrivých od júla tohto roka v kontakte s ruskými úradmi z vlastnej vôle. Do nezákonnej činnosti zapojil aj svoju sestru a známeho, tvrdia prokurátori.

Traja podozriví používali pri komunikácii so svojimi ruskými kontaktmi textové správy a telefonáty. Ich spolupráca pomáhala spresňovať ruské útoky na mesto Cherson. (SITA)

Na okupovanom Kryme zaregistrovali v nedeľu večer explózie. „Výbuchy, detonácie a niečo sa vznietilo," uviedol spravodajský kanál Krymský vietor na Telegrame v popise k zverejneným videozáberom.

Informuje o tom web Kyiv Independent.

Od leta tohto roka sú ruské vojenské ciele na okupovanom Kryme terčom čoraz ničivejších útokov. (SITA)

Ruské súdy za šesť mesiacov tohto roka odsúdili za "falošné správy o armáde" viac ľudí ako za celý minulý rok, upozornil na to svojom webe ruský Kommersant s odvolaním sa na údaje najvyššieho súdu.

Za "falošné" či "lživé" označujú ruské úrady všetky správy, ktoré nezodpovedajú oficiálnemu vyjadrovaniu o "špeciálnej vojenskej operácii", ako Moskva nazýva ruskú vojnu proti Ukrajine.

Moskva napríklad popiera, že by ruskí vojaci napádali civilistov či útočili na civilné ciele, hoci OSN preverila a potvrdila tisícky prípadov vrážd civilistov v najkrvavejšom konflikte v Európe od druhej svetovej vojny.

V Rusku od začiatku roka odsúdili 21 ľudí za úmyselné šírenie "falošných" správ o ruskej armáde. Osem z nich dostalo "reálne tresty", teda súdy ich poslali za mreže, traja vyviazli s podmienkou a desať ľudí s pokutou.

Vlani ruské súdy podľa rovnakého ustanovenia odsúdili 14 ľudí, z toho dvoch poslali do väzenia.

Ďalších dvoch Rusov odsúdili tento rok na odňatie slobody za "diskreditáciu" armády. Vlani podľa tohto ustanovenia nebol podľa Kommersantu odsúdený žiadny previnilec, súdy ich len pokutovali. (ČTK)

Ruský súd nariadil väzbu pre rusko-americkú novinárku Alsu Kurmaševovú minimálne do 5. decembra, pričom zamietol žiadosť jej právnika o iné preventívne opatrenia ako uväznenie. Uviedol to jej zamestnávateľ.

Kurmaševová je redaktorkou rozhlasovej stanice Slobodná Európa, ktorú financuje americká vláda. Minulý týždeň ju obvinili z toho, že sa nezaregistrovala ako „zahraničný agent“.

Úrady ju obvinili zo zhromažďovania informácií o ruských vojenských aktivitách „s cieľom odovzdať ich zahraničným zdrojom“. Údajne dostala informácie o univerzitných učiteľoch, ktorých zmobilizovali do ruskej armády.

Kurmaševovú, ktorá žije so svojou rodinou v Prahe, zadržali na medzinárodnom letisku v Kazani 2. júna po tom, ako 20. mája pricestovala do Ruska z dôvodu dôležitých rodinných záležitostí.

Úradníci na letisku zhabali Kurmaševovej americký a ruský pas a dostala pokutu za to, že nezaregistrovala svoj americký pas u ruských úradov. Vo chvíli, keď v stredu čakala na vrátanie pasov, vzniesli voči nej nové obvinenia. (SITA)

Výdavky ruskej vlády sa čoraz viac zameriavajú na vojnu proti Ukrajine. Navrhovaný rozpočet na rok 2024 počíta so zvýšením výdavkov na obranu o približne 68 percent v porovnaní s rokom 2023.

To znamená, že výdavky na obranu v roku 2024 budú predstavovať približne 6 percent ruského hrubého domáceho produktu.

Ako pripomína web Ukrajinská pravda, výdavky na školstvo a zdravotníctvo však budú zmrazené na úrovni alokácií v roku 2023, čo znamená reálne zníženie výdavkov v dôsledku inflácie.

Podľa analytikov z britskej spravodajskej služby ruská vláda bude musieť vyčleniť viac prostriedkov na financovanie platieb a nákladov na zdravotnú starostlivosť pre rastúci počet zranených vojakov a rodín tých, ktorí prišli o život vo vojne.

Námestník ruského ministra práce a sociálnej ochrany Alexej Vovčenko minulý týždeň povedal, že viac ako polovica vojakov, ktorí boli vážne zranení a potrebujú dlhodobú liečbu, prišla o končatiny a každý piaty potrebuje amputáciu horných končatín.

Títo zranení vojaci budú takmer určite potrebovať lekársku starostlivosť po zvyšok svojho života.

Ruský nočný útok spôsobil požiar infraštruktúry v Doneckej oblasti. Uviedla to  energetická spoločnosť DTEK, podľa ktorej pri útoku požiar vypukol v jednej z jej tepelných elektrární, pričom škody sú vážne.

Hasiči však požiar zlikvidovali v priebehu niekoľkých hodín. Nijaké obete nehlásili. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Podľa správy, ktorú na komunikačnej platforme Telegram zverejnil ukrajinský minister vnútra Ihor Klymenko, ruská armáda v v noci na pondelok zaútočila na územie Ukrajiny 19-krát a zasiahla osem obývaných oblastí. Pri nočnom útoku na mesto Beryslav a okres Cherson na juhu Ukrajiny utrpel zranenia jeden civilista.

Terčom ruských náletov bola aj juhoukrajinská Odesa, kde trosky jedného z deviatich zostrelených dronov zasiahli prístavný sklad a spôsobili požiar, ktorý sa podarilo uhasiť. Sklad sa podľa ministra vnútra Klymenka nevyužíval. (ČTK)

Ďalších 870 ruských vojakov padlo podľa Kyjeva na Ukrajine počas uplynulého dňa. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl sa tak od začiatku vojny zvýšil na 294 700, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o dvanásť tankov, dvadsaťdva obrnených bojových vozidiel pechoty a dvadsaťpäť delostreleckých systémov.

Od začiatku otvorenej vojny proti Ukrajine Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 5 093 tankov, 9 653 obrnených bojových vozidiel pechoty a 7 057 delostreleckých systémov.

Ruská armáda v noci vyslala do útoku na ciele na Ukrajine 13 bezpilotných lietadiel typu Šahíd, ďalší útočný dron neurčeného typu a riadenú strelu Ch-59, informoval ukrajinský generálny štáb.

Armáda dodala, že všetky pokusy o útok boli zmarené.

Šáhidmi ruská armáda zaútočila z juhu - pravdepodobne z mysu Chauda na Ruskom okupovanom Krymskom polostrove, odkiaľ drony vyslala rôznymi smermi - na juh, východ i stred Ukrajiny, pričom na trase predpokladaného útoku bola aktivovaná ukrajinská protivzdušná obrana.

Deväť dronov kamikadze bolo zostrelených v Odeskej oblasti, ďalší vo Vinnyckej oblasti, spresnilo južné velenie ukrajinskej armády.

Nočný útok bol opäť zameraný na prístavnú infraštruktúru, drony boli vypustené z vôd Čierneho mora, uviedli podľa BBC ukrajinské médiá s tým, že trosky zostreleného dronu poškodili strechu budovy skladu.

Ruská strana sa k leteckému útoku na Ukrajinu zatiaľ nevyjadrila, doplnila BBC.

Ukrajinská armáda musí každý deň postúpiť „o najmenej 500 metrov", uviedol vo večernom príhovore prezident krajiny Volodymyr Zelenskyj.

„Ukrajina potrebuje výsledky každý deň, musíme odolávať ruským útokom, zabíjať okupantov a postupovať vpred. Musíme pokročiť aspoň o kilometer, aspoň o 500 metrov každý deň, ale musíme napredovať usporiadane, aby sme zlepšovali ukrajinské pozície a tlačili na okupantov," povedal Zelenskyj.

„Dáva to štátu silu. Motivuje to celý svet, aby nám pomáhal. A dokazuje to, že ruský teror nefunguje," dodal ukrajinský prezident.

Ukrajinská firma DTEK, ktorá je najväčšou súkromnou energetickou spoločnosťou v krajine, importovala viac ako 38-tisíc ton uhlia z Poľska. Uviedol to jej generálny riaditeľ Ildar Salejev.

Celkovo firma plánuje pre zimnú sezónu doviezť 210-tisíc ton uhlia, aby zabezpečila stabilnú činnosť svojich tepelných elektrární. Hoci podľa Salejeva je prioritou používanie ukrajinského uhlia, firma dováža uhlie aj z Poľska pre prípad ruských útokov.

Dovoz uhlia spolu s používaním domáceho uhlia umožní firme „zvýšiť spoľahlivosť" energetických systémov počas zimy, povedal šéf DTEK. Očakáva sa totiž, že s príchodom chladnejšieho počasia ruská armáda zintenzívni útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru. (SITA)

Ruská armáda podľa viacerých ukrajinských zdrojov pravdepodobne posiela ďalších vojakov na front pri meste Avdijivka v Doneckej oblasti na východe krajiny, aby podporila ofenzívne operácie napriek vysokým stratám.

Uviedol to v najnovšej správe o vývoji vojny na Ukrajine americký Inštitút pre štúdium vojny. Podľa inštitútu to naznačuje, že Moskva pravdepodobne neplánuje vzdať sa operácie v tomto smere. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Podľa ISW sú však ruskí vojnoví blogeri presvedčení, že ruská armáda prerušuje svoj postup na avdijivskom fronte preto, že ich pozície uviazli na „mŕtvom bode".

Ruská armáda vraj nie je schopná prekonať ukrajinské mínové polia pri Avdijivke a zničiť ukrajinskú logistiku, čo Ukrajincom umožňuje rýchlo presúvať vojakov do dôležitých oblastí frontu.