Prelomili sme Surovikinovu líniu, tvrdí ukrajinský generál (SME Minúta)

Presadzovaný ukrajinský mierový plán nie je realistický, povedal ruský minister zahraničia Sergej Lavrov. Za rovnako nereálne považuje aj najnovšie návrhy OSN na oživenie čiernomorskej obilnej dohody.

Lavrov vystúpil na tlačovej konferencii po týždni intenzívnej globálnej diplomacie na každoročnom stretnutí svetových lídrov v sídle Organizácie Spojených národov v New Yorku. Kyjev a jeho západní spojenci sa počas 78. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN snažili získať ďalšiu podporu pre Ukrajinu, ktorá sa už 19 mesiacov bráni ruskej agresii na svojom území.

"Je to absolútne neuskutočniteľné," povedal Lavrov podľa agentúry Reuters na adresu desaťbodového plánu, ktorý presadzuje Kyjev. "Toto nie je možné realizovať. Nie je to realistické a každý to chápe, ale zároveň hovoria, že je to jediný základ na rokovania. "Dodal, že ak Kyjev a jeho západní spojenci budú na tomto postoji trvať, konflikt sa rozhodne na bojisku.

Šéf ruskej diplomacie ďalej uviedol, že Moskva odstúpila od čiernomorskej obilnej dohody preto, že neboli splnené sľuby dané Rusku - vrátane zrušenia sankcií proti ruskej banke a jej opätovného začlenenia do globálneho systému SWIFT. Najnovšie návrhy OSN o oživení koridoru na prepravu ukrajinských poľnohospodárskych produktov podľa neho nie sú realistické.

"Vysvetlili sme generálnemu tajomníkovi OSN, že jeho návrhy nebudú fungovať. Neodmietame ich. Sú jednoducho nerealistické. Nedá sa ich uviesť do praxe," povedal Lavrov.

Lavrov ďalej uviedol, že v októbri navštívi Pchjongjang, aby so svojím severokórejským náprotivkom pokračoval v rokovaniach na základe dohôd, ktoré v Moskve nedávno uzavreli ruský prezident Vladimir Putin a severokórejský vodca Kim Čong-un. (ČTK)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa pri spiatočnej ceste z Kanady a USA zastavil v Poľsku, kde vyznamenal dvoch dobrovoľníkov. S predstaviteľmi poľskej vlády nerokoval.

Zelenskyj zvyčajne používa Poľsko ako tranzitnú krajinu pri svojich cestách do zahraničia. Práve z poľských letísk zvyčajne odlieta do zahraničia.

Pri spiatočnej ceste z USA a Kanady v sobotu Zelenskyj v Lubline vyznamenal dvoch poľských dobrovoľníkov, ktorí sa angažujú v poskytovaní humanitárnej pomoci Ukrajine. "Ďakujem Poľsku za neoceniteľnú pomoc a solidaritu, ktorá pomáha brániť slobodu celej Európy," uviedol v príspevku na sociálnej sieti X.

Podľa serveru Onet.pl sa ale ukrajinský prezident nestretol s poľskými vládnymi politikmi. Poľsko od začiatku vojny patrí k popredným podporovateľom napadnutej krajiny, v poslednom týždni však medzi Kyjevom a Varšavou prudko vzrástlo napätie.

Zelenskyj pri svojom príhovore na Valnom zhromaždení OSN tento týždeň kritizoval obmedzovanie vývozu ukrajinského obilia po pozemnej ceste. Nikoho síce priamo nespomenul, poľská vláda, ktorá zákaz dovozu ukrajinského obilia predĺžila, vztiahla Zelenského slová na seba. V piatok poľský premiér Mateusz Morawiecki odkázal v reakcii na vystúpenie v OSN Zelenskému, aby neurážal Poliakov.

Morawiecki tento týždeň tiež povedal, že jeho krajina už nedodáva Ukrajine výzbroj, pretože vybavuje svoju armádu. Poľský prezident Andrzej Duda jeho slová následne vysvetľoval tak, že premiér chcel podľa neho dať najavo, že Poľsko nebude Ukrajine dodávať nové zbrane, ktoré kupuje v rámci modernizácie svojej armády. Poľsko pritom patrí k hlavným dodávateľom vojenskej techniky a munície Ukrajine od ruského napadnutia. (ČTK)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa stretol so šéfom sudánskej armády a hlavou sudánskej Rady suverenity generálom Abdalom Fattáhom Burhánom, s ktorým rokoval o ozbrojených skupinách financovaných Ruskom.

Zelenskyj priblížil, že stretnutie sa uskutočnilo na írskom letisku Shannon, pričom nebolo vopred naplánované. Burhán je od vojenského prevratu z roku 2021 považovaný za de facto vládcu Sudánu

"Hovorili sme o našich spoločných výzvach, a to aktivitách nelegálnych ozbrojených skupín financovaných Ruskom," uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram.

Zároveň poďakoval Sudánu, ktorý je v súčasnosti zmietaný občianskou vojnou, za podporu Ukrajiny.

Ruská žoldnierska Wagnerova skupina, ktorá počas invázie Ruska pôsobila aj na Ukrajine, je podľa západných diplomatov a médií prítomná aj v Sudáne, čo však wagnerovci popierajú.

Televízia CNN pritom v stredu s odvolaním sa nemenovaný zdroj z ukrajinskej armády informovala, že ukrajinské špeciálne jednotky možno stoja za viacerými dronovými útokmi a tiež pozemnou vojenskou operáciou namierenou proti milíciám podporovaným Wagnerovou skupinou v Sudáne.

Vojenská operácia bola údajne namierená proti sudánskemu polovojenskému zoskupeniu Sily rýchlej podpory (RSF), ktoré už niekoľko mesiacov bojuje so sudánskou armádou vedenou Burhánom o ovládnutie krajiny.

Obyčajná rastlina, ktorú zbadal pri sledovaní koľají na Slovensku, mu pripomenula ukrajinské pobrežie. Podobne ako tá obyčajná rastlina, no s liečivými účinkami, aj Denys Vasiliev dnes pomáha tým, ktorí to potrebujú. (SME)

Britskí predstavitelia počas ostatných 18 mesiacov uprostred ruskej agresie voči Ukrajine niekoľkokrát rokovali s kľúčovými predstaviteľmi Kremľa o globálnej bezpečnosti.

Ako referuje web eurointegration.com.ua s odvolaním sa na britský portál inews.co.uk, tieto tajné stretnutia sa konali napríklad vo Viedni či New Yorku a boli súčasťou londýnskeho zákulisného diplomatického úsilia.

Rozhovory s Rusmi sa týkali predovšetkým bezpečnostných otázok, ktoré súviseli so Spojeným kráľovstvom i medzinárodným spoločenstvom, a zahŕňali témy ako nedostatok obilia a jadrová bezpečnosť.

Ako uviedol nemenovaný britský diplomat, ktorý sa zúčastnil na niektorých z týchto rozhovorov, Británia neviedla aktívne mierové rokovania zamerané na diplomatické ukončenie vojny na Ukrajine.

„Sme v kontakte a veríme, že je veľmi dôležité udržiavať otvorený dialóg počas vojny na Ukrajine... V žiadnom prípade nedelíme krajinu a nerobíme mierové dohody v mene nikoho, ale je nevyhnutné zachovať otvorenú túto kontaktnú líniu,“ povedal.

Zástupca britského ministerstva zahraničných vecí webu inews.co.uk potvrdil, že stretnutia s ruskými predstaviteľmi sa uskutočnili, ale len vtedy, keď boli považované za „absolútne nevyhnutné“. Odmietol taktiež akékoľvek tvrdenia, že tieto diskusie mali slúžiť ako rokovania o ukončení vojny na Ukrajine, pričom takéto tvrdenia označil za „nepravdepodobné a nepresné“. (SITA)

Ukrajina ráno spustila ďalší raketový útok na mesto Sevastopoľ na okupovanom polostrove Krym. Udialo sa tak deň po tom, ako ukrajinské sily pri raketovom útoku zasiahli veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily v tomto meste.

Moskvou vymenovaný gubernátor Sevastopoľa Michail Razvožajev informoval o sobotňajšom útoku na Telegrame asi hodinu po dopade trosiek zo zachytených rakiet. V oblasti zastavili a neskôr obnovili trajektovú dopravu.

Podľa ukrajinských kanálov na Telegrame bolo počuť hlasné explózie pri dedine Viľne severne od Krymu, po ktorých svedkovia hovorili o stúpajúcich oblakoch dymu. (SITA)

Nórska polícia zatkla bývalého vysoko postaveného člena žoldnierskej Wagnerovej skupiny Andreja Medvedeva z pokusu o nelegálne prekročenie hraníc späť do Ruska po tom, čo začiatkom roka požiadal o azyl v Nórsku. (SITA)

Námorná jednotka poľskej pohraničnej stráže dostala nové hliadkové plavidlo. Ide o doteraz najväčšie plavidlo vo flotile Pohraničnej stráže. Okrem Baltského mora sa počíta s jeho nasadením aj v Stredozemnom mori.

Plavidlo dorazilo do Poľska z Francúzska začiatkom septembra. Je takmer 70 metrov dlhé a 11,5 metra široké s ponorom asi 4,5 metra. Na palube bude mať 20 stálych členov posádky, oznámil na platforme X minister vnútra Mariusz Kaminski.

Loď francúzskej výroby SG-301 (OPV) bude okrem iných činností odhaľovať nezákonné pokusy prekročiť námorné hranice EÚ, podieľať sa na záchranných operáciách a kontrolovať námornú prepravu odpadu a škodlivých chemikálií.

Pohraničná stráž podpísala zmluvu na jeho výstavbu v októbri 2020 s francúzskou lodenicou Socareanam. Hodnota zákazky je takmer 111 miliónov zlotých (asi 25 miliónov eur), pričom 90 percent poskytol Fond vnútornej bezpečnosti Európskej únie, zvyšok poľský štátny rozpočet. (TASR)

Vojna na Ukrajine znížila hospodársky rast v Európe a výrazne zvýšila infláciu na celom kontinente, pričom horšie dôsledky sa ešte len prejavia. Oznámila švajčiarska centrálna banka, ktorá zverejnila výsledky novej štúdie.

Odkedy Rusko napadlo Ukrajinu vo februári 2022, Európa zaznamenala prudký nárast cien energií, otrasy na finančných trhoch a prudký hospodársky pokles v Rusku aj na Ukrajine, uvádza sa v správe.

Pri vyhodnocovaní ekonomických dôsledkov vojny na Nemecko, Britániu, Francúzsko, Taliansko a Švajčiarsko dospeli autori štúdie k záveru, že ich hrubý domáci produkt (HDP) by bol v poslednom štvrťroku 2020 vyšší o 0,1 % až 0,7 %, ak by Rusko nenapadlo Ukrajinu. Spotrebiteľské ceny by boli o nižšie o 0,2 % až 0,4 %.

Negatívne dôsledky vojny budú pravdepodobne oveľa väčšie v strednodobom až dlhodobom horizonte a za dva roky bude tento efekt pravdepodobne približne dvojnásobný, uvádza sa ďalej v štúdii.

Najviac postihnuté bolo podľa SNB Nemecko, kde by bol HDP v 4. kvartáli 2022 bez vojny o 0,7 % vyšší a inflácia o 0,4 % nižšia. Tvrdo zasiahnutá bola aj Británia, ktorej ekonomický výkon sa znížil o 0,7 % a inflácia vzrástla o 0,2 %.

Francúzsko by bez konfliktu zaznamenalo infláciu o 0,3 % nižšiu a HDP o 0,1 % vyšší, zatiaľ čo v Taliansku by bola inflácia o 0,2 % nižšia a HDP o 0,3 % vyšší. Švajčiarsky HDP by bol bez vojny o 0,3 % vyšší a inflácia o 0,4 % nižšia.

Autori štúdie upozornili, že ich odhady sú skôr konzervatívne, keďže pravdepodobne podhodnotili potravinovú infláciu a prihliadali skôr na ceny ropy, ako na ceny plynu. Vplyv utečencov a zvýšených vojenských výdavkov môže byť tiež väčší ako v nedávnych konfliktoch, dodali. (TASR)

Ukrajinskí vojaci prelomili Surovikinovu obrannú líniu pri dedine Verbove v Záporožskej oblasti, povedal veliteľ tavrijskej operatívno-strategickej skupiny síl Oleksandr Tarnavskyj s tým, že ukrajinskí vojaci podľa neho spravia ešte väčší prielom. (ČTK)

Budapešť sa domnieva, že ďalší balík sankcií Európskej únie voči Rusku nie je potrebný, vyhlásil minister zahraničných vecí Péter Szijjártó. Hovoril aj s predstaviteľmi hospodárskej sféry, ktorí podľa jeho vyjadrenia dúfajú v to isté.

Szijjártó poskytol rozhovor pre ruskú štátnu agentúru TASS v piatok po stretnutí s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom na pôde Valného zhromaždenia OSN v New Yorku.

"Ak porovnáme dopady sankcií na Rusko a Európu, vidíme, že Európa stráca viac. Z tohto dôvodu sa domnievame, že nie sú potrebné ďalšie balíky sankcií. Dúfame, že jedného dňa sa budeme môcť vrátiť k civilizovanej spolupráci medzi Východom a Západom, pretože je to v našom záujme," cituje server z rozhovoru.

Szijjártó po stretnutí s Lavrovom pre agentúru MTI povedal, že otvoril aj otázku ruskej učebnice, v ktorej sú účastníci revolúcie z roku 1956 v Maďarsku označení ako fašisti. (TASR)

Pri ukrajinskom raketovom útoku na veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily v Sevastopoli na Kryme boli použité britské rakety Storm Shadow, potvrdili predstavitelia ukrajinského letectva.

Spojené kráľovstvo dodalo svoje rakety dlhého doletu Ukrajine v máji, čím poskytlo ukrajinským silám nástroj na zásahy hlboko v tyle Rusov.

Storm Shadow je nízko pozorovateľná raketa dlhého doletu odpaľovaná zo vzduchu a jej dolet presahuje 250 kilometrov.

Ukrajinský raketový útok na veliteľstvo ruskej Čiernomorskej flotily v Sevastopole na okupovanom Kryme si vyžiadal najmenej deväť mŕtvych a 16 zranených, uviedol šéf ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov, sú medzi nimi aj ruskí generáli.

Sevastopoľ, kde sídli ruská Čiernomorská flotila, je jedným z najväčších miest na polostrove Krym, ktorý v roku 2014 anektovali ruské sily. Po piatkovom raketovom útoku boli trosky „rozptýlené na stovky metrov“, pričom na miesto útoku smerovalo veľké množstvo sanitiek.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok K útoku na námorné veliteľstvo na Kryme prišlo počas stretnutia ruského vedenia Čítajte 

Podľa Budanova môže byť počet obetí vyšší. „Veliteľ skupiny, generálplukovník (Alexander) Romančuk je medzi zranenými a je vo vážnom stave. Náčelník štábu generálporučík (Oleg) Cekov je v bezvedomí. Počet zranených obyčajných vojakov, ktorí nie sú zamestnancami, sa stále zisťuje. Toto sú vojaci v službe, ochranka a tak ďalej - nie sú zahrnutí v zozname, ktorý som vám povedal,“ poznamenal Budanov podľa serveru Ukrajinska pravda.

Spomenutý Romančuk je veliteľom ruských síl na zaporožžskom fronte a v tomto roku ho povýšili do hodnosti generálplukovníka. Generálporučík Oleg Cekov je veliteľom 200. samostatnej gardovej motostreleckej brigády pobrežných síl Severnej flotily ruského námorníctva. Budanov zároveň nepotvrdil správy o údajnej smrti admirála Viktora Sokolova, veliteľa ruskej Čiernomorskej flotily.

Ministri zahraničných vecí Spojených štátov, Južnej Kórey a Japonska plánujú podniknúť rázne opatrenia, aby zabránili možnej dohode o dodávke zbraní medzi Ruskom a Severnou Kóreou. (TASR)

Ukrajinskí hackeri sa dostali do databázy ruského systému rezervovania leteniek Sirena-Trevel. Získali prístup k údajom o 3,4 miliarde telefónnych čísel a 664 miliónoch letov aj s osobnými údajmi cestujúcich.

"Teraz bude ľahšie vyhľadať informácie o Rusoch, vrátane tých, čo radi lietajú za rodinou (opozičného vodcu Alexeja) Navaľného," tvrdia hackeri z KibOrg v narážke na sledovanie opozičného lídra tajnou službou v čase, keď ho na Sibíri otrávili bojovou látkou. Kritik Kremľa sa z otravy vyliečil v Nemecku, no hneď po návrate do vlasti ho zatkli a uväznili.

O získaní údajov z rokov 2007 až 2023 informoval tiež portál Važnyje jistotii, pôsobiaci z pražského exilu, ktorý zverejnil aj snímku obrazovky s údajmi z "nabúranej" databázy.

Hackeri sa podľa portálu nechystajú celú databázu sprístupniť, ale zvažujú možnosť predaja údajov, alebo ich odovzdanie ukrajinským ozbrojeným silám, prípadne možnosť podeliť sa o údaje s investigatívnymi novinármi.

Sirena-Trevel je nástupkyňou sovietskeho systému rezervácie leteniek Sirena. (ČTK)

Kanadský premiér Justin Trudeau prisľúbil Ukrajine v nasledujúcich troch rokoch pomoc v hodnote presahujúcej 450 miliónov eur. Súčasťou dlhodobej viacročnej stabilnej podpory sú aj peniaze na nákup 50 obrnených vozidiel.

Trudeau tiež Ukrajine prisľúbil vyslanie inštruktorov pre pilotov stíhačiek F-16 a servisného personálu, aby Ukrajina dokázala maximálne využiť darované stíhačky, ktoré jej prisľúbilo dodať i Dánsko, Holandsko a Nórsko.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil Kanadu po stretnutí s americkým prezidentom Joeom Bidenom vo Washingtone a na pôde jej parlamentu od poslancov a zákonodarcov niekoľkokrát zožal potlesk v stoji. Ide o prvú Zelenského návštevu Kanady od začiatku ruskej invázie v roku 2022.

"Moskva musí raz a navždy prehrať. A aj prehrá," ukrajinský prezident vyhlásil vo svojom príhovore v kanadskom parlamente. Dodal, že Kanada stála v predchádzajúcich vojnách na "správnej strane histórie" a jej pomoc pomohla v tomto konflikte zachrániť tisícky životov.

Takisto poďakoval Kanaďanom za ich finančnú podporu a za to, že ukrajinským utečencom umožnili cítiť sa v ich krajine ako doma. Počas prejavu mu poslanci viackrát zatlieskali v stoji.

"Ukrajina vám ďakuje," povedal Zelenskyj pri návšteve úradu premiéra Justina Trudeaua, pred svojím prejavom v kanadskom parlamente. "Pomáhate nám na bojisku, finančne a humanitárne... zostaňte s nami až do nášho víťazstva."

Ukrajinské jednotky namáhavo dobýjajú späť územie, ktoré za posledný rok získala ruská armáda. Postup a územné zisky ukrajinskej armády počas nasledujúceho mesiaca, ešte predtým ako dážď premení zem na bahno, môžu zohrať kritickú úlohu pri získavaní ďalšej zahraničnej podpory.

Ukrajina totiž musí čeliť vlne odporu financovania jej jednotiek zo strany amerických Republikánov vedených Donaldom Trumpom, ale aj neistote v dodávkach poľských zbraní, ktorú spôsobili vyhlásenia poľského premiéra, ktorý tak eskaloval spor okolo zákazu dovozu ukrajinského obilia do Poľska.

Prísľub ďalšej vojenskej a finančnej pomoci zo strany Kanady je preto pre úspech Ukrajiny veľmi dôležitý. (TASR)

Rusko plánuje budúci rok zvýšiť svoje výdavky na obranu o viac ako 25 percent v porovnaní s rokom 2023. Vo svojom prejave potvrdil ruský premiér Michail Mišustin. (TASR)

Poľský premiér Morawiecki odkázal ukrajinskému prezidentovi, aby neurážal Poľsko a jeho obyvateľov. Reagoval tak na Zelenského vyjadrenia na Valnom zhromaždení Organizácie Spojených národov OSN.

Zelenskyj na Valnom zhromaždení OSN v utorok povedal, že jeho krajina vyvíja veľké úsilie, "aby zachovala trasy na vývoz obilia", ale "niektorí európski priatelia z toho robia divadlo. V skutočnosti však len pripravujú scénu pre hlavného herca z Moskvy".

Premiér Morawiecki reagoval na jeho slová na stretnutí v meste Swidnik na východe Poľska. Zelenskému odkázal, že Poliaci nedovolia, aby ich krajinu urážal. Brániť dobré meno štátu je podľa neho tá najdôležitejšia úloha vlády.

Morawiecki si podľa svojich slov uvedomuje, že Ukrajina vo vojne bojuje aj v mene európskej bezpečnosti.

"Uvedomujeme si to a pomáhame posielaním zbraní a najmä organizáciou ich prepravy, keďže teraz v prvom rade vyzbrojujeme svoju armádu. Prekladisko západných zbraní v Rzeszowe funguje a bude aj naďalej fungovať pre našich spojencov," povedal poľský premiér.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Morawiecki odkazuje Zelenskému, aby neurážal Poľsko Čítajte