Rusko používa potraviny a ich nedostatok ako zbraň, povedal Zelenskyj OSN (SME Minúta)

Ukrajinská armáda odmietla prevziať desať nemeckých tankov Leopard 1A5, pretože nevyhnutne potrebovali opravu, píše nemecký týždenník Der Spiegel. Tanky boli po výcviku ukrajinských vojakov v Nemecku opotrebované.

Der Spiegel tiež napísal, že podobný problém sa objavil aj pri niektorých tankoch tohto typu, ktoré na Ukrajinu dorazili už v júli. Išlo o obrnencov, ktorí boli v skladoch nemeckých zbrojoviek a ktorý boli prvou časťou plánovanej veľkej dodávky tankov.

Agentúra DPA s odvolaním sa na ministerstvo obrany v Berlíne napísala, že rezort chce v reakcii na tento problém posilniť technickú spoluprácu s ukrajinskou stranou. Plánuje vyškoliť ukrajinských technikov, ktorí budú tanky opravovať. Tento výcvik sa má začať čoskoro a Ukrajina dostane z Nemecka aj náhradné diely k tankom a špeciálne náradie.

DPA uvádza, že Ukrajina na Nemecko naliehala, aby jej tanky poslalo čo najskôr, pokojne aj pred ukončením technického výcviku. Po kontrole tankov sa ukázalo, že na niektorých z nich budú stačiť jednoduché opravy, ktoré možno vykonať v poľskom Rzeszove, odkiaľ západná vojenská technika na Ukrajinu často mieri.

Nemecká spolková vláda tento rok vo februári sľúbila Ukrajine, že jej poskytne stovku bojových tankov Leopard 1. Ide o starý typ obrnencov, ktorých bundeswehr vyradil z výzbroje už pred dvadsiatimi rokmi. Berlín ukrajinskej armáde, ktorá už viac ako rok a pol bojuje proti ruským inváznym jednotkám, dodáva okrem ďalšej vojenskej techniky aj moderné tanky Leopard 2.

Nemecko má v úmysle najmenej 30 tankov Leopard 1A5 vybaviť zariadením pre nočné videnie, a zvýšiť tak ich bojaschopnosť v noci. (ČTK)

Celkovo 48 ukrajinských detí priviezli do Bieloruska, oznámili bieloruské štátne médiá. Deportované deti pochádzajú z Doneckej, Luhanskej a Záporožskej oblasti, ktoré Moskva nelegálne anektovala vlani v decembri.

Žiadnu z týchto oblastí Rusko nemá úplne pod kontrolou.

Sťahovanie detí z Ukrajiny zastrešila bieloruská charitatívna organizácia podporovaná prezidentom Alexandrom Lukašenkom, ktorá už v minulosti organizovala liečebné tábory pre ukrajinské deti v Bielorusku.

"Napriek tlaku zvonka sa prezident rozhodol, že tento dôležitý dobročinný projekt musí pokračovať," povedal predseda charity Alexej Talaj v rozhovore pre bieloruskú štátnu agentúru Belta.

Bieloruskí opoziční predstavitelia poskytli v júni Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) materiály, ktoré majú byť dôkazom o nútenej deportácii viac než 2100 ukrajinských detí z najmenej 15 Ruskom okupovaných miest do Bieloruska.

Prezident Lukašenko podľa nich s týmito deportáciami súhlasil. Bielorusko doteraz obvinenia o nelegálnej deportácii detí z Ukrajiny odmietalo.

Bielorusko je najbližším ruským spojencom od začiatku invázie vo februári 2022. Rusko tam rozmiestnilo aj svoje taktické jadrové zbrane. (TASR)

Slovenské embargo na ukrajinské obilie je ďalšou z indícií, že aj úradníci sú vo vleku lobisticko-populistických záujmov. Nedokážu vysvetliť, tobôž ospravedlniť porušovanie pravidiel EÚ a politické zlyhávanie. Píše Peter Schutz. (SME)

Americký prezident Biden vyzval štáty sveta, aby výzvy riešili spoločne. V svojom prejave v úvodný deň všeobecnej rozpravy 78. Valného zhromaždenia OSN štáty sveta opäť vyzval Rusko, aby zastavilo agresiu voči Ukrajine. (TASR)

Ankara zintenzívni diplomatické úsilie zamerané na dosiahnutie ukončenia Ruskom vedenej vojny na Ukrajine, prisľúbil turecký prezident Erdogan v prejave počas rozpravy Valného zhromaždenia OSN.

"Snažili sme sa udržať našich ruských aj ukrajinských priateľov pri (rokovacom) stole tézou, že vojna nebude mať víťazov a mier nebude mať porazených," povedal Erdogan.

"Zintenzívnime naše úsilie o ukončenie vojny prostredníctvom diplomacie a dialógu založenom na nezávislosti a územnej celistvosti Ukrajiny," dodal.

Erdogan vo svojom prejave kritizoval Bezpečnostnú rada OSN, ktorá podľa jeho slov prestala byť garantom svetovej bezpečnosti a namiesto toho sa stala "bojiskom politických stratégií" jej piatich stálych členov. "Svet je väčší ako päť (krajín)," povedal.

Turecký prezident ďalej upozornil aj na to, že po kolapse tzv. čiernomorskej obilnej dohody "čelí svet novej kríze". Ankara má však podľa jeho slov plán, v súlade s ktorým získajú ďalší milión ton obilia tie krajiny, ktoré ho veľmi potrebujú.

Erdogan na pôde OSN stručne komentoval aj situáciu v spornom Náhornom Karabachu, kde Azerbajdžan spustil v utorok vojenskú operáciu s deklarovaným cieľom "obnovenia ústavného poriadku". Turecký prezident v tejto súvislosti povedal, že Ankara od začiatku podporovala rokovania medzi Azerbajdžanom a Arménskom.

Erdogan vyjadril vieru v to, že obe krajiny dospejú čo najrýchlejšie k mierovej dohode. Zároveň však zdôraznil pozíciu Ankary výrokom: "Náhorný Karabach je územím Azerbajdžanu. Akýkoľvek iný štatút nebude nikdy akceptovaný." (TASR)

Rusko používa potraviny a ich nedostatok na svetových trhoch ako zbraň a ohrozuje tak nielen Ukrajinu, ale celé medzinárodné spoločenstvo, povedal Valnému zhromaždeniu OSN ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Uviedol tiež, že pripravuje globálny mierový summit, na ktorý je zvaná každá krajina, ktorá netoleruje žiadny prejav agresie. "Ukrajina robí všetko pre to, aby sa po ruskej agresii nikto na svete neodvážil napadnúť iný národ," povedal ukrajinský prezident.

Zelenskyj, ktorý sa po minuloročnom videoprejave tento rok zúčastnil prvýkrát Valného zhromaždenia OSN osobne, Moskvu kritizoval za to, že okrem bežných zbraní sa pokúša vydierať svetové trhy aj "nedostatkom potravín", pričom výmenou požaduje "uznanie niektorých, ak nie všetkých dobytých území".

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusko používa potraviny a ich nedostatok ako zbraň, povedal Zelenskyj OSN Čítajte 

Rusko obvinil Zelenskyj aj z páchania genocídy a unášania ukrajinských detí a pripomenul, že na ruského prezidenta Vladimira Putina kvôli tomu vydal zatykač Medzinárodný trestný súd (ICC).

"(Využívaniu potravín alebo energetiky) ako zbraní musí byť zamedzené, vojnové zločiny musia byť potrestané, deportovaní ľudia sa musia vrátiť domov a okupanti sa musia vrátiť do svojich krajín," povedal na záver príhovoru Zelenskyj.

Svet sa podľa ukrajinského prezidenta musí zjednotiť a poraziť Rusko, aby sa mohol sústrediť na dôležitejšie globálne problémy. V súvislosti s tým hovoril o zhoršujúcej sa klimatickej kríze a prírodných katastrofách, ako boli nedávne záplavy v Líbyi či zemetrasenia v Maroku.

Britský minister obrany Grant Shapps sľúbil Ukrajine ďalšie dodávky munície pre delostrelectvo. Vyjadril sa takto na záver stretnutia Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny na leteckej základni Ramstein v Nemecku.

Shapps konštatoval, že britská pomoc umožní Ukrajine „brániť sa pred ruskou nevyprovokovanou inváziou a opäť získať nelegálne okupované územia".

Podľa ministerstva obrany Veľkej Británie Londýn doteraz Ukrajine poslal viac ako 12-tisíc protitankových zbraní, 300-tisíc kusov delostreleckej munície, tisíce rakiet protivzdušnej obrany a samohybné delostrelecké systémy.

Ukrajinský psychológ žije na Slovensku a spoločne so Slovákmi pomáha deťom z Ukrajiny a ich rodičom. Za krátky čas strávený na Slovensku dokonca zistil, v čom sú Slováci lepší ako Ukrajinci. (The Slovak Spectator)

Ukrajinská armáda už oslobodila viac ako 54 percent území, ktoré Rusko okupovalo, povedal predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA generál Mark Milley na stretnutí Kontaktnej skupiny pre podporu Ukrajiny v Nemecku.

„Ukrajina pokračuje v premyslenom, neustálom pokroku pri oslobodzovaní svojej vlasti od ruskej okupácie," povedal Milley.

"Vyhnať 200-tisíc až 300-tisíc Rusov bude pre ukrajinské sily ťažký boj," dodal však podľa portálu Ukrajinská pravda predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA.

Cieľom Slovenska a jej zahraničných partnerov je poskytnúť čo najadresnejšiu pomoc v prospech ukrajinskej protiofenzívy. Na margo rokovaní na nemeckej leteckej základni v Ramstein to uviedol slovenský minister obrany Martin Sklenár.

Sklenár zároveň uviedol, že Slovensko plánuje v budúcom roku strojnásobiť výrobu munície. Okrem výroby novej munície sa podľa neho hľadajú možnosti predĺženia životnosti starých exspirovaných nábojov zo skladov niektorých krajín.

"Dialóg s ukrajinskými partnermi o konkrétnych požiadavkách pokračuje. Ukrajina sa hrdinsky bráni proti nezmyselnej agresii Ruska. Bojuje za naše spoločné hodnoty, pomáha chrániť náš spôsob života," uviedol Sklenár na margo rokovaní Kontaktnej skupiny na podporu obrany Ukrajiny v nemeckom Ramsteine.

Prisľúbil, že ozbrojené sily SR sú pripravené poskytnúť ukrajinským vojakom odmínovací výcvik. V tejto súvislosti Sklenár tiež informoval, že Slovensko plánuje intenzívnejšie podporiť Ukrajinu v procese odmínovania pripojením sa k takzvanej Koalícii na podporu odmínovania Ukrajiny. Jej vznik oznámil litovský minister obrany na júlovom rokovaní.

Sklenár poznamenal, že cieľom tejto koalície je vycvičiť a vyzbrojiť desať práporov pre humanitárne odmínovanie oslobodeného územia Ukrajiny. Podľa slovenského ministra obrany je táto iniciatíva zároveň príležitosťou aj pre obranný priemysel na Slovensku. Pripomenul, že na Ukrajinu už bolo dodaných desať odmínovacích systémov Božena slovenskej výroby.

Šéf slovenského rezortu obrany informoval svojich partnerov o rozbehnutej spolupráci slovenského a ukrajinského obranného priemyslu v oblasti vývoja nového typu húfnice.

Sklenár v utorok absolvoval aj bilaterálne stretnutie s novým ukrajinským ministrom obrany Rustemom Umerovom, ktorého ubezpečil o stabilite slovenskej podpory pre Ukrajinu.

Ministri využili prvé osobné stretnutie predovšetkým na zhodnotenie aktuálneho vývoja ukrajinskej protiofenzívy. Témou diskusií bola aj doterajšia pomoc a súčasné potreby Ukrajiny v boji proti ruskej agresii.

"Každou žiadosťou sa, samozrejme, zaoberáme veľmi intenzívne, pričom s ohľadom na naše vlastné kapacity a potreby hľadáme možnosti ďalšej podpory," uviedol Sklenár.

Okrem vojenskej pomoci je podľa neho dôležitou formou podpory Ukrajiny aj intenzívnejšia spolupráca podnikov obranného priemyslu. Sklenár sa domnieva, že takýto typ spolupráce prinesie ekonomický prospech obom krajinám a zvýši kapacity na výrobu potrebného vybavenia a munície pre Ukrajinu i Slovensko.

Na leteckej základni Ramstein sa v utorok konalo 15. rokovanie Kontaktnej skupiny na podporu obrany Ukrajiny vo formáte ministrov obrany. Témou stretnutia bola aktuálna situácia na bojisku a súčasné potreby ukrajinských ozbrojených síl. (TASR)

Lotyšsko dočasne uzavrelo jeden zo svojich dvoch hraničných priechodov s Bieloruskom v snahe zabrániť tak nelegálnej migrácii. Zámer zatvoriť hraničný priechod Silene ohlásil ešte minulý týždeň šéf lotyšskej pohraničnej stráže Pujáts.

Podľa lotyšského verejnoprávneho telerozhlasu LSM argumentoval tým, že situácia na hraniciach je momentálne zrejme najvyhrotenejšia za ostatné tri roky, respektíve od roku 2021.

Prevádzka hraničného priechodu Silene bola pozastavená, zatiaľ čo druhý hraničný priechod s Bieloruskom zostane otvorený pre nákladnú dopravu, ako aj prevozy potrebnej humanitárnej pomoci či pre prípady naliehavej situácie.

Napätie na hraniciach Lotyšska s Bieloruskom, ktoré je najbližším spojencom Moskvy, narastá od spustenia ruskej invázie na Ukrajinu z vlaňajšieho februára 2022. LSM uvádza, že len od začiatku septembra už lotyšská pohraničná stráž zabránila 1773 nelegálnym prechodom cez hranicu.

Lotyšsko, Poľsko a Litva obviňujú bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka z vytvárania migračnej krízy cieleným privádzaním migrantov k ich hraniciam.

Situácia ešte viac eskalovala začiatkom leta, keď sa z Ruska do Bieloruska presunuli žoldnieri z ruskej Wagnerovej skupiny.

K presunu došlo na základe dohody, ktorú po júnovom neúspešnom pokuse wagnerovcov o zosadenie vrchného velenia ruskej armády dosiahol Kremeľ s Lukašenkom.

Susedná Litva následne 18. augusta dočasne uzatvorila dva zo svojich šiestich hraničných priechodov s Bieloruskom. Zdôvodnila to práve prítomnosťou wagnerovcov na bieloruskom území.

Litovský prezident Gitanas Nauséda však nedávno podľa CNN povedal, že zatvorenie hraníc s Bieloruskom je už menej relevantné. Hrozba, ktorú predstavujú wagnerovci, totiž podľa jeho slov slabne v dôsledku smrti vodcu týchto ruských žoldnierov Jevgenija Prigožina, ktorý zahynul pri 23. augusta pri páde lietadla na západe Ruska.

Lotyšsko od zatvorenia zmienených dvoch litovských priechodov hlásilo nárast cezhraničnej dopravy z Bieloruska. (TASR)

Za štyridsaťosem hodín som šesťkrát prešla ukrajinsko-slovenskú a ukrajinsko-maďarskú hranicu. Ako občan Únie. Len som sa chcela vrátiť tam, kde sú vraj hlavnými hodnotami sloboda a ľudská dôstojnosť. Píše Petra Procházková. (SME)

Počet obetí ruského leteckého útoku na Kupiansk v Charkovskej oblasti sa zvýšil na šesť. Zásah dostalo auto s dobrovoľníkmi, ktorí evakuovali občanov, informoval Serhij Bolvinov, šéf vyšetrovacieho oddelenia regionálnej polície.

Medzi mŕtvymi sú dve ženy a štyria muži, Obetí bude pravdepodobne viac. "Prehľadávame neďalekú rieku a zničené autá," dodal Bolvinov. (Kyiv Independent)

Pri ruskom vzdušnom údere na Ľvov zhorelo tristo ton humanitárnej pomoci. S odvolaním sa na miestnu rímskokatolícku arcidiecézu a charitatívnu organizáciu Caritas-Spes to píše server Ukrajinská pravda.

Ukrajinské úrady medzitým informovali o deviatich obetiach, ktoré si vyžiadali posledné rozsiahle vzdušné útoky na ukrajinské mestá vrátane jedného mŕtveho v Ľvove.

"V dôsledku požiaru, ktorý vypukol po výbuchu dronu Šahíd, zhorelo v sklade takmer všetko. Je to viac ako 15 nákladných áut s humanitárnou pomocou," uviedol pomocný biskup ľvovskej arcidiecézy Edvard Kava.

Medzi humanitárnou pomocou bolo okrem iného oblečenie, obuv, potraviny a generátory poslané z Vatikánu. Organizácia Caritas-Spes uviedla, že celkovú výšku škôd bude schopná vyčísliť neskôr. O zničení zhruba 300 ton humanitárnej pomoci informovala tiež koordinátorka OSN pre humanitárnu pomoc Ukrajine Denise Brownová. Sklad využívaný organizáciou Caritas-spes zhorel do základov, uviedla podľa agentúry Reuters.

Rusku nemôžme dovoliť šíriť brutalitu na Ukrajine a rozdeliť ju, vyhlásil na pôde OSN americký prezident Biden. Vyzval svetových lídrov, aby nedopustili znižovanie podpory Ukrajine, pretože Rusko s tým počíta.

"Ak opustíme základné princípy charty OSN, aby sme upokojili agresora, môže mať ktorýkoľvek členský štát istotu, že je chránený? Ak dovolíme, aby bola Ukrajina rozrezaná, je nezávislosť ktoréhokoľvek národa bezpečná? USA a ich partneri budú brániť demokraciu. Dnes sa musíme postaviť tejto agresii, aby sme odradili ďalších potenciálnych agresorov zajtra. Len Rusko stojí mieru v ceste," povedal Biden. (Sky News)

Turecký prezident Erdogan verí Rusku rovnako, ako verí Západu. „Nemám dôvod im neveriť,“ povedal po príchode na Valné zhromaždenie OSN.

„Do tej miery, do akej je Západ spoľahlivý, je rovnako spoľahlivé aj Rusko. Posledných 50 rokov sme čakali na prahu Európskej únie a v tomto momente verím Rusku rovnako, ako verím Západu,“ vyhlásil turecký prezident.

Pokiaľ ide o vojnu a jeho kontakty s Putinom, Erdogan povedal, že je „celkom zrejmé, že táto vojna bude trvať dlho“, ale ruský vodca je „na strane ukončenia tejto vojny čo najskôr“. „To povedal a ja jeho vyjadreniu verím,“ skonštatoval. (SITA)

Slovensko plánuje v budúcom roku strojnásobiť produkciu munície a predĺžiť životnosť exspirovaných nábojov zo skladov niektorých krajín, uviedol minister obrany Martin Sklenár.

Šéf slovenského rezortu obrany zároveň na nemeckej základni Ramstein na rokovaní Kontaktnej skupiny na podporu obrany Ukrajiny povedal, že slovenská armáda je pripravená poskytnúť ukrajinským vojakom odmínovací výcvik.

Sklenár je za pripojenie sa ku takzvanej Koalícii pre podporu odmínovania Ukrajiny, ktorej vznik oznámil litovský minister obrany na júlovom rokovaní Kontaktnej skupiny.

„Jej cieľom je vycvičiť a vyzbrojiť 10 práporov pre humanitárne odmínovanie oslobodeného územia Ukrajiny. Okrem možnosti poskytnúť odmínovací výcvik ukrajinským vojakom vidíme v tejto iniciatíve aj príležitosti pre slovenský obranný priemysel,“ dodal minister Sklenár.

Pripomenul tiež, že na Ukrajinu už bolo dodaných desať odmínovacích systémov Božena. (SITA)

Jedine Rusko je zodpovedné za vojnu na Ukrajine a jedine Rusko stojí v ceste mieru, povedal Valnému zhromaždeniu OSN americký prezident Biden. Moskve vyčítal, že ako cenu za ukončenie konfliktu požaduje ukrajinskú kapituláciu a ukrajinské územia. (ČTK)

Ruský minister obrany Sergej Šojgu pricestoval do Iránu. Ruské ministerstvo uviedlo, že delegácia absolvuje rokovania s iránskym vojenským velením. (The Guardian)

Ruská invázia na Ukrajinu rozpútala hrôzu a porušuje chartu OSN, povedal generálny tajomník OSN Antonio Guterres vo svojom úvodnom prejave na Valnom zhromaždení OSN.

Guterres dodal, že Ukrajina "má pre všetkých vážne dôsledky a jadrovými hrozbami nás všetkých vystavuje riziku".

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Guterres vyzval svetových lídrov na jednotu a reformy medzinárodných inštitúcií Čítajte 

Guterres povedal, že svet potrebuje ukrajinské a ruské potraviny a hnojivá na stabilizáciu trhov a zabezpečenie potravinovej bezpečnosti. „Nevzdám sa svojho úsilia, aby sme to dosiahli,“ dodal.

Upozornil, že "globálny humanitárny systém je na pokraji kolapsu. Potreby rastú a financie vysychajú."

Ruské úrady plánujú vydať 230-tisíc certifikátov rodinám vojakov, ktorí padli na Ukrajine. Ministerstvo práce objednalo viac ako 750-tisíc certifikátov pre veteránov, napísal Anton Geraščenko, poradca ukrajinského ministra vnútra.

O týchto plánoch vlády informovali ruské médiá s odvolaním sa na údaje zverejnené na ruskom portáli štátneho obstarávania.

Celkovo bolo od začiatku vojny na Ukrajine objednaných viac ako 900-tisíc osvedčení o veteránoch a asi 260-tisíc osvedčení pre rodinných príslušníkov padlých.

"Rusko tvrdí, že pri „špeciálnej vojenskej operácii“ zahynulo len niekoľko tisíc jeho vojakov. Nepriame čísla, ako napríklad tieto objednávky certifikátov, poskytujú jasnejší obraz o ich skutočných stratách," doplnil Anton Geraščenko.

Útok na Kosťantynivku uskutočnila ruská armáda raketou protivzdušnej obrany S-300, reagovala Bezpečnostná služba Ukrajiny na správu The New York Times, ktorá tvrdila, že na trhovisko dopadla ukrajinská strela zo systému Buk.

"Dokazujú to najmä identifikované úlomky rakety zaistené na mieste tragédie," uviedla bezpečnostná služba Ukrajiny k svojej verzii incidentu, pri ktorom 6. septembra zahynulo 17 ľudí a 32 ďalších utrpelo zranenia.

Juhokórejské ministerstvo zahraničných vecí si predvolalo ruského veľvyslanca a odovzdalo mu sťažnosť na diskusie Moskvy o zbrojných dohodách a o vojenskej spolupráci so Severnou Kóreou.

Námestník juhokórejského ministra zahraničných vecí si predvolal ruského veľvyslanca Andreja Kulika a vyzval Moskvu, aby dodržiavala rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, uviedlo ministerstvo v Soule.

Predvolanie nasledovalo po stretnutí severokórejského vodcu Kim Čong-una minulý týždeň v Rusku s prezidentom Vladimirom Putinom. Navštívil tam tiež niekoľko vojenských zariadení.

Námestník ministra vyzval Rusko, aby "okamžite" prestalo robiť kroky smerujúce k vojenských vzťahom a k vojenskej spolupráci so Severnou Kóreou.

Takisto zdôraznil, že Rusko ako stály člen Bezpečnostnej rady OSN musí konať "zodpovedne" a že akékoľvek porušovanie rezolúcií alebo činy ohrozujúce bezpečnosť Južnej Kórey budú mať negatívny vplyv na vzťahy oboch krajín. (TASR)

Tri civilné obete si vyžiadal ruský vzdušný útok na mesto Kupiansk v Charkovskej oblasti, informoval guvernér Oleh Syniehubov. Dodal, že počet obetí nemusí byť konečný, rozsah škôd sa zisťuje.

Bývalého šéfa ukrajinskej Chersonskej oblasti Hennadija Lahutu našli mŕtveho v Kyjeve.  Viaceré ukrajinské médiá ho obvinili, že po začiatku invázie vo februári minulého roka odovzdal región ruskej armáde.

Telo 49-ročného činiteľa našli blízko garáží v západnej časti ukrajinskej metropoly tri dni po tom, čo Lahutovo zmiznutie ohlásila jeho manželka. Polícia prípad vyšetruje ako možnú vraždu aj samovraždu.

Zelenskyj vymenoval Lahutu do čela Chersonskej oblasti na juhu krajiny v roku 2021. V júli minulého roka ho odvolal.

Podľa zistení denníka Novaja Gazeta Lahuta prvý deň invázie položil kľúče na stôl starostu Chersonu a so slovami "Ja sa toho nezúčastňujem" opustil oblasť a vzdal sa svojich povinností. Spolu s ním odišlo aj vedenie polície, prokuratúry, súdov a o niečo neskôr sa evakuovali aj pracovníci tajnej služby SBU. Ruské vojská vďaka slabému odporu obsadili takmer celú Chersonskú oblasť.

Vo februári bol Lahuta obvinený z podvodu. Podľa SBU si pomocou falošnej listiny privlastnil auto a následne ho predal svojmu spolupracovníkovi. (ČTK)

Útok dronov na západoukrajinské mesto Ľvov si napokon vyžiadal jednu obeť. Primátor mesta Andrij Sadovyj spresnil, že telo obete sa našlo na území skladu, kde vznikol požiar. Požiarom boli poškodené tri sklady.

Podľa Sadového ide o priestory, kde sa skladovali okná, chemikálie pre domácnosť, ale aj objekt, kde charitatívna misia Caritas SPES uskladnila humanitárnu pomoc.

Podľa BBC drony v noci na utorok prelietavali priamo ponad centrum Ľvova a ich útok na mesto trval niekoľko hodín. Išlo o najdlhší útok na Ľvov od začiatku vojny.

Útočné drony boli v noci na utorok vyslané aj nad Mykolajivskú oblasť na juhu Ukrajiny. Gubernátor oblasti Vitalij Kim informoval, že zničených bolo desať bezpilotných lietadiel. Padajúce úlomky jedného z nich poškodili poľnohospodárske stroje v areáli jednej z firiem. K obetiam na životoch nedošlo.

Ukrajinské letectvo predtým informovalo, že do nočného útoku na Ukrajinu bolo nasadených 30 dronov, z ktorých 27 bolo zničených.

Okres Nikopoľ v Dnepropetrovskej oblasti v strednej časti Ukrajiny sa dostal pod delostreleckú paľbu z pozícii ruskej armády, uviedol gubenátor Serhij Lysak.

Dodal, že poškodených bolo šesť domov spolu s elektrickým vedením a plynovodom. Zranenia utrpel 71-ročný muž, ktorého do nemocnice previezli "v stredne ťažkom stave", doplnil Lysak. (TASR)

Na trhovisko v ukrajinskej Kosťantinivke v Doneckej oblasti 6. septembra zrejme omylom dopadla ukrajinská raketa z komplexu Buk, napísal to denník The New York Times po analýze tejto udalosti.

Úder v Kosťantinivke bol čo do počtu civilných obetí jedným z najhorších na Ukrajine za posledné mesiace. Podľa oznámenia ukrajinského ministra vnútra Ihora Klymenka pri ňom zahynulo 17 ľudí a 32 ďalších utrpelo zranenia. Prezident Zelenskyj zhruba dve hodiny po zásahu trhoviska obvinil z útoku Rusko, ktoré od začiatku invázie mnohokrát podniklo útoky na ukrajinské civilné ciele.

K záveru, že Kosťantinivku ale pravdepodobne zasiahla ukrajinská strela, došli novinári The New York Times okrem iného na základe analýzy trajektórie rakety alebo preskúmania miesta jej dopadu. Dráhu letu pritom analyzovali na základe videozáznamu zverejneného Zelenským, na ktorom sa otáčajú ľudia, keď počujú zvuky približujúcej sa rakety, a na strechách zaparkovaných áut je viditeľný jej odraz.

Podľa novinárov amerického denníka raketa priletela z oblasti, ktorá je pod kontrolou Ukrajiny.

Niekoľko minút pred zásahom trhoviska v Kosťantinivke sa okrem toho v miestnej skupine na platforme Telegram objavila správa o odpálení dvoch ukrajinských rakiet zem-vzduch z mesta Družkivka asi 16 kilometrov od Kosťantinivky. Odpálenie rakety počuli aj reportéri The New York Times, ktorí boli v tom čase v Družkivke. To sa pritom časovo zhodovalo so zásahom trhoviska v Kosťantinivke, kam raketa dopadla o štyri minúty neskôr.

Česko sa dohodlo s Dánskom a Holandskom, že s ich finančnou podporou bude dodávať české zbrane Ukrajine. Podľa českého ministerstva obrany ide o príležitosť pre české firmy. Prvým projektom bude 15 modernizovaných tankov T-72EA.

"Konkrétne pôjde o dodávky ďalších tankov, húfnic, ručných zbraní, bojových vozidiel pechoty, kapacít protivzdušnej obrany a prostriedkov elektronického boja či munície od firiem nášho obranného priemyslu," spresnil námestník ministerky obrany Daniel Blažkovec, ktorý v Nemecku podpísal dohodu za Českú republiku.

Kyjev podľa českého ministerstva získa nielen moderné české zbrane, ale aj modernizovanú techniku, ktorú už ich ozbrojené sily používajú. Muníciu aj techniku budú Ukrajine dodávať v nasledujúcich mesiacoch a v roku 2024.

Cieľom dohody je podľa vrchného riaditeľa sekcie obrannej politiky a stratégie na českom ministerstve obrany Jana Jireša nastaviť dlhodobú spoluprácu a podporu ozbrojeným silám Ukrajiny.

"S týmito partnermi sme sa zhodli, že pokračujúce dodávky materiálu z priemyselných zásob a výroby majú zásadný význam pre obranychopnosť Ukrajiny v budúcich mesiacoch," vysvetlil Jireš.

Česko už v minulosti dodalo Kyjevu zbrane, ktoré zaplatil iný štát. Na základe dohody so Spojenými štátmi a Holandskom už Praha dodala Ukrajine 45 kusov z 90 modernizovaných tankov T-72.

Okrem toho sa napĺňajú aj projekty na dodanie protileteckých systémov MR-2 či pasívnych sledovacích prostriedkov.

Dánsko sa chystá presunúť ďalších 45 tankov na Ukrajinu, informoval minister obrany Troels Lund Poulsen. Z nich má byť 30 tankov Leopard 1 a 15 spomínaných tankov T-72.

Medzinárodný súdny dvor by mal nariadiť Rusku náhradu škôd za vojnu. "Rusko nie je nad zákonom. Musí niesť zodpovednosť," povedal právny zástupca Ukrajiny Anton Korynevyč na súde, kde sedel iba niekoľko metrov od ruských odporcov.

Medzinárodný súdny dvor ako hlavný súdny orgán OSN sídli v Paláci mieru v Haagu.

"Máte právomoc vyhlásiť, že konanie Ruska je protizákonné, že pokračujúce zneužívanie práva musí prestať, že vaše rozhodnutia sa musia plniť a že Rusko musí zaplatiť náhradu škôd," uviedol Korynevyč sudcom.

Ukrajina podala na Rusko žalobu v Haagu niekoľko dní po invázii z 24. februára 2022 a požaduje od neho reparácie a zastavenie útokov.

Argumentom Kyjeva je, že ruský prezident Vladimir Putin uviedol údajnú "genocídu" proruských obyvateľov východnej Ukrajiny ako jeden z dôvodov, prečo Moskva napadla svojho suseda. To je podľa Ukrajiny zneužitie Dohovoru OSN o genocíde, schválenom v roku 1948, ktorý podpísali Kyjev aj Moskva.

"Naozaj môže nejaký štát zneužívať Dohovor o genocíde na ospravedlnenie dobyvačnej vojny?" položil rečnícku otázku Korynevyč.

"Je v záujme sveta povedať ´nie´, zabrániť prekrúcaniu medzinárodného práva tak, aby bolo nástrojom na porušovanie ľudských práv a na ničenie," dodal zástupca Ukrajiny.

Medzinárodný súdny dvor sa v predbežnom rozhodnutí z vlaňajšieho marca postavil na stranu Ukrajiny a nariadil Rusku, aby okamžite zastavilo inváziu. Rusko namietalo s tým, že MSD nemá právo rozhodovať v danom prípade.

"Odpor Ruska je tiež útokom na autoritu tohto súdu. Každá raketa, ktorú Rusko vystrelí na naše mestá, je vystrelená aj proti tomuto súdu," dodal Korynevyč.

V Paláci mieru sa súdne pojednávania zameriavajú na to, či je tento prípad v jurisdikcii Medzinárodného súdneho dvora. Právny tím Ruska v pondelok argumentoval, že žaloba by mala byť zamietnutá.

Moskva argumentuje, že ak Kyjev popiera, že na východe Ukrajiny je genocída, prečo súd posudzuje tento prípad na základe Dohovoru o genocíde.

Okrem oboch znepriatelených strán vystúpi na súde v stredu aj 32 spojencov Ukrajiny, ktorí chcú Kyjev podporiť.

Turecko, ktoré je členom NATO, doviezlo v tomto roku z Ruskom okupovaných oblastí Ukrajiny vyše 160-tisíc ton uhlia za zhruba 14 miliónov dolárov, vyplýva z údajov ruskej colnej správy.

Údaje ukázali, že medzi februárom a júlom doviezlo Turecko zhruba 160.400 ton uhlia, ktoré bolo vyťažené v Doneckej a Luhanskej oblasti Ukrajiny anektovaných Ruskom. Hodnota uhlia sa odhaduje na približne 14,3 milióna USD (13,41 milióna eur).

Informácie ruskej colnej správy potvrdili pre Reuters aj traja producenti uvedení v údajoch. Uviedli, že v danom období dodali uhlie vyťažené v anektovaných regiónoch do Turecka.

Na rozdiel od USA a Európskej únie Turecko neobmedzilo obchod s Ruskom či s oblasťami Ukrajiny pod kontrolou Moskvy, aj keď Washington upozorňoval, aby štáty nepomáhali Rusku financovať vojnu voči Ukrajine, alebo neobchádzali sankcie západných štátov.

Na základe údajov o obchode, ktoré Reuters získal, uhlie do Turecka dodalo minimálne 10 producentov. Turecko bolo aj zďaleka najväčším dovozcom uhlia z Ruskom okupovaných oblastí Ukrajiny. Za sledované obdobie (február - júl) sa na celkovom exporte uhlia z týchto oblastí podieľalo 95 percentami.

Turecko patrí k najväčším spotrebiteľom a dovozcom uhlia a aj z pohľadu zelenej energie ide proti súčasnému trendu vo svete, keďže zvyšuje podiel uhlia na celkovom energetickom mixe.

V 1. polroku tohto roka vyprodukovalo z uhlia dovezeného zo zahraničia 31,5 milióna megawatthodín elektrickej energie. V porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka to predstavuje zvýšenie zhruba o štvrtinu.

Predajcovia uhlia vyvezeného do Turecka sú podľa agentúry Reuters, ktorá vychádzala z databázy ruských firiem agentúry Interfax, registrovaní v Rusku a na anektovaných územiach Ukrajiny.

Kupcami sú firmy registrované v Hongkongu, Spojených arabských emirátoch (SAE) a v offshore jurisdikciách, vrátane Belize a Britských Panenských ostrovov. Priamo turecké firmy údaje colnej správy neuvádzajú. (TASR)

Ukrajinské sily pokračujú v obranných operáciách na východe a juhu Ukrajiny. Útočia na melitopoľskom a bachmutskom fronte, spôsobujú Rusom straty a oslobodzujú okupované územia a upevňujú si pozície, oznámil ukrajinský generálny štáb.

Ukrajinská armáda úspešne odrazila ruské útoky pri obci Kliščijivka. Rusí sa tiež neúspešne pokúsili získať stratené územie pri obciach Adrijivka v Doneckej oblasti a Robotyne v Záporožskej oblasti.

Generálny štáb tiež uviedol, že za posledných 24 hodín sa odohralo celkovo 35 bojových stretov. Rusi vykonali 22 raketových útokov a 57 vzdušných úderov a 55-krát útočili na ukrajinské pozície aj obývané oblasti raketometmi.

Nálety útočili na Charkovskú, Luhanskú, Doneckú, Záporožskú a Chersonskú oblasť. Delostrelecká paľba zasiahla viac ako 70 obcí v Charkovskej, Luhanskej, Doneckej, Záporožskej a Chersonskej oblasti. (SITA)

Ruský prezident Putin pôjde v októbri do Pekingu, kde sa stretne s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Po rokovaní s najvyšším čínskym diplomatom Wangom I v Moskve to povedal tajomník ruskej bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev.

"V októbri očakávame bilaterálne rozhovory ruského prezidenta Vladimira Putina a čínskeho prezidenta Si Ťin-pchinga v Pekingu v rámci medzinárodného fóra Hodvábny chodník," povedal Patrušev. (ČTK)

Bulharsko by sa malo pripraviť na to, že ho vojna na Ukrajine neobíde, uviedol minister obrany Todor Tagarev v súvislosti s dronom naloženým výbušninami, ktoré našli v turistickej destinácii Ťulenovo pri hranici s Rumunskom.

„Nemáme dôvod si myslieť, že nás táto vojna nejako obíde. Áno, existujú riziká pre Bulharsko,“ zdôraznil Tagarev a podotkol, že dron v Ťulenove nie je ojedinelý prípad. Zároveň poznamenal, že trvá vyšetrovanie toho, ako sa bezpilotné lietadlo dostalo do Bulharska. Podľa Tagareva sa takéto udalosti dejú každý týždeň a dokonca aj viac ako raz za týždeň.

„Bulharská armáda si udržiava kapacity a personál, aby bola schopná reagovať na odhalenie nevybuchnutej munície. Ako som povedal, dron určite nezachytia radarové stanice. Nevieme, kedy a ako sa objavil, či spadol do vody alebo sa sem dostal iným spôsobom,“ poznamenal Tagarev.

Bulharské úrady poslali v pondelok do mestečka Ťulenovo špeciálnu jednotku, aby preskúmala a deaktivovala dron s výbušninami. Podľa svedkov bol dron tri až 3,5 metra dlhý a mal na sebe pripevnenú nádobu s výbušninami. (SITA)

Ruská armáda zasiahla trolejbus v Chersone, pričom zahynul 49-ročný policajt. Ďalší dvaja civilisti boli zranení, informovala polícia. V meste vypukol požiar v sklade s rozlohou približne tisíc metrov štvorcových, informovali úrady.

USA a spojenci poskytli Ukrajine na obranu pred ruskou inváziou pomoc za viac ako 76 miliárd dolárov a budú v tom pokračovať, oznámil americký minister obrany Lloyd Austin.

Austin na rokovaní kontaktnej skupiny pre Ukrajinu na americkej základni Ramstein v Nemecku tiež povedal, že Ukrajina už čoskoro dostane sľúbené americké tanky Abrams a že USA na svojom území pomôžu s výcvikom ukrajinských pilotov na stíhačkách F-16.

"Čas nie je na strane ruského prezidenta Vladimira Putina, čas nie je nikdy na strane diktátorov a agresie," povedal americký minister.

Uviedol, že Ukrajinci a ukrajinská armáda zvádza tvrdé boje s ruskými jednotkami a že sa im darí stále postupovať.

"Putin sa snaží demoralizovať ukrajinský ľud, namiesto toho ale demoralizoval ruskú armádu," povedal Austin.

Poukázal na to, že zatiaľ čo k Ukrajine a jej boju za demokraciu sa priklonil Západ, Kremeľ hľadá pomoc pri autoritárskych režimoch v Iráne a KĽDR.

Americký minister obrany poďakoval viacerým európskym štátom, okrem iného Nemecku, Holandsku, Dánsku či Poľsku za výraznú pomoc Ukrajine v podobe moderných tankov Leopard 2A6, protivzdušnej obrany a plánovaného poskytnutia stíhačiek F-16.

Stíhačky prisľúbili Dánsko, Holandsko a Nórsko, výcvik pilotov sa bude uskutočňovať vo viacerých krajinách, okrem iného v Dánsku, Rumunsku a Británii.

Austin dodal, že USA sa pripoja k výcviku ukrajinských pilotov.

V Rusku sa chystá ďalšia vzbura, ktorá povedie k roztriešteniu federácie, povedal to tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Oleksij Danilov. Ukrajina podľa neho vie, kto povedie vzburu a akým spôsobom sa udeje.

„Myslím si, že toto už nebude pochod. Pripomeňme si, ako sa v auguste 1991 odohral rozpad Sovietskeho zväzu. My vieme, kto to riadi a ako sa to deje. Kedy v Rusku nastane ďalšia rebélia, je otázkou krátkeho času. Uvidíme, čo bude ďalej, ale procesy už prebiehajú,“ uviedol Danilov.

Zároveň dodal, že do plánov na vzburu prehovorí i údajne vážny zdravotný stav čečenského vodcu Ramzana Kadyrova.

Danilov poznamenal, že ruské oligarchické skupiny, ktoré si žili svojím vlastným životom, by po Putinovom šialenom rozhodnutí začať vojnu mali zabudnúť na mier.

Na otázku, či sú medzinárodní partneri pripravení na rozpad Ruska, Danilov odpovedal: „Mnohí sú si vedomí, ale niektorí veria, že tento proces možno kontrolovať a možno predpokladať také veci, ktoré nedovolia rozpad Ruska. Môžem povedať, že nikto to nebude môcť ovplyvniť, Rusko bude nútené sa roztrieštiť a určite sa to stane ešte za nášho života. A žiadna sila to nedokáže zastaviť, pretože to je historický proces.“ (SITA)

Nákladná loď s naloženým ukrajinským obilím opustila čiernomorský prístav Čornomorsk napriek vyhrážaniu Ruska, že za možný vojenský terč bude pokladať aj civilné plavidlá.

Loď s obilím vyplávala z Čornomorska prvýkrát od júla, keď stroskotala obilná dohoda sprostredkovaná OSN a Tureckom, ktorá zaručovala aj počas vojny bezpečný prevoz obilia z ukrajinských prístavov cez Čierne more.

"Plavidlo Resilient Africa (Odolná Afrika) s 3000 tonami pšenice opustilo prístav Čornomorsk a smeruje k prielivu Bospor," uviedol na Facebooku ukrajinský vicepremiér a minister pre infraštruktúru Olexandr Kubrakov. Čornomorsk sa nachádza v Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny.

Minister spresnil, že loď vplávala do ukrajinského prístavu Čornomorsk pred niekoľkými týždňami práve cez novovytvorený koridor, spolu s ďalším plavidlom, ktoré podľa Kubrakova čoskoro vypláva do Egypta.

Boje prebiehajú aj pri Chersone o ostrovy v ústí Dnepra. "Obe strany podnikli útoky s tímami na malých člnoch pri ostrovoch z protiľahlých brehov rieky," uvádza britské ministerstvo obrany v spravodajskej aktualizácii.

"Počet zapojených síl je relatívne malý v porovnaní s inými frontami, obe strany však považujú túto oblasť za strategicky dôležitú, keďže tieto boje viažu jednotky, ktoré potom chýbajú na hlavnom fronte v Záporožskej a Doneckej oblasti," dodáva britský rezort obrany.

Personálne straty okupantov sa zvýšili o 520 vojakov na zhruba 273 460, oznámilo velenie Ukrajiny. Ruská armáda prišla aj o ďalších 17 bojových obrnených vozidiel, 35 delostreleckých, dva raketové a jeden protivzdušný systém, 15 dronov a 17 rakiet.

Skupina hospodársky silných krajín G7 vyzvala Čínu, aby naliehala na Rusko, aby zastavilo svoju agresívnu vojnu a okamžite, úplne a bezpodmienečne stiahlo svoje jednotky z Ukrajiny.

Zhodli sa na tom ministri zahraničných vecí G7 na stretnutí popri zasadnutí 78. Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. Oznámil to japonský rezort diplomacie, informuje TASR na základe správy agentúry Reuters.

V spoločnom stanovisku ministri privítali účasť Číny na mierovom summite v saudskoarabskej Džidde a vyzvali Peking, aby naďalej podporoval spravodlivý a trvalý mier, a to aj prostredníctvom priameho dialógu s Ukrajinou.

Šéfovia diplomacie priamo nemenovali žiadne krajiny, ale uviedli, že "zopakovali výzvu tretím stranám, aby zastavili akúkoľvek pomoc poskytovanú ruskej útočnej vojne, inak budú čeliť vážnym následkom". (TASR)

Rusko má v okupovaných častiach Ukrajiny viac ako 200-tisíc vojakov. Ako referuje web Kyiv Independent, v rozhovore pre televíziu CNN to povedal predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley.

Aj keď Milley uznal, že ukrajinská protiofenzíva dosiaľ postupovala relatívne pomalším tempom, zdôraznil, že ukrajinská armáda „neplytvá silami“ a neustále napreduje.

Podľa Milleyho nemožno pokračujúcu ukrajinskú protiofenzívu označiť za zlyhanie, keďže Ukrajina prelomila niekoľko ruských obranných línií a stále má čas na dosiahnutie ďalších výsledkov.

Nemecko pripravuje pre Ukrajinu balík pomoci v hodnote 400 miliónov eur. Ako referuje web Kyiv Independent, v rozhovore pre denník Bild to povedal nemecký minister obrany Boris Pistorius.

Podľa neho by balík mal obsahovať muníciu, rakety, obrnené vozidlá, odmínovacie zariadenia, oblečenie či generátory potrebné na nadchádzajúcu zimu.

Na otázku o možnosti poskytnúť Ukrajine rakety dlhého doletu Taurus Pistorius povedal, že rozhodnutie ešte nepadlo, pretože Berlín musí zvážiť „rôzne politické, právne, vojenské a technické aspekty“.

Pri útoku na Ľvov utrpela zranenia jedna osoba. Gubernátor oblasti Maxym Kozyckyj priblížil, že spod sutín boli vytiahnutí dvaja ľudia, muž a žena.

Podľa jeho slov žena podľa prvotných informácii neutrpela zranenia, muž je vo vážnom stave". Dodal, že hrozba útoku pominula a poďakoval ukrajinskej armáde.

Bezpečnostná situácia Ruskom okupovanej Záporožskej elektrárne sa mierne zlepšila. Vyhlásil to šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi, ktorého citovala ruská agentúra RIA Novosti.

MAAE podľa neho nezaznamenala žiadne ostreľovanie najväčšej európskej atómovej elektrárne. Situácia však zostáva veľmi citlivá, dodal Grossi.

"Pozorovali sme isté zlepšenie, ale situácia zostáva veľmi krehká," povedal šéf agentúry dohliadajúci na bezpečnosť jadrových podnikov.

Rusko elektráreň obsadilo krátko po začiatku vlaňajšej invázie na Ukrajinu a teraz cez ňu prakticky vedie frontová línia. (ČTK)

Ruský raketový útok zasiahol v pondelok večer priemyselnú zónu Charkova. Ukrajinská agentúra Ukrinform s odvolaním sa na armádu napísala, že novým dronovým útokom čelili aj niektoré oblasti na východe a juhu krajiny.

Ruská strana uviedla, že protivzdušná obrana zneškodnila tri vzdušné ciele v Belgorodskej oblasti.

"Máme informácie o zásahu priemyselnej zóny vo štvrti Cholodnohirskyj," uviedol starosta Charkova Ihor Terechov bez ďalších podrobností o škodách či obetiach. Ďalšie zdroje na Telegrame hovoria o explóziách v tomto druhom najväčšom ukrajinskom meste.

Gubernátor ruskej Belgorodskej oblasti Vjačeslav Gladkov na Telegrame oznámil, že boli v regióne zneškodnené tri vzdušné objekty. Po útoku podľa neho zostali škody na elektrickej rozvodnej sieti, nie obete na životoch. (ČTK)

Ukrajinský prezident navrhol, aby členovia porozmýšľali, či Rusko stále patrí do OSN. Zelenskyj pricestoval do New Yorku na Valné zhromaždenie OSN, v utorok by mal vystúpiť v rámci všeobecnej rozpravy.

"Pre nás je veľmi dôležité, že všetky naše slová, naše posolstvá, si vypočujú naši partneri. A otázka, či je v OSN stále miesto pre ruských teroristov, nie je pre mňa. Myslím, že je to otázka pre všetkých členov OSN," povedal Zelenskyj po tom, čo navštívil zranených ukrajinských vojakov, ktorí sa zotavujú v nemocnici v New Yorku.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zelenskyj priletel do New Yorku: Krajiny by mali zvážiť, či Rusko naďalej patrí do OSN Čítajte 

Zelenskyj má v stredu má diskutovať na rokovaní Bezpečnostnej rady OSN o situácii na Ukrajine. Rusko je jedným z piatich stálych členov BR OSN a očakáva sa, že šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov na stredajšom stretnutí vystúpi s príhovorom.

Na otázku, či zostane v miestnosti a vypočuje si príhovor šéfa ruskej diplomacie, Zelenskyj odpovedal: "Naozaj neviem, ako to bude."

Mesto Ľvov na západe Ukrajiny čelilo v noci dronovému útoku. Tamojší starosta Andrij Sadovyj hlásil explózie a požiar v priemyselnom sklade. 

Sadovyj v príspevku na platforme Telegram napísal, že vo Ľvovskej oblasti je aktivovaná protivzdušná obrana. Obyvateľom odporučil, aby vyhľadali úkryt.

Podľa AFP začali drony na mesto útočiť vo viacerých vlnách približne o 4.30 miestneho času. Ukrajinské vzdušné sily na Telegrame napísali, že hrozba útoku dronov v Ľvovskej oblasti pretrváva. "Protivzdušná obrana operuje," dodali.

Poľnohospodári zablokovali cesty vo viacerých bulharských mestách, aby protestovali voči rozhodnutiu tamojšej vlády nepredĺžiť platnosť zákazu na dovoz ukrajinského obilia, ktorý vypršal v piatok 15. septembra.

Farmári svojimi traktormi zablokovali aj dva mosty cez rieku Dunaj, ktoré Bulharsko spájajú so susedným Rumunskom. "Závody dovážajú lacnejšie obilie z Ukrajiny, zatiaľ čo naše náklady sa od začiatku vojny strojnásobili," povedal AFP jeden z poľnohospodárov demonštrujúcich v meste Dragoman ležiacom pri srbských hraniciach.

Ďalší poľnohospodár sa sťažoval na "zdeformovaný trh". "Mám silá plné pšenice a slnečnicové semená, ktoré teraz žnem, nemám kde uskladniť, pričom potom ešte príde kukurica," povedal.

Hnev bulharských poľnohospodárov eskaloval po víkendovom vyjadrení proeurópskeho premiéra Nikolaja Denkova, ktorý ich obvinil z toho, že sa správajú ako "teroristi", keď odmietajú rokovať. Premiér tiež povedal, že malá časť poľnohospodárov v krajine dostala veľký podiel z mnohomiliardových štátnych dotácií, pričom si za ne nakúpila "vily, jachty a drahé autá".

Ďalšie demonštrácie poľnohospodárov sú plánované na utorok v bulharskom hlavnom meste Sofia. (TASR)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval do New Yorku na 78. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN. V rámci návštevy USA má navštíviť aj Washington, kde sa stretne s americkým prezidentom Joeom Bidenom.

Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti napísal, že do Spojených štátov pricestoval so svojou manželkou Olenou. Priblížil, že na pôde OSN má naplánované viaceré bilaterálne stretnutia. V utorok by mal na Valnom zhromaždení OSN vystúpiť v rámci všeobecnej rozpravy.

Ide o Zelenského druhú návštevu Spojených štátov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, pripomína AFP.

"Ukrajina predloží členským štátom OSN konkrétny návrh, ako posilniť princíp územnej celistvosti a zlepšiť schopnosť OSN zmariť a zastaviť agresiu," uviedol ukrajinský prezident.

Dodal, že vo Washingtone okrem rokovania s Bidenom absolvuje aj stretnutia s lídrami oboch komôr amerického Kongresu, vojenským vedením USA, americkými podnikateľmi, novinármi a s Ukrajincami žijúcimi v Spojených štátoch.

Mexický prezident Andrés Manuel López Obrador obhajoval účasť ruskej vojenskej jednotky na víkendovej prehliadke pri príležitosti Dňa nezávislosti Mexika.

Reagoval tak na ostrú kritiku, že Mexiko poskytlo priestor jednotke štátu, ktorý zaútočil na Ukrajinu. Kritiku vedeniu Mexika adresovali ukrajinská veľvyslankyňa v Mexiku, opoziční politici i časť médií.

López Obrador však povedal, že Mexiko povolilo účasť každej krajine.

"Máme vzťahy so všetkými krajinami sveta a pozývame každého," povedal López Obrador na pravidelnej tlačovej konferencii v reakcii na to, že prítomnosť ruskej jednotky vyvolala - ako poznamenal - "škandál".

Ľavičiar López Obrador sa vo vojne medzi Ruskom a Ukrajinou snažil zachovať neutralitu Mexika a v istom momente navrhol mierové rozhovory. Jeho vláda však podporila niektoré významné rezolúcie OSN, ktoré kritizujú úlohu Ruska v konflikte.

Ukrajinská veľvyslankyňa v Mexiku Oxana Dramarecká na platforme X, predtým známej ako Twitter, uviedla, že vojenská prehliadka bola "pošpinená" účasťou ruskej jednotky, ktorá má podľa nej na rukách krv. Adresovala mexickému prezidentovi otázku, či je jeho postoj v súlade s politikou neutrality a odsúdenia agresie voči Ukrajine zo strany Mexika.

Xóchitl Gálvezová, hlavná opozičná kandidátka v budúcoročných prezidentských voľbách v Mexiku, uštedrila Lópezovi Obradorovi kritiku, keď na platforme X napísala, že "dal jasne najavo, že jeho priatelia sú diktátori, a nie demokrati".

Na prehliadke sa za Rusko zúčastnil 154. samostatný veliteľský Preobraženský pluk. Okrem neho aj jednotky z Brazílie, Čile, Číny, Kuby, Nepálu, Nikaraguy, Srí Lanky a Venezuely.

Pod paľbu kritiky sa dostala aj Nikaragua, ktorej vláde sa vyčíta potláčanie opozície voči prezidentovi Danielovi Ortegovi. Ortega pri obrane svojho konania tvrdí, že jeho odporcovia sa pokúšajú o štátny prevrat. (TASR)