Ukrajina Rusko Online: Kyjev podal WTO sťažnosť proti Slovensku, Poľsku a Maďarsku, dôvodom je embargo na obilie

Poľnohospodári zablokovali cesty vo viacerých bulharských mestách, aby protestovali voči rozhodnutiu tamojšej vlády nepredĺžiť platnosť zákazu na dovoz ukrajinského obilia, ktorý vypršal v piatok 15. septembra.

Farmári svojimi traktormi zablokovali aj dva mosty cez rieku Dunaj, ktoré Bulharsko spájajú so susedným Rumunskom. "Závody dovážajú lacnejšie obilie z Ukrajiny, zatiaľ čo naše náklady sa od začiatku vojny strojnásobili," povedal AFP jeden z poľnohospodárov demonštrujúcich v meste Dragoman ležiacom pri srbských hraniciach.

Ďalší poľnohospodár sa sťažoval na "zdeformovaný trh". "Mám silá plné pšenice a slnečnicové semená, ktoré teraz žnem, nemám kde uskladniť, pričom potom ešte príde kukurica," povedal.

Hnev bulharských poľnohospodárov eskaloval po víkendovom vyjadrení proeurópskeho premiéra Nikolaja Denkova, ktorý ich obvinil z toho, že sa správajú ako "teroristi", keď odmietajú rokovať. Premiér tiež povedal, že malá časť poľnohospodárov v krajine dostala veľký podiel z mnohomiliardových štátnych dotácií, pričom si za ne nakúpila "vily, jachty a drahé autá".

Ďalšie demonštrácie poľnohospodárov sú plánované na utorok v bulharskom hlavnom meste Sofia. (TASR)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj pricestoval do New Yorku na 78. zasadnutie Valného zhromaždenia OSN. V rámci návštevy USA má navštíviť aj Washington, kde sa stretne s americkým prezidentom Joeom Bidenom.

Zelenskyj v príspevku na sociálnej sieti napísal, že do Spojených štátov pricestoval so svojou manželkou Olenou. Priblížil, že na pôde OSN má naplánované viaceré bilaterálne stretnutia. V utorok by mal na Valnom zhromaždení OSN vystúpiť v rámci všeobecnej rozpravy.

Ide o Zelenského druhú návštevu Spojených štátov od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, pripomína AFP.

"Ukrajina predloží členským štátom OSN konkrétny návrh, ako posilniť princíp územnej celistvosti a zlepšiť schopnosť OSN zmariť a zastaviť agresiu," uviedol ukrajinský prezident.

Dodal, že vo Washingtone okrem rokovania s Bidenom absolvuje aj stretnutia s lídrami oboch komôr amerického Kongresu, vojenským vedením USA, americkými podnikateľmi, novinármi a s Ukrajincami žijúcimi v Spojených štátoch.

Mexický prezident Andrés Manuel López Obrador obhajoval účasť ruskej vojenskej jednotky na víkendovej prehliadke pri príležitosti Dňa nezávislosti Mexika.

Reagoval tak na ostrú kritiku, že Mexiko poskytlo priestor jednotke štátu, ktorý zaútočil na Ukrajinu. Kritiku vedeniu Mexika adresovali ukrajinská veľvyslankyňa v Mexiku, opoziční politici i časť médií.

López Obrador však povedal, že Mexiko povolilo účasť každej krajine.

"Máme vzťahy so všetkými krajinami sveta a pozývame každého," povedal López Obrador na pravidelnej tlačovej konferencii v reakcii na to, že prítomnosť ruskej jednotky vyvolala - ako poznamenal - "škandál".

Ľavičiar López Obrador sa vo vojne medzi Ruskom a Ukrajinou snažil zachovať neutralitu Mexika a v istom momente navrhol mierové rozhovory. Jeho vláda však podporila niektoré významné rezolúcie OSN, ktoré kritizujú úlohu Ruska v konflikte.

Ukrajinská veľvyslankyňa v Mexiku Oxana Dramarecká na platforme X, predtým známej ako Twitter, uviedla, že vojenská prehliadka bola "pošpinená" účasťou ruskej jednotky, ktorá má podľa nej na rukách krv. Adresovala mexickému prezidentovi otázku, či je jeho postoj v súlade s politikou neutrality a odsúdenia agresie voči Ukrajine zo strany Mexika.

Xóchitl Gálvezová, hlavná opozičná kandidátka v budúcoročných prezidentských voľbách v Mexiku, uštedrila Lópezovi Obradorovi kritiku, keď na platforme X napísala, že "dal jasne najavo, že jeho priatelia sú diktátori, a nie demokrati".

Na prehliadke sa za Rusko zúčastnil 154. samostatný veliteľský Preobraženský pluk. Okrem neho aj jednotky z Brazílie, Čile, Číny, Kuby, Nepálu, Nikaraguy, Srí Lanky a Venezuely.

Pod paľbu kritiky sa dostala aj Nikaragua, ktorej vláde sa vyčíta potláčanie opozície voči prezidentovi Danielovi Ortegovi. Ortega pri obrane svojho konania tvrdí, že jeho odporcovia sa pokúšajú o štátny prevrat. (TASR)

Tehotnú ruskú vojačku odsúdili na šesťročné väzenie za to, že nenastúpila do služby. Vojenský súd v meste Vladikavkaz pritom nevzal do úvahy lekársku správu, ktorá odporúčala dočasné oslobodenie vojačky od výkonu služby.

Vzhľadom na to, že vojačka nedala v armáde výpoveď, musela byť podľa súdu posudzovaná ako dezertérka.

Obhajoba uviedla, že sa voči verdiktu odvolá.

Odsúdená desiatnička je profesionálnou vojačkou od roku 2016 a má už jedno päťročné dieťa, uvádzajú ruské médiá odvolávajúce sa na informácie, ktoré zazneli na súde. Súd jej odročil výkon trestu až na rok 2032, v ktorom už budú jej deti staršie. (TASR)

Moskva odsúdila obmedzenia uvalené EÚ na ruských občanov pri vstupe na územie eurobloku vrátane zákazu prevozu niektorých osobných vecí. Rusko toto opatrenia označilo za absurdné a zamerané na poškodenie radových občanov Ruska. (TASR)

Rusko odpálilo riadené strely s plochou dráhou letu na cvičné ciele simulujúce plavidlá v Beringovom mori, oddeľujúcom Rusko a Aljašku. Cieľom cvičenia malo byť zvýšenie pripravenosti síl chrániacich námornú cestu v oblasti Arktídy.

Cvičenie sa odohralo na Čukotskom polostrove a v Čukotskom a Beringovom mori pod dozorom admirála Nikolaja Jevmenova, vrchného veliteľa ruského námorníctva.

Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že počas cvičenia boli z pozemných, lodných a ponorkových odpaľovacích zariadení odpálené riadené strely Vulcan, Granit a Onyx, ktoré na vzdialenosť niekoľkých stoviek kilometrov zasiahli cvičné ciele. Ministerstvo ďalej uvádza, že na cvičení sa zúčastnilo približne 10 000 vojakov, lietadlá a vrtuľníky. (TASR)

Kyjev podal Svetovej obchodne organizácii sťažnosť proti Slovensku, Poľsku a Maďarsku pre ich rozhodnutie pokračovať v embargu na dovoz ukrajinského obilia.

S odvolaním sa na dnešné vyhlásenie ukrajinského ministerstva hospodárskeho rozvoja a obchodu o tom informovala agentúra Reuters.

Bratislava, Varšava a Budapešť zaviedli zákaz dovozu obilia v snahe ochrániť svojich vlastných poľnohospodárov, ktorí by podľa nich inak museli konkurovať lacným poľnohospodárskym plodinám dovážaným z Ukrajiny.

"Je dôležité ukázať, že toto konanie (Poľska, Slovenska a Maďarska) je z právneho hľadiska nesprávne. A preto zajtra (v pondelok) začneme s právnymi krokmi," povedal v nedeľu denníku Politico námestník ukrajinského ministra pre ekonomiku a obchod Taras Kačka. Dodal, že Kyjev sa tiež chystá zaviesť odvetné opatrenia ohľadom dovozu ovocia a zeleniny z Poľska. (ČTK)

Pápež František prijal nového ruského veľvyslanca pri Svätej stolici Ivana Soltanovského. Okrem iného diskutovali o pontifikových snahách dosiahnuť mier na Ukrajine.

Soltanovskij, ktorý je dlhoročným diplomatom, pre ruskú štátnu agentúru TASS povedal, že s pápežom sa "rozprávali o misii pápežovho mierového vyslanca na Ukrajine kardinála Mattea Zuppiho a dohodli sa na úprimnom a otvorenom dialógu postavenom na vzájomnom rešpekte". (TASR)

Nemecko poskytne Ukrajine zbrane a muníciu, obrnené vozidlá, zimné oblečenie a generátory v hodnote 400 miliónov eur, vyhlásil minister obrany Boris Pistorius s tým, že o strelách s plochou dráhou letu Taurus vláda ešte nerozhodla. (ČTK)

Svet by mal využiť príležitosť rokovania Valného zhromaždenia OSN na vytvorenie mieru na Ukrajine, ale to si vyžaduje dialóg medzi znepriatelenými stranami, vyhlásil minister zahraničných vecí a obchodu Péter Szijjártó.

Šéf maďarskej diplomacie v súvislosti so zasadnutím Rady pre zahraničné veci Európskej únie ďalej uviedol, že kolegovia budú samozrejme varovať všetkých pred stretávaním sa a rokovaním s predstaviteľmi ruskej vlády.

"Myslím si, že toto je nesprávny smer. Sme v New Yorku na Valnom zhromaždení OSN. OSN nebola vytvorená na to, aby sa v nej združovali podobne zmýšľajúci ľudia, na to sú iné organizácie, ako napríklad NATO alebo Európska únia," povedal Szijjártó.

OSN podľa jeho slov vznikla preto, aby sa strany, ktoré medzi sebou dokonca vedú vojnu, mohli spolu aspoň hovoriť, pretože potom je aj nádej, že sa načrtne nejaké riešenie, alebo sa situácia aspoň nezhorší.

"Svet by mal využiť tento týždeň na vytvorenie mieru na Ukrajine. Tu sú Rusi, tu sú Ukrajinci, tu sú Američania či Francúzi, tu by bolo možné, aby sa všetci takpovediac porozprávali na neutrálnom území," podčiarkol maďarský minister, ktorý vyhlásil, že sa stretne s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom podľa plánov v druhej polovici týždňa.

Ako dodal, považoval by to za správne, keby to isté urobilo čo najviac jeho západoeurópskych rezortných partnerov. (TASR)

Ukrajinská armáda prelomila obranné línie okupantov pri Bachmute v Doneckej oblasti. "V Bachmute a okolí sa bojuje, no vďaka postupu sa nám podarilo preraziť nepriateľské línie," vyhlásil veliteľ pozemných vojsk Olexandr Syrskyj.

Syrskyj doplnil, že v bojoch na bachmutskom fronte boli porazené a znefunkčnené niektoré z najpripravenejších ruských jednotiek.  Dodal, že nepriateľ sa snaží o získanie stratených pozícií.

Podľa Syrského je všeobecná situácia vo východnom smere naďalej zložitá. Ruskí okupanti sa nevzdali úmyslov obnoviť útočné akcie v smere na Kupiansk a Lyman, zvlášť po tom, ako v uplynulých dňoch Ukrajinci oslobodili ďalšie dve dediny v oblasti - Andrijivku a Kliščijivku. (TASR, SITA)

Bývalý diakon pravoslávnej cirkvi je podozrivý z toho, že za peniaze pomohol najmenej šiestim Ukrajincom vyhnúť sa brannej povinnosti. Muži opustili územie Ukrajiny vďaka tomu, že ich kňaz vydával za misionárov.

Aby sa dohoda mohla uskutočniť, duchovný sfalšoval zoznamy misionárov, ktorí mali v mene biskupa ísť do zahraničia, kde sa mali starať o duchovné potreby ukrajinských veriacich alebo študovať.

Ukrajinská bezpečnostná služba (SBU) minulý týždeň informovala, že zadržaný bývalý diakon patril k Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi (UPC) - jednej z dvoch hlavných vetiev pravoslávia na Ukrajine, ktorá bola donedávna napojená na moskovský patriarchát.

Podľa SBU duchovný za svoje služby získal 4 500 dolárov. Počas bytovej prehliadky SBU zhabala bývalému diakonovi počítače, mobilné telefóny, SIM karty i hotovosť v dolároch.

Na základe výsledkov vyšetrovania bol zadržaný muž obvinený z nelegálnej prepravy osôb cez štátnu hranicu Ukrajiny, za čo mu hrozí až deväť rokov odňatia slobody a prepadnutie majetku. (TASR)

Jedna civilistka zomrela a štyria ďalší ľudia utrpeli zranenia pri ruských útokoch v Chersonskej a Doneckej oblasti. V Beryslave pri Chersone okupanti dronom zasiahli lokalitu pri autobusovej stanici a zranili štyroch civilistov.

Na komunikačnej platforme Telegram to uviedol gubernátor oblasti Oleksandr Prokudin.

Ruská armáda bombardovala aj mesto Avdijivka v Doneckej oblasti, pričom zabila jednu ženu, oznámil šéf vojenskej administratívy mesta Vitalij Barabaš.

Avdijivka sa nachádza v strednej časti Doneckej oblasti. Pred začiatkom otvorenej ruskej vojny proti Ukrajine malo mesto viac ako 31-tisíc obyvateľov. Podľa Barabaša teraz v Avdijivke zostalo len 1 653 ľudí. (SITA)

Na bieloruskom území v súčasnosti zostáva menej ako tisíc príslušníkov ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny, pričom dve stovky z nich pôsobia ako inštruktori, tvrdí ukrajinské Národné centrum odporu.

„Miestne hnutie odporu hlási, že v Bielorusku zostalo menej ako tisíc wagnerovcov," uviedlo ukrajinské Národné centrum odporu.

Dodalo, že 200 z nich sú inštruktormi bieloruského ministerstva vnútra a rezortu obrany a zvyšok tvoria tí, ktorí nechcú byť členmi novej súkromnej armády ani súčasťou síl ministerstva obrany Ruskej federácie. (SITA)

V Holandsku zatkli dvoch mužov pre podozrenie z obchádzania sankcií voči Rusku, pričom jeden z nich je zamestnancom ministerstva obrany, píše sa v správe holandskej Fiškálnej informačnej a vyšetrovacej služby.

Predpokladá sa, že dvojica mužov z mesta Arnhem spolupracovala pri exporte dielcov pre lietadlá do Ruska po začatí ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022.

Prvého podozrivého, muža vo veku 53 rokov, zatli 29. augusta a druhého podozrivého, 48-ročného zamestnanca rezortu obrany, zadržali 30. augusta.

Zadržaný 48-ročný muž viedol spoločnosť s názvom Marine Aerospace, ktorá podľa vyšetrovateľov exportovala dielce pre lietadlá do Ruska cez Spojené arabské emiráty a Tadžikistan, uviedol holandský investigatívny portál Follow the Money.

Hoci holandská prokuratúra prešetruje desiatky prípadov podozrení obchádzania sankcií, tento prípad je úplne unikátny povedal pre Kyiv Independent žurnalista z portálu Follow the Money Krijn Schramade.

Ide o prvý prípad, v ktorom sa predpokladá, že podozrivý profitoval z obchodu s Ruskom a zároveň bol zamestnancom ministerstva, ktoré pravidelne posiela vojenskú podporu Ukrajine, dodal Schramade. (SITA)

Ruské ministerstvo práce vyhlásilo tender na dodanie 230-tisíc certifikátov pre rodinných príslušníkov zosnulých ruských vojakov a viac ako 750-tisíc osvedčení o štatúte vojnového veterána.

Informuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ruský web Verstka.

„Je to niekoľkonásobne viac ako doteraz. Ministerstvo práce v máji objednalo tlač takmer 100-tisíc potvrdení o štatúte vojnového veterána a viac ako 23-tisíc potvrdení pre rodinných príslušníkov zosnulých,“ uvádza Verstka a dodáva, že minulé leto podpísalo ministerstvo práce zmluvu na tlač viac ako 82-tisíc kusov potvrdení o štatúte vojnového veterána a takmer šesťtisíc potvrdení pre rodinných príslušníkov zosnulých vojakov.

Podľa generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl prišlo v doterajšom priebehu vojny na Ukrajine o život 272 940 ruských vojakov. (SITA)

Na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu ochraňovalo juh ukrajinského územia asi 1 500 vojakov, predovšetkým v Chersonskej oblasti. V rozhovore to povedal generálmajor Sokolov, ktorý bol zástupcom veliteľa síl na juhu krajiny.

V čase, keď Rusi spustili rozsiahlu ofenzívu, boli mnohí ukrajinskí vojaci z tohto počtu na cvičeniach v iných častiach krajiny. Počas postupu Rusov tak nedokázali prísť na obranné línie.

„Keď som si uvedomil, že sa nestihnú dostať do prvých línií, pretože nepriateľ už aktívne postupoval, dal som rozkaz presunúť sa do obrany tam, kde sú. To sa čiastočne podarilo,“ povedal Sokolov.

Podľa Sokolova mal nepriateľ úplnú prevahu v personáli a výstroji. Rusi mali vtedy až 20-tisíc vojakov a 20-násobnú prevahu v technike.

Ukrajinská protivzdušná obrana sa navyše prvý deň nijako neprejavila, takže ruskí okupanti mali podľa Sokolova na juhu úplnú prevahu vo vzduchu. (SITA)

V boji na Ukrajine bol zabitý veliteľ 31. výsadkovej útočnej brigády ruskej armády Andrej Kondraškin, uviedol predstaviteľ proruských separatistov v Doneckej oblasti.

Na komunikačnej platforme Telegram to oznámil Alexander Chodakovskyj, veliteľ práporu Vostok, ktorý od roku 2014 bojuje za separatistov. Podľa médií Kondraškin bojoval v čečenských vojnách.

Ruské ministerstvo obrany správu o smrti veliteľa 31. výsadkovej útočnej brigády nekomentovalo. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Návrat Fica k moci by mohol znamenať, že Slovensko opustí demokratický smer, píše v predvolebnej reportáži svetová agentúra Associated Press. Podotýka tiež, že situácia na Slovensku je súčasťou širšieho trendu v Európe. (SME)

Ukrajinské sily zasiahli budovu ruskej správy v okupovanom Donecku na východe Ukrajiny, uviedla agentúra TASS s tým, že Ukrajina na útok zrejme použila raketomety HIMARS americkej výroby.

Mŕtvi alebo zranení podľa nej na mieste nie sú. Kyjev sa k ruskému oznámeniu zatiaľ nevyjadril.

O explóziách v blízkosti budovy ruskej správy informovala dnes tiež agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na svojho spravodajcu na mieste.

Na videu, ktoré sa v súvislosti so správou šíri na sociálnych sieťach, je počuť rana a vidieť hustý dom stúpajúci nad výškovými budovami. Hlas za kamerou hovorí, že ide o centrum Donecku.

Poslanca ukrajinského parlamentu Nestora Šufryča obvinili z vlastizrady po vyšetrovaní, ktoré podnikla bezpečnostná služba a generálna prokuratúra Ukrajiny.  

Na základe zistení bol poslanec Šufryč obvinený z "protiukrajinských aktivít" vrátane "rozvracania informačného priestoru".

Z vyšetrovania vyplýva, že Šufryč úzko spolupracoval s Volodymyrom Sivkovyčom a vykonával jeho pokyny - ide o agenta Moskvy zodpovedného za "usmerňovanie ruského majetku na Ukrajine".

"Šufryčovou hlavnou úlohou bolo rozvracať informačný priestor," uviedla v oznámení bezpečnostná služba Ukrajiny.

"Systematicky šíril falošné naratívy Kremľa, že ukrajinský štát je 'umelý výtvor', že Ukrajina a Rusko 'majú spoločné dejiny' a že Ukrajinci a Rusi sú 'jeden národ'," dodala bezpečnostná služba.

Tento zločin sa trestá väzením až do 15 rokov. (TASR)

Eurokomisia schválila poľský program štátnej pomoci pestovateľom obilia v sume zhruba 44,7 milióna eur v súvislosti s ruskou vojnou proti Ukrajine. Komisia o tom informovala v správe, ktorú zverejnila na svojej stránke.

Pomoc poľským pestovateľom obilia bude vo forme priamych grantov. Ich cieľom je podpora poľnohospodárskych výrobcov, ktorým hrozí strata finančnej likvidity v dôsledku ťažkostí na trhu spôsobených súčasnou krízou.

EK dospela k záveru, že poľský program pomoci poľnohospodárom je v súlade s podmienkami stanovenými v Dočasnom krízovom a prechodnom rámci. Pomoc nepresiahne sumu 250-tisíc eur na firmu a bude poskytnutá najneskôr do 31. decembra 2023. (SITA)

Prokremeľská organizácia Dialóg dostáva z ruského rozpočtu miliardy rubľov na šírenie dezinformácií, okrem iného aj o vojne na Ukrajine, tvrdia novinári ruských nezávislých médií Meduza, The Bell a Važnyje istirii.

Na čele Dialógu stojí Vladimir Tabak, ktorý pôsobí v administratíve ruského prezidenta Vladimira Putina. 

Tabaka, absolventa fakulty žurnalistiky Moskovskej štátnej univerzity, si mnohí pamätajú tiež ako autora nápadu vytvoriť erotický kalendár so študentkami fakulty ako darček k narodeninám ruského prezidenta Putina.

Dialóg, ktorý vznikol už v roku 2019, sa v minulosti zaoberal okrem iného šírením správ o covide alebo propagáciou referenda o zmenách ruskej ústavy, v ktorom nakoniec Rusi odhlasovali, že Putin môže zostať prezidentom až do roku 2036.

V súčasnosti Dialóg okrem iného spolupracuje s miestnymi orgánmi aj inštitúciami, ako sú školy a škôlky, a radí im, ako viesť účty na sociálnych sieťach a aký obsah zverejňovať.

V roku 2022 dostali dve odnože Dialógu zo štátneho rozpočtu spolu 8,3 miliardy rubľo, uviedli Meduza, The Bell a Važnyje istoriu. (ČTK)

Rusko žiada Medzinárodný súdny dvor, aby zamietol žalobu Kyjeva v spore, ktorý sa týka ruského zdôvodňovania invázie údajnou genocídou. Šéf právneho tímu Ruska tvrdí, že žaloba je prejavom nerešpektovania výkonu spravodlivosti.

Predstavuje podľa neho zneužitie tohto procesu.

"Ukrajina Rusko neobviňuje zo spáchania genocídy. Neobviňuje ho ani z neschopnosti zabrániť genocíde či zabrániť jej," povedal. "Ukrajina, naopak, tvrdí, že genocída nenastala," uviedol a dodal, že toto vyjadrenia by malo byť dostatočné na odmietnutie prípadu, pretože ak nenastala genocída, nemohli byť porušené ani dohovory o genocíde.

Kyjev žalobu podal vlani krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Tvrdí, že Rusko porušilo Dohovor OSN o genocíde z roku 1948, keď na začiatku svojej invázie na Ukrajinu vyhlasovalo, že cieľom vojenskej intervencie v tejto krajine je zastaviť genocídu v proruských oblastiach na východe Ukrajiny.

Medzinárodný súdny dvor ešte v marci 2022 Rusku nariadil, aby okamžite zastavilo svoje vojenské ťaženie na Ukrajine. Toto rozhodnutie však bolo len predbežné a čaká sa na rozhodnutie, či súd má vôbec právomoc v tejto záležitosti rozhodovať, pripomína AFP.

Moskva tvrdí, že tento prípad nespadá pod jurisdikciu MSD, pretože obžaloba Kyjeva nie je založená na Dohovore OSN o genocíde z roku 1948. (TASR)

Riaditeľ moskovského Veľkého divadla Vladimir Urin priznal, že repertoár je z politických dôvodov cenzurovaný.  Veľké divadlo bolo pod zvýšeným dohľadom a muselo občas zrušiť predstavenia pre nesúhlasné reakcie, vrátane listov a vyhlásení.

V rozhovore s ruským denníkom Rossijskaja gazeta napríklad uviedol, že keď sa niektorí tvorcovia predstavenia jednoznačne vyslovili proti špeciálnej vojenskej operácii, ako je v Rusku oficiálne nazývaná vojna proti Ukrajine, boli ich mená vypustené z plagátov.

Urin dodal, že "Divadlo aj ministerstvo kultúry veľmi dobre chápu, čo vyvoláva veľmi vážne negatívne reakcie. To bol aj dôvod vyradenia niektorých predstavení z repertoáru, "uviedol Urin. Spomenul tiež vypršanie platnosti licencií na niektoré predstavenia, kvôli čomu museli byť niektoré stiahnuté.

Urin pripustil, že západné divadelné hviezdy čoraz viac váhajú, pokiaľ ide o spoluprácu s Veľkým divadlom. "Kým sa zmenila spoločensko-politická situácia, boli sme zvyknutí, že do Veľkého divadla jazdila takmer polovica sveta," povedal.

Cenzúra moskovského Veľkého divadla začala byť zjavná na jar 2022, keď z propagačných plagátov zmizlo meno režiséra Kirilla Serebrennikova, otvoreného kritika vojny na Ukrajine. Následne boli zrušené inscenácie režírované Serebrennikovom, napríklad balet "Nurejev" a opera "Don Pasquale".

Neskôr divadlo obnovilo balet "Hrdina našej doby", bez toho, aby pri ňom uviedlo Serebrennikovovo meno, ale balet bol nakoniec v marci 2023 bez vysvetlenia stiahnutý z repertoáru. (ČTK)

Ukrajinská protiofenzíva proti ruským silám je podľa poradcu prezidenta Podoľaka úspešná. V rozhovore pre televíziu CNN povedal, že prelomenie prvej ruskej obrannej línie je dôvodom optimizmu v boji proti Kremľu.

Iniciatíva je výlučne na ukrajinskej strane, vyhlásil Podoľak. „Dokonca aj ruskí predstavitelia ako Putin hovoria, že odrážajú útočné operácie Ukrajiny. Nehovoria o svojej protiofenzíve, hovoria len o obrannej vojne Ruska,“ dodal.

Podoľak tiež pre CNN povedal, že sa Ukrajina pripravuje oslobodiť nelegálne anektovaný Krym. (SITA)

Západné firmy, ktoré neopustili ruský trh, zaznamenali v minulom roku miliardové zisky, no Kremeľ zablokoval prístup spoločností k týmto prostriedkom. Referuje o tom portál Financial Times.

Kremeľ zablokoval až 18 miliárd dolárov z dovedna 20 miliárd dolárov ziskov, ktoré za vlaňajšie pôsobenie v Rusku vykázali zahraničné spoločnosti.

Najväčší celkový zisk vo výške 4,9 miliardy dolárov dosiahli v Rusku americké firmy. Nemecké, rakúske a švajčiarske spoločnosti dosiahli celkové zisky 2,4 miliardy, 1,9 miliardy a miliardu dolárov.

Spomedzi spoločností „nepriateľského“ pôvodu, ktoré naďalej pôsobia v Rusku, vykázala v roku 2022 v krajine najväčší zisk vo výške dve miliardy dolárov rakúska banka Raiffeisen, ktorá je najväčším západným poskytovateľom úverov v Rusku. A hoci Raiffeisen uviedla, že „nemá prístup“ k svojim ziskom v krajine, neodpísala hodnotu podnikania. (SITA)

Stav ľudských práv v Rusku sa od začiatku invázie značne zhoršil a upadá už posledné dve desaťročia. Uviedla to špeciálna spravodajkyňa Rady pre ľudské práva OSN Marijana Kacarovová.

Podľa agentúry Reuters píše o "systematickom potláčaní" občianskej spoločnosti a vyzýva Moskvu na nápravu.

Správa osobitnej spravodajkyne UNHRC pre Rusko konštatuje, že ruské úrady v masovom meradle svojvoľne zatýkajú za kritiku vojny, a tvrdí, že zadržaným hrozí smrť pre "neustále používanie mučenia a zlého zaobchádzania".

Podľa Reuters je to prvýkrát, čo bola UNHRC poverená skúmaním situácie v jednom z piatich stálych členov Bezpečnostnej rady OSN.

Ruská diplomatická misia v Ženeve zatiaľ správu nekomentovala, ale Moskva predtým kritiku stavu ľudských práv v Rusku označovala za nepodloženú. Odmietala tiež obvinenia, že útočí na civilistov na Ukrajine. (ČTK)

Vyše 44 percent občanov si myslí, že budúca vláda by mala urobiť rozhodnutie, ktorým by sa Slovensko úplne zbavilo závislosti od ruského plynu, ropy a jadrového paliva. Vyplynulo to z prieskumu agentúry Ako pre reláciu televízie Joj24.

Z toho 24,3 percenta opýtaných si myslí, že by toto rozhodnutie mala vláda urobiť určite a 19,9 percenta uviedlo, že by asi mala.

Prieskum ďalej ukázal, že 48,3 percenta respondentov je názoru, že by vláda takéto rozhodnutie spraviť nemala. Z nich 30,1 percenta si myslí, že by to vláda nemala spraviť určite a 18,2 percenta uviedlo, že by to vláda asi nemala urobiť.

Agentúra vykonávala prieskum od 5. do 11. septembra na vzorke tisíc respondentov. (SITA)

Námestníčku ukrajinského ministra obrany Maľarovú odvolali z funkcie, spolu s ňou aj ďalších šiestich predstaviteľov. Maľarová bola poprednou osobnosťou a každý deň zverejňovala informácie o postupe ukrajinských ozbrojených síl.

Medzi odvolanými sú aj štátny tajomník ministerstva obrany Kosťantyn Vaščenko a ďalší piati námestníci ministra. Kyjev dôvod ich odvolania neoznámil.

"Reštartovanie. Začali sme. Pokračujeme. Ministerstvo pokračuje v práci ako zvyčajne," napísal na facebooku Rustem Umerov, ktorý sa vedenia ministerstva obrany ujal zhruba pred dvoma týždňami.  (TASR)

Správy o vážnom zdravotnom stave čečenského lídra Kadyrova podľa Inštitútu pre štúdium vojny poukazujú na závislosť Putina od Kadyrova v otázke, či v Čečensku bude naďalej stabilita.

Informuje o tom web Kyiv Independent.

Hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany (GUR) podľa ukrajinských médií v piatok potvrdilo, že Kadyrov je v kóme. Avšak Kadyrov poprel dohady o jeho zdraví vo videozázname zverejnenom v nedeľu.

ISW konštatuje, že destabilizácia vlády Kadyrova v Čečensku by bola veľkým úderom pre Putinom režim čiastočne aj preto, „aké dôležité bolo pre počiatočnú popularitu Putina v Rusku dosiahnutie stability v Čečensku prostredníctvom brutálnej a krvavej vojny".

Ruských predstaviteľov vrátane Kadyrova pravdepodobne znepokojuje, že pokračujúce dohady o stave jeho zdravia ovplyvnia dlhodobú stabilitu jeho kontroly nad Čečenskom.

V ukrajinskom meste Dnipro zadržali ruského informátora za údajné posielanie informácií do Moskvy, aby jej pomohol pri príprave raketových útokov, informovala ukrajinská generálna prokuratúra. 

Muža, ktorého nemenovali, naverbovala v júni ruská špeciálna služba, uviedla generálna prokuratúra. Odvtedy podľa nej zozbieral údaje o pohybe vojenskej výzbroje, umiestnení ukrajinskej protivzdušnej obrany a umiestnení elektrických a železničných staníc v Dnipre.

Podozrivý nakrúcal infraštruktúru svojím mobilným telefónom a posielal videá a textové správy do Ruska na platformu Telegram, spresnila generálna prokuratúra.

"Muž si zároveň uvedomoval, že okupanti využili prijaté tajné informácie na prípravu nových raketových útokov na energetické zariadenia v meste," napísala prokuratúra.

Muž podľa nej dostal za každú informáciu 50 až 100 dolárov. (TASR)

Britská papierenská a baliarenská spoločnosť Mondi predáva svoj najväčší závod v Rusku. Závod Syktyvkar odkúpi dcérska firma ruskej developerskej spoločnosti Sezar Group, čo znamená ukončenie všetkých aktivít firmy v Rusku. 

Sezar Group prevezme závod Mondi v meste Syktyvkar na severovýchode európskej časti Ruska za 80 miliárd rubľov (774,72 milióna eur) v hotovosti, uviedla v pondelok britská spoločnosť. Ako dodala, ruský protimonopolný úrad a vládna komisia pre zahraničné investície dohodu s firmou Sezar schválili a celá transakcia by mala byť dokončená do konca roka.

Mondi pôvodne plánovala predať závod Mondi Syktyvkar investičnej firme ruského miliardára Viktora Charitonina. Neskôr však od toho ustúpila, pričom ako dôvod uviedla "slabý pokrok" pri schvaľovaní kontraktu zo strany úradov. Pôvodná dohoda pritom mala hodnotu 95 miliárd rubľov.

Závod v Syktyvkare je najväčším závodom britskej papierenskej firmy v Rusku a zároveň posledným aktívom, ktoré Mondi v krajine predáva. Už v júli predala tri menšie závody firme Gotek za 1,6 miliardy rubľov.

Závod Syktyvkar zamestnáva približne 4500 ľudí. Jeho predajom sa tak Mondi zaradila do dlhého zoznamu západných spoločností, ktoré od útoku Ruska na Ukrajinu začiatkom roka 2022 Ruskú federáciu opustili. (TASR)

Fico nepresadzuje záujmy Slovenska, ale záujmy Ruskej federácie, tvrdí podpredseda Demokratov Jaroslav Naď. „Je izolovaný. Z krajín Európskej únie sa s ním nikto nestretáva, okrem premiéra Maďarska Viktora Orbána," dodal.

Na tlačovej besede ďalej citoval titulky článkov zahraničných médií, ktoré Fica označujú ako hrozbu. Britské noviny The Times nazvali Fica gangsterským premiérom, ktorý sa môže dostať k moci, britské noviny The Guardian zas píšu, že Slovensko sa čoskoro môže stať ruským spojencom, francúzska tlačová agentúra AFP nazvala Fica prokremeľským populistom, ktorý môže vyhrať voľby a nemecký Der Spiegel uviedol, že k moci sa môže dostať expremiér Fico, ktorý ma prepojenie na mafiu, ktorá zabila novinára.

„Celý svet sa na nás pozerá a všetci sú zhrození. Diplomati a predstavitelia medzinárodných organizácií sú zhrození. Ruský prokremeľský kanál Rybar odkázal Ficovi, že sa naňho spolieha," upozornil Naď.

Člen predsedníctva Demokratov a europoslanec Vladimír Bilčík ďalej uviedol, že Robert Fico je od roku 2019 vnímaný ako obrovský problém nielen pre slovenskú demokraciu, ale aj pre slovenskú zahraničnú a európsku politiku.

„Fico je dnes absolútne izolovaný v Európe, nik sa s ním nestretáva v Európskom parlamente a je hanbou európskych socialistov," uviedol Bilčík. Naď v závere ešte doplnil, že ak Fico voľby vyhrá, nastane veľký problém s emigráciou mladých ľudí zo Slovenska. (SITA)

Počas uplynulého dňa na Ukrajine podľa Kyjeva padlo 620 ruských vojakov. Počet obetí v radoch ruských ozbrojených síl tak od začiatku vojny stúpol na 272 940, uviedol na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulý deň Moskva podľa neho prišla aj o tri tanky, šesť obrnených bojových vozidiel pechoty a dvadsaťštyri delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo už 4 623 tankov, 8 834 obrnených bojových vozidiel pechoty a 6 027 delostreleckých systémov.

Kyjev podá žalobu na Poľsko, Maďarsko a Slovensko za to, že odmietli ukončiť zákaz dovozu ukrajinských poľnohospodárskych produktov. Uviedol to ukrajinský obchodný zástupca Taras Kačka pre server Politico. (TASR)

Rusko vyslalo k obci Robotyne na juhu Ukrajiny počas uplynulých dvoch týždňov posily, upozornilo britské ministerstvo obrany, ktoré sa odvoláva na poznatky britskej vojenskej rozviedky.

Práve posilnenie ruských jednotiek v oblasti je považované za kľúčové pre ich schopnosť udržať obranné línie.

Ruské posily tvoria tisícky vojakov a spolu je teraz pri Robote asi 10-tisíc elitných ruských výsadkárov. Väčšina ich jednotiek však nie je podľa Londýna úplná.

Ukrajinské sily za uplynulý týždeň oslobodili zhruba sedem kilometrov štvorcových územia, z toho päť kilometrov na južnom fronte a dva kilometre na východe pri Bachmute, oznámila námestníčka ministra obrany Maľarová. 

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore s americkou stanicou CBS pripustil, že protiofenzíva nie je "príliš rýchla", ale vyzdvihol, že ukrajinským silám sa aj tak darí držať iniciatívu a postupovať.

Podľa vyjadrenia námestníčky sa ukrajinským silám za dobu protiofenzívy, ktorá trvá zhruba od júna, v okolí Bachmutu podarilo oslobodiť asi 51 kilometrov štvorcových.

Tvrdé boje sa aktuálne odohrávajú tiež na juhu Ukrajiny. Ukrajinské vojská tam podľa námestníčky postupujú na juh a východ od predtým dobytej dediny Robotyne smerom na Melitopol.

Počas celej protiofenzívy dokázali Ukrajinci znovudobyť 260 kilometrov štvorcových územia v tejto oblasti, spresnila dnes Maljarová.

Zelenskyj zhodnotil situáciu na fronte ako zložitú. "Budem úplne úprimný. Iniciatíva je naša, to je plus. Zastavili sme ruský útok a prešli v protiútok. Nie je však príliš rýchly. Ale je dôležité, že sa každý deň posúvame vpred a oslobodzujeme územie, "uviedol ukrajinský prezident.

Dodal, že sa podľa neho počíta, aj keď ukrajinské vojská postúpia o necelý kilometer alebo len stovky metrov, hlavné je, že nedajú inváznym silám a ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi vydýchnuť.

V Bulharskom letovisku pristál dron naložený výbušninami. Úrady poslali do mesta Ťulenovo špeciálnu jednotku. Stroj našli v turistickej destinácii oproti anektovanému Krymu v nedeľu v noci. (SITA)

Ukrajinský prezident Zelenskyj prirovnal šéfa Kremľa Putina k nacistickému diktátorovi Adolfovi Hitlerovi. Varoval tiež pred treťou svetovou vojnou. "Ak Ukrajina padne, Putin určite pôjde ďalej," povedal.

V rozhovore pre americkú televíziu CBS dodal k tomu, aké následky by malo, ak by spojenci Kyjeva na čele so Spojenými štátmi prestali podporovať ukrajinskú armádu.

"Čo budú Spojené štáty robiť, keď sa Putin dostane k baltským štátom, keď sa dostane k poľskej hranici? Čo sa stane potom? Tretia svetová vojna?" povedal Zelenskyj.

Podľa ukrajinského prezidenta je na celom svete, aby rozhodol, či chce zastaviť Putina alebo či chce začiatok svetového konfliktu.

"Putina zmeniť nedokážeme. Ruská spoločnosť stratila rešpekt sveta. Zvolili ho, znovu ho zvolili a vychovali druhého Hitlera," uviedol Zelenskyj. "Čas nevrátime, ale toto môžeme zastaviť," dodal.

Ukrajinský prezident tiež znovu ubezpečil, že ukrajinská armáda zbrane dodávané spojencami nepoužíva na útoky na ruské územie. Rusku odkázal, že ak jeho armáda útočí raketami na Ukrajinu, má napadnutá krajina morálne právo odpovedať.

"Reagujeme a hovoríme im: 'Vaše nebo nie je tak dobre chránené, ako si myslíte," povedal Zelenskyj. Na otázku, či dronové útoky, ktoré Rusko v poslednom čase zažíva, sa dejú na jeho rozkaz, Zelenskyj odpovedal, že nie.

Zelenskyj tento týždeň bude v Spojených štátoch, kde vystúpi na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN. Vo Washingtone sa tiež stretne s americkým prezidentom Joom Bidenom. Ten ho v Bielom dome prijal už vlani v decembri.

Spojené štáty sú krajinou, ktorá čo do objemu poskytuje Ukrajine najväčšiu podporu. Od začiatku ruskej invázie vlani vo februári napadnutej krajine podľa Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku poslali Američania vojenskú, humanitárnu a finančnú pomoc v hodnote 76 miliárd dolárov. (ČTK)

Prezidentka Zuzana Čaputová sa s generálnym tajomníkom OSN Guterresom rozprávala o bezpečnostnej situácii v súvislosti s vojnou na Ukrajine, potravinovej bezpečnosti a taktiež o riešení klimatickej krízy.

Zároveň sú to hlavné témy tohtoročného Valného zhromaždenia OSN.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Prezidentka Čaputová začala svoju pracovnú cestu v USA, v New Yorku sa stretla s krajanmi Čítajte 

„V rozhovore generálny tajomník ocenil, že v otázke ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine stojí Slovensko na strane medzinárodného práva a Charty OSN. Vyzdvihol tiež kroky, ktoré naša krajina už spravila a naďalej robí pre dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050," uviedla prezidentka na sociálnej sieti.

Valné zhromaždenie OSN sa začne v utorok 19. septembra v New Yorku, USA.

Ukrajina zostrelila 18 ruských dronov a 17 striel s plochou dráhou letu, ktoré v noci útočili na jej územie. Rusko poslalo v noci na Odeskú a Mykolajivskú oblasť 24 dronov, uviedli na Telegrame ukrajinské vzdušné sily.

Dodali, že nad Dnepropetrovskou, Poltavskou a Chmeľnyckou oblasťou bolo zneškodnených všetkých 17 striel s plochou dráhou letu. (TASR)

Severokórejský vodca Kim sa po takmer týždni strávenom v Rusku vydal z mesta Vladivostok na cestu do vlasti. Kim "vyjadril úprimnú vďaku prezidentovi Putinovi a ruskej vláde" za "ich osobitnú starostlivosť a srdečnú pohostinnosť".

Rusku tiež zaželal "prosperitu a blahobyt pre jeho ľud".

Kim Čong-un pricestoval do Ruska v utorok obrneným vlakom. V stredu rokoval s Putinom na kozmodróme Vostočnyj, ležiacom približne 8000 kilometrov od Moskvy.

Po stretnutí Putin hovoril o perspektíve intenzívnejšej spolupráce so Severnou Kóreou a „možnostiach“ vzťahov vo vojenskej oblasti.

Putin na stretnutí s Kimom prijal pozvanie na návštevu Severnej Kórey a ponúkol mu, že jedného z občanov KĽDR vyšle Rusko do vesmíru.

Kim Čong-un počas návštevy podporil Putina a povedal, že ruská armáda a ruský ľud zvíťazia nad „zlými“ silami, čím nepriamo podporil inváziu ruských síl na Ukrajinu.

Na ruskom Ďalekom východe navštívil Kim kľúčové vojenské objekty a rokoval s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom.

Zloženie Kimovho sprievodu a výber Vostočného ako miesta na rozhovory vyvolali špekulácie, že Severná Kórea by mohla súhlasiť s dodávkou munície a zbraní Rusku výmenou za potravinovú pomoc a transfer zbrojnej technológie z Moskvy, zahŕňajúcej aj ponorky s jadrovým pohonom.

Išlo o najdlhšiu Kimovu cestu do zahraničia od nástupu k moci. Vrátane času na cestu strávil severokórejský vodca na návšteve Ruska celkovo osem dní.

Pred odchodom z Vladivostoku dostal od gubernátora Primorského kraja, ktorý hraničí s Čínou a Severnou Kóreou, ako dar päť kamikadze dronov, prieskumný dron a nepriestrelnú vestu. (TASR)

Čínsky minister zahraničných vecí Wang I navštívi v dňoch 18. - 21. septembra Rusko, kde bude rokovať o bezpečnostných otázkach. Wang I pricestuje do Ruska na pozvanie tajomníka Rady bezpečnosti Ruskej federácie Nikolaja Patruševa.

Čínske ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že sa zúčastní na 18. kole čínsko-ruských konzultácií o strategickej bezpečnosti.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová predtým oznámila, že šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov bude rokovať s Wang Im 18. septembra v Moskve.

Rusko a Bielorusko navštívil v auguste čínsky minister obrany Li Šang-fu a vyzval na užšiu vojenskú spoluprácu týchto krajín.

S Wang Im rokoval cez víkend na Malte poradca prezidenta USA pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

Čína a Rusko sú strategickými spojencami. Obe krajiny často vyzdvihujú partnerstvo "bez hraníc" a hospodársku a vojenskú spoluprácu. Ich vzťahy sa ešte viac utužili po ruskej invázii na Ukrajinu vo februári minulého roka, ktorú Čína otvorene neodsúdila.

V marci čínsky prezident Si Ťin-pching navštívil Moskvu, kde vyhlásil, že vzťahy medzi oboma krajinami vstupujú do novej éry. (TASR)

Spojenci Ruska chcú zablokovať niekoľko vyhlásení, ktoré sa majú prijať počas nadchádzajúceho Valného zhromaždenia OSN. Týka sa to aj dokumentu, ktorý má potvrdiť ciele trvalo udržateľného rozvoja OSN prijaté v roku 2015.

Generálny tajomník OSN António Guterres označil tento dokument za "kvantový skok" na oživenie rozvojových cieľov, ktorých plnenie výrazne zaostáva za predsavzatiami.

Okrem Ruska sú pod listom adresovaným predsedovi Valného zhromaždenia OSN Dennisovi Francisovi, ktorý má DPA k dispozícii, podpísané aj Bielorusko, Bolívia, Eritrea, Irán, Kuba, Nikaragua, Severná Kórea, Sýria, Venezuela a Zimbabwe.

Signatárske krajiny kritizujú sankcie uvalené na Rusko po spustení jeho invázie na Ukrajinu, ktoré poškodzujú ich rozvoj. Ďalej tvrdia, že počas rokovaní o deklaráciách sa "ignorovali legitímne obavy veľkého počtu rozvojových krajín".

Blokáda by mohla ohroziť úspech summitu o cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, ktorý OSN považuje za kľúčový a začne sa v pondelok. Deklarácia sa má prijať jednomyseľne a okrem iného podporovať reformu medzinárodného finančného systému. Vďaka tomu by chudobné krajiny mali napríklad možnosť získať lacnejšie pôžičky a prístup k ďalším peniazom od Svetovej banky.

Na konferencii OSN, ktorá sa konala 25. – 27. septembra 2015 v New Yorku, bolo prijatých 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja.

Do roku 2030 sa má okrem iného odstrániť chudoba vo všetkých jej formách všade na svete či zabezpečiť rovnaký prístup k inkluzívnemu a kvalitnému vzdelaniu a podporovať celoživotné vzdelávanie pre všetkých.

Dosiahnutie týchto cieľov však výrazne spomalila koronavírusová pandémia, vojna na Ukrajine a dlhová kríza v chudobných krajinách. (TASR)

Rusko a Ukrajina sa od pondelka postavia proti sebe na Medzinárodnom súdnom dvore. Kyjev zažaloval Moskvu za jej tvrdenia, že ruská vojenská invázia na Ukrajinu mala zabrániť genocíde tamojšieho ruskojazyčného obyvateľstva.

Rusko podľa Ukrajiny svojou argumentáciou zneužíva medzinárodné právo.

Moskva naopak chce, aby bola požiadavka Ukrajiny zamietnutá, a argumentuje, že súd nemá v danom prípade potrebné právomoci. Strany sporu majú v takom prípade možnosť podať na Medzinárodnom súdnom dvore predbežné námietky.

Vypočutie sa začne v pondelok, keď Rusko predloží svoje stanovisko. Ukrajina má o deň neskôr priestor na reakciu.

Okrem Kyjeva a Moskvy sa vyjadrí ešte ďalších 32 krajín vrátane väčšiny štátov Európskej únie, Británie, Austrálie a Kanady. Súd bude pojednávať až do 27. septembra.

"Všetko nasvedčuje tomu, že súd zistí, že v prípade má jurisdikciu," povedala agentúre Reuters austrálska odborníčka na právo Juliette McIntyreová.

Hlavnou úlohou Medzinárodného súdneho dvora so sídlom v holandskom Haagu je riešiť spory a otázky predložené členskými štátmi, ako aj záležitosti stanovené Chartou OSN alebo medzinárodnými zmluvami a dohovormi. Rozsudky sú konečné a nemožno sa voči nim odvolať, súd ale zároveň nemá žiadne právomoci, ako štáty donútiť, aby sa jeho rozhodnutím riadili.

Súd už vlani v marci Rusku nariadil okamžite zastaviť vojnové operácie na Ukrajine. Moskva podľa očakávania požiadavku odmietla. McIntyreová však poznamenáva, že možné rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora v nadchádzajúcom vypočutí bude dôležité v prípade, že Kyjev do budúcnosti vznesie nárok na reparácie.

Rusko pri začatí invázie na Ukrajinu vlani vo februári okrem iného tvrdilo, že Kyjev pácha na východe svojho územia genocídu voči rusky hovoriacemu obyvateľstvu. Ukrajina tieto tvrdenia odmietla a Rusko obvinila, že sa snaží ospravedlniť svoju vojenskú agresiu v rozpore s dohovorom OSN z roku 1948, ktorú obe strany podpísali.

"Ak súd zistí, že pre činy Ruska neexistovalo zákonné ospravedlnenie (podľa dohovoru o genocíde), môže toto rozhodnutie poslúžiť ako základ pre budúci nárok na odškodnenie," povedala Mcintyreová. (ČTK)