Ukrajina Rusko Online: Kyjev opäť zasiahol ruskú výsadkovú loď a prvýkrát aj ponorku

USA nebudú váhať s uvalením sankcií, ak stretnutie ruského prezidenta Putina a severokórejského vodcu Kim Čong-una povedie k transferom zbraní medzi oboma krajinami, uviedlo ministerstvo zahraničných vecí USA.

"Už sme podnikli rad opatrení na sankcionovanie osôb, ktoré sprostredkovali predaj zbraní medzi Severnou Kóreou a Ruskom, a nebudeme váhať s prijatím ďalších opatrení, ak to bude potrebné," uviedol hovorca rezortu Matthew Miller.

Spolupráca Ruska a KĽDR oznámená počas Kimovej návštevy vo Vladivostoku je "dosť znepokojujúca" a mohla by porušiť viaceré rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN, povedal Miller.

Upozornil na Putinov prísľub spolupráce v oblasti satelitov s tým, že Pchjongjang používa svoje družice pri vývoji balistických rakiet.

Putin sa stretol s Kimom (10 fotografií)

Od polovice júla Rusi poškodili viac ako sto prístavných infraštruktúrnych zariadení, uviedol podpredseda ukrajinskej vlády Kubrakov. Dodal, že odkedy Rusko odstúpilo od čiernomorskej obilnej dohody, export obilia z Ukrajiny klesol o približne tri milióny ton.

„Od 18. júla bolo ruskými útokmi na ukrajinské prístavy poškodených a čiastočne zničených 105 prístavných infraštruktúrnych zariadení," vyhlásil Kubrakov. (SITA, Sky News)

Možná užšia spolupráca medzi Severnou Kóreou a Ruskom, ktorá by vzišla z rokovaní lídra KĽDR Kim Čong-una a ruského prezidenta Vladimira Putina, vyvoláva v USA obavy, uviedol bezpečnostný hovorca Bieleho domu John Kirby.

Dodal však, že nechce špekulovať o záveroch rokovaní, a teda ani o potenciálnych dodávkach severokórejských zbraní do Ruska výmenou za vesmírne technológie, o ktorých v posledných dňoch písali západné médiá.

"Musíme jednoducho vidieť, čo z tohto stretnutia naozaj vzíde. Rovnako ako máme obavy z obrannej spolupráce medzi Ruskom a Iránom, máme obavy z možnej vznikajúcej spolupráce medzi KĽDR a Ruskom. Bavíme sa o dvoch krajinách, ktoré nemajú veľa dôvery medzinárodného spoločenstva, ale ani v sebe navzájom," poznamenal Kirby.

Západné médiá v súvislosti s rokovaním Putina a Kima píšu o pomerne vyrovnaných silách oboch lídrov, pretože obe krajiny sú čoraz izolovanejšie v rámci medzinárodného spoločenstva a obe si teraz majú navzájom čo ponúknuť.

Hovorca amerického ministerstva zahraničia Matthew Miller podľa agentúry Reuters povedal, že dodávky vojenského materiálu z KĽDR do Ruska, ktoré by ho použilo v bojoch na Ukrajine, by boli porušením rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN. (ČTK)

Česko chce asistovať Ukrajincom pri ich návrate do vlasti, uviedol český minister vnútra Rakušan. Ukrajinským utečencom žijúcim v Česku sa tiež zrejme predĺži dočasná ochrana až do marca 2025.

Česká vláda schválila príslušný návrh novely zákona. Zároveň predstavila nový typ pomoci - bezplatnú asistenciu pri návrate na Ukrajinu.

Návrh tiež počíta s tým, že ak sa predĺži dočasná ochrana pre utečencov pred vojnou na Ukrajine na úrovni Rady EÚ, bude táto možnosť platiť aj v Česku.

Dočasná ochrana bola najskôr vyhlásená do konca marca 2023, neskôr predĺžená o jeden rok. Rezort vnútra zdôraznil, že doterajší priebeh vojnového konfliktu nenasvedčuje, že návrat utečencov na Ukrajinu by bol možný v blízkej budúcnosti. Ak novela prejde legislatívnym procesom, cudzinci sa budú musieť preregistrovať do konca marca 2024, inak im dočasná ochrana zanikne.

Okrem plánov na integráciu je však podľa ministerstva vnútra potrebné reagovať aj na čoraz väčší dopyt jednotlivcov po asistencii pri návrate do vlasti. "Napriek tomu, že situácia na Ukrajine nie je v mnohých ohľadoch uspokojivá, je na mieste ponúknuť pomoc tým, ktorí o návrat prejavia záujem," uviedol rezort. Na tento účel bude pripravený špeciálny program.

Podľa Rakušana by nešlo o finančnú pomoc, ale napríklad o kúpu cestovných dokladov či zaistenie núdzového ubytovania pred vycestovaním. "Nie je to o tom, že by sme chceli ľudí posielať do nebezpečenstva, ale mnoho z nich má záujem sa na Ukrajinu vrátiť a niekedy tú asistenciu potrebujú. Budeme upozorňovať na to, že takýto program existuje," dodal minister s tým, že podobný typ služby už Česko v minulosti poskytovalo.

Bezplatnú asistenciu bude možné utečencovi poskytnúť len raz. Ak by sa však chcel takýto cudzinec do Česka vrátiť a požiadať o dlhodobé vízum či povolenie na dlhodobý pobyt, bude musieť zaplatiť polovicu nákladov spojených s jeho asistovaným návratom. (TASR)

Ukrajinská armáda zničila ruský hliadkovací čln na severozápade Čierneho mora. „Ďalší ruský čln typu KS-701 Tunec bol zničený v severozápadnej časti Čierneho mora," uviedlo námorníctvo Ukrajiny.

V noci ukrajinský raketový útok na prístav Sevastopoľ na Rusmi okupovanom polostrove Krym zničil veľkú ruskú výsadkovú loď Minsk a poškodil ponorku Rostov nad Donom. (SITA, Ukrajinská pravda)

Šéf OSN Guterres na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN očakáva osobnú prítomnosť ukrajinského prezidenta. "Prijmem ukrajinského prezidenta Zelenského," povedal Guterres.

Ukrajina ešte neoznámila, kto ju bude na zasadnutí zastupovať. Pozorovatelia však očakávajú, že do New Yorku pocestuje Zelenskyj.

Všeobecná rozprava v rámci 78. Valného zhromaždenia OSN sa začne v New Yorku na budúci utorok a potrvá jeden týždeň. Má sa na nej zúčastniť viac než 140 šéfov krajín a vlád vrátane ruského ministra zahraničných vecí Lavrova.

Situácia pri východoukrajinských obciach Marjinka a Avdijivka sa kvôli útokom ruských jednotiek zhoršila, uviedla námestníčka ukrajinského ministra obrany Maľarová. Ukrajinskej armáde sa darí pri Bachmute a na juhu krajiny.

"Pokiaľ ide o východ, tak sa zhoršila situácia v Marjinke a Avdijivke. Rusi tam zintenzívnili ostreľovanie, navyše tam začali podnikať útoky, "povedala Maľarová. Pripomenula, že Rusi sa obe mestá už viac ako rok snažia dobyť, ale doteraz bezvýsledne.

"Okupanti fakticky zmietli obe mestá z povrchu zemského," povedala o dôsledkoch pokračujúcej bitky. "Teraz vidíme, že ešte navyše začali útočiť, teda sa nevzdali plánov (na dobytie oboch miest)," dodala.

Naopak u Kupjanska a Lymanu intenzita ruských aktivít podľa námestníčky klesla a počet stretov sa výrazne znížil.

Varovala však, že Rusi zhromažďujú nové sily a zámeru dobyť Kupjansk aj celú Doneckú a Luhanskú oblasť sa nezriekli.

Pri Bachmute si ukrajinské sily podľa Maľarovej už "stabilne" vedú úspešne a "postupne, ale isto" postupujú vpred. Ukrajinskí vojaci tiež postupujú na juhu krajiny, kde upevňujú svoje pozície.

"Ale pokiaľ ide o oslobodenie obcí, tak Rusi sa nechcú len tak jednoducho vzdať. Napríklad pri obci Robotne sa odohrávajú veľmi ťažké boje," dodala. (ČTK)

Švédsko robí podľa Maďarska všetko pre to, aby neratifikovali jeho vstup do NATO. Vyhlásil to šéf úradu vlády Gulyás v súvislosti s protimaďarským dokumentom, ktorý premietajú na švédskych školách.

Podľa Gulyása tento krátky film stojí za to premietnuť členom parlamentnej frakcie Fidesz-KDNP, ktorí každé štyri roky bojujú o poslanecký mandát v oveľa rozmanitejšom verejnom živote, aký je vo Švédsku.

"Potom nech poslanci parlamentu sami rozhodnú o tom, či podporia vstup Švédska do NATO. Krajiny, ktorá tvrdí, že nie sme demokraciou," poznamenal šéf úradu vlády s tým, že premietanie navrhne predsedovi frakcie Fideszu Kocsisovi.

Vstup Fínska do NATO maďarský parlament ratifikoval 27. marca. Hovorca maďarskej vlády Zoltán Kovács v apríli vyhlásil, že Švédsko neustále podkopáva vzájomné vzťahy a prejavuje nedostatok pozornosti a rešpektu. Orbán 23. mája v katarskej Dauhe vyhlásil, že politické vzťahy medzi Maďarskom a Švédskom sa musia zlepšiť, až potom bude Maďarsko ochotné schváliť žiadosť tejto severskej krajiny o členstvo v NATO. (TASR)

Baltské krajiny zakázali vjazd vozidiel s ruskými poznávacími značkami. Spoločný krok Estónska, Litvy a Lotyšska je v súlade so sankciami Európskej únie voči Rusku. 

Estónsko zákaz zaviedlo v stredu ráno, Litva a Lotyšsko v predchádzajúcich dňoch. Estónske ministerstvo vnútra uviedlo, že ide o súčasť sankcií proti Ruskej federácii, ktoré Európska komisia zverejnila 8. septembra. Na základe nich motorové vozidlá registrované v Rusku nesmú vstúpiť na územie 27 členských krajín EÚ.

"Cieľom sankcií voči Rusku je donútiť krajinu-agresora stiahnuť sa k svojim hraniciam," uviedol vo vyhlásení estónsky minister vnútra Lauri Läänemets. "V konzultáciách s lotyšskými a litovskými úradmi sme uznali za vhodné, že obmedzenia sú najúčinnejšie, keď sú sankcie zavedené spoločne," dodal.

"Nemôžeme občanom štátu-agresora umožniť využívať výhody ponúkané slobodou a demokraciou, zatiaľ čo Rusko pokračuje vo svojej genocíde na Ukrajine," uviedol estónsky minister zahraničných vecí Margus Tsahkna. Estónska vláda má podľa jeho slov vo štvrtok rokovať o tom, ako naložiť s ruskými vozidlami, ktoré sa už na území krajiny nachádzajú. Litovské colné úrady uviedli, že za posledných 48 hodín odmietli povoliť vstup 36 vozidlám s ruskými poznávacími značkami.

Podpredseda Rady bezpečnosti Ruskej federácie Dmitrij Medvedev v utorok kroky Európskej komisie označil za rasistické. Moskva podľa jeho slov môže prijať odvetné opatrenia, prerušiť diplomatické väzby s EÚ a povolať z Bruselu svojich diplomatov.

Člen hornej komory ruského parlamentu Andrej Klišas v reakcii na rozhodnutie Estónska v stredu uviedol, že Rusko by malo reagovať primerane. (TASR)

Experti zo snímok poškodenia ruskej výsadkovej lode Minsk triedy Ropucha usudzujú, že plavidlo sa neoplatí opraviť, je zničené, napísal denník Ukrajinská pravda. Na lodi zhoreli všetky nadstavby nad palubou.

Dlhodobo vyradená zo služby či rovnako zničená je aj ponorka Rostov na Done triedy Kilo, ktorá sa nachádzala v suchom doku spolu s Minskom, tvrdí Ukrajinská pravda. Úspešný útok pripísala leteckým riadeným strelám Storm Shadow, veliteľ ukrajinského letectva už zablahoželal pilotom.

Rusku sa podarilo vyhnúť sa západným sankciám a zvýšilo produkciu rakiet približne na predvojnovú úroveň, informuje o tom The New York Times.

Podľa amerických predstaviteľov bolo Rusko v dôsledku sankcií nútené dramaticky spomaliť výrobu rakiet a iných zbraní začiatkom februára 2022 na najmenej šesť mesiacov.

Koncom minulého roka však ruský vojensko-priemyselný komplex začal opäť naberať na obrátkach, poznamenávajú zdroje pod podmienkou anonymity.

Rusko obišlo americké exportné kontroly tým, že využívalo spravodajské služby a armádu na riadenie nelegálnych sietí ľudí, ktorí pašujú kľúčové komponenty do krajín, odkiaľ ich možno ľahšie dodať do Ruska.

„Menej ako rok po začiatku vojny Rusko obnovilo obchod s kritickými komponentmi a smerovalo ich cez Arménsko a Turecko. Americké a európske regulačné orgány sa pokúsili spolupracovať na obmedzení vývozu čipov do Ruska, ale mali problém zastaviť tok cez krajiny spojené s Moskvou,“ píše The New York Times.

Podľa vysokého predstaviteľa západného ministerstva obrany, ak Rusko pred vojnou vyrábalo 100 tankov ročne, teraz ich vyrába 200.

Západ predpokladá, že v Rusku majú v úmysle vyrobiť dva milióny delostreleckých granátov ročne – dvakrát toľko, ako pôvodne predpovedali spravodajské služby.

Podľa Kustiho Salma, vysokého predstaviteľa estónskeho ministerstva obrany, je teraz výroba munície v Rusku výrazne vyššia ako v USA a Európe dohromady.

Rusko zároveň čelí nízkym zásobami rakiet, aj keď napríklad rakiet Ch-55 majú Rusi v skladoch viac ako pred inváziou na Ukrajinu.

Vadym Skibickyj, zástupca vedúceho hlavného spravodajského riaditeľstva ukrajinského ministerstva obrany, uviedol, že Rusko zvýšilo produkciu rakiet Kalibr a X-101 až štvornásobne. (Ukrinform)

Riaditeľa moldavskej pobočky ruskej štátnej tlačovej agentúry Sputnik vyhostili. Vitalji Denisov bol vyhlásený za nežiaducu osobu na obdobie 10 rokov a bol vyhostený pod dohľadom eskorty, uvádza migračný a azylový úrad Moldavska.

"Opatrenie na vyhostenie bolo nariadené v súvislosti s jeho zasahovaním do vnútorných záležitostí Moldavskej republiky, čo je skutočnosť, ktorá ohrozuje informačnú bezpečnosť našej krajiny," uvádza sa vo vyhlásení úradu vlády.

O Denisovovom vyhostení informovala aj ruská štátna tlačová agentúra RIA Novosti.

Ruská štátna tlačová agentúra Sputnik funguje od roku 2014 a jej sídlo je v Moskve.

Akademici a novinári ho často označujú za ruský propagandistický kanál, ale Rusko to odmieta. Po minuloročnej ruskej invázii na Ukrajinu bol Sputik v EÚ zakázaný Európskou radou. (Sky News)

Bielorusi chcú od EÚ počuť, že ich krajina nebude venovaná Putinovi ako "cena útechy", uviedla v pléne Európskeho parlamentu v Štrasburgu líderka bieloruskej opozície v exile Sviatlana Cichanovská.

Líderka bieloruských demokratických síl vo svojom prejave, ktorý nasledoval krátko po prejave o stave Únie Ursuly von der Leyenovej, vyzvala europoslancov, aby podporili európsku perspektívu Bieloruska. Zároveň apelovala na europarlament, aby povýšil svoj vzťah s demokratickým Bieloruskom na novú úroveň.

V tejto súvislosti navrhla, aby ešte pred budúcoročnými júnovými eurovoľbami došlo k podpisu memoranda, ktoré bude predstavovať základ spolupráce medzi Európskym parlamentom a demokratickým Bieloruskom.

"Bielorusi chcú počuť, že našu krajinu nedostane Putin ako cenu útechy," povedala s odkazom na niektoré názory, že EÚ by mala prispieť k ukončeniu ruskej vojny na Ukrajine poskytnutím určitých ústupkov Moskve.

Cichanovská uviedla, že Bielorusi budú potrebovať pomoc v rámci svojho boja za nastolenie demokracie.

Dodala, že bieloruský prezident Alexandr Lukašenko si nezaslúži miesto na podujatiach medzinárodného spoločenstva, ale skôr "vstupenku na medzinárodný súd v Haagu".

Podľa jej slov by na budúci rok mali bieloruské demokratické sily začať vydávať vlastné pasy, ktoré potvrdia bieloruské občianstvo a ktoré budú slúžiť ako cestovný doklad pre Bielorusov žijúcich v exile. Spresnila, že potom požiada vlády členských krajín EÚ, aby uznali tento nový cestovný doklad.

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová následne vyhlásila, že bieloruský ľud musí mať možnosť žiť v slobode, bez autokracie a bez útlaku.

"To je to, čo chcú. To je to, čo si vybrali. To si zaslúžia. Budeme aj naďalej podporovať bieloruské demokratické sily a zohrávať aktívnu úlohu pri formovaní reakcie Európskej únie na prebiehajúcu politickú krízu v Bielorusku. Je dôležité, aby sme naďalej rozširovali sankcie EÚ proti vládnem režimu a nezabúdali, čo všetko urobili," povedala.

Počas bilaterálneho stretnutia Metsolová od Cichanovskej prevzala "Kríž dobrého susedstva", cenu udeľovanú osobám, ktoré výrazne pomohli záujmom Bielorusov.

Poslanci Európskeho parlamentu v stredu prijali aj novú správu o vzťahoch EÚ s Bieloruskom, v ktorej podporili demokratické politické strany v tejto krajine, propagujúce európske ašpirácie Bielorusov.

Bieloruský režim vyzval, aby prepustil všetkých politických väzňov, a dôrazne odsúdili úlohu Lukašenkovho režimu ako spolupáchateľa v agresívnej vojne Ruska proti Ukrajine.

Prijatá správa s veľkým znepokojením konštatuje "nekontrolovateľnú politickú, ekonomickú, vojenskú a kultúrnu podriadenosť Bieloruska Moskve", čo z krajiny robí de facto satelitný štát s taktickými jadrovými zbraňami pod ruským velením.

Správa vyzýva na prísnejšie sankcie Únie voči Bielorusku. Zdôrazňuje, že nedávny príchod ruských žoldnierskych bojovníkov Vagnerovej skupiny vytvára nové bezpečnostné riziká pre Ukrajinu, ako aj pre susedov Bieloruska a EÚ ako takú. (TASR)

Kým sa okupanti spamätávajú z výbuchov v Sevastopoli, chcem sa poďakovať pilotom vzdušných síl Ukrajiny za ich vynikajúcu bojovú prácu. Pokračovanie nabudúce, komentoval útok, Mykola Oleščuk, veliteľ ukrajinských vzdušných síl.

Na území Rumunska sa v našli ďalšie úlomky možného ruského dronu, oznámila rumunská vláda. Rusko už viackrát útočilo dronmi na ukrajinský prístav Izmajil, kde na druhom brehu Dunaja leží Rumunsko.

Ak sa podozrenie o ruskom drone potvrdí, bude to za posledné dni už tretí prípad na území Rumunska, ktoré je členským štátom Severoatlantickej aliancie.

"Posádka vrtuľníka IAR 330 Puma rumunských vzdušných síl... (identifikovala) úlomky, ktoré mohli pochádzať z dronu, boli rozptýlené na ploche niekoľkých desiatok metrov," uviedlo rumunské ministerstvo obrany.

Úlomky boli viditeľné v okolí obcí Nufarul a Victoria ležiacich v župe Tulcea.

Rumunské ministerstvo obrany okrem informácie o nájdených úlomkoch odsúdilo ruské útoky na civilnú infraštruktúru v ukrajinských dunajských prístavoch. "Takéto útoky sú neodôvodnené a sú vo vážnom rozpore s pravidlami medzinárodného humanitárneho práva," uviedlo vo vyhlásení.

Rusko v poslednom období opakovane útočí na ukrajinské prístavy Reni, Izmajil a Kilija, ktoré sú na dohľad od rumunských obcí na opačnom brehu rieky Dunaj.

Rumunsko začalo v reakcii na útoky aj objavené úlomky dronov posilňovať monitorovanie a bezpečnosť svojho vzdušného priestoru. V utorok začalo aj s výstavbou dvoch protileteckých krytov pre obyvateľov pohraničnej dediny Plauru. (TASR)

Od 18. júla poškodili ruské útoky 105 zariadení infraštruktúry v ukrajinských prístavoch, uviedol podpredseda ukrajinskej vlády Oleksandr Kubrakov s tým, že vývoz obilia klesol za mesiac o takmer tri milióny ton.

Práve 18. júla sa skončila platnosť dohody s Ruskom o vývoze poľnohospodárskych surovín cez Čierne more. (The Guardian)

Ukrajina počas vojny už tretíkrát zasiahla ruskú výsadkovú loď a prvýkrát ponorku a z toho hľadiska je historický moment, píše špecializovaný portál Defense Express.

Útok na dlhé obdobie vyradil alebo úplne zničil veľkú výsadkovú loď Minsk aj dieselovo-elektrickú ponorku Rostov nad Donom. Podľa ruských médií boli totiž tieto plavidla poškodené v suchom doku počas nočného útoku na ruskom okupovaný ukrajinský prístav Sevastopoľ.

Zničenie ponorky je pritom unikátnym prípadom, píše portál Defense Express. Ponorka je totiž mimoriadne ťažkým terčom a vyžaduje si celý komplex prostriedkov, napríklad protiponorkové lode, lietadlá a vrtuľníky a vlastné ponorky. Ukrajina teraz jednoducho nič z toho nemá.

Defense Express konštatuje, že jediným spôsobom, ako zasiahnuť ruskú ponorku, bolo zničiť ju na hladine. Okrem toho prvýkrát v histórii bola ponorka zničená s použitím strely s plochou dráhou letu.

Podľa portálu Defense Express útok s vysokou mierou pravdepodobnosti môže znamenať, že ponorka Rostov nad Donom nakoniec bude vyradená z prevádzky.

Dôvodom nie je len rozsah požiaru v suchom doku, v ktorom ponorka bola spolu s výsadkovou loďou Minsk, ale aj pravdepodobné použitie strely Storm Shadow. Ide totiž o raketu, ktorá nesie 450-kilogramovú výbušnú hlavicu.

Použitie strely Storm Shadow potvrdili ukrajinský a západný zdroj, píše britská spravodajská stanica Sky News. Ukrajine dodané typy majú operačný dostrel približne 250 kilometrov. Britské ministerstvo obrany sa k útoku zatiaľ nevyjadrilo.

Rusko poprelo správy o možnom zaradení opozičného politika Navaľného do výmeny väzňov. Moskva údajne trvá na prepustení Krasikova, odsúdeného za vraždu bývalého exšéfa čečenských separatistov. (TASR)

Od mája 2022 sa z prístavu v chorvátskej Rijeke vyviezlo približne stotisíc ton ukrajinskej kukurice a pšenice, uviedol Marino Klaric, vedúci obilného terminálu zariadenia. Zrná putujú do Chorvátska po železnici cez Maďarsko.

Toto množstvo je len zlomkom miliónov ton obilia, ktoré Ukrajina ročne vyprodukuje. Ročná kapacita obilia v prístave v Rijeke je jeden milión ton.

Úradníci sa však snažia rozšíriť exportnú kapacitu zariadenia.

Začiatkom septembra premiér Andrej Plenkovič zopakoval prísľub Záhrebu zvýšiť vývoz obilia Ukrajiny cez jej prístavy. "Chorvátsko sa považuje za stredomorskú bránu do strednej Európy," povedal Plenkovič.

Ukrajinský poľnohospodársky sektor sa dostal pod obrovský tlak, odkedy Kremeľ v júli odstúpil od dohody o obilí, ktorú sprostredkovala OSN a Turecko a ktorej cieľom bolo zabezpečiť bezpečnú plavbu civilným lodiam. (The Guardian)

Slovensko predĺži zákaz dovozu ukrajinského obilia, ak to neurobí eurokomisia, povedal minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš. Podobný krok avizovalo už Poľsko aj Maďarsko. (TASR, SITA)

Bulharsko už nechce predĺžiť platnosť zákazu dovozu poľnohospodárskych produktov z Ukrajiny. Tri bulharské politické strany podporujúce vládu navrhli, aby parlament zrušil podporu tomuto zákazu.

„S cieľom zaručiť globálnu potravinovú bezpečnosť. Bulharsko nie je za to, aby po 15. septembri trval zákaz dovozu pšenice, kukurice, repkových a slnečnicových semien z Ukrajiny do Bulharska, Poľska, Maďarska, Rumunska a na Slovensko,“ konštatuje návrh rozhodnutia parlamentu.

Pred piatimi mesiacmi sa Bulharsko, ktoré vtedy viedla dočasná vláda, stalo súčasťou koalície stredoeurópskych a východoeurópskych štátov, ktoré od Bruselu žiadali embargo dovozu na vybrané ukrajinské agroprodukty.

Dôvodom boli protesty miestnych poľnohospodárov, ktorých záujmy ovplyvnil prudký pokles cien. Krátko po zavedení zákazu sa však ukázalo, že Bulharsko, ktoré tradične dováža slnečnicové semená z Ukrajiny, nepestuje dostatok slnečníc pre svoju produkciu. (SITA)

Estónsko zakázalo vstup na svoje územie vozidlám s ruskými evidenčnými číslami. Používateľ alebo vlastník, ktorý s takýmto vozidlom príde na hraničný priechod, sa bude musieť vrátiť do Ruska alebo prekročiť hranice bez neho.

Estónsky minister zahraničia Margus Tsahkna na sociálnej a mikroblogovacej sieti X napísal, že v Rusku registrované vozidlá nie sú „vítané, aby si užívali privilégiá, ktoré im ponúka sloboda, kým Ukrajina nezvíťazí“.

„Sankcie proti Rusku majú jediný cieľ - prinútiť agresorský štát ustúpiť k svojim štátnym hraniciam. Keďže Európska komisia nanovo bližšie objasnila súčasnú sankciu a Estónsko považuje za potrebné využiť všetky príležitosti na zvýšenie ceny agresie pre Rusko, po konzultácii s lotyšskými a litovskými orgánmi sme zistili, že obmedzenia sú najúčinnejšie pri spoločnom presadzovaní sankcií,“ povedal estónsky minister vnútra Lauri Läänemets.

Nemecko odovzdalo Ukrajine nový balík vojenskej pomoci, vrátane dvoch odmínovacích tankov Wisent 1 a dvadsiatich bojových vozidiel pechoty Marder 1A3.

Súčasťou najnovšej nemeckej vojenskej pomoci je aj tritisíc kusov 155-milimetrovej munície, jeden systém satelitného prieskumu, desať systémov detekcie dronov, tri sanitky a 1,5 milióna nábojov pre strelné zbrane.

Kim Čong-un označil vzťahy s Ruskom za prioritu číslo jeden. Severokórejský diktátor a ruský prezident Putin absolvovali rokovania na kozmodróme Vostočnyj na ruskom Ďalekom východe.

Rozhovory oboch delegácií podľa ruských štátnych médií trvali štyri až päť hodín. Kim sa po ich skončení vydal na cestu späť do vlasti.

Na večeri sa - rovnako ako aj na rokovaniach - zúčastnili tiež ruskí ministri obrany a zahraničných vecí - Sergej Šojgu a Sergej Lavrov.

Kim ponúkol Putinovi "plnú podporu" pre údajne "svätý boj", ktorý Moskva vedie v záujme ochrany svojich bezpečnostných záujmov. Zároveň ocenil ruskú armádu za jej "hrdinstvo" v bojoch na Ukrajine.

Putin počas rokovaní naznačil, že Moskva by mohla Severnej Kórei pomôcť pri budovaní satelitov.

Putin a Kim si ešte pred spoločnými rozhovormi na kozmodróme prezreli odpaľovaciu rampu, kde sa oboznámili s procesom montáže ruskej nosnej rakety typu Angara, informovali ruské médiá.

Severná Kórea len niekoľko hodín pred stretnutím oboch politikov vypálila dve balistické rakety smerom k Japonskému moru.

Ukrajina takmer dokončila opravy energetických systémov, ktoré poškodili ruské útoky počas predchádzajúcej zimy. Je pripravená na zimu, povedal Volodymyr Kudryckyj, šéf štátnej spoločnosti Ukrenergo.

"Inštalovali sme už všetky zariadenia, ktoré sme plánovali, a sme pripravení na zaťaženie počas nadchádzajúcej zimnej sezóny," povedal šéf spoločnosti, ktorá prevádzkuje elektrickú prenosovú sústavu.

Ruské útoky počas predchádzajúcej zimy spôsobili rozsiahle škody na energetickej infraštruktúre, čo viedlo k častým výpadkom v dodávkach elektrickej energie.

Kudryckyj dodal, že aj teraz je "vysoké riziko" útokov Ruska na energetický systém Ukrajiny, momentálne má však Ukrajina omnoho silnejšiu protivzdušnú obranu.

"My už vieme, aké to počas útoku je a pre nepriateľa tak bude veľmi ťažké nás prekvapiť po tom, ako na náš energetický systém vypálil počas minulej zimy 1200 rakiet," povedal Kudryckyj s tým, že tempo opráv v tomto roku bolo v priemere šesť- až sedemkrát rýchlejšie než pred útokom Ruska na Ukrajinu vo februári 2022.

Do dnešných dní dostalo Ukrenerho v rámci zahraničnej pomoci na opravy energetickej siete približne 900 miliónov eur. Firma zároveň pracuje na získaní ďalších financií potrebných počas nadchádzajúcej zimnej sezóny. (TASR)

Ruský informačný priestor opäť hovorí o rozsiahlej mobilizácii státisícov ľudí z radov záložníkov aj profesionálnych vojakov s tým, že nová vlna mobilizácie záloh závisí od rozhodnutia Kremľa, všíma si Inštitút pre štúdium vojny.

Mobilizácia môže súvisieť so šesťmesačným jesenným cyklom odvodov do armády, ktorý sa začína 1. októbra.

Ruský telegramový kanál, ktorý má údajne nejaké spojenie s ruskými bezpečnostnými zdrojmi, uviedol, že niektorí ruskí predstavitelia sa "vážne" pripravujú na druhú vlnu mobilizácie záloh a dúfajú, že počas jesene uskutočnia ďalšiu vlnu mobilizácie.

V správe sa uvádza, že ruskí predstavitelia chcú preto zmobilizovať 175-tisíc záložníkov a posunúť jesenný termín odvodu z 1. októbra na 1. novembra, aby sa prispôsobili procesom mobilizácie záloh, pričom vykonajú „zmluvnú mobilizáciu“ na nábor ďalších 130-tisíc vojakov prostredníctvom donucovacích opatrení.

Analytici poznamenali, že takéto plány nie sú žiadnou novinkou a akákoľvek nová vlna mobilizácie rezerv závisí od Putina.

Ukrajinská spravodajská služba potvrdila poškodenie ponorky s názvom Rostov na Done. Ide o prvú poškodenú ruskú ponorku v prebiehajúcej vojne. O jej poškodení pri útoku na prístav v Sevastopoli predtým informovali aj ruské médiá.

Tie uvádzajú, že v dôsledku útoku bola údajne vážne poškodená veľká výsadková loď Minsk.

Od 12. septembra sa v sevastopoľských dokoch nachádzala aj fregata Admirál Makarov.

Ukrajinská armáda zaútočila dronom na chemický závod v ruskej Tverskej oblasti. Obyvatelia počuli silné výbuchy. Ruské médiá tvrdili, že dron bol zostrelený a na územie závodu dopadli iba trosky. K obetiam na životoch nedošlo.

Závod vyrába chemické produkty pre letecký a vesmírny priemysel a nachádza sa zhruba 150 kilometrov od centra Moskvy.

Rusko vedie vojnu proti základným princípom Charty OSN, uviedla predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová. Štáty od Strednej Ázie až po indo-pacifický región sa preto obávajú, že by mohli čeliť rovnakému osudu ako Ukrajina.

Predsedníčka Európskej komisie ďalej povedala, že podpora EÚ pre Ukrajinu bude pokračovať tak dlho, ako to bude potrebné a plánuje predĺžiť dočasné ochranné opatrenia na podporu Ukrajincov.

Podpora pre štyri milióny Ukrajincov, ktorí našli v Únii útočisko od začiatku ruskej vojenskej invázie, označila Leyenová za odpoveď Európy na výzvu dejín.

Nová ruská 25. kombinovaná armáda sa rozmiestňuje v Luhanskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Ešte v auguste úrady oznámili, že bude nasadená do boja až v decembri, píše v pravidelnej správa o vojne britský rezort obrany.

Je pravdepodobné, že jednotky boli narýchlo nasadené do akcie, čiastočne preto, že Rusko naďalej zápasí s nedostatkom vojakov na fronte a Ukrajina pokračuje v protiofenzíve na troch rôznych častiach.

Existuje však aj reálna možnosť, že Rusko sa pokúsi použiť nových vojakov aj na obnovenie rotácie a zvýšiť aj operačnú flexibilitu, dodáva britské ministerstvo obrany.

Personálne straty okupantov vzrástli o 590 vojakov na zhruba 270 350, oznámilo ukrajinské velenie. Ruská armáda prišla aj o 14 ďalších bojových obrnených vozidiel, 30 delostreleckých, dva raketové a protivzdušné systémy a päť dronov.

Mjanmarská junta a Rusko podpísali memorandum o spolupráci pri činnostiach súvisiacich s voľbami. Informovali o tom mjanmarské štátne médiá.

Agentúra AFP súčasne podotkla, že oba tieto štáty sa pripravujú na voľby, ktoré však podľa kritikov nebudú v žiadnom z nich slobodné ani spravodlivé.

Memorandum o porozumení o spolupráci pri volebných aktivitách bolo v Rusku podpísané počas nedávnej návštevy predstaviteľov mjanmarskej volebnej komisie, zloženej zo zástupcov junty, informoval denník Global New Light of Myanmar.

Mjanmarská delegácia sa počas návštevy v Rusku oboznámila s tamojšími "volebnými metódami, podmienkami konania volieb a postupmi (predvolebnej) kampane", uviedli noviny.

Vedenie ruskej volebnej komisie pri tejto príležitosti vyzvalo Mjanmarsko, aby na najbližšie prezidentské voľby v Rusku vyslalo svojich pozorovateľov. (TASR)

Ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo samostatnú návštevu čínskeho ministra zahraničných vecí Wang Yiho v Moskve. Wang navštívi hlavné mesto Ruska 18. septembra, stretne sa so svojím ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. (The Guardian)

Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európy opäť vyzvala Rusko, aby okamžite prepustilo troch ukrajinských zamestnancov organizácie. Tí boli pred viac ako 500 dňami zadržaní na okupovaných územiach Ukrajiny.

"Pracovníci organizácie by nikdy nemali byť zatknutí alebo zadržiavaní kvôli práci pri výkone svojho mandátu," uviedol Bujar Osmani, minister zahraničných vecí Severného Macedónska, ktoré tento rok predsedá organizácie. "Tieto zadržania sú nehumánnym činom a hrubým porušením ich práv," dodal.

Trojicu mužov zadržali v apríli 2022 v Donecku a Luhansku na východnej Ukrajine, kde vykonávali svoje služobné povinnosti. Dvaja z nich - Maxim Petrov a Dmytro Šabanov - boli v septembri 2022 v Ruskom ovládanej separatistickej bašte Luhansk odsúdení za údajnú špionáž - dostali po 13 rokov väzenia. (TASR)

Prví ukrajinskí piloti by mohli zakončiť výcvik na F-16 v USA pred koncom roka, no potrvá dlhšie, kým budú lietať na bojových misiách. Piloti by mali do októbra prísť na Morris Air National Guard Base v Tucsone v Arizone.

Týchto letcov teraz hodnotia z hľadiska znalosti anglického jazyka a v závislosti od ich znalostí a predchádzajúcich skúseností so stíhačkami by mohli výcvik v Spojených štátoch ukončiť do troch mesiacov, povedal na výročnom stretnutí Asociácie vzdušných síl v National Harbor v štáte Maryland generálporučík Michael Loh.

„Hneď ako dostanú povolenie, prídu sem a začnú okamžite trénovať,“ vyjadril sa Loh s tým, že aby dodržali rýchly časový rámec výcviku, Tucson pravdepodobne presunie niektoré zo svojich ďalších medzinárodných záväzkov v oblasti výcviku pilotov, aby sa Ukrajina dostala dopredu.

Po ukončení amerického výcviku sa však Ukrajinci budú musieť vrátiť do Európy na ďalší výcvik NATO. Spojenci NATO Ukrajincov tiež školia, ako udržiavať lietadlá, a to budú musieť tiež dokončiť predtým, ako začnú stíhačky lietať na bojové misie. Loh však nemal k dispozícii odhad, koľko času si vyžiada dodatočný výcvik.

Generál David Allvin, nominovaný na post budúceho šéfa vzdušných síl, na schvaľovacom vypočutí povedal americkým senátorom, že výcvik na F-16 potrvá v priemere šesť až deväť mesiacov.

Deväťmesačný časový rámec je podľa Loha odhadovaný na to, aby na F-16 mohli lietať piloti bez predchádzajúcich skúseností so stíhačkami. (SITA)

Severokórejský líder Kim Čong-un a ruský prezident Vladimir Putin sa stretli na kozmodróme Vostočnyj na ruskom Ďalekom východe, informuje agentúra TASS. Štátnici spolu prehodili pár slov. Nasledovať budú rokovania delegácií a možno aj rokovania Kima a Putina. (ČTK)

Rusi opäť útočili dronmi na prístav Izmail na Dunaji. Bezpilotné lietadlá spôsobili požiar a zranili šesť civilistov, oznámil gubernátor Odeskej oblasti Oleh Kiper.

Rusko po odstúpení od obilnej dohody, ktorá umožňovala vývoz ukrajinského obilia z čiernomorských prístavov do ďalších častí sveta, vystupňovalo útoky na južné oblasti Ukrajiny - Odeskú a Mykolajivskú. Práve tam sa nachádzajú prístavy a infraštruktúra, ktoré sú dôležité pre vývoz ukrajinských poľnohospodárskych produktov.

Rusko "zasa útočilo na juh Odeskej oblasti," napísal gubernátor Kiper na Telegrame. "Niekoľko skupín dronov bolo pri útokoch zacielených na Izmailský okres," spresnil.

"Zaznamenané boli škody na prístave a na ďalšej civilnej infraštruktúre... záchranári hasia požiar," dodal gubernátor.

Podľa neho utrpelo zranenia šesť civilistov a previezli ich do nemocnice. Z nich traja sú vo vážnom stave a traja ďalší v "menej vážnom" stave. Kiper už skôr vyzval ľudí v okrese Izmail, aby sa zdržiavali na bezpečnom mieste, až kým sa neskočia letecké poplachy.

Sevastopoľom na Rusmi anektovanom polostrove Krym otriaslo viacero mohutných výbuchov. Ukrajinci v meste zasiahli lodenicu, kde vypukol požiar a najmenej 24 ľudí utrpelo zranenia. Rusi podľa Unian uzavreli Krymský most, ktorý spája polostrov s Ruskom.

Miestni podľa agentúry Unian na sociálnych sieťach počas noci upozornili na najmenej sedem výbuchov a zábleskov na oblohe. Na internete sa tiež šírili mnohé snímky a videozáznamy zachytávajúce jasné záblesky, plamene a mohutné stĺpy dymu nad mestom.

Gubernátor mesta Michail Razvožajev najprv na komunikačnej platforme Telegram napísal, že na útoky "nepriateľov" na Sevastopol zareagovala protivzdušná obrana, a vyzval obyvateľov na zachovanie pokoja.

V ďalšom príspevku ale priznal, že v lodenici Sevmorzavod vypukol požiar a že zranenia tam utrpelo najmenej 24 ľudí. Štyria z nich sú podľa neho v stredne ťažkom stave.

"Civilným objektom v meste žiadne nebezpečenstvo nehrozí," napísal tiež Razvožajev. Zverejnil fotografiu, ktorá ho zachytáva na pozadí plameňov.

Ruský prezident Putin pricestoval na Kozmodróm Vostočnyj. Očakáva sa tam jeho stretnutie s vodcom Severnej Kórey Kim Čong-unom. Kozmodróm Vostočnyj sa nachádza v Amurskej oblasti na ruskom Ďalekom východe, neďaleko čínskych hraníc. (TASR)

Severokórejský vodca Kim Čong-un vyhlásil, že jeho cesta do Ruska je jasný prejav toho, že pre Severnú Kóreu je prioritou vzťah s Ruskom. Išlo o Kimovu prvú návštevu za posledné štyri roky.

Obaja izolovaní lídri sa snažia posilniť vojenskú spoluprácu, a preto budú zrejme diskutovať o dohodách o dodávkach zbraní. USA varovali, že dohody by mohli viesť k tomu, že Moskva použije poskytnuté zbrane vo vojne na Ukrajine. Washington vyhlásil, že podnikne kroky, ak Severná Kórea bude súhlasiť s poskytovaním zbraní Rusku.

Oficiálna tlačová agentúra severokórejského režimu KCNA tiež potvrdila, že Kim pricestoval do ruského pohraničného mesta Chasan, kde ho privítali červeným kobercom. Ako KCNA uviedla, vodca odtiaľ odišiel do "cieľa" svojej cesty, ale podrobnosti nenapísala.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kim sa môže spokojne usmievať. Ponížené Rusko potrebuje jeho zbrane Čítajte 

Stále nie je známe, kde presne a kedy sa má Kim s Putinom stretnúť, hoci niektoré zahraničné médiá uvádzali, že summit sa bude pravdepodobne konať v stredu na Kozmodróme Vostočnyj v Amurskej oblasti, v pásme ruského Ďalekého východu.

Analytici predpokladajú, že Severná Kórea bude zrejme súhlasiť s dodávaním munície a zbraní Rusku pre jeho vojnu proti Ukrajine. Moskva výmenou za to pravdepodobne poskytne Pchjongjangu technológie súvisiace s výzbrojou - napríklad technológie potrebné pre špionážne satelity a pre ponorky na jadrový pohon.

Ak sa Kim a Putin dohodnú na posilnení vojenskej spolupráce, teda aj na námorných cvičeniach spolu s Čínou, bude to predstavovať veľký bezpečnostný problém na Kórejskom polostrove aj mimo neho, uviedla agentúra Jonhap.

Očakáva sa, že okrem summitu s Putinom bude mať Kim zrejme niekedy v sobotu aj samostatné stretnutie s ruským ministrom obrany Sergejom Šojguom, píšu médiá. Hovorca amerického ministerstva obrany Matthew Miller povedal, že akýkoľvek prevoz zbraní zo Severnej Kórey do Ruska bude porušením mnohých rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN.

Bielorusko uzavrie veľvyslanectvo na Slovensku do decembra, uviedol portál Nexta. Záležitosti bieloruských občanov registrovaných na Slovensku bude vybavovať veľvyslanectvo v Rakúsku. (TASR)