Rusko Ukrajina Online: Ukrajina hlási ďalší postup svojich vojsk na juhu krajiny

Ukrajinské mesto Umaň sa pripravuje na príchod chasidských pútnikov z celého sveta. Tí na Roš ha-šana, židovský Nový rok, chodievajú navštíviť hrob jednej z hlavných postáv chasidského judaizmu, rabína Nachmana z Braclavi.

Sviatok Roš ha-šana tento rok pripadá na 15. – 17. september, informovala britská stanica BBC. Vedenie Čerkaskej oblasti prijalo pre mesto Umaň mimoriadne opatrenia.

Osobitný režim pre vstup do mesta Umaň a odchod z neho, ako aj pre pohyb ľudí v uliciach bude platiť od 11. do 21. septembra. V priestore, kde sa budú zhromažďovať pútnici, bude zakázaný predaj alkoholu, zábavnej pyrotechniky, ale aj vzduchových zbraní a hračiek v tvare zbraní, informoval v utorok gubernátor Čerkaskej oblasti Ihor Taburec.

Gubernátor pritom ešte začiatkom augusta vyzval chasidov, aby sa tento rok zdržali púte do mesta Umaň, a to "vzhľadom na vojnu, pravidelné masívne ostreľovanie našej krajiny a možné provokácie zo strany Ruska". Vo svojom statuse na platforme Telegram vtedy zároveň vyjadril pochopenie pre tých veriacich, ktorí sa na púť napriek tomu vydajú.

Umaň sa nachádza v strednej časti Ukrajiny a je relatívne ďaleko od frontovej línie. V apríli však toto mesto bolo terčom útoku, pri ktorom zahynulo 23 ľudí vrátane štyroch detí.

Pred pandémiou a pred vojnou rozpútanou Ruskom chodievalo na púť do mesta Umaň každý rok až 40-tisíc pútnikov. Vlani, už v čase vojny, ukrajinské úrady vyzvali braclavských chasidov, aby sa púte vzdali - napriek tomu do mesta prišlo viac ako 20-tisíc stúpencov učenia rabína Nachmana.

Nachman, zakladateľ ultraortodoxného židovského hnutia, zomrel v meste Umaň v roku 1810. Sľúbil, že "veriacich zachráni pred peklom", ak na sviatok Roš ha-šana prídu navštíviť jeho hrob. (TASR)

Od druhej svetovej vojny ich priamo v boji nikto nepoužil. Po veľkých mínových poliach čaká na ukrajinských vojakov v Záporožskej oblasti ďalší stupeň ruskej obrany, ktorý zahŕňa aj tzv. dračie zuby. (ČTK)

Litva už neuvažuje o úplnom uzatvorení hraníc s Bieloruskom, vyhlásil prezident Nauséda. Zdôvodnil to tým, že wagnerovci, operujúci na bieloruskom území, nevyvíjajú aktivity v blízkosti litovských hraníc.

Podľa Nausédu bolo takéto riešenie "na stole" pred niekoľkými týždňami, ale v súčasnosti už nie je aktuálne.

"Dnes nemám žiadne konkrétne informácie o tom, že by sa členovia Wagnerovej skupiny nachádzali v blízkosti našich hraníc a snažili sa destabilizovať situáciu na hraniciach," skonštatoval prezident v rozhovore pre litovskú televíziu LRT.

Zároveň vyzval na prísnejšie kontroly imigrantov zo susedného Bieloruska. Podľa DPA v Litve aktuálne žije približne 60-tisíc Bielorusov, keďže sa stala útočiskom pre odporcov režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.

Litva už v auguste dočasne uzavrela dva zo šiestich hraničných prechodov s Bieloruskom v dôsledku prítomnosti wagnerovcov na jeho území. Odvtedy sa však podľa litovského prezidenta bezpečnostná situácia nezhoršila, a teda nie je potrebné úplné uzatvorenie tejto hranice.

Litovská vláda odôvodnila uzatvorenie niektorých hraničných priechodov potrebou uvoľnenia personálu s cieľom zvýšiť kapacitu na ostatných priechodoch a zároveň zabrániť pašovaniu zbraní.

Litva, Lotyšsko, Estónsko a Poľsko požiadali minulý týždeň Bielorusko, aby vyhostilo wagnerovcov zo svojho územia. Takúto výzvu adresovali Minsku len niekoľko dní po tom, ako šéf wagnerovcov Jevgenij Prigožin zahynul pri dosiaľ neobjasnenom páde lietadla na západe Ruska. Lukašenko uvedenú požiadavku označil za "nezmyselnú a hlúpu". (TASR)

UNESCO zvažuje, že Katedrálny chrám sv. Sofie v Kyjeve a historické centrum západoukrajinského mesta Ľvov zaradí na zoznam svetového dedičstva v ohrození. Ohrozenie pre obe tieto lokality predstavuje pokračujúca ruská invázia.

Pre agentúru AFP to v utorok povedal riaditeľ centra UNESCO pre svetové dedičstvo Lazare Eloundou Assomo.

"Týmto lokalitám hrozí zničenie. Došlo k útokom na nárazníkové zóny okolo týchto lokalít a nevieme, čo sa stane v budúcnosti," vysvetlil Eloundou.

Dodal, že Výbor pre svetové dedičstvo, ktorý sa má stretnúť od 10. do 25. septembra v Rijáde, "pravdepodobne" a "na základe názoru odborníkov" prijme rozhodnutie, že dané lokality sú "preukázateľne ohrozené".

Na zozname ohrozených lokalít svetového dedičstva je už centrum juhoukrajinského prístavného mesta Odesa, kde bolo koncom júla pri útoku zničených niekoľko historických budov.

Ďalšiu historickú budovu ruské jednotky zbombardovali vo Ľvove začiatkom júla. Organizácia UNESCO vtedy upozornila, že šlo o prvý úder na oblasť chránenú Dohovorom o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva a súčasne aj o prvý prípad porušenia tejto dohody Ruskom od jeho invázie na Ukrajinu.

Pripomenula tiež, že ide aj o porušenie Haagskeho dohovoru o ochrane kultúrnych statkov v čase ozbrojeného konfliktu z roku 1954.

Od 24. februára 2022, keď ruskí vojaci a bojová technika vstúpili na územie Ukrajiny a rozpútali tam vojnu, UNESCO eviduje škody na 270 kultúrnych pamiatkach na území Ukrajiny, uviedla AFP.

Spolu s kláštorom Kyjevsko-pečerská lavra je Chrám svätej Sofie v historickom centre Kyjeva "jednou z hlavných pamiatok reprezentujúcich architektúru a monumentálne umenie začiatku 11. storočia", uvádza UNESCO na svojej webovej stránke.

Na zozname svetového dedičstva UNESCO sú tieto objekty od roku 1990, zatiaľ čo historické centrum Ľvova naň bolo pridané v roku 1996. (TASR)

Ukrajinský parlament obnovil platnosť nariadenia, podľa ktorého sú štátni úradníci povinní zverejniť informácie o svojom majetku. Ide o opatrenie, ktoré od Ukrajiny požaduje aj Medzinárodný menový fond.

Ako informovala agentúra Reuters, povinné zverejňovanie informácií o majetkových pomeroch bolo na Ukrajine zavedené v roku 2016. Vlani, po rozpútaní vojny Ruskom, sa stalo nepovinným a verejnosť k týmto informáciám ani nemala prístup, pretože sa to považovalo za bezpečnostné riziko.

MMF označil zverejňovanie informácií o majetkových pomeroch za jednu z referenčných hodnôt na vyplatenie časti balíka pomoci vo výške 15,6 miliardy dolárov.

Boj proti korupcii je tiež podmienkou vstupu Ukrajiny do EÚ a vláda prezidenta Volodymyra Zelenského ho vyhlásila za prioritu - súčasne s dosiahnutím úspechu vo vojne s Ruskom.

Reuters vo svojej utorkovej správe súčasne uviedol, že parlamentom prijatý zákon je pre mnohých poslancov sklamaním - poslanci síce schválili, že úradníci musia podať majetkové priznanie, ale verejnosť sa k týmto informáciám dostane až o rok.

Teraz ide zákon na podpis prezidentovi a zástancovia reformy ho vyzvali, aby ho vetoval.

Bojovníci proti úplatkárstvu tiež tvrdia, že schválený text marí primárny účel podávania majetkových priznaní - jednej z kľúčových reforiem iniciovaných po udalostiach na Majdane v roku 2014.

"Skryté bohatstvo poslancov a úradníkov likviduje dôveru Ukrajincov. Čestní ľudia nemajú čo skrývať," uviedla popredná ukrajinská mimovládna organizácia Protikorupčné akčné centrum. "Túžba skryť svoj majetok pred verejnosťou naznačuje želanie ukradnúť peniaze z verejných zdrojov," dodalo centrum.

Pred rokom 2022 mali zamestnanci verejnej správy - od obecných poslancov až po prezidenta - povinnosť predkladať podrobné ročné priznania vrátane informácií o osobných financiách, autách a majetku.

Preveruje ich Národná agentúra pre prevenciu korupcie a ak má podozrenie na nečestne získaný majetok, môže začať súdne konanie.

O prípadoch, keď zákonodarcovia a iní predstavitelia vládnych úradov vlastnili honosné domy a jazdili na drahých autách, písali a píšu často aj ukrajinskí investigatívni novinári. Dialo sa tak aj počas vojny rozpútanej Ruskom.

Z prieskum verejnej mienky z júna, ktorý si objednala organizácia Transparency International, vyplýva, že 77 percent Ukrajincov si myslí, že medzi najvážnejšie problémy Ukrajiny patrí práve korupcia. (TASR)

V Bielorusku začal platiť výnos Západom neuznaného prezidenta Alexandra Lukašenka, podľa ktorého si občania Bieloruska už nebudú môcť vybaviť nové pasy na bieloruských diplomatických misiách v zahraničí.

Ako upozornila agentúra AFP, Lukašenkovi kritici žijúci v zahraničí sa tak v prípade takto vynúteného návratu do vlasti vystavia riziku trestného stíhania.

Po tom, ako Lukašenko v roku 2020 brutálne potlačil masové protesty proti svojmu vyhláseniu za prezidenta po sporných voľbách hlavy štátu, odišli do exilu desaťtisíce Bielorusov.

Minsk v čase protestov i po nich uväznil stovky ľudí za kritické vyjadrenia proti Lukašenkovi. Mnohí Bielorusi, ktorí sa pred odchodom do exilu zúčastnili na protestoch alebo uverejnili príspevky proti bieloruskému režimu na internete, sa preto zo strachu pred zatknutím vyhýbajú návratu domov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Medveď sa pokúsil preliezť hraničný plot medzi Litvou a Bieloruskom Čítajte 

Doteraz v prípade potreby mohli Bielorusi žijúci v zahraničí získať nové pasy na bieloruských diplomatických misiách. Podľa novej vyhlášky teraz môžu získať nový pas alebo predĺžiť si jeho platnosť len na úrade v poslednom registrovanom mieste pobytu na bieloruskom území.

AFP upozornila, že nemožnosť obnoviť si pas v zahraničí môže ohroziť právne postavenie bieloruských občanov v novej hostiteľskej krajine a zároveň ich môže vystaviť riziku problémov s úradmi doma.

Líderka exilovej bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská na sociálnych sieťach informovala, že na riešení vzniknutej situácie spolupracuje s hostiteľskými krajinami. Uviedla, že sa "pripravuje pas nového Bieloruska". Nekonkretizovala však, čo to bude znamenať.

Britská stanica BBC s odvolaním sa na Cichanovskej vyjadrenie z jari tohto roku v utorok napísala, že pôjde zrejme o preukaz totožnosti a cestovný doklad pre politických emigrantov.

Cichanovskej tím podľa BBC informoval, že už v septembri bude otázka dokladov pre emigrantov z Bieloruska prerokovaná s Európskou komisiou, neskôr s Európskym parlamentom a OSN.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nobelova nadácia zrušila pozvanie Ruska a Bieloruska na udeľovanie cien Čítajte 

BBC doplnila, že Poľsko a Litva – dve členské krajiny EÚ, ktoré sa stali hlavnými útočiskami pre bieloruských politických emigrantov – vydávajú občanom Bieloruska tzv. cudzinecké pasy.

Je možné ich získať, ak danej osobe vypršala platnosť pasu vydaného v jej vlasti alebo v ňom už nie sú voľné stránky. Podmienkou je, že daná osoba musí byť na území Európskej únie legálne.

AFP vo svojej správe doplnila, že ľudskoprávna organizácia Viasna eviduje v Bielorusku 1501 politických väzňov.

Lukašenko a jeho vláda sa ocitli v ešte väčšej izolácii po tom, ako vlani na jar umožnili ruskej armáde, aby z bieloruského územia podnikali výpady na vojnou zachvátenú Ukrajinu. (TASR)

Poľsko plánuje na budúci rok vynaložiť na obranu viac ako štyri percentá jeho HDP. Poľský prezident Andrzej Duda počas veľtrhu vojenskej techniky v meste Kielce oznámil, že na obranu dajú 137 miliárd zlotých.

„Keď vidíme formujúce sa nebezpečenstvo za našou východnou hranicou... veľmi dobre vieme - história a skúsenosti nás to naučili - že za to, že Poľsko bude slobodné, suverénne, nezávislé a že Poliaci môžu žiť v bezpečí, sa oplatí zaplatiť každú cenu,“ vyhlásil Duda odkazujúc na ruskú vojnu na Ukrajine.

Ukrajinský parlament vyslovil súhlas s odvolaním Olexija Reznikova z funkcie ministra obrany. O vymenovaní Rustema Umerova za nového šéfa rezortu by mali poslanci rozhodnúť zajtra.

O odvolaní Reznikova z postu ministra obrany informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uplynulú nedeľu s tým, že ministerstvo obrany v súčasnosti potrebuje nové prístupy a iné formy interakcie s armádou a spoločnosťou ako celkom.

Umerov je politik a podnikateľ, investor a filantrop krymskotatárskeho pôvodu. V poslednom období šéfoval Fondu štátneho majetku (SPFU). Na tento post prišiel v septembri roku 2022 z parlamentu, kde bol poslancom frakcie Hlas.

Informácia, že na Ukrajine dôjde k výmene ministra obrany, sa objavila 31. augusta. Nepotvrdené špekulácie o tom sa šírili už niekoľko mesiacov.

Podľa dostupných informácií boli príčinou výmeny na poste ministra obrany opakujúce sa škandály v tomto rezorte vrátane korupčných. Prezidentská kancelária preto na miesto ministra hľadala človeka s dobrou povesťou, medzinárodnými konexiami a dobrými manažérskymi schopnosťami, uviedli nemenované zdroje v ukrajinskom parlamente.

Zdroje dodali, že Umerov má veľmi dobré kontakty v arabských štátoch - v marci tohto roku sprevádzal prvú dámu Olenu Zelenskú na návšteve Spojených arabských emirátov (OAJ) a v máji bol členom delegácie ukrajinského prezidenta na návšteve v Saudskej Arábii. (TASR)

Ukrajina bude pripravená na členstvo v Európskej únii o dva roky a v NATO ešte skôr, povedala ukrajinská vicepremiérka pre európsku a euroatlantickú integráciu Oľha Stefanišynová.

Vicepremiérka v komentári k slovám predsedu Európskej rady Charlesa Michela o potrebe pripraviť EÚ na rozšírenie do roku 2030 poznamenala, že to neznamená, že Ukrajina musí sedem rokov čakať na možnosť vstupu.

Stefanišynová je presvedčená, že Ukrajina bude schopná viesť efektívne rokovania, splniť všetky záväzky súvisiace s implementáciou európskych noriem, ako aj vytvoriť podmienky na oživenie ukrajinskej ekonomiky, čo Ukrajine umožní stať sa konkurencieschopným členom Európskej únie.

„Budeme pripravení na členstvo v Európskej únii v najbližších dvoch rokoch, ale, samozrejme, priebeh vojny určí politický rámec pre toto rozhodnutie,“ skonštatovala Stefanišynová. (SITA)

Aj v Rusku prezident v prvý školský deň zvyčajne zájde do vybraných tried. Obrovské šťastie vidieť Putina malo tridsať žiakov v meste Solnečnogorsk. Školákov pred stretnutím dôsledne poučili, píše publicistka Petra Procházková. (SME)

Ukrajinské ministerstvo obrany zaplatilo za drony pochybnej kvality firme rodiny bývalého poslanca. Do stanoveného termínu dodala len jeden z 55 zazmluvnených strojov.

Zmluva na 55 bezpilotných systémov HAWK, ktorú v decembri 2022 rezort podpísal s firmou Ukrajinský letecký systém, bola v celkovej hodnote 807 miliónov hrivien, z toho 650 zaplatili vopred. Vyrobiť ich mali do polovice augusta.

Firmu vlastní manželka bývalého poslanca Boryslava Rozenblata obvineného za zneužívanie moci. Projekt bol podľa jeho slov jeho „duchovné dieťa“.

Spoločnosť organizovala výcvik pre pilotov na dané stroje ešte pred zmluvnou lehotou. Bihus.info komunikovala s účastníkmi a tí povedali, že tri štvrtiny pokusov o let s týmito dronmi boli neúspešné, pričom sa úspech dostavil až na konci cvičení. Rozenblat bol na cvičeniach prítomný tiež a tvrdil, že nedostatky do termínu opravia.

Deň pred termínom boli pripravené len štyri z 55 dronov a funkčný bol napokon len jeden. Výbor z ministerstva obrany preto odmietol drony prijať.

Spoločnosť sa ukázala ako nie veľmi spoľahlivý partner aj v minulosti. Systémy HAWK sú povolené na použitie v ozbrojených silách už od roku 2017 a niekoľko objednaných strojov bolo do vojny v skladoch, odkiaľ ich potom presunuli vzdušnými silám. Armáda podľa ministerstva však nehlásila negatíva.

Ministerstvo obrany s firmou po vypuknutí invázie podpísalo znova zmluvu, pričom argumentuje tým, že na rozkaz generálneho štábu. Drony však boli drahšie a ako sa ukázalo 650 miliónov hrivien zaplatilo vopred za netestované systémy. Niekdajší predstaviteľ ministerstva Oleksandr Lijev, ktorý podpísal zmluvu, sa vyjadril, že si bol istý, že kupujú tie isté systémy HAWK ako predtým, pričom všetky relevantné služby skontrolovali všetky aspekty kontraktu. Kosťantyn Požydajev, bývalý Rozenblatov partner, tvrdí, že dané drony nemajú nič spoločné so strojmi, ktoré firma vyrobila predtým.

Tiež tvrdí, že zmluva, za ktorej technickú stránku bol zodpovedný, obsahuje jeho podpisy a pečate, ktoré sú falošné, pretože v tom čase nebol na Ukrajine. Podľa neho to spravil Rozenblat, aby získal zmluvu s ministerstvom, a neskôr Požydajeva vyhodil z pozície riaditeľa.

Rozenblat sa v auguste vyjadril, že by v blízkej budúcnosti mohol odovzdať 30 systémov a niekoľko desiatok ďalších v nadchádzajúcich mesiacoch. Ministerstvo súhlasilo s odkladom termínu dodania na október.

Realizácia zmluvy je však ohrozená z dôvodu zadržania účtov spoločnosti v dôsledku trestného prípadu, ktorý vyšetruje ukrajinská bezpečnostná služba. Vyšetrovatelia predpokladajú, že vedenie firmy sa dohodlo s ministerstvom obrany, aby financie získalo uzavretím zmluvy za vyššie ceny. (SITA)

Objavilo sa video, ktoré údajne zachytáva zničenie tanku Challenger 2.  V prípade potvrdenia autenticity záberov by išlo o vôbec prvé zaznamenané zničenie tohto tanku počas bojov.

Na začiatku videa, ktoré je natočené z pohybujúceho sa auta, vidieť hustým dymom zahalený tank s hlavňou charakteristickou pre Challenger 2. Aj viacerí vojenskí experti potvrdili, že ide o Challenger, no zatiaľ nie je jasné, kde a kedy bolo video natočené a čo spôsobilo výbuch, ktorý tank údajne zničil.

Osoby, ktorých hlasy sú zachytené na videu, hovoria a nadávajú po ukrajinsky. Záznam sa začal na internete šíriť v noci na utorok.

Podľa televízie Sky News bol údajne natočený v juhoukrajinskej Záporožskej oblasti, kde sa ukrajinskí vojaci v rámci pokračujúcej ofenzívy snažia oslobodiť územia okupované Ruskom. Miesto vzniku záberov bezprostredne nebolo možné lokalizovať.

Od nasadenia do služby v roku 1994 nebol v boji zničený ešte nijaký Challenger 2. Jeden takýto tank bol síce zničený už v roku 2003 v Iraku, ale v dôsledku paľby do vlastných radov. Bojových vozidiel tohto typu bolo totiž vyrobených len relatívne malé množstvo a doposiaľ boli len zriedka nasadzované v bojových operáciách.

Británia dodala Ukrajine začiatkom tohto roka 14 tankov Challenger 2. Doposiaľ však nebolo známe, nakoľko intenzívne sú nasadzované na frontovej línií, píše Guardian.

Podľa denníka boli tieto britské tanky pridelené ukrajinskej 82. výsadkovej útočnej brigáde, ktorá bola v auguste nasadená do bojov pri obci Robotyne v Záporožskej oblasti. Práve tam sa Ukrajine podľa vlastných slov podarilo cez víkend prelomiť prvú líniu obrany ruských okupačných síl. (TASR)

Ruské veľvyslanectvo v Dánsku obmedzí konzulárne služby. Stalo sa tak po tom, ako Dánsko nariadilo Rusku znížiť počet zamestnancov na veľvyslanectve v Kodani.

Ruská diplomatická misia v dánskej metropole tak dočasne nebude môcť vydávať pasy, víza ani poskytovať rutinné konzulárne služby. 

Dánske ministerstvo zahraničných vecí v piatok oznámilo, že Rusko musí znížiť počet diplomatov aj ďalších zamestnancov na svojom veľvyslanectve v Kodani tak, aby zodpovedal rozsahu dánskej ambasády v Moskve.

Na ruskom veľvyslanectve v Kodani bude môcť po 29. septembri zostať len päť diplomatov a 25 administratívnych a technických zamestnancov.

Dánsky rezort diplomacie uviedol, že Kodaň už dlho vedie s Moskvou rokovania týkajúce sa víz pre zamestnancov dánskej ambasády v Moskve, ktorých cieľom je zároveň aj udržať dobrú funkčnosť veľvyslanectiev oboch krajín. "Rokovania neviedli k výsledkom z dôvodu opakovaných ruských pokusov zahrnúť do nich žiadosti o víza pre agentov ruských tajných služieb," dodalo dánske ministerstvo. (TASR)

Rusi upúšťajú od sovietskych stratégií a snažia sa učiť od Ukrajincov, tvrdí britský Kráľovský inštitút spojených služieb pre obranné a bezpečnostné štúdie. Ukrajina preto stráca niektoré zo svojich výhod na bojisku.

Analytici poukázali na to, že Rusi začali upúšťať od delostreleckých stratégií zavedených v druhej svetovej vojne a snažia sa o komplexnejší a modernejší prístup. „Je to znepokojujúci trend, pretože časom to pravdepodobne výrazne zlepší ruské delostrelectvo,“ uvádza sa v správe inštitútu.

Ruská doktrína ostreľovania zo sovietskej éry považovala 720 nábojov za potrebných na určenie bojovej pozície čaty nepriateľa, ale Rusku sa minula munícia na udržanie tohto objemu paľby. Rusko tak podľa inštitútu začalo používať kombináciu laserom navádzaných granátov a dronov na presnejšie útoky na ukrajinských vojakov. (SITA, Sky News)

Nemecko poslalo Ukrajine muníciu pre protilietadlové systémy Gepard. Nemeckého ministerstvo obrany poukázalo na to, že výrobná linka na produkciu munície bola dokončená v rámci ambiciózneho časového plánu.

„Vojna na Ukrajine nám takmer denne pripomína, že obrana našej krajiny závisí od protivzdušnej obrany a dostatočného množstva munície. Obnovením produkcie munície pre systémy Gepard sa sústreďujeme na tieto dva dôležité aspekty,“ konštatoval nemecký minister obrany.

„Som rád, že sme produkciu naštartovali rýchlo a bez byrokratických prekážok,“ dodal minister. Zároveň ubezpečil, že Nemecko bude naďalej Ukrajinu podporovať v tých oblastiach, v ktorých je silné, a to v oblasti delostrelectva, munície a pozemnej protivzdušnej obrany. (SITA)

V nórskom meste Kirkenes, neďaleko posledného otvoreného hraničného spojenia medzi NATO a Ruskom, každý pozná niekoho, kto pracoval pre vojenské spravodajstvo. Ruská agresia na Ukrajine zmenila život v tomto arktickom mestečku. (SME)

Ukrajinský prezident Zelenskyj navštívil front pri Bachmute, oznámila prezidentská kancelária. Zelenskyj si počas návštevy vypočul hlásenia o situácii na východnom fronte.

"V rámci pracovnej cesty do Doneckej oblasti navštívil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj bojové oddiely vykonávajúce protiofenzívu v bachmutskom smere," uviedla kancelária na oficiálnej webovej stránke.

Priemyselné mesto Bachmut dobyli ruské vojská toto leto po niekoľkomesačných ťažkých bojoch. Ukrajinskí vojaci pritom okolo mesta podnikajú neustále útoky.

Zelenskyj sa počas cesty na tamojší front stretol s veliteľmi a diskutoval o "problémoch a potrebách" jednotiek pôsobiacich v okolí Bachmutu vrátane dodávok delostreleckých granátov či rakiet pre vzdušnú obranu prvej línie.

Rusi na okupovaných územiach Ukrajiny začali falošné voľby. Kremeľ voľby plánuje oficiálne uskutočniť 8. až 10. septembra, ale hlasovať sa začalo už dnes v meste Mariupoľ a v okupovaných častiach Záporožskej oblasti.

Tieto falošné voľby nie sú ani slobodné ani férové, keďže kandidáti pochádzajú výlučne zo strán odsúhlasených Moskvou, informovalo britské ministerstvo obrany.

Podľa ukrajinského Národného centra odporu ruské okupačné úrady významne nadhodnotili počet registrovaných voličov, hovorí britský rezort obrany. Dodáva pritom, že podľa prieskumov Kremľa v týchto takzvaných voľbách na ukrajinských okupovaných územiach získa 80 percent hlasov strana ruského vodcu Vladimira Putina Jednotné Rusko.

Putin v závere septembra minulého roka na ceremónii v Kremli oznámil anexiu ukrajinskej Záporožskej, Doneckej, Luhanskej a Chersonskej oblasti, pripomína britské ministerstvo obrany. (Kyiv Independent)

Fínske parlamentné reštaurácie prestali podávať Pepsi, pretože výrobca nealkoholického nápoja pokračuje vo svojej činnosti v Rusku. Rozhodnutie nasledovalo po sťažnosti centristického poslanca Tuomasa Kettunena.

Kettunen požiadal parlament, aby „išiel príkladom“ a prestal predávať „krvavú Pepsi“.

Spoločnosť PepsiCo minulý týždeň pridali na zoznam súkromných spoločností, ktoré Ukrajina považuje za „sponzorov (ruskej) vojny“. Firma síce v septembri minulého roka prestala v Rusku vyrábať Pepsi, Mountain Dew a 7UP, ale naďalej tam svoje výrobky predáva, pričom jej zisk sa v krajine v minulom roku štvornásobne zvýšil. (SITA, Politico)

Na Ukrajine zabila alebo zranila vlani kazetová munícia vyše 900 ľudí. Celosvetový počet ľudí, ktorí v dôsledku jej používania zahynuli alebo utrpeli zranenia, tak dosiahol nové maximum.

Vyplýva to z výročnej správy organizácie Koalícia proti kazetovej munícii.

Rusko od začiatku invázie na Ukrajinu používa v rozsiahlej miere staršie zásoby kazetovej munície i jej novšie typy. V menšej miere túto muníciu používa aj Ukrajina. Na Ukrajine, kde niekoľko rokov neevidovali žiadnu obeť kazetovej munície, tak vlani zaznamenali 916 mŕtvych a ranených. Vyše 93 percent z nich tvorili civilisti.

Vlani počet obetí tejto munície dosiahol vo svete 1172, čo je najviac od roku 2010, keď Koalícia proti kazetovej munícii začala vydávať výročnú správu. Obete kazetovej munície na Ukrajine tak tvoria veľkú väčšinu tohto počtu. Okrem Ukrajiny si vyžiadala obete napríklad v Mjanmarsku a Sýrii ako i v Azerbajdžane, Iraku a Jemene.

Takmer všetky obete na Ukrajine - 890 vrátane 294 úmrtí - si pritom vyžiadali útoky kazetovou muníciou. Môže byť zhadzovaná z lietadla alebo vypaľovaná z delostreleckých zbraní. Po výbuchu vo vzduchu sa z nej na veľkej ploche rozptýli výbušná submunícia.

Kazetová munícia je dlhodobá hrozba, pretože ak jej submunícia po dopade nevybuchne, môže podobne ako mína vybuchnúť až po niekoľkých rokoch. Takáto zvyšková kazetová munícia si vlani na Ukrajine vyžiadala 26 obetí. (TASR)

Bombový útok vážne zranil šéfa colnej správy samozvanej Luhanskej ľudovej republiky Jurija Afanasjevského, informovali ukrajinské médiá, podľa ktorých atentát vykonali pracovníci ukrajinskej tajnej služby.

"Bol vyhodený do povetria vo svojom vlastnom dome. Afanasjevskij utrpel mnohopočetné črepinové zranenia hlavy, krku a brucha a je vo vážnom stave na jednotke intenzívnej starostlivosti," uviedol nemenovaný zdroj agentúry Unian. Podobné informácie zverejnil aj denník Ukrajinska pravda.

Afanasjevskij je podľa zdroja agentúry Unian "finančníkom" šéfa samozvanej Luhanskej ľudovej republiky Leonida Pasečnika a "pral" peniaze určené na financovanie ozbrojených formácií bojujúcich proti Ukrajine. Európska únia, Británia a ďalšie krajiny naň uvalili sankcie.

Agentúra TASS s odvolaním sa na úrady v Luhanskej ľudovej republike uviedla, že Afanasjevskij je "živý a zdravý" a že jeho zranenia sú ľahké. O niekoľko prstov ale podľa nej prišiel Afanasjevského syn.

Úrady na Ruskom okupovaných územiach na východe a juhu Ukrajiny od začiatku ruskej invázie oznámili viacero atentátov na tamojších činiteľov, ktoré zvyčajne prisúdili ukrajinským tajným službám. Kyjev sa k útokom oficiálne nehlási. (ČTK)

Zadržaný ruský generál Surovikin bol prepustený na slobodu. Generála úrady zadržali po neúspešnej vzbure Wagnerovej skupiny v júni. Približne v čase jeho prepustenia zomrel pri páde lietadla líder wagnerovcov Prigožin.

Rôzne médiá predtým informovali, že Surovikin - považovaný za Prigožinovho spojenca - upadol v nemilosť Kremľa po júnovej vzbure a je vyšetrovaný pre svoju možnú spoluúčasť.

Od vzbury Wagnerovej skupiny Surovikin nevystupoval na verejnosti. Až v pondelok ruská moderátorka Xenija Sobčaková zverejnila fotografiu, ktorá podľa nej zachytávala vojenského veliteľa spolu s jeho manželkou.

"Je vonku. Živý, zdravý, doma, so svojou rodinou, v Moskve, "uviedla Sobčaková. Alexej Venediktov, ktorý stál na čele nezávislej rozhlasovej stanice Echo Moskvy, bez bližších podrobností oznámil, že Surovikin je s rodinou doma, kde je "na dovolenke a k dispozícii ruskému ministerstvu obrany".

Americkí predstavitelia denníka New York Times povedali, že Surovikin bol síce podľa všetkého prepustený z väzby, nie je ale jasné, či existujú nejaké ďalšie obmedzenia jeho pohybu alebo iné reštrikcie uvalené ruskými úradmi.

Podľa bližšie nespresnenej osoby blízkej ruskému ministerstvu obrany sa prepustenie odohralo v dňoch po Prigožinovej smrti. Surovikin si mohol ponechať vojenskú hodnosť, nemá však nádej na akýkoľvek kariérny postup. Ruské štátne médiá predtým informovali, že minulý mesiac bol Surovikin odvolaný z funkcie šéfa ruského letectva.

Surovikin, ktorý počas ruskej vojenskej intervencie v občianskej vojne v Sýrii získal prezývku generál Armagedon, krátko riadil ruské vojnové operácie na Ukrajine. V januári túto funkciu odovzdal náčelníkovi generálneho štábu, generálovi Valeriju Gerasimovovi. Ruskými vojnovými komentátormi bol všeobecne vnímaný ako silný a schopný veliteľ. (ČTK)

Prezident Medzinárodného olympijského výboru Thomas Bach hovorí o tom, že v pozícii neutrálnych športovcov by mali mať šancu súťažiť v Paríži aj Rusi a Bielorusi. Výbor už dávnejšie predstavil podmienky, za akých by k tomu malo dôjsť. (Sportnet)

Ukrajinská ľahká pechota postúpila do pozícií za ruskými protitankovými priekopami a protitankovými prekážkami, ktoré sú súčasťou obrany Rusov v okupovanej západnej časti Záporožskej oblasti, píše americký Inštitút pre štúdium vojny.

Vojenskí experti predpokladajú, že ukrajinské sily tieto postavenia pravdepodobne udržia.

Geolokačné zábery zo štvrtého septembra naznačujú, že ukrajinskí vojaci bezprostredne pri obci Verbove postúpili východne od ruských protitankových priekop a zátarás, ktoré sú súčasťou troch línií ruskej obrany.

Z geolokačných záberov zároveň vyplýva, že ukrajinská ľahká pechota postúpila do série pripravených ruských obranných pozícií pozdĺž cesty severozápadne od obce Verbove.

Okrem toho ukrajinská armáda napreduje k ruským obranným postaveniam medzi obcami Robotyne a Novoprokopivka.

Ruské útoky na okres Nikopoľ v Dnepropetrovskej oblasti na juhu Ukrajiny zničili 1 500 ton obilia, uviedol šéf vojenskej administratívy oblasti Serhij Lysak.

Podľa Lysaka ruské sily v pondelok delostrelectvom zaútočili na región mesta Marhanec v okrese Nikopoľ. Dodal, že vážne poškodili infraštruktúrne zariadenie, dva rodinné domy a elektrické vedenie. (SITA)

Kubánska vláda oznámila, že odhalila sieť obchodníkov s ľuďmi, ktorá sa snažila získať Kubáncov ako bojovníkov na strane Ruska vo vojne na Ukrajine. Kubánske ministerstvo zahraničia vo vyhlásení odsúdilo žoldnierstvo a odmietlo, že by sa Kuba akokoľvek zúčastnila vojny na Ukrajine.

"Ministerstvo vnútra odhalilo a pracuje na rozbití siete obchodníkov s ľuďmi, ktorá operuje z Ruska s cieľom začleniť tam žijúcich kubánskych občanov, a dokonca aj niektoré osoby žijúce na Kube, do vojenských síl, ktoré sa zúčastňujú vojenských operácií na Ukrajine. Pokusy tohto druhu boli zneškodnené a proti osobám zapojeným do týchto aktivít bolo začaté trestné konanie," uviedlo ministerstvo zahraničia. Pre vojnu na Ukrajine rozpútanú vlani vo februári Ruskom pritom Havana použila označenie "vojenská operácia", ktoré používa Moskva.

Server America TeVe v piatok zverejnil príbeh devätnásťročného Kubánca, ktorý sa ocitol ako regrút blízko ruskej Riazane, hoci podpísal zmluvu, že bude na Ukrajine pracovať ako stavebný robotník. Spolu s ďalším kubánskym rovesníkom poslali video, v ktorom prosia o pomoc, sťažujú sa na mučenie a vyjadrujú obavy o svoje životy. Server uviedol, že video natočili v autobuse, v ktorom boli mladí Kubánci prevážaní spolu s ruskými vojakmi.

Agentúra Reuters tiež pripomína správy ruských médií z konca mája o tom, že Kubánci odchádzajú na Ukrajinu bojovať dobrovoľne výmenou za prísľub ruského občianstva.

Rusko vlani oznámilo plán navýšiť počet príslušníkov ozbrojených síl o viac ako 30 percent na 1,5 milióna príslušníkov bojových jednotiek, pripomína Reuters. Úloha je to o to ťažšia, že Rusko má veľké straty v bojoch na Ukrajine.

Moskva a Havana od minulého roka posilnili diplomatické vzťahy. Komunistická Kuba zažíva najzávažnejšiu ekonomickú krízu za niekoľko posledných desaťročí. Výkon jej hospodárstva negatívne ovplyvňujú dopady pandémie covidu-19, americké sankcie platné viac ako 60 rokov aj centrálne plánovanie ekonomiky. Rusko Kube vo februári poskytlo "núdzový" dar 25-tisíc ton pšenice, išlo o druhú takúto pomoc v priebehu jedného roka. Agentúra Reuters to označuje za známku prehlbovania väzieb medzi krajinami. (ČTK)

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj navštívil vojakov v Doneckej a Záporožskej oblasti. Neďaleko frontovej línie strávil celý deň. O svojej ceste informoval v nočnom videu, v ktorom tiež vzdal hold ukrajinským vojakom a ich hrdinstvu.

Zelenskyj chcel získať prehľad o stave jednotiek a situácii na fronte. Navštívil viac ako desiatku jednotiek, bol u letcov, námorníkov i pozemných vojsk. Stretol sa tiež s vojenskými lekármi.

S vojakmi hovoril o nedostatočnom personálnom obsadení niektorých bojových jednotiek, nedostatku niektorých druhov munície, potrebe bezpilotných lietadiel, obrane pred dronmi i logistike, uviedla agentúra DPA.

Ruská armáda rozmiestnila v okolí Moskvy kovové veže a špeciálne rampy, na ktorých sú umiestnené samohybné protilietadlové systémy typu Pancir S-1. Určené sú zrejme na odvrátenie dronových útokov.

Vyplýva to z reportáže štátnej spravodajskej stanice Rossija 1. Novinárovi Markovi Krutovovi z Rádia Slobodná Európa/Rádia Sloboda (RFE/RL) sa na základe odvysielaných záberov podarilo geolokalizovať jednu z pozícií protilietadlovej obrany.

Objekt s dvomi rampami sa podľa neho nachádza neďaleko obce Zarečie, ležiacej necelých desať kilometrov od vidieckej rezidencie ruského prezidenta Vladimira Putina Novo-Ogariovo. Pozícia už nejaký čas existuje, no v posledných týždňoch bola rozšírená a posilnená rampami.

Podľa vojenského analytika H I Suttona pripomínajú tieto konštrukcie protilietadlové veže vybudované nacistami napríklad v Berlíne, Hamburgu, Viedni a Vroclavi.

Tieto stavby s namontovanými protilietadlovými delami mali počas druhej svetovej vojny držať v šachu spojenecké bombardovacie lietadlá a zároveň chrániť obyvateľstvo. Vyvýšená poloha mala protilietadlovému delu poskytnúť voľné palebné pole.

Myšlienka umiestniť protilietadlové systémy typu Pancir na vyvýšené pozície nie je nová ani v Rusku. Už v januári boli takéto systémy umiestnené na niekoľko administratívnych budov v Moskve.

Podľa odborníkov sú veľkosť a rýchlosť kľúčovými problémami v boji proti dronom. Bežné systémy protivzdušnej obrany sú zvyčajne kalibrované na veľké a rýchle objekty, ako sú rakety, lietadlá a helikoptéry, zatiaľ čo drony sú často menšie a pomalšie.

Pancir S-1 je ruský samohybný protilietadlový systém krátkeho a stredného dosahu. Je určený na obranu najdôležitejších vojenských a priemyselných zariadení, jednotiek a útvarov pozemných síl. Ruská armáda ho používa od roku 2012.

Rusko tvrdí, že zostrelilo tri drony, ktoré mierili na Moskvu. Ruská protivzdušná obrana jeden z dronov zostrelila nad Kalužskú oblasť, druhý v Moskovskej oblasti a tretí v Tverskej oblasti.

"Dnes v noci jednotky protivzdušnej obrany zničili v Kalužskej oblasti a v okolí mesta Istra drony, ktoré sa pokúšali zaútočiť na Moskvu. Na mieste pádu trosiek nie sú žiadne škody ani obete. Na mieste sú záchranné zložky," napísal na telegrame starosta Moskvy Sergej Sobjanin. O zostrelení dronu blízko obce Zavidovo v Tverskej oblasti písal Sobjanin v ďalšom príspevku. O

O útoku bezpilotných lietadiel na Moskvu informovalo aj ruské ministerstvo obrany. (ČTK)

Severokórejský vodca Kim Čong-un sa plánuje stretnúť s Vladimirom Putinom v súvislosti s dohodnutím dodávok ďalších zbraní pre ruskú vojenskú agresiu na Ukrajine.

Informoval o tom The New York Times s odvolaním sa na nemenované na americké a spojenecké zdroje.

Kim Čong-un podľa NYT zrejme vycestuje obrneným vlakom zo severokórejského Pchjongjangu do ruského Vladivostoku, kde sa stretne s Putinom. Nemenované zdroje tvrdia, že severokórejský vodca by mohol ísť aj do Moskvy, hoci to zatiaľ isté nie je.

Putin sa chce podľa zdrojov dohodnúť s Kimom na dodávkach delostreleckých granátov a protitankových striel. Výmenou by Rusko ponúklo Severnej Kórei (KĽDR) pokročilú technológiu pre satelity a ponorky na jadrový pohon.

Podľa NYT potrebuje Kim navyše zabezpečiť potravinovú pomoc pre svoju ochudobnenú krajinu.

Obaja lídri by sa mali zúčastniť na Východnom ekonomickom fóre, naplánovanom na 10. až 13. septembra na pôde Ďalekovýchodnej federálnej univerzity vo Vladivostoku.

Kim podľa nemenovaných zdrojov plánuje navštíviť aj tzv. mólo 33, kde kotvia vojenské lode ruskej tichomorskej flotily. Severná Kórea oslavuje výročie svojho založenia 9. septembra, pripomína NYT.

Jednou z potenciálnych zastávok Kima je podľa zdrojov aj kozmodróm Vostočnyj na ruskom Ďalekom východe, kde sa vlani v apríli stretol Putin s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom.

Spojené štáty varovali pred spoluprácou medzi Severnou Kóreou a Ruskom minulý rok. Americkí predstavitelia s odvolaním sa na odtajnené dokumenty uviedli, že Rusko plánuje nakúpiť delostrelecké granáty pre svoju vojnu s Ukrajinou. Kirby vtedy poznamenal, že KĽDR dodala Rusku zbrane cez Blízky východ a severnú Afriku.

Predstavitelia USA sa podľa NYT nazdávajú, že vyzradenie takýchto informácií v minulosti odstrašilo Severnú Kóreu, následkom čoho sa na frontové línie na Ukrajine dostalo minimum jej zbraní. (TASR, The New York Times)

Ruská novinárka Sobčaková zverejnila fotografiu, na ktorej je bývalý veliteľ skupiny ruských vojsk na Ukrajine generál Surovikin. Ten sa na verejnosti neobjavil viac ako dva mesiace - od júnovej vzbury žoldnierov Wagnerovej skupiny.

"Generál Sergej Surovikin je vonku. Živý, zdravý, doma, so svojou rodinou, v Moskve. Dnešná fotografia," podpísala Sobčaková v titulku fotografie, pričom neuviedla, ako ju získala.

Na fotografii generál oblečený v civile ide v sprievode ženy - podľa ruských médií ide o Surovikinovu manželku - pravdepodobne po dvore vidieckeho domu. Počasie na fotografii zodpovedá letu.

Sobčaková, ale aj bývalý šéfredaktor vplyvnej rozhlasovej stanice Echo Moskvy Alexej Venediktov i rôzne ďalšie ruské médiá a kanály na platforme Telegram pred nedávnom - s odvolaním sa na zdroje - informovali, že generál bol po 24. júni "zbavený slobody", ale nebol vzatý do väzby.

Tvrdilo sa, že bol vypočúvaný vo veci možnej účasti na organizovaní ozbrojenej vzbury proti Moskve, ktorú organizoval Jevgenij Prigožin, ktorý zahynul pri nedávnom leteckom nešťastí. Okolnosti pádu lietadla, ktorým Prigožin so sprievodom cestoval, nateraz nie sú objasnené.

Neprítomnosť Surovikina na verejnosti a v ruských médiách si všimli aj zahraničné médiá.

Ako informovali ruské médiá, Surovikin bol v auguste odvolaný z postu hlavného veliteľa ruských leteckých a kozmických síl. Potom sa objavila správa, že z armády prepustený nebol a zostáva k dispozícii ministerstvu obrany. Kremeľ túto správu nepotvrdil ani nevyvrátil.

Sergej Surovikin velil ruským jednotkám na Ukrajine od októbra 2022 do januára 2023. Jeho meno sa spájalo najmä s vlnou útokov na energetický systém Ukrajiny, ako aj so stiahnutím sa ruských jednotiek z juhoukrajinského mesta Cherson a z celej pravobrežnej časti Chersonskej oblasti.

V júni tohto roku, počas takzvanej rebélie wagnerovcov, Surovikin nahral videoposolstvo adresované žoldnierom Wagnerovej skupiny, v ktorom ich vyzýval, aby sa vrátili do miest dislokácie svojich jednotiek.

Po zverejnení tohto videa sa Surovikin na verejnosti neobjavil a v médiách a na sociálnych sieťach kolovali dohady o jeho osude. Surovikin svojho času pôsobil aj ako veliteľ ruských jednotiek nasadených v Sýrii, kde za svoje neľútostné metódy dostal prezývku Generál Armagedon. (TASR)