OSLO, BRATISLAVA. V nórskom meste Kirkenes pri ruských hraniciach si na magistráte nikto už ani nepamätá, ako vznikla ich družba s ruským Severomorskom, sídlom Severnej flotily s jadrovými hlavicami.
V rámci družby, ktorú nadviazali v roku 1988, prichádzalo aj k bizarným situáciám, pripomína web Barents Observer. V roku 2019 napríklad do mesta s 3500 obyvateľmi, ktoré leží len pár kilometrov od hranice, prišla delegácia pravoslávnych kňazov zo Severomorska.
Nikto presne nevie prečo, ale zaujímalo ich zásobovanie pitnou vodou. Prezreli si prečerpávaciu stanicu v prístave, pýtali sa na vodovody a chceli vidieť aj zásobáreň vody ležiacu asi desať kilometrov od mesta. Miestne úrady im nevyhoveli a radšej program predčasne ukončili.
„Informovali ma o tom a spýtala som sa, či je to dobrý nápad,“ cituje Barents Observer Ellen Katrine Haettaovú, oblastnú policajnú riaditeľku. „Polícia sa, samozrejme, zaujíma o ochranu kritickej infraštruktúry, ku ktorej patria aj hlavné zásoby vody.“
Infraštruktúra ako téma rozhovoru
Nórski bezpečnostní predstavitelia dokážu vymenovať niekoľko dôvodov, prečo by mohla byť návšteva rizikom. Hlavným je, že ruská pravoslávna cirkev má úzke vzťahy s Kremľom a Rusi mohli takto získavať informácie pre prípad, že by chceli ohroziť susedný štát.
Miestny evanjelický duchovný Torbjørn Brox Webber však pripúšťa, že dôvod mohol byť oveľa prozaickejší – v arktickom prostredí sa rozhovory často točia okolo dodávok tepla či vody, ktoré sú v tomto prostredí náročné. „Nehovorím, že to nebolo podozrivé,“ poznamenal Brox Webber pre magazín Economist. „Na takýchto miestach sa však ľudia veľmi zaujímajú o infraštruktúru.“
Koniec arktickej výnimočnosti? Na polárnom kruhu sa to zrejme hemží ruskými špiónmi Čítajte Skúsenosť z roku 2019 ukazuje, že už pred ruským napadnutím Ukrajiny bola medzi Nórskom a Ruskom podozrievavosť, ktorá vstupovala do blízkych vzťahov medzi obyvateľmi na oboch stranách hranice. Po páde železnej opony postupne nadviazali osobné aj obchodné vzťahy, ktoré sa po februári 2022 výrazne skomplikovali.
V článku sa tiež dočítate:
- prečo by mesto Kirkenes bolo v prípade ruského útoku jedným z prvých cieľov,
- ako sa špionáž stala v komunite každodennou témou,
- kde všade stretávajú miestni v Kirkenese špiónov,
- ako vznikla súčasná rusko-nórska hranica a kedy začali budovať úzke vzťahy miestnych,
- prečo je pri Kirkenese jediná otvorená hranica Schengenu s Ruskom,
- koľko Rusov žije v meste a akú pozornosť vzbudzujú,
- či redaktor Economistu podľahol v meste paranoji, alebo sú naozaj všade špióni.
Nahrádza ich pocit, že každý v meste môže byť špiónom pracujúcim pre Nórsko alebo pre Rusko.
A najmä strach, že ak by sa Moskva rozhodla naozaj vojensky ohroziť Západ, ako sa najmä v štátnej televízii ruskí predstavitelia opakovane vyhrážajú, Severná flotila by sa musela plaviť cez Barentsovo more a prvým cieľom by bolo práve mesto Kirkenes.
Špionáž každodennou témou
Oblasť má strategický význam aj pre štáty NATO, keďže práve odtiaľto môže aliancia najúčinnejšie sledovať dianie v sídle Severnej flotily v Severomorsku. V poslednom roku zintenzívnili hliadky v okolitých vodách štáty NATO aj Rusko.
„Špionáž sa stala v komunite každodennou témou,“ povedala pre Economist starostka Lena Bergengová. „Predtým sme nad tým veľmi nepremýšľali, ale teraz si to každý veľmi dobre uvedomuje.“
Kirkenes
- Nórske mesto kúsok od hraníc s Ruskom má asi 3500 obyvateľov.
Zátokou je spojené s Barentsovým morom, leží 240 kilometrov severne od severného polárneho kruhu. Končí sa tu transeurópska medzinárodná diaľnica E6.
Polnočné slnko tu svieti od 17. mája do 21. júla. Priemerná teplota je -11,5 stupňa Celzia v januári a 12,6 °C stupňa Celzia v júli.
Neďaleký hraničný priechod je posledné otvorené spojenie medzi Ruskom a schengenským priestorom.
Miestnych, ktorí pravidelne prekračujú hranicu, pravidelne pozývajú nórske tajné služby na výsluch. Mnohých to obťažuje, keďže kontakt s nórskymi orgánmi môže priamo ohroziť ich podnikanie alebo životy ľudí, s ktorými sa v Rusku stretávajú.
V jednom prípade napríklad od miestneho podnikateľa s kancelárskymi priestormi v ruskom Murmansku žiadali, aby zamestnal agenta tajnej služby, ktorý by tak pracovnú pozíciu mohol použiť ako krytie.
Často sa tiež stáva, že si miestnych na výsluch pozve osobitne nórska rozviedka aj kontrarozviedka. „Otravuje ich dvakrát odpovedať na rovnaké otázky,“ poznamenal pre Economist Bard Wormdal, autor knihy o špionáži v arktickej oblasti Nórska.
Miestni sa už naučili, ako rozoznať príslušníka tajných služieb. „Ak niekto povie, že pracuje v armáde a pri ďalších otázkach o podrobnostiach jeho práce mení tému na počasie, chápeme, že by sme sa už nemali viac pýtať,“ poznamenal Brox Webber.
„Každý má suseda, priateľa, niekoho v rovnakej posilňovni alebo rodiča niektorého z detí v škôlke, kam chodí aj jeho dieťa, ktorý pracoval pre vojenské spravodajstvo,“ poznamenal pre Economist Thomas Nilsen, editor Barents Observer.
