Text vyšiel pôvodne v denníku Washington Post.
Keď sa ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň obrátil na najvyšších ekonomických predstaviteľov po krušnom mesiaci, počas ktorého rubeľ klesol na 16-mesačné minimum oproti doláru, snažil sa nasadiť sebavedomý tón. Povedal, že ruské hospodárstvo opäť rastie a mzdy sa zvyšujú.
Napriek chválospevom sa však Putin nemohol vyhnúť zmienke o rastúcej slabosti, ktorá prenasleduje ruskú ekonomiku. Tá sa opäť zhoršila pre čoraz hlbšie sa zahryzávajúce západné sankcie a prepad rubľa.
„Objektívne údaje ukazujú, že inflačné riziká sa zvyšujú a úloha obmedziť rast cien je teraz prioritou číslo jeden,“ povedal Putin s náznakom napätia v hlase. „Žiadam svojich kolegov vo vláde a v centrálnej banke, aby udržiavali situáciu pod neustálou kontrolou.“
Vojna tak po prvý raz prichádza do ruských domácností, tvrdia ekonómovia. Prejavuje sa prudko rastúcimi cenami spôsobenými 20-percentným poklesom hodnoty rubľa od začiatku júna do polovice augusta a nalievaním verejných financií do ruského obranného priemyslu.
„Ľudia v Rusku sa izolovali od politického vývoja, ale miera inflácie je niečo, od čoho sa izolovať nemôžu, pretože platiť musia,“ povedal Janis Kluge, ekonóm z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti. „Politika tak skutočne zasahuje do ich života, a to je časť, ktorá znepokojuje ruské vedenie. Pretože to žiadna propaganda nezmierni.“
V článku sa dočítate:
- o ekonomických predpovediach v Rusku,
- čo Rusi začali obmedzovať v rámci nákupov,
- o nedostatku pracovnej sily pre mobilizáciu a migráciu,
- prečo sa Bidenova administratíva zdráha znížiť cenu ruskej ropy,
- čo by Rusko ekonomicky zrejme zasiahlo najviac.
Kŕmenie vojnovej mašinérie
Ruská centrálna banka predpovedá, že inflácia do konca roka 2023 dosiahne až 6,5 percenta. Ekonómovia však tvrdia, že rýchla devalvácia rubľa by mohla v nasledujúcich troch až šiestich mesiacoch podnietiť ďalší prudký nárast cien a miera inflácie by mohla do konca roka dosiahnuť dvojciferné číslo.
To všetko aj po tom, ako centrálna banka tento mesiac mimoriadne zvýšila svoju kľúčovú úrokovú sadzbu, aby sa tomu pokúsila zabrániť. Úroková sadzba je teraz na úrovni 12 percent.
Dovoz stále tvorí až 40 percent priemerného ruského nákupného košíka spotrebiteľa, ale podľa dvoch nedávnych prieskumov začali Rusi postupne znižovať výdavky. Jeden z prieskumov, ktorý 16. augusta zverejnila najväčšia ruská agentúra pre prieskum trhu Romir, ukázal, že 19 percent respondentov začalo v júli obmedzovať nákupy základných tovarov, ako sú zubné pasty, pracie prášky a potraviny, v porovnaní so 16 percentami v predchádzajúcom mesiaci.
Pád rubľa o viac ako tretinu hodnoty od novembra minulého roka je do veľkej miery dôsledkom sankcií uvalených na ruský energetický export koncom roka 2022, keď Európska únia zakázala dovoz väčšiny ruskej ropy a skupina krajín G7 zaviedla cenový strop na predaj ruskej ropy inde, pričom nariadila, že ruská ropa sa môže predávať najviac za 60 dolárov za barel.
Hoci sa ruskí obchodníci s ropou utiahli do tieňa a nasadili fantómové flotily, ktoré sa snažia obísť obmedzenia, tieto opatrenia spolu s prudkým znížením vývozu ruského plynu do Európy pripravili ruský rozpočet o kľúčový zdroj príjmov, pričom príjmy z vývozu energií klesli v prvej polovici roka 2023 o 47 percent v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka.
V snahe vyhnúť sa kontrole vývozu sa Rusko zároveň obrátilo na sivé dovozné kanály vedúce napríklad prostredníctvom Turecka, Číny a stredoázijských štátov. Tým sa dovoz vrátil na predvojnovú úroveň, čo ešte viac zvýšilo tlak na rubeľ.
Ruskí predstavitelia sa podľa analytikov musia vyrovnať s ekonomickými dôsledkami Putinovej vojny proti Ukrajine. Podľa vládnych údajov, ktoré tento mesiac zverejnila agentúra Reuters, vláda zdvojnásobila svoj cieľ výdavkov na obranu na rok 2023 na viac ako sto miliárd dolárov a v prvej polovici roka 2023 napumpovala do obranného priemyslu viac ako 60 miliárd dolárov z rozpočtových prostriedkov, aby nakŕmila svoju vojnovú mašinériu.
Hlavné napätie
Výdavková horúčka podporila ruskú ekonomiku pred najškodlivejšími účinkami západných sankcií a umožnila Kremľu ohlasovať návrat k celkovému hospodárskemu rastu, ktorý ruská centrálna banka predpovedá na úrovni 1,5 až 2,5 percenta a Medzinárodný menový fond na úrovni 0,7 percenta po minuloročnom poklese o 2,1 percenta.
Zároveň však vytvára obrovskú nerovnováhu v ruskej ekonomike, prehlbuje infláciu, keďže obranné podniky pracujú nepretržite a zhoršuje sa nedostatok pracovných síl. Ten čiastočne spôsobila mobilizácia a odchod státisícov Rusov, ktorí od začiatku vojny utiekli do zahraničia.
Prieskum Gajdarovho inštitútu v Moskve ukázal, že 42 percent opýtaných podnikov sa v júli sťažovalo na nedostatok pracovníkov. O rastúcom zúfalstve svedčí aj Putinovo nariadenie z minulého týždňa zrušiť obmedzenia zamestnávania tínedžerov vo veku 14 rokov, uvádza sa v zozname prezidentských príkazov zverejnených na webovej stránke Kremľa.
„Predchádzajúce tvrdenia, že sankcie spôsobia kolaps ruskej ekonomiky, boli vtedy mylné a sú mylné aj teraz,“ povedal Mark Sobel, hlavný poradca vo washingtonskom Centre pre strategické a medzinárodné štúdie. „Dosah opatrení Západu proti Rusku je však ochromujúci a bude dlhodobý.“
Napriek významnému vplyvu obmedzenia vývozu ropy odoláva Bidenova administratíva prosbám ukrajinskej vlády, aby znížila cenový strop zo 60 na 30 dolárov za barel, pretože sa obáva, že by to mohlo Rusko podnietiť k zníženiu ťažby ropy a spôsobiť prudké nárasty cien plynu. To by rozkolísalo svetovú ekonomiku práve v čase, keď sa v Spojených štátoch blížia prezidentské voľby v roku 2024, povedali ľudia, ktorí hovorili pod podmienkou anonymity.
Každý takýto manéver by si vyžadoval aj podporu európskych zákonodarcov a hrozilo by, že sa oslabí podpora ukrajinského vojnového úsilia, uviedli títo ľudia. „To je hlavné napätie, s ktorým zápasia,“ povedal jeden z nich.
Hovorkyňa ministerstva financií sa odmietla vyjadriť.
Kľúčové ceny ropy
Oleg Ustenko, ekonomický poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, povedal, že je nevyhnutné, aby Západ podnikol kolektívne kroky. „Potrebujeme výrazný tlak na zníženie cenového stropu, inak budú mať Rusi dostatok hotovosti, aby mohli pokračovať v tejto vojne,“ povedal Ustenko.
Elina Ribaková, vedúca pracovníčka Petersonovho inštitútu a riaditeľka medzinárodných programov na Kyjevskej ekonomickej škole, uviedla, že bez ďalšieho tlaku na príjmy z predaja ropy ruské úrady pravdepodobne prežijú akýkoľvek nárast inflácie, aj keď miera inflácie bude smerovať k nízkym dvojciferným číslam.
„Nemyslím si, že inflácia bude veľkým problémom, kým vláda nebude musieť začať tlačiť peniaze na podporu rozpočtu,“ povedala Ribaková. „Ak sa podarí utiahnuť obchádzanie ruského cenového stropu na ropu a Putin bude chcieť zvýšiť sociálne výdavky, potom to bude náročné. Ak uvidíme, že rozpočtový deficit na budúci rok bude okolo šiestich až siedmich percent HDP, potom to bude náročné.“
Iní hovorili, že vplyv inflácie už teraz vyvoláva otázky o dlhodobej udržateľnosti Putinovej taktiky. Na znak nervozity sa tento mesiac stretol námestník ministra obchodu a priemyslu Viktor Jevtuchov so šéfmi maloobchodu a žiadal, aby obmedzili akékoľvek zvyšovanie cien, informovali ruské noviny Izvestija.
Podľa Klugeho hrozí, že rastúce inflačné tlaky zmenia ekonomické problémy Ruska na politické. „Otázkou je, akú infláciu bude ruské obyvateľstvo tolerovať.“
Autor: Catherine Belton, Jeff Stein, Robyn Dixon
Vojna na Ukrajine
- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine
