Ukrajina Rusko Online: Putin otváral školský rok rečami o neporaziteľnosti Ruska

Rusko zaradilo novinára a laureáta Nobelovej ceny za mier Dmitrija Muratova na zoznam tzv. zahraničných agentov. Moskva zintenzívnila represie voči kritikom vlády po 24. februári 2022, keď začala inváziu na Ukrajinu.

Muratov podľa ruského ministerstva spravodlivosti využíval zahraničné platformy na šírenie názorov zameraných na vytváranie negatívneho postoja voči zahraničnej i domácej politike Ruskej federácie. Tiež ho obvinilo z vytvárania a distribúcie obsahu od ďalších zahraničných agentov.

Označenie zahraničný agent pripomína výraz "nepriateľ ľudu" zo sovietskej éry, píše AFP. V posledných rokoch sa v Rusku používa najmä v súvislosti s kritikmi Kremľa, novinármi či ľudskoprávnymi aktivistami, obvinenými z vykonávania politickej činnosti financovanej zo zahraničia. Jednotlivci a skupiny zaradení na tento zoznam musia okrem iného oznámiť svoje zdroje financovania.

Muratov získal Nobelovu cenu za mier v roku 2021 spolu s filipínskou novinárkou Mariou Ressovou. Nórsky výbor ich ocenil "za úsilie o ochranu slobody prejavu, ktorá je predpokladom demokracie a trvalého mieru" v každej krajine.

Tento novinár bol v roku 1993 jedným zo spoluzakladateľov novín Novaja Gazeta. Od roku 2000 bolo zabitých viacero reportérov týchto novín, pripomína AFP. Jednou z nich aj Anna Politkovská, ktorú zastrelili v októbri 2006 v Moskve. (TASR)

Poľsko poprelo, že by jeden z jeho vojenských vrtuľníkov narušil vzdušný priestor Bieloruska. Podľa predstaviteľa poľskej armády nie je takéto bieloruské tvrdenie pravdivé.

"Sú to lži a provokácie z bieloruskej strany. K žiadnemu takémuto narušeniu rozhodne nedošlo," povedal pre AFP hovorca operačného veliteľstva poľských ozbrojených síl Jacek Goryszewski.

Námestník poľského ministra zahraničných vecí Pawel Jabloňski podľa agentúry PAP uviedol, že Varšava bude bieloruské tvrdenia analyzovať. Upozornil zároveň, že k nim treba pristupovať opatrne, keďže bieloruské bezpečnostné a pohraničné zložky sú súčasťou vládneho režimu a "to, čo hovoria, sa obvykle nezakladá na pravde, ale je určené na dosiahnutie politických cieľov".

Bielorusko tvrdí, že jeho vzdušný priestor narušil poľský vojenský vrtuľník. Vyplýva to z vyhlásenia bieloruskej pohraničnej stráže. Ide o najnovší incident v čase napätia medzi oboma krajinami, ktoré už dlhšie rastie.

"Poľský vojenský vrtuľník Mi-24 prešiel cez štátnu hranicu v mimoriadne nízkej výške, preletel 1200 metrov do územia Bieloruska a potom sa obrátil," uviedol bieloruský Štátny hraničný výbor (DPK) na platforme Telegram.

oľsko začiatkom augusta obvinilo Bielorusko z narušenia svojho vzdušného priestoru dvoma vrtuľníkmi. Varšava opakovane vystríha pred prítomnosťou žoldnierov ruskej Vagnerovej skupiny v Bielorusku. Znepokojená je aj migrantmi, ktorí sa odtiaľ snažia nelegálne dostať do Poľska.

V súvislosti s touto situáciou poľská vláda oznámila, že na hranici s Bieloruskom umiestnia celkovo desaťtisíc príslušníkov armády a jednotiek územnej obrany. Budú tam pôsobiť spolu s pohraničnou strážou. Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak to označil za odstrašujúci prostriedok v čase "destabilizujúcich" krokov proruského suseda. (TASR)

Rusko tvrdí, že uviedlo do stavu bojovej pohotovosti svoj najnovší raketový systém Sarmat. Oznámil to šéf ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos Jurij Borisov.

Komplex prezývaný Satan II zahŕňa odpaľovacie zariadenia a medzikontinentálnu balistickú raketu novej generácie Sarmat.

Táto superťažká raketa váži 208 ton a podľa Moskvy má dolet približne 18.000 kilometrov, pričom je schopná zasiahnuť ciele v Spojených štátoch či Európe. Americkí predstavitelia tvrdia, že môže niesť maximálne desať jadrových hlavíc, ruskí predstavitelia hovoria o nosnosti až o 15 hlavíc.

Ruský prezident Vladimir Putin ešte vlani v júni tvrdil, že systém bude čoskoro nasadený, pričom Moskva ho pôvodne chcela uviesť do bojovej pohotovosti už na jeseň 2022, pripomína CNN.

Sarmat by mal nahradiť starší medzikontinentálny balistický raketový systém z 80. rokov minulého storočia prezývaný Satan. (TASR)

Ochranu slovenského vzdušného priestoru od septembra posilňujú nemecké stíhacie lietadlá Eurofighter Typhoon letmi v rámci integrovaného systému protivzdušnej obrany Severoatlantickej aliancie NATINAMDS.

"Ide o osobitnú a teda dodatočnú formu spolupráce nad rámec ochrany slovenského neba, ktorú na základe spoločnej deklarácie Vyšehradskej skupiny v súčasnosti zabezpečujú vzdušné sily Česka, Maďarska a Poľska," vysvetlila hovorkyňa ministerstva obrany Mária Precner.

Posilnenie vzdušnej ochrany Slovenska na sociálnej sieti potvrdil aj nemecký minister obrany Boris Pistorius. Pomoc avizoval do konca roka. Slovensko označil za dôležitého spojenca na východnom krídle NATO.

Lety stíhacích lietadiel nemeckých vzdušných síl budú podľa ministerstva realizované z letísk v Nemecku, pričom po splnení stanovených úloh sa tam aj vrátia.

"Dôležitý je tiež priaznivý vplyv na naše Vzdušné sily Ozbrojených síl SR, ktoré si tak budú udržiavať spôsobilosti pri navádzaní stíhacích lietadiel a riadení letovej prevádzky," doplnila Precner.

Ako skonštatovalo ministerstvo, ďalším prínosom je aj posilnenie konceptu odstrašenia vyplývajúceho z aliančných regionálnych plánov, ktoré tak reálne zvýšia bezpečnosť Slovenska v dynamicky sa meniacej bezpečnostnej situácii v našom bezprostrednom susedstve.

Ochranu slovenského neba prevzali spojenci po uzemnení stíhačiek MiG-29. Slovensko v súčasnosti čaká na nové stíhacie lietadlá F-16, ktorých dodanie sa oneskorilo. Prvé by mali prísť v priebehu roka 2024. (TASR)

Viac ako dvetisíc vojakov z Ruskom vedenej vojenskej aliancie OZKB začalo cvičenia v oblastiach Bieloruska neďaleko hraníc s krajinami NATO. Medzi krajinami je okrem Ruska a Bieloruska aj Kirgizsko, Kazachstan a Tadžikistan. 

Členom Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti je aj Arménsko, to však svojich vojakov na tieto manévre nevyslalo. Krajina má napäté vzťahy s Ruskom a ešte v januári oznámila, že nebude tento rok na svojom území organizovať cvičenia OZKB.

Cvičenia v Bielorusku potrvajú do 6. septembra. Podľa ministerstva obrany v Minsku sa zameriavajú na prípravu spoločných operácií vrátane reakcií na jadrovú nehodu.

Manévre sa odohrávajú v troch oblastiach na západe krajiny, ktoré hraničia s Poľskom a Litvou. Poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau tvrdí, že ich cieľom je destabilizovať región. Ukrajinská armáda oznámila posilnenie kontroly hranice s Bieloruskom počas tamojších cvičení.

Rusko má v Bielorusku umiestnené svoje vojenské jednotky a techniku používanú vo vojne na Ukrajine. Moskva tiež do Bieloruska tento rok poslala taktické jadrové zbrane. (TASR)

Počet útokov bezpilotných lietadiel na ruskom území sa bude zvyšovať, povedal poradca ukrajinského prezidenta Podoľak, ktorý zatiaľ vylúčil mierové rozhovory s tým, že akékoľvek rokovania by zo strany Ukrajiny predstavovali „kapituláciu“.

„Čo sa týka Ruska, narastá počet útokov neidentifikovaných dronov vypustených z územia Ruskej federácie a počet týchto útokov bude narastať,“ vyhlásil Podoľak a dodal: „Pretože toto je štádium vojny, keď sa nepriateľské akcie postupne presúvajú na územie Ruskej federácie.“

Útoky bezpilotných lietadiel na Rusko za ostatných niekoľko dní prudko narástli. Tento týždeň zažilo Rusko dosiaľ najväčší útok, keď počas jednej noci boli zasiahnutých šesť ruských regiónov. V dôsledku týchto útokov vypukol požiar na vojenskom letisku a boli zničené viaceré dopravné lietadlá. (SITA)

Vladimir Putin žiakom na začiatku školského roka povedal, že Rusko je nemožné poraziť. "Pochopil som, prečo sme vyhrali veľkú vlasteneckú vojnu," povedal Putin v zmienke o druhej svetovej vojne.

"Je nemožné poraziť takýto národ s takýmto postojom. Boli sme úplne neporaziteľní. A takí sme aj teraz," vyhlásil.

Putin sa 30 vybraným deťom s dobrými študijnými výsledkami prihovoril na prednáške nazvanej "Dôležité rozhovory". Takéto prednášky zaviedli v Rusku na školách po vlaňajšom napadnutí Ukrajiny s cieľom podporiť vlastenecké cítenie, približuje AFP.

Šéf Kremľa v piatkovom príhovore tiež uviedol, že sa bude snažiť "zaistiť bezpečnosť" v štyroch ukrajinských oblastiach, ktorých anexiu Kremeľ minulý rok oznámil, hoci ich úplne neovláda.

Putin vlani na začiatku školského roka cestoval do Kaliningradskej oblasti, kde vyhlásil, že Moskva vyslala vojakov na Ukrajinu, aby "chránila Rusko". (TASR)

Rusko musí znížiť počet diplomatov aj ďalších zamestnancov na svojom veľvyslanectve v Kodani tak, aby tento údaj zodpovedal rozsahu dánskeho veľvyslanectva v Moskve.

Dánske ministerstvo zahraničných vecí s tým, že o veci už upovedomilo ruského veľvyslanca Vladimira Barbina.

Dánsky rezort diplomacie uviedol, že Kodaň vedie s Moskvou už dlho rokovania týkajúce sa víz pre zamestnancov dánskej ambasády v Moskve, ktorých cieľom je zároveň aj udržať dobrú funkčnosť veľvyslanectiev oboch krajín.

"Rokovania neviedli k výsledkom z dôvodu opakovaných ruských pokusov zahrnúť do nich žiadosti o víza pre agentov ruských tajných služieb," dodalo ministerstvo.

Na ruskom veľvyslanectve v Kodani teraz bude môcť po 29. septembri zostať päť diplomatov a 25 administratívnych a technických zamestnancov. Bezprostredne tak nebolo zrejmé, koľko ľudí bude musieť z ruskej ambasády odísť, píše Reuters.

Dánsko vyhostilo už vlani v apríli 15 ruských diplomatov, ktorých obvinilo z toho, že sú agentmi tajných služieb. (TASR)

Ukrajinské sily dosiahli v posledných dňoch zreteľný pokrok pri svojej ofenzíve proti ruským jednotkám na juhu krajiny, uviedol Biely dom. Protiofenzíva však postupuje pomalšie, než samotná Ukrajina dúfala.

Hovorca Rady Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby tak reagoval na otázku o kritizovaní Kyjeva za to, že ukrajinské sily na juhu za tri mesiace veľmi nepostúpili.

"Napriek tomu sme za posledných zhruba 72 hodín zaznamenali pozoruhodný pokrok ukrajinských ozbrojených síl na tejto južnej línii," povedal Kirby novinárom. "Dosiahli určitý úspech proti druhej línii ruskej obrany."

Západné analýzy bojov v uplynulých dňoch ukázali prienik ukrajinských síl niekoľko kilometrov za ruské línie medzi obcami Robotyne a Verbove v Záporožskej oblasti.

Cieľom Kyjeva je postúpiť priamo na juh k Azovskému moru a odrezať Rusov od pozemného prístupu k okupovanému polostrovu Krym. Ruské sily tam však vytvorili dlhé a hlboké obranné bariéry, aby postup Ukrajincov spomalili. (TASR)

Poľsko je v prípade „vážnych incidentov“ na hraniciach s Bieloruskom spolu s pobaltskými štátmi pripravené podniknúť „seriózne kroky“, uviedol poľský minister vnútra Mariusz Kamiński.

„Dali sme Minsku veľmi jasný signál. Akákoľvek provokácia na poľskej, lotyšskej alebo litovskej hranici s Bieloruskom bude mať pre režim ďalekosiahle následky. Signál bol tvrdý, jednoznačný,“ povedal Kamiński vo vysielaní poľskej verejnoprávnej televízie TVP1.

Pripomenul tiež rozhodnutie prijaté na spoločnom stretnutí vedúcich predstaviteľov ministerstiev vnútra Poľska, Lotyšska, Litvy a Estónska o úplnom uzavretí hranice s Bieloruskom v prípade „kritického incidentu“.

„Ak nastane provokácia a kritický incident, všetky hraničné priechody medzi Bieloruskom a Európou, s Európskou úniou, budú okamžite uzavreté. Tie, ktoré fungujú v súčasnosti - cestné, železničné, osobné, nákladné. Všetky. Bielorusko úplne odrežeme od Európy,“ poznamenal Kamiński.

Poľsko a pobaltské štáty sú znepokojené situáciou na hraniciach po tom, čo do Bieloruska pred niekoľkými týždňami dorazili stovky žoldnierov z Wagnerovej skupiny na pozvanie samozvaného bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka.

Okrem toho sa zintenzívnili pokusy o prekročenie hraníc nelegálnymi migrantmi za asistencie bieloruských bezpečnostných síl.

Litva už skôr oznámila dočasné uzavretie dvoch zo šiestich hraničných priechodov s Bieloruskom od 18. augusta. (SITA)

Veľvyslanci Ruska a Bieloruska sa tento rok budú môcť opäť zúčastniť na odovzdávaní Nobelových cien v Štokholme. Vlani veľvyslancov týchto krajín na banket nepozvali, pričom dôvodom bola ruská invázia na Ukrajinu.

Nobelova nadácia informovala, že na decembrové slávnostné odovzdávanie cien budú pozvaní veľvyslanci všetkých krajín, ktoré majú vo Švédsku a v Nórsku svoje diplomatické zastúpenie. Dodala, že sa tak do podujatia snaží zapojiť dokonca aj tie krajiny, ktoré nezdieľajú hodnoty Nobelových cien.

"Svet je čoraz viac rozdelený na sféry, pričom dialóg medzi ľuďmi s odlišnými názormi je obmedzený," uviedol výkonný riaditeľ Nobelovej nadácie Vidar Helgesen.

Dodal, že práve preto, aby bolo možné "čeliť takejto tendencii" sa Nobelova nadácia rozhodla rozšíriť okruh pozvaných na oslavy udeľovania Nobelových cien s cieľom dospieť tak k pochopeniu, a to jednak tohto ocenenia, ako aj dôležitosti "slobodnej vedy, kultúry a mierovej spoločnosti".

Nobelova nadácia tento rok prvýkrát na banket pozvala aj lídra švédskej krajne pravicovej a protiimigračnej strany Švédski demokrati (SD) Jimmieho Akessona. V minulosti Akessona, ktorého SD skončila v parlamentných voľbách v roku 2022 ako druhá, na banket nepozývala s odôvodnením, že fungovanie jeho strany sa nezhoduje s jej princípmi.

Akesson bezprostredne po pozvaní na Facebooku informoval, že na banket nepríde, keďže bude "v ten deň zaneprázdnený".

Tohtoroční laureáti Nobelových cien budú vyhlásení začiatkom októbra, pričom slávnostné odovzdávanie cien sa v Štokholme uskutoční 10. decembra, v deň výročia úmrtia Alfreda Nobela. Vo švédskej metropole sa každoročne udeľuje päť z dovedna šiestich Nobelových cien. Tá šiesta, Nobelova cena za mier, sa odovzdáva v nórskom hlavnom meste Oslo, kde ju sprevádza samostatná ceremónia. (TASR)

Rusko sa po prehratej vojne proti Ukrajine bude chcieť pomstiť a môže sa tak stať o desať rokov, povedal šéf ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov.

„Rusko sa bude musieť prebudovať po vojenskej stránke asi desať rokov. Presne desať rokov je normálne obdobie na premyslenie toho všetkého a na začiatok príprav na pomstu. Určite budeme mať desať rokov (pripraviť sa na to, pozn.), a ak sa nám to po víťazstve Ukrajiny podarí aj inak, povedzme, ovplyvnením novovzniknutých území, možno budeme mať oveľa viac času, ale budeme mať minimálne desať rokov,“ vyhlásil Budanov.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj i tamojší minister obrany Oleksij Reznikov predtým zdôraznili, že Rusko po prehre na Ukrajine neprestane byť susedom Ukrajiny.

Vojenský výbor NATO zasa podotkol, že Rusko zostane hrozbou pre alianciu, aj keď budú ruskí vojaci na Ukrajine porazení. (SITA)

Školy v ukrajinskom hlavnom meste Kyjev dostali vyhrážky o bombových zariadeniach v deň začiatku nového školského roka. Polícia teraz kontroluje všetky vzdelávacie inštitúcie v Kyjeve.

Polícia taktiež oznámila, že o prípadnej evakuácii zariadení rozhodne v spolu s konkrétnymi školami. Kyjevčanov zároveň vyzvala, aby zachovali pokoj.

Na Ukrajine sa v piatok začal nový školský rok pre takmer štyri milióny študentov, ktorí sa tam vrátili či už fyzicky do tried alebo k virtuálnej výučbe, informovalo ukrajinské ministerstvo školstva.

AFP pripomína, že pri dronových či raketových útokov, akým sú na Ukrajine pravidelne vystavené mestá i obce, boli už poškodené alebo aj zničené tisícky ukrajinských škôl.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak na sociálnych sieťach uviedol, že Ukrajine sa podarilo "uchovať pre deti možnosť navštevovať školy" a ukrajinských učiteľov nazval skutočnými hrdinami. Dodal, že na Ukrajine chodí do škôl vyše 3,6 milióna detí vrátane takmer 900-tisíc žiakov, ktorí študujú diaľkovo.

Starosta mesta Ľvov na západe Ukrajiny Andrij Sadovyj informoval, že žiaci sa na školách budú učiť aj obsluhovať bezpilotné lietadlá. "Toto je naša nová realita," uviedol v sprievodnom príspevku na sociálnych sieťach. (TASR)

V Moskve zatkli ruského vojenského blogera, ktorý často kritizoval spôsob vedenia vojny na Ukrajine. Anndrej Kuršin je správca kanála Moscow Calling na sociálnej sieti Telegram, ktorý sleduje asi 87-tisíc užívateľov. 

Moskva začala tvrdo trestať šírenie "falošných správ" o armáde krátko po začiatku invázie na Ukrajinu. "Kým je (Kuršinov) zadržiavaný ako podozrivý, prípad vyšetrujú moskovskí vyšetrovatelia," uviedla agentúra RIA Novosti s odvolaním sa na orgány činné v trestnom konaní.

Americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW) Kuršina nepovažuje za mainstreamového blogera, ale označil ho za ultranacionalistu, ktorý "bežne útočí na mnohé aspekty ruského vojenského vedenia vojny na Ukrajine, pričom podporuje ultranacionalistické ciele, ktoré sú základom samotnej vojny".

Inštitút uviedol, že "širší ruský ultranacionalistický informačný priestor privítal Kuršinovo zatknutie, pretože bežne diskreditoval ruskú armádu". (TASR)

V súlade s Haagskym dohovorom o rozsudkoch nadobudne platnosť vzájomné uznávanie rozsudkov medzi EÚ a Ukrajinou. Štáty EÚ aj Ukrajina si vzájomne budú uznávať rozsudky a očakáva sa, že v budúcnosti sa pridajú aj ďalšie krajiny mimo EÚ.

Európska komisia pripomenula, že Haagsky dohovor o rozsudkoch zabezpečuje medzinárodné uznávanie a výkon súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach.

Eurokomisár pre spravodlivosť Didier Reynders v správe pre médiá uviedol, že nastal čas posilniť medzinárodnú jednotu a spoluprácu vo veciach občianskeho a obchodného práva.

"V čoraz globalizovanejšom svete nemožno implementáciu zákona obmedzovať hranicami – čím viac krajín sa k dohovoru pripojí, tým účinnejšie budú naše rozsudky. Občania a podniky budú mať prospech zo zmluvy, ktorá uľahčí obchod a investície medzi EÚ a Ukrajinou," vysvetlil komisár.

Podľa tlačovej správy Eurokomisie rôznorodosť zákonov a postupov na celom svete v súčasnosti často sťažuje občanom a podnikom EÚ, aby rozsudky uznávali a vykonávali iné krajiny. Táto právna neistota a náklady s ňou spojené môžu mnohých ľudí viesť k tomu, že sa vzdajú presadzovania svojich práv alebo sa rozhodnú nezapájať sa do medzinárodných vzťahov. (TASR)

Vladimir Putin bude v pondelok rokovať s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom v juhoruskom meste Soči. Ako referuje spravodajský web CNN, správu o stretnutí medzičasom potvrdil aj Kremeľ.

„Rokovania sa naozaj uskutočnia v pondelok v Soči,“ povedal v piatok novinárom hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Stretnutie sa má konať na pozadí úsilia Ankary presvedčiť Moskvu, aby prehodnotila svoje odstúpenie od čiernomorskej obilnej iniciatívy. Rusko od nej odstúpilo v júli, takmer rok po tom, čo ju sprostredkovali Turecko a Organizácia Spojených národov (OSN), aby zaručili bezpečný vývoz ukrajinského obilia cez Čierne more a pomohli ruskému vývozu obilia a hnojív.

Čiernomorská obilná iniciatíva bola významná pri stabilizácii globálnych trhov s potravinami po vypuknutí vojny na Ukrajine, predovšetkým pre chudobnejšie krajiny, ktoré sa najviac spoliehajú na dodávky obilia z regiónu. (SITA, CNN)

Cez dočasný humanitárny koridor, ktorý Kyjev nedávno vytvoril na zaistenie bezpečnej plavby cez Čierne more, sa plavia ďalšie dve lode, oznámila Ukrajina. Smerujú z ukrajinských čiernomorských prístavov do Bosporu.

Poslanec ukrajinského parlamentu Olexij Hončarenko krátko predtým zverejnil na platforme Telegram informáciu, že v Odese boli spozorované dve lode opúšťajúce tamojší prístav.

K príspevku pridal fotografiu zachytávajúcu zmienené lode. Agentúra Reuters však upozornila, že nedokázala bezprostredne zistiť kedy ani kde bola táto snímka zhotovená.

Denník The Guardian pripomína, že cez tri námorné prístavy v Odese sa v uplynulom roku preplavili milióny ton obilia. Stalo sa tak vďaka tzv. obilnej dohode, ktorú Ukrajine s Ruskom sprostredkovali Turecko a OSN.

Dohoda umožňovala bezpečný vývoz obilia z ukrajinských čiernomorských prístavoch a zároveň uľahčovala export ruského obilia a hnojív.

Rusko však od nej 17. júla odstúpilo a zároveň pohrozilo, že bude za vojenské ciele považovať všetky plavidlá, ktoré sa plavia cez Čierne more do ukrajinských prístavov.

Kyjev následne začiatkom augusta oznámil vytvorenie dočasného "humanitárneho koridoru" v Čiernom mori určeného pre evakuáciu civilných lodí zo svojich prístavov.

Slúžiť má predovšetkým plavidlám, ktoré po vypuknutí vojny na Ukrajine uviazli v jej prístavoch Čornomorsk, Odesa a Južne. (TASR)

Ukrajina tvrdí, že stredajší dronový útok na letisko v ruskom meste Pskov, ktorý poškodil niekoľko dopravných lietadiel, bol vykonaný z územia Ruska. Povedal to v piatok šéf Ukrajinskej vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov.

"Drony použité pri útoku na leteckú základňu 'Kresty' v Pskove boli vypustené z Ruska," uviedol Budanov na sociálnych sieťach.

"V dôsledku útoku boli zasiahnuté štyri ruské vojenské dopravné lietadlá IL-76. Dve boli zničené a dve vážne poškodené," dodal. Budanov ďalej uviedol, že zmienené lietadlá používalo ruské ministerstvo obrany na prepravu vojakov i nákladu.

Moskva v stredu obvinila Ukrajinu z nočných dronových útokov na šesť ruských oblastí vrátane zmieneného letiska v meste Pskov, ktoré leží neďaleko Estónska a Lotyšska a takmer 700 kilometrov severne od ukrajinskej hranice.

Kremeľ taktiež informoval, že jeho vojenskí experti sa snažia zistiť, akými trasami sa takéto bezpilotné lietadlá pohybujú, aby "v budúcnosti zabránili takýmto situáciám". (TASR)

Britský výrobca vojenského vybavenia BAE Systems založil na Ukrajine svoju dcérsku firmu, pretože chce ponúknuť "priamejšiu podporu" krajine vo vojne s Ruskom.

"Spoločnosť BAE Systems... založila miestnu právnickú osobu a podpísala dohody s ukrajinskou vládou s cieľom zvýšiť podporu spoločnosti ukrajinským ozbrojeným silám a preskúmať dodávky ľahkých zbraní na Ukrajinu," uvádza sa v oficiálnom vyhlásení zverejnenom vo štvrtok neskoro večer.

Generálny riaditeľ BAE Charles Woodburn uviedol, že to "vydláždi cestu... k poskytovaniu priamejšej podpory ukrajinským ozbrojeným silám".

Oleksandr Kamyšin, ukrajinský minister pre strategický priemysel, ocenil britskú zbrojársku spoločnosť "za odvážne rozhodnutie stáť bok po boku s nami v boji proti ruskej agresii a budovaní budúcnosti ukrajinského obranného priemyslu."

"Spolu s firmou (BAE Systems) budeme schopní lokalizovať výrobu pokročilých zbraní," dodal v spoločnom vyhlásení.

Spoločnosť BAE Systems nedávno oznámila 57 percentné zvýšenie čistého zisku za prvý polrok tohto roka. Súvisí to z nárastom výdavkov na obranu ako reakcia západných krajín na ruskú agresiu voči Ukrajine. (TASR)

Šéf OSN Guterres predložil v liste ruskému ministrovi zahraničných vecí Lavrovovi „súbor konkrétnych návrhov“ na obnovenie čiernomorskej obilnej iniciatívy. Podľa Guterresa je „mimoriadne dôležité obnoviť“ dohodu o exporte obilia.

Povedal, že iniciatíva „veľmi dôležitým spôsobom prispela k tomu, aby potravinové trhy boli primeranejšie cieľom OSN v oblasti potravinovej bezpečnosti“, ako je napríklad zníženie cien a vytvorenie „podmienok pre prístup na globálne trhy mnohých krajín, najmä rozvojového sveta“. Poznamenal však, že OSN „vzala do úvahy ruské požiadavky“.

„Máme niekoľko konkrétnych riešení pre obavy, ktoré umožňujú efektívnejší prístup ruských potravín a hnojív na globálne trhy za primerané ceny,“ zdôraznil Guterres a dodal, že je presvedčený, že OSN „predložila návrh, ktorý by mohol byť základom pre obnovu, ktorá musí byť stabilná“.

„Nemôžeme mať čiernomorskú iniciatívu, ktorá sa pohybuje od krízy ku kríze, od pozastavenia k pozastaveniu. Potrebujeme mať niečo, čo funguje a čo funguje v prospech všetkých,“ zdôraznil Guterres.

Lavrov predtým vo štvrtok povedal, že Rusko je pripravené vrátiť sa k čiernomorskej obilnej iniciatíve, len čo sa sľuby voči Moskve stanú zárukami. Rusko odstúpilo od iniciatívy v júli, takmer rok po tom, čo ju sprostredkovali Turecko a OSN s cieľom zaručiť bezpečný vývoz ukrajinského obilia cez Čierne more a pomôcť ruskému vývozu obilia a hnojív. (SITA)

Ministri zahraničných vecí EÚ počas neformálneho stretnutia v Tolede podporili hľadanie spravodlivého mieru na Ukrajine, plány vypracované ECOWAS na obnovenie demokracie v Nigeri a dotkli sa aj témy rozširovania EÚ.

Stretnutiu predsedal šéf diplomacie EÚ Josep Borrell a pozvaný bol aj minister zahraničných vecí Ukrajiny Dmytro Kuleba.

"Diskutovali sme o Zelenského mierovom pláne aj o tom, ako ho priebežne podporovať a ako ho umiestniť do centra medzinárodnej diskusie o budovaní spravodlivého mieru na Ukrajine," povedal Borrell na spoločnej tlačovej konferencii so španielskym šéfom diplomacie José Manuelom Albaresom.

Albares dodal, že "všetci chcú", aby Ukrajina bola čo najskôr slobodnou a nezávislou krajinou a suverénnou v rámci svojich medzinárodne uznávaných hraníc.

Borrell pripomenul, že vedľajším dôsledkom vojny na Ukrajine bolo zrýchlenie procesu rozširovania EÚ, zároveň však dodal, že považuje za pozitívne "stanoviť si cieľ, horizont, ktorý by dal procesu rozširovania politický impulz".

"Španielske predsedníctvo navrhuje usporiadať stretnutie ministrov zahraničných vecí EÚ spolu s ministrami krajín západného Balkánu. Urobíme to koncom septembra," vyhlásil Borrell. Podľa jeho slov cieľom tohto stretnutia bude analyzovať vyhliadky týchto krajín na pristúpenie do Únie. "Ukrajina sa musí stať členom EÚ. Západný Balkán tiež. Rýchlo," dodal.

"Bude na španielskom predsedníctve, aby prijalo historické rozhodnutie o tom, či sa začnú rokovania o vstupe Ukrajiny do EÚ," povedal pred novinármi Albares.

Na stretnutí v Tolede sa zúčastnil predseda Komisie ECOWAS Omar Touray a minister zahraničných vecí legitímnej vlády Nigeru Hassoumi Massoudou. Diplomati opätovne odsúdili vojenský prevrat a vyzvali na prepustenie prezidenta Mohameda Bazouma a jeho rodiny a na návrat k ústavnému poriadku. Zopakovali svoje rozhodnutie pozastaviť pomoc Nigeru. Zachovaná zostane iba humanitárna pomoc pre druhú najchudobnejšiu krajinu sveta. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj bude opäť kandidovať na prezidenta, ak sa budúcoročné voľby budú konať v čase vojny. Pred voľbami v roku 2019 Zelenskyj počas kampane povedal, že chce zastávať post iba jedno funkčné obdobie.

Okolnosti sa však zmenili pod vplyvom vojny na Ukrajine rozpútanej Ruskom.

„Ak bude vojna v roku 2024 stále pokračovať a ak sa budú konať voľby, nikdy v živote neopustím svoju krajinu. Pretože som garantom ústavy a za každých okolností ju budem chrániť,“ povedal Zelenskyj v rozhovore pre portugalský verejnoprávny televízny kanál RTP.

Zelenskyj nedávno poznamenal, že voľby v roku 2024 si budú vyžadovať právne zmeny, značnú finančnú pomoc od ukrajinských partnerov a medzinárodných pozorovateľov v zákopoch.

Zelenskyj v rozhovore pre RTP spresnil niektoré predpoklady na uskutočnenie volieb. Zopakoval, že voľby budú musieť financovať ukrajinskí západní partneri a že treba zvážiť aj otázku bezpečnosti na Ukrajine a možnosti hlasovania pre utečencov.

„Ak budú voľby, tak sa musia uskutočniť na ukrajinskom území, aby vojaci na kontaktnej línii mali možnosť voliť, preto budeme potrebovať pozorovateľov z celého sveta. Chcem, aby sa všetko dialo v súlade so zákonom, transparentne a demokraticky, ako to bolo počas volieb, keď som sa stal prezidentom, keď všetci hovorili, že to boli transparentné voľby,“ skonštatoval Zelenskyj. (SITA)

Ruskí vojenskí hackeri sa zameriavajú na mobilné zariadenia ukrajinských vojakov v snahe ukradnúť citlivé informácie, ktoré by Kremľu mohli pomôcť vo vojne na Ukrajine, upozornili Spojené štáty a ich spojenci.

USA spoločne s Austráliou, Kanadou, Novým Zélandom a Spojeným kráľovstvom potvrdili správu Ukrajinskej bezpečnostnej služby (SBU), ktorá zistila, že ruskí hackeri sa snažili preniknúť do tabletov s operačným systémom Android, ktoré používala ukrajinská armáda na „plánovanie a vykonávanie bojových misií“.

Ruskí hackeri chceli pomocou malvéru ukradnúť informácie z mobilných zariadení vojakov odoslaných do satelitného systému Starlink, ktorý zostáva kľúčovým pre komunikáciu na ukrajinskom bojisku. SBU tvrdí, že „zablokovala“ niektoré hackerské pokusy, no zároveň pripustila, že Rusi dokázali do niektorých mobilných zariadení dostať škodlivý softvér.

„Mobilný malvér je obzvlášť zákerný, pretože môže poskytnúť spravodajským službám fyzické umiestnenie cieľov,“ povedal John Hultquist, hlavný analytik bezpečnostnej firmy Mandiant, ktorú vlastní Google. (SITA)

Ruská protivzdušná obrana zničila bezpilotné lietadlo blížiace sa k Moskve, uviedol primátor mesta Sergej Sobjanin. Informáciu sa nepodarilo overiť z nezávislých zdrojov.

Protivzdušná obrana v blízkosti rajónu Ľubercy na juhovýchodnom okraji hlavného mesta "zmarila ďalší pokus letieť s bezpilotným lietadlom do Moskvy," napísal Sergej Sobjanin na sociálnej sieti Telegram bez uvedenia útočníka.

"Podľa prvotných správ nedošlo k žiadnym obetiam ani škodám. Na mieste zasahujú záchranné zložky," dodal.

Letecká doprava na moskovských letiskách Domodedovo a Vnukovo bola pozastavená, uviedol na Telegrame ruský denník Izvestija.

Moskva sa v posledných týždňoch stala terčom útokov ukrajinských bezpilotných lietadiel po tom, čo Kyjev v júli sľúbil, že "vráti" konflikt Rusku. (TASR)

V prvej televíznej debate republikánskych prezidentských kandidátov zaznelo viac ako 25 rôznych tém. Jeden z najnapínavejších momentov vyvolala zahraničná politika. Konkrétne otázka, či by USA mali naďalej podporovať Ukrajinu. (hn.cz)

Pri útoku dvoch ukrajinských dronov na mesto Kurčatov v ruskej Kurskej oblasti bol poškodený obytný dom a administratívna budova, napísal na telegrame oblastný gubernátor Roman Starovojt.

V meste sa nachádza jadrová elektráreň, poznamenala agentúra Reuters. Gubernátor potenciálne poškodenie atómového zariadenia nespomenul. 

Starosta Moskvy Sergej Sobjanin medzitým na sociálnej platforme oznámil, že ruská protivzdušná obrana zostrelila bezpilotné lietadlo, ktoré sa blížilo k metropole.

Informácie sa zatiaľ nedali priamo potvrdiť z nezávislých zdrojov. (ČTK)

Starosta Moskvy Sergej Sobianin chce posilniť protivzdušnú obranu mesta, pretože počet útokov dronmi proti ruskej metropole sa stále zvyšuje.

Informovala o tom tlačová agentúra DPA.

"Tento rok sme už urobili veľa na ochranu Moskvy pred dronmi a pokusmi o teroristické útoky," povedal tiež Sobianin zástupcom mestských spoločností vo štvrtok večer. Citovala ho ruská tlačová agentúra Interfax.

V posledných týždňoch boli nainštalované nové systémy protivzdušnej obrany, niekedy nové pribúdajú denne, tvrdil starosta. "(Naše) Rakety sú v akcii a zostreľujú letiace drony," dodal.

Naopak, nezávislí pozorovatelia viackrát spochybnili ruské oficiálne správy, že protivzdušná obrana Moskvy mnoho ukrajinských dronov včas spozoruje a zostrelí.

Kyjev v poslednom období vystupňoval svoje útoky dronmi proti Rusku a zasahuje nimi lokality blízko hranice, ale tiež priamo v ruskej metropole Moskva. Počet obetí a závažnosť škôd však zatieňujú úmrtia a skaza, ktorú Rusko spôsobuje Ukrajine, píše DPA. (TASR)

Ruské sily zadržiavajú vlastných vojakov na Ukrajine v bani a nechávajú ich tam hladovať za to, že odmietajú bojovať, informovala vo štvrtok námestníčka ukrajinského ministra obrany Hana Maľarová.

Približne 50 vojakov dostáva od ruskej polície "skromnú porciu jedla" raz denne. Nachádzajú sa neďaleko dediny Pokrovske v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny, uviedla Maľarová.

V podobnej bezútešnej situácii žijú podľa námestníčky aj ruskí vojaci v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Maľarová tiež povedala, že migrantov z bývalých sovietskych republík nútene premiestňujú na ukrajinské územie a držia ich v domácom väzení v domoch patriacich Ukrajincom, ktorých deportovali do Ruska.

"Porcie suchej stravy prideľovanej zmobilizovaným mužom sa prakticky minuli - žiadne ďalšie zásoby pre nich už nedochádzajú. Najedia sa až po príchode k bojovým jednotkám," povedala Maľarová. (TASR, Sky News)

Ruskom dosadené úrady spustili v okupovaných regiónoch na Ukrajine hlasovanie, ktoré má byť súčasťou ruských regionálnych volieb. Nekandiduje v ňom žiadna skutočná opozícia, úrady vedú represie proti akýmkoľvek nesúhlasným hlasom.

Informovala o tom agentúra Reuters a server The Moscow Times. Kremľom dosadené úrady v Doneckej a Záporožskej oblasti usporiadali hlasovanie už od dnes, v Chersonskej a Luhanskej oblasti sa má začať v sobotu.

Ukrajinskí predstavitelia považujú hlasovanie za nezákonné.

Rusko sa spomínané štyri ukrajinské regióny, ktoré sčasti okupujú jeho invázne vojská, vlani pokúsilo anektovať. Ruský prezident Putin v októbri podpísal zákony o pripojení Doneckej, Luhanskej, Záporožskej a Chersonskej oblasti k Rusku.

Kroku predchádzalo proruskými úradmi narýchlo zorganizované hlasovanie na okupovaných územiach, ktoré Moskva označila za referendum o pripojení k Rusku, avšak Kyjev a svet výsledky odmietli uznať. Hlasovanie sprevádzali správy o nútenej účasti voličov a volebných podvodoch.

Tieto oblasti, spoločne s už skôr Moskvou anektovaným polostrovom Krym, tvoria takmer pätinu Ukrajiny, poznamenala agentúra Reuters a zároveň upozornila, že Moskva plne nekontroluje žiadny zo štyroch regiónov. Ukrajina sa snaží vo svojej protiofenzíve územia získať späť pod svoju kontrolu.

Vo všetkých štyroch okupovaných regiónoch sa usilujú o plné funkčné obdobie Moskvou vybraní oblastní šéfovia, zmes proruských politických veteránov a ďalší kandidáti, ktorí sú známi len na miestnej úrovni.

Všetci regionálni šéfovia podľa agentúry kandidujú s Putinovou podporou a vstúpili do jemu blízkej strany Jednotné Rusko. Napríklad v Doneckej oblasti majú byť vybraní poslanci regionálneho zákonodarného zboru a členovia miestnych zastupiteľstiev z politických strán schválených Kremľom, poznamenal The Moscow Times.

Hlasovanie sa má podľa Reuters skončiť 10. septembra, keď Rusko organizuje na svojom území voľby rôznej úrovne, pričom vo viacerých regiónoch sa bude napríklad rozhodovať o gubernátoroch alebo poslancoch miestnych zákonodarných zborov.

V okupovaných ukrajinských oblastiach tamojšie úrady hlasovanie predĺžili na niekoľko dní s odôvodnením, že je potrebné znížiť nebezpečenstvo pre voličov.

Súčasné hlasovanie má podľa Reuters pomôcť upevniť autoritu Moskvy na týchto územiach, podľa The Moscow Times je vnímané ako najnovšia snaha legitimizovať Kremľom dosadené úrady a nečaká sa, že ho uzná širšie medzinárodné spoločenstvo. (ČTK)