Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj pripustil možné vyjednávanie v súvislosti s okupovaným Krymom

Rusko vyslalo dve stíhačky k dvom americkým výzvedným dronom, ktoré priblížili k jeho hranici nad Čiernym morom, uviedlo ruské ministerstvo obrany.

Drony amerického letectva MQ-9 Reaper a RQ4 Global Hawk boli podľa vyjadrenia Moskvy spozorované v blízkosti polostrova Krym.

Po akcii ruských stíhačiek zmenili americké drony kurz a vzdialili sa od hranice, oznámila tiež vo vyhlásení Moskva. (ČTK)

Napriek sankciám má Rusko silné zbrane schopné spôsobovať ťažké straty ukrajinskej armáde. Jednou z nich je dron Lancet. Je neviditeľný pre radary, má tichý elektrický motor a výbušnú hlavicu, ktorá dokáže poškodiť aj veľké vozidlá.

Svet začal hovoriť o dronoch Lancet po príspevku v ruskej televízii pred mesiacom. Rusi podľa neho v porovnaní s rokom 2022 zvýšili produkciu dronov Lancet päťdesiatnásobne.

Ruskí propagandisti síce majú tendenciu preháňať, ale videozáznam ukazujúci miestnosť naplnenú desiatkami dronov Lancet vyvoláva otázku o technologických sankciách proti Ruskej federácii, píše Ukrajinská pravda.

Komponenty dronov Lancet, ktoré vyrába ruská firma Zala Aero, sú často produkované v Európskej únii. Nedávno vyšlo najavo, že motory montované do týchto dronov, AXI 5330/18, sú z produkcie českej firmy Model Motors.

Firma uviedla, že tieto motory nevyrába už rok a „do Ruska sa mohli dostať len cez tretie krajiny".

Drony Lancet však obsahujú aj elektroniku z Číny, Taiwanu, USA, Švajčiarska a Južnej Kórey. Ukrajinská tajná služba načrtla typický obraz toho, ako sa do Ruska dostávajú napríklad čipy americkej firmy Texas Instruments.

Najväčším dodávateľom týchto komponentov v Rusku je ruská firma VMK, pričom elektroniku nakupuje od sprostredkovateľských spoločností TIL a ATIL z Honkongu a Číny.

Zabrániť Rusku vyrábať drony Lancet je tak podľa Ukrajinskej pravdy možné, ak Moskva nebude mať finančné prostriedky. „V modernom svete si môžete kúpiť čokoľvek, otázkou je len cena.

Preto fakt, že Rusko vyrába rakety a drony napriek sankciám, je priamym výsledkom pokračujúceho obchodu s agresorom, vrátane nákupov jeho plynu, diamantov, kovov a mnohých iných tovarov," dodáva web.

Ukrajina chystá povinnú evakuáciu detí z okresov Vasylivka a Polohy v Záporožskej oblasti na juhu Ukrajiny, oznámila Iryna Vereščuková vicepremiérka a ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území.

„Ohlásime povinnú evakuáciu detí z dvoch okresov v Záporožskej oblasti. Musíme evakuovať 54 detí z piatich obcí," povedala vicepremiérka.

Vereščuková dodala, že povinná evakuácia detí prebieha aj v meste Vovčansk v okrese Kupiansk v Charkovskej oblasti. Evakuácia sa podľa jej slov realizuje aj v Doneckej oblasti. (SITA)

Ruský prezident Putin sa osobne nezúčastní na septembrovom summite krajín G20 v Indii, kde ho zastúpi minister zahraničných vecí Sergej Lavrov, oznámil úrad indického premiéra Naréndru Módího.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov Putinovu neúčasť oznámil už minulý týždeň. Putin podľa neho nemá v pláne cestovať na summit, pretože sa sústreďuje na tzv. špeciálnu vojenskú operáciu na Ukrajine.

Módí sa podľa svojho úradu s Putinom spojil telefonicky a vyjadril pochopenie pre jeho rozhodnutie.

Naí Dillí a Moskva majú medzi sebou väzby od obdobia studenej vojny a Rusko je najväčším dodávateľom zbraní do Indie. India sa vyhýba otvorene odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu, usiluje sa však posilniť bezpečnostné väzby s USA.

Summit G20 sa koná v dňoch 9. - 10. septembra. Putin minulý týždeň osobne neprišiel ani na summit skupiny BRICS do Juhoafrickej republiky, na ktorom sa zúčastnil len prostredníctvom videospojenia.

Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal v marci na ruského prezidenta medzinárodný zatykač pre vojnové zločiny páchané na Ukrajine, konkrétne za nezákonné deportácie ukrajinských detí.

Juhoafrická republika ako signatárska krajiny zakladajúcej zmluvy ICC by ho preto v prípade príchodu na svoje územie mala zatknúť. (TASR)

Je nevyhnutné nedovoliť Rusom vybudovanie riadnej obrany v oblasti Bachmutu, povedal zástupca veliteľa 3. údernej ukrajinskej brigády Maksym Žorin.

„Jednou z najdôležitejších úloh v sektore Bachmutu je pokračovať v postupe s cieľom zabrániť nepriateľovi vytvoriť si vlastný obranný systém. A to taký, aký si nepriateľ už vybudoval napríklad v Záporožskej oblasti," vysvetlil Žorin.

„Bude veľkým problémom, ak nepriateľovi poskytneme čas a príležitosť zakopať sa a uložiť míny," dodal Maksym Žorin.

V nedeľu ukrajinskí predstavitelia uviedli, že armáda pokračuje v ofenzíve v bachmutskom smere a naďalej napreduje „meter za metrom".

Vladimir Putin si v prvých dňoch invázie na Ukrajinu nesťažoval na sankcie a šíril konšpiračné teórie, vyplýva z prepisu rozhovoru medzi nemeckým kancelárom Scholzom a francúzskym prezidentom Macronom o ich rokovaniach s Putinom.

K prepisom sa dostal novinár Stephan Lamby.

Rokovanie Scholza s Putinom sa uskutočnilo 4. marca 2022, na deviaty deň ruskej invázie na Ukrajinu. Olaf Scholz pritom v následnom rozhovore s Emmanuelom Macronom priznal, že situácia „sa nezlepšuje“, cituje z prepisu nemecký denník Bild.

„Je tu niečo, čo ma znepokojuje viac ako rozhovory: on (Putin) sa vôbec nesťažuje na sankcie. Neviem, či ich spomenul v rozhovore s vami, ale mne sa o nich vôbec nezmienil,“ povedal Scholz Macronovi, ktorý odpovedal, že ani jemu sa „o nich nezmienil“.

Nemecký kancelár tiež poznamenal, že Putin opäť vnucuje svoju víziu Ukrajiny. Podelil sa o všetky svoje nápady na kompromis. Hovoril o demilitarizácii a denacifikácii Ukrajiny a Scholza tiež podľa jeho slov požiadal, aby „uznal Krym ako súčasť Ruska“ a tiež, aby uznal nezávislosť takzvaných Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky.

„Keď som sa ho opýtal, či sa niekedy uskutoční stretnutie o Ukrajine s vami, mnou, Zelenským a ním, Putin to úplne neodmietol. Menoval však dve podmienky. V prvom rade to nesmie byť dôvod na prímerie. A hovoril len o nás troch: vás, mne a o ňom. Nie o Zelenskom,“ prezradil Scholz.

Dodal tiež, že Putin hovoril aj o konšpiračných teóriách. „Potom vyhlásil, že ukrajinská delegácia išla do Poľska, pretože chcela hovoriť s prezidentom USA, aby dostala inštrukcie,“ priblížil kancelár.

Macron na to reagoval slovami: „To je veľmi podobné rozhovoru, ktorý som s Putinom viedol včera.“ (SITA)

Český premiér Petr Fiala varoval pred hrozbou ruskej imperialistickej zahraničnej politiky. „Dôsledky ruskej agresie sú mnohoraké a spôsobuje aj nervozitu v Českej republike,“ povedal na výročnom stretnutí s českými veľvyslancami.

„Šance na rýchle vyriešenie konfliktu sa ukázali ako malé a sú čoraz menšie a menšie,“ dodal s poukázaním na pokračujúce útoky Kremľa proti Ukrajine.

Veľkú hrozbu pre Českú republiku nepredstavuje len Rusko, ale opatrnosť je potrebná aj v prípade Číny, ktorá pozoruje vojnu Kremľa proti Ukrajine, aby ju využila pre svoje záujmy, povedal Fiala veľvyslancom.

Predseda českej vlády zároveň konštatoval, že ruská vojna proti Ukrajine môže viesť k „patovej situácii“ a „zamrznutému konfliktu“. Podľa jeho slov je nevyhnutná politická spolupráca so strategickými spojencami, ako sú NATO a EÚ, a rovnako aj pokračujúca vojenská a civilná pomoc Kyjevu a tiež plány na povojnovú obnovu Ukrajiny. (SITA)

Ukrajinský prezident Zelenskyj dúfa, že Ukrajina dostane od USA bezpečnostné záruky podobné tým, ktoré má Izrael. Ukrajina by ich získala v rámci procesu vstupu do NATO a posilnili by ich prostredníctvom bilaterálnej dohody s USA.

„Pravdepodobne budeme mať so Spojenými štátmi podobný model, ako je izraelský, kde sú zbrane, technológie, výcvik, financie atď. Niečo podobné ako má Izrael, ale my máme iného nepriateľa,“ opísal Zelenskyj s tým, že takáto dohoda by nezávisela od toho, kto je v Bielom dome, pretože by ju schválil Kongres.

USA a Izrael podpísali od založenia štátu Izrael viacero bezpečnostných dohôd a Spojené štáty krajine garantujú tzv. kvalitatívnu vojenskú výhodu v porovnaní s ostatnými silami v regióne. (SITA)

Ak päť krajín EÚ vrátane Slovenska zavedie po 15. septembri obmedzenia dovozu ukrajinského obilia, porušia princíp solidarity a Ukrajina bude obhajovať práva svojich poľnohospodárov, vyhlásil ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba. (TASR)

Časť obyvateľov ukrajinských obcí v blízkosti frontovej línie ignoruje výzvy úradov na evakuáciu. Zo zhruba 12-tisíc ľudí žijúcich v 37 obciach pozdĺž frontu na severovýchode poslúchlo výzvy na evakuáciu len niekoľko stoviek.

Mnohí civilisti odmietajúci evakuáciu hovoria, že sa nedokážu prinútiť opustiť domovy a čeliť ťažkostiam vysídlenia a preplnených útulkov. Obavy majú aj z vysokých nákladov na živobytie v ďalekých mestách.

Časť sa obáva perspektívy chudoby a samoty a iní odmietajú zanechať svoje domy, do ktorých investovali celoživotné úspory.

V meste Kupiansk zostalo 451 detí, keďže ich rodičia odmietli výzvy na evakuáciu. Ruská armáda pritom koncentruje svoje sily v smere na Kupiansk a opakovane ho bombarduje. (SITA)

Ukrajinský prezident Zelenskyj pripustil možné vyjednávanie v prípade Krymu, ktorý v roku 2014 anektovalo Rusko. Súvisí to s bojovými úspechmi ukrajinských vojakov, ktorí postupujú smerom na juh k Čiernemu moru.

"Keď budeme na administratívnych hraniciach Krymu, podľa mňa bude možné politicky si vynútiť demilitarizáciu Ruska na území polostrova," uviedol Zelenskyj.

Zelenskyj povedal, že politické riešenie Krymu bude lepšie, lebo by znamenalo menej obetí. Uviedol tiež, že nechce posunúť vojnu na ruské územie.

Cieľom je podľa neho oslobodiť vlastné územia Ukrajiny a doplnil, že postup vojakov na ruské územie by mohol spôsobiť stratu životne dôležitej podpory Západu. (TASR)

Poľsko a pobaltské štáty uzavrú hranice s Bieloruskom v prípade vojenských incidentov alebo náporu migrantov, upozornili ministri vnútra, ktorí rokovali o spoločných spôsoboch reakcie na situáciu na hraniciach s Bieloruskom a Ruskom.

Ministri uviedli, že sledujú rastúce napätie na hraniciach NATO a EÚ s Bieloruskom, ktoré prijalo tisíce ruských vojenských žoldnierov a napriek zábranám tlačí do Európy migrantov z Blízkeho východu a Afriky.

V prípade vojenského incidentu alebo veľkého náporu migrantov preto varovali pred rýchlou a koordinovanou reakciou.

Ministri Poľska, Litvy, Lotyšska a Estónska sa tak po rokovaniach vyjadrili pre médiá.

V spoločnom vyhlásení žiadajú, aby vláda bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka zo svojho územia okamžite vyhostila žoldnierov z ruskej Wagnerovej skupiny a tiež, aby odviedla migrantov z pohraničných oblastí a poslala ich do domovských krajín. (SITA)

Turecký prezident Erdogan navštívi Rusko, aby s prezidentom Putinom rokoval o obnove čiernomorskej obilnej dohody, oznámil hovorca Erdoganovej Strany spravodlivosti Omer Celik.

Celik spresnil, že stretnutie sa uskutoční v Soči na pobreží Čierneho mora. Erdogan je podľa hovorcu presvedčený, že sa mu na rozhovoroch podarí odvrátiť hroziacu potravinovú krízu.

Agentúra Bloomberg oznámila, že stretnutie by sa mohlo uskutočniť 8. septembra, ešte než Erdogan odcestuje na summit krajín skupiny G20 v indickom Naí Dillí. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre médiá uviedol, že na príprave stretnutia sa intenzívne pracuje. Podrobnosti neposkytol. (TASR)

Nemecko navrhlo Grécku, aby dodalo Ukrajine sto tankov Leopard 1A5, ktoré má grécka armáda vo výzbroji, výmenou za modernizované tanky.

Podľa tohto média by Grécko za každý starý tank Leopard 1A5 dodaný Ukrajine mohlo dostať modernejší tank zo zásob Talianska.

Jedinou požiadavkou Nemecka je, aby Atény Ukrajine dodali funkčné tanky, keďže grécke tanky Leopard 1A5 už viac ako tri desaťročia neboli nijako modernizované.

Podľa nedávnych správ sa grécka vláda rozhodla ukončiť kontrakt s Ruskom o údržbe systémov raketovej protivzdušnej obrany Tor-M1 a Osa-AKM, ktoré používa grécka armáda. Objavili sa pritom dohady, že v budúcnosti by Atény mohli tieto systémy poslať na Ukrajinu.

Grécka vláda Kyjevu pomôže aj tým, že sa bude podieľať na výcviku ukrajinských pilotov na používanie stíhačiek F-16. (SITA)

Ukrajina potrebuje väčšiu podporu. Všetci by mali pochopiť, že ak sa Ukrajine nepomôže, Rusko sa na Ukrajine ani v Moldavsku nezastaví, vyjadrila sa moldavská prezidentka Maie Sanduová v rozhovore s Christiane Amanpourovou zo CNN.

Prezidentka dodala, že dúfa, že „čoskoro príde väčšia podpora, aby mohla Ukrajina získať späť svoje územia a uvidíme koniec tejto šialenej vojny“.

Amanpourová sa s prezidentkou zhovárala v nedeľu, keď si Moldavsko pripomínalo svoj 32. deň nezávislosti.

Krajina, ktorá hraničí s Ukrajinou, zažíva vážne napätie s Ruskom, najmä v súvislosti s východným proruským separatistickým územím Podnestersko, kde sú umiestnené ruské jednotky.

Ruský vodca Vladimir Putin dokonca vo februári anuloval zahraničnopolitický dekrét z roku 2012, ktorý čiastočne uznával nezávislosť Moldavska.

V Podnestersku podľa Sanduovej „vládne režim, ktorý podporuje Rusko“. „V Podnestersku sú nelegálne umiestnené ruské jednotky. A samozrejme, takto sa ruské orgány snažia ovplyvňovať dianie v Moldavskej republike,“ povedala.

Napätie sa ešte viac zvýšilo po tom, ako Rusko vo februári 2022 zaútočilo na Ukrajinu. Z Moldavska neskôr vyhostili ruských diplomatov a zároveň aj Moldavcov z Ruska.

„Keď sa ľudia z Ruska pokúšajú zvrhnúť demokraticky zvolenú vládu, je to veľmi jasný znak toho, že voči tejto krajine nemajú rešpekt,“ skonštatovala Sanduová, odkazujúc na vyhostenie ruských diplomatov.

Moldavsko zatiaľ nie je členom Európskej únie (EÚ), ale krátko po invázii Ruska požiadalo o členstvo a v júni 2022 získalo štatút kandidátskej krajiny. Prezidentka v tejto súvislosti poznamenala, že „je to dlhý proces“ a priznala, že v krajine stále majú „skorumpovaných sudcov a skorumpovaných prokurátorov, ktorí nechcú“, aby ich reformy uspeli, no zdôraznila, že „moldavská demokracia bude zachovaná, keď sa Moldavsko stane členským štátom EÚ“.

Na otázku o smrti Jevgenija Prigožina prezidentka poznamenala, že „to len znovu potvrdzuje riziká, ktoré prichádzajú z Ruska, z krajiny, ktorá nemá spravodlivosť. "Žiaľ, neobmedzuje sa to len na hranice Ruska. Bohužiaľ, takto sa Rusko správa vo vzťahu k svojim susedom“. (SITA)

Šéfa Wagnerovcov Prigožina, ktorý zahynul minulý týždeň pri havárii súkromného lietadla, mohol zlikvidovať aj niekto iný ako Vladimir Putin. Uvažuje o tom politológ a analytik Martin Kugla. (SME)

Vojna na Ukrajine si vyberá daň na stabilite ruskej ekonomiky.
Koncom minulého roka prezident Putin podpísal rozpočet na národnú obranu v roku 2023 v hodnote 4,98 bilióna rubľov, čo je o trochu viac ako vlani.

Podľa tohtoročných vládnych dokumentov sa však táto predpoveď zdvojnásobila na 9,7 bilióna, a to je už takmer trojnásobne viac ako Rusko minulo na obranu rok pred spustením invázie.

Tieto čísla pritom zrejme podhodnocujú skutočné náklady na ruské vojnové úsilie. Štokholmský medzinárodný inštitút pre výskum mieru, ktorý monitoruje armádne náklady vo svete, odhaduje, že línia „národnej obrany“ v oficiálnych rozpočtoch Ruska predstavuje len približne tri štvrtiny celkových vojenských výdavkov.

Odborník na ruské hospodárstvo z britského think-tanku pre obranu a bezpečnosť RUSI Richard Connolly naznačuje, že by ruské vojenské náklady tento rok mohli dosiaľ prekračovať 100 miliárd dolárov a Janis Kluge z Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti s ohľadom na ceny tovarov a služieb v Rusku odhaduje dokonca sumu okolo 300 miliárd dolárov.

K tlaku na ruské verejné financie sa pridali nižšie ceny energií v tomto roku a znižovanie výroby zamerané na ich podporu. Výnosy z ropného a plynárenského sektora boli v období od januára do júla o 41 percent nižšie ako v rovnakom období v roku 2022.

Vládny dlh v súčasnosti predstavuje 14,9 percenta HDP a očakáva sa, že porastie. A hoci je export stále väčší ako import, prebytok bol v prvom polroku 2023 v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka nižší o 85 percent, čo približuje krajinu k deficitu.

Rýchlo miznúci prebytok podľa ruskej centrálnej banky prispel k znehodnoteniu rubľa. Ten tento rok stratil viac ako 30 percent svojej hodnoty a začiatkom tohto mesiaca oslabil za hranicu 100 rubľov za dolár.

Alexandra Prokopenková z Carnegie Russia Eurasia Center v Berlíne skonštatovala, že tvorcovia politiky a podniky sú zbehlí vo zvládaní kríz.

Rusko by podľa nej mohlo byť schopné financovať vojnu ešte asi rok, ale ak sa to pretiahne ďalej, vláda bude musieť urobiť „ťažké rozhodnutia“.

„Kompromisom bude, že budú musieť zvýšiť dane alebo znížiť výdavky na infraštruktúru, ako je výstavba ciest a údržba mostov, pretože vojenské výdavky si budú vyžadovať čoraz viac,“ poznamenala. (SITA)

Voľby na Ukrajine mohli konať na budúci rok tak, ako bolo pôvodne naplánované, povedal prezident Zelenskyj. Avšak Ukrajina podľa neho bude potrebovať finančnú podporu pre také zložité podujatie počas vojny.

V rozhovore s ukrajinskými médiami prezident poznamenal, že v USA sa voľby uskutočnili aj počas druhej svetovej vojny.

„Musíme brániť demokraciu a našu krajinu. Preto ľudia hovoria o voľbách," konštatoval Zelenskyj.

Na základe terajšej formy stanného práva na Ukrajine nie sú voľby možné. Zelenskyj však povedal: „Ak členovia nášho parlamentu budú pripravení, keďže potrebujeme zmeniť volebný zákon, mali by sme to urobiť rýchlo."

Zelenskyj ďalej konštatoval, že nevezme peniaze určené na zbrane, aby ich utratil na konanie volieb, a preto dúfa, že USA a Európa poskytnú finančnú podporu.

Spomenul aj ďalšie ťažkosti. „Musíme dostať pozorovateľov na frontovú líniu, aby sme mohli mať legitímne voľby, ktoré budú legitímne pre celý svet," uviedol.

Problémom bude aj zabezpečenie, že hlasovať budú môcť milióny Ukrajincov inde v Európe.

Zelenskyj zdôraznil, že každý Ukrajinec musí dostať možnosť voliť.

„Potrebujeme, aby to bola voľba spoločnosti, aby by to nerozdeľovalo našich ľudí, aby mohli hlasovať vojaci. Oni dnes bránia demokraciu a bolo by neférové, nedať im túto možnosť z dôvodu vojny. To je jediný dôvod, prečo som bol proti voľbám," vyhlásil.

„Nechcel by som, aby boli úrady vnímané ako tí, ktorí sa držia pri moci. Ja sa ničoho nedržím. Rád by som uskutočnil voľby. Chcel by som ich zrealizovať v priebehu roka," konštatoval ukrajinský prezident. (SITA)

Poľsko a pobaltské štáty požiadali Bielorusko, aby vyhostilo zo svojho územia žoldnierov Wagnerovej skupiny, oznámil poľský minister vnútra Mariusz Kamiňski.

"Požiadali sme režim (bieloruského prezidenta Alexandra) Lukašenka, aby okamžite vyhostil Wagnerovu skupinu z Bieloruska," povedal Kamiňski po stretnutí so svojimi kolegami z Litvy, Lotyšska a Estónska.

Poľsko predtým opakovane vyjadrilo obavy, že ruskí wagnerovci operujúci v Bielorusku by mohli byť využití na destabilizáciu situácie v okolitých krajinách.

Lukašenko vyhlásil, že wagnerovci sa stále zhromažďujú v Bielorusku, kde zostanú aj napriek správam o Prigožinovej smrti. Nevedel však povedať, kto bude teraz túto žoldniersku skupinu riadiť.

Podľa Lukašenkových odhadov sa na bieloruskom území nachádza približne 10-tisíc bojovníkov Wagnerovej skupiny. (TASR)

Počet obetí po ruskom útokom v Poltavskej oblasti stúpol na tri, oznámil minister vnútra Klymenko. Predtým šéf oblastnej správy Dmytro Lunin hlásil dve obete.

Záchranári však medzitým našli jedného z dvoch nezvestných ľudí mŕtveho. Pátranie po pokračuje.

Okrem troch obetí a jedného nezvestného ďalších päť ľudí utrpelo zranenia, keď ruská raketa zasiahla závod, v ktorom sa vyrába rastlinný olej, uviedol Klymenko. Zničený podnik sa nachádza v mestečku Hoholeve, ktoré leží asi 50 kilometrov severozápadne od Poltavy.

Bezpečnostnou hrozbou číslo jeden zostáva pre Česko ruská imperiálna politika. Na každoročnej porade českých veľvyslancov povedal premiér Fiala. Pokusy Ruska o opätovné vytvorenie vlastnej sféry vplyvu je podľa jeho slov potrebné zastaviť.

"Je mimo akúkoľvek diskusiu, že ruské pokusy o opätovné vytvorenie sfér vplyvu je potrebné zastaviť, inak to povzbudí nielen Putinov režim, ale aj ďalších agresorov," vyhlásil Fiala.

Šance na rýchle vyriešenie konfliktu sa podľa neho ukázali ako malé a stále sa zmenšujú. A dôsledky ruskej agresie sa do istej miery podpisujú aj na nervozite, ktorú ľudia v ČR pociťujú. "Musíme neustále na všetkých úrovniach vysvetľovať, že naša solidarita zachraňuje konkrétne ľudské životy," zdôraznil Fiala.

Veľvyslancom sa prihovoril aj šéf českej diplomacie Jan Lipavský, ktorý rovnako zdôraznil hrozbu zo strany Ruska. Vlani v tomto období mohol podľa neho Západ ešte dúfať, že Rusko začne v otázke Ukrajiny hľadať cesty späť k rokovaciemu stolu.

Dnes je však už zjavné, že ich nehľadá a cieli ďalej než len na jej ovládnutie, myslí si minister. Dodal, že ČR pevne stojí za mierovým plánom ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. V tejto chvíli je to podľa Lipavského jediné východisko z vojny.

Úlohou pre demokratické krajiny je podľa neho vytláčať Rusko z pozícií v medzinárodných organizáciách. "Musíme oslabiť jeho vplyv. Česko patrí v tejto oblasti medzi najaktívnejšie krajiny," vyzdvihol Lipavský. (TASR)

Ukrajina naakumulovala zásoby plynu v objeme viac ako 14 miliárd metrov kubických. „S takýmto objemom môžeme dokonca vstúpiť do zimného obdobia,“ povedal riaditeľ Naftogazu Oleksij Černyšov.

Dodal, že firma smeruje k podstatnému prekonaniu cieľa naplniť zásobníky do začiatku novembra na úroveň 14,7 miliardy metrov kubických.

Doterajšie naplnenie zásobníkov plynom je lepšie v porovnaní so začiatkom vlaňajšieho októbra, keď mal Naftogaz v zásobníkoch 14 miliárd metrov kubických. Vykurovať krajinu v zime však bude náročná úloha, najmä vzhľadom na neprestávajúcu ruskú agresiu.

Ministri zahraničných vecí Ukrajiny a Rakúska vysvetlili, prečo neutralita Rakúska nie je prekážkou jeho jasného postoja k vojne Ruska proti Ukrajine a prečo nie je možné dosiahnuť rýchle prímerie s Kremľom. 

Rakúsky šéf diplomacie Alexander Schallenberg a jeho ukrajinský rezortný kolega Dmytro Kuleba v spoločnom článku v denníku Die Presse konštatujú, že útok Ruska na Ukrajinu je jedným z mála príkladov „čierno-bielej“ situácie v medzinárodnej politike, keď je zrejmé, ktorá strana má pravdu, keďže skutočným motívom Kremľa sú imperiálne ambície.

„Niektorí ľudia sa stále pýtajú, prečo musí Rakúsko zaujať jasné stanovisko k ruskej agresívnej vojne. Odpoveď je jednoduchá: pretože je ohrozená bezpečnosť samotného Rakúska a medzinárodný poriadok založený na pravidlách, kde platí zásada pacta sunt servanda (dohody sa musia dodržiavať - pozn. red),“ uviedli ministri a zároveň podotkli, že neutralita Rakúska nie je prekážkou jasného postoja, pričom pripomenuli najmä to, ako Viedeň dôrazne odsúdila sovietske potlačenie maďarského povstania v roku 1956.

Ministri zároveň zdôraznili nemožnosť „rýchleho mieru“ v tejto vojne, bez ohľadu na to, ako veľmi si všetci mier želajú. „Ak prímerie znamená faktické uznanie násilného zabratia území, 'zmrazenie' nespravodlivej situácie, žiadny mier nebude. To by len zvýšilo apetít Kremľa po nových výbojoch a stalo by sa podnetom na novú agresiu.

A z pohľadu Ukrajiny by to vyzeralo ako kapitulácia, ktorá by jej znemožnila prežiť ako nezávislej a slobodnej krajine. Tí, ktorí vyzývajú na okamžitý mier, majú možno dobré úmysly, ale v skutočnosti hrajú do karát Rusku. Mier a ústupok nie sú synonymá,“ zdôraznili Kuleba a Schallenberg. (SITA)

Administratíva Vladimira Putina vyberá jeho oponentov pred budúcoročnými prezidentskými voľbami. Rozhodli sa vraj pritom, že nezaregistrujú nikoho pod 50 rokov, aby Putin nevyzeral starý.

Informuje o tom portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na ruské nezávislé médium Meduza.

Politický blok ruskej prezidentskej administratívy na čele so Sergejom Kirijenkom podľa Meduzy rozhodol o „sparingpartneroch“, ktorí budú s Vladimirom Putinom „súťažiť“ v prezidentských voľbách v roku 2024.

Dva mediálne zdroje blízke Kremľu pritom uviedli, že jedným z hlavných kritérií výberu bol vek a medzi zaregistrovanými kandidátmi by nemali byť politici mladší ako 50 rokov.

Podľa zástupcov ruskej prezidentskej administratívy by totiž prítomnosť takýchto kandidátov na volebných lístkoch mohla u Rusov vyvolať dojem, že 70-ročný Putin „už nie je tým mužom, ktorý sa dostal k moci pevnou rukou“.

Putinova administratíva očakáva, že vo voľbách budú kandidovať zástupcovia troch parlamentných strán: Komunistickej strany, Liberálnodemokratickej strany a Nového ľudu. (SITA)

Ruské úrady ohlásili kampaň zameranú na zvýšenie produkcie filmov glorifikujúcich vojnu, ktorú Moskva vedie na Ukrajine. Premietanie filmov kinách nariadil prezident Putin.

Ruský prezident nariadil ministerstvu kultúry, aby v ruských kinách zabezpečilo premietanie dokumentárnych filmov o "špeciálnej vojenskej operácii", ako Kremeľ nazýva svoju rozsiahlu vojenskú agresiu voči susednej Ukrajine.

Ministerstvo už doposiaľ pri prideľovaní štátnych financií na filmy uprednostňovalo témy ako "hrdinstvo a nezištnosť ruských bojovníkov" na Ukrajine a "boj proti moderným prejavom nacistickej a fašistickej ideológie", z ktorých Putin nepravdivo obviňuje ukrajinské vedenie, píše AP.

Výška štátnych financií, ktoré môžu tvorcovia ruských filmov využiť, je tento rok vyššia, než kedykoľvek predtým a predstavuje až 30 miliárd rubľov (približne 320 miliónov dolárov).

AP pripomína, že kremeľské naratívy začali do ruských kín prúdiť už po nelegálnej anexii ukrajinského Krymského polostrova v roku 2014.

V ruských štátnych médiách boli v tom čase mohutne propagované dva štátom dotované snímky. Išlo film Krym z roku 2017, ktorý ospravedlňoval obsadenie polostrova Moskvou a obsahoval zábery, na ktorých Ukrajinci údajne brutálne bili či zabíjali svojich krajanov. (TASR)

Ruské letecká základňa pri Kursku sa cez víkend stala terčom útoku Ukrajiny. Drony vraj zasiahli štyri ruské stíhačky Su-30, jednu stíhačku MiG-29, dva protilietadlové systémy Pancir a radary systému protivzdušnej obrany S-300.

Informovala o tom britská televízia Sky News s odvolaním sa na informácie ukrajinského spravodajského webu v angličtine The New Voice of Ukraine.

Výbuchy na letisku boli podľa agentov SBU "veľmi pôsobivé", pričom rozsah spôsobených škôd a obetí by mal byť známy čoskoro.

Sky News pripomína, že v Kursku sa v noci na nedeľu ozvalo niekoľko výbuchov. Ruské ministerstvo obrany vyhlásilo, že protivzdušnej obrany sa tam podarilo zneškodniť ukrajinské bezpilotné lietadlá. (TASR)

Rusko veľmi pravdepodobne zrušilo plánované vojenské cvičenie Západ-2023, ktoré sa malo uskutočniť v septembri. Uviedlo to britské ministerstvo obrany, podľa ktorého sa tak stalo zrejme pre nedostatok vojakov a vybavenia.

Takzvané spoločné strategické cvičenia vykonávalo Rusko od roku 2010 v štvorročných cykloch, a to po celej krajine. Od roku 2021 sa mali konať každý druhý rok v západnej časti krajiny, čo podľa Londýna odrážalo priority Moskvy s ohľadom na narastajúcu konfrontáciu so Západom.

"Zlé výsledky ruskej armády na Ukrajine ukázali, že vojenské manévre mali len obmedzenú výcvikovú hodnotu a boli z veľkej časti iba na okrasu. Rusko pravdepodobne zrušilo Západ-2023, pretože má k dispozícii príliš málo vojakov a vybavenia, "uviedlo londýnske ministerstvo.

Moskva zadržala ruského občana podozrivého z poskytovania informácií o Ukrajine americkým diplomatom. Podľa tajnej služby ide o bývalého zamestnanca amerického konzulátu v meste Vladivostok.

FSB vo vyhlásení uviedla, že sa jej podarilo zastaviť "nezákonné aktivity Roberta Robertoviča Šonova", ktorý podľa nej fungoval ako informátor veľvyslanectva Spojených štátov v ruskom hlavnom meste Moskva.

Podľa AFP ide o najnovší zo série incidentov, ktoré prispievajú k ďalšiemu zvyšovaniu napätia medzi Moskvou a Washingtonom, ktoré sa vystupňovalo najmä v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Zadržaný Šonov začal podľa FSB poskytovať americkým diplomatom informácie o ukrajinskom konflikte a vojenskej mobilizácii v Rusku ešte vlani v septembri.

Šonov údajne dostal za úlohu zhodnotiť úroveň nespokojnosti obyvateľstva v ruských regiónoch pred budúcoročnými prezidentskými voľbami, ktoré sú naplánované na budúci rok. (TASR)

Ukrajina oznámila, že jej vojaci oslobodili strategicky významnú obec Robotyne v juhoukrajinskej Záporožskej oblasti, ktorú doposiaľ okupovali ruské jednotky. Informovala o tom námestníčka ministra obrany Hanna Maľarová.

"(Obec) Robotyne je oslobodená. Naše jednotky pokračujú (v postupe) juhovýchodne od Robotyne a južne od Malej Tokmačky," vyhlásila Maľarová.

Ukrajinské jednotky podľa nej smerujú k obciam Novoprokopivka a Očeretuvate "bez ohľadu na zúrivý odpor nepriateľa". 

Ukrajina už minulý týždeň oznámila, že jej vojaci vstúpili do Robotyne a vztýčili tam ukrajinskú vlajku; niektoré budovy v obci však vtedy ešte stále ovládali Rusi.

Robotyne leží asi desať kilometrov južne od mesta Orichiv, ktoré sa nachádza na frontovej línii. Dobytie obce otvára Ukrajincom cestu smerom k Tokmaku, významnému logistickému uzlu, ktorého obsadenie by uľahčilo postup ukrajinských síl k pobrežiu Azovského mora.

O ukrajinskom postupe sa zmieňujú aj analytici Inštitútu pre štúdium vojny, ktorí upozorňujú, že nejasnosti ohľadom doplnenia strát a vybavenia ruských jednotiek na juhu Ukrajiny sťažujú predpovede o ďalšej etape bojov.

V oblasti podľa nedávneho hodnotenia situácie v podaní ISW chýbajú ruské sily, ktoré doteraz neboli nasadené do bojov. To môže svedčiť o tom, že ďalšia línia ruskej obrany môže byť menej pevná ako pozície, ktoré už ukrajinské sily prekonali. Podľa amerických expertov nie je jasné, či si Rusi dokážu udržať prevahu, pokiaľ nebudú schopní nasadiť rovnaké množstvo vojakov aj na ďalšiu obrannú líniu.

Najmenej dvoch mŕtvych si vyžiadal ruský vzdušný útok na ukrajinskú Poltavskú oblasť, informoval šéf oblastnej správy. Počet obetí môže vzrásť, dvaja ľudia sa nezvestní. Priemyselný objekt bol po zásahu zničený.

"V dôsledku nepriateľského útoku zomreli dvaja ľudia, ďalší dvaja boli s ľahkým zranením prevezení do nemocnice a miesto pobytu ďalších dvoch osôb nie je v súčasnosti známe. Prebieha pátracia akcia a odstraňovanie sutín," napísal na telegrame gubernátor Dmytro Lunin.

Terčom ruského útoku sa stalo aj priemyselné mesto Kryvyj Rih na južnej Ukrajine, tento útok sa ale zaobišiel bez mŕtvych a ranených, uviedol šéf Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak.

Ukrajinské letectvo podľa denníka Ukrajinska pravda hlási, že zostrelilo štyri zo šiestich striel a rakiet, ktoré Rusko počas noci vystrelilo na Ukrajinu: dve strely s plochou dráhou letu Kalibr a dve riadené letecké rakety Ch-59.

Strely Kalibr odpálila ruská fregata plaviaca sa v Čiernom mori a letecké rakety bombardéry Su-34. Počas noci bol letecký poplach vyhlásený po celej Ukrajine. 

Koalícia pomáhajúca Ukrajine by s tým mohla prestať, ak sa boje presunú na ruské územie, varoval ukrajinský prezident Zelenskyj. Dodal, že verí, že je možné tlačiť na demilitarizáciu Ruska na Kryme politickými spôsobmi.

„Verím, že je to veľké riziko, určite zostaneme sami,“ odpovedal prezident v rozhovore so štátnymi médiami na otázku, či je načase presunúť sa do Ruska.

Zdôraznil pri tom, že boj Ukrajiny o znovuzískanie jej územia kriticky podporili jej vzťahy so spojencami. Pokrok a zodpovednosť za Ukrajinu na bojisku „sú vždy bilaterálne,“ povedal Zelenskyj a dodal, že medzinárodní partneri sú súčasťou každého víťazstva, akéhokoľvek zdržania v protiofenzíve, akýchkoľvek obranných akcií a akejkoľvek slabosti.

Poľská polícia zadržala dvoch mužov podozrivých z nabúrania sa do komunikačnej siete železníc. Zmienený hackerský útok destabilizoval počas uplynulého víkendu železničnú dopravu v časti Poľska.

"Dvaja zatknutí muži sú poľskými občanmi," uviedol Tomasz Krupa, hovorca polície v meste Bialystok na východe Poľska, kde dvojicu mužov - vo veku 24 a 29 rokov - dolapili. V byte, kde došlo k ich zadržaniu, zaistila polícia aj rádiové zariadenie..

Poľské médiá informovali, že vplyvom hackerov sa hlásenia na napadnutých železniciach striedali s útržkami ruskej hymny či záznamom z prejavu ruského prezidenta Vladimira Putina. (TASR)

Ruské úrady oznámili, že tamojšia protivzdušná obrana zničila dron, ktorý sa blížil k Moskve, zatiaľ čo ďalšie dva drony zneškodnila v oblasti hraničiacej s Ukrajinou. 

Primátor Moskvy Sergej Sobianin na platforme Telegram napísal, že protivzdušná obrana v Ljuberckom rajóne ležiacom juhovýchodne od hlavného mesta "zničila dron letiaci k Moskve".

"Podľa prvotných správ nedošlo k nijakým zraneniam ani škodám. Na mieste zasahujú záchranári," dodal bez toho, aby by zmienil strojcu údajného dronového útoku.

Aj ruské ministerstvo obrany informovalo, že protivzdušná obrana zničila okolo 04.30 h miestneho času (03.30 h SELČ) dron nad Ljuberckým rajónom, pričom to z pokusu o útok obvinilo Kyjev.

Ruské úrady informovali, že na moskovských letiskách Domodedovo, Vnukovo a Žukovskij bola v pondelok skoro ráno nakrátko pozastavená premávka. Podľa údajov z týchto letísk bolo v dôsledku toho odložených či zrušených približne 46 letov, píše agentúra DPA.

Ruské ministerstvo obrany na platforme Telegram uviedlo, že ďalšie dva drony zničila protivzdušná obrana v pondelok skoro ráno nad Brianskou oblasťou hraničiacou s Ukrajinou. Rezort nespresnil, či pri tomto incidente došlo k nejakým zraneniam či materiálnym škodám. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj plánuje sprísniť boj s korupciou. Do parlamentu chce predložiť návrh zákona, ktorý by korupciu počas vojny postavil na úroveň vlastizrady.

Návrh na zodpovedajúce sprísnenie trestov by sa mal do parlamentu dostať na budúci týždeň, potom o ňom budú rozhodovať zákonodarcovia.

"Chápem, že takáto zbraň nemôže v spoločnosti fungovať neustále, ale dúfam, že počas vojny to pomôže," povedal prezident v televíznom rozhovore podľa denníka Ukrajinská pravda.

Prezidentova strana má síce v parlamente väčšinu, avšak Zelenskyj podľa denníka podotkol, že nevie, či návrh poslanci podporia. Považuje za dôležité "neuťahovať skrutky" pri každom jednotlivom krikľavom prípade, za nevyhnutné považuje systémové opatrenia.

Zelenskyj argumentuje, že skoncovať s úplatkárstvom je kľúčom k porážke Ruska vo vojne, a tiež dúfa, že bojom proti korupcii uľahčí partnerom rozhodovanie o podpore povojnovej obnovy Ukrajiny, ktorá bude stáť miliardy dolárov, poznamenala agentúra Reuters. Tá zároveň pripomenula, že v rámci boja proti korupcii sa Zelenskyj tento mesiac rozhodol prepustiť všetkých náčelníkov oblastných odvodových stredísk.

Ukrajina v najnovšom rebríčku vnímania korupcie, ktorý zostavuje organizácia Transparency International, figuruje na 116. mieste zo 180 hodnotených krajín.

"Rýchlo sa blížime k bodu, keď to budeme my, alebo oni," uviedla v nedeľu na sociálnej sieti podpredsedníčka ukrajinskej vlády Iryna Vereščuková. Prežitie Ukrajiny podľa nej závisí od schopnosti "skutočne zničiť skorumpovaných ako sociálnu skupinu".

Nové opatrenie by podľa hlavy štátu malo viesť k tomu, aby úradníci na úplatky ani nepomysleli. A tí, ktorí budú usvedčení, musia čeliť spravodlivosti. "Ale nie je to poprava, nie je to stalinizmus. Ak sú dôkazy, (usvedčený) človek musí ísť za mreže," povedal Zelenskyj. (ČTK)