Kyjev vyslal na front 270 útočných dronov domácej výroby (SME Minúta)

Rusko oznámilo sankcie voči prokurátorovi Medzinárodného trestného súdu Karimovi Khanovi i členom britskej vlády, ktorí rázne vystupujú proti ruskej invázii na Ukrajine. 

Ruské ministerstvo zahraničných vecí odsúdilo britskú neochvejnú vojenskú podporu Kyjeva a agresívnu protiruskú politiku Londýna. Na sankčný zoznam britských občanov pridalo 54 osôb.

Je medzi nimi britská ministerka kultúry a športu Lucy Fraserová, ktorá aktívne presadzuje medzinárodnú izoláciu Ruska v oblasti športu, i štátna tajomníčka ministerstva obrany Annabel Goldieová, ktorá je podľa Ruska zodpovedná za dodávky zbraní na Ukrajinu.

Britský právnik Khan v marci vydal zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina na základe obvinení z nezákonnej deportácie ukrajinských detí. Rusko nie je členskou krajinou ICC a tvrdí, že tento zatykač je neplatný.

Moskva sankcie uvalila aj na britských novinárov z BBC, The Guardian a The Daily Telegraph, ktorých obviňuje zo šírenia falošných informácií o Rusku a z podpory propagandistických aktivít Kyjeva. (TASR)

Počas prvých 18 mesiacov vojny na Ukrajine bolo zabitých alebo zranených takmer 500-tisíc ukrajinských alebo ruských vojakov. Odhad pre New York Times uviedli nemenovaní americkí predstavitelia.

Počet mŕtvych alebo zranených vojakov počas vojny na Ukrajine je takmer nemožné zistiť. Kyjev nezverejňuje oficiálne čísla a Rusko svoje údaje výrazne podhodnocuje.

Podľa amerických predstaviteľov sa však predpokladá, že ruské straty sú omnoho vyššie ako ukrajinské.

Americkí predstavitelia tvrdia, že Rusko dosiaľ prišlo o zhruba 300-tisíc vojakov, z toho približne 120-tisíc bolo zabitých. Kremeľ pritom vo svojich oficiálnych údajoch uvádza, že o život prišlo len 6-tisíc Rusov.

Ukrajina podľa Američanov prišla o takmer 200-tisíc vojakov, z ktorých bolo asi 70-tisíc úmrtí a zhruba 120-tisíc zranených. (SITA)

Ruské spravodajské agentúry vybudovali v Poľsku sieť amatérskych agentov, ktorí mali vykonávať rôzne operácie vrátane sabotáží alebo atentátov. Poľské bezpečnostné zložky však plán prekazili. 

Napísal to dnes portál The Washington Post na základe rozhovorov s viac ako desiatimi bezpečnostnými činiteľmi v Poľsku, na Ukrajine, v USA, a tiež s odvolaním sa na informácie z rôznych dokumentov alebo účtov podozrivých na sociálnych sieťach či výpovedí príbuzných zatknutých.

Začalo to začiatkom tohto roka, keď sa v online priestore začali objavovať záhadné ponuky práce, píše The Washington Post (WP). Úlohy boli podľa neho skôr podradné, napríklad vylepovanie letákov na verejných miestach.

Mizerný bol tiež plat. Pre niektorých ľudí, vrátane hŕstky utečencov z východnej Ukrajiny, bol však vraj prísľub rýchleho zárobku lákavý. Čoskoro však zistili, že ich anonymný zamestnávateľ po nich chce prácu, ktorá zahŕňala šírenie proruskej propagandy.

Tí, ktorí boli ochotní úlohy aj tak splniť, v priebehu niekoľkých týždňov dostali podľa poľských vyšetrovateľov za úlohu vykonávať prieskum poľských námorných prístavov, umiestňovať kamery pozdĺž železníc a ukrývať sledovacie zariadenie vo vojenských nákladoch.

V marci prišli rozkazy vykoľajiť vlaky prevážajúce zbrane na Ukrajinu, píše denník. Vyšetrovatelia podľa neho tiež časom odhalili dôkazy o plánoch na podpaľačské útoky alebo atentáty.

Poľské úrady sa domnievajú, že tajomným zamestnávateľom bola v skutočnosti ruská vojenská rozviedka GRU a že zmarená operácia predstavovala najvážnejšiu ruskú hrozbu na území NATO od invázie Moskvy na Ukrajinu. (ČTK)

Lotyšská rozviedka sa domnieva, že Putinov režim momentálne vyzerá stabilne a protesty v Rusku sú nepravdepodobné, aj keď nie vylúčené. 

Lotyšský Úrad pre ochranu ústavy, ktorý má funkcie bezpečnostnej služby a vykonáva spravodajské a kontrarozviedne činnosti, tvrdí, že napriek stabilite ruského režimu je potrebné situáciu neustále monitorovať.

SAB podotkol, že taktiež zaznamenáva „stupňujúcu sa sociálno-politickú apatiu“ v ruskej spoločnosti.

Vzbura Wagnerovej skupiny podľa SAB nemala badateľný negatívny vplyv na verejné hodnotenie Putinovho režimu. Existujú však dôvody domnievať sa, že podpora vodcu wagnerovcov Jevgenija Prigožina sa znížila. (SITA)

Ukrajinská vojenská rozviedka zverejnila video, ktoré zobrazuje zásah miestnosti, kde sa v tej chvíli schádzalo vedenie okupačnej polície v Enerhodare na juhu Ukrajiny. 

Útok podľa rozviedky spôsobil početné zranenia šéfovi ruskej polície v Enerhodare Pavlovi Česanovovi, ako aj jeho zástupcom a ďalším pracovníkom miestnej polície.

Na videu natočenom zrejme z dronu je vidieť, ako sa tento stroj približuje k oknu jednej z budov na sídlisku. Po náraze je záznam prerušený.

"Výbuch nastal v kancelárii šéfa takzvanej polície o 9:23, v čase porady takzvaného vedenia," uviedla rozviedka. Dodala, že v zasiahnutej budove sú okrem toho byty využívané "okupantmi".

Útok podľa nej budovu vážne poškodil a spôsobil v nej požiar, ktorý zasiahol 3. až 5. poschodie.

Maďarsko podpísalo dohodu o výrobe bojových bezpilotných lietadiel v spolupráci s izraelskými a nemeckými spoločnosťami. Ako povedal maďarský premiér Viktor Orbán, krajina chce modernizovať svoj vojenský a obranný priemysel.

Počas slávnostného otvorenia novej továrne na bojové vozidlá v Zalaegerszegu na juhozápade Maďarska Orbán uviedol, že bezpilotné lietadlá budú vyrábať v spolupráci s izraelskou spoločnosťou UVision a s nemeckým partnerom, ktorého nešpecifikoval.

Maďarská vláda má v továrni v Zalaegerszegu 49-percentný podiel. Väčšinovým vlastníkom fabriky je nemecká zbrojárska firma Rheinmetall. (SITA)

Ruský útok v Chersonskej oblasti zranil neplnoleté dievča a poškodil zhruba desať domov. Sedemnásťročné dievča hospitalizovali v stredne vážnom stave, má zranenú nohu.

Uviedol to na komunikačnej platforme Telegram šéf vojenskej administratívy Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin.

Lekári podľa jeho slov zranenému dievčaťu poskytujú všetku nevyhnutnú pomoc. Dodal, že v dôsledku ruského útoku je približne desať poškodených obytných budov.

Maďarsko podpísalo s Ruskom upravenú stavebnú zmluvu o rozšírení maďarskej jadrovej elektrárne Paks. Podpis dohody končí prípravnú fázu projektu a otvára cestu k začatiu stavebných prác.

Uviedol to podľa agentúry MTI maďarský minister zahraničia a obchodu Péter Szijjártó po videohovore so šéfom ruského atómového koncernu Rosatom Alexejom Lichačovom.

Szijjártó podpis dohody označil za medzník vo výstavbe nových reaktorov elektrárne Paks. Uviedol, že zmluva zahŕňa viaceré ustanovenia, ktoré urýchlia a zjednodušia realizáciu projektu. Podpis novej stavebnej zmluvy bol podľa neho umožnený tým, že v stredu vstúpila do platnosti upravená zmluva o financovaní projektu, píše MTI.

Zmeny v zmluvách o výstavbe a financovaní dvoch nových blokov jedinej maďarskej jadrovej elektrárne v máji schválila Európska komisia. Po rozšírení Paksu by sa mala kapacita pre výrobu jadrovej energie v Maďarsku zvýšiť z 2000 megawattov na 4400 megawattov.

Szijjártó uviedol, že rozšírenie elektrárne je medzinárodným projektom, ktorý nepodlieha žiadnym sankciám. Upozornil, že Rosatom a Maďarsko na tomto projekte spolupracujú s viacerými západnými podnikmi. (ČTK)

Moldavsko začalo aktívne spolupracovať s Ukrajinou, Rumunskom a donorskými organizáciami na modernizácii svojej železničnej infraštruktúry s cieľom pomôcť Ukrajine zvýšiť export poľnohospodárskych produktov.

Povedal to moldavský vicepremiér Nicolae Popescu, informuje web Ukrajinská pravda.

„Pozorujeme, že ukrajinský export a import sa zrýchľujú od prvého dňa otvorenej ruskej invázie na Ukrajinu. Vidíme, že Ukrajina vynakladá veľké úsilie na bojisku. Ale pre Ukrajinu je dôležité aj zachovanie ekonomického života a potenciál exportu," povedal Popescu.

„Ukrajina, Moldavsko, Európska únia a blízkovýchodné a africké štáty by nemali závisieť len na čiernomorskej exportnej trase," konštatoval moldavský vicepremiér a zároveň uznal, že moldavská infraštruktúra „nie je dobre rozvinutá". (SITA)

Rusko rozptýlilo svoje námorné sily v Čiernom mori medzi pobrežím polostrova Krym a ruským prístavom Novorossijsk pre obavy z úderov zo strany ukrajinských námorných dronov, tvrdí hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Humeňuková.

Poukázala tak na rastúce znepokojenie ruských námorných síl z ukrajinských dronov Sea Baby (Morské dieťa). Ruské vojenské lode sa údajne snažia schovať za oblasťami používanými civilnými plavidlami. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Podľa správy CNN z 15. augusta sa k zodpovednosti k útoku na Krymský most zo 17. júla prihlásila Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU), pričom použila experimentálny námorný dron s názvom Sea Baby.

Štvrtého augusta sa terčom útoku stala námorná základňa Novorossijsk, pričom bola vážne poškodená výsadková loď Olenegorskij Gorňak. Niekoľko médií uvidelo, že útok podnikli SBU a ukrajinské námorníctvo s použitím námorných dronov. (SITA)

Pokrok ukrajinských síl na juhovýchode krajiny bol pravdepodobne „takticky významný“ a nedávny úspech v tejto lokalite odráža „širšiu degradáciu obrany ruských síl“, tvrdia analytici z amerického Inštitútu pre štúdium vojny.

Tí podotkli, že presadenie sa ukrajinských jednotiek na hraniciach Doneckej a Záporožskej oblasti aj v samotnom druhom menovanom regióne môže znamenať, že by mohli zvládnuť operácie za „najhustejšou“ časťou ruských obranných mínových polí.

ISW uviedol, že Moskva vynaložila „značné úsilie, zdroje a personál“ na udržanie strategických dedín ako Robotyne v Záporožskej oblasti a Urožajne v Doneckej oblasti, ktoré Ukrajina nedávno oslobodila. „Pokrok Ukrajiny v týchto oblastiach je preto pravdepodobne odrazom širšej degradácie obranných ruských síl,“ poznamenal inštitút.

Nezávislá ruská novinárka Elena Kosťučenko náhle odišla z Ukrajiny po tom, ako sa k nej dostala informácia, že Kadyrovovi vojaci dostali príkaz zabiť ju. V Nemecku sa cítila bezpečne, až kým sa u nej neprejavili príznaky otravy. (SME)

Americká spravodajská komunita odhaduje, že ukrajinská protiofenzíva nedosiahne kľúčové juhovýchodné mesto Melitopoľ, uviedli pre denník Washington Post ľudia oboznámení s utajovanou prognózou (Washington Post)

V Rusku je podľa Kyjeva plnohodnotná mobilizácia. Každý mesiac zahŕňa približne 20-tisíc ľudí, pričom detí štátnych predstaviteľov a oligarchov sa netýka, povedal predstaviteľ obranného spravodajstva Ukrajiny Jusov.

„Mobilizačné opatrenia pokračujú každý deň a každý mesiac a zhruba 20-tisíc ľudí je mesačne zmobilizovaných,“ povedal Jusov.

Mobilizovaní sú podľa jeho slov najmä tí, ktorí nedávno dostali ruské pasy. Získanie ruského pasu tak vytvára potenciálne ohrozenie. Je vysoká pravdepodobnosť, že takúto osobu zadržia a pošlú do vojny, dodal Jusov.

Pri budove v ruskom Nižnom Novgorode, ktorú používa Federálna bezpečnostná služba, niekto vyvesil ukrajinskú vlajku. Ruskí predstavitelia sa k incidentu v šiestom najväčšom meste krajiny nevyjadrili.

Ako referuje spravodajský web CNN, na internete sa šíri viacero videí s vlajkou zavesenou na elektrickom vedení nad cestou, ktorú medzičasom stiahol dole miestny hasičský zbor.

Ukrajinský odpor voči ruskému násiliu už nie je príbehom prechodu k nejakým lepším pravidlám. Je to príbeh o tom, či európska idea pravidiel a práva bude vôbec ešte existovať, píše ukrajinský filozof Volodymyr Yermolenko. (SME)

Ruské ministerstvo zahraničných vecí niekoľkým predstaviteľom Moldavska zakázalo vstup na ruské územie. Podľa Moskvy ide o reakciu na "nepriateľské" rozhodnutie Kišiňova vyhostiť ruských diplomatov.

Moldavsko v júni nariadilo Rusku, aby do polovice augusta výrazne znížilo personál svojho veľvyslanectva v Kišiňove. Reagovalo tak na informácie, že na streche ruského veľvyslanectva a na priľahlej budove sú nainštalované vyše dve desiatky satelitných antén, ktoré môžu byť využívané na špionáž.

Z moldavskej metropoly v pondelok (14. augusta) odletelo 22 ruských diplomatov. Odísť malo aj ďalších 23 zamestnancov ambasády.

"Tento nepriateľský krok vedie k ďalšej deštrukcii rusko-moldavských vzťahov, ktoré sú v hlbokej kríze v dôsledku konania moldavskej strany," uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí po tom, ako moldavskému veľvyslancovi v Moskve tlmočilo svoj nesúhlas.

Veľvyslanec bol informovaný, že v rámci "asymetrickej odpovede" bol niekoľkým predstaviteľom Moldavskej republiky zakázaný vstup do Ruska, dodal ruský rezort diplomacie. Ich počet ani mená nešpecifikoval.

Moldavsko je bývalá sovietska republika, ktorá hraničí s Rumunskom, členským štátom EÚ a NATO, a Ukrajinou, ktorá čelí ruskej invázii. (TASR)

Súd v Moskve nariadil likvidáciu regionálnej ľudskoprávnej organizácie Verejná komisia pre zachovanie dedičstva akademika Andreja Sacharova, známej ako Sacharovovo centrum. Vyhovel tým žiadosti ruského ministerstva spravodlivosti.

Sacharovovo centrum je jednou z najstarších organizácií na ochranu ľudských práv v Rusku: existuje od roku 1990, pričom vzniklo na základe komisie, ktorá sa snažila zachovať odkaz sovietskeho aktivistu za ľudské práva, disidenta a fyzika Andreja Sacharova.

Ministerstvo spravodlivosti vo svojom podnete konštatovalo porušenie územnej pôsobnosti Sacharovovho centra. Namietalo aj proti distribúcii materiálov bez označenia, že ich šíriteľom je tzv. zahraničný agent. Upozornilo tiež na nesúlad zakladajúcich dokumentov organizácie s ruskou legislatívou.

Podľa ministerstva spravodlivosti sa Sacharovovo centrum dopustilo "hrubých a nenapraviteľných porušení". Vo svojej žiadosti o likvidáciu tejto rešpektovanej organizácie ministerstvo argumentovalo, že konanie Sacharovovho centra môže "motivovať ďalšie organizácie k porušovaniu zákona".

V januári tohto roka Sacharovovo centrum vysťahovali z budovy v centre Moskvy.

Podľa webovej stránky centra im vtedy oddelenie majetku mesta Moskva oznámilo ukončenie nájomných zmlúv na všetky priestory: budovu, výstavnú halu a byt na ulici Zemľanoj val v centre Moskvy.

Sacharovovo centrum za dôvod vysťahovania označilo novelu zákona o zahraničných agentoch, podľa ktorej zahraniční agenti nesmú dostávať štátnu podporu – a všetky priestory centra boli v bezplatnom prenájme od mesta.

"Tento právny konflikt opäť dokazuje, že zmyslom štátnej politiky je ničenie nezávislých organizácií, ktoré bránia verejné záujmy," uvádza vo vyhlásení na webovej stránke Sacharovovho centra.

Generálna prokuratúra predtým uznala Nadáciu Andreja Sacharova so sídlom v USA za nežiaducu v Rusku. Riaditeľ Sacharovovho centra Sergej Lukaševskij však vtedy upozorňoval, že z právneho hľadiska ide o dve nezávislé organizácie. Sacharovovo centrum však v Rusku vyhlásili za "zahraničného agenta". (TASR)

Ruské úrady obvinili jedného z vedúcich predstaviteľov prominentnej ruskej nezávislej skupiny na monitorovanie volieb zo zapojenia do „nežiaducej“ organizácie. Čelí až šiestim rokom odňatia slobody.

Grigorija Melkonjanca, ktorý je spolupredsedom monitorovacej skupiny Golos, obvinili a zadržali až do piatka, keď sa má postaviť pred súd v Moskve, uviedol jeho právnik Michail Birjukov.

Skupina Golos nie je označená ako nežiaduca organizácia, ale bola členom Európskej siete organizácií na monitorovanie volieb, ktorú vyhlásili za nežiaducu v roku 2021. Toto označenie na základe zákona z roku 2015 kriminalizuje spoluprácu s takýmito organizáciami.

Polícia vo štvrtok vykonala razie v domoch 14 členov Golosu v ôsmich mestách, informovala štátna tlačová agentúra RIA Novosti. Razia sa uskutočnila aj v byte Melkonjanca.

David Kankija, člen správnej rady v Golose, vo štvrtok pre agentúru AP uviedol, že tlak, ktorému skupina čelí, súvisí s nadchádzajúcimi septembrovými regionálnymi a jarnými prezidentskými voľbami. „Vnímame to ako formu politického tlaku a snahu udusiť naše aktivity v Rusku,“ vyjadril sa.

Golos vznikol v roku 2000 a odvtedy zohral kľúčovú rolu v nezávislom monitorovaní volieb v Rusku. S touto činnosťou čelil rastúcemu tlaku od úradov. Úrady skupinu označujú za zahraničného agenta.

Zatknutie Melkonjanca je najnovším krokom režimu v záťahu na kritikov Kremľa a ľudskoprávnych aktivistov v krajine. (SITA)

Ukrajinský projekt Armáda dronov vyslal na frontovú líniu 270 dronov Vampire domácej výroby, oznámil na komunikačnej platforme Telegram ukrajinský vicepremiér pre inováciu a minister pre digitálnu transformáciu Mychajlo Fedorov.

Fedorov uviedol, že ide o drony, ktoré sú schopné niesť 15-kilogramový náklad a dokážu účinne pôsobiť aj v noci. Ukrajinská armáda ich chce použiť na ničenie ruských obrnených bojových vozidiel, tankov, opevnení a skladov munície.

Projekt Armáda dronov spoločne realizujú ukrajinský generálny štáb, štátna špeciálna komunikačná služba, ministerstvo pre digitálnu transformáciu a ministerstvo obrany. Cieľom projektu je nákup dronov pre Ukrajinské ozbrojené sily.

Samozvaný bieloruský prezident Lukašenko priznal, že na začiatku vojny vstúpili ruské jednotky na Ukrajinu z územia Bieloruska, ale nepovažuje sa za spoluzodpovedného za ruskú inváziu.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, Lukašenko to povedal v rozhovore s Dianou Pančenkovou, niekdajšou moderátorkou televíznych kanálov proruského ukrajinského politika Viktora Medvedčuka, ktorý je na Ukrajine považovaný za vlastizradcu.

„Áno, niektoré jednotky (ruských síl, pozn.) prekročili hranicu Ukrajiny z územia Bieloruska,“ povedal Lukašenko, no obhajuje sa, že ruské jednotky boli pred vypuknutím vojny v Bielorusku na plánovaných cvičeniach.

„Boli sme na rade a vykonali sme tieto cvičenia. Boli rozsiahle. Cvičenia sa skončili a ruské jednotky sa začali sťahovať z územia Bieloruska. Začali odchádzať, no 23. a 24. februára časť týchto jednotiek začala prekračovať hranicu medzi Ukrajinou a Ruskom. A bolo to nečakané pre vás aj pre celý svet. Hoci o tom veľa ľudí hovorilo, keďže Američania varovali, že sa začne vojna, málokto tomu veril. Začali prekračovať hranice. Prečo? Spýtajte sa svojho prezidenta na Ukrajine,“ poznamenal Lukašenko.

Ten tvrdí, že naňho by nikto nemal ukazovať prstom, pretože do toho neboli zapletené bieloruské jednotky. „Nemôžete si voči mne robiť žiadne nároky. Nebol tam ani jeden Bielorus z našej armády. My sme tú hranicu neprekročili. Ale vyprovokovali ste nás,“ zakončil Lukašenko. (SITA)

Ruskom dosadený gubernátor okupovanej časti Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny Volodymyr Saldo pripustil, že ukrajinskí vojaci prenikli na ľavý, východný breh Dnepra pri obci Kozači Laheri, ktorá leží severovýchodne od Chersonu.

Saldo agentúre TASS povedal, že ruskí vojaci celú oblasť "vyčistili" a plne ovládajú.

Prvé správy o ukrajinskom výsadku sa objavili ráno 8. augusta. Ruská redakcia BBC na svojom webe vtedy uviedla, že ruské provojnové spravodajské kanály na sociálnych sieťach informujú, že Ukrajinci obsadili dedinu, prenikli prvou líniou ruskej obrany a postúpili zhruba o 800 metrov. Saldo naopak tvrdil, že ruské vojská celý výsadok zničili.

"V prvý deň provokácie, keď sa výsadku zúčastnili špeciálne sily, sa jednotlivé diverzné a prieskumné skupiny mohli schovávať na okraji obce," povedal v piatok Saldo. Ukrajinských vojakov podľa neho "prevalcovalo" ruské delostrelectvo, raketomety a plameňomety. V súčasnosti je oblasť pri obci Kozači Laheri podľa Salda "úplne fyzicky vyčistená, žiadni ukrajinskí vojaci tam nie sú".

Nevylúčil, že by sa výsadok mohol zopakovať, pretože ruská obrana neleží priamo na brehu rieky, kde by ju Ukrajinci ľahko mohli ostreľovať z vyššieho pravého brehu.

V podobnej "slepej uličke" sa podľa okupačného gubernátora ocitajú aj skupiny ukrajinských vojakov na ľavom brehu Dnepra pri zničenom Antonovskom moste priamo pri Chersone.

Od oslobodenia Chersonu, ktorý leží na pravom brehu Dnepra, vlani v novembri podniká ukrajinská armáda čas od času akcie na ľavom brehu rieky, ktorý naďalej ovládajú Rusi, poznamenala agentúra AFP. Pripomenula, že v pondelok námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová hovorila o tom, že "určité jednotky" Kyjeva vykonali bližšie neurčené akcie na východnom brehu Dnepra. "Nemôžeme zverejniť detaily, ale operácie sa nám podarili," dodala námestníčka.

Ukrajinské výsadky na ľavom brehu podľa analytikov dostávajú ruské velenie pred dilemu, či majú posilniť obranu v týchto miestach, alebo na úsekoch v Záporožskej a Doneckej oblasti, kde sa odohráva ukrajinská protiofenzíva. (ČTK)

Súd v Moskve udelil súhlas na väzobné stíhanie občana USA narodeného v Rusku, ktorý si momentálne v ruskom väzení už odpykáva trest za korupciu. Podľa ruských médií je Američan Gene Spector najnovšie obvinený aj zo špionáže.

Spectora, bývalého manažéra spoločnosti vyrábajúcej zdravotnícke zariadenia v Rusku, v septembri minulého roka odsúdili na 3,5 roka väzenia za sprostredkovanie úplatku poradkyni bývalého podpredsedu ruskej vlády Arkadija Dvorkoviča.

Dvorkovičovu poradkyňu Anastasiju Alexejevovú v apríli odsúdili na 12 rokov za prijatie úplatku v podobe dvoch drahých zahraničných dovolenkových ciest. Podľa vyšetrovateľov ich dostala za to, že na zoznam liekov zakázaných v Rusku nepridajú celý rad preparátov na chudnutie.

Dvorkovič bol v rokoch 2012-18 podpredsedom vlády, ktorú vtedy viedol premiér Dmitrij Medvedev. Je tiež predsedom predstavenstva ruských štátnych železníc a predsedom Medzinárodnej šachovej federácie (FIDE).

Spojené štáty sa k správe o vývoji kauzy svojho občana bezprostredne nevyjadrili, dodala AP.

Koncom marca v Rusku zadržali spravodajcu amerického denníka The Wall Street Journal Evana Gershkovicha – potomka emigrantov zo Sovietskeho zväzu –, ktorého obvinili zo špionáže. Americké orgány jeho zatknutie odsúdili a bojujú za novinárovo prepustenie.

Ďalší Američan Paul Whelan si v ruskom väzení odpykáva trest odňatia slobody na základe rovnakého obvinenia. (TASR)

Zásobníky plynu v Európskej únii sú už naplnené na viac ako 90 percent. Stále to však nemusí stačiť na to, aby región bez problémov prečkal nadchádzajúcu zimu. Na trhu naďalej panuje nervozita a vysoká volatilita. (TASR)

Litovská ministerka vnútra Agnė Bilotaitė nevylučuje možnosť uzatvorenia hraníc s Ruskom. Politička uviedla, že o tejto možnosti diskutovali s jej tímom a veliteľom pohraničnej stráže spolu s možnosťou uzavretia hraníc s Bieloruskom.

„Môžu existovať rôzne hrozby a my musíme byť pripravení,“ povedala pre verejnoprávneho vysielateľa LRT, informuje portál Európska pravda.

Bilotaitė zároveň povedala, že je teraz ťažké povedať, či automaticky uzavrú hranice s Ruskom, ak Litva úplne uzavrie hranice s Bieloruskom.

„Teraz musím povedať, že nemáme žiadne reálne hrozby, ale vidíme, že existujú určité riziká a môžu nastať rôzne provokácie,“ vysvetlila.

Od 18. augusta Litva dočasne zatvorila dva zo šiestich hraničných priechodov s Bieloruskom. Veliteľ pohraničnej stráže Rustamas Liubajevas pritom vyjadril podporu zatvoreniu viac ako dvoch priechodov. (SITA)

Rusko plánuje v Luhanskej oblasti nútene distribuovať ruské pasy mládeži vo veku 14 až 18 rokov, uviedlo ukrajinské Národné centrum odporu, podľa ktorého Rusmi dosadení predstavitelia sú nespokojní s malým podielom ľudí s ruskými pasmi.

Mladých ľudí budú preto nútiť, aby prijali ruské pasy do 1. októbra. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Podľa Národného centra odporu budú do všetkých okupovaných okresov vyslané komisie, aby hľadali tínedžerov bez ruských pasov.

„S týmto cieľom budú chodiť po domoch 'dobrovoľníci' z kremeľského mládežníckeho hnutia, ktorí pricestovali z Ruskej federácie,“ konštatovalo centrum.

Ukrajinské Centrum národného odporu predtým už tento týždeň uviedlo, že ruské úrady v okupovaných regiónoch Ukrajiny pohrozili, že nevydajú stredoškolské vysvedčenia študentom, ktorí nesúhlasili s prijatím ruských pasov. (SITA)

Kontajnerová loď Josef Schulte, ktorá 16. augusta vyplávala z ukrajinského prístavu Odesa, dorazila k Bosporu, nachádza sa v prístave v tureckom Istanbule. Na palube má 2114 kontajnerov s viac ako 30-tisíc tonami nákladu vrátane potravín.

Loď plaviaca sa pod hongkonskou vlajkou je vôbec prvým plavidlom, ktoré využilo dočasný koridor vytvorený Ukrajinou na evakuáciu lodí z jej prístavov. Táto kontajnerová loď kotvila v prístave Odesa rok a pol – od 23. februára 2022.

Ukrajinské námorníctvo minulý týždeň oznámilo otvorenie dočasného "humanitárneho koridoru" v Čiernom mori určeného pre civilné lode. Slúžiť má predovšetkým plavidlám, ktoré po vypuknutí vojny na Ukrajine uviazli v jej prístavoch Čornomorsk, Odesa a Južne.

Keďže na spomínanej trase stále hrozí nebezpečenstvo zo strany ruskej armády a plávajúcich mín, kapitán alebo majiteľ musí pred opustením prístavu oficiálne potvrdiť pripravenosť na plavbu v nebezpečných podmienkach.

Po odstúpení Moskvy od tzv. obilnej dohody (17. júla) totiž ruské ministerstvo obrany deklarovalo, že za vojenské ciele bude považovať všetky plavidlá, ktoré sa plavia cez Čierne more do ukrajinských prístavov.

Prvý takýto incident sa odohral 14. augusta a týkal sa lode Sukru Okan registrovanej pod vlajkou tichomorského ostrovného štátu Palau. Jej domovským prístavom je Istanbul.

Čiernomorská obilná iniciatíva zabezpečila, že sa na svetový trh dostalo viac ako 33 miliónov ton agroproduktov. USA, EÚ a OSN vyzvali Rusko, aby obnovilo svoju účasť na obilnej dohode. (TASR)

Z bezpečnostných dôvodov obmedzili v noci prevádzku na všetkých štyroch moskovských letiskách: Vnukovo, Domodedovo, Šeremetievo a Žukovskij. Nariadenie Federálnej agentúry pre leteckú dopravu súviselo s útokom dronu na Moskvu.

Ruské médiá podľa BBC pripomenuli, že pri predošlých útokoch dronov na Moskvu boli lety obmedzené maximálne na dvoch moskovských letiskách. (TASR)

Koncert ruskej opernej speváčky Anny Netrebko v Prahe sa stal politickou záležitosťou a vo štvrtok bol po niekoľkých týždňoch debát definitívne zrušený. Nechať spievať Putinovu favoritku by bolo nevkusné. Píše Jindřich Šídlo. (SME)

Litva dočasne uzatvorila dva hraničné priechody s Bieloruskom. Dôvodom je prítomnosť žoldnierov ruskej súkromnej Wagnerovej skupiny na bieloruskom území.

Litovská vláda v stredu rozhodla, že od piatka dočasne uzatvorí hraničné priechody Šumskas a Tverečius. Podľa litovskej ministerky vnútra Agné Bilotaité na týchto priechodoch inštalujú betónovú stenu a ostnatý drôt. Ostatné priechody medzi Litvou a Bieloruskom zostanú otvorené, čo sa týka aj najväčšieho priechodu Medininkai, kde bude presmerovaná doprava zo Šumskasu a Tverčiusu.

Bilotaité dodala, že toto nariadenie by malo obmedziť aj nezákonnú pašerácku činnosť. Riaditeľ litovskej pohraničnej stráže Rustamas Liubajevas sa však domnieva, že uzatvorenie spomínaných dvoch priechodov, ktoré využívajú prevažne ľudia a ľahšie vozidlá, nebude mať na cezhraničný pohyb tovaru žiaden výraznejší vplyv. (TASR)

Ruský rezident Putin netlačí Bielorusko do vojny s Ukrajinou, tvrdí bieloruský líder Lukašenko. Zároveň varuje, že Bielorusko bude v prípade agresie zo strany iného štátu reagovať, a to aj použitím jadrových zbraní, ktoré Moskva nedávno umiestnila na jeho území.

"Zapojiť Bielorusko - čo to prinesie? Nič," uviedol Lukašenko, jeden z najbližších Putinových spojencov, ktorého krajina hraničí s Ukrajinou, Ruskom, ako aj s tromi členskými štátmi NATO vrátane Poľska.

"Ak vy Ukrajinci neprekročíte naše hranice, nikdy sa na tejto vojne nezúčastníme, ale Rusku budeme vždy pomáhať - sú to naši spojenci," povedal Lukašenko v rozhovore s proruskou ukrajinskou novinárkou Dianou Pančenkovou.

Lukašenko tiež vyjadril presvedčenie, že Putin už dosiahol svoje ciele v rámci tzv. špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine. Dodal, že obe strany by si mali sadnúť za rokovací stôl a byť pripravené diskutovať o všetkých otázkach vrátane budúcnosti Krymu a ďalších ukrajinských území, na ktoré si Moskva robí nároky.

"Jeho (ruské) ciele už boli splnené. Ukrajina sa po skončení tejto vojny už nikdy nebude voči Rusku správať tak agresívne ako pred ňou," povedal Lukašenko.

Putin uviedol, že Rusko muselo minulý rok vyslať na Ukrajinu desaťtisíce vojakov, aby ochránilo svoju bezpečnosť a bezpečnosť rusky hovoriacich miestnych obyvateľov, najmä na východe Ukrajiny, pred "neonacistami" a ultranacionalistami, ktorí sú podľa neho v Kyjeve pri moci.

Ukrajina a jej západní spojenci tvrdia, že je to nezmysel, a ruskú inváziu označujú za imperiálne zabratie cudzieho územia.

"Môže byť len jedna hrozba - agresia voči našej krajine. Ak sa tá začne z Poľska, Litvy či Lotyšska, okamžite odpovieme všetkým, čo máme," povedal bieloruský líder. (TASR)

Informácie sú rôzne. Niektoré hovoria, že ukrajinská protiofenzíva dosiahla momentum a nasadzuje najelitnejšie a západnými zbraňami vyzbrojené brigády. Iné hovoria, že to je skôr symbolom jej vyčerpania. 

Čo sa teda na Ukrajine deje a čo to sú za fámy hovoriace o vstupe Ukrajiny do NATO výmenou za vzdanie sa niektorých území?

Tomáš Prokopčák sa v podcaste Dobré ráno pýta Matúša Halása z českého Ústavu mezinárodních vztahů v Prahe.

Čínsky prezident v rámci účasti na samite BRICS navštívi aj Juhoafrickú republiku. Afrika sa stala novým diplomatickým bojiskom kvôli zvýšenej konkurencii o nerastné suroviny a medzinárodným rozporom vyvolaných vojnou na Ukrajine.

"Na pozvanie prezidenta JAR Cyrila Ramaphosu sa prezident Si Ťin-pching zúčastní na 15. samite BRICS, ktorý sa bude konať v juhoafrickom Johannesburgu, a od 21. do 24. augusta uskutoční štátnu návštevu JAR," uviedla hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí.

Po marcovej oficiálnej štátnej návšteve Ruska to bude druhá zahraničná cesta Si Ťin-pchinga v tomto roku.

Lídri členských krajín zoskupenia BRICS (Brazília, Rusko, India, Čína, JAR) sa stretnú 22.-24. augusta a budú rokovať na tému "BRICS a Afrika".

Ruský prezident Vladimir Putin sa na samite zúčastní prostredníctvom videomostu. Priamo ho bude zastupovať ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.

Si Ťin-pching navštívil JAR už v roku 2018, keď sa snažil posilniť diplomatické a hospodárske vzťahy svojej krajiny s africkým kontinentom.

Na programe tohtoročného samitu v Johannesburgu bude aj možné budúce rozšírenie členskej základne BRICS. Niekoľko afrických krajín vrátane Alžírska, Egypta a Etiópie už vyjadrilo želanie vstúpiť do tohto bloku. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj privítal nového nemeckého veľvyslanca. "Podporujeme Ukrajinu v jej boji za slobodu a nezávislosť," napísal Martin Jäger po ceremónii na sociálnej sieti X, v minulosti známej ako Twitter.

Jäger bol predtým veľvyslancom v Iraku a Afganistane. Popri iných funkciách na ministerstve zahraničných vecí pôsobil niekoľko rokov aj ako štátny tajomník na ministerstve vnútra spolkovej krajiny Bádensko-Württembersko.

Anka Feldhusenová, jeho predchodkyňa na nemeckej ambasáde v Kyjeve, odstúpila z funkcie 10. júla po štyroch rokoch diplomatického pôsobenia.

Ukrajinský prezident privítal aj nových veľvyslancov Čile, Indonézie, Kolumbie, Peru a Švédska.

Zelenskyj naznačil, že s každým z nich mal samostatný rozhovor o vzťahoch medzi krajinami a ochrane medzinárodného práva.

Neskôr, vo svojom večernom prejave, poďakoval Nemecku za nedávnu dodávku odpaľovacích zariadení pre systém protivzdušnej obrany Iris-T.

"Ide o výkonný a veľmi potrebný systém protivzdušnej obrany. Ďakujeme Nemecku za pomoc pri ochrane pred ruským terorom," povedal Zelenskyj. (TASR)

Nad Moskvou bol zostrelený dron, pričom jeho trosky poškodili jeden z pavilónov výstaviska. Informovala o tom agentúra TASS s odvolaním sa na záchranárov a starostu mesta Sergeja Sobjanina. Vzdušný priestor nad letiskom Vnukovo nakrátko uzavreli.

Agentúra Reuters s odvolaním sa na svedka informovala o hlasnom výbuchu blízko centra ruskej metropoly. Moskovské úrady neskôr uviedli, že protivzdušná obrana zničila bezpilotné lietadlo. Podľa prvých informácií si pád jeho trosiek nevyžiadal žiadne obete.

Sobjanin ďalej napísal, že neboli zaznamenané ani žiadne významné škody v areáli výstaviska. TASS píše o poškodení jedného z pavilónov. Na mieste zasahujú záchranné zložky.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že za pokusom o útok stojí Ukrajina. Tá zatiaľ incident nekomentovala.

Moskovské výstavisko leží podľa Reuters menej ako päť kilometrov od Kremľa.

Spojené štáty schválili vyslanie stíhacích lietadiel F-16 z Dánska a Holandska na Ukrajinu. Má sa tak stať ihneď po ukončení výcviku pilotov. Ten má koalícia jedenástich krajín začať tento mesiac v Dánsku.

Uviedol to vo štvrtok nemenovaný americký činiteľ, ktorého cituje tlačová agentúra Reuters. Ukrajina sa aktívne usiluje získať stroje F-16 americkej výroby, ktoré by jej pomohli čeliť ruskej vzdušnej prevahe.

Washington oficiálne ubezpečil Dánsko a Holandsko, že USA urýchlia schválenie žiadostí o presun lietadiel F-16 na Ukrajinu, keď budú piloti vyškolení. Obe západné krajiny nedávno požiadali o tieto záruky. USA musia totiž schváliť presun vojenských lietadiel od svojich spojencov na Ukrajinu.

Koalícia jedenástich krajín má v auguste v Dánsku začať s výcvikom ukrajinských pilotov na stroje F-16. Dánsky minister obrany Troels Poulsen v júli uviedol, že výsledky výcviku uvidí krajina začiatkom roka 2024.

Dánsko a Holandsko, členovia NATO, vedú medzinárodné úsilie o výcvik pilotov, ako aj podporného personálu, údržbu lietadiel a v konečnom dôsledku umožňujú Ukrajine získať lietadlá F-16 na použitie vo vojne s Ruskom.

Minister zahraničných vecí USA Antony Blinken poslal svojim dánskym a holandským rezortným partnerom listy, v ktorých ich ubezpečil, že žiadosti budú schválené, uviedol americký predstaviteľ.

"Je naďalej veľmi dôležité, aby sa Ukrajina dokázala brániť proti pokračujúcej ruskej agresii a porušovaniu svojej suverenity," uviedol Blinken.

Dodal, že schválenie žiadostí umožní Ukrajine "naplno využiť svoje nové kapacity hneď, ako prvá skupina pilotov dokončí príslušný výcvik".

Americký prezident Joe Biden v máji podporil výcvikové programy pre ukrajinských pilotov na stíhacie lietadlá F-16. Okrem výcviku v Dánsku by sa malo zriadiť podobné výcvikové stredisko aj v Rumunsku.

Hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat v stredu neskoro večer pre domáce médiá uviedol, že Kyjev nebude môcť ešte na jeseň a v zime tohto roku prevádzkovať lietadlá F-16 americkej výroby. (TASR)

Ukrajinské ministerstvo obrany vyzvalo občanov v brannom veku, aby aktualizovali svoje osobné údaje v armádnych odvodových úradoch a "prekonali strach". Kampaň láka na videá a fotografické svedectvá popredných vojakov.

Cieľom je prelomiť strach ako hlavnú prekážku pri nábore nových vojakov, vysvetlila námestníčka ministra obrany Hanna Maľarová.

"Všetci sme živí ľudia a všetci tento strach prekonávame, aby sme zvíťazili," povedala. Dodala, že občania v brannom veku sú povinní mať stále aktuálne údaje v odvodových úradoch.

Kampaň prišla v období problémov pri nábore nových vojakov. Vojna s Ruskom, ktorá trvá už takmer 18 mesiacov, sa dostala do brutálnej opotrebovávacej fázy.

Maľarová zdôraznila, že nie každý, kto si aktualizuje svoje osobné údaje, bude automaticky mobilizovaný a ani každý zmobilizovaný nebude nasadený do oblasti bojov.

Prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil všeobecnú mobilizáciu po vpáde Ruska na Ukrajinu 24. februára 2022 a odvedení môžu byť armádni záložníci vo veku 18 až 60 rokov.

"Odvaha porazí strach," znie jedno z hesiel kampane. "Každý má vo vojne strach. Ja tiež," citujú ukrajinského vojaka z Bachmutu.

Maľarová takisto sľúbila, že odstránia korupciu pri nábore do armády.

"Dôvera medzi občanmi a odvodovými centrami je dôležitá. Práve teraz robíme krok smerujúci k vybudovaniu tejto dôvery," doplnila Maľarová.

Zelenskyj podpísal vo štvrtok dekrét, ktorý formalizuje rozhodnutie z minulého týždňa prepustiť všetkých šéfov oblastných odvodových úradov. Celoštátne vyšetrovanie totiž odhalilo množstvo korupcie a podvody. "Tento systém musia viesť ľudia, ktorí presne vedia, čo vojna je a prečo cynizmus a úplatkárstvo počas vojny sú zradou," vyhlásil prezident. (TASR)