Soči po ukrajinskom útoku v Novorossijsku začína opevňovať svoje prístavy (SME Minúta)

Nadchádzajúca zima bude pre Ukrajincov veľmi tvrdá, pretože sa doteraz podarilo opraviť len zlomok energetickej infraštruktúry poničenej ruskými útokmi. Podľa agentúry Unian pred ťažkou zimou varovala ukrajinská Národná komisia pre štátnu reguláciu vo sfére energetiky.

Šéf komisie Kosťantin Uščalovskyj na zasadnutí výboru pre energetiku v ukrajinskom parlamente povedal, že zatiaľ bolo obnovených iba 1,6 percenta poškodených zariadení na výrobu tepelnej energie. Ruské útoky podľa neho napáchali na teplárňach a tepelných elektrárňach škody okolo 740 miliónov eur. Následné opravy sa ale zatiaľ vykonali iba za takmer dvanásť miliónov.

Uščalovskyj okrem toho oznámil, že ďalšie škody vo výške okolo dvesto miliónov eur utrpela tiež prenosová sústava štátneho distribútora elektriny Ukrenerho. Opravy tejto sústavy sa vykonali zatiaľ iba za niekoľko desiatok miliónov.

Rusko podnikalo intenzívne vzdušné útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru najmä vlani na jeseň a počas zimy. Následné poškodenia pôsobili rozsiahle výpadky dodávok tepla a vody. Od októbra do februára podľa Unain Ukrajina prišla o 44 percent kapacít pre výrobu jadrovej energie a zhruba 75 percent kapacít tepelných elektrární. (ČTK)

Ukrajina vydala novú poštovú známku s vyobrazením amerických stíhačiek F-16, ktoré žiada na ochranu pred ruskými útokmi. Pred budovou hlavnej pošty v Kyjeve čakali stovky ľudí, ktorí si chceli kúpiť známku s pečiatkou prvého dňa a špeciálnu obálku.

Ukrajinský poštový úrad Ukrpošta vydala známku "Ničitelia zla", aby zdôraznila "naliehavú potrebu tohto typu lietadiel".

Na známke je zobrazená ruka ako drží jednu z veží moskovského Kremľa a strúha ju na kuchynskom strúhadle s dierkami v tvare stíhačiek. Pošta označila Kremeľ za "symbol ríše zla". "Kým všetci čakáme na príchod F-16-tok, rozhodli sme sa vydať našu novú známku," povedal generálny riaditeľ Ukrpošty Ihor Smeľanskyj.

Známka je umeleckým dielom ukrajinského ilustrátora Maxyma Palenka a bola vydaná v počte 600-tisíc kusov. Aršík štyroch rovnakých známok (bez obálok) stojí 156 hrivien (cca 3,90 eura). Výnos z predaja pôjde na nákup dronov pre ozbrojené sily.

Ukrpošta už vydala viacero populárnych známok, na ktorých boli vojaci na fronte, maľba britského pouličného umelca Banksyho a vojak ukazujúci neslušné gesto smerom k ruskej vojnovej lodi.

Zberatelia čakajúci na kúpu novej známky povedali, že najnovší dizajn sa im páči. "Známka je úžasná, ale bolo by lepšie, keby tu namiesto známok lietali stíhačky F-16," smial sa Volodymyr, armádny veterán v maskáčovom tričku.

"Veľmi zaujímavý dizajn. Niečo také som nečakal. Vygumujme ich (Rusov) a vyžeňme ich z nášho územia," povedal dôchodca v tradičnej vyšívanej košeli.

Americký prezident Joe Biden v máji súhlasil s výcvikom ukrajinských pilotov na stíhačkách F-16. Toto lietadlo americkej výroby je "známe ako jeden z najlepších a najvýkonnejších typov stíhačiek na svete" a má schopnosť "zmeniť rovnováhu síl v prospech Ukrajiny", uviedol ukrajinský poštový úrad. "Získať ich je dnes naša prvoradá úloha," dodal. (TASR)

Ruská armáda nemá silu na prerazenie frontových línií, preto sa bude naďalej spoliehať najmä na vzdušné útoky dronmi a raketami v snahe vyčerpať ukrajinskú protivzdušnú obranu a spôsobiť ekonomické škody, tvrdí estónska spravodajská služba.

V správe estónskej vojenskej rozviedky sa ďalej píše, že počas minulého týždňa ruské sily podnikli útoky najmä pozdĺž línie Kupiansk-Svatove-Kreminna, v oblasti Bachmutu a pozdĺž osi Doneck-Avdiivka. Ruské sily však dosiahli len minimálne úspechy.

Medzitým ukrajinské ozbrojené sily dosiahli obmedzené úspechy v oblasti okolo Bachmutu a na juhu, v blízkosti Orichivu v Záporožskej oblasti a pri obci Velyka Novosilka v Doneckej oblasti.

Ukrajinské sily sa navyše naďalej zameriavajú na dôležité logistické ciele Rusov, aby narušili zásobovanie frontových jednotiek. (Ukrajinská pravda)

Ukrajinskí vojaci prelomili prvú ruskú obrannú líniu na niekoľkých miestach južného frontu, oznámila námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová.

Dobytie ďalšej obrannej línie okupantov bude ešte náročnejšie, keďže postavili betónové opevnenia na kľúčových výšinách, čo sťažuje postup ukrajinských jednotiek a boj o tieto pozície. Rusko vrhá ďalšie zálohy do bojov na juhu a východe Ukrajiny, doplnila Maľarová.

„Väčšina ich síl je teraz sústredená smerom na Kupiansk, keďže si ako jednu z hlavných úloh stanovili dobyť späť územia v Charkovskej oblasti, ktoré sme na jeseň oslobodili. Je to teraz pre nich dôležité tak z morálneho, ako aj z vojenského hľadiska,“ povedala Maľarová.

"Pozdĺž južného krídla od Bachmutu sa pomaly, ale vytrvalo posúvame vpred. Nepriateľ útočí najmä severne od Bachmutu a snaží sa dobyť tie výšiny, ktoré sme ovládli. Sú tam veľmi kruté boje,“ dodala Hanna Maľarová.

Jeden z republikánskych kandidátov na úrad prezidenta USA Chris Christie nečakane navštívil Ukrajinu a stretol sa prezidentom Volodymyrom Zelenským. Bývalý guvernér amerického štátu New Jersey navštívil aj Rusmi zničené dediny.

Vyhlásil, že to, čo videl, ho ešte viac upevnilo v názore, že USA by mali pokračovať v pomáhaní Ukrajine brániť sa proti útokom Ruska.

Christie je druhým republikánskym prezidentským kandidátom, s ktorým sa Zelenskyj stretol. Prvým bol bývalý americký viceprezident Mike Pence, ktorý Kyjev navštívil v júni.

Bývalý guvernér novinárom povedal, že pri rozhovore so Zelenským sa nevenovali téme Donalda Trumpa, favorizovaného republikánskeho kandidáta.

Christie navštívil aj masový hrob v Buči pri Kyjeve, kde ruskí vojaci v prvých dňoch vojny páchali krutosti voči civilistom. Navštívil aj ťažko poškodené mesto Irpiň. V dedine Moščun sa modlil za ukrajinských dobrovoľníkov, ktorých ruskí vojaci zabili na začiatku vojny.

Christie zdôraznil pomoc USA Ukrajine počas vojny a miestnym predstaviteľom povedal: "V našej krajine sú milióny ľudí, ktorí vás podporujú."

Jeho šance získať nomináciu republikánskej strany na prezidenta sú však malé. Hlavný republikánsky kandidát Trump predtým vyhlásil, že by dokázal ukončiť vojnu "za deň" a využil by pri tom svoje vzťahy s ukrajinským aj ruským prezidentom.

Ruský prezident Putin nepoľaví v invázii na Ukrajinu až do konca roku 2024, keď si USA zvolia prezidenta. Dúfa v porážku Joea Bidena, čo by mohlo znamenať zníženie podpory USA Ukrajine, domnievajú sa americkí a európski predstavitelia.

Vzhľadom na voľby je podľa nich tiež málo pravdepodobné, že sa vojna pred koncom budúceho roka "vyrieši".

O tom, či Putin dúfa priamo v návrat amerického exprezidenta Donalda Trumpa do Bieleho domu, zatiaľ USA podľa zistení CNN spravodajské informácie nemajú.

Jeden zo zdrojov stanice ale uviedol: "Putin vie, že Trump mu pomôže. A vedia to aj Ukrajinci a naši európski partneri. Všetci si to myslia. "

Kým Bidenova administratíva presadzuje výraznú pomoc vojnou zmietanej Ukrajine, Trump, hlavný favorit na víťaza republikánskych primárok, zatiaľ pokračujúcu vojenskú podporu Ukrajine neprisľúbil.

Predtým sa iba nechal počuť, že by vojnu na Ukrajine dokázal ukončiť za 24 hodín.

Ochota Američanov ďalej pomáhať Ukrajine pritom nie je jednoznačná, ukázal prieskum, ktorý si nechala vypracovať CNN.

Viac ako polovica Američanov, 55 percent, v ňom uviedla, že je proti tomu, aby americký Kongres na podporu Ukrajiny schvaľoval ďalšie prostriedky.

Väčšia časť respondentov, 51 percent, tiež uviedla, že USA toho pre Ukrajinu urobili už dosť.

Naopak, 48 percent opýtaných oznámilo, že by USA mali urobiť ešte viac. (ČTK)

Čínsky predstaviteľ pre euroázijské záležitosti Li Chuej sa zúčastní na rokovaniach o ukončení vojny na Ukrajine v saudskoarabskej Džidde.

„Čína je pripravená spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom, aby naďalej zohrávala konštruktívnu úlohu pri hľadaní politického urovnania ukrajinskej krízy,“ uvádza sa vo vyhlásení.

Na mierových rokovaniach, ktoré sa začnú v sobotu, by sa podľa očakávaní malo zúčastniť zhruba 40 západných a rozvojových krajín vrátane USA a Indie. Rusko na stretnutie nie je pozvané. (SITA)

Bulharsko pošle na Ukrajinu obrnené transportéry sovietskej výroby. Ťažkú vojenskú techniku dodá jej po prvý raz od začiatku invázie. Bulharská vláda schválila dohodu, ktorú mali podpísať v Sofii s ukrajinskými predstaviteľmi.

Vozidlá darujú zo zásoba ministerstva vnútra. Podľa neoficiálnych informácií pôjde o približne 100 obrnených transportérov, ktoré už v Bulharsku nepotrebujú.

Oznámenie prišlo po júlovej návšteve ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v Bulharsku. Nová prozápadná vláda v Sofii vtedy prisľúbila Ukrajine väčšiu vojenskú podporu, ako jej poskytovala predošlá dočasná vláda. (TASR)

Ruský rubeľ pokračuje vo vytrvalom oslabovaní. Kurz rubľa voči americkému doláru v piatok padol na 96 RUB/USD a podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry Tass sa dostal na najnižšiu úroveň od 28. marca 2022.

Od začiatku roka, keď sa jeho kurz nachádzal na úrovni okolo 65 RUB/USD, klesol približne o 30 percent.

Po tom, ako Rusko koncom februára 2022 zaútočilo na Ukrajinu, sa rubeľ voči doláru prepadol až na úroveň približne 120 RUB/USD.

Rýchlo sa však zotavil, keďže ruská centrálna banka prijala opatrenia na podporu rubľa. (TASR)

V septembri dostane zhruba šesťtisíc ruských občanov v Lotyšsku výzvu na opustenie krajiny. Lotyšské ministerstvo vnútra potvrdilo prípravu takýchto listov.

Predseda parlamentného výboru pre občianstvo, migráciu a sociálnu kohéziu Ingmārs Līdaka povedal, že sa to týka ľudí, ktorí sa ani nepokúsili zložiť skúšku na získanie povolenia na pobyt v EÚ.

„Podľa mojich odhadov asi päťtisíc až šesťtisíc. Ide o ľudí, ktorí neprejavili chuť absolvovať skúšku ani získať povolenie na prechodný pobyt. To sú tí tichí. Ak sa pozrieme na súčasný zákon, PMLP musí zaslať oznámenie o opustení krajiny do troch mesiacov,“ povedal Līdaka.

Tajomník ministerstva vnútra Vilnis Vitolins vysvetlil, že ak človek nemá právo zostať v krajine, musí ju opustiť do troch mesiacov.

„Ak sa človek naďalej zdržiava v Lotyšsku nelegálne, môže prísť chvíľa, keď sa to štátne štruktúry dozvedia a podľa toho mu pripomenú potrebu odísť. Trestná zodpovednosť sa neposkytuje, ale administratívna zodpovednosť áno. Osoba môže dostať pokutu,“ povedal.

Zároveň dodal, že takéto osoby môžu stále získať akékoľvek iné povolenie na pobyt v Lotyšsku, napríklad vízum alebo povolenie na prechodný pobyt.

Po tom, ako Rusko spustilo inváziu na Ukrajinu, Lotyšsko požiadalo ruských občanov, aby absolvovali povinný test lotyšského jazyka. Toto rozhodnutie sa stretlo so zmiešanou reakciou a kritici argumentujú, že mnohí Rusi v Lotyšsku sa nedokázali integrovať do tamojšej spoločnosti.

V susednej Litve označili 1 164 Rusov a Bielorusov za hrozbu pre národnú bezpečnosť. (SITA)

Ruský prezident Putin podpísal zákon, ktorý obmedzí podiely investorov z takzvaných nepriateľských krajín v bankách a iných spoločnostiach. Účelom zákona je navrátiť biznis pod ruskú jurisdikciu v kľúčových odvetviach.

Zoznam spoločností, ktorých sa zákon dotkne, zostaví vláda. Mali by sa na ňom ale objaviť všetky významné banky a najväčšie ruské spoločnosti, napríklad také, ktorých ročné tržby prevyšujú 75 miliárd rubľov.

Zákon podľa agentúry Reuters znamená, že práva zahraničných investorov v týchto spoločnostiach by mohli byť pozastavené a ich podiely rozdelené medzi ruských vlastníkov.

Minulý mesiac už Rusko prevzalo kontrolu nad podielom dánskeho pivovaru Carlsberg v ruskom pivovare Baltika, ako aj nad ruskou divíziou francúzskej potravinárskej spoločnosti Danone.

V apríli podniklo podobné kroky voči nemeckému dovozcovi plynu Uniper a fínskej energetickej spoločnosti Fortum Oyj. (ČTK)

Väčšina Američanov je proti tomu, aby Kongres schválil ďalšie peniaze na podporu Ukrajiny vo vojne s Ruskom. Ukázali to  zverejnené výsledky prieskumu pre televíziu CNN.

Z prieskumu inštitútu SSRS tiež vyplýva, že americká verejnosť je rozdelená v otázke podpory pre Ukrajinu.

Kongresmani by nemali súhlasiť s ďalšími financiami na podporu Ukrajiny podľa 55 percent Američanov, 45 percent to naopak podporuje. Celkovo 51 percent Američanov sa domnieva, že USA jej už dostatočne pomohli, podľa 48 percent by mali urobiť viac.

Pri konkrétnom druhu pomoci má väčšiu podporu Američanov získavanie spravodajských informácií (63 percent) a vojenský výcvik (53 percent) než poskytovanie zbraní (43 percent) či účasť amerických jednotiek v bojových operáciách (17 percent).

Väčšina Američanov sa obáva, že vojna Ruska na Ukrajine ohrozí národnú bezpečnosť USA (56 percent), povedie k zvýšenému ohrozeniu demokracie v iných krajinách (65 percent), ruským útokom na iné štáty (64 percent) alebo k širšej vojne v Európe (59 percent).

Postup prezidenta Joea Bidena v prípade Ukrajiny schvaľuje 45 percent Američanov a 43 percent súhlasí s tým, ako pristupuje k vzťahom s Ruskom. (TASR)

Ukrajinský útok na loď ruskej čiernomorskej flotily Olenegorskij Gorňak bol úspešný, povedal ukrajinský bezpečnostný zdroj pre tlačovú agentúra AFP.

"Cieľom bolo ukázať, že Ukrajina môže zaútočiť na akúkoľvek ruskú bojovú loď v tejto oblasti," dodal zdroj. (TASR)

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu nenašla žiadne míny ani výbušniny na strechách Záporožskej elektrárne obsadenej ruskými vojakmi. Inšpekčný tím MAAE ju mohol skontrolovať deň predtým. 

"Odborníci z Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu nespozorovali žiadne míny ani výbušniny na strechách tretej a štvrtej reaktorovej budovy v ZAES a ani v jej halách s turbínami. Vstup im umožnili včera popoludní," uvádza sa v oznámení agentúry OSN pre dohľad nad jadrovou bezpečnosťou.

Najväčšiu atómovú elektráreň v Európe Rusi okupujú od marca 2022. Kyjev a Moskva sa odvtedy navzájom obviňujú z plánovania útoku na toto strategické miesto.

Globálne ceny potravín sa v júli prvýkrát po niekoľkých mesiacoch zvýšili po tom, ako Rusko odstúpilo od dohody umožňujúcej Ukrajine export obilia cez Čierne more a India čiastočne obmedzila vývoz ryže. (SITA)

Ruský prezident Putin podpísal zákon, ktorý zvyšuje hornú vekovú hranicu pre povinnú ročnú službu v armáde z doterajších 27 na 30 rokov. Oznámili to ruské médiá s odvolaním sa na Kremľ. Zákon začne platiť od nového roka.

Spodná veková hranica naďalej zostáva na 18 rokoch, hoci minister obrany Sergej Šojgu v decembri navrhoval jej zvýšenie na 21 rokov. 

Dvaja senátori proti zmene pôvodne protestovali, ale zákon hladko prešiel hornou komorou parlamentu, ako avizovala jej predsedníčka Valentina Matvijenková. Zákon nadobudne účinnosť 1. januára 2024, napísala ruská redakcia BBC.

Zákon podľa agentúry AFP umožní zvýšiť počet potenciálnych záložníkov ozbrojených síl, aby nahradili straty spôsobené vo vojne proti Ukrajine. Tá pokračuje už osemnásty mesiac. Zákon tiež zakazuje brancom opustiť Rusko po tom, ako im vojenská správa pošle povolávací rozkaz.

Zákonodarcovia podľa denníka Kommersant tiež prijali sériu ďalších právnych noriem sprísňujúcich postih za vyhýbanie sa povolávaciemu rozkazu či mobilizácii. (ČTK)

Ukrajinská tajná služba SBU obvinila Rusko z chystaného útoku na ropnú rafinériu v juhobieloruskom meste Mazyr s úmyslom zvaliť vinu na ukrajinské jednotky. Cieľom operácie pod falošnou vlajkou by bolo zatiahnuť Minsk, do vojny.

Bielorusko ani Rusko sa k tomu nevyjadrili, píše agentúra Reuters.

"Provokáciu v rafinérii majú vykonať žoldnieri Wagnerovej skupiny predstierajúcej, že sú 'ukrajinskí diverzanti'. Ruská federácia plánuje z činu obviniť Ukrajinu," píše SBU s tým, že informácie o operácii získala z viacerých zdrojov a opiera sa najmä o svedectvo vojaka, ktorého ukrajinské jednotky zajali pri protiofenzíve na záporožskom úseku frontu.

V ruskej štátnej správe budú používať iba autá domácej výroby ako Moskvič, Lada či Aurus. Rozhodol o tom prezident Putin a jeho rozhodnutie potom podporili všetci poslanci Štátnej dumy. 

Referuje o tom web Ukrajinská pravda s odvolaním sa na tlačovú službu Štátnej dumy a vyhlásenie jej predsedu Viačeslava Volodina.

 Volodin tvrdí, že sa dohodli na použití vozidiel Moskvič, Lada a Aurus. Taktiež sa podľa neho čoskoro začne výroba áut značky Volga. Volodin dodal, že od septembra sa budú používať len domáce autá.

Ruský rubeľ v piatok klesol oproti americkému doláru na najnižšiu úroveň od prvého mesiaca vojny na Ukrajine. Ruská mena v piatok oslabila na 95 rubľov za americký dolár.

Hodnota rubľa nepretržite klesá od začiatku tohto roka, keď sa obchodovala zhruba na úrovni 65 rubľov za dolár. Od začiatku roka si tak ruská mena odpísala približne 30 percent hodnoty.

Tlačová agentúra Tass uviedla, že ruská mena je najnižšie od 28. marca 2022.

Po tom, ako Moskva v závere februára 2022 zaútočila na Ukrajinu, sa ruská mena prepadla na zhruba 120 rubľov za dolár, ale rýchlo sa zotavila, keďže ruská centrálna banka vtedy prijala podporné opatrenia. (SITA)

Firmy prepojené s Prigožinom dostali po vzbure wagnerovcov štátne zákazky za milióny dolárov, štátne kontrakty majú hodnotu najmenej dve miliardy rubľov. Referuje o tom web Kyiv Independent s odvolaním sa na ruský portál Agentstvo.

Podľa zverejnených zmlúv dostalo štátne zákazky 17 spoločností prepojených s Prigožinom. Agenstvo však dodáva, že zmluvy súvisiace s armádou, napríklad stravovanie pre vojakov, zostávajú utajené.

Pokračujúca finančná podpora pre firmy spojené s Prigožinom by však mohla naznačovať, že Moskva naďalej financuje aktivity Wagnerovej skupiny v Afrike, tvrdia ruskí novinári. (SITA)

Ukrajinské vzdušné sily potvrdili, že výcvik pilotov na stíhačky F-16 sa má začať koncom augusta. Uviedol to hovorca Jurij Ihnat a dodal, že naučiť sa ovládať bojové stíhačky trvá šesť mesiacov.

Avšak za určitých podmienok je možné toto obdobie skrátiť na štyri mesiace.

„Sústreďujeme sa na to, aby sme v závere leta začali posielať pilotov do európskych krajín na výcvik. Musíme chápať, že to nebude rýchle, ale nebude to trvať tak dlho, ako dúfajú Rusi," konštatoval hovorca.

„Myslím si, že naši piloti sa naučia ovládať stroje F-16 tak rýchlo, ako sa operátori protileteckej obrany naučili ovládať systém Patriot," dodal Ihnat. Informuje o tom web Ukrajinská pravda. (SITA)

BBC zistila mená skoro 30-tisíc ruských vojakov zabitých na Ukrajine. TZ toho minimálne 870 ruských vojakov prišlo o život počas ukrajinskej protiofenzívy, ktorá sa začala na začiatku júna.

Medzi 30-tisíc mŕtvymi je aj 5553 trestanov, ale číslo nezahŕňa zabitých proruských separatistov z východu Ukrajiny.

BBC pripúšťa, že ide o najnižší odhad ruských strát, pretože započítava len tých zabitých vojakov, ktorých nekrológy spomínajú zodpovedajúce okolnosti, alebo dátum úmrtia zodpovedá termínu protiofenzívy. "Skutočné straty budú určite vyššie ako číslo, ktoré sa nám podarilo zistiť," dodali autori textu.

V prvých týždňoch ukrajinskej protiofenzívy zaznamenala BBC výrazný rast strát medzi ruskými dôstojníkmi, najmä vysokými, a táto tendencia pretrváva.

Od začiatku protiútoku prišlo Rusko minimálne o dvoch generálov, desať plukovníkov, osem podplukovníkov a 14 majorov, a to bez započítania 13 vojenských letcov zabitých v stretoch s žoldniermi z Wagnerovej skupiny na ruskom území na konci júna. 

Straty veliteľov svedčia podľa BBC o tom, že plnenie úloh v ruskej armáde stále vyžaduje "ručné riadenie", teda osobnú prítomnosť vysokých dôstojníkov na fronte. Práve od počínania dôstojníkov v mnohom závisí úspech či neúspech ruskej obrany, súdia experti z britského analytického ústavu RUSI, ktorý sa zaoberá otázkami obrany a bezpečnosti. 

Strata veľkého počtu poručíkov a kapitánov vedie aj k vážnej strate taktickej koordinácie, čo môže znamenať, že jednotky si počínajú zmätene a prekážajú jednej druhej. Ak si ruskí dôstojníci začnú pod paľbou ukrajinského delostrelectva počínať chaoticky, môže to urýchliť prielom v obranných líniách. (ČTK)

Ruská výsadková loď Olenegorskyj Gorňak sa potápa. Referuje o tom web gazeta.ua. V blízkosti poškodeného plavidla sa nachádza niekoľko ďalších lodí, pravdepodobne na evakuáciu posádky.

Ruské kanály na Telegrame taktiež informovali, že zasiahnutú loď sa snažia odtiahnuť k brehu.

„Ministerstvo obrany Ruskej federácie ako vždy tvrdí, že všetky útoky boli odrazené a nedošlo k žiadnym zraneniam. Ale prečo je potom jedna z lodí veľmi unavená, v nákladných priestoroch je voda a snažia sa ju odtiahnuť do prístavu?“ napísal na Telegrame predstaviteľ ukrajinských ozbrojených síl Anatolij Štefan.

Kvôli útoku bola v novorossijskom prístave dočasne zastavená všetka lodná doprava. Prevádzkovateľ tamojšieho ropného terminálu Caspian Pipeline Consortium uviedol, že prevádzku už obnovili.

Reuters pripomína, že civilný prístav obstaráva dve percentá svetových zásob ropy a vyváža tiež obilie. (ČTK)

Ukrajinský útok v blízkosti najväčšieho ruského prístavu a námornej základne predstavuje pre Rusko veľký problém. Po útoku opustil prístav veľké množstvo ruských vojnových lodí a rozptýlili sa po Čiernom mori, informovala ukrajinská armáda (SME)

Mesto Soči po ukrajinskom útoku v Novorossijsku začína opevňovať svoje prístavy. Ako referuje web Ukrajinská pravda, na Telegrame to uviedol starosta Soči Alexej Kopajgorodskij.

„Súbor dodatočných opatrení na zlepšenie úrovne ochrany vodnej oblasti Soči a pobrežnej infraštruktúry bol prerokovaný na operačnom stretnutí s vedúcimi orgánov činných v trestnom konaní,“ povedal Kopajgorodskij a dodal, že posilnia aj bezpečnosť námorného prístavu.

Poznamenal, že v Soči je asi tritisíc sledovacích kamier a existujú plány na zvýšenie tohto počtu. (SITA)

Rusko ostreľuje Ukrajinu riadenými strelami Ch-55, ktoré Kyjev odovzdal Moskve v rámci dohody medzi kabinetom ministrov a ruskou vládou v roku 1999 výmenou za splatenie dlhov za spotrebovaný ruský plyn.

Ako referuje web Ukrajinská pravda, vyplýva to z vyšetrovania projektu Rádia Slobodná Európa pod názvom „Schémy“.

Novinári dostali text dohody a zoznam čísel odovzdaných rakiet a porovnali ich s číslami tých riadených striel, ktoré ruská armáda použila proti Ukrajine v doterajšom priebehu vojny.

Projekt objavil najmenej tucet rakiet zo zoznamu, ktoré Rusko odpálilo na ukrajinské mestá. Niektoré z nich zostrelili ukrajinské sily protivzdušnej obrany, niektoré zasiahli obytné budovy.

Podľa spomenutého dokumentu Kyjev presunul do Moskvy osem ťažkých bombardérov Tu-160, tri lietadlá Tu-95MS a dovedna 575 riadených striel Ch-55. Rusko za to Ukrajine odpustilo vtedajší dlh vo výške 275 miliónov hrivien. (SITA)

Ruské ozbrojené sily za uplynulý deň podľa Kyjeva prišli o ďalších 640 vojakov. Celkové straty Moskvy od začiatku invázie na Ukrajinu tak stúpli na 248 490 ľudí, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Rusko podľa neho vo štvrtok stratilo aj štyri tanky, pätnásť obrnených bojových vozidiel pechoty a devätnásť delostreleckých systémov.

Od začiatku vojny ruské sily na Ukrajine podľa Kyjeva celkovo prišli o 4 228 tankov, 8 249 obrnených bojových vozidiel pechoty a 4 911 delostreleckých systémov.

Ukrajinské jednotky si počas dvojmesačnej protiofenzívy počínajú celkom dobre, myslí si britský vojenský expert Glen Grant. Vzhľadom na ukrajinský tlak na ruské pozície je podľa neho otázkou času, kedy nastane prielom. (SITA)

Poľsko predstavilo Európskej únii predbežný výpočet nákladov na vývoz ukrajinského obilia. Varšava by musela do infraštruktúry investovať jednu miliardu eur. Agentúre PAP to potvrdil poľský veľvyslanec pri EÚ Andrzej Sadoš.

Podľa zistení agentúry PAP je približne 500 miliónov eur potrebných na rozšírenie hraničných priechodov pre kamióny, ako aj úpravu železničnej infraštruktúry v meste Przemysl na východe Poľska.

Ostatných 500 miliónov eur by bolo určených na modernizáciu železničných hraničných priechodov medzi Poľskom a Ukrajinou, vybudovanie nových hraničných priechodov pre nákladné vozidlá i výstavbu colných kontrolných stanovíšť.

"Už rok a pol chceme zvýšiť tranzit ukrajinského obilia do tretích krajín, najmä do Afriky. Na to sú však potrebné investície a my sme opakovane podali konkrétne žiadosti Európskej komisii, aby sme zvýšili kapacitu infraštruktúry," vyhlásil Sadoš.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová pred niekoľkými mesiacmi bez uvedení ďalších podrobností oznámila, že na tento účel budú vyčlenené finančné prostriedky EÚ. (TASR)

Rusko v tomto roku zdvojnásobilo výdavky na obranu, ktoré teraz tvoria asi tretinu všetkých verejných výdavkov. Uviedla to agentúra Reuters, ktorá sa odvoláva na vládny dokument, do ktorého mala možnosť nahliadnuť.

Ide o ekvivalent viac ako 83 miliónov eur.

Čísla vrhajú svetlo na ruské výdavky na vojnu v čase, keď už nie sú zverejňované údaje o rozpočtových výdavkoch jednotlivých odvetví, píše Reuters.

Ukazujú, že len v prvej polovici tohto roka Rusko vydalo na obranu o 12 percent (teda o približne 600 miliárd rubľov) viac ako pôvodne plánovaných 4,98 bilióna rubľov na tento rok. (ČTK)

Ukrajinská tajná služba uviedla, že pri Novorossijsku zasiahla ruskú výsadkovú loď Olenegorskyj Gorňak. O útoku dvoch námorných dronov na základňu v Novorossijsku predtým informovalo ruské ministerstvo obrany, o škodách sa však nezmienilo.

"V dôsledku útoku má loď závažne narušený trup a v súčasnosti nemôže vykonávať svoje bojové misie," píše SBU.

Vyjadrenie ruského ministerstva obrany, podľa ktorého sa ukrajinský útok podarilo odvrátiť, označila za falošné. Zábery výsadkovej lode, ktorá sa nakláňa na stranu a je zrejme ťahaná iným plavidlom, sa objavili na ruských aj ukrajinských kanáloch na telegrame.

Zdroj agentúry Reuters, oboznámený s prevádzkou prístavu, uviedol, že veľká loď ruského námorníctva musela byť odvlečená k brehu, pretože nebola schopná samostatnej plavby. Plavidlo nemenoval. Poškodenie spomínanej výsadkovej lode tak podľa Reuters nemožno nezávisle potvrdiť. Moskva alebo predstavitelia vlády v Kyjeve správu o zásahu lode nekomentovali.

Starosta Novorossijsku Andrej Kravčenko na telegrame uviedol, že plavidlo bolo jedným z dvoch, ktoré "bezprostredne reagovali", aby odrazili ukrajinský útok.

Orbán vyjadruje podporu Putinovi cez kritiku Ukrajiny, cez reči o svetovom mieri, ktorý sa má nastoliť za každú cenu. Aj za tú najvyššiu pre Ukrajinu, píše šéfredaktorka Beata Balogová. (SME)

Rusko tvrdí, že odvrátilo ukrajinský útok na čiernomorský prístav Novorossijsk. Kyjev udalosť zatiaľ nekomentoval. V  Novorossijsku sa okrem námornej základne nachádza aj koncový bod ropovodu, ktorý cez Rusko prepravuje ropu z Kazachstanu.

Prevádzkovateľská spoločnosť Caspian Pipeline Consortium uviedla, že pokračuje v čerpaní ropy do kotviacich tankerov. Pohyb lodí v prístave bol však dočasne pozastavený.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nič nie je rýchlejšie, sme sto rokov pred Rusmi. Ukrajinci ukázali svoju tajnú zbraň Čítajte 

Ak by sa potvrdilo, že za incidentom stojí Kyjev, išlo by o prvý ukrajinský útok na jeden z hlavných ruských obchodných prístavov, podotýka agentúra Reuters.

Ukrajina bežne útoky na ruské územie nekomentuje. Moskva tento týždeň zaútočila na ukrajinský prístav Izmajil na Dunaji, kde podľa ukrajinských predstaviteľov zničila tamojšie sklady obilia.

Ruské médiá informovali, že minister obrany Sergej Šojgu navštívil predsunuté veliteľské stanovište armádnej skupiny Stred, ktorá bojuje na Ukrajine v prvej línii, kde sa stretol s veliacimi dôstojníkmi.

Šojgu boli informovaný o aktuálnej situácii na fronte a "poďakoval sa veliteľom a vojakom... za úspešné útočné operácie" v smere na Lyman na východe Ukrajiny. Vo vyhlásení ozbrojených síl sa neuvádza, kedy sa návšteva uskutočnila. (TASR)

Ukrajina začala rokovania s USA o bilaterálnej dohode o poskytnutí bezpečnostných záruk. Na oficiálnom webe o tom informovala kancelária ukrajinského prezidenta Zelenského. Ukrajinskú delegáciu viedol prezidentov poradca Jermak.

Uvedené bezpečnostné záruky posilnia pokrok Ukrajiny smerom k budúcemu členstvu v euroatlantickom spoločenstve vrátane EÚ a NATO, ktoré je konečným cieľom a najspoľahlivejšou zárukou bezpečnosti.

„Je symbolické, že Spojené štáty americké, náš najväčší strategický partner, sa stali prvou krajinou, s ktorou Ukrajina začala tento proces. Týmto spôsobom vytvárame úspešný model pre ostatných partnerov,“ vyhlásil Jermak.

USA budú ďalej robiť "všetko, čo sa len dá", aby zaistili, že Rusko bude môcť voľne vyvážať potraviny. Podmienkou je, že sa obnoví dohoda umožňujúca bezpečnú prepravu ukrajinského obilia cez Čierne more.

Vyhlásil to americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

"Samozrejme, v prípade návratu k dohode budeme ďalej robiť všetko, čo je potrebné, aby sa zaistilo, že každý vrátane Ruska bude môcť voľne a bezpečne vyvážať svoje potraviny a potravinové produkty," povedal Blinken novinárom v sídle OSN.

"Chceme vidieť tieto potraviny na svetových trhoch. Chceme, aby mal každý úžitok z nižších cien," uviedol americký minister po tom, ako predsedal zasadnutiu Bezpečnostnej rady OSN venovanému potravinovej neistote spôsobenej ruskou vojenskou agresiou na Ukrajine.

Mnohé krajiny na zasadnutí rady vyjadrili sklamanie, že Rusko odstúpilo od dohody, a vyzvali Moskvu, aby si to rozmyslela. (TASR)

Pri ruskom čiernomorskom prístave Novorossijsk bolo skoro ráno počuť explózie a streľbu. Podľa Moskvy sa Ukrajina pokúsila zaútočiť na námornú základňu dvoma plávajúcimi dronmi, ktoré ale boli zničené.

Ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na ministerstvo obrany tiež informuje o útoku viac ako desiatich dronov na anektovaný Krym.

O tom, že išlo o útok ukrajinských diaľkovo ovládaných plavidiel, hovorili už pred vyjadrením Moskvy niektoré zdroje. Podľa miestnych úradov si nevyžiadal žiadne obete ani škody. V prístave bola ale prerušená lodná doprava.

Prístav v Novorossijsku je jedným z najväčších v Čiernom mori.

Ukrajinské prístavy v regióne opakovane čelia ruským útokom, ktoré zosilneli po tom, čo Moskva v júli nepredĺžila obilnú dohodu, ktorá umožňovala vývoz ukrajinských potravín cez Čierne more.

Na Krym podľa ruského ministerstva obrany zaútočilo celkovo 13 dronov, z ktorých sa desať podarilo zostreliť a tri zneškodniť systémy elektronického boja.

Karikatúra dňa od Sliackeho: V Čiernom mori

V Čiernom mori (zdroj: Mikuláš Sliacky)

Štvrtkové ruské ostreľovanie Chersonu si vyžiadalo najmenej deväť zranených. Aktualizovanú bilanciu priniesli tamojšie médiá, ktoré sa odvolávajú na ukrajinské úrady. Medzi zranenými sú aj hasiči.

Ruská paľba podľa úradov najprv zranila cestujúcich v prechádzajúcom trolejbuse, okoloidúceho a následne tiež hasiča zasahujúceho pri horiacej Katedrále svätej Kataríny. Večer agentúra Interfax-Ukrajina informovala o zranenom nórskom dobrovoľníkovi.

"Zranení boli traja cestujúci z trolejbusu, ktorý išiel počas ruského ostreľovania okolo kostola. Sanitka ich odviezla do nemocnice. Tridsaťdeväťročnej žene a päťdesiattriročnému mužovi bola poskytnutá lekárska starostlivosť. Ťažké zranenie hrudného koša a poranenie lebky utrpel sedemdesiatštyriročný senior, lekári bojujú o jeho život," uviedol na sociálnej sieti telegram šéf oblastnej správy Oleksandr Prokudin.

Ukrajinská prokuratúra dodala, že zdravotníci hospitalizovali tiež jedného človeka, ktorý bol na ulici.

Ruské delá podľa šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka strieľali na mestskú dopravu, keď ľudia ráno išli do práce.

Rusi podľa médií tiež ostreľovali Katedrálu svätej Kataríny, kde vypukol požiar. Prokudin na telegrame zverejnil fotografiu, na ktorej je vidieť dym nad budovou. Počas hasenia nasledovalo ďalšie ostreľovanie. Zranenia utrpeli štyria hasiči, všetci boli hospitalizovaní, uviedlo ukrajinské ministerstvo vnútra.

"Približne o 16:50 (15:50 SELČ) ruská armáda znovu zaútočila na centrálnu časť mesta. Ľahko zranený bol dobrovoľník," uviedla chersonská oblastná vojenská správa na telegrame. Išlo podľa nej o Nóra, bol hospitalizovaný v nemocnici. (ČTK)

Ukrajinskí vojaci čelia brutálnym ruským útokom a bojom po celom fronte, ale napriek tomu majú prevahu. Vyhlásil to ukrajinský prezident Zelenskyj.

"Okupanti sa snažia našich chlapcov zastaviť všetkou silou. Ich útoky sú veľmi brutálne," povedal Zelenskyj. Dodal, že "všade je to ťažké. Ale nech robí nepriateľ čokoľvek, dominujú ukrajinské sily".

Ukrajina spustila dlho očakávanú protiofenzívu v júni. Cieľom je vytlačiť ruských vojakov z území na východe a na juhu, ale Ukrajinci dosahujú len mierny postup.

Prezident uviedol, že vojaci tvrdo bojujú na východe okolo miest Kupiansk, Lyman, Bachmut, Marijinka a Avdijivka a na južnom fronte. Ukrajina koncom leta a začiatkom jesene v roku 2022 pri bleskových protiofenzívach oslobodila územie okolo miest Cherson a Charkov.

Ukrajinské sily však teraz vedú boje proti dobre opevneným a zakopaným ruským silám, ktoré za niekoľko mesiacov vybudovali obranné pozície.

Kyjev už predtým varoval, že táto protiofenzíva môže byť dlhá a ťažká, a vyzval spojencov, aby posielali Ukrajine viac zbraní. (TASR)