Ukrajina Rusko Online: Slovensko dostane od Nemecka svoj prvý radar na sledovanie vzdušného priestoru

Biely dom kritizoval vyjadrenie ruského predstaviteľa Dmitrija Medvedeva podľa ktorého by sa Rusko mohlo uchýliť k jadrovým zbraniam, ak by Ukrajina uspela vo svojej protiofenzíve. Takúto rétoriku označili za nezodpovednú.

"Použitie jadrových zbraní na Ukrajine alebo inde by bolo katastrofálnym pre svet a malo by závažné následky pre Rusko," povedal hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť.

Doplnil, že USA dosiaľ nezaznamenali žiadne náznaky o príprave Ruska na nasadenie jadrových zbraní.

"Naďalej to ostro sledujeme, ale nevideli sme žiaden dôvod upraviť našu nukleárnu stratégiu ani žiadne náznaky, že by sa Rusko pripravovalo použiť jadrovú zbraň," dodal. (TASR)

Na Krymskom moste bola údajne prerušená doprava, dôvod zatiaľ nie je jasný. Informoval o tom server Krym.Realiu, ktorý je jedným z projektov rádia Slobodná Európa.

"Krymské a ruské telegramové kanály hlásia, že na stanici Kerč-Južnaja (ukrajinsky Kerč-pivdenna) bola vyhlásená evakuácia - údajne bol prijatý hovor o hrozbe zamínovania," uviedol Krym.Realiu s upozornením, že túto informáciu nemôže potvrdiť.

Ruská štátna agentúra TASS medzitým taktiež informovala o prerušení automobilovej dopravy na Krymskom moste, ani ona neuviedla dôvod. Asi po hodine oznámila, že doprava je obnovená. (ČTK)

Mexický prezident vyzýva na ukončenie "iracionálnej" rusko-ukrajinskej vojny. López Obrador vyhlásil, že Mexiko sa na rokovaniach v saudskoarabskej Džidde zúčastní len ak budú prítomné obe strany.

"Ak Ukrajina aj Rusko budú súhlasiť s hľadaním riešení na dosiahnutie mieru, budeme sa na tom podieľať," povedal prezident.

"Nechceme, aby rusko-ukrajinská vojna pokračovala; je to veľmi iracionálne," dodal López Obrador s tým, že konflikt spôsobil obrovské ľudské utrpenie. "Jediné, čo z neho profituje, je vojnový priemysel," podotkol mexický líder.

Na rozhovoroch 5. a 6. augusta sa majú zúčastniť predstavitelia 30 krajín, informoval v sobotu denník The Wall Street Journal. Rusko nebolo pozvané, uviedol s odvolaním sa na diplomatov zapojených do prípravy rokovania.

Kremeľ v pondelok uviedol, že bude stretnutie "sledovať", ale nevidí podmienky pre mierové rokovania s Kyjevom.

López Obrador sa snaží zachovať neutralitu Mexika v tejto vojne, hoci jeho vláda podporila niektoré hlavné rezolúcie OSN, ktoré kritizujú úlohu Ruska. Mexiko odmieta poslať zbrane na Ukrajinu a neuvalilo ani sankcie na Rusko.

Ukrajinský prezident Zelenskyj v apríli vyzval mexických zákonodarcov, aby podporili jeho plán na ukončenie vojny, ktorý zahŕňa stiahnutie ruských vojsk z územia Ukrajiny.

López Obrador minulý rok načrtol samostatný mierový plán. Ukrajina ho odmietla s odôvodnením, že by z neho malo prospech iba Rusko.

Stretnutie v Džidde nadväzuje na schôdzku v Kodani za účasti predstaviteľov Brazílie, Indie, Juhoafrickej republiky a Turecka. Saudskoarabská vláda chce zohrávať väčšiu úlohu v diplomacii týkajúcej sa Ukrajiny a chce tiež presvedčiť Čínu, aby sa zúčastnila na rozhovoroch. (TASR)

Turecký Baykar otvorí v krajine servisné centrum pre drony. Kontrakt je súčasťou širšej dohody o turecko-ukrajinskej spolupráci v oblasti špičkových technológií, letectva a vesmírneho priemyslu. 

„Vytvorenie servisného strediska bude významným príspevkom k posilneniu obranyschopnosti Ukrajiny a pomôže priblížiť naše víťazstvo,“ vyjadril sa štátny tajomník ukrajinského ministerstva obrany Kosťantyn Vaščenko. Centrum podľa neho postavia v blízkej budúcnosti.

Vaščenko sa tiež vyjadril, že pomoc Turecka Ukrajine počas vojny je neoceniteľná. „Osobitné poďakovanie patrí spoločnosti Baykar za jej príspevok k zvýšeniu sily ozbrojených síl v boji proti ruskej agresii... Tento spoločný projekt položí základ našej systematickej práce a vytvorí na Ukrajine viac pracovných miest,“ dodal.

Zmienená dohoda, ktorá vstúpila do platnosti v januári, umožňuje aj stavbu továrne na výrobu bezpilotných lietadiel Bayraktar. Minister pre strategické priemyselné odvetvia Oleksandr Kamyšin 10. júla povedal, že so stavbou už začali. Spoločnosť Baykar plánuje odštartovať výrobu dronov na Ukrajine v roku 2025. Celkový objem plánovaných investícií je okolo 95 miliónov dolárov. (SITA, Kyiv Independent)

Rusko sa zahráva s hladom vo svete, ruské útoky zničili zhruba 180-tisíc ton obilnín. Musíme zastaviť ruskú hru s hladom a zaistiť globálnu potravinovú bezpečnosť už teraz, uviedla ukrajinská diplomacia. 

„Po odstúpení od obilnej dohody Rusko spáchalo ďalšiu sériu vojnových zločinov ostreľovaním ukrajinských prístavných miest a skladov obilia. Tu je výpočet toho, čoho sa dopustili počas prvých deviatich dní. Musíme zastaviť ruskú hru s hladom a zaistiť globálnu potravinovú bezpečnosť už teraz,“ uviedlo ukrajinské ministerstvo.

Ozbrojené sily Vladimira Putina niekoľkokrát podnikli letecké útoky na ukrajinské prístavy po tom, čo Rusko odstúpilo od čiernomorskej dohody o obilí, ktorá Ukrajine umožnila bezpečne vyvážať obilie. Po ruskej invázii na Ukrajinu utrpel export obilia z Ukrajiny a potravín a hnojív z Ruska ťažkú ranu. Toto prerušenie dodávok viedlo k prudkému nárastu cien, čím sa zhoršila globálna potravinová kríza. (SITA, Sky News)

Slovensko dostane od Nemecka svoj prvý radar na sledovanie vzdušného priestoru. Systém je už na ceste a do svojho cieľa v Nitre by mal doraziť v utorok. Radar je súčasťou komplexnej dodávky zložiek protivzdušnej obrany.

Nemecko plánuje poskytnúť Slovensku ako spojencovi v rámci NATO aj svoj systém protivzdušnej obrany Mantis. Na Slovensku už nemecký Bundeswehr zo svojej výzbroje dočasne umiestnil systém protivzdušnej obrany Patriot.

Raketový útok na Kryvyj Rih neprežilo šesť ľudí, 75 osôb je zranených. Oznámil to gubernátor Dnipropetrovskej oblasti Lysak. Rusi zasiahli mesto údajne dvoma balistickými raketami.

Okrem iného zasiahli bytový dom. Lysak uviedol, že takmer 150 obyvateľov sa dostalo von svojpomocne a ďalším 30 pomohli záchranári. Na záchrannej operácii v jeho rodnom meste sa podľa prezidenta Zelenského podieľa 350 ľudí. (SITA, The Guardian)

Britská vláda udeľuje stovky licencií na ťažbu ropy a plynu v Severnom mori. Britský premiér Sunak počas návštevy Škótska vyhlásil, že kontroverzný projekt vytvorí tisíce pracovných miest a posilní energetickú bezpečnosť.

Rusko využíva energie ako zbraň a narúša dodávky na celom svete, povedal Sunak. Británia preto podľa neho potrebuje energetickú nezávislosť, ktorú využije na zabezpečenie dostupnejšej a čistejšej energie pre domácnosti a podniky. Kritici obviňujú konzervatívnu vládu z podkopávania v oblasti politiky šetrnej k životnému prostrediu, ktoré si sama stanovila. Ich súčasťou je znížiť do roku 2050 emisie skleníkových plynov na nulu.

Aj potom by sa štvrtina energetických potrieb musela stále pokrývať z ropy a plynu, pričom je stále lepšie vyrábať si energiu sami, ako ju kupovať od nepriateľských štátov, reagoval premiér.

V budúcnosti sa tiež plánuje ukladať emisie produkované v celej krajine do podzemných úložísk v Severnom mori pri škótskom pobreží. Kontroverzné ukladanie oxidu uhličitého, ktorý poškodzuje klímu, zohráva dôležitú úlohu v plánoch Spojeného kráľovstva stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnym. (TASR)

Ruský prezident Putin chce pomôcť mobilizácii zvýšením pokút za vyhnutie sa odvodu. Pokuty sa týkajú jednotlivcov aj úradov zodpovedných za administráciu.

Jednotlivcom, ktorí sa bez dobrého dôvodu nedostavia na stretnutie s radou pre odvod, hrozí pokuta 30-tisíc rubľov. Úradníci, ktorí nezaregistrujú spôsobilých brancov, môžu dostať pokutu od 60 do 80-tisíc rubľov a právne subjekty, ktoré takto neurobia, až 400 až 500-tisíc rubľov. Pre tých, ktorí neposkytnú vojenskému registračnému úradu zoznamy spôsobilých a evidovaných regrútov na počiatočnú vojenskú registráciu, je maximálny peňažný trest 50-tisíc rubľov.

Ruskú mobilizáciu Moskva posilňuje aj ďalšími legislatívnymi krokmi, napríklad minulý týždeň oznámila zvýšenie horných vekových hraníc pre povinnú vojenskú službu a vojenskú zálohu. (SITA, Sky News)

Podľa agentúry Reuters sa Ukrajina a Chorvátsko dohodli na možnosti využitia chorvátskych prístavov na vývoz ukrajinského obilia. Uviedol to ukrajinský minister zahraničných vecí Kuleba.

Ten mal rokovať so svojim chorvátskym náprotivkom. Týkať by sa to malo chorvátskych prístavov na Dunaji a Jadranskom mori. (The Guardian)

Ruské nálety zničili v priebehu deviatich dní tohto mesiaca odhadom 180-tisíc ton obilnín. Uviedlo ukrajinské ministerstvo zahraničných vecí.

Ruské ozbrojené sily niekoľkokrát podnikli letecké útoky na ukrajinské prístavy po tom, čo Rusko odstúpilo od čiernomorskej dohody o obilí, ktorá Ukrajine umožnila bezpečne vyvážať obilie.

Po ruskej invázii na Ukrajinu utrpel export obilia z Ukrajiny a potravín a hnojív z Ruska ťažkú ​​ranu. Toto prerušenie dodávok viedlo k prudkému nárastu cien, čím sa zhoršila prebiehajúca globálna potravinová kríza.

S cieľom riešiť túto krízu a obnoviť rozhodujúci vývoz potravín a hnojív z Ukrajiny na medzinárodný trh, sprostredkovali minulý rok dohodu OSN a Turecko.

Po ruskom útoku na Kryvyj Rih je 20 ľudí v nemocnici a viac ako 60 je zranených. Regionálny guvernér Lysak uviedol, že medzi zranenými sú „dvaja chlapci a tri dievčatá vo veku od štyroch do 17 rokov“. (The Guardian)

Počet mŕtvych po raketovom útoku na Kryvyj Rih stúpol na päť, pričom 53 ľudí je zranených. Ukrajinské ministerstvo obrany potvrdilo správy, že 10-ročné dieťa zabité pri výbuchu je dievča, a že zomrelo spolu so svojou matkou. (Sky News)

Ukrajinské sily za posledný týždeň dobyli 15 kilometrov štvorcových okupovaného územia na juhu a východe Ukrajiny. Uviedla to námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová.

Ruské jednotky podľa nej sústredia svoje sily najmä na Kupjansk a Lyman na severovýchode a Bachmut, Avdijivku a Marjinku na východe Ukrajiny. Ruská armáda podľa ruského ministra obrany Šojgua pokračuje v aktívnych operáciách vo všetkých smeroch a sústredí sa na oslabenie ukrajinskej obrany.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusko neustále bombarduje obilné sklady v Odese, situáciu Ukrajine sťažuje aj Poľsko Čítajte 

"Smerom na Bachmut sa nepriateľ v priebehu týždňa snažil zo všetkých síl zastaviť náš postup," pokračovala Maľarová, podľa ktorej aj napriek tomu ukrajinské jednotky postúpili a o týždeň oslobodili dva kilometre štvorcové územia.

Celkovo sa v okolí mesta, ktoré Rusko po mesiacoch tvrdých bojov dobylo tento rok v máji, podarilo ukrajinskej armáde opäť dobyť 37 kilometrov štvorcových.

Ukrajinskí predstavitelia v rámci protiofenzívy hlásia pomalý, ale istý postup, poznamenala agentúra Reuters. V južnom smere, teda na spomínané dve ukrajinské prístavné mestá, Ukrajinci podľa Maľarovej oslobodili za posledný týždeň 12,6 kilometrov štvorcových územia, celkovo 204,7. V týchto oblastiach podľa nej pokračuje odmínovanie územia, ktoré predtým malo Rusko.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Heil Zelenskyj. Nemeckú reklamu v skutočnosti vyrobili v Rusku Čítajte 

V smeroch na Kupjansk, Lyman, Avdijivku a Marjinku neboli ruské útočné operácie podľa nej úspešné. Moskva naďalej tvrdí, že ukrajinská protiofenzíva je neúspešná. Tvrdenia strán konfliktu nemožno nezávisle overiť.

Analytický projekt Oryx uviedol, že ruská armáda na Ukrajine prichádza o oveľa viac techniky ako Ukrajinci. Podľa posledných overených údajov expertov tak Kyjev od začiatku invázie prišiel o celkovo 4042 kusov techniky, straty Moskvy podľa ich výpočtov dosiahli 11 445 kusov.

Tento trend pokračuje aj v podmienkach, keď je ukrajinská strana prevažne v ofenzíve. (ČTK)

Od začiatku minulého roka Rusko násilne zmobilizovalo do svojej armády na okupovaných územiach Ukrajiny 55 až 60-tisíc mužov. Vyhlásil to predstaviteľ ukrajinskej vojenskej rozviedky Černiak.

„Toto je násilná mobilizácia. Okupanti chytili ľudí na ulici, prišli do tých niekoľkých podnikov, ktoré ešte fungovali a násilne odviedli ľudí. Jednoducho ich prezliekli a poslali na front,“ poznamenal Černiak.

Podľa predstaviteľa ukrajinskej spravodajskej služby Rusi týmto ľuďom sľúbili, že budú v druhej alebo tretej línii, ale v skutočnosti ich poslali priamo do prvej línie. Černiak tiež dodal, že Rusi nútia študentov z okupovaných ukrajinských území vstúpiť do ruskej armády. Tých dokonca posielajú na front bez akéhokoľvek výcviku.

Černiak zdôraznil, že jedinou možnosťou prežitia pre tých, ktorí boli zmobilizovaní na okupovaných územiach, je vzdať sa pri prvej príležitosti. (SITA)

Medzi mŕtvymi v meste Kryvyj Rih je aj desaťročné dieťa. Správu, že sa medzi štyrmi obeťami ruského útoku na bytový dom nachádza dieťa, potvrdil guvernér Dnepropetrovskej oblasti Lysak. 

 "V Kryvyj Rih sú už 4 mŕtvi... Medzi nimi je aj 10-ročné dieťa," povedal. Iné správy naznačujú, že dieťa je dievča a bolo zabité spolu so svojou matkou - hoci tieto správy nie sú potvrdené. Pri útoku utrpelo zranenia najmenej 43 ľudí. Hovorca ukrajinského letectva Ihnat uviedol, že útok zrejme vykonali balistické rakety.

Najnovšie útoky bezpilotných lietadiel na ruskú metropolu Moskva a urýchlenie odvodov do armády ukazujú, že Kremeľ už nie je schopný chrániť vlastné obyvateľstvo pred vojnou. V najnovšej správe to uviedla britská spravodajská služba.

„Zvýšenie pravdepodobnosti zapletenia sa do nepriateľských akcií, útokov bezpilotných lietadiel na Moskvu, mimoriadna úroveň vnútornej represie a nedávna vzbura wagnerovcov poukazujú na neschopnosť ruského štátu ochrániť obyvateľstvo pred vojnou,“ uvádza sa v správe.

Podľa Britov je v súčasnosti prioritnou úlohou ruských úradov zaviesť zmeny v legislatíve, ktoré umožnia rýchlejší odvod väčšieho počtu mužov do armády. Rozviedka pripomína, že ruská Štátna duma v polovici júla zvýšila maximálny vek brannej povinnosti z 27 na 30 rokov, minimálny vek ponechala na 18 rokov.

Útok na Čonharský most zasiahol zásobovanie ruskej armády. Uviedla to hovorkyňa južného velenia Ukrajiny Natalia Humeňuková. Po výbuchoch na moste trpí armáda logistickými problémami. 

Humeňuková v ukrajinskej televízii konštatovala, že výbuchy prinútili Rusko previezť niektoré zásoby loďou cez Kerčský prieliv. Kvôli poškodeniu zvyčajných trás sa museli Rusi vydať na dlhé obchádzky cez Ruskom okupované oblasti pevninskej Ukrajiny. „Pracujeme na tom, aby im logistika nedovolila doplniť zásoby,“ dodala.

Po raketovom útoku na Kryvyj Rih sú štyria mŕtvi a 43 ľudí je zranených. V rodnom meste ukrajinského prezidenta Zelenského sa podarilo nájsť medzi troskami troch ľudí.

"Celkovo je do pátracích a záchranných operácií zapojených 230 ľudí a 57 vozidiel, z toho 85 záchranárov a 22 vozidiel Štátnej pohotovostnej služby," uvádza sa vo vyhlásení ukrajinských pohotovostných služieb.

Poľsko posilnilo obranu na svojich hraniciach s Bieloruskom. Krajina tak urobila v reakcii na správy o tom, že skupina Wagnerových žoldnierov presúva svoje jednotky bližšie.

Poľský premiér Morawiecki v sobotu uviedol, že prijímajú opatrenia na zaistenie bezpečnosti hraníc. (Sky News)

Počet obetí útoku na ukrajinské mesto Kryvyj Rih stúpol na dve. Potvrdilo sa, že ľudia uviazli pod troskami. Informáciu potvrdilo ukrajinské ministerstvo vnútra.

Najmenej 20 ľudí utrpelo zranenia. V troskách je uväznených päť až sedem ľudí, zatiaľ čo pokusy o záchranu pokračujú.

Najmenej jeden človek zahynul v ukrajinskom meste Kryvyj Rih, kde dve ruské strely zasiahli civilné budovy, uviedlo ukrajinské ministerstvo vnútra. Na mieste zásahu pokračujú záchranné práce, pod sutinami môžu stále byť uväznení ľudia.

"Rusi zasiahli mesto dvoma strelami. Jedna zasiahla štvorposchodovú budovu vzdelávacej inštitúcie. Pod troskami sú pravdepodobne ľudia. Zasahujú záchranári a polícia. Druhá raketa zasiahla štvrté až deviate poschodie obytnej budovy, kde vypukol požiar. K 10: 15 (miestneho času, 9: 15 SELČ) zahynul jeden človek, desať ich vyhľadalo lekársku starostlivosť," napísal na telegrame minister vnútra Ihor Klymenko, podľa ktorého sa požiar už hasičom podarilo uhasiť.

Prezident Zelenskyj zverejnil video z miesta útoku. "Regióny Ukrajiny sú ostreľované okupantmi. Kryvyj Rih, Cherson. Zasiahnuté boli obytné budovy, budova univerzity, križovatka," konštatoval. "Žiaľ, sú tam mŕtvi a zranení. Pod troskami môžu byť ľudia," napísal Zelenskyj. Zároveň konštatoval, že záchranári a všetky potrebné služby sú na mieste.

Priemyselný Kryvyj Rih, ktorý leží na juhu Ukrajiny, je rodiskom ukrajinského prezidenta.

Wagnerovci nateraz nerobia nábor nových členov, v budúcnosti sa to však môže zmeniť.  Vyhlásil to šéf žoldnierov Prigožin.

"V súčasnosti sa snažíme definovať naše ďalšie úlohy, ktoré sa stávajú čoraz jasnejšími. Bezpochyby pôjde o akcie vykonané v mene Ruska," povedal v nahratej správe v aplikácii Telegram hlas, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou patrí Prigožinovi.

Šéf wagnerovcov tiež dodal, že niektorí z jeho bojovníkov sa "bohužiaľ presunuli do iných mocenských štruktúr", no pravdepodobne sa budú chcieť vrátiť naspäť do jeho žoldnierskej skupiny.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Niger sa zbavil kolonizátorov, tvrdí Prigožin. Šéf wagnerovcov oslavuje prevrat v Afrike Čítajte 

"Kým nemáme nedostatok príslušníkov, nebudeme robiť nové nábory," vyhlásil Prigožin. Zároveň vyhlásil, že ak bude Rusko potrebovať posilniť ochranu svojich záujmov, "wagnerovci s určitosťou naberú nových členov".

Denník The Guardian pripomína, že budúcnosť  skupiny je po júnovom neúspešnom pokuse o vzburu proti veleniu ruskej armády stále nejasná. Časť wagnerovských žoldnierov následne odišla z ruských základní do Bieloruska. Prigožin vtedy zverejnil video, v ktorom svojich bojovníkov vyzýva, aby "zbierali sily na novú cestu v Afrike". (TASR)

Kremeľ podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny dal pokyn vojenským blogerom, aby nepísali o narušeniach kritických pozemných komunikácií ruskej armády. Týka sa to aj najnovšieho útoku ukrajinskej armády na Čonharský most.

Ten spája okupovaný polostrov Krym s Chersonskou oblasťou na juhu Ukrajiny. Inštitút poukázal na to, že Kyjev 29. júla uviedol, že ukrajinskí vojaci úspešne zaútočili ha Čonharský most. Inštitút však nezaznamenal diskusiu ruských vojenských blogerov o útoku.

Blogeri dokonca nepropagovali vyhlásenie Kremľom dosadeného šéfa okupovanej časti Chersonskej oblasti  Salda, podľa ktorého ruská armáda zničila dvanásť ukrajinských rakiet Storm Shadow smerujúcich na tento most. Na útok Ukrajincov na Čonharský most z 22. júna pritom ruskí vojenskí blogeri reagovali s veľkým rozhorčením aj so znepokojením, dodal inštitút.

Najmenej jeden ukrajinský civilista zahynul a siedmi ďalší boli zranení pri ruských útokoch počas uplynulého dňa v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Uviedol to gubernátor Kyrylenko na Telegrame.

„Rusi 30. júla zabili jedného civilistu v Doneckej oblasti v dedine Predtečyne," napísal gubernátor. Okrem toho piati civilisti podľa neho utrpeli zranenia v meste Kosťantynivka a dvaja v meste Toreck. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Ruská armáda prišla za uplynulý deň o ďalších 490 vojakov. Počet strát na strane Moskvy tak od začiatku vojny stúpol na 246 190. Uviedol to na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Rusko podľa neho za uplynulý deň prišlo aj o šesť tankov, desať obrnených bojových vozidiel pechoty, dvadsaťjeden delostreleckých systémov, jeden raketomet a jeden systém protivzdušnej obrany.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Moskva podľa Kyjeva stratila 4 211 tankov, 8 188 obrnených bojových vozidiel pechoty, 4 816 delostreleckých systémov, 699 raketometov a 460 systémov protivzdušnej obrany.

Rusko pokračuje v bombardovní obilných skladov na Ukrajine. Situáciu ukrajinským poľnohospodárom sťažuje aj Poľsko, kde vláda pod vplyvom poľnohospodárskej lobby tlačí na Úniu, aby rozšírila dovozné obmedzenia na ukrajinské obilie. (Washington Post)

Ukrajinské jednotky pokračujú v útokoch v smere na mestá Melitopoľ a Berďansk, ktoré na juhovýchode Ukrajiny okupujú Rusi. Severnejšie Ukrajinci čelili protiútokom ruských síl.

"Na východe Ukrajiny sa odohralo viac ako 20 bojových stretov. Ruskí okupanti neuspeli," informoval ráno ukrajinský generálny štáb v pravidelnom hlásení o situácii na bojisku.

Pri meste Marjinka v Doneckej oblasti ukrajinskí vojaci ďalej odrážajú ruské útoky a "pevne držia obranu" tiež pri Kupjansku v Charkovskej oblasti, uviedlo ukrajinské velenie.

Explózia zasiahla v nedeľu večer policajnú budovu v meste Trubčevsk v Brianskej oblasti pri hraniciach s Ukrajinou. Podľa ruských kanálov na komunikačnej platforme Telegram budovu údajne zasiahol dron.

Výbuch poškodil strechu budovy a rozbil šesť okien. Správy o obetiach sa neobjavili. Cestu v blízkosti policajnej budovy uzavreli a na miesto prišli záchranári. Informuje o tom web Ukrajinská pravda. (SITA)

Charkov sa v noci stal terčom ruských rakiet. Na mieste zásahu vznikol požiar, zasahovali hasiči. Útok si vyžiadal jedného raneného, uviedol portál Ukrajinska pravda.

Podľa starostu Terechova mesto zasiahli dve rakety, ktoré poškodili budovy, ktoré nie sú obytné.

"Rusi o polnoci (23.00 SELČ) odpálili z Belgorodskej oblasti na náš región rakety typu S-300," uviedol hovorca prokuratúry v Charkovskej oblasti Dmytro Čubenko.

V Charkove boli podľa neho zasiahnuté sklady jedného podniku, pričom bol zranený muž, ktorý sa nachádzal neďaleko od výbuchu. Vypukol tiež požiar, plamene zachvátili 200 metrov štvorcových. Ďalšia raketa zasiahla súkromný dom v obci Velykyj Burluk, ležiacej asi 110 kilometrov na sever od Charkova. Nikto tu nebol zabitý, ani zranený, dodal hovorca. (ČTK)

Kyjev začína rokovať s Washingtonom o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ktoré majú byť v platnosti, pokiaľ si Ukrajina nezaistí členstvo v NATO. Uviedol to vedúci kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak.

"Začíname rozhovory so Spojenými štátmi. Bezpečnostné záruky pre Ukrajinu budú konkrétne, dlhodobé záväzky zabezpečujúce schopnosť Ukrajiny v budúcnosti poraziť a potlačiť ruskú agresiu. Pôjde o jasne navrhnuté formáty a mechanizmy podpory," napísal Jermak v príspevku na platforme Telegram.

Vysvetlil, že predmetné bezpečnostné záruky budú v platnosti, kým Ukrajina nevstúpi do NATO.

Rokovania Kyjeva s Washingtonom o bezpečnostných zárukách nadväzujú na deklaráciu krajín zoskupenia G7 o trvalej vojenskej podpore pre Kyjev. Súčasťou tohto prísľubu oznámeného na júlovom summite NATO vo Vilniuse je vypracovanie a dodržiavanie bezpečnostných záruk, pripomína Reuters.

Jermak uviedol, že k tomuto záväzku G7 sa pridalo ďalších desať krajín. Ukrajina podľa jeho slov rokuje s každou z nich o podmienkach budúcich bezpečnostných záruk.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta tiež avizoval, že predstavitelia niekoľkých krajín sa stretnú v Saudskej Arábii, aby diskutovali o ukrajinskom mierovom pláne, ktorý je založený na stiahnutí ruských vojsk z ukrajinského územia. Termín danej schôdzky nešpecifikoval. Mierový plán má byť podľa neho prerokovaný v troch fázach, ktoré povedú k stretnutiu lídrov krajín.

Pripomenul, že prvé medzinárodné stretnutie venované ukrajinskému mierovému plánu sa konalo v júni v Kodani.

O chystanom stretnutí v Saudskej Arábii ako prvý napísal v sobotu americký denník The Wall Street Journal. Priblížil, že schôdzka sa má konať 5. až 6. augusta v Džidde. (TASR)

Karikatúra dňa od Mikuláša Sliackeho: Kerčský most