Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Keď minulý týždeň štyri ruské riadené strely roztrhali sklad obilia, tlakové vlny rozbili okná priľahlých domov a všade sa rozletelo rozbité sklo. Črepina poranila aj ruku Tetiany Lazarovej, obyvateľky neďalekého domu, ktorá vyskočila z postele, keď počula druhý výbuch.
„Ten zvuk bol taký odporný,“ povedala. „Mala som pocit, akoby nastal koniec sveta.“
Podobne ako mnohí poľnohospodári, ktorí žijú v blízkosti Odesy, aj Lazarová je presvedčená, že cieľom útokov Moskvy na prístav a jeho poľnohospodársky sektor je vyťažiť čo najviac z bolesti, ktorá prišla s rozhodnutím ruského prezidenta Vladimira Putina vypovedať obilnú dohodu sprostredkovanú OSN.
„Sú chorí! Robia to naschvál,“ povedala žena s obviazanou rukou, stojac medzi pokrútenými kusmi kovu rozhádzanými po okolitých domoch.
V článku sa dočítate:
- o pravidelnom Ruskom bombardovaní ukrajinských skladov s obilím,
- o problémoch s vývozom obilia cez Čierne more aj Dunaj,
- o nespokojnosti afrických predstaviteľov,
- o poľskom postoji k vývozu ukrajinského obilia do Európskej únie.
Zdecimovanie ukrajinskej ekonomiky
Odeský obilný priemysel utrpel v dôsledku takmer každonočných ruských náletov škody za desiatky miliónov dolárov. Podľa Svetového potravinového programu OSN útoky zničili najmenej 60-tisíc ton obilia, čo by stačilo na nasýtenie viac ako 270-tisíc ľudí počas jedného roka.
Následné útoky v pondelok boli zamerané na sklady obilia na rieke Dunaj – kľúčovej alternatívnej trase pre vývoz obilia po krachu čiernomorskej dohody – a zrejme mali za cieľ ochromiť celý poľnohospodársky priemysel krajiny, ktorý pred ruskou inváziou tvoril približne 20 percent ukrajinskej ekonomiky.
Vo štvrtok ďalšia ruská raketa zasiahla nákladný terminál a administratívne budovy v Odese, zahynul aj jeden zamestnanec, uviedla ukrajinská armáda.
Rusko, jeden z najväčších svetových výrobcov hnojív, tvrdí, že od dohody odstúpilo, pretože sa realizovala len v prospech Ukrajiny a neviedla k podstatnému zvýšeniu vývozu ruského obilia a hnojív pre západné sankcie – čo ostro spochybňuje OSN, Spojené štáty a medzinárodné agentúry pre pomoc.
„Až po získaní konkrétnych výsledkov, a nie sľubov a ubezpečení, bude Rusko pripravené zvážiť obnovenie dohody,“ uviedlo ruské ministerstvo zahraničných vecí.
Americkí predstavitelia odmietajú, že za to môžu západné sankcie a vidia v tom zo strany Putina jednoznačnú stratégiu. „Je to veľmi zámerné,“ povedala tento týždeň po návrate z návštevy Odesy novinárom Samantha Power, šéfka americkej Agentúry pre medzinárodný rozvoj (USAID).
Putin podľa nej nielenže používa „potraviny ako vojnovú zbraň, ale zdá sa, že je to aj súčasť prebiehajúcej kampane na zdecimovanie ukrajinskej ekonomiky“. Mnohí ukrajinskí poľnohospodári tiež čelia nebezpečenstvu tisícov smrtiacich mín a inej nevybuchnutej munície, ktoré sú teraz roztrúsené po ich poliach.
Výzva afrických lídrov
Dohoda o Čiernom mori, ktorú v júli 2022 uzavreli OSN a Turecko, ukončila štvormesačnú ruskú námornú blokádu ukrajinských prístavov, ktorá vtedy dramaticky obmedzila ukrajinský vývoz a ochromila už aj tak vojnou zmietané hospodárstvo. V nasledujúcom roku dohoda umožnila Ukrajine vyviezť 33 miliónov ton obilia a ďalších potravinových výrobkov.
Powerová si dala za cieľ zachrániť ukrajinský poľnohospodársky sektor, pričom oznámila dodatočných 250 miliónov dolárov na zvýšenie rýchlosti nakládky a vykládky v dunajských prístavoch, rozšírenie prístupu k financovaniu pre farmárov, ktorí prišli o podnikanie vo vojne a nemôžu si dovoliť pestovať nové plodiny a zefektívniť západné hraničné prechody s cieľom zvýšiť obchod.
Využitie rieky Dunaj ako alternatívnej obchodnej cesty sa zatiaľ ukázalo ako najsľubnejšie. V marci 2022 sa po dunajských trasách prepravilo 55-tisíc ton poľnohospodárskeho nákladu, ale v súčasnosti sa ich kapacita výrazne rozšírila a v máji sa po nich prepravilo 2,2 milióna ton. „To je takmer 4000-percentný nárast,“ povedala Powerová.
Stále to však ani zďaleka nestačí na uspokojenie exportného potenciálu v krajine, ktorá v tomto roku očakáva úrodu 44 miliónov ton obilia – čo je takmer o polovicu menej ako 86 miliónov v roku 2021, pred ruskou inváziou.
Afrika nestojí za Putinom. Ale ani za Západom Čítajte Vo štvrtok africkí lídri, ktorí sa zúčastnili na samite v Petrohrade, vyzvali Putina, aby zastavil blokádu a vrátil sa k dohode o obilí. Varovali, že obmedzenia vývozu zhoršia už aj tak kritickú potravinovú krízu v niektorých afrických krajinách.
Odlišné vnímanie situácie
Andrij Dykun, predseda Ukrajinskej agrárnej rady, povedal, že Spojené štáty boli „kľúčové pre ukrajinských poľnohospodárov“, pričom zdôraznil prínos, ktorý poskytla úverová pomoc poľnohospodárom, ktorých ziskové marže zhltli zvýšené prepravné náklady alebo neschopnosť dostať svoje výrobky na trh. „Bez tejto podpory by sme neprežili,“ povedal Dykun.
Iní poľnohospodári však pochybujú, že vlády alebo medzinárodné inštitúcie budú mať dostatočný vplyv na to, aby ich podnikaniu pomohli prežiť. „Obchodovať s obilím do sveta teraz nie je ekonomicky výhodné – vôbec,“ povedal Oleksandr Chumak, farmár, ktorý zamestnáva viac ako dvesto ľudí na osemtisíc hektároch pôdy.
Chumak, ktorý pestuje pšenicu, jačmeň a ďalšie plodiny, uviedol, že počas niekoľkých mesiacov v minulom roku sa na základe čiernomorskej dohody vývoz pohyboval rýchlo, ale nakoniec Rusko začalo nepredvídateľne obmedzovať pohyb lodí, čo poľnohospodárom zvýšilo náklady na dopravu.
„Posledných šesť mesiacov to vôbec nefungovalo,“ povedal. Aj keď sa mu podarilo vyvážať niektoré produkty cez Dunaj, je to podľa neho príliš drahé na to, aby bol ziskový.
Iní poľnohospodári, ako napríklad Anatolij Artemenko, ktorý pestuje pšenicu v Odeskej oblasti, tvrdia, že sa im stále oplatí vyvážať svoje výrobky, ale ľahšie sa to povie, ako urobí. „Obilie zostane len v skladoch – tento rok, budúci rok – stále sa to hromadí,“ povedal Artemenko. Hlavným problémom je súťaženie o vývozné kontrakty v čase obmedzenej ponuky. „Dostali sme zmluvu na tisíc ton a toľko sme aj vyviezli.“
Poľská poľnohospodárska loby
Rusko nie je jediným problémom ukrajinských poľnohospodárov. Poľská vláda pod vplyvom miestnej poľnohospodárskej loby tlačí na Európsku úniu, aby rozšírila dovozné obmedzenia na ukrajinské poľnohospodárske výrobky, čo niektorí ukrajinskí poľnohospodári považujú za zradu zo strany svojho inak lojálneho spojenca.
„Je to pre nás úplná katastrofa,“ povedal Dykun. „A to od krajiny, ktorá vždy hovorila: ‚Ste naši bratia a sestry.‘“
Nič nenasvedčuje tomu, že by sa vojna mala v dohľadnom čase skončiť a pre Powerovú je tak obnova ukrajinského poľnohospodárskeho priemyslu kľúčom k tomu, aby bola finančne udržateľnejšia pre Spojené štáty, ktoré už vynaložili desiatky miliárd dolárov na vojenskú a hospodársku pomoc.
Poľnohospodári, ktorí môžu pracovať a profitovať zo svojej výroby, sú „dôležitým zdrojom daňových príjmov pre ukrajinskú vládu,“ povedala Powerová.
„A hoci Spojené štáty a Európa poskytujú ukrajinskej vláde veľmi významnú priamu rozpočtovú podporu, cieľom, samozrejme, je postupne ju znížiť... časom, keď sa ukrajinská ekonomika zotaví.“
Autor: John Hudson, Anastacia Galouchka
Vojna na Ukrajine
- Najnovšie správy o vojne na Ukrajine
- Minúta po minúte: Ukrajina vs. Rusko online
- Volodymyr Zelenskyj: Profil a životopis
- Mýty a klamstvá o vojne na Ukrajine
- Tri roky vojny v grafoch, mapách a na satelitných záberoch
- Ako vyzeral tretí rok vojny proti Ukrajine
