Vojna sa vracia do Ruska a je to spravodlivé, reagoval Zelenskyj na dronové útoky v Moskve (SME Minúta)

Ukrajinskí hackeri napadli telefóny ruských vojenských námorníkov. Prostredníctvom spamu im na platformách Viber, Telegram a WhatsApp poslali falošnú gratulačnú správu k Dňu ruskej armády na zachytenie informácií z ich zariadení.

Ako informuje spravodajský portál Sky News, uviedlo to hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského ministerstva obrany.

Správa, ktorú dostali námorníci i velitelia ruského námorníctva, obsahovala klip ukazujúci útoky na ruské vojnové lode. Medzi nimi bol aj krížnik Moskva, vlajková loď ruskej Čiernomorskej flotily, ktorú vlani zničil raketový útok.

Moskva bola najväčšia ruská vojnová loď potopená v boji od druhej svetovej vojny a jej potopenie je jeden z najtrápnejších úderov pre ruského vodcu Vladimira Putina počas vojny na Ukrajine.

Spravodajské riaditeľstvo vysvetlilo, že v správe bol trójsky kôň, ktorý zachytáva informácie z telefónov a presmeruje ich na ukrajinské servery.

„V súčasnosti tok informácií, vrátane dôverných informácií, pokračuje,“ uviedol orgán s tým, že hackeri v rovnakom čase napadli aj servery troch ruských vládnych stránok. (SITA)

Spochybňovanie územnej integrity susedných štátov je síce obľúbený Orbánov folklór, ale v kontexte vojny na Ukrajine stráca voľakedajší pôvab dokonca aj pre sympatizantov pálenky a krajnej pravice. Píše Mariana Čengel Solčanská. (SME)

Ukrajinský prezident Zelenskyj ocenil pápežovu výzvu Moskve na návrat k obilným dohodám. "Reakcia náboženských lídrov na ruský raketový teror a ničenie ukrajinských poľnohospodárskych produktov je dôležitá pre ochranu celého sveta, a najmä národov Afriky a Ázie, ktoré trpia najviac hrozbou hladu," uviedol.

"Ukrajina je a bude garantom svetovej potravinovej bezpečnosti. Hlavné teraz je zastaviť ruský teror a plne realizovať mierový plán," napísal tiež ukrajinský prezident.

Pápež František sa v nedeľu o Ukrajine zmienil tiež vo svojom príhovore pred davy na Svätopeterskom námestí. Podľa Reuters vyzval veriacich, aby sa modlili za "trpiacu Ukrajinu, kde vojna ničí všetko, dokonca aj obilie". Označil to za "vážnu urážku boha".

Duchovný vodca takmer 1,4 miliardy katolíkov povedal, že "plač miliónov bratov a sestier, ktorí trpia hladmi, stúpa k nebu".

Vojna sa vracia na územie Ruska, do jeho symbolických centier a vojenských základní a je to nevyhnutný, prirodzený a absolútne spravodlivý proces, povedal ukrajinský prezident Zelenskyj po stretnutí so zástupcami obecných a regionálnych samospráv v Ivano-Frankivsku.

Dodal, že Ukrajina sa stáva silnejšou, no zároveň upozornil na to, že sa musí pripraviť na nové ruské útoky na energetickú infraštruktúru počas zimy.

"Musíme si však byť vedomí, že tak ako vlani Rusi stále môžu túto zimu útočiť na náš energetický sektor a kriticky dôležité zariadenia," uviedol Zelenskyj. Dodal, že v Ivano-Frankivsku sa rokovalo o prípravách na "všetky možné scenáre".

Uplynulú zimu poškodili ruské raketové útoky takmer 40 percent ukrajinských energetických systémov. V dôsledku útokov nefungovalo v mnohých ukrajinských mestách osvetlenie a boli prerušované dodávky tepla. Podľa Kyjeva sa Rusko touto stratégiou snažilo priamo ublížiť civilistom, pripomína agentúra Reuters.

Ukrajinský prezident sa takto vyjadril po tom, čo boli v nedeľu ráno nad Moskvou podľa ruského ministerstva obrany zostrelené tri ukrajinské drony. Pri útoku boli poškodené dve kancelárske budovy a v jeho dôsledku tiež nakrátko zatvorili medzinárodne letisko Vnukovo. (ČTK, TASR)

V novom vojenskom tábore Ceľ pri bieloruskom meste Asipovičy sa od polovice júla usadilo niekoľko tisíc žoldnierov ruskej Wagnerovej skupiny. Vo svojej novej správe o vojne na Ukrajine to uvádza britské ministerstvo obrany.

Do tábora, ktorý bol predtým zväčša prázdny, tiež prišli stovky vozidiel. Rezort konštatuje, že v tábore bolo vidno zhruba 300 stanov a 200 vozidiel.

Samostatné správy podľa neho naznačujú, že väčšina viditeľných vozidiel na satelitných snímkach sú nákladné autá a mikrobusy, pričom je tam aj niekoľko obrnených bojových vozidiel.

Podľa ministerstva zostáva nejasné, čo sa stalo s ťažkou technikou, ktorú wagnerovci zanechali na Ukrajine.

„Existuje reálna možnosť, že ich bola nútená vrátiť ruskej armáde,“ uvádza Londýn s tým, že „schopnosť wagnerovcov zabezpečiť ťažkú techniku a prostriedky, ako je letecká doprava, bude kľúčovým faktorom jej budúcej bojovej účinnosti“.

Pápež František vyzval Rusko, aby obnovilo účasť na čiernomorských obilných dohodách, ktoré umožnili Ukrajine vyvážať poľnohospodárske produkty z čiernomorských prístavov.

"Obraciam sa na svojich bratov, úrady Ruskej federácie, aby bola obnovená čiernomorská iniciatíva a bolo možné bezpečne prepravovať obilie," uviedol podľa Reuters pápež.

Rusko tento mesiac pozastavilo svoju účasť v obilných dohodách sprostredkovaných vlani OSN, ktoré napriek vojne na Ukrajine umožňovali vývoz obilia a ďalších potravín z napadnutej krajiny a pomohli zabezpečiť potravinovú bezpečnosť vo svete.

Rusko teraz podľa Kyjeva opakovane útočí na ukrajinské prístavy a ďalšiu infraštruktúru, ktorá slúži na export potravín z Ukrajiny. Pozastavenie ruskej účasti odsúdili EÚ aj USA. (ČTK)

Ruské námorníctvo dostane tento rok 30 nových lodí, oznámil prezident Putin na ceremoniáli v Petrohrade, kde sledoval prehliadku vojnových plavidiel a jadrových ponoriek pri príležitosti Dňa ruského námorníctva.

Štyridsaťpäť lodí, ponoriek a ďalších plavidiel sa zúčastnilo každoročnej prehliadky vo Fínskom zálive a na rieke Neva v Petrohrade. Približne 3000 príslušníkov námorníctva sa zúčastnilo prehliadky na súši, uviedol Kremeľ.

Putin v sprievode ministra obrany Sergeja Šojgua a vrchného veliteľa námorníctva admirála Nikolaja Jevmenova si pred prejavom niektoré lode prezrel z člna na Neve.

Podľa Kremľa sa na akcii zúčastnili štyri hlavy afrických štátov a päť ďalších afrických krajín vyslalo svojich zástupcov po rusko-africkom samite v Petrohrade, ktorý sa skončil v piatok.

Putin v sprievode ministra obrany Sergeja Šojgua a vrchného veliteľa námorníctva admirála Nikolaja Jevmenova. (zdroj: TASR/AP)

V moskovskom mrakodrape, ktorý zasiahol dron, majú kancelárie viaceré ruské ministerstvá. Výbuch rozptýlil po ulici dokumenty ministerstva hospodárskeho rozvoja, ministerstva priemyslu a obchodu a ministerstva komunikácií. (SME)

Zničenie Kachovskej priehrady odhalilo "kozácku Atlantídu". Po opadnutí vody, ktorá spôsobila rozsiahle záplavy, sa na dne ukázali viaceré vzácne historické nálezy od bronzovej doby po druhú svetovú vojnu. (ČTK)

Africkí lídri opúšťajú Petrohrad po dvojdňovom rusko-africkom summite bez toho, aby dokázali presadiť obnovenie dohody o vývoze obilia z Ukrajiny a nájsť cestu na ukončenie tamojšej vojny.

Ruský prezident Vladimir Putin na tlačovej konferencii po summite v sobotu neskoro večer uviedol, že ruské ukončenie dohody o obilí spôsobilo zvýšenie jeho cien. Z toho majú prospech ruské spoločnosti a podľa neho sa Moskva o časť týchto príjmov podelí s "najchudobnejšími krajinami".

Tento záväzok bez podrobností nasleduje po Putinovom sľube, že v najbližších troch až štyroch mesiacoch bezplatne dopraví 25.000 až 50.000 ton obilia do Burkiny Faso, Zimbabwe, Mali, Somálska, Eritrey a Stredoafrickej republiky. To má prevýšiť 725.000 ton dodaných Svetovým potravinovým programom OSN.

Na rusko-africkom summite sa zúčastnilo menej ako 20 z 54 hláv štátov a vlád Afriky. Na predchádzujúcom stretnutí v roku 2019 ich bolo 43, čo odráža obavy z ruskej invázie na Ukrajinu.

Prezidenti Egypta a Juhoafrickej republiky patrili k najotvorenejším v téme obnovenia dohody o vývoze ukrajinského obilia.

"Chceli by sme, aby sa čiernomorská iniciatíva naplnila a aby Čierne more bolo otvorené," povedal prezident JAR Cyril Ramaphosa. "Nie sme tu, aby sme prosili o dary pre africký kontinent."

Putin prisľúbil, že Rusko bude analyzovať mierový návrh afrických lídrov pre Ukrajinu. Zároveň reagoval protiotázkou: "Prečo nás žiadate, aby sme prerušili paľbu? Nemôžeme zastaviť paľbu, kým na nás útočia."

Podľa agentúry AP sa zdá, že významným krokom v mierovom úsilí bude summit organizovaný v auguste Saudskou Arábiou. Rusko tam ale nie je pozvané.

Africké štáty tvoria najväčší blok v OSN a sú rozdelené viac ako ktorýkoľvek iný región pri podpore rezolúcií Valného zhromaždenia OSN voči Rusku za jeho inváziu na Ukrajine. Na summite v Petrohrade sa tiež potvrdila úloha Ruska ako hlavného dodávateľa zbraní pre africký kontinent. (TASR)

Jeden z hlavných pomníkov v Kyjeve, obrovská socha ženy s mečom a štítom v ruke týčiaci sa nad Dneprem, zmení názov. Podľa riaditeľa Národného ukrajinského múzea druhej svetovej vojny Jurija Savčuka má byť premenovaná z Matka vlasť na Matka Ukrajiny.

Už skôr sa ukrajinské úrady rozhodli zmeniť symboly na štíte, ktorý postava drží v ruke. Namiesto znaku Sovietskeho zväzu, teda kosáku a kladiva, to má byť trojzubec, znak Ukrajiny. To sa má stať do 24. augusta, keď Ukrajina oslavuje Deň nezávislosti. Zmenu názvu ešte musí potvrdiť ministerstvo kultúry.

Savčuk pomník považuje za jedinečnú kultúrnu a technickú pamiatku, ktorá vznikla vďaka práci ukrajinských robotníkov, vedcov a inžinierov.

Matka vlasť je so svojimi 102 metrami vrátane podstavca podľa BBC najvyšším pomníkom zobrazujúcim ľudskú postavu v Európe a piatou najvyššou na svete. Socha bola odhalená 9. mája 1981, teda v deň, keď si Sovietsky zväz a ďalšie krajiny niekdajšieho východného bloku pripomínali výročie víťazstva nad nacistickým Nemeckom. Stojí na pravom brehu Dnepra.

BBC upozornila, že ukrajinský parlament v apríli prijal zákon, ktorý zakazuje používanie symbolov a názvov spájaných s ruským imperializmom. Týka sa to obdobia od cárskej ríše až po súčasnú Ruskú federáciu. (ČTK)

Prezident Vladimir Putin obhajuje stupňujúce sa zásahy voči odporcom v Rusku počas vojny na Ukrajine. "Myslím si, že vo vnútri krajiny by mal existovať určitý postoj k ľuďom, ktorí nám škodia," vyhlásil.

"Musíme mať na pamäti, že na to, aby sme dosiahli úspech, a to aj v konfliktnej zóne, musí každý dodržiavať určité pravidlá," dodal. Ruský prezident odpovedal na otázku reportéra, ktorý ho požiadal, aby sa vyjadril k nedávnemu uväzneniu divadelnej režisérky Jevgenije Berkovičovej a sociológa Borisa Kagarlického.

"Títo ľudia boli zatknutí za slová, ktoré povedali alebo napísali. Je to normálne?" spýtal sa Putina Andrej Kolesnikov, reportér denníka Kommersant.

Kritika ofenzívy Moskvy na Ukrajine je v Rusku trestným činom a väčšina prominentných členov tamojšej liberálnej opozície je buď vo väzení či v exile, pripomína AFP. Ruské úrady minulý týždeň zadržali aj bývalého veliteľa separatistov a nacionalistického blogera Igora Girkina pre obvinenia z "extrémizmu" po tom, čo kritizoval Putina. (TASR)

Drony poškodili v noci dve budovy v ruskom hlavnom meste Moskva, uviedol starosta ruskej metropoly Sergej Sobjanin s tým, že nikto neutrpel zranenia, ani nezomrel. Na letisku Vnukovo bola zastavená prevádzka. Kyjev tvrdenia o útoku nekomentoval.

Sobjanin na platforme Telegram spresnil, že drony poškodili dve budovy s kancelárskymi priestormi. Podľa ruskej štátnej tlačovej agentúry TASS boli v noci na nedeľu nad Moskvou zostrelené dva drony.

Miliónová ruská metropola bola už viackrát cieľom dronových útokov, ktoré sa však podľa agentúry DPA nedajú porovnať s masovými útokmi Moskvy vo vojne, ktorú vedie na Ukrajine.

Rusko opakovane ostreľuje aj ukrajinskú metropolu Kyjev dronmi, raketami i riadenými strelami, čím spôsobuje aj obete na životoch, zranenia a rozsiahle škody. (TASR)

Na severovýchode Ukrajiny v meste Sumy zomrel po ruskom útoku jeden človek, tvrdí ukrajinské ministerstvo vnútra. Ďalších päť civilistov bolo podľa ministerstva zranených.

Podľa vyhlásenia ministerstva ruská raketa v sobotu neskoro večer zasiahla "vzdelávacie zariadenie". Ukrajinská polícia zverejnila video, na ktorom je vidieť, ako záchranári odnášajú z areálu jedného človeka na nosidlách.

Ruská armáda obsadila časť Sumskej oblasti krátko po začiatku invázie vo februári minulého roka. Ukrajinskej armáde sa však podarilo po niekoľkých týždňoch toto územie získať späť. Ruským útokom mesto Sumy od vlaňajšieho februára čelí opakovane. Moskva však popiera, že by úmyselne útočila na civilnú infraštruktúru, ako tvrdí Kyjev.

Ruský prezident Vladimir Putin nevylučuje rokovania o Ukrajine, základom pre ne by podľa neho mali byť návrhy Číny a lídrov afrických krajín. Zároveň ale na tlačovke po stretnutí s predstaviteľmi afrických štátov povedal, že vyhlásiť prímerie by bolo ťažké, keď ukrajinská armáda vedie ofenzívu.

Ruskojazyčný servis BBC uviedol, že zástupcovia afrických krajín na summite navrhovali, aby Rusko a Ukrajina uzavreli prímerie.

Ukrajinskí predstavitelia opakovane dávajú najavo, že o mieri budú ochotní rokovať až vtedy, keď sa Rusko stiahne zo všetkých ukrajinských území, ktoré okupuje. (ČTK)

Ukrajinská armáda oznámila, že zasiahla most spájajúci Ruskom anektovaný Krymský polostrov s Chersonskou oblasťou. Most ostal po zásahu poškodený. Čonharský most je významnou zásobovacou trasou pre ruskú armádu, Ukrajinci ho zasiahli aj v júni.

Moskvou dosadený šéf Chersonskej oblasti Vladimir Saľdo predtým tiež informoval o ukrajinskom raketovom útoku na tamojšiu železnicu, tvrdil však, že všetkých 12 rakiet bolo zneškodnených. Agentúra DPA pripomína, že tieto tvrdenia nebolo možné bezprostredne nezávisle overiť.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová na platforme Telegram v sobotu napísala, že ukrajinské sily "postupne, ale isto" postupovali v smere na mestá Melitopoľ a Berďansk. Zároveň informovala, že ukrajinská armáda zaznamenala v sobotu postup aj na "južnom okraji okolo Bachmutu" v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Ruské jednotky dobyli Bahchmut po mimoriadne ťažkých bojoch pred niekoľkými mesiacmi, píše DPA. V sobotu navštívil vojakov na frontovej línii pri Bachmute aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. (TASR)