Ukrajina Rusko Online: Ruskí agenti podozriví z vraždy ukrajinského dôstojníka tajnej služby sú mŕtvi, oznámil Kyjev

Ukrajinský prezident Zelenskyj obvinil Rusko z terorizovania ukrajinských občanov.

Na sociálnej sieti X napísal, že Moskva na Ukrajinu v priebehu tohto týždňa vyslala najmenej 1800 dronov, viac ako 1200 kĺzavých bômb a 83 rakiet-

„Rusi zintenzívňujú teror proti mestám a obciam, aby čoraz viac zastrašovali našich ľudí,“ vyhlásil Zelenskyj. „Napriek plánom Moskvy však naše sily protivzdušnej obrany dosahujú dobré výsledky. Zvlášť dobre si počínajú stíhacie drony, ktoré za uplynulý týždeň zostrelili stovky rusko-iránskych Šáhidov.“

Zelenskyj v príspevku ozrejmil, že tento týždeň absolvoval viacero stretnutí so svojimi západnými partnermi, s ktorými diskutoval o ďalšom vývoji stíhacích dronov. „Dúfame v realizáciu všetkých dohôd, ktoré posilnia našu obranu. Spoliehame sa na rázne rozhodnutia Spojených štátov, Európy, skupiny G7 a všetkých našich partnerov,“ dodal.

Rusko v uplynulých dňoch zintenzívnilo vzdušné údery na ciele naprieč Ukrajinou. V stredu podniklo najväčší útok od začiatku celoplošnej invázie a na Ukrajinu vypustilo viac ako 700 bezpilotných lietadiel.

Český premiér Fiala napísal Ficovi list. Požiadal ho, aby neblokoval osemnásty balík sankcií proti Rusku.

„Vzhľadom na mimoriadne blízke vzťahy medzi našimi krajinami som ho požiadal, aby Slovensko prehodnotilo svoj postoj k 18. sankčnému balíku a prispelo k zachovaniu jednoty a odhodlania, s ktorými demokratický svet čelí ruskej agresii,“ napísal Fiala.

Český premiér v liste podľa správy stanice ČT24 ďalej uviedol, že pri videokonferencii s predstaviteľmi západných krajín či medzinárodnej konferencii o obnove Ukrajiny v Ríme tento týždeň bolo jasne vidieť, že Slovensko sa blokovaním sankčného balíka dostáva do stále väčšej izolácie.

Poukázal na to, že Slovensko je pre Česko najbližším partnerom v regióne a vyjadril nádej, že slovenská vláda „zohľadní zodpovednosť voči spoločným európskym hodnotám slobody, bezpečnosti a solidarity“.

„Nielen kvôli ukrajinským civilistom, ktorí čelia stále silnejšiemu bombardovaniu zo strany Ruska. Máme spoločnú históriu a tiež spoločnú bolestnú skúsenosť s agresívnou politikou Moskvy a s okupáciou nariadenou kremeľským režimom. Máme predsa spoločný záujem zabezpečiť bezpečnosť našich krajín a našich občanov. Spolupráca štátov v rámci EÚ a NATO je na to základnou podmienkou,“ poznamenal.

Rozhodnutie Slovenska vetovať nový sankčný balík kritizoval litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys, predtým aj nemecký kancelár Friedrich Merz. (TASR)

Šéf NATO Rutte navštívi budúci týždeň Washington, kde sa stretne s Trumpom a ďalšími americkými predstaviteľmi.

Rutte by mal pricestovať na dvojdňovú návštevu v pondelok a v pláne má aj rokovania s tamojším ministrom zahraničných vecí Marcom Rubiom a ministrom obrany Peteom Hegsethom.

Tlačové vyhlásenie NATO neuvádza konkrétny dôvod návštevy. Trump v nedávnom rozhovore pre NBC News však vyhlásil, že Spojené štáty budú dodávať zbrane Ukrajine prostredníctvom Severoatlantickej aliancie. Zároveň avizoval, že má v pláne v pondelok urobiť „zásadné vyhlásenie“ voči Rusku.

Trumpova administratíva doteraz posielala na Ukrajinu iba zbrane schválené bývalým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý bol podľa Reuters oddaným podporovateľom Kyjeva. (TASR)

Prezident Macron stanoví nové francúzske obranné ciele kvôli Rusku a možnému stiahnutiu USA z Európy.

Uviedol to jeho prezidentský úrad.

Obranné úsilie sa musí vynaložiť tvárou v tvár rastúcim hrozbám a rozpadajúcemu sa svetovému poriadku, uviedli predstavitelia Elyzejského paláca pred prezidentovým prejavom k ozbrojeným silám o 19:00, ktorý sa tradične koná v predvečer francúzskeho štátneho sviatku Dňa dobytia Bastily. Napriek ťažkej rozpočtovej situácii Francúzska budú prezidentove oznámenia dôležité, uviedli.

Francúzski vojenskí a bezpečnostní predstavitelia varovali pred globálnymi hrozbami, ktoré na Francúzsko doliehajú. Náčelník generálneho štábu obrany Thierry Burkhard v piatok povedal, že Rusko predstavuje trvalú hrozbu pre Európu, a že poradie európskych krajín v zajtrajšom svete sa rozhoduje na Ukrajine, ktorú Rusko napadlo v roku 2022.

"Rusko v súčasnosti považuje Francúzsko za svojho hlavného protivníka v Európe." povedal Burkhard. Varoval tiež pred dôsledkami zníženého záväzku USA voči Európe, spolu s kybernetickými hrozbami, dezinformačnými kampaňami a rizikom teroristických útokov.

Francúzsky rozpočet na obranu sa od nástupu Macrona k moci prudko zvýšil, z 32,2 miliardy eur v roku 2017 na súčasných 50,5 miliardy a predpokladá sa, že v roku 2030 dosiahne 67 miliárd eur. (SITA)

Rusko tvrdí, že zabralo ďalšiu dedinu na západe ukrajinskej Doneckej oblasti.

Jednotky Moskvy napredujú smerom k susednej Dnepropetrovskej oblasti. 

Ofenzíva Moskvy na Ukrajine trvá už viac ako tri roky, pričom útoky sa za uplynulú dobu zintenzívnili a rokovania o prímerí pod vedením USA zatiaľ nepriniesli zastavenie bojov.

Ruské ministerstvo obrany uviedlo, že ruské jednotky dobyli dedinu Myrne, pričom použili jej sovietsky názov „Karl Marx“. Obec leží pri hranici Doneckej a Dnepropetrovskej oblasti.

Ministerstvo tvrdí, že jednotky postúpili „hlbšie do obranného pásma nepriateľa“, aby mohli zabrať dedinu. Myrne je jednou z dvoch obcí, ktoré sa Moskve podarilo získať v nedeľu. Druhou dedinou je Mykolajivka.

AFP pripomína, že Rusko už celé mesiace odmieta dohodu o prímerí vo vojne na Ukrajine, ktorú navrhli Washington spolu s Kyjevom. (TASR)

Rusko odmietlo správu Axiosu, podľa ktorej Putin vyzval Irán, aby súhlasil s princípom nulového obohacovania uránu.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí ju označilo za „spolitizovanú očierňujúcu kampaň“.

„Možno len hádať, kto si objednal uverejnenie tejto správy, ale jedna z najnovších správ (od Axiosu) - Putin nalieha na Irán, aby uzavrel s USA dohodu o nulovom obohacovaní uránu - je zrejme ďalšou spolitizovanou očierňujúcou kampaňou, ktorej cieľom je eskalovať napätie v súvislosti s iránskym jadrovým programom,“ uviedlo ministerstvo.

Portál Axios v sobotu s odvolaním sa na svoje zdroje informoval, že Putin povedal americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi, francúzskemu prezidentovi Emmanuelovi Macronovi a iránskym predstaviteľom, že podporuje jadrovú dohodu, ktorá by Teheránu zakazovala pokračovať v obohacovaní uránu. Kremeľ podľa zdrojov o svojom postoji informoval aj izraelskú vládu.

Axios v správe pripomenul, že Rusko bolo dlhé roky hlavným diplomatickým podporovateľom Iránu v otázke jeho jadrového programu, no po 12 dní trvajúcom konflikte medzi Izraelom a Iránom mal Putin zaujať tvrdší postoj.

Trump dal jasne najavo, že chce novú jadrovú dohodu s Teheránom. Ak sa rokovania uskutočnia v najbližších týždňoch, jednou z kľúčových požiadaviek USA bude zákaz obohacovania uránu na iránskom území, tvrdia zdroje. Teherán však dlhodobo trvá na tom, že v obohacovaní bude pokračovať. (TASR)

Kyjev oznámil zabitie ruských agentov podozrivých z vraždy dôstojníka SBU Ivana Voronyča.

SBU sa domnieva, že za Voronyčovou štvrtkovou smrťou stoja agenti FSB a dnes sa ich pokúsila zadržať. Priamo zo zabitia Voronyča sú podozrivé dve osoby, muž a žena, ktorí dostali pokyn sledovať dôstojníka SBU, zistiť jeho denný režim a trasy pohybu a potom prevziať z úkrytu pištoľ s tlmičom.

Podľa SBU pri pokuse o zadržanie ruskí agenti kládli ozbrojený odpor, došlo k prestrelke a boli zastrelení. Úrad nespresnil, koľko agentov FSB bolo pri incidente zabitých, upozornila agentúra Reuters.

Voronyč mnoho rokov slúžil v oddelení ochrany národnej štátnosti SBU vo Ľvovskej oblasti na západe Ukrajiny. Po vypuknutí povstania Ruskom podporovaných separatistov v Donbase na východe Ukrajiny proti novej vláde v Kyjeve prešiel do kontrarozviedky, podieľal sa na zatýkaní záškodníkov a bojoval proti Rusom, povedal serveru server RBK-Ukrajina niekdajší pracovník SBU Jurij Mychalčyšyn. (ČTK)

"Smrť je náš biznis." Éra nespoľahlivých wagnerovcov v Afrike sa končí, nastupuje nová sila. (Aktuálně.cz)

Rusko aj Ukrajina hlásia ďalšie dronové útoky. Moskva tvrdí, že v noci zničila 36 strojov nad štyrmi regiónmi.

Kyjev uviedol, že Rusko od sobotňajšieho večera do nedeľňajšieho rána zaútočilo 60 dronmi.

Agentúra Interfax s odvolaním sa na informácie ruského ministerstva obrany napísala, že v noci na dnes bolo nad štyrmi ruskými regiónmi zničených 36 ukrajinských dronov. Nad Belgorodskou oblasťou bolo zostrelených 26 dronov, nad Voronežskou oblasťou štyri a po troch nad územím Lipeckej a Nižegorodskej oblasti.

Podľa ukrajinských ozbrojených síl sa ruské nočné útoky zamerali na Doneckú, Sumskú a Dnepropetrovskú oblasť. Sily ukrajinskej protivzdušnej obrany zostrelili 20 dronov na severe, východe, západe a strede krajiny, 20 dronov však zasiahlo ciele na piatich miestach. Okolo polnoci dron v meste Slovjansk v Doneckej oblasti poškodil nemocnicu a materskú školu, napísal spravodajský server Ukrinform.

V noci na sobotu pri ruských útokoch dronmi a raketami zomrelo najmenej šesť osôb. Útoky sa sústredili najmä na oblasti ďaleko od frontu na západe krajiny. (ČTK)

Úplné odstrihnutie sa od ruských energií je podľa ministerky hospodárstva Sakovej zrejme nezvratné. (SITA)

Severná Kórea je pripravená podporiť všetky kroky Ruska na vyriešenie vojny na Ukrajine, povedal vodca Kim Čong-un.

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov sa v sobotu počas svojej trojdňovej návštevy Severnej Kórey najprv stretol s tamojšou ministerkou zahraničných vecí Čche Son-hui.

Ruský rezort diplomacie následne informoval o stretnutí Lavrova s Kim Čong-unom v meste Wonsan.

„Kim Čong-un opätovne potvrdil, že KĽDR (Kórejská ľudovodemokratická republika) je pripravená bezpodmienečne podporovať a povzbudzovať všetky opatrenia prijaté ruským vedením v súvislosti s riešením hlavnej príčiny ukrajinskej krízy,“ uviedla KCNA.

Severokórejský vodca podľa KCNA povedal Lavrovovi, že majú „rovnaké pohľady na všetky strategické otázky“.

Rusko a Severná Kórea minulý rok podpísali dohodu o komplexnom strategickom partnerstve. Dohoda okrem vzájomného poskytnutia vojenskej pomoci v prípade napadnutia jednej zo strán zahŕňa aj spoluprácu v oblasti jadrovej energie, výskumu vesmíru či energetickej bezpečnosti.

Zrejme aj v súlade s touto zmluvou sa severokórejskí vojaci podieľali na operáciách v Kurskej oblasti na západe Ruska, kam v rámci svojej ofenzívy v auguste 2024 prenikli ukrajinské jednotky. Rusko nasadenie vojakov KĽDR v týchto bojoch priznalo v máji 2025.

Kim na stretnutí so šéfom ruskej diplomacie tiež povedal, že kroky, ktoré spojenci - Rusko a KĽDR - podnikli v reakcii na radikálny vývoj globálnej politiky, výrazne prispejú k zaisteniu mieru a bezpečnosti na celom svete.

KCNA uviedla, že Lavrov a Čche Son-hui sa v spoločnom vyhlásení zaviazali vzájomne podporovať ochranu národnej suverenity a územnej celistvosti.

Ruské médiá v sobotu informovali, že ruský minister zahraničných vecí na stretnutí s Kimom opísal vzťahy Moskvy a Pchjongjangu ako „neporaziteľné bojové bratstvo“ a poďakoval mu za vyslanie severokórejských vojakov do Ruska. (TASR)