Ukrajina Rusko Online: Rusko útočilo aj hypersonickými strelami, protivzdušná obrana zostrelila 36 rakiet

Americký prezident Joe Biden nariadil svojej administratíve, aby začala zdieľať s Medzinárodným trestným súdom dôkazy o ruských vojnových zločinoch spáchaných na Ukrajine. Pentagon sa doteraz tomuto kroku bránil.

Informoval o tom denník The New York Times s odvolaním sa na nemenovaného amerického predstaviteľa.

Americkí vojenskí predstavitelia nechcú podľa denníka so súdom v Haagu zdieľať dôkazy nazhromaždené americkými spravodajskými službami, pretože sa obávajú vytvorenia precedensu, na základe ktorého by mohli byť stíhaní Američania.

Zvyšok administratívy - vrátane spravodajských služieb a ministerstiev diplomacie a spravodlivosti - chce dôkazy o ruských činoch na Ukrajine so súdom zdieľať.

Biely dom odmietol spresniť, o akú spoluprácu by konkrétne malo ísť. Dôkazy zhromaždené USA ale podľa zdrojov denníka zahŕňajú materiály dokladujúce rozhodnutie ruského velenia zámerne cieliť na civilnú infraštruktúru či schvaľovanie únosov tisícok ukrajinských detí z Ruskom okupovaného ukrajinského územia.

Rusko nie je členom Medzinárodného trestného súdu a jeho jurisdikciu neuznáva. Členom nie sú ani Spojené štáty. (ČTK)

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 36 ruských striel s plochou dráhou letu, uviedol veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk. Krátko pred zverejnením jeho vyhlásenia bol odvolaný letecký poplach.

Podľa Oleščuka sa počas dneška podarilo zničiť 33 riadených striel Ch-101/Ch-555 a tri strely Kalibr.

Rusi v prvej vlne zaútočili popoludní, keď sa podarilo zostreliť tri strely Kalibr. Ďalšie strely nasledovali v podvečer. Tieto strely vypustili podľa ukrajinského letectva ruské strategické bombardéry Tu-95MS, napísala na svojom webe Ukrajinska pravda.

Rusi zaútočili tiež hypersonickými raketami Kinžal, odpálenými z lietadiel MiG-31K smerom na vojenské letisko na západe Ukrajiny. Následky tohto útoku sa ešte spresňujú, napísala agentúra Unian.

Strely s plochou dráhou letu, ktoré vypustili ruské bombardéry Tu-95MS nad Kaspickým morom, podľa hovorcu najprv prileteli na Ukrajinu z juhovýchodu a smerovali k mestu Dnipro, potom niekoľkokrát zmenili kurz ako sa nad Ľvovskou oblasťou otočili o 180 stupňov a zamierili k Starokosťantinivu, kde sa vzápätí ozvali výbuchy a protivzdušná obrana.

Mohutný výbuch podľa ruského porátlu Kommersant bolo počuť aj v Kyjeve. Explózie boli tiež počuť v Dnepropetrovskej, Kirovohradskej, Chmelnyckej, Ľvovskej, Žytomyrskej a Sumskej oblasti, dodal s odvolaním sa na tvrdenia zo sociálnych sietí.

Šéf Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak podľa agentúr uviedol, že trosky ruskej strely spôsobili požiar, ktorý sa podarilo uhasiť bez toho, aby si vyžiadal obete.

Švédsko sa stalo terčom dezinformačnej kampane Ruskom podporovaných aktérov, ktorá má za cieľ poškodiť obraz tejto škandinávskej krajiny, ktorá sa uchádza o členstvo v NATO.

Uviedol to švédsky minister civilnej obrany Carl-Oskar Bohlin, podľa ktorého je ďalším cieľom dezinformátorov naznačiť, že Štokholm podporuje nedávne pálenie koránu. Informovala o tom agentúra Reuters.

"Švédsko je terčom dezinformačnej kampane podporovanej štátnymi a štátu podobnými aktérmi s cieľom poškodiť jeho záujmy," povedal Bohlin novinárom na tlačovej konferencii. "Vidíme, ako Ruskom podporovaní aktéri posilňujú nesprávne tvrdenia, napríklad že za znesvätením svätých písiem stojí švédsky štát," dodal. "To je samozrejme úplne nepravdivé," dodal Bohlin.

K téme sa na sociálnych sieťach vyjadril aj švédsky premiér Ulf Kristersson, ktorý uviedol, že chce napraviť toto nedorozumenie.

"Švédsky štát nevydáva povolenie na spaľovanie výtlačkov koránu. Polícia však vydáva povolenia na verejné zhromaždenia, čo je právo zakotvené vo švédskej ústave," napísal Kristersson na facebooku. "Štát zaručuje právo na slobodu prejavu, ale nestojí tým za žiadnym politickým odkazom," dodal.

Hovorca švédskej agentúry pre psychologickú obranu Mikael Östlund uviedol, že Rusko využíva pálenie koránu ako príležitosť na presadzovanie svojej agendy v médiách. "Jednou z takýchto ambícií zo strany Ruska je samozrejme možnosť skomplikovať náš vstup do NATO," povedal.

Dánsko a Švédsko uviedli, že pálenie koránu odsudzujú, ale podľa pravidiel na ochranu slobody prejavu mu nemôžu zabrániť. Turecko, ktoré má právo veta pri rozhodovaní o členstve Švédska v NATO, protesty odsúdilo a vyzvalo Štokholm, aby proti páchateľom zakročil.

Ruská FSB zadržala sociológa Borisa Kagarlického, ktorý čelí obvineniam z podnecovania terorizmu na internete. V prípade usvedčenia mu hrozí až sedemročný väzenský trest.

Sociológa podľa správ ruských štátnych médií vyšetrujú v súvislosti s jedným z jeho príspevkov v aplikácii Telegram. Analyzoval v ňom vojenské dôsledky výbuchu Krymského mosta z vlaňajšieho októbra, píše denník The Moscow Times s odvolaním sa na jeho právnika.

Kagarlickij (64) sa v minulosti vyslovil aj proti ruskej invázii na Ukrajinu.

Krátko po zadržaní ho oficiálne vzali do väzby, v ktorej na základe rozhodnutia súdu zostane minimálne do 24. septembra, zatiaľ čo sa bude pripravovať jeho súdny proces.

"Profesor Kagarlickij vo svojej práci nikdy nepodporoval ani neobhajoval terorizmus. Cieľom všetkých jeho vyjadrení bolo poukázať na skutočné problémy, ktorým čelí ruský štát," uviedol sociológov právnik.

Kagarlického už vlani ruské úrady označili za "zahraničného agenta". Toto označenie, pripomínajúce "nepriateľa ľudu" zo sovietskej éry, sa v posledných rokoch v Rusku používa najmä v súvislosti s kritikmi Kremľa, novinármi či ľudskoprávnymi aktivistami, obvinenými z vykonávania politickej činnosti financovanej zo zahraničia, konštatuje AFP. (TASR)

Ruské sily útočia hypersonickými strelami Kinžal na Kyjevskú, Chmelnyckú a Kirovohradskú oblasť, uviedlo ukrajinské letectvo. V súčasnosti je podľa médií v Kyjeve a väčšine ukrajinských regiónov vyhlásený letecký poplach.

"Kyjev - do krytov! Zaznamenali sme odpálenie Ch-47 Kinžal," citoval denník Ukrajinska pravda výstrahu a dodal, že úrady informovali o odpálení rovnakých striel tiež na Chmelnyckú a Kirovohradskú oblasť.

"Zaznamenali sme rýchlo letiace ciele, pravdepodobne tiež balistické rakety. Nepriateľ používa rôzne typy zbraní," povedal hovorca letectva Jurij Ihnať v televízii podľa agentúry Reuters.

Ihnať podľa agentúry Unian uviedol, že cieľom ruského raketového útoku v Chmelnyckej oblasti na západe Ukrajiny je vojenské letisko Starokosťantiniv.

Rovnaká agentúra v sociálnej sieti zverejnila zábery zachytávajúce ruské strely s plochou dráhou letu pri lete nad ukrajinským územím. (ČTK)

Ukrajina ráno obnovila útoky pri meste Orichiv v Záporožskej oblasti, tvrdí ruské ministerstvo obrany. Ukrajinské velenie sa o operácii na tomto mieste nezmienilo, ale ide o úsek frontu, kde jednotky na začiatku júna začali protiofenzívu.

Ruské ministerstvo tvrdí, že ukrajinský útok bol podniknutý tromi prápormi posilnenými o tanky, čo by znamenalo, že by v tejto fáze bojov išlo o vzácne rozsiahlu operáciu s nasadením niekoľkých stoviek vojakov, podotkla AFP.

Podľa Moskvy ruské jednotky všetky útoky odrazili, ale podľa ruského listu Kommersant jeden z predstaviteľov Ruskom dosadených okupačných úradov, Vladimir Rogov, informoval, že sa ukrajinským silám podarilo na troch miestach dostať do prvej línie ruskej obrany. 

Balickyj podľa Kommersantu pred týždňom informoval o "dočasnom pokoji" na záporožskom fronte, zatiaľ čo ukrajinskí predstavitelia vysvetľovali pomalé tempo ukrajinskej protiofenzívy hustotou ruských mínových polí.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maľarová dnes o situácii na bojisku podľa serveru Meduza uviedla, že ukrajinské sily odrážajú ruské útoky pri Kupjansku a Lymane na severovýchode a východe Ukrajiny, kde sa podľa nej nepriateľ márne snaží nájsť slabiny v ukrajinskej obrane.

Ukrajinské sily úspešne pokračujú v útokoch južne od Bachmutu, kde ruská strana podľa Kyjeva obraňuje každý meter dobytej krajiny aj za cenu veľkých strát.

Na juhu krajiny ukrajinské jednotky pokračujú v útočných operáciách v smere na okupované mestá Melitopoľ a Berďansk a udržujú sa pri obci Robotyne, kde sa Rusi snažia získať späť stratené pozície, ale bezvýsledne, dodala Maljarová. (ČTK)

NATO posilňuje nasadenie prieskumných lietadiel a dronov v oblasti Čierneho mora, ktorej stabilitu ohrozujú vojenské akcie Ruska. Po dnešnom rokovaní Rady NATO-Ukrajina to uviedol západný vojenský blok.

Novozriadený orgán sa k svojmu druhému zasadnutiu zišiel na žiadosť ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Hlavnou témou bolo odstúpenie Moskvy od obilnej dohody, ktorá umožňovala vývoz ukrajinských potravín cez Čierne more.

Veľvyslanci 31 členských krajín spoločne s ukrajinským vicepremiérom Oleksandrem Kubrakovom hovorili aj o ruských útokoch na prístavy Odesa či Mykolajiv.

"Rusko musí prestať využívať hlad ako zbraň a ohrozovať najzraniteľnejších ľudí sveta potravinovou nestabilitou," povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg.

Ukrajinská tajná služba sa prihlásila k výbuchu nákladného vozidla, ktorý vlani v októbri poškodil Krymský most spájajúci Rusko a anektovaný polostrov. "Je to jedna z našich realizácií," povedal šéf SBU Vasyl Maljuk.

"Je veľa rôznych operácií, špeciálnych operácií a o niektorých budeme môcť nahlas hovoriť po víťazstve (vo vojne) a o niektorých vôbec. Môj kolega (riaditeľ ukrajinskej pošty Ihor Smiljanskyj) si dnes vzal príslušné tričko - a to je jedna z našich realizácií, konkrétne poničenie Krymského mosta vlani 8. októbra," povedal Maljuk podľa denníka Ukrajinska pravda.

Smiljanskyj mal na sebe tričko so snímkou plameňov a dymu stúpajúceho z poničeného mosta a nápisom "Kto páli mosty, keď nie my. SBU". Pošta podľa denníka nechala vytlačiť viac ako milión kusov novej známky na počesť SBU. A Maljuk vyjadril presvedčenie, že zvláštne operácie SBU sa stanú námetom aj ďalších známok. (ČTK)

Európska únia súhlasila s prijatím ďalších sankcií voči Bielorusku pre jeho rolu v ruskej vojne na Ukrajine, oznámilo španielske predsedníctvo Únie s tým, že opatrenia zahŕňajú zaradenie jednotlivcov a subjektov na sankčný zoznam.

„Veľvyslanci EÚ sa dnes dohodli na prijatí reštriktívnych opatrení vzhľadom na situáciu v Bielorusku a zapojenie Bieloruska do ruskej agresie proti Ukrajine,“ uviedlo predsedníctvo. Sankcie je ešte nutné formálne prijať.

Muž s ukrajinským i ruským občianstvom bol vojenským súdom v Rusku odsúdený na 22 rokov väzenia za sabotáž na železnici, ku ktorej došlo vlani v Brianskej oblasti na západe európskej časti Ruskej federácie.

Informovala o tom v stredu stanica Rádio Sloboda s tým, že odsúdený Sergej Belavin musí zaplatiť aj pokutu vo výške 600-tisíc rubľov (približne 6000 eur).

Podľa vyšetrovania Belavin v júni roku 2022 pricestoval do Ruska "pod zámienkou, že ide za prácou", vyrobil diaľkovo ovládané výbušné zariadenie a nastražil ho na železničnej trati v Brianskej oblasti.

Toto zariadenie aktivoval, keď po koľajniciach prechádzal nákladný vlak z Bieloruska, uviedli vyšetrovatelia. Posádka lokomotívy nebola pri výbuchu zranená, ale vlak a trať boli poškodené a doprava na úseku bola "na dlhý čas" zastavená.

Belavin bol zadržaný a obvinený zo spáchania teroristického činu a absolvovania výcviku na jeho spáchanie, z nezákonného skladovania výbušnín a nezákonnej výroby výbušného zariadenia.

Muž pred súdom priznal svoju vinu. Vyšetrovatelia tvrdili, že Belavin bol naverbovaný ukrajinskou rozviedkou.

Po vpáde ruskej armády na územie Ukrajiny a po rozpútaní vojny na jej území začali ruské orgány činné v trestnom konaní i úrady na rôznych úrovniach veľmi razantne potláčať protivojnové prejavy a vyjadrenia.

Podľa bilancie mediálneho projektu OVD-Info, ktorý monitoruje protesty v krajine a zverejňuje údaje o počtoch zadržaných, bolo za protivojnové postoje stíhaných najmenej 636 osôb.

Najmenej 39 z nich je obvinených podľa článku o terorizme za pokus alebo úmysel podpáliť vojenské náborové stredisko alebo vyhodiť do vzduchu železničnú infraštruktúru. (TASR)

Ruská vláda po útokoch na Kerčský most predĺžila termín opráv do konca tohto roka. Po októbrových útokoch plánovala obnovu mosta spájajúceho pevninské Rusko s okupovaným ukrajinským polostrovom Krym do 1. júla tohto roka.

Ruský vicepremiér Marat Chusnullin pritom minulý týždeň tvrdil, že plánom je otvoriť jednu stranu mosta pre obojsmernú dopravu do 15. septembra a druhú stranu v novembri. Ruské médiá citovali jeho slová, že jednu časť mosta budú musieť rozobrať.

Vývoj vojny na Ukrajine a vyhodnotenie krokov vlády v boji proti vysokej inflácii boli hlavnými bodmi rokovania maďarskej vlády pod vedením premiéra Viktora Orbána, uviedol jeho hovorca Bertalan Havasi.

Členovia kabinetu podľa slov hovorcu zhodnotili aktuálny vývoj vojny na Ukrajine, ako aj diplomatické kroky, ktoré sa majú v blízkej budúcnosti podniknúť v záujme mieru a prímeria.

Orbán v máji vyhlásil, že si nemyslí, že Ukrajina môže vyhrať vojnu proti Rusku. Na hospodárskom fóre v katarskej Dauhe premiér povedal, že hlavnou otázkou v tomto konflikte nie je, kto na koho zaútočil, ale čo sa stane na druhý deň ráno - "zomrú ďalší ľudia".

Podľa Orbána je preto najskôr nevyhnutné dosiahnuť prímerie a potom sa môže začať vyjednávanie o novom európskom bezpečnostnom systéme.

Havasi ďalej pripomenul, že najdôležitejšou úlohou vlády v ekonomickej oblasti je v súčasnosti znižovanie inflácie. Za týmto účelom zaviedol kabinet opatrenia, akými sú povinné cenové akcie v obchodoch, alebo zavedenie online systému sledovania cien.

Ministri vyhodnotili účinnosť opatrení boja proti inflácii a hovorili o krokoch potrebných k tomu, aby miera rastu cien bola čo najskôr jednociferná.

Miera inflácie v Maďarsku sa zmiernila aj v júni, piaty mesiac po sebe, pričom sa dostala na najnižšiu úroveň za deväť mesiacov. Aj naďalej sa však drží nad 20 percent. (TASR)

Ruský súd uznal šéfa jednej z popredných spoločností pre kybernetickú bezpečnosť v krajine za vinného z velezrady a odsúdil ho na 14 rokov odňatia slobody. Proces s Iliom Sačkovom sa uskutočnil za zatvorenými dverami.

Pri procesoch v prípade velezrady je to bežné.

O Sačkovovom prípade je verejne známych veľmi málo informácií. Zatkli ho v septembri 2021 a podľa správ bol podozrivý z odovzdávania štátnych tajomstiev.

Sačkov je zakladateľ Group-IB, ktorá sa špecializuje na boj proti kybernetickým útokom a online podvodom, ako aj vyšetrovanie kybernetických trestných činov. Klientmi firmy sú popredné ruské banky a spoločnosti vrátane tých štátnych. (SITA)

Do Česka dorazili prvé dva bojové vrtuľníky AH-1Z Viper. Praha si od Spojených štátov objednala 12 nových vrtuľníkov systému H-1 (teda Viper a Venom). Ako ocenenie pomoci Ukrajine jej USA darujú ďalších osem zmodernizovaných strojov.

Vrtuľníky priviezlo nákladné lietadlo C-17 Globemaster na 22. základňu vrtuľníkového letectva v Náměšti nad Oslavou na Vysočine, informoval český rezort obrany.

Do polovice septembra základňa podľa rezortu prevezme ďalšie dva Vipery a prvé dva Venomy UH-1Y.

Dodanie amerických vrtuľníkov je podľa ministerky obrany Jany Černochovej významný moment pre modernizáciu českej armády. "Zbavujeme sa tak závislosti na ruskej technike a prechádzame na modernú západnú platformu dodanú významným spojencom," povedala.

Českí piloti a technici sa podľa rezortu obrany na nové stroje školili sedem mesiacov na základni americkej námornej pechoty Pendleton v Kalifornii. Ďalší kurz bude pokračovať v ČR pod vedením amerického mobilného výcvikového tímu počas nasledujúcich dvoch rokov.

Česko už má prvý z dvoch trenažérov, ktoré budú súčasťou simulačného centra priamo na základni. Simulátor má všetky ovládacie prvky aj zbraňové systémy ako skutočný vrtuľník.

Stroje Venom a Viper patria podľa ministerstva medzi najschopnejšie bojové a viacúčelové vrtuľníky. Boli navrhnuté s dôrazom na schopnosť prežitia v bojovej situácii. Ich hlavným cieľom pri nasadení bude plniť úlohy priamej leteckej podpory, prepravy a odsunu ranených.

Medzivládnu dohodu na nákup 12 nových vrtuľníkov systému H-1 podpísal ešte v roku 2019 minister obrany Lubomír Metnar. Spolu s darovanými strojmi bude mať ČR k dispozícii desať vrtuľníkov Venom a desať strojov Viper.

Ukrajinský minister zahraničných vecí Kuleba navštívil Libériu. Bola to prvá cesta ukrajinskej diplomacie do tejto africkej krajiny. Kuleba sa po stroskotaní čiernomorskej obilnej dohody snaží "zaistiť" vývoz ukrajinského obilia do Afriky.

"Vzhľadom na ruské vydieranie potravinami sa Ukrajina maximálne snaží získať podporu afrických krajín, aby boli za pokračovanie vývozu ukrajinského obilia cez Čierne more," povedal tento týždeň hovorca ukrajinského ministerstva zahraničných vecí Oleh Nikolenko.

Ide o tretiu Kulebovu návštevu v Afrike počas vojny s Ruskom. Tento týždeň tiež navštívil Rovníkovú Guineu, kde podľa svojich slov diskutoval o potravinovej bezpečnosti.

V rovnakom čase ako Kuleba cestuje po Afrike Rusko pripravuje v Petrohrade summit s africkými lídrami. Uskutoční sa vo štvrtok a v piatok a pravdepodobne ju poznačí ruské odstúpenie od obilnej dohody vyrokovanej Tureckom a OSN.

Umožňovala aj počas vojny vyvážať do sveta obilie z ukrajinských prístavov cez Čierne more. Smerovalo aj do chudobných krajín v Afrike, kde obyvatelia hladujú.

Kremeľ oznámil, že na summite v Petrohrade bude mať príhovor 17 afrických hláv štátov. (TASR)

Rusko posilní obrannú spoluprácu so Severnou Kóreu, uviedol ruský minister obrany Šojgu po stretnutí so svojím severokórejským náprotivkom Sun-namom.

"Som presvedčený, že dnešné rokovania prispejú k posilneniu spolupráce medzi našimi ministerstvami obrany," cituje Šojgua vo vyhlásení ruské ministerstvo obrany.

Zároveň zdôraznil, že "Severná Kórea je pre Rusko dôležitým partnerov, s ktorým zdieľa hranicu a bohatú históriu spolupráce".

Ruský rezort obrany zverejnil tiež záznam zo stretnutie Šojgua pri okrúhlom stole so severokórejskými predstaviteľmi obrany.

Rusko ako jedna z mála krajín udržuje priateľské vzťahy so Severnou Kóreou. Americké spravodajské služby tiež naznačili, že Moskva od Pchjongjangu nakupuje zbrane a muníciu.

Uniknuté spravodajské informácie vlani v septembri naznačili, že Rusko kúpilo od Severnej Kórey "milióny" delostreleckých granátov a rakiet. Vzhľadom na pokračujúcu vojnu na Ukrajine môže však Rusko podľa vojenských expertov nakúpiť od Severnej Kórey ešte viac vojenského vybavenia.

Ruská vojenská delegácia na čele so Šojguom pricestovala do Kórejskej ľudovodemokratickej republiky v utorok. Neskôr sa pripojí k skupine hostí z Číny a spoločne sa zúčastnia na oslavách výročia podpísania prímeria v kórejskej vojne. Ide o vôbec prvú zahraničnú návštevu v KĽDR od začiatku pandémie vyvolanej koronavírusom. (TASR)

Ruský prezident Putin bol "ochromený" minulomesačnou krátkou vzburou wagnerovcov napriek tomu, že ho niekoľko dní vopred upozornili na jej prípravu. Ukazujú to uniknuté spravodajské informácie.

Americký denník Washington Post napísal, že mal možnosť vidieť oficiálne dokumenty. Podľa nich ruské bezpečnostné služby varovali Putina, že šéf wagnerovcov Jevgenij Prigožin zrejme plánuje vzburu, dva či tri dni pred jej začiatkom.

Európsky bezpečnostný predstaviteľ, ktorý si želal ostať v anonymite, pre Washington Post povedal: "Putin mal čas urobiť rozhodnutie, že (vzburu) prekazí a zatkne organizátorov. Keď sa potom začala diať, nastalo ochromenie na všetkých úrovniach. Zavládlo úplné zdesenie a zmätok. Dlho nevedeli, ako majú zareagovať."

Špionážne dokumenty uvádzali, že Putinova nerozhodnosť ukazuje jeho strach ísť proti vojenskému veliteľovi, akým je Prigožin.

Tieto tvrdenia sa zhodujú s minulotýždňovými vyjadreniami šéfa americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) Williama J. Burnsa. Podľa neho to pôsobilo tak, že ruská armáda, bezpečnostné služby a predstavitelia "sa nechali bezmocne unášať udalosťami, pritom vzbura prebiehala".

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však poprel tvrdenia o "ochromení". Denníku Washington Post povedal, že ich vymysleli "ľudia, ktorí majú nula informácií". (TASR)

Ruská Čiernomorská flotila po odstúpení Ruska od obilnej dohody zmenila rozmiestnenie svojich lodí, čím sa pravdepodobne pripravuje na blokádu ukrajinských prístavov, píše v novej správe britské ministerstvo obrany.

Ruská korveta Sergej Kotov hliadkuje v oblasti medzi Bosporom a ukrajinskou Odesou. Existuje "reálna pravdepodobnosť", že táto menšia bojová loď by mohla by súčasťou skupiny blokujúcej obchodné lode, ktoré podľa Ruska smerujú na Ukrajinu.

Rusko 17. júla odmietlo predĺžiť obilnú dohodu, ktorú uzavrelo vlani s Ukrajinou za pomoci OSN a Turecka. Dohoda umožňovala vývoz obilia z ukrajinských prístavov cez Čierne more.

Jej ukončenie podľa britského ministerstva obrany zvyšuje pravdepodobnosť ozbrojených zrážok v Čiernom mori. Britský minister zahraničných vecí James Cleverly v utorok upozornil, že Rusko by mohlo vystupňovať svoje úsilie zničiť vývoz potravín z Ukrajiny a zameriavať sa na civilné lode.

Británia podľa jeho slov na toto "nehanebné správanie" upozorní na pôde Bezpečnostnej rady OSN (BR OSN) "Rusko musí prestať držať svetové zásoby potravín ako rukojemníkov a vrátiť sa k dohode," dodal Cleverly na sociálnej sieti. (TASR)

Diplomatický servis českého ministerstva zahraničných vecí podal žalobu na Rusko. V prípade ide o vydanie bezdôvodného obohatenia za viac ako 53 miliónov českých korún, keď ruská ambasáda využívala pozemky na iné než diplomatické účely.

K podaniu žaloby podľa šéfa českej diplomacie Jana Lipavského ministerstvo pristúpilo, pretože na predžalobné výzvy neprišla zo strany Ruska žiadna reakcia. Lipavský už v máji avizoval, že ČR bude od Ruska vyžadovať vydanie bezdôvodného obohatenia.

Česká vláda v polovici mája zrušila uznesenia, ktoré umožňovali Rusku bezplatne využívať niektoré pozemky v Prahe. Medzi rokmi 1970 a 1982 ich uzavreli vlády vtedajšieho komunistického Československa a Sovietskeho zväzu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Vypadnite z Ukrajiny, zareagovala Praha na ruské hodnotenie ľudských práv v Česku Čítajte 

Český minister zahraničných vecí vtedy uviedol, že Rusko v Česku vlastní 42 budov. Mnohé z nich však neslúžia na diplomatické účely a podľa zistení médií ich využíva aj na komerčné účely, napríklad prenajíma byty, kancelárie či prevádzkuje hostel.

Okrem nájmu na nasledujúce obdobie premiér Petr Fiala vyhlásil, že ČR chce od Ruska získať nájom aj tri roky spätne. Na to Rusko reagovalo slovami, že podnikne odvetné kroky.

"Požiadavka českých úradov, aby sme platili nájomné, a to ešte aj spätne, sa podobá vydieraniu na štátnej úrovni a porušuje ustanovenia Viedenského dohovoru o diplomatických stykoch z roku 1961," uviedla v máji hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová.

Diplomatický servis je príspevková organizácia Ministerstva zahraničných vecí ČR. Jej hlavnou úlohou je správa a hospodárenie s nehnuteľným majetkom ČR a jeho poskytovanie najmä zastupiteľským úradom iných štátov. (TASR)

Ukrajinskí vojaci oslobodili na juhu krajiny územie v okolí dediny Staromajorske v Doneckej oblasti, oznámil hovorca generálneho štábu ukrajinských ozbrojených síl Andrij Kovaľov. Staromajorske leží asi 100 kilometrov od Azovského mora.

„Ukrajinské jednotky mali úspech v oblasti Staromajorske na južnom fronte,“ vyhlásil Kovaľov a podotkol, že obranné sily získavajú oporu na dosiahnutých hraniciach. V tom istom čase sa podľa neho ruskí okupanti neúspešne pokúšali získať stratenú pozíciu severovýchodne od dediny Robotyne.

Kovaľov dodal, že Rusi naďalej kladú silný odpor, presúvajú jednotky a aktívne využívajú zálohy. (SITA)

Po ruských raketových útokoch neďaleko Chersonu zahynuli dvaja ľudia, keď raketa zasiahla bytový dom a farmársky podnik v Kachovskom okrese. Oblasť na juhu Ukrajiny čelila intenzívnemu ostreľovaniu.

Gubernátor oblasti Olexandr Prokudin na platforme Telegram oznámil, že Chersonskú oblasť zasiahlo 55 ruských striel, ktoré spôsobili zranenia najmenej trom ľuďom. (TASR)

Moldavsko zníži počet diplomatických pracovníkov Ruska na svojom území. Nie je jasné, koľko ľudí bude môcť na ruskej ambasáde zostať, a ani to, odkedy bude obmedzenie platiť.

Moldavsko si v utorok predvolalo ruských diplomatov vrátane veľvyslanca Olega Vasnecova na základe správ v médiách, že ruské veľvyslanectvo si v Kišiňove nainštalovalo na svojej streche 28 satelitných antén a komunikačných zariadení, ktoré môžu byť použité na špionáž.

Takéto zariadenia sú údajne aj na susednej obytnej budove pre zamestnancov ruského veľvyslanectva.

Vzťahy medzi Ruskom a Moldavskom sú napäté od februára 2022, keď Rusko napadlo Ukrajinu. Moskva má pritom svojich vojakov v separatistickom moldavskom regióne Podnestersko, ktoré priamo hraničí s Ukrajinou.

Prozápadná vláda v Kišiňove sa obáva, že Moldavsko by sa mohlo stať ďalšou obeťou ruskej imperialistickej politiky.

Agentúra TASS citovala šéfa ruskej diplomatickej misie v Moldavsku, podľa ktorého rozhodnutie obmedziť ruský diplomatický personál oslabuje možnosť dialógu medzi oboma krajinami.

Moldavské ministerstvo zahraničných vecí vyhlásilo, že spomínané satelitné antény a komunikačné zariadenia sú "zahraničným zasahovaním" do vnútorných záležitostí Moldavska. A označilo to za "priamy problém pre nezávislosť a národnú bezpečnosť" štátu. (TASR)

Britský parlamentný výbor pre zahraničné veci ostro kritizoval vládu Spojeného kráľovstva za to, že podcenila nebezpečný nárast aktivít ruskej žoldnierskej Wagnerovej skupiny.

Ako referuje spravodajský web BBC, medzistranícky výbor poslancov obvinil vládu zo „žalostného nepochopenia“ aktivít wagnerovcov v Afrike.

„Sme hlboko znepokojení žalostným nepochopením Wagnerovho vplyvu mimo Európy zo strany vlády, najmä ich ovládania afrických štátov,“ uviedla predsedníčka výboru Alicia Kearns.

Správa výboru spomína dovedna sedem štátov, v ktorých boli zistené vojenské aktivity Wagnerovej skupiny, a to Ukrajina, Sýria, Stredoafrická republika, Sudán, Líbya, Mozambik a Mali.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Wagnerovci pôsobili v Líbyi relatívne beztrestne. Teraz čelia žalobe žoldnieri aj Prigožin Čítajte 

Wagnerovci vyvinuli v týchto afrických krajinách veľmi úspešný a ziskový obchodný model, ktorým obohatili seba a svojich klientov, najmä na úkor miestneho obyvateľstva.

Správa výboru taktiež zverejnila dôkazy poskytnuté vysokopostaveným „prebehlíkom“ z radov wagnerovcov, ktorý odhalil, že táto organizácia sa chválila tým, že učila miestne policajné orgány v Stredoafrickej republike, ako mučiť civilných zajatcov.

Mali je zasa ukážkovým príkladom krajiny, kde Wagnerova skupina úspešne nahradila západné sily vedené Francúzskom. Wagnerovci majú v Mali taktiež sympatie tamojšej autokratickej vlády, ktorá nedávno prevzala moc v krajine.

„Tam, kde odchádza Západ, sa nasťahujú wagnerovci, ktorí vidia príležitosť obohatiť sa na chaose a utrpení iných,“ uvádza sa v správe.

Výbor sa tiež zamýšľa nad tým, ako by mala postupovať britská vláda. „Sankcie nestačia. Spojené kráľovstvo musí označiť Wagnerovu skupinu za teroristickú organizáciu,“ skonštatovala Kearns. (SITA)

Predstavitelia amerických tajných služieb upozornili, že Rusko s pomocou Iránu buduje v krajine zariadenie na výrobu dronov, ktoré by po dokončení mohlo mať významný vplyv na vojnu na Ukrajine.

Analytici z Agentúry pre obranné spravodajstvo povedali malej skupine novinárov, že zariadenie na výrobu dronov, ktoré v súčasnosti budujú, by malo Rusku poskytnúť nové zásoby dronov, ktoré sú „rádovo väčšie“ ako tie, ktoré doteraz dokázalo získať od Iránu.

V tejto súvislosti varovali, že po dokončení zariadenia, pravdepodobne začiatkom budúceho roka, by mohli mať nové drony významný vplyv na konflikt.

CNN pripomína, že v apríli Spojené štáty zverejnili satelitnú snímku plánovaného miesta údajnej továrne na výrobu dronov, ktorá sa nachádza v ruskej špeciálnej ekonomickej zóne Alabuga, asi 970 kilometrov východne od Moskvy. Irán podľa analytikov pravidelne prepravuje do Ruska vybavenie, ktoré má pomôcť pri výstavbe zariadenia. (SITA)

Poľsko kúpi od Švédska dve lietadlá včasného varovania, aby chránilo východné krídlo NATO, oznámil minister obrany Blaszczak. Tento rok plánujú investovať do obrany a modernizácie armády približne štyri percentá HDP.

Poľsko podpísalo so Švédskom zmluvu na nákup dvoch tzv. lietajúcich stredísk velenia a riadenia (AEW&C) Saab 340 AEW-300 v hodnote asi 600 miliónov švédskych korún (približne 52,4 milióna eur).

"Vďaka tomuto sa posilní východné krídlo NATO a poľský vzdušný priestor bude viac zabezpečený," uviedol v utorok Blaszczak.

Systém včasného varovanie sa skladá z lietadla Saab 340 a radaru Erieye. Zmluva okrem toho tiež zahŕňa pozemné vybavenie a logistiku a podporné služby. (TASR)

Na juhu Ukrajiny, vrátane čiastočne okupovanej Záporožskej a Chersonskej oblasti, bol vyhlásený letecký poplach. (The Guardian)

Zahraniční partneri Ukrajiny poskytnú Kyjevu viac ako 244 miliónov dolárov pre civilné organizácie na odstraňovanie mín. Uviedla to ukrajinská vicepremiérka a ministerka pre ekonomický rozvoj a obchod Svyrydenková.

Konštatovala, že Ukrajina dosiahla dohody s výrobcami v Európe, vrátane chorvátskej firmy DOK-ING a dánskej spoločnosti Hydrema, o výrobe vybavenia na odmínovanie na Ukrajine. (SITA)

Ruský útok na ukrajinský prístav Reni na Dunaji v Odeskej oblasti mierne poškodil rumunská loď, píše portál HotNews s odvolaním sa na rumunské ministerstvo zahraničia.

Rezort konštatoval, že poškodenie rumunskej lode v prístave Reni prešetril zástupca generálneho konzulátu v Odese. Dodal, že nijakí rumunskí občania neboli zranení.

Ukrajinská armáda uviedla, že terčom ruského útoku v noci z nedele na pondelok bola infraštruktúra prístavu na Dunaji. Útok zničil sklad s obilím. (SITA)

Ruská vojenská delegácia na čele s ministrom obrany Šojguom pricestovala do Severnej Kórei. Agentúra Reuters doplnila, že ruská delegácia sa pripojí k skupine hostí z Číny. (TASR)

Británia má informácie, podľa ktorých by ruská armáda mohla útočiť aj na civilnú lodnú dopravu v Čiernom mori, uviedla britská veľvyslankyňa pri OSN Barbara Woodwardová. Premiér Rishi Sunak ich odovzdal ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému.

"Naše informácie naznačujú, že Rusko nastražilo v blízkosti ukrajinských prístavov ďalšie námorné míny. Súhlasíme so Spojenými štátmi, že ide o pokus (vlastného) ospravedlnenia a hodenia viny na Ukrajinu v prípade akéhokoľvek útoku na civilné lode v Čiernom mori," povedala Woodwardová novinárom.

Rusko minulý pondelok odmietlo predĺžiť obilnú dohodu, ktorá v čase prebiehajúcej vojny umožňovala bezpečný vývoz obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Platnosť predmetnej dohody, ktorú vlani pomohli sprostredkovať OSN a Turecko, skončila v noci na 18. júla.

Ruské ministerstvo obrany následne oznámilo, že od 20. júla označí všetky lode v Čiernom mori smerujúce do ukrajinských prístavov za potenciálnych prepravcov vojenského nákladu a bude ich pokladať za nepriateľské plavidlá. Kyjev reagoval varovaním pre lode smerujúce do prístavov kontrolovaných Ruskom.

Bezpečnosť čiernomorských prístavov je kľúčom k mieru a stabilite na globálnom potravinovom trhu a svet o tom vie, povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. O bezpečnosti ukrajinských prístavov a vývoze obilia má v stredu rokovať aj novovytvorená Rada NATO - Ukrajina.

Na žiadosť Zelenského sa zídu veľvyslanci 31 členských krajín Severoatlantickej aliancie (NATO) a Ukrajiny, aby diskutovali o aktuálnej situácii v bojovej zóne predovšetkým v súvislosti s nedávnym odstúpením Ruska od čiernomorskej obilnej dohody, ktorá umožňovala vývoz obilia z ukrajinských prístavov.

Dohoda umožňovala Kyjevu vyviesť napriek ruskej vojenskej agresii takmer 33 miliónov ton obilia a poľnohospodárskych produktov do ostatných krajín. Po vypršaní platnosti dohody ju však Rusko nepredĺžilo a opakovane bombardovalo predovšetkým ukrajinské prístavné mesto Odesa.

Zelenskyj sa v pravidelnom videoposolstve dotkol aj utorkového vznesenia obvinenia voči dvom bývalým poslancom ukrajinského parlamentu za vlastizradu.

"Nikto neodpustí poslancom, sudcom, 'vojenským komisárom' či iným funkcionárom, že sa postavili do opozície voči štátu. Niekomu ide počas vojny o ostrovy a letoviská, iný chce načrieť do vrecka na vojenskom odvodovom úrade, ďalšiemu ide o úplatky na súdoch. Pre každého verejného činiteľa je to zrada štátnych princípov, zrada záujmov spoločnosti," upozornil Zelenskyj na sociálnej sieti Facebook.

Bezpečnostná služba Ukrajiny (SBU) vzniesla obvinenie voči bývalému poslancovi ukrajinského parlamentu Jevhenijovi Murajevovi. Ďalšieho bývalého poslanca Najvyššej rady Olexandra Ponomariova vzal súd v Kyjeve na dva mesiace do vyšetrovacej väzby. Obaja sú podozriví z vlastizrady. (TASR)

České úrady sa podľa ruskej diplomacie zapájajú do "deštruktívnych zahraničnopolitických akcií" miesto toho, aby riešili "chronické problémy" vlastnej krajiny. Vypadnite z Ukrajiny, zareagovala Praha. (TASR)