Ukrajina Rusko Online: Zelenskyj odvolal veľvyslanca v Londýne, ruské úrady zatkli nacionalistu Girkina

Predsedníčka Európskej komisie von der Leyenová ocenila "úžasný" pokrok, ktorý Ukrajina dosiahla pri prijímaní reforiem. Tie sa mali týkať boja proti korupcii, ochrany práv menšín a zabezpečenia nezávislého súdnictva.

EÚ vlani udelila Ukrajine štatút kandidátskej krajiny, pričom si stanovila sedem podmienok na začatie prístupových rokovaní. Okrem iného je medzi nimi i reforma ukrajinského súdnictva a obmedzenie korupcie, prijatie opatrení proti praniu špinavých peňazí a zabezpečenie práv menšín.

"Ukrajina pracuje na balíku reforiem "od nezávislosti súdnictva po boj proti korupcii, od práv menšín po slobodu médií," povedala von der Leyenová na podujatí v New Yorku.

"Musím povedať, že je úžasné vidieť, ako rýchlo a odhodlane Ukrajina zavádza tieto reformy i napriek vojne. Bránia svoju krajinu a prijímajú reformy," dodala šéfka komisie, no nešpecifikovala nijaké konkrétne opatrenia, ktoré mala na mysli. (TASR)

Zakladateľ Wagnerovej skupiny Prigožin by sa mal obávať o svoju bezpečnosť. Skonštatoval to americký minister zahraničných vecí Blinken. Poukázal pri tom na viaceré záhadné úmrtia kritikov Kremľa. 

„Na mieste pána Prigožina by som bol naďalej veľmi znepokojený. NATO má politiku otvorených dverí, Rusko má politiku otvorených okien. A na to sa musí veľmi sústrediť,“ vyjadril sa Blinken na bezpečnostnom fóre v Aspene v americkom Colorade.

Podľa Blinkena je síce ťažké určiť, ako veľmi ruského vodcu Putina oslabila Prigožinova krátka vzbura z minulého mesiaca, ale zopakoval, že v Putinovej moci sú „trhliny“. (SITA)

Ukrajinský prezident Zelenskyj odsúdil ruský delostrelecký útok v Donecku. Konštatoval, že útok zabil dve deti a poškodil školu. 

"Rusko dnes zabilo ďalšie dve deti. Zomrelo dievča narodené v roku 2007 a chlapec narodený v roku 2013. V Černihovskej oblasti bola obec Honcharivske zasiahnutá raketou. Zahynuli dve ženy, prebieha búranie sutín... Poškodený bol kultúrny dom, škola, obytné budovy," povedal Zelenskyj vo videu. 

V oblasti Černigiv na severe Ukrajiny, guvernér Chaus informoval, že po ruskom ostreľovaní našli mŕtveho zamestnanca kultúrneho centra. Guvernér Kiper v regióne Odesa na juhu Ukrajiny uviedol, že z celkového počtu 21 ľudí zranených pri útokoch ruských rakiet a dronov za posledné štyri dni sú štyria ľudia stále hospitalizovaní.

Ukrajinskí vojaci sa zúčastňujú na výcviku v Škótsku. V rámci výcviku ich špecialisti z radov britského Kráľovského vojenského námorníctva (Royal Navy) učia zneškodňovať míny a ďalšie nástrahy.

Cieľom je zaistiť bezpečnosť pre obyvateľov Ukrajiny po skončení vojny. 

Príslušníci Royal Navy Ukrajincov učia, ako zneškodňovať ruské bomby, míny a ďalšie nástrahy v ukrajinských mestách, riekach, jazerách a na poliach.

Výcvik sa uskutočňuje v severozápadnej časti Škótskej vysočiny. Experti využívajú vody jazera Loch Ewe a odovzdávajú svoje vedomosti a skúsenosti potápačom ukrajinského námorníctva a ďalšiemu personálu.

Tento výcvik je súčasťou podpory, ktorú Británia poskytuje Ukrajine čeliacej ruskej invázii. Na výcviku Ukrajincov sa podieľajú aj ďalší spojenci v NATO vrátane USA, Belgicka, Francúzska i Gruzínska, ktoré nie je členom Aliancie. (TASR)

Po odstúpení od zasadnutia Bezpečnostnej rady OSN sa Bulharsko rozhodlo vyslať na Ukrajinu približne 100 obrnených transportérov. Krajina tak urobí v rámci prvej zásielky ťažkej techniky balkánskej krajiny do Kyjeva.

Bulharský parlament – ​​148 hlasmi za a 52 proti – schválil návrh novej proeurópskej vlády poslať vozidlá spolu s výzbrojou a náhradnými dielmi. Vláda v osemdesiatych rokoch kúpila rôzne modely nosičov BTR sovietskej výroby, ktoré sa však nikdy nepoužili.

 "Toto vybavenie už nie je pre potreby Bulharska potrebné a môže byť vážnou podporou pre Ukrajinu v boji za zachovanie nezávislosti a územnej celistvosti krajiny po neoprávnenej a nevyprovokovanej ruskej agresii," uviedol bulharský parlament vo svojom rozhodnutí.  

Bulharsko, ktoré je členom EÚ a NATO, má na sklade veľké množstvo zbraní sovietskeho typu, ktoré Ukrajina chce, a tiež pre ne vyrába muníciu. Krajina však zostáva historicky a kultúrne veľmi blízko Moskve a je hlboko rozdelená v otázke posielania pomoci Ukrajine (The Guardian)

Igor Strelkov zostane vo väzbe do 18. septembra. Rozhodol o tom súd v Moskve. Stúpenec vojny proti Ukrajine v poslednom čase čoraz ostrejšie kritizoval ruské vojenské velenie aj ruského prezidenta Putina.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kritizoval ruské velenie. Zatkli bývalého vodcu separatistov na Donbase Girkina Čítajte 

V prípade odsúdenia mu môže hroziť trest päť rokov. Jeho zatknutie vraj nasledovalo po udaní od bývalého príslušníka wagnerovcov. Igor Strelkov, ktorý je bývalý dôstojník tajnej služby a má prezývku Girkin, bol kľúčovou postavou pri ruskom obsadení ukrajinského Krymu, neskôr organizoval jednotky samozvanej Doneckej ľudovej republiky.

Vyhrážky voči civilným lodiam v Čiernom mori sú neakceptovateľné, uviedla námestníčka generálneho tajomníka OSN DiCarlová. Reagovala tak na vyhlásenia Ruska a Ukrajiny po tom, ako sa Moskva rozhodla odstúpiť od čiernomorskej obilnej dohody. 

"Hrozby týkajúce sa možného cielenia (útokov) voči civilným plavidlám vo vodách Čierneho mora sú neprijateľné... Znepokojujú nás aj správy o námorných mínach rozmiestnených v Čiernom mori, ktoré ohrozujú civilnú plavbu," povedala námestníčka generálneho tajomníka OSN pre politické záležitosti DiCarlová na zasadnutí Bezpečnostnej rady (BR) OSN.

"Dôrazne žiadame, aby ste sa zdržali akejkoľvek ďalšej rétoriky alebo konania, ktoré by mohlo zhoršiť už aj tak nebezpečnú situáciu," odkázala.

DiCarlová dodala, že odstúpenie Ruska od obilnej dohody "spolu s bombardovaním dôležitých prístavov ešte znásobí krízu". OSN bude podľa jej slov pokračovať vo svojich snahách, aby sa ukrajinské a ruské obilie mohlo dostať na svetový trh. (TASR)

Francúzsko si je vedomé skutočností, ktoré môžu naznačovať určitú čínsku pomoc Rusku v jeho vojne proti Ukrajine. Na bezpečnostnom fóre v Aspene to povedal Bonne - poradca francúzskeho prezidenta Macrona.

Na otázku spravodajskej televízie CNN, či má Západ nejaké dôkazy o tom, že Čína poskytuje Rusku vojenskú pomoc, odvetil: „Áno, existujú náznaky, že robia veci, ktoré by sme chceli, aby nerobili.“ Na objasňujúcu otázku, či sú to zbrane, poradca uviedol, že skutočnosti o „rozsiahlom zásobovaní vojenských spôsobilostí“ sú známe.

Francúzski predstavitelia neskôr objasnili, že Bonne mal na mysli technológiu dvojakého použitia a nesmrtiacu vojenskú pomoc, ako sú prilby a nepriestrelné vesty.

Na ďalšiu otázku, čo by spojenci chceli, aby Čína nerobila, poradca povedal, že vojenskú aj ekonomickú pomoc Rusku. „Najviac potrebujeme, aby sa Čína zdržala. Aby pochopila, že vojna na Ukrajine je konfliktom globálneho rozsahu a nemôžeme dovoliť, aby Ukrajina prehrala, či už z princípu alebo z iných dôvodov. Pre nás je na Ukrajine v stávke oveľa viac ako jej suverenita. Do veľkej miery ide o stabilitu vo svete,“ poznamenal Bonne. (SITA)

Ruská prokuratúra žiada pre Igora Girkina uvalenie vyšetrovacej väzby. Bývalý vodca separatistov na Ukrajine a tvrdý kritik Kremľa je obvinený z podnecovania k extrémizmu.

Prominentný a sledovaný nacionalista, známy aj ako Igor Strelkov, otvorene kritizoval vládu aj armádu za vedenie vojny na Ukrajine.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kritizoval ruské velenie. Zatkli bývalého vodcu separatistov na Donbase Girkina Čítajte 

V prípade dokázania viny mu hrozí až päť rokov väzenia, informujú ruské agentúry TASS a RIA.

Na Ukrajine bojujú na ruskej strane aj nepálski gurkhovia. V začlenení do ruských ozbrojených zložiek im pomáha, že doma prešli náročným výcvikom, pre ktorý sú už viac ako dvesto rokov vyhľadávaní aj pri nábore v iných armádach. (SME)

Ruská prokuratúra navrhla trest odňatia slobody na 18 rokov pre ruského podnikateľa Iľju Sačkova, zakladateľa ruskej spoločnosti Group-IB, ktorá sa špecializuje na počítačovú bezpečnosť. Je obvinený z vlastizrady.

"Štátna prokuratúra žiada, aby bol Sačkov odsúdený na 18 rokov väzenia," uviedol jeho právny zástupca Sergej Afanasiev, ktorého citovali ruské tlačové agentúry.

Očakáva sa, že súd v Moskve oznámi verdikt 26. júla.

Group-IB sa od roku 2003 venuje vyvíjaniu riešení na odhaľovanie a prevenciu kybernetických útokov a spolupracuje s Interpolom a niekoľkými ďalšími globálnymi inštitúciami.

Group-IB uviedla, že jej zamestnanci "sú presvedčení o nevine" zakladateľa spoločnosti.

Sačkova (37) zadržali v roku 2021 po tom, ako americký prezident Joe Biden tlmočil ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi obavy, že Moskva umožňuje, aby v krajine prekvitala počítačová kriminalita namierená proti západným krajinám.

Prípady týkajúce sa vlastizrady sa v Rusku zvyčajne utajujú a pojednávania sa konajú za zatvorenými dverami.

Bieloruský prezident Lukašenko sa 23. júla v Rusku stretne s Vladimirom Putinom. Témami majú byť bezpečnostné otázky, ekonomická spolupráca, implementácia spojeneckých programov a postup proti sankciám, tvrdí Lukašenkova tlačová služba. (SITA)

Ruské ostreľovanie si vyžiadalo životy dvoch detí v Doneckej oblasti. Útok okolo 15. hodiny miestneho času zasiahol obec Družba, napísal guvernér Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko. (Kyiv Independent)

Ukrajinská štátna energetická spoločnosť Ukrenerho obnovuje možnosť exportu elektriny na Slovensko. Prvá aukcia na distribúciu prenosovej kapacity bola naplánovaná na piatok, s množstvom 200 megawattov.

Termínom dodania v nedeľu 23. júla od 9:00 do 14:00.

Ukrenerho a Slovenská elektrizačná prenosová sústava podpísali dohodu, ktorá definuje postup pri držbe a rozdeľovaní prostriedkov z aukcií na prístup k medzištátnym prepojovačom medzi prevádzkovateľmi oboch energetických sústav.

Spoločnosť dodala, že pre neustále riziká z ostreľovania je prístup k medzištátnym prechodom pridelený len na krátkodobé obdobie v denných aukciách. Po vykonaní potrebných zmien v legislatíve a schválení Národnou energetickou regulačnou komisiou má Ukrajina možnosť začať vyvážať elektrinu na Slovensko.

„Vnútroštátna elektrina sa bude vyvážať len počas tých hodín dňa, keď je v elektrizačnej sústave prebytok vyrobenej elektriny. Vývoz je možný napríklad v ranných a popoludňajších hodinách, keď je produkcia solárnych elektrární najvyššia. Vo večerných hodinách, keď nefungujú solárne elektrárne a v elektrizačnej sústave je schopnosť elektrární pokryť vysokú spotrebu elektriny obmedzená, zostáva potreba dovozu,“ vysvetlila spoločnosť Ukrenerho.

Tá neponúkala kapacitu na export elektriny na Slovensko od 21. apríla. Predtým dosahovala 200 megawattov za hodinu, pričom táto kapacita bola vždy plne vykúpená obchodníkmi. (SITA)

V Rusku bude vojenská služba naďalej povinná pre mužov od 18 rokov. Tamojší poslanci totiž upustili od návrhu, aby sa dolná hranica odvodového veku zvýšila na 21 rokov.

S návrhom na zvýšenie dolnej vekovej hranice pre odvody brancov prišiel predseda branného výboru ruskej Štátnej dumy Andrej Kartapolov.

Vojenská služba mala byť podľa nich povinná pre Rusov vo veku 21 – 30 rokov namiesto súčasných 18 – 27 rokov.

"Rozhodlo sa, že dolná hranica odvodového veku zostane 18 rokov, pretože to je presne ten vek, keď chce ísť veľa chlapcov slúžiť do armády," povedal teraz Kartapolov podľa agentúry TASS.

Povinná vojenská služba je v Rusku už dlho citlivou témou. Mnohí Rusi robia všetko pre to, aby sa vyhli prevzatiu povolávacieho rozkazu, a tým aj odvodu do armády.

Z Ruska už takto utiekli státisíce občanov, ktorí nechceli byť odvedení a následne vyslaní do bojov na Ukrajine, približuje The Guardian. Nábory brancov prebiehajú v Rusku dvakrát ročne. (TASR)

Turecký prezident Erdogan verí, že jeho plánované rozhovory s ruským prezidentom Putinom v auguste by mohli viesť k obnoveniu čiernomorskej obilnej dohody.

Zároveň vyzval západné krajiny, aby zvážili požiadavky Ruska v tejto záležitosti.

"Koniec čiernomorskej obilnej dohody bude mať sériu následkov – od zvýšenia svetových cien potravín až po ich nedostatok v určitých regiónoch a potenciálne to povedie k novým migračným vlnám," povedal Erdogan novinárom na palube lietadla pri návrate zo Severného Cypru.

"Verím, že dôkladnou diskusiou o tejto záležitosti s prezidentom Putinom môžeme zabezpečiť pokračovanie tohto humanitárneho úsilia," dodal.

"Sme si vedomí toho, že prezident Putin má isté očakávania aj od západných krajín, a je kľúčové, aby tieto krajiny v tomto smere podnikli určité kroky," povedal Erdogan. (TASR)

Ruské útoky na ukrajinské prístavné mesto Odesa si za uplynulých päť dní vyžiadali 21 zranených. oznámil šéf odeskej oblastnej vojenskej správy Oleh Kiper.

„V období 17. - 21. júla bolo v dôsledku ruských raketových a dronových útokov na územie Odeskej oblasti zranených 21 ľudí, 14 z nich, vrátane dvoch detí, bolo hospitalizovaných v meste a oblasti,“ napísal na komunikačnej platforme Telegram.

Štyria zo zranených, so stredne ťažkými zraneniami, podľa Kipera boli v nemocnici aj v piatok. (SITA)

Rozhovory o obnovení obilnej dohody neprebiehajú, uviedol námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Veršinin. Dodal, že Rusko požiadalo o inšpekciu všetkých lodí smerujúcich do ukrajinských čiernomorských prístavov. (Sky News)

Na polostrove Krym by mohlo vzniknúť centrum špičkových technológií a inovácií podobné ako Silicon Valley v USA, povedal ukrajinský minister digitálnej transformácie Mychajlo Fedorov.

„Prezident má nápad postaviť na Kryme projekt podobný Silicon Valley - so supertechnologickou univerzitou, firmami, ktoré tam pracujú po celý rok, a tak ďalej,“ poznamenal Fedorov a doplnil, že sám by bol veľmi rád, keby sa celá Ukrajina stala takýmto Silicon Valley.

„Podobné centrá sa objavia, ak správne vytvoríme politiku a tiež keď vyhráme, vyriešime bezpečnostné problémy a infraštruktúrne sa budeme rozvíjať,“ zhrnul Fedorov.

Silicon Valley je popredné svetové centrum high-tech spoločností, ktoré sa nachádza na západe Kalifornie v oblasti miest San Francisco a San Jose.

Akýmsi intelektuálnym „ústredím“ Silicon Valley sa stala Stanfordská univerzita, ktorá vo svojich radoch každoročne privíta okolo sedemtisíc študentov a osemtisíc postgraduálnych študentov.

V Silicon Valley majú hlavné sídlo také popredné technologické spoločnosti ako Adobe, AMD, Apple, Cisco, Facebook, Google, Hewlett-Packard, Intel, Nvidia, Oracle, Yahoo! či Xerox. (SITA)

Ukrajina hlási oslobodené územia, ale aj straty zbraní, vrátane západných. Určite nie je realistické predpokladať, že by sa v rámci tejto protiofenzívy Ukrajine podarilo oslobodiť všetky Ruskom okupované územia, hovorí analytik. (SME)

Ukrajinský prezident Zelenskyj očakáva výsledky inšpekcie armádnych funkcionárov do konca júla. Nariadil ju v júni po tom, ako vyšlo najavo, že rodina šéfa vojenského úradu v Odese Jevhena Borysova má v Španielsku majetok v hodnote 4,5 milióna dolárov. (Kyiv Independent)

Rusko sa útokmi na ukrajinské prístavy snaží znížiť globálne dodávky obilia a ďalších surovín a zvýšiť tak ich ceny v očakávaní, že viac zarobia na svojom exporte, vyjadril sa britský vojenský analytik Sean Bell.

„Vplyv vyšších cien obilia na Západe nie je výrazný, ale má zničujúci dopad na tých najzraniteľnejších na svete. Mnoho afrických krajín, vrátane tých, ktoré sú spriaznené s Ruskom, budú v dôsledku ruských útokov na ukrajinskú infraštruktúru v prístavoch trpieť najviac, Zo strany Ruska je to veľmi cynické konanie, ktoré bude mať obrovské globálne dôsledky, najmä pre tých najzraniteľnejších," vysvetlil bývalý člen britského vojenského velenia.

„Medzitým Rusko vyhlásilo, že je pripravené dohodnúť sa na novej dohode o exporte obilia cez Čierne more, ak budú splnené jeho požiadavky. Ruské útoky na Odesu však vyzerajú tak, že ich cieľom je zničiť schopnosť Ukrajiny vyvážať obilie. Prebieha pritom žatva a blíži sa čas, keď by mal export poľnohospodárskych komodít z Ukrajiny prudko vzrásť," doplnil Sean Bell, (Sky News)

Ruská centrálna banka zvýšila svoju hlavnú úrokovú sadzbu o 100 bázických bodov na 8,5 percenta, pričom signalizovala, že ju bude posúvať smerom nahor aj na ďalších zasadnutiach.

Centrálna banka sprísnila menovú politiku prvýkrát od ukončenia svojho cyklu znižovania sadzieb v septembri 2022. Upozornila, že v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom sa výrazne zvýšili inflačné riziká vzhľadom na oslabovanie ruského rubľa, ktorý je pod tlakom, keďže slabý vývoz obmedzil prílev devíz.

Banka očakáva, že miera inflácie dosiahne tento rok päť až 6,5 percenta a počas roka 2024 bude postupne klesať smerom k štyrom percentám. (TASR)

Kremeľ vyhlásil, že Ukrajina vytvára nebezpečenstvo pre civilnú lodnú dopravu v Čiernom mori. Ukrajinské jednotky tam totiž podľa Moskvy podnikajú teroristické útoky, povedal hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Peskov to vyhlásil po tom ako, ruské rakety zasiahli v noci na piatok sklady s obilím v Odeskej oblasti, na ktorú útočili už štvrtú noc po sebe.

Podľa Kyjeva Rusi po odstúpení od tzv. obilnej dohody zámerne útočia na odeský prístav a jeho okolie, aby znemožnili akékoľvek pokusy o vývoz ukrajinského obilia cez Čierne more. Pri intenzívnych ruských útokoch z posledných dní boli zničené už tisíce ton obilia.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že od štvrtka bude všetky lode v Čiernom mori smerujúce do ukrajinských prístavov považovať za potenciálnych prepravcov vojenského nákladu.

Zároveň označilo bližšie nešpecifikované oblasti na severozápade a juhovýchode Čierneho mora "za dočasne nebezpečné pre plavbu" a varovalo pred akýmkoľvek vytýčením plavebných trás v Čiernom mori bez súhlasu Moskvy.

Na otázku novinárov, či sú v ohrození aj lode prevážajúce ruskú ropu a ďalšie tovary, Peskov reagoval, že toto rozhodnutie je v kompetencii príslušných vládnych inštitúcií. (TASR)

Útok na Bielorusko by bol útokom na Rusko, vyhlásil ruský prezident Putin, ktorý si myslí, že takú ambíciu má najmä Poľsko. Varoval, že Kremeľ bude reagovať na agresiu proti Bielorusku všetkými prostriedkami, ktoré má k dispozícii.

Komentár ruského prezidenta prichádzajú po presune časti poľskej armády k hraniciam s Bieloruskom v reakcii aktivity Wagnerovej skupiny v Bielorusku.

Putin obvinil Poľsko, že má územné ambície v častiach bývalého Sovietskeho zväzu. Na adresu poľských lídrov povedal, že „zabudli“, že „západná časť Poľska je darom Stalina pre krajinu“.

Putin v prejave obvinil Západ z podnecovania vojny na Ukrajine a dodal, že západné zbrane dodané Ukrajine na bojisku „dobre horia“.

Obviňuje tiež Poľsko zo snahy vytvoriť koalíciu pod záštitou NATO, ktorá by chcela zasiahnuť do bojov na Ukrajine.

Po zasadnutí Bezpečnostnej rady doplnil, že ukrajinská ofenzíva nemá žiadny účinok.

Predseda obranného výboru ruskej Štátnej dumy Andrej Kartapolov vyhlásil, že Moskva by mohla použiť žoldnierov z Wagnerovej skupiny nachádzajúcich sa v Bielorusku na inváziu do Suwalského koridoru, pretože Rusko „potrebuje“ pre seba tento pás územia v poľsko-litovskom pohraničí.

Suwalský koridor predstavuje prvý kontaktný bod medzi silami Ruska a NATO a západní vojenskí plánovači varovali, že by mohol byť jedným z prvých cieľov Moskvy, ak by sa niekedy rozhodla eskalovať vojnu do konfrontácie so Západom. (Sky News, SITA)

Nemecko poslalo Ukrajine prvých desať tankov Leopard 1 A5. Podľa aktualizovaného zoznamu zbraní, bolo súčasťou najnovšej dodávky aj dvadsať guľometov MG3, ktoré sa používajú v tankoch Leopard 2 a v bojových vozidlách Marder a DACHS.

Súčasťou dodávky je aj približne 1 300 kusov 155-milimetrovej munície pre húfnice, 2 064 kusov dymovej munície rovnakého kalibru a ďalší premosťovací systém. Medzi dodanou vojenskou technikou je aj desať pozemných radarových staníc.

Počas nedávneho samitu Severoatlantickej aliancie v litovskom hlavnom meste Vilnius nemecký minister obrany Boris Pistorius potvrdil nový balík pomoci Ukrajine v hodnote približne 600 miliónov eur.

Ruské školy začnú od septembra v rámci kurzu základnej vojenskej prípravy vyučovať základy bojového použitia dronov, povedal Arťom Šejkin, predseda Rady pre rozvoj digitálnej ekonomiky. Návrh odobrilo aj ministerstvo školstva.

Vo vyhlásení ruského ministerstva obrany sa uvádza, že študijný program zabezpečuje „štúdium typov, účelu, taktických a technických charakteristík a všeobecnej konštrukcie, vykonávanie prieskumu oblasti a spôsobov boja proti nepriateľským UAV“.

Ruský prezident Vladimir Putin v apríli vyzval na zavedenie kurzov pilotovania dronov na školách. Začiatkom júna ruské médiá informovali, že ruské školy začali nakupovať „cvičné drony“ a ďalšie vybavenie potrebné na to, aby deti naučili lietať s dronmi. (SITA)

Ruskí vyšetrovatelia zadržali bývalého vodcu separatistov na Donbase Igora Girkina. Potvrdil to jeho právnik. Tento stúpenec vojny proti Ukrajine v poslednom čase čoraz ostrejšie kritizoval ruské vojenské velenie aj Putina.

"Dnes o 11:30 k nám dorazili zástupcovia vyšetrovacieho výboru. Vtedy som nebola doma. Vrátnik mi povedal, že môjho manžela vyviedli a odviezli na neznáme miesto. Od mojich priateľov sa mi podarilo zistiť, že je obvinený z porušenia článku 282 ruského trestného zákona (extrémizmus). O manželovom pobyte nič neviem, ani on nikoho nekontaktoval,“ napísala na telegramové konto svojho manžela Miroslava Reginská.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zadržali Strelkova. Má byť obvinený z extrémizmu za kritiku ruského velenia Čítajte 

Zatknutie vraj nasledovalo po udaní od bývalého príslušníka wagnerovcov.

Igor Strelkov, ktorý je bývalý dôstojník tajnej služby a má prezývku Girkin, bol kľúčovou postavou pri ruskom obsadení ukrajinského Krymu, neskôr organizoval jednotky samozvanej Doneckej ľudovej republiky.

Holandský súd ho vlani v novembri odsúdil na doživotie kvôli podielu na vražde 298 ľudí na palube malajzijského lietadla, zostreleného v lete 2014 nad východnou Ukrajinou. Rusko odsúdených v prípade letu MH17 odmieta vydať.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Girkin je zodpovedný za vraždu troch stoviek ľudí. Súd vyniesol verdikt v prípade letu MH17 Čítajte 

Ukrajinská armáda zverejnila video z používania kazetovej munície proti okupačným cieľom na juhu Ukrajiny. Washington Post uviedol, že kontroverzné zbrane cielili na ruské zákopy.

V blízkosti Bachmutu sa očakáva použitie aj kazetových bômb. Zbrane rozptyľujú výbušnú muníciu na plochu trikrát väčšiu ako futbalové ihrisko.

Ruská armáda vypálila sedem rakiet na okres Belhorod-Dnestrovskyi v Odeskej oblasti a poškodila dôležité infraštruktúrne zariadenie. "Žiaľ, sú tam škody," informovala regionálna správa. (KyivPost)

Ruskí okupanti rozmiestnili ďalšie námorné míny v blízkosti ukrajinských prístavov v Čiernom mori, oznámila americká rozviedka. Má ísť o konanie Ruska v súvislosti s koncom obilnej dohody.

Hovorca americkej Rady národnej bezpečnosti Adam Hodge uviedol, že Biely dom je presvedčený, že nastraženie ďalších námorných mín v blízkosti ukrajinských prístavov predstavuje súčasť koordinovaného úsilia Ruska ospravedlniť možné útoky proti civilným lodiam v Čiernom mori a obviniť z nich Ukrajinu. (SITA)

Poľská armáda presunie časť jednotiek zo západu na východ krajiny v reakcii na prítomnosť Wagnerovej skupiny na území Bieloruska a ich spoločné cvičenia s bieloruskými vojakmi. Rozhodol o tom poľský minister obrany Mariusz Blaszczak.

"Výcvik a spoločné cvičenia bieloruskej armády s Vagnerovou skupinou sú nepochybne provokáciou," povedal Zbigniew Hoffmann tajomník poľského národného bezpečnostného výboru.

Členovia výboru podľa neho analyzovali možné hrozby vyvolané prítomnosťou a aktivitami wagnerovcov v Bielorusku. Minister obrany na základe toho rozhodol "o presune vojenských formácií zo západu na východ krajiny", uviedol Hoffmann.

Tieto jednotky budú na východe Poľska nasadené za účelom výcviku, ale aj na "odstrašenie potenciálneho agresora".

Poľsko už 2. júla avizovalo, že v záujme posilnenia bezpečnosti pošle na hranice s Bieloruskom 500 policajtov. O šesť dní nato oznámilo, že začína presúvať na svoje východné hranice približne 1 000 vojakov a 200 kusov vojenskej techniky.

Už pred vyslaním týchto posíl chránilo poľsko-bieloruské hranice približne 5 000 pohraničníkov a 2 000 vojakov.

Bezprostredne nebolo známe, aký počet vojakov bude presunutý na hranice na základe najnovšieho rozhodnutia ministra obrany. (TASR)

Rusko počas štyroch dní odpálilo takmer 70 rakiet a vypustilo takmer 90 dronov Šahíd pri útokoch na Odesu, Mykolajiv a ďalšie obce na juhu Ukrajiny, vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

„Samozrejme, našim vojakom sa podarilo zostreliť niekoľko nepriateľských rakiet a bezpilotných lietadiel a ďakujem za to každému z našich obrancov oblohy,“ povedal vo štvrtok vo svojom nočnom príhovore.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Má ukrajinská armáda superdrony? O zbrani použitej pri útoku na Kerčský most vieme málo Čítajte 

„Bohužiaľ, ukrajinské schopnosti protivzdušnej obrany zatiaľ nepostačujú na ochranu celého ukrajinského neba.“

Ukrajina spolupracuje s partnermi „v čo najväčšej možnej miere“ na ďalších systémoch protivzdušnej obrany, ktoré môžu poskytnúť bezpečnosť Odese a ďalším mestám po celej krajine, uviedol Zelenskyj.

V súvislosti s čiernomorskou obilnou dohodou, od ktorej Rusko tento týždeň odstúpilo, Zelenskyj poznamenal, že vo svete pokračuje mobilizácia na „ochranu potravinovej bezpečnosti a normálneho života“.

Zelenskyj povedal, že vo štvrtok prvýkrát hovoril s etiópskym premiérom Abiyom Ahmedom, ktorého krajina zažíva „jednu z najkritickejších situácií na svete“. „Som presvedčený, že tento rok to všetko zvládneme spolu, celý svet. Nikoho na svete nezaujíma úspech Ruska pri ničení globálneho trhu s potravinami,“ skonštatoval Zelenskyj.

Ruská Čiernomorská flotila uskutočnila cvičenie, v rámci ktorého bola na severozápade Čierneho mora protilodnými riadenými strelami zneškodnená cieľová loď. Informovalo o tom ruské ministerstvo obrany.

"Telemetrické údaje a videá z bezpilotných lietadiel potvrdili úspešnosť bojového cvičenia. Cieľová loď bola v dôsledku raketového útoku zničená," uviedlo ministerstvo.

"V rámci spoločných cvičení plavidlá a lietadlá flotily uskutočnili opatrenia na izoláciu oblasti dočasne uzavretej pre plavbu a nacvičovali zadržanie lode porušujúcej pravidlá," dodal ruský rezort obrany. (TASR)

Prezident Zelenskyj odvolal ukrajinského veľvyslanca v Británii Vadyma Prystajka, ktorý ho kritizoval za sarkastické komentáre na adresu britského ministra obrany Bena Wallacea.

Zelenskyj a Wallace sa dostali do slovnej potýčky po tom, ako britský minister na júlovom summite NATO v litovskom Vilniuse novinárom povedal, že Británia nie je len akousi doručovacou službou pre dodávky zbraní na Ukrajinu a požiadal Kyjev, aby západným krajinám vyjadrovala väčšiu vďačnosť za množstvo poskytovanej pomoci.

Ukrajinsky prezident na tlačovej konferencii vtedy odpovedal, že nevie ako inak by sa mala Ukrajina ešte poďakovať za dodávky zbraní. "Mohli by sme sa ráno zobudiť a osobne (ministrovi) poďakovať," povedal Zelenskyj.

Súčasne však zdôraznil, že Ukrajina je veľmi vďačná Británii za všetku pomoc a podporu. Spojené kráľovstvo patrí medzi najväčších dodávateľov zbraní Ukrajine a podieľa sa aj na výcviku ukrajinských vojakov.

V minulotýždňovom rozhovore pre Sky News Prystajko súhlasil s názorom redaktora, že Zelenského vyjadrenia boli "trochu sarkastické", čo podľa neho nebolo celkom prospešné. "Nemusíme Rusom ukazovať, že je medzi nami napätie, oni musia vedieť, že spolupracujeme," dodal Prystajko a zdôraznil potrebu urovnania vzťahov so Spojeným kráľovstvom.

Obzvlášť vyzdvihol blízke pracovné vzťahy, ktoré on sám udržiaval s Benom Wallaceom.

Ako ukrajinský veľvyslanec v Británii pôsobil Prystajko od júla 2020. V rokoch 2019-2020 bol tento kariérny diplomat ukrajinským ministrom zahraničných vecí a následne podpredsedom vlády pre európske záležitosti.

Rusko vypustilo rakety Oniks na Odeskú oblasť. "Nadzvukové protilodné rakety Oniks boli vypálené smerom k Odeskej oblasti. Zostaňte v úkrytoch," varovalo ukrajinské letectvo.

Ruská Wagnerova skupina prepustí zo svojich služieb posledných z rekrutovaných odsúdených, informuje britská vojenská rozviedka. Nábor väzňov, nazvaný Projekt K, vyvrcholil začiatkom roku 2023 a získal najmenej 40-tisíc mužov.

Značný počet omilostených odsúdených pravdepodobne prijme ponuku pokračovať ako žoldnieri. Nábor vo väzniciach už prevzalo ruské ministerstvo obrany.

Ruské zdroje tvrdia, že spomínaný Projekt K bol kľúčom k úspechu pri dobýjaní mesta Bachmut v Doneckej oblasti.

Ukrajinské velenie odhaduje, že v priebehu niekoľkých mesiacov bolo pri Bachmute zabitých až 20-tisíc naverbovaných ruských väzňov.

Štyria civilisti zahynuli a ďalší dvaja utrpeli zranenia pri ruskom útoku na infraštruktúrne zariadenie v Záporožskej oblasti, oznámil šéf vojenskej administratívy oblasti Jurij Malaško.

„Štyria zamestnanci vo veku 29, 30, 33 a 43 rokov boli zabití pri útoku na infraštruktúrne zariadenie v okrese Polohy," uviedol Malaško. Dodal, že ďalší dvaja ľudia boli zranení.

Za uplynulý deň ruské sily podnikli celkovo 80 útokov na 20 obcí v Záporožskej oblasti. Miestna administratíva prijala 33 správ o zničení obytných budov a infraštruktúrnych zariadení. (SITA)

Okupačné úrady v Chersonskej oblasti sa vyhrážajú deportáciou obyvateľom, ktorí si odmietajú prevziať ruské pasy. O svedectvách informovalo ukrajinské Centrum národného odporu. (Kyiv Independent)

Ruská armáda útočí na ukrajinské prístavy s cieľom eskalovať napätie po tom, ako Rusko odstúpilo od čiernomorskej obilnej dohody s Ukrajinou. Moskva tak chce dosiahnuť ústupky od Západu, uviedol Inštitút pre štúdium vojny.

Podľa ukrajinských predstaviteľov v prístavoch, na ktoré Rusko útočí, je viac ako milión ton potravín.

Ruský vodca Vladimir Putin v stredu vyhlásil, že obnoví platnosť obilnej dohody o bezpečnom exporte ukrajinských potravín cez Čierne more, ak sa splnia jeho podmienky. Ide o odstránenie ekonomických sankcií voči Rusku a opätovné pripojenie Moskvy k medzinárodnému platobnému SWIFT. Informuje o tom web Kyiv Independent.

Opakované útoky na ukrajinské prístavy podľa ISW ukazujú ochotu Putina využiť globálnu potravinovú bezpečnosť ako nástroj na dosiahnutie ústupkov pri vyjednávaniach. „Dlhotrvajúce narušenia obilnej logistiky na Ukrajine budú pravdepodobne mať čoraz silnejší reťazový efekt na dodávky obilia, čo zväčší pocit naliehavosti, ktorý chce Putin vytvoriť," uviedol ISW.

Ruské rakety zasiahli obilné terminály v Odeskej oblasti na juhu krajiny a zranili dvoch ľudí, uviedla agentúra Reuters odvolaním sa na miestneho gubernátora.

Moskva krátko predtým oznámila, že jej sily vykonali vojenské "cvičenie" v severozápadnej časti Čierneho mora. Podľa agentúry AFP to znamená, že boli vypálené protilodné rakety, ktoré mali zostreliť cieľ na mori.

"Žiaľ, boli zasiahnuté obilné terminály poľnohospodárskeho podniku v Odeskej oblasti. Nepriateľ zničil sto ton hrachu a 20 ton jačmeňa," uviedol na sociálnej sieti telegram miestny gubernátor.

Podľa ruského ministerstva obrany plavidlá ruskej Čiernomorskej flotily vypálili protilodné riadené strely "na cieľovú loď v oblasti bojového cvičenia v severozápadnej časti Čierneho mora", čo je úsek, v ktorom Moskva od štvrtka považuje lode smerujúce k Ukrajine za "potenciálnych dopravcov vojenského nákladu".

Na Ukrajine počas uplynulého dňa podľa Kyjeva padlo 680 ruských vojakov. Od začiatku vojny ruské ozbrojené sily stratili už 240 690 príslušníkov. Uviedol to na Facebooku  generálny štáb.

Kremeľ podľa neho za uplynulý deň stratil aj štyri tanky, pätnásť obrnených bojových vozidiel pechoty a osemnásť delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjiva celkovo stratilo 4 133 tankov, 8 080 obrnených bojových vozidiel pechoty a 4 610 delostreleckých systémov.

Ministri zahraničia členských štátov Únie diskutovali o možnosti vytvorenia samostatnej časti Európskeho mierového nástroja na podporu dlhodobých obranných potrieb Ukrajiny. Uviedol to šéf diplomacie EÚ Josep Borrell.

Pre samostatnú časť EPF by sa podľa neho vyčlenilo počas najbližších štyroch rokov po 5 miliárd eur ročne. Podľa Borrella sa Únia teraz sústreďuje na zmenu svojej podpory Ukrajine na dlhodobý bezpečnostný záväzok. Informuje o tom web Ukrajinská pravda.

Josep Borrell dodal, že o problematike dlhodobej obrannej pomoci Ukrajine sa bude podrobnejšie diskutovať v závere augusta na neformálnom stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ v španielskom meste Toledo (SITA)

Ukrajina dostane bojové lietadlá F-16 pred koncom tohto roka, povedal hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť John Kirby. Ukrajina už odpísala s jedenástimi krajinami memorandum o výcviku ukrajinských pilotov.

„S najväčšou pravdepodobnosťou stroje F-16 prídu na Ukrajinu pred koncom tohto roka. Avšak, nemyslíme si, že samotné lietadlá F-16 dokážu zmeniť situáciu na bojisku," dodal Kirby. (SITA)

Ukrajinský minister kultúry Olexandr Tkačenko neskoro večer odstúpil, pretože prezident Zelenskyj kritizoval ministrove rozhodnutia týkajúce sa udeľovania štátnych peňazí na projekty.

Nastala "vlna nedorozumení o dôležitosti kultúry v časoch vojny", napísal Tkačenko vo štvrtok večer na platforme Telegram. Aj pri predkladaní demisie bránil míňanie štátnych peňazí na kultúrne projekty, dokonca aj v období vojny.

"Kultúra počas vojny je dôležitá, pretože neprebieha len vojna o územia, ale aj o ľudí," uviedol Tkačenko.

"Súkromné a rozpočtové peniaze pre kultúru počas vojny nie sú menej dôležité než drony, pretože kultúra je štítom chrániacim našu identitu a naše hranice," dodal.

Zelenskyj predtým v pravidelnom večernom videopríhovore oznámil, že požiadal premiéra Denysa Šmyhaľa, aby zvážil nahradenie Tkačenka iným politikom.

"V čase vojny, ako je táto, by sa mala maximálna pozornosť štátu, a teda aj štátne prostriedky, venovať obrane. To je jasná vec," povedal Zelenskyj.

"Múzeá, kultúrne centrá, symboly, televízne seriály - toto všetko je dôležité, ale teraz sú tu iné priority," vyhlásil ukrajinský prezident.

Miestne úrady by mali využívať peniaze zo štátneho rozpočtu "spravodlivo a správne", vysvetlil Zelenskyj. "Dlažobné kocky, výzdoba mesta a fontány môžu počkať na obdobie po víťazstve," dodal vo videu prezident.

USA uvalili vo štvrtok sankcie na približne 120 firiem a osôb z Ruska, Spojených arabských emirátov a Kirgizska. Má to zabrániť Moskve dostať sa k produktom, peniazom a finančným kanálom, ktoré pomáhajú jej invázii na Ukrajinu.

Sankcie uvalené americkými ministerstvami financií a zahraničných vecí sú zacielené na ruské banské, technologické a zbrojárske firmy a komerčné banky. Okrem toho sa terčom sankcií stala aj skupina firiem na elektroniku sídliaca v Kirgizsku a tiež jej vedenie, pretože vyváža súčiastky a ďalšie technológie do Ruska.

V SAE sídliaca strojárska spoločnosť, ktorá poslala do Ruska desiatky dodávok elektroniky, sa takisto dostala na sankčný zoznam.

Najnovšie sankcie sa pripájajú k tým, ktoré už proti Rusku zaviedli USA a ostatné krajiny zo skupiny G7 počas summitu v máji v Japonsku.

"Od spustenie invázie Ruska na Ukrajinu podnikli Spojené štáty v spolupráci s našimi spojencami a partnermi bezprecedentné kroky, aby Rusko pocítilo straty a aby jednotlivci a firmy, ktoré podporujú túto ilegálnu vojnu, skladali účty," uviedol vo vyhlásení šéf americkej diplomacie Antony Blinken.

"Budeme stáť pri Ukrajine tak dlho, ako bude potrebné," dodal.

Po prvom roku vojny Ruska na Ukrajine americkí predstavitelia uviedli, že cieľom budúcich sankcií sa stane ruský metalurgický a banský sektor, ale úlohou bude aj znižovanie ziskov Ruska v energetike cez zavedenie cenového stropu na ruskú ropu. (TASR)

Rusko ešte stále nepovolilo tímu Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu kontrolu striech Záporožskej atómovej elektrárne, pritom žiadosť o "nutný prístup" na tieto miesta podala agentúra pred dvoma týždňami.

MAAE opakovane upozorňovala na možnú katastrofu v tejto ukrajinskej jadrovej elektrárni, ktorú okupujú ruské invázne sily. Moskva a Kyjev sa navzájom obviňujú z prípravy útoku na elektráreň.

V atómovej elektrárni, ktorá je najväčšia v Európe, je malý tím MAAE a pokúša sa preveriť spomínané obvinenia.

Ukrajinské ozbrojené sily uviedli, že ich operačné údaje ukazujú, že na strechách dvoch reaktorových budov sú umiestnené "výbušné zariadenia". Tím MAAE preto požiadal Rusko o prístup na strechy, aby tieto tvrdenia preveril.

"Odborníci podnikli za posledný týždeň ďalšie kontroly a prešli ukrajinskú Záporožskú atómovú elektráreň, ale zatiaľ tam nespozorovali žiadne ťažké zbrane, výbušniny ani míny," informovala MAAE.

"Stále však čakajú na povolenie vstupu na strechy reaktorových budov," uviedla agentúra, ktorá má sídlo vo Viedni. (TASR)

Pätnásť ukrajinských detí, ktoré boli počas vojny na Ukrajine ilegálne deportované do Ruska, sa našli v bezpečí v Gruzínsku, oznámil predstaviteľ Kyjeva Dmytro Lubinec.

Deti, ktoré boli všetky žiakmi školy v juhoukrajinskej Mykolajivskej oblasti, boli "nútene presťahované" do ruského mesta Anapa na pobreží Čierneho mora vlani v októbri, uviedol komisár ukrajinského parlamentu pre ľudské práva Lubinec.

Väčšina detí sú siroty a jedno z nich, 16-ročné dievča, si adoptovali občania USA ešte pred vypuknutím vojny, dodal komisár.

"Keď boli deti deportované z Ukrajiny, právnemu zástupcovi s pomocou adoptívnych rodičov, ktorí chceli zachrániť svoju dcéru, sa podarilo dopraviť deti do Gruzínska," opísal prípad Lubinec.

"Potom informoval o mieste pobytu žiakov naše veľvyslanectvo v Gruzínsku a mňa osobne," dodal komisár. Vysvetlil, že deti sú stále v Gruzínsku, ale žijú v "pohodlnom dome", učia sa a dostávajú lekársku starostlivosť.

Adoptovaná tínedžerka sa už stretla so svojou americkou rodinou a sú spolu. "Najdôležitejšie je, že deti sú v poriadku a v bezpečí," uviedol Lubinec. (TASR)