Ukrajina Rusko Online: Rusi podľa veľvyslankyne OSN zničili na Ukrajine obilie, ktoré by na rok stačilo pre 270-tisíc ľudí

Ukrajinský prezident Zelenskyj požiadal šéfa NATO Jensa Stoltenberga o okamžité zvolanie Rady NATO-Ukrajina. Tá by mala podľa neho prerokovať bezpečnosť plavby v Čiernom mori, najmä prevádzku koridoru, ktorý doteraz umožňoval vývoz ukrajinského obilia.

Zatiaľ nič nenaznačuje, či NATO s týmto návrhom súhlasilo, poznamenala agentúra Reuters.

"Navrhol som Jensovi bezodkladne zvolať radu kvôli naliehavým krízovým konzultáciám. Rokovania sa uskutočnia v najbližších dňoch. Môžeme prekonať bezpečnostnú krízu v Čiernom mori," povedal Zelenskyj v nočnom prejave podľa denníka Ukrajinská pravda.

Rada NATO-Ukrajina vznikla len nedávno, jej prvé zasadnutie sa uskutočnilo na summite NATO vo Vilniuse 12. júla. Spojenci ju vtedy prezentovali ako dôkaz zbližovania oboch strán takmer rok a pol po ruskej invázii na Ukrajinu.

"Stanovili sme priority a budúce kroky nevyhnutné pre odblokovanie a udržateľné fungovanie obilného koridoru," uviedol Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram o telefonáte so šéfom NATO.

Zdôraznil, že obaja zdieľali názor, že terajšia situácia ohrozuje globálnu potravinovú bezpečnosť. "V našej spolupráci sme sa dostali na novú, pokročilejšiu úroveň," povedal. (ČTK)

Vo veku 40 rokov zomrel ruský podnikateľ Anton Čerepennikov. Je zakladateľom skupiny IT spoločností IKS Holding, ktorá sa aktívne podieľala na realizácii balíka služieb používaných na sledovanie používateľov internetu v Rusku. (TASR)

V Krasnohvardijskom okrese v centrálnej časti okupovaného Krymu po ukrajinských útokoch opäť obnovili vlakovú dopravu. Po útoku dronu došlo k detonáciám a požiaru v muničnom sklade. Ukrajina informovala aj o zničení skladu s ropou.

Ako informovala agentúra AFP, Ruskom dosadený gubernátor Krymu Sergej Aksjonov vo svojom statuse zverejnenom na platforme Telegram dodal, že v súvislosti s útokom dronu a sériou výbuchov v muničnom sklade úrady nariadili evakuáciu civilistov v okruhu piatich kilometrov od miesta incidentu.

Ukrajinská armáda medzičasom potvrdila, že stojí za útokom spáchaným dronom. Dodala, že došlo k zničeniu skladov s muníciou a skladu s ropnými látkami. (TASR)

Líder Wagnerovej skupiny Prigožin si v Bielorusku zaregistroval firmu, venovať sa bude správe budov. Spoločnosť je zaregistrovaná blízko poľného tábora wagnerovcov.

Ako s odvolaním sa na spravodajský portál Reform.by informovala stanica Rádio Sloboda, spoločnosť bola zaregistrovaná 19. júla príslušným úradom v Mahiľovskej oblasti.

Jej korešpondenčná adresa sa nachádza v obci Ceľ v okrese Asipovičy. V blízkosti tejto obce sa nachádza poľný tábor, kam sa po vzbure na základe dohody s bieloruskými úradmi presunula časť Prigožinových žoldnierov.

Základné imanie spoločnosti je 200 bieloruských rubľov (71 eur). Generálnym riaditeľom spoločnosti je samotný Prigožin, pričom jej vlastníkom je ruská spoločnosť Konkord, ktorú tiež vlastní Prigožin. (TASR)

Na Ukrajine bol zranený kameraman Deutsche Welle, zrejme kazetovou muníciou. Jevhen Šylko bol prevezený do nemocnice. Jeho stav je stabilizovaný.

Informovala o tom samotná Deutsche Welle, podľa ktorej k zásahu došlo počas natáčania na cvičisku ukrajinskej armády nachádzajúcom sa viac ako 20 kilometrov za frontovou líniou - pri obci Družkivka v okrese Kramatorsk v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Ako informovala britská stanica BBC, pri zásahu zahynul ukrajinský dôstojník. Niekoľko ďalších osôb bolo vážne zranených.

Podľa nemeckej televíznej stanice Deutsche Welle bol Šylko zranený ruskou kazetovou muníciou, čo potvrdila aj ukrajinská armáda.

"Natáčali sme ukrajinskú armádu počas nácviku streľby na cieľ, keď sme zrazu počuli niekoľko výbuchov," povedal spravodajca Deutsche Welle Matthias Bölinger. "Zaľahli sme. Nasledovali ďalšie výbuchy. Videli sme, že ľudia sú zranení. Neskôr ukrajinská armáda potvrdila, že nás ostreľovali kazetovou muníciou," doplnil Bölinger.

Riaditeľ Deutsche Welle Peter Limbourg uviedol, že napriek všetkým bezpečnostným opatreniam i relatívne dostatočnej vzdialenosti od frontovej línie je práce jeho kolegov vo vojnovej zóne naďalej nebezpečná. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj hovoril so šéfom NATO Stoltenbergom o čiernomorskom obilnom koridore. "Hodnotili sme súčasnú situáciu v Čiernom mori a riziká, ktoré predstavuje pre svetovú potravinovú bezpečnosť," tvrdí Zelenskyj.

So šéfom NATO diskutoval aj o prioritách a budúcich krokoch potrebných na "odblokovanie a udržateľnú prevádzku čiernomorského obilného koridoru".

Témou diskusie bola aj implementácia dohôd prijatých počas nedávneho summitu Severoatlantickej aliancie vo Vilniuse a ďalších krokoch týkajúcich sa integrácie Ukrajiny do NATO, priblížil Zelenskyj.

Bulharsko po prvý raz od začiatku vojny pošle Ukrajine vojenskú pomoc. Predchádzajúce dočasné vlády vymenované proruským prezidentom Radevom doteraz odmietali priame dodávky zbraní na Ukrajinu.

Samotný Radev sa dokonca nedávno vyjadril, že za vojnu môže Ukrajina a dodávky zbraní len predlžujú konflikt.

„Toto vybavenie už Bulharsko nepotrebuje a môže byť vážnou podporou pre Ukrajinu v jej boji za zachovanie nezávislosti a územnej celistvosti krajiny po neoprávnenej a nevyprovokovanej ruskej agresii,“ uvádza sa v rozhodnutí parlamentu, ktorý odobril poskytnutie vojenskej pomoci v pomere hlasov 148 ku 52.

Obrnené vozidlá sovietskej výroby, ktoré Sofia poskytne Kyjevu, boli v 80. rokoch minulého storočia dodané do Bulharska, ktoré bolo v tom čase spojencom Sovietskeho zväzu v rámci Varšavskej zmluvy. Bulharsko, ktoré vstúpilo do NATO v roku 2004, má stále zásoby zbraní sovietskej výroby a disponuje množstvom tovární na výrobu munície. (SITA)

Diplomatický poradca francúzskeho prezidenta Macrona tvrdí, že Čína poskytuje Rusku istý druh vojenského vybavenia. "Pokiaľ vieme, tak Rusku nedodávajú masívne vojenské kapacity," dodal.

"Existujú náznaky, že (Čína) robí veci, pri ktorých by sme boli radšej, keby ich nerobila," povedal Macronov poradca Emmanuel Bonne.

Zdroj agentúry AFP z prostredia francúzskej diplomacie povedal, že Bonne hovoril o "možných dodávkach technológií dvojakého využitia", civilného i vojenského.

Západné krajiny viackrát vyzvali Peking, aby Moskve neposkytoval zbrane pre vedenie vojny na Ukrajine. Čína udržiava úzke vzťahy s Ruskom, avšak v konflikte na Ukrajine sa snaží zaujať neutrálnu pozíciu sprostredkovateľa medzi Moskvou a Kyjevom.

"Bol by som rád, keby Čína ukázala, že je (v konflikte na Ukrajine) dôveryhodným partnerom," povedal Bonne. Zároveň zdôraznil, že "zatiaľ nemá dôkazy".

Z diplomatického hľadiska Macronov poradca neverí, že Peking poskytne riešenie vojny na Ukrajine. "Na zastavenie vojny potrebujeme, aby sa Putin stiahol a Ukrajina porazila Rusov," uviedol. Následne bude podľa neho dôležité vytvorenie "pevného vyjednávacieho rámca", ktorého súčasťou bude aj široké spektrum partnerov vrátane Číny a Indie, ktorí môžu zaručiť mier. (TASR)

Bulharsko prevezme spod ruskej kontroly dôležitý prístav v Čiernom mori. Bulharský parlament včera rozhodol o ukončení koncesie ruskej ropnej spoločnosti Lukoil na prevádzku ropného terminálu v čiernomorskom prístave Rosenec.

Podľa predkladateľov legislatívy tento krok zodpovedá sankciám uvaleným Európskou úniou voči Rusku. Do pôsobnosti sankcií spadá i spomenutá koncesia Lukoilu. „Ukončenie koncesie nedovolí Rusku využívať bulharskú infraštruktúru na financovanie vojny na Ukrajine,“ píše sa v dôvodovej správe. Bulharské ministerstvo dopravy prevezme zariadenie do dvoch týždňov.

Terminál Rosenec, určený na príjem, skladovanie a prepravu petrochemických surovín, využíval Lukoil od roku 2011. Minulý rok pritom dočasná vláda Bulharska rozhodla o predĺžení koncesie do 31. decembra 2024. (SITA)

Rusi zničili v ukrajinských prístavoch obilie, ktoré by na rok stačilo pre 270-tisíc ľudí, tvrdí britská veľvyslankyňa pri OSN. „Nie je možné ospravedlniť tieto trestné činy,“ hovorí Woodwardová.

V prejave Bezpečnostnej rade OSN povedala, že Rusko zničilo vybavenie prístavov, čo sťažilo nakladanie obilia na lode, a dokonca „spálilo potraviny v prístave a vyhrážalo sa zavraždením civilných námorníkov“.

Ruské „takzvané“ dôvody na odstúpenie od čiernomorskej obilnej dohody označila za „nezmysel“ a pripomenula, že Ukrajina na rozdiel od Ruska žiadne takéto požiadavky nevzniesla. Zdôraznila, že Kyjev chce akurát „sprístupniť svoje potraviny svetu“.

Podľa Woodwardovej hrozí, že na svetové trhy sa v dôsledku krokov Moskvy nemusí dostať až 24 miliónov ton ukrajinských potravín. Dodala, že počínanie Ruska „už zvýšilo ceny s okamžitým dopadom na najchudobnejších a najhladnejších ľudí na svete“.

„Najnovšie požiadavky Ruska sa rovnajú držaniu hladných po celom svete ako rukojemníkov. Jedlo nie je zbraň,“ skonštatovala. (SITA, Sky News)

Pri ukrajinskom útoku v Záporožskej oblasti zahynul ruský novinár, oznámila ruská armáda. O smrti svojho spravodajcu Rostislava Žuravleva informovala aj agentúra RIA Novosti. Napísala, že zahynul neďaleko obce Pjatychatky.

Žuravlel svojim zraneniam podľahol pri evakuácii po útoku ukrajinskej armády s použitím kazetovej munície, uviedla vo vyhlásení ruská armáda. Dodala, že po výbuchu kazetovej bomby utrpeli zranenia aj ďalší traja novinári. (TASR)

Berlín bude stáť pri Poľsku v prípade útoku wagnerovcov z Bieloruska, vyhlásil nemecký minister obrany Boris Pistorius. Vzhľadom na prítomnosť wagnerovcov v Bielorusku niekoľko lídrov NATO tento týždeň vyzvalo na posilnenie východného krídla NATO. 

Na otázku, či je Nemecko znepokojené prítomnosťou Wagnerovej skupiny v Bielorusku a vyhliadkou na útok pozdĺž poľských hraníc, odvetil: „Sme všetci spolu, vždy v najužšej koordinácii, nielen keď sa fyzicky stretávame na úrovni ministrov obrany, ale aj inak. Tam, kde naši poľskí priatelia potrebujú podporu, ak dôjde k najhoršiemu, dostanú ju.“ Pistorius dodal, že môže „s istotou povedať“, že dvaja spojenci NATO sú „pripravení“, ak by došlo k útoku.

Ruský vodca Vladimir Putin v piatok vzniesol sériu nepodložených obvinení, pričom obvinil Poľsko z plánov „priamo zasiahnuť“ do vojny a „odtrhnúť si“ časti Ukrajiny pre seba, a tiež tvrdil, že Varšava má ambície anektovať časti Bieloruska. (SITA, CNN)

UNESCO odsúdilo ruské útoky na historické centrum ukrajinského mesta Odesa. K opakovaným útokom na mesto došlo po tom, ako Rusko v pondelok odstúpilo od dohody o vývoze obilia z ukrajinských prístavov.

"Predbežné hodnotenie v Odese odhalilo poškodenie niekoľkých múzeí v rámci svetového dedičstva vrátane Odeského archeologického múzea, Odeského námorného múzea a Odeského literárneho múzea. UNESCO a miestne orgány ich všetky označili tzv. modrým štítom, charakteristickým symbolom Haagskeho dohovoru z roku 1954," vyhlásilo UNESCO.

Ruské útoky podľa organizácie zasiahli aj Kultúrne centrum ľudového umenia a umeleckého vzdelávania v meste Mykolajiv, vzdialeného približne sto kilometrov od Odesy.

Obyvateľov Odesy v piatok po štyroch po sebe idúcich nociach ruských útokov vyzvali, aby sa ukryli v protibombových krytoch. Ruské sily na mesto strieľali hypersonickými strelami a útočnými dronmi, ktoré cielili na ukrajinské sklady obilia. (TASR)

Ukrajinská armáda potvrdila útok na okupovaný Krym. Tvrdí, že došlo k zničeniu skladov s muníciou a ropného skladu. Cieľom útoku podľa médií malo byť vojenské letisko v Krasnohvardijskom okrese v centrálnej časti polostrova.

Akým spôsobom ukrajinská armáda úder vykonala, nespresnila. Na sociálnych sieťach už skôr kolovali nepotvrdené správy, že niekoľko dronov v oblasti zaútočilo na ropný sklad a letisko a že bolo počuť zvuk vybuchujúcej munície.

Na videách zo sociálnych sietí bolo vidieť rozsiahly požiar a hustý dym. Na niektorých boli zaznamenané aj explózie.

Ruskom dosadený šéf správy Krymu Sergej Aksjonov už skôr útok potvrdil, hovoril, že nálety dronov zasiahli muničný sklad, čo si vyžiadalo evakuáciu obyvateľov v okruhu piatich kilometrov. Nakrátko bola pozastavená aj doprava cez Kerčský most. (TASR)

Európska ekonomika zostane aj napriek sankciám v Rusku, povedal na 32. letnej univerzite Maďarov v rumunskom Baile Tušnade predseda maďarskej vlády Viktor Orbán. Čína sa podľa neho stáva najsilnejšou ekonomikou sveta.

O Európskej únii Orbán povedal, že trpí úzkosťou, je bohatá, avšak slabá. Snaží sa izolovať od Ruska, od ruského plynu, čo je ilúzia, pretože Rusko nemožno izolovať od zvyšku sveta, dodal. "Dnes chce európska ekonomika konkurovať tak, že energie stoja dvakrát toľko čo predtým," podčiarkol.

Maďarský premiér hovoril v rámci EÚ aj o bode zlomu, ktorý sa ťahá medzi "federalistami" a "suverenistami". Tým, že Úniu opustilo Spojené kráľovstvo, utrpeli suverenisti vážnu ranu, pretože ich tábor bol značne zredukovaný, povedal. Podľa jeho slov zoskupenie Vyšehradskej štvorky napadli federalisti. "Česi sa postavili na ich stranu, Slovensko váha, odolávajú iba Maďari a Poliaci," konštatoval Orbán.

V súvislosti s Čínou maďarský premiér upozornil, že táto ázijská krajina práve preberá prvenstvo vo svetovej ekonomike od Spojených štátov. "Stalo sa to, že Čína prekonala 300-ročnú cestu západnej priemyselnej revolúcie a globálnej informačnej revolúcie za 30 rokov," dodal.

Na podujatie letnej univerzity Maďarov nevpustili skupinu polstovky rumunských nacionalistov s vlajkami a transparentmi. (TASR)

Poľsko si po Putinových vyhláseniach o Stalinovi predvolá ruského veľvyslanca. Ruský prezident vyhlásil, že Stalin údajne „daroval“ Poľsku územia, uviedol to poľský premiér Mateusz Morawiecki.

„Stalin bol vojnový zločinec, zodpovedný za smrť státisícov Poliakov. O historickej pravde nemožno pochybovať. Na ministerstvo zahraničných vecí bude predvolaný veľvyslanec Ruskej federácie,“ napísal Morawiecki.

Putin v piatok vyhlásil, že „západná časť Poľska je darom Stalina pre krajinu“ a Poľsko by malo byť vďačné Sovietskemu zväzu za „obnovenie nezávislosti“.

Splnomocnenec poľskej vlády pre bezpečnosť informačného priestoru Stanisław Żaryn v nadväznosti na Putinove vyhlásenia označil ruského vodcu za „úbohu a nudnú osobu z Kremľa“ šíriacu lži o vojne na Ukrajine. (SITA, Ukrajinská pravda)

Washington poskytne Ukrajine ďalší balík vojenskej pomoci za 400 miliónov dolárov. Bude to už v poradí 43. balík americkej bezpečnostnej pomoci pre Ukrajinu od vypuknutia vojny.

Ako referuje web news.sky.com s odvolaním sa na troch nemenovaných amerických predstaviteľov, poskytnutie balíka by mali oficiálne oznámiť v utorok.

Balík bude obsahovať niekoľko obrnených transportérov Stryker, zariadenia na odmínovanie, muníciu pre systémy protivzdušnej obrany NASAMS, muníciu pre raketomety HIMARS, protitankové zbrane vrátane TOW a Javelin či muníciu do protilietadlových systémov Patriot a Stinger.

(1 EUR = 1,1123 USD) (SITA, Sky News)

Ruská správa Krymu hovorí o útoku Ukrajiny na infraštruktúru v centrálnej časti polostrova. Zasiahnutý mal byť muničný sklad. Na sociálnych sieťach sa objavili správy aj o náletoch dronov na ropný sklad a letisko.

Predtým úrady informovali o dočasnom zastavení dopravy po Kerčskom moste, tú už však medzitým obnovili.

Ruskom dosadený šéf správy Krymu Sergej Aksjonov uviedol, že Ukrajina sa pokúsila zaútočiť pomocou dronov na infraštruktúru v Krasnohvardijskom okrese v centrálnej časti Krymského polostrova. Útok podľa Aksjonova spôsobil "detonáciu" muničného skladu, v dôsledku ktorej došlo k evakuácii obyvateľov v okruhu piatich kilometrov.

Výbuch v Krasnohvardijskom okrese viedol aj k zastaveniu železničnej dopravy. Podľa Aksjonova na mieste zasahujú bezpečnostné zložky, aby odstránili "možné následky" útoku. Informácie o možných obetiach neboli bezprostredne známe.

Denník Ukrajinská pravda napísal, že na sociálnych sieťach sa objavili správy aj o náletoch dronov na ropný sklad a letisko a tiež o veľkom požiari a výbuchoch v oblasti.

Rusko tvrdí, že Ukrajina zasiahla kazetovou muníciou Belgorodskú oblasť. Uviedol to tamojší gubernátor Viačeslav Gladkov. (TASR)

Je zodpovedný za smrť 298 ľudí na palube civilného lietadla. Mesiace kritizoval ruskú armádu, že na Ukrajine postupuje príliš mierne. Igor Girkin skončil za mrežami až po tom, ako si dovolil kritizovať osobne Putina. (SME)

Ruské útoky v Doneckej oblasti si vyžiadali najmenej štyroch mŕtvych. Obec Ňju-Jork pri Donecku sa včera večer stala terčom ostreľovania leteckými bombami typu FAB-250, spresnila ráno ukrajinská prokuratúra.

Najmenej štyria ľudia v dôsledku útokov zahynuli, troch zranených civilistov previezli do nemocnice. Tamojšie úrady sa však obávajú, že počet obetí ešte môže stúpnuť. Prokuratúra vedie vyšetrovanie v súvislosti s vojnovými zločinmi.

Troch zranených hlásili aj predstavitelia Dnepropetrovskej oblasti po ruskom delostreleckom ostreľovaní mesta Nikopol. Toto mesto leží na brehu rieky Dneper, pričom na opačnom brehu sa nachádza ruskými jednotkami okupovaná Záporožská jadrová elektráreň. (TASR)

Pohyb vozidiel na Kerčskom moste, ktorý spája pevninské Rusko s anektovaným Krymom, bol dočasne zablokovaný. Informovala o tom agentúra TASS s odvolaním sa na ruské úrady. Dôvod neuviedli.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vyhlásil, že most prináša vojnu a musí byť vyradený z prevádzky.

"Pohyb vozidiel na Kerčskom moste je dočasne zablokovaný. Občanov na moste a v kontrolnej zóne prosíme, aby zachovali pokoj a riadili sa pokynmi pracovníkov bezpečnosti dopravy," píše sa podľa TASS v správe ruských úradov, zverejnenej na sociálnej sieti Telegram. (ČTK)

Na Ukrajine zomrelo až 20-tisíc väzňov naverbovaných Wagnerovou skupinou. Agentúra DPA to konštatuje na základe správy britského ministerstva obrany. Ruská armáda podľa neho ďalej pokračuje v náborovom procese vo väzniciach.

Podľa britského ministerstva táto žoldnierska skupina naverbovala pre účely vojny na Ukrajine minimálne 40-tisíc odsúdencov z ruských väzníc. Vďaka ich počtom sa žoldnierom podarilo dobyť mesto Bachmut na východe Ukrajiny.

Ministerstvo však vo svojej správe vzhľadom na vysoký počet obetí, ktoré wagnerovci pri obsadzovaní Bachmutu utrpeli, označilo dobytie mesta za "jednu z najkrvavejších epizód v moderných vojenských dejinách".

Ministerstvo obrany zároveň poznamenalo, že to bol práve tento nárast počtu žoldnierov, ktorý skupine v júni umožnil pokúsiť sa o vojenskú vzburu.

Posledným väzňom, ktorí ešte v skupine slúžia pre to, aby mohli byť prepustení na slobodu, by sa mala povinná vojenská služba skončiť v najbližších dňoch. Podľa odhadov britského ministerstva obrany však značný počet týchto omilostených odsúdencov zostane v jej službách aj naďalej. (TASR)

Ukrajina by americké stíhačky F-16 mala dostať pravdepodobne do konca tohto kalendárneho roka. Povedal to hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby v rozhovore pre televíziu Sky News.

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan v ten istý deň oznámil, že s výcvikom ukrajinských pilotov na obsluhu stíhačiek F-16 začnú USA v priebehu niekoľkých týždňov.

Ukrajina žiada Západ o dodávky stíhačiek a školenie jej pilotov, aby mohla úspešne čeliť vzdušnej prevahe Ruska. Podľa poradcu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského Mychajla Podoľaka Kyjev potrebuje 80 stíhačiek F-16 na zrýchlenie protiofenzívy zameranej na vytlačenie ruských síl na juhu a východe Ukrajiny.

Americký prezident Joe Biden ešte v máji oznámil, že USA podporia spoločné medzinárodné úsilie o výcvik ukrajinských pilotov na spomínané stíhačky.

Ako poznamenala Sky News, výcvik by sa mal konať mimo Ukrajiny v Európe a mal by trvať niekoľko mesiacov. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj je presvedčený, že Kerčský most spájajúci Rusko s anektovaným Krymom prináša vojnu a musí byť vyradený z prevádzky. Podľa agentúry Reuters a serveru televízie CNN to povedal vo videoprejave k bezpečnostnému fóru v americkom Aspene.

V noci na pondelok bol most vážne poškodený. Moskva z útoku obvinila Kyjev.

"Kerčský most, to nie je len logistická trasa, je to trasa používaná na zásobovanie vojny muníciou, a to sa deje denne," uviedol Zelenskyj, podľa ktorého bolo "nepriateľské zariadenie" postavené v rozpore s medzinárodnými zákonmi a všetkými platnými normami. "Takže je to pre nás pochopiteľne cieľ. A cieľ, ktorý prináša vojnu, nie mier, musí byť neutralizovaný," poznamenal tiež.

Ukrajina pondelňajší útok na most, pri ktorom zomreli dvaja ľudia, privítala, no priamo sa k nemu neprihlásila.

Zelenskyj vo svojom vystúpení tiež vyjadril presvedčenie, že útok na most nemá žiadnu súvislosť s tým, že Rusko nepredĺžilo obilné dohody, ktoré od minulého leta umožňovali aj napriek pokračujúcim bojom vyvážať ukrajinské poľnohospodárske produkty z prístavov v Čiernom mori. Rusko by si podľa neho k tomuto kroku našlo pokojne inú zámienku.

Na bezpečnostnom fóre v Aspene vystúpil aj Emmanuel Bonne, poradca francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Uviedol, že Čína Rusku dodáva vybavenie, ktoré je možné využiť na vojenské účely, aj keď tak nerobí v rozsiahlom meradle.

Francúzski predstavitelia potom CNN povedali, že Bonne hovoril o tovare tzv. dvojitého určenia, ktoré môže nájsť využitie v civilnom aj zbrojnom sektore, a tiež o pomoci vo forme prilieb alebo nepriestrelných viest.

Americkí predstavitelia zase poznamenali, že zatiaľ nevedia o tom, že by Čína Rusku dodávala aj smrtiace prostriedky pre vojnu na Ukrajine.

Čína sa oficiálne k vojne stavia nestranne, podľa mnohých západných krajín je ale jej postoj prinajmenšom nepriamou podporou Ruska. (ČTK)