Ukrajina Rusko Online: Kazetová munícia od USA už dorazila na Ukrajinu, zatiaľ ju nepoužili

Kyjevská radnica uvalila moratórium na verejné využívanie ruskojazyčných "kultúrnych produktov". Zákazu podliehajú knihy, hudba, filmy i divadelné či cirkusové predstavenia.

"Raz a navždy musí byť ruský kultúrny produkt na území hlavného mesta Ukrajiny s konečnou platnosťou obmedzený," uviedol mestský poslanec Vadym Vassylčuk z národno-liberálnej strany Holos (Hlas).

Ruština je jazykom "agresorského štátu" a nemá v Kyjeve čo hľadať, dodal Vassylčuk.

Za nové opatrenie hlasovalo 71 zo 120 poslancov. Týka sa aj historických diel vysokej umeleckej hodnoty, ako napríklad diel Michaila Bulgakova, jedného z najslávnejších ruskojazyčných spisovateľov z Kyjeva. Vo vyhlásení sa neuvádza, aké tresty budú plynúť z porušenia nových opatrení. (TASR)

Možné členstvo Ukrajiny v NATO je pre Rusko hrozbou. V televíznom vysielaní to podľa agentúry TASS povedal ruský prezident Putin. Moskva podľa neho nie je proti diskusii o bezpečnostných zárukách, tie ale nesmú byť na úkor záujmov Ruska.

"Každá krajina má právo zaistiť svoju bezpečnosť a samozrejme si aj vybrať spôsob, akým svoj cieľ dosiahne," povedal Putin. Pre Ukrajinu však podľa neho platí jedna podmienka. "Pri zaistení bezpečnosti jednej krajiny by nemala byť ohrozená krajina iná," dodal ruský prezident. (ČTK)

Pri nálete v Tokmaku zahynulo do dvesto ruských vojakov, tvrdí ukrajinský primátor Ruskom okupovaného mesta Melitopol. 

Fedorov sa momentálne nachádza mimo Melitopolu, na území ovládanom Ukrajinou a jeho tvrdenia nie je možné overiť. Na platforme Telegram však napísal, že podľa informácií ukrajinskej tajnej služby bola zasiahnutá ruská vojenská základňa zriadená v areáli bývalého závodu v Tokmaku v Záporožskej oblasti.

Informáciu nie je možné potvrdiť, uvádza CNN s tým, že momentálne nemá k dispozícii ani nijaké vizuálne dôkazy o útoku na zmienenú základňu, respektíve na priemyselný areál v Tokmaku.

Proruské médiá v utorok informovali, že ukrajinské ozbrojené sily "masívne ostreľovali Tokmak", pričom zaznamenaných tam bolo údajne "až šesť náletov".

O sérii výbuchov v tomto meste hovoril v rovnaký deň aj Ruskom dosadený šéf okupačnej správy Záporožskej oblasti Vladimir Rogov. Zverejnil pritom aj video požiarov na otvorenom priestranstve, ale nepodarilo sa identifikovať lokality, kde k nim došlo.

Tokmak je dôležitou baštou ruských síl v okupovanej časti Záporožskej oblasti, preto sa stáva častým terčom útokov ukrajinských síl. (TASR)

Ruský prezident Putin opäť pohrozil stiahnutím Ruska z čiernomorskej obilnej dohody. Rusko sa opakovane vyhráža, že  predĺženie dohody, ktorá zatiaľ platí do 17. júla, zablokuje.

Dohodu, ktorá umožňuje bezpečný export ukrajinského obilia a hnojív po Čiernom mori, vlani sprostredkovali Turecko a OSN.

Putin tiež vyhlásil, že členstvo Ukrajiny v NATO by „vytvorilo ďalšie napätie na svetovej scéne“. Podľa jeho slov nie je proti bezpečnostným zárukám pre Kyjev, ale neprijme ich, ak budú na úkor ruskej bezpečnosti. Zároveň povedal, že dodanie nových zbraní Ukrajine len ďalej eskaluje konflikt a „len zhorší situáciu“. (SITA, Sky News)

Ukrajina do NATO vstúpi, tvrdí americký prezident Biden. Putin podľa neho vojnu na Ukrajine už prehral. Biden nespresnil, kedy Ukrajina do Aliancie vstúpi.

"Nie je to o tom, či (Ukrajinci) majú alebo nemajú vstúpiť. Ide o to, kedy môžu vstúpiť. A oni do NATO vstúpia," vyhlásil Biden na spoločnej tlačovej konferencii s fínskym prezidentom Saulim Niinistöom v Helsinkách, kam pricestoval po skončení dvojdňového summitu NATO v litovskom Vilniuse. Upozornil však zároveň, že žiadna krajina nachádzajúca sa vo vojne sa nemôže stať členom NATO a vstup Ukrajiny do Aliancie ešte pred ukončením konfliktu s Ruskom by znamenal "tretiu svetovú vojnu".

V súvislosti s prebiehajúcou ukrajinskou protiofenzívou Biden povedal, že dúfa vo výrazný pokrok Ukrajiny, vďaka ktorému sa podarí vyjednať ukončenie vojny s Ruskom.

Ruský prezident Vladimir Putin však už podľa Bidena vojnu prehral. "Putin má vážny problém. Neexistuje žiadna možnosť, aby vo vojne na Ukrajine zvíťazil," vyhlásil šéf Bieleho domu.

Biden podľa vlastných slov neverí, že Putin sa rozhodne použiť jadrové zbrane, pretože ho od toho odhovára nielen Západ, ale aj Čína a ďalšie štáty. Taktiež si nemyslí, že vojna potrvá niekoľko rokov.

Americký prezident na tlačovej konferencii spomenul aj šéfa ruskej žoldnierskej Vagnerovej skupiny Jevgenija Prigožina, ktorý sa koncom júna vzbúril proti ruskému vojenskému vedeniu a vydal sa aj so svojimi žoldniermi smerom k Moskve. "Len Boh vie, čo asi urobí. Nie sme si ani istí, kde sa nachádza. Keby som bol na jeho mieste, dával by som si pozor na to, čo jem. Sledoval by som veľmi pozorne svoj jedálny lístok," poznamenal Biden. (TASR)

Spojenci sľúbili Kyjevu vojenskú pomoc za zhruba 1,5 miliardy dolárov, uviedol ukrajinský minister obrany Reznikov s tým, že môže spomenúť prinajmenšom sedem balíkov vojenskej pomoci. Summit NATO zhodnotil ako veľmi produktívny.

Od Nemecka dostane Ukrajina balík za 700 miliónov eur, ktorý zahŕňa 25 tankov Leopard 1A5, 40 bojových vozidiel pechoty Marder, dva systémy protivzdušnej obrany Patriot, päť obrnených vyslobodzovacích vozidiel Bergepanzer či delostreleckú muníciu.

Nórsko sľúbilo Ukrajine tisíc mikrodronov Black Hornet a podporný balík pre systémy NASAMS. Tiež zvýšilo rozpočet na vojenskú pomoc Ukrajine na 930 miliónov dolárov, pričom existujú tiež dohody o posilnení spôsobilostí protivzdušnej obrany a delostrelectva.

Spojené kráľovstvo pomôže ukrajinským silám viac ako 70 vojenskými vozidlami, tisíckami kusov munície pre tanky a balíkom v hodnote 64,7 milióna dolárov na opravu techniky. Francúzsko sľúbilo strely SCALP a vybavenie na odmínovanie.

Holandsko súhlasilo so začiatkom výcviku pilotov v auguste a pomocou pri posilnení protivzdušnej obrany a delostreleckých spôsobilostí Ukrajiny.

Pomoc od Kanady má podobu financovania a projektov v objeme 410 miliónov dolárov na podporu Ukrajiny a posilnenie transatlantickej bezpečnosti, ako aj obrnených vozidiel pre ukrajinské sily. Austrálsky balík zahŕňa 30 vozidiel Bushmaster. (SITA)

Švédsko urýchli dodávky obranného materiálu pre Ukrajinu. Švédsky minister obrany Jonson podpísal ochrannú bezpečnostnú dohodu s Ukrajinou na summite vo Vilniuse.

"Táto dohoda umožňuje Švédsku a Ukrajine výmenu dôverných informácií, týkajúcich sa napríklad cvičných letov stíhačiek JAS Gripen alebo vojenského vybavenia," uvádza sa ďalej vo vyhlásení.

Švédska správa obranného materiálu tiež vstupuje do dohody s Kyjevom, ktorá vojnou sužovanej Ukrajine umožní nakupovať obranný materiál priamo od podnikov s kratšími dodacími lehotami, dodáva švédska vláda.

"Budeme podporovať Ukrajinu tak dlho, ako im bude trvať dosiahnuť víťazstvo vo vojne, opätovne nadobudnúť slobodu a obnoviť krajinu," zdôraznil Jonson. (TASR)

"Verejná mienka na Slovensku je do veľkej miery odrazom toho, ako komunikujú naši politici. Problémom je, že máme na Slovensku aj politickú scénu, ktorá vystupuje proti hodnotám a spochybňuje ich." hovorí veľvyslanec pri NATO Peter Bátor.

Kyjev pravdepodobne neobnoví dohodu o tranzite plynu, ktorá umožňuje ruskému Gazpromu vyvážať zemný plyn do Európskej únie prostredníctvom plynovodov cez Ukrajinu, povedal ukrajinský minister energetiky Haluščenko.

Dohoda o tranzite z roku 2019 platí do konca roka 2024 a umožňuje Gazpromu vyvážať cez Ukrajinu viac ako 40 miliónov metrov kubických plynu ročne, čo Kyjevu prináša približne sedem miliárd dolárov ročne.

„Som presvedčený, že Európa do zimy 2024 ruský plyn vôbec nebude potrebovať,“ skonštatoval Haluščenko v telefonickom rozhovore pre Politico.

„Ak teraz zisky z ruského plynu platia za ruskú vojnovú agresiu proti Ukrajine a súkromnú armádu Gazpromu, v budúcnosti by mali platiť len reparácie,“ dodal s tým, že vojna znamená, že „bilaterálne rokovania nie sú možné“.

Pozemná trasa cez Ukrajinu je jedným z dvoch plynovodných spojení medzi Ruskom a Západom. Stále predstavuje približne päť percent dovozu plynu do bloku, no je to už len tretina predvojnovej úrovne.

Pochybnosti o budúcnosti tranzitu plynu pritom nevyvoláva len Ukrajina, pripomína Politico s tým, že šéf Gazpromu Alexej Miller minulý týždeň varoval, že jeho spoločnosť zastaví vývoz, ak Ukrajina neupustí od snahy o zhabanie ruského štátneho majetku s cieľom vymôcť odškodné vo výške päť miliárd dolárov za energetickú infraštruktúru, ktorú Moskva nezákonne vyvlastnila pri anexii Krymu v roku 2014. Gazprom a ukrajinský Naftogaz sa sporia aj o tranzitné poplatky.

Napriek bombám, raketám a bezpilotným lietadlám, ktoré ničia ukrajinskú energetickú infraštruktúru, sieť plynovodov naďalej dodáva plyn do EÚ, kde končí najmä v Rakúsku, na Slovensku, v Taliansku a Maďarsku, konštatuje Politico.

Ruský plyn z plynovodov nepodlieha sankciám, ale Európska komisia plánuje do roku 2027 ukončiť závislosť bloku od fosílnych palív z Moskvy.

Čoraz častejšie sa však objavuje kritika, že krajiny, ktoré stále využívajú ruský plyn, nepostupujú dostatočne rýchlo, aby diverzifikovali svoje zdroje. Dovoz ruského plynu do Rakúska sa, napríklad, vrátil na predvojnovú úroveň a Maďarsko, ktoré dostáva približne 4,5 miliardy metrov kubických ročne, v apríli podpísalo s Gazpromom dohodu o ďalších dodávkach.

Ukončenie dohody o dodávkach plynu zo strany Kyjeva by tak mohlo týmto krajinám spôsobiť problémy, upozorňuje Politico. (SITA)

Generál Zmeko sa v USA zúčastnil na kontrole výcviku slovenských pilotov stíhačiek F-16. Stíhačky by mali prísť na Slovensko v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. (TASR)

Americký minister obrany Austin vyjadril presvedčenie, že Ukrajina po skončení vojny vstúpi do Severoatlantickej aliancie. Jeho vyjadrenia prišli krátko po summite NATO vo Vilniuse.

"Nepochybujem o tom, že sa tak stane," odpovedal Austin pre stanicu CNN na otázku, či sa Ukrajina stane členom NATO po skončení vojny proti Rusku, ktoré vedie masívnu vojenskú agresiu voči Ukrajine už od vlaňajšieho februára. Rozhovor bol odvysielaný vo štvrtok.

Šéf amerického rezortu obrany zároveň poznamenal, že veľká časť ukrajinského vojenského vybavenia a techniky stále pochádza ešte z čias Sovietskej zväzu.

Ako dodal, "z hľadiska výcviku a vybavenia treba urobiť kus práce" na to, aby krajina splnila štandardy NATO. K tomu podľa Austina prispieva aj pomoc, ktorú západní spojenci poskytujú Kyjevu v jeho obrannej vojne proti Rusku. (TASR)

Po vzbure wagnerovcov ruské úrady zadržali a vypočúvali vyše desať vysokopostavených armádnych predstaviteľov vrátane generála Sergeja Surovikina. Asi 15 dôstojníkov navyše prišlo o funkciu.

Po udalostiach z konca júna boli podľa amerického denníka The Wall Street Journal zadržaní tiež zástupca Surovikina generálplukovník Andrej Judin a zástupca šéfa vojenskej rozviedky generálporučík Vladimir Alexejev. Oboch už prepustili, no majú obmedzený pohyb a sú pod dohľadom.

O Surovikinovi denník napísal, že síce nie je v "detenčnom zariadení", ale opätovne ho vypočúvajú, prepustený by mohol byť, až keď sa ruský prezident Putin rozhodne, ako sa postaví k júnovým nepokojom. 

Surovikin, zástupca veliteľa inváznych vojsk na Ukrajine, naposledy vystúpil na verejnosti 23. júna, keď prostredníctvom videonahrávky vyzval žoldnierov, aby svoj protest zastavili.

Jeden zo zdrojov amerického denníka už skôr uviedol, že Surovikin o vzbure žoldnierov dopredu vedel, ale nezapojil sa do nej. Ruský list The Moscow Times predtým s odvolaním sa na dva anonymné zdroje blízke ministerstvu obrany napísal, že Surovikin si údajne počas vzbury žoldnierov proti ruskej armáde "vybral zlú stranu".

Surovikin od vlaňajšieho októbra do tohtoročného januára velil ruským inváznym vojskám na Ukrajine, potom ho na tomto poste nahradil náčelník generálneho štábu Gerasimov. V minulosti sa tiež zúčastnil druhej rusko-čečenskej vojny, konfliktu v Tadžikistane a velil ruským vojskám v Sýrii. (ČTK)

Wagnerovci odovzdali zbrane, tvrdí ruské ministerstvo obrany. Budúcnosť skupiny Jevgenija Prigožina je po vzbure neistá, na Ukrajine môžu byť stále tisíce jej členov. (Washington Post)

Kazetová munícia od USA už dorazila na Ukrajinu, potvrdil ukrajinský generál Olexandr Tarnavskyj. "Ešte sme ju nepoužili, môže však radikálne zmeniť vývoj bojov," povedal s tým, že Rusko si podľa neho uvedomuje túto novú výhodu Ukrajiny.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zabíjajú aj roky po vojne. Ukrajina dostane od USA kazetovú muníciu Čítajte 

Spojené štáty schválili dodávky kontroverznej kazetovej munície pre Ukrajinu minulý týždeň. Vo väčšine západných štátov je jej použitie zakázané, Ukrajina, USA, no ani Rusko či Poľsko sa však k dohovoru o kazetovej munícii neprihlásili.

Europarlament prijal plány na zvýšenie výroby munície a rakiet v Európskej únii s cieľom riešiť súčasný nedostatok.

Cieľom znenia zákona na podporu výroby munície, na ktorom sa minulý týždeň dohodol europarlament s Radou EÚ, je urýchliť dodávky munície a rakiet na Ukrajinu a pomôcť členským štátom obnoviť zásoby ich arzenálu, vysvetľuje europarlament.

„Dnešné hlasovanie predstavuje ďalší krok vpred v oblasti bezpečnosti a obrany Európy a v našej neochvejnej podpore Ukrajiny vzhľadom na pokračujúcu ruskú agresiu. Docielili sme presadenie najnaliehavejšieho aspektu zákona: zabezpečenie väčšieho množstva munície pre Ukrajinu. Svedčí to o našej solidarite a kolektívnej bezpečnosti,“ uviedol vedúci rokovacieho tímu EP Cristian Bušoi.

Zavedením cielených opatrení vrátane financovania vo výške 500 miliónov eur má ASAP docieliť zvýšenie výrobnej kapacity EÚ s cieľom riešiť súčasný nedostatok výrobkov obranného priemyslu, najmä delostreleckej munície, rakiet a ich súčastí.

Právny predpis prijali 505 hlasmi za, pričom 56 europoslancov hlasovalo proti a 21 sa zdržalo hlasovania. Aby mohol nadobudnúť účinnosť, musí ho teraz formálne schváliť aj Rada. (SITA)

Ruská Federálna bezpečnostná služba zadržala transrodového muža a aktivistu za práva LGBT komunity pre podozrenie z vlastizrady, lebo údajne darovával peniaze na podporu ukrajinskej armády.

FSB v oznámení neuviedla meno muža, ktorý bol podľa nej dobrovoľným spolupracovníkom ruskej ľudskoprávnej organizácie OVD-Info a riadil nespresnený "protiruský informačný zdroj".

Hovorca OVD-Info povedal, že organizácia má tisíce dobrovoľníkov a ešte nevie, ktorého z nich zatkli.

Federálna bezpečnostná služba upriamila pozornosť aj na rodovú identitu podozrivého a označila ho a "aktivistu hnutia LGBT, ktorý si v minulosti zmenil rod zo ženského na mužský".

Rusko zvýšilo v apríli maximálny možný trest za vlastizradu na doživotné väzenie. Predtým bol trest 20 rokov za mrežami.

Nič zatiaľ nenaznačuje, že zatknutého muža obvinia na základe ruského zákona proti "propagande LGBT", ktorý zakazuje akékoľvek prejavy LGBT správania na verejnosti alebo takýto životný štýl.

Ruský prezident Vladimir Putin opakovane vykresľoval priaznivé prijímanie homosexuálnych a transrodových ľudí v západných krajinách ako dôkaz morálneho rozkladu Západu.

Zatknutie muža prišlo v čase, keď cez ruský parlament prechádza návrh zákona, ktorý zabráni ľuďom zmeniť si rod v dokladoch totožnosti alebo podstúpiť operáciu pohlavia. (TASR)

Rusko v rámci invázie na Ukrajinu používa improvizované výbušné zariadenia umiestnené v zastaraných vozidlách, uviedli britské spravodajské služby v každodennej správe s tým, že v júni tohto roka hlásili viacero takýchto prípadov.

"Posádka pravdepodobne vozidlo opustí po tom, ako ho navedie na správnu dráhu," píše ministerstvo.

Najviac ruských výbušnín a improvizovaných výbušných zariadení ukrytých vo vozidlách (VBIED) hlásili v meste Marjinka v Doneckej oblasti a začali sa používať niekoľko dní po tom, ako túto oblasť posilnili čečenské jednotky.

"Existuje vážna pravdepodobnosť, že priekopníkmi týchto útokov sú čečenské sily," dodal rezort.

Čečenskí bojovníci majú podľa analytikov v tejto oblasti skúsenosti ešte z obdobia vojen s Ruskom v 90. rokoch minulého storočia. "Takisto bolo hlásené, že Čečenci bojujúci za Ukrajinu vyrábali podobné vozidlá v januári 2023," uviedlo britské ministerstvo obrany.

Väčšina takýchto ruských vozidiel s výbušninami takmer s určitosťou vybuchla ešte predtým, než dosiahla svoj cieľ. Dôvodom je kombinácia protitankových striel a priamej paľby.

To podľa britského rezortu obrany spochybňuje použiteľnosť týchto zariadení. VBIED však dokážu spôsobiť rozsiahle explózie, čo môže mať psychologický účinok na príslušníkov brániacich sa síl. (TASR)

Ruské vojenské vedenie údajne odvolalo veliteľa 58. kombinovanej armády, ktorá sa v súčasnosti nachádza na juhu Ukrajiny, pretože kritizoval neefektívnosť ruskej vojenskej stratégie.

"Upriamil som pozornosť na najväčšiu tragédiu modernej vojny – na nedostatok protibatériového boja, prieskumu a masových úmrtí a zranení našich bratov delostrelectvom protivníka," uviedol generálmajor Ivan Popov v hlasovej správe, ktorú na sociálnej sieti Telegram zverejnil v stredu poslanec ruskej Štátnej dumy Andrej Guruľov.

Popov ostro kritizoval aj svojich nadriadených. "Vojaci ukrajinských ozbrojených síl sa nedokázali prebiť cez náš front, no z pozadia nám hlavný veliteľ uštedril zradný úder dekapitáciou armády v ten najkritickejší a najnapätejší moment," uviedol Popov.

Viaceré účty na Telegrame už skôr informovali, že náčelník generálneho štábu Valerij Gerasimov označil Popova za "panikára" a vymenil ho.

Prípadné odvolanie Popova podľa DPA zapadá do toho, ako ruskú armádu opisujú vojenskí experti. Podľa nich vládne vo veľkej časti ruskej armády nespokojnosť s vojenským vedením a prikrášľovaním hlásení, ktoré si vedenie posúva vo veliteľskom reťazci. (TASR)

Záväzok vynakladať na obranu minimálne dve percentá hrubého domáceho produktu je životným národným záujmom Slovenska, skonštatoval po návrate zo summitu NATO minister obrany Martin Sklenár. (TASR)

Obyvateľ, ktorého telo našli záchranári pri hasení požiaru v historickej štvrti Kyjeva, zomrel v dôsledku domáceho požiaru. Predpokladalo sa, že požiar spôsobili padajúce trosky z ruského dronu.

Ukrajinské štátne pohotovostné služby tento prípad vyvrátili. Podľa nich požiar nijak nesúvisel s útokom.

Prezidentka Čaputová sa v stredu večer vrátila z Vilniusu, kde sa zúčastnila na summite NATO, ktorý podľa nej priniesol Slovensku takú úroveň ochrany a bezpečnosti, akú doteraz ešte nikdy nemalo. Lídri schválili nové obranné plány. (TASR)

Na Ukrajine počas uplynulého dňa podľa Kyjeva prišlo o život 510 ruských vojakov. Ruské ozbrojené sily tak od začiatku vojny stratili už 236 040 príslušníkov, uviedol generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl.

Moskva podľa neho za uplynulý deň prišla aj o dva tanky, deväť obrnených bojových vozidiel, dvadsaťtri delostreleckých systémov a štyri raketomety.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo 4 092 tankov, 7 999 obrnených bojových vozidiel, 4 425 delostreleckých systémov a 678 raketometov.

OSN navrhlo ruskému prezidentovi, aby predĺžil dohodu umožňujúcu vývoz obilnín z Ukrajiny cez Čierne more výmenou za opätovné pripojenie pobočky ruskej banky Rosseľchozbank do medzinárodného platobného systému SWIFT.

Dobre informované zdroje to uviedli pre tlačovú agentúru Reuters, ktorá správu priniesla v stredu.

Rusko sa vyhráža, že odstúpi od obilninovej dohody, ktorú medzi Moskvou a Kyjevom sprostredkovala v čase vojny OSN spolu s Tureckom a ktorá vyprší v pondelok 17. júla. Rusko ako dôvod uvádza, že doteraz neboli splnené jeho požiadavky, aby mohlo vyvážať do zahraničia svoje vlastné obilniny a hnojivá.

Posledné dve lode plaviace sa na základe čiernomorskej obilninovej dohody sú v týchto dňoch v juhoukrajinskom prístave Odesa a pred vypršaním dohody tam nakladajú uvedený tovar.

Rusko od medzinárodného platobného systému SWIFT odpojili v rámci sankcií uvalených za inváziu na Ukrajinu. Systém slúži na bezproblémové zabezpečenie medzinárodných platieb. (TASR)

Významný ruský generál veliaci silám na juhu okupovanej Ukrajiny povedal, že ho odvolali z funkcie. Rusko tak malo urobiť po tom, ako obvinil ministra obrany Šojgua zo zrady ruských vojakov tým, že neposkytol dostatočnú podporu.

Generál Ivan Popov bol jedným z popredných dôstojníkov zapojených do ruskej vojenskej operácie na Ukrajine. Bol veliteľom 58. kombinovanej armády, ktorá bola zapojená do ťažkých bojov v Zaporižžskej oblasti. V hlasovej správe Popov uviedol, že „úprimne a mimoriadne tvrdo nastolil viacero otázok na najvyššej úrovni“ a dodal, že Šojgu ho následne prepustil.

„Ako dnes povedali mnohí velitelia divíznych plukov, príslušníci ukrajinských ozbrojených síl nedokázali preraziť našu armádu spredu, ale náš vysoký veliteľ nás zasiahol zozadu, pričom zradne a brutálne odrezal hlavu armáde v najťažších chvíľach,“ povedal Popov v súvislosti so Šojguom.

Odvolanie takého vysoko postaveného dôstojníka v rámci otvoreného sporu o vedenie ruskej vojenskej operácie je podľa analytikov bezprecedentné. (SITA)

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila všetkých 20 bezpilotných lietadiel Šahíd. Tie vypustili ruské sily cez noc, informovalo ukrajinské letectvo.

Rusko podľa vzdušných síl použilo na útok na Ukrajinu aj dve riadené strely Kalibr a jednu balistickú strelu Iskander-M. Ukrajinská armáda zničila rakety Kalibr, zatiaľ čo sa objasňujú následky odpálenia Iskander-M.

Summit NATO vo Vilniuse bol tentoraz kľúčovým. Krajiny sa napokon zhodli, že Ukrajine uľahčia cestu k členstvu, hoci bez jasného záväzku.

O tom, aké summit priniesol výsledky a čo to znamená pre Ukrajinu a pre nás, hovoríme v podcaste Dobré ráno.

Ruské úrady za posledný rok osemkrát zadržali muža, ktorý odsúdil ruskú inváziu na Ukrajinu. Opakovane nariadili jeho zatknutie na niekoľko dní. Na prípad bývalého ruského vojaka Timofeja Rudenka, upozornila platforma OVD-Info.

Tá sa zameriava na ochranu ľudských práv a slobodu prejavu. Súd podľa nej opäť nariadil, aby bol Rudenko zadržaný, čím ho poslal za mreže na 15 dní.

"Už vyše roka ho zadržiavajú na základe vymyslených obvinení o drobnom výtržníctve. Kvôli čomu je naozaj stíhaný, nevie, "uviedla platforma OVD-info. Pripomenula, že muž v minulom roku zverejnil na sociálnej sieti VKontakte príspevok, v ktorom odsúdil vpád ruských vojsk na Ukrajinu. Niekoľko komentárov s protivojnovým vyznením zverejnil aj na Telegrame.

Rudenka predtým naposledy zadržali 26. júna, bezprostredne po tom, ako ho prepustili. Podobná situácia sa opakovala 9. júla, keď bol opäť zadržaný po prepustení. Teraz je za mrežami.

Server Mediazona na konci júna zverejnil rozhovor, v ktorom sa bývalý vojak a armádny psychológ Rudenko sťažoval, že ho polícia v minulom roku na jar mučila. Na policajnom oddelení mu napríklad podľa jeho slov viazali okolo hlavy uterák, takže skoro nemohol dýchať, a polievali ho vodou, alebo mu dávali elektrošoky.

OVD-Info konštatuje, že polícia muža tiež donútila, aby sa priznal, že plánoval 9. mája teroristický útok, hoci žiadny takýto plán nemal. (ČTK)

Rusko obvinilo NATO z realizácie "schém studenej vojny" tým, že vyvoláva napätie dodávkami zbraní na Ukrajinu a snaží sa rozdeliť svet na základe ideologických rozdielov.

Moskva predložila svoje hodnotenie niekoľko hodín po skončení dvojdňového samitu NATO v Litve, počas ktorého sa diskutovalo aj o budúcnosti Ukrajiny v tejto západnej vojenskej aliancii.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že prísľub Aliancie ďalej posilňovať vojenské kapacity Ukrajiny na súši, na mori a vo vzduchu ukazuje, že západní podporovatelia Kyjeva "plánujú kurz pre eskaláciu".

"Vydali nový súbor sľubov, že budú kyjevskému režimu dodávať čoraz modernejšie zbrane s dlhým doletom, aby čo najviac predĺžili tento opotrebovávací konflikt," uvádza sa vo vyhlásení ruského rezortu diplomacie.

Minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zasa obvinil Západ z vytvárania jadrovej hrozby pre Rusko tým, že plánuje dodať Ukrajine moderné stíhacie lietadlá F-16 Fighting Falcon. (TASR)

Americký prezident Joe Biden v pricestoval do Fínska, ktoré v apríli vstúpilo do NATO. Stretne sa tam s fínskym prezidentom Saulim Niinistöom a premiérmi ďalších severských krajín.

Prezidentský špeciál Air Force One pristál na letisku v Helsinkách o 22.00 h miestneho času (21.00 h SELČ).

Fínsko, ktoré má s Ruskom vyše 1 300 kilometrov dlhé hranice, ukončilo svoju vojenskú neangažovanosť a vstúpilo do NATO v reakcii na vlaňajšiu ruskú inváziu na Ukrajinu.

Biden bude prvým prezidentom USA, ktorý navštívi Helsinki od samitu bývalého šéfa Bieleho domu Donalda Trumpa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom pred piatimi rokmi.

Fínsko je poslednou zastávkou Bidena na jeho európskom turné. V pondelok navštívil Britániu, kde sa stretol s kráľom Karolom III. a britským premiérom Rishim Sunakom. Nasledujúce dva dni strávil na zmienenom samite NATO v Litve. (TASR)

Ukrajinská protivzdušná obrana skoro ráno tretíkrát za sebou zasahovala v Kyjeve a okolí proti útočiacim dronom. To vyvolalo vo viacerých štvrtiach pád trosiek, požiare, a najmenej jeden človek prišiel o život.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko povedal, že pri hasení požiaru v historickej štvrti Podiľskyj bolo nájdené telo jedného obyvateľa. Trosky dronu tiež poškodili jedno poschodie bytového domu v Darnyckej štvrti na východe mesta a zranili tu dve osoby. Dve osoby boli zranené tiež v štvrti Ševčenkivskyj na západe, kde začal horieť balkón v bytovom dome.

Padajúce trosky dronu zasiahli aj štvrť Solomenskyj v centre mesta.

Šéf kyjevskej vojenskej správy Serhij Popko opísal situáciu ako "hromadný útok" iránskych bezpilotných lietadiel Šahíd, ktoré sa priblížili z rôznych smerov. "Protivzdušná obrana identifikovala a zničila asi desať zahraničných cieľov," napísal na telegrame.

Tri dni útokov sa časovo zhodovali so summitom NATO v Litve. Prezident Volodymyr Zelenskyj summit pochválil, že prvýkrát od získania nezávislosti poskytol Ukrajine "základ bezpečnosti". Predtým ale vyjadril isté sklamanie nad tým, že nebol stanovený žiadny časový plán pre zabezpečenie členstva v NATO.

Výbuchy sa ozývali aj v ďalších ukrajinských oblastiach, vrátane Chmeľnickej na západe, Mykolajivskej na juhu a Záporožskej na juhovýchode.

Summit NATO podľa ruského ministerstva zahraničných vecí ukázal, že "Aliancia sa s konečnou platnosťou vrátila k schémam studenej vojny". Moskva výsledky rokovaní vo Vilniuse starostlivo posúdi.

"Do úvahy zoberieme vytýčené výzvy a hrozby pre bezpečnosť a záujmy Ruska a budeme včas a vhodne reagovať za použitia všetkých dostupných prostriedkov," uviedla ruská diplomacia. Rusko podľa nej tiež bude pokračovať v posilňovaní vojenského a obranného systému krajiny.

Americký prezident Joe Biden prijme 27. júla v Bielom dome taliansku premiérku Giorgiu Meloniovú. Rokovať spolu budú okrem iného o vojne na Ukrajine a tiež o transatlantickej spolupráci v súvislosti s Čínou. 

Hovorkyňa Bieleho domu Karine Jean-Pierreová vo vyhlásení uviedla, že Biden s talianskou premiérkou "potvrdia silné vzťahy medzi Spojenými štátmi a Talianskom".

Okrem pokračujúcej podpory Ukrajiny budú obaja lídri podľa Bieleho domu spolu hovoriť o vývoji v severnej Afrike alebo o talianskom predsedníctve G7 v budúcom roku.

Pre Melonivoú to bude prvá oficiálna návšteva USA od jej vlaňajšieho nástupu do funkcie. (ČTK)