Vojna na Ukrajine: V Kyjeve výrazne pribudlo ľudí bez domova, pomoc chýba

Ukrajinskí bezdomovci sa od začiatku ruskej invázie stretávajú s ťažkosťami.

KYJEV. Keď na Kyjev dopadajú rakety a drony, Vadym s Aľonou, pár bez domova, sa nemá kam schovať. Ukryjú sa spolu pod konármi rozkvitnutého gaštanu v parku. Nedávno, keď bolo ostreľovanie mimoriadne silné, tlačili sa obaja hrôzou k sebe, píše britský The Guardian.

"Tak veľmi som sa ešte nikdy v živote nebál," povedal 40-ročný Vadym. On a o štyri roky mladšia Aľona sú bez domova už päť rokov, na ulici skončili kvôli závislosti. Ako provizórny domov im slúži betónová kostra dlho opusteného nedostavaného nákupného centra. Avšak kvôli tomu, že Rusko v poslednom čase zosilnelo útoky na ukrajinské hlavné mesto, už sa tu necíti v bezpečí. Len za máj Rusko útočilo na Kyjev v noci sedemnásťkrát.

Do krytov ich nepúšťajú

"Počas leteckých poplachov sa snažíme dostať z budov," opísal Vadym. "Na park nikto necieli, ale sme na otvorenom priestranstve a čokoľvek na nás môže padnúť," dodal. Tvrdí, že bezdomovci ako oni nemajú kam ísť. "Do verejných krytov nás zvyčajne nepúšťajú, pretože tam sú ľudia s deťmi, to platí aj pre metro," doplnila Aľona.

Ide len o jeden príklad z ťažkostí, s ktorými sa ukrajinskí bezdomovci stretávajú od začiatku ruskej invázie. Kvôli tomu, že mnoho obytných domov bolo zničených a časť ukrajinského územia okupujú Rusi, sa ich rady rozrástli. Dopyt po službách pre týchto ľudí prudko vzrástol, ponuka je však obmedzená. Veľká časť humanitárnej pomoci, vďaka ktorej ľudia bez domova prežívali, teraz smeruje k vojakom.

Aľona a Vadym si robia starosti, čo ich čaká, ak bude vojna pokračovať. "Na ulici je toľko ľudí, že dobrovoľníci rozdávajúci jedlo a ďalšiu pomoc nedokážu uspokojiť dopyt," povedala Aľona. "Obávame sa, že to bude čoraz horšie," dodala.

Ukrajina nevedie oficiálnu celoštátnu štatistiku ohľadom počtu ľudí bez strechy nad hlavou, ale v Kyjeve bolo podľa súkromnej charitatívnej organizácie Dom spásy pred začiatkom pandémie covidu-19 registrovaných šesťtisíc bezdomovcov. Jej zástupcovia odhadujú, že teraz sa počet zvýšil na dvadsaťtisíc, väčšina nových sa objavila po začiatku vojny.

Sociálni pracovníci, ktorí pomáhajú ľuďom bez domova v Charkove a Odese, tiež hovoria, že pribudlo ľudí prespávajúcich na ulici, niektorí z nich prišli z miest predtým okupovaných Rusmi napríklad v Charkovskej oblasti alebo z Chersonu.

Štátna pomoc

Ľudí, ktorí sa kvôli vojne bez strechy nad hlavou ocitli nedávno, môžu zadarmo prebývať v štátom zriadených ubikáciách, tí, ktorí na to majú, odchádzajú do zahraničia alebo si platia bývanie v súkromných ubytovniach. Štát síce má programy na pomoc ľuďom, ktorých domovy boli poškodené alebo zničené, tí najzraniteľnejší ale môžu cez túto sieť prepadnúť.

Najohrozenejší sú starí a postihnutí ľudia, najmä tí, ktorí majú psychické problémy. Bez pomoci si nevedia poradiť s byrokraciou. Dom spásy preto ponúka komplexnú podporu, ako je zariadenie nových dokladov v prípade ich straty alebo zničenia. Osobný doklad je totiž zásadný pre získanie väčšiny foriem štátnej pomoci.

Napriek vysokým počtom ľudí bez domova existuje pre nich v rámci celej strednej Ukrajiny len jedno štátom prevádzkované zariadenie. Má kapacitu len pre 150 osôb a prijíma iba tie najťažšie prípady. Dom spásy dokáže vo svojich dvoch ubytovniach poskytnúť prístrešie dvadsiatim ľuďom.

Problém peňazí

"Viem, že by bolo potrebné, aby sme sa zväčšili, ale na to momentálne nemáme peniaze," hovorí riaditeľ strediska Ihor Šemihon. Tretia ubytovňa tejto organizácie, ktorá sa nachádzala v jednej dedine západne od Kyjeva, bola vlani zničená.

Oblasť krátko po začiatku invázie obsadili Rusi a uviazlo tam 12 bezdomovcov a jeden sociálny pracovník. Po dopade rakety na strechu sa dom stal neobývateľným. Zranenia utrpela 60-ročná žena z Buče. Podľa sedemdesiatjedenročného Mychajla Novikova, ktorý vtedy v ubytovni býval, okupačné jednotky nedovolili ženu odviezť k lekárovi a ona po týždni zomrela.

Mnoho ľudí bez domova hovorí, že pred vojnou pracovali na stavbách a za rôzne pomocné práce si zarobili okolo 500 hrivien za deň alebo nosili kovy do zberu. "Teraz nás nikto nepotrebuje," hovorí 51-ročná Tetjana, ktorá žije v ubytovni v Charkove. Ona a ďalší ľudia zbierajú oveľa menej výnosný odpad - sklo alebo papier. Za fľašu od piva možno získať 70 kopejok a ak niekto zbiera fľaše celý deň, môže si prísť na 100 hrivien.

Aby si zberom papiera zarobili 50 hrivien, musia charkovskí bezdomovci priniesť 25 kilogramov. Práca je ale fyzicky náročná a tí, čo ju nedokážu robiť, žobrú.

Vadom s Aľonou hovoria, že z kontajnerov na odpad vyberajú vratné fľaše a zvyšky jedla. Záchranu pre nich znamenajú dary, ktoré pre nich ľudia nechávajú v odpadkoch. Balia ich do plastovej fólie a na balíčky píšu "Pre ľudí v núdzi". "Pretože nám pomáhajú ľudia, možno prežijeme. Ale to je to jediné, čo teraz máme, "hovorí Aľona.