Ukrajina sa zaviazala dodržiavať päť zásad pri používaní kazetovej munície (SME Minúta)

Kremeľ obvinil Turecko z porušenia podmienok dohody, v rámci ktorej boli vlani v septembri zo zajatia prepustení aj piati bývalí velitelia obrancov mariupolských oceliarní Azovstaľ.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v sobotu vrátil z návštevy Turecka a na letisku sa zvítal s piatimi bývalými veliteľmi obrancov Azovstaľu, ktorí sa od vlaňajšieho prepustenia z ruského zajatia zdržiavali na tureckom území.

V súlade s dohodou, ktorú sprostredkovali Saudská Arábia a Turecko mali totiž zostať v Turecku pod ochranou tamojších úradov až do konca vojny na Ukrajine. Za akých okolností a prečo sa napokon vrátili z Turecka do vlasti už v sobotu, nebolo bezprostredne jasné.

Ukrajinská prezidentská kancelária bližšie podrobnosti neposkytla. Uviedla len to, že sa vrátili na Ukrajinu "po rokovaniach s tureckou stranou".

Kremeľ reagoval na odchod pätice ukrajinských veliteľov z Turecka s rozhorčením. Podľa hovorcu Dmitrija Peskova Turecko "porušilo" podmienky dohody, v rámci ktorej boli títo muži prepustení z ruského zajatia.

Po Zelenského návrate z Turecka bola zverejnená séria fotografií, na ktorých sa prezident objíma s piatimi bývalými veliteľmi obrancov Azovstaľu: Denysom Prokopenkom, Sviatoslavom Palamarom, Serhijom Volynským, Olehom Chomenkom a Denysom Šlehom. Na jednej z fotografií, ktorú Zelenskyj doplnil popiskou "Doma", prezident pózuje s týmito vojakmi na palube lietadla.

Ide o troch bývalých veliteľov tzv. pluku Azov a brigád dvoch iných zložiek ukrajinskej armády (ukrajinskej Národnej gardy a námornej pechoty), ktoré zohrali kľúčovú úlohu pri obrane juhoukrajinského mesta Mariupol, respektíve tamojších oceliarní Azovstaľ, ktoré sa stali poslednou baštou ukrajinských obrancov. (TASR)

Poľsko presúva na svoje východné hranice približne tisíc vojakov. Deje sa tak v čase obáv z možnej prítomnosti žoldnierov z ruských wagnerovcov na území susedného Bieloruska.

Okrem obáv z vagnerovcov môže poľskú vládu motivovať k posilňovaniu bezpečnosti hraníc aj skutočnosť, že v posledných týždňoch opäť vzrástol počet migrantov, ktorí sa snažia dostať do Poľska cez bieloruské územie.

Poľský minister obrany Mariusz Blaszczak uviedol, že presun vojakov sa začal v priebehu soboty. Podľa neho ide o "demonštráciu našej pripravenosti reagovať na pokusy o destabilizáciu v blízkosti hranice našej krajiny".

Spoločne s vojakmi sa podľa Blaszczaka k hraniciam presúva aj takmer dvesto kusov vojenskej techniky.

Poľsko už 2. júla avizovalo, že v záujme posilnenia bezpečnosti pošle na hranice s Bieloruskom päťsto policajtov. (TASR)

Správy pre ľudí z Ukrajiny: Дайджест новин: Зеленський вперше з початку війни відвідав Словаччину. Фестиваль Pohoda у розпалі, словаки втрачають тягу до шоколаду, а ми перераховуємо найбільші аквапарки Словаччини.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (The Slovak Spectator)

 Asi tisíc vojakov bolo vyslaných na východnú hranicu Poľska kvôli obavám z wagnerovcov v susednom Bielorusku. Poľský minister obrany Blaszczak uviedol, že tento krok sa začal práve dnes.

Má fungovať ako "demonštrácia pripravenosti reagovať na pokusy o destabilizáciu blízko hraníc našej krajiny".

Minulý víkend Poľsko oznámilo, že vyslalo 500 policajtov, aby posilnili bezpečnosť na hraniciach s Bieloruskom. V posledných týždňoch zaznamenala nárast počtu migrantov, ktorí sa pokúšali prekročiť bieloruské hranice.

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa vrátil z návštevy Turecka spoločne s piatimi bývalými veliteľmi ukrajinských vojakov. Tí bránili mariupoľské oceliarne Azovstaľ pred útokmi ruských inváznych vojsk.

Zelenskyj už krátko pred svojim návratom do vlasti avizoval, že spoločne s ním príde aj skupina ukrajinských vojakov, ktorí sa dostali do ruského zajatia.

Po Zelenského návrate bola zverejnená séria fotografií, na ktorých sa prezident objíma s piatimi bývalými veliteľmi obrancov Azovstaľu: Denysom Prokopenkom, Sviatoslavom Palamarom, Serhijom Volynským, Olehom Chomenkom a Denysom Šlehom. Na jednej z fotografií Zelenskyj pózuje s vojakmi na palube lietadla.

Ide o piatich veliteľov tzv. pluku Azov a iných zložiek ukrajinskej armády (ukrajinskej Národnej gardy a námornej pechoty), ktoré zohrali kľúčovú úlohu pri obrane juhoukrajinského mesta Mariupoľ, respektíve tamojších oceliarní Azovstaľ, kde sa zabarikádovali poslední ukrajinskí obrancovia.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajine, od ktorého uplynulo 500 dní, zomrelo vyše 10 500 civilistov. Medzi nimi bolo aj 494 detí. Uviedol to v tlačovej správe úrad ukrajinského generálneho prokurátora Kostina.

Podľa neho sa ruské vojská na ukrajinskom území dopustili 94-tisíc vojnových zločinov. Údaje úradu krajiny vo vojne nemožno bezprostredne nezávisle overiť.

Úrad generálneho prokurátora konštatuje, že spolu s medzinárodnými partnermi vyšetruje vojnové zločiny, ktorých sa podľa neho dopustili ruské vojská od samotného začiatku invázie. "Žiadny zločin nezostane bez trestu," poznamenal úrad.

Podľa neho sa podarilo doteraz určiť 353 podozrivých a obviniť 219 ľudí. Za úspech úrad označil tiež vydanie zatykača zo strany Medzinárodného trestného súdu v Haagu (ICC) na ruského prezidenta Vladimira Putina kvôli únosom ukrajinských detí z okupovaných území do Ruska.

V rámci svojho mierového plánu ukrajinský prezident Zelenskyj okrem iného požaduje vytvorenie osobitného tribunálu, ktorý by súdil ruské vojnové zločiny. Ukrajinské tvrdenia o vojnových zločinoch Moskva odmieta. (ČTK)

Ukrajina sa zaviazala dodržiavať päť zásad pri používaní kazetovej munície, ktorú jej sľúbili USA. Ukrajinský minister Reznikov to uviedol na Twitteri, kde napísal, že tieto princípy Kyjev jasne komunikoval všetkým partnerom. 

Na základe daných princípov Ukrajina použije danú muníciu len na oslobodenie svojich medzinárodne uznaných území a nie na oficiálne uznanom území Ruska, konštatoval Reznikov. Ukrajinské sily nepoužijú kazetovú muníciu v mestách, ale len na bojisku, kde sa koncentruje ruská armáda, aby prerazili ruské obranné línie.

Ďalej sa Ukrajina zaväzuje, že bude viesť prísne záznamy o použití týchto zbraní a oblastiach, kde budú použité. Na základe daných záznamov budú tieto územia prioritnými oblasťami na odmínovanie po ich oslobodení. Napokon sa Kyjev zaviazal, že o použití a účinnosti danej munície bude informovať partnerov.

Vláda amerického prezidenta  Bidena poskytne kazetovú muníciu v rámci nového balíka vojenskej pomoci v hodnote 800 miliónov dolárov. Biden sa pre Fareeda Zakariu v televízii CNN vyjadril, že poskytnutie kontroverznej a mnohými krajinami zakázanej munície bolo „náročné rozhodnutie“, ale presvedčilo ho to, že Kyjiv potrebuje muníciu pre svoju protiofenzívu voči Rusku.

Medzinárodný dohovor, ktorý zakazuje používanie kazetovej munície, vstúpil do platnosti v roku 2010 a dosiaľ ho podporilo viac ako 100 krajín. Rusko ani Ukrajina však nie sú jeho zmluvnými štátmi. Rusi používajú kazetovú muníciu prakticky od začiatku invázie. Ukrajinské sily začali nedávno používať kazetovú muníciu z Turecka.

Ukrajine by nemala byť poslaná kazetová munícia, vyhlásila španielska ministerka obrany Roblesová. Komentár urobila v reakcii na rozhodnutie USA darovať tieto zbrane Kyjevu na pomoc pri protiofenzíve voči ruským silám.

Britský premiér Sunak zdôraznil, že Británia je signatárom dohovoru, ktorý zakazuje výrobu kazetovej munície a odrádza od jej používania, proti ktorému sa vyslovila aj OSN. Kyjev sa zaviazal, že muníciu nepoužije v Rusku alebo v mestských oblastiach.

"Španielsko má okrem pevného záväzku voči Ukrajine aj pevný záväzok, že určité zbrane a bomby nemôžu byť dodávané za žiadnych okolností," povedala Roblesová novinárom v Madride. "Nie kazetovej munícii a áno legitímnej obrane Ukrajiny, ktorá by, ako chápeme, nemala byť vykonávaná pomocou kazetovej munície," dodala. (ČTK)

Značný priestor na Pohode dostali ukrajinskí hudobníci aj organizácie a dobrovoľníci pomáhajúci nášmu susedovi. Podľa Kaščáka bola voľba jasná, keďže Pohoda je ostrovom slobody a práve o ňu Ukrajinci tak tvrdo bojujú. (My Regióny)

Počet ľudí zabitých pri útoku na ukrajinské mesto Lyman stúpa. Počet ľudí zabitých pri ostreľovaní sa zvýšil na osem.

Úradníci už skôr informovali, že zranených bolo päť ľudí, ale počet sa zvýšil na 13. Všetci zranení boli prevezení na ošetrenie do nemocnice, kde dvaja zostávajú vo vážnom stave. (SITA, Sky News)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa počas návštevy tureckého Istanbulu spoločne s patriarchom Bartolomejom pomodlil za ukrajinské obete invázie. Zároveň mu poďakoval za duchovnú podporu Ukrajincov.

"Prebrali sme realizáciu mierového plánu a návratu detí, ktoré okupanti deportovali a ktoré by sme mali vrátiť domov k ich príbuzným na Ukrajinu," napísal  ukrajinský prezident, ktorý rovnako zverejnil videozábery zo stretnutia s duchovným.

Konštantínopolský patriarcha Bartolomej v januári 2019 uznal nezávislosť Pravoslávnej cirkvi Ukrajiny, ktorá vznikla predtým zjednotením Ukrajinskej autokefálnej pravoslávnej cirkvi a Ukrajinskej pravoslávnej cirkvi kyjevského patriarchátu. Rozuzlil tým ruskú pravoslávnu cirkev a jej predstaviteľov patriarchu Kirilla. Krátko po začiatku ruskej invázie na Ukrajine Bartolomej napadnutej krajine vyjadril podporu a vyzval na ukončenie vojny.

Ruský útok na ukrajinské mesto Lyman si vyžiadal najmenej šesť mŕtvych a päť zranených. Informuje o tom spravodajský portál Ukrajinská pravda s odvolaním sa na šéfa vojenskej administratívy Doneckej oblasti Kyrylenka.

Rusi podľa neho zaútočili salvovými raketometmi, pričom zasiahli obytnú oblasť a poškodili obchod a ďalšiu budovu. Na mieste je polícia a zdravotníci poskytujú nevyhnutnú zdravotnú starostlivosť, dodal.

Bielorusko zrejme vypratáva stanové tábory na svojom území. Tie slúžili na výcvik ruských vojakov. Na základe skúmania satelitných snímok to uviedlo Rádio Slobodná Európa / Rádio Sloboda (RFE / RL).

Čo presne to znamená, nie je zrejmé. Podľa rozhlasovej stanice to však vyvoláva otázky, či Moskva napríklad nepotrebuje viac vojakov na frontovej línii, aby zastavila ukrajinskú protiofenzívu.

Nové satelitné snímky spoločnosti Planet Labs, ktoré získala bieloruská služba RFE/RL, ukazujú náhle zmiznutie desiatok stanov na troch miestach, ktoré boli v poslednom čase využívané ako výcvikové priestory pre mobilizovaných ruských vojakov. 

Zo satelitných snímok podľa rádia vyplýva, že tri najväčšie ruské cvičiská v Bielorusku boli z veľkej časti zlikvidované v priebehu niekoľkých dní. Vo vojenskom výcvikovom priestore Abuz-Ljasnouski na západe Bieloruska zostalo k 4. júlu len asi 15 stanov namiesto 150 prístreškov, ktoré sa tam nachádzali o mesiac skôr. Podobný osud stihol vojenské areály v Lepeli na severe Bieloruska a pri obci Repišča v strednej časti krajiny.

V rovnakom čase začal pri obci Cel, ktorá sa nachádza neďaleko mesta Asipoviče, vyrastať nový tábor väčší ako tieto tri spolu, nachádza sa v ňom vyše 300 stanov, upozorňuje RFE / RL. Podľa niektorých názorov to môže súvisieť s príchodom žoldnierov Wagnerovej skupiny do Bieloruska. Bieloruský vodca Lukašenko však pred niekoľkými dňami vyhlásil, že wagnerovci ani ich šéf Prigožin sa v krajine nenachádzajú.

Podľa ukrajinského bezpečnostného analytika Samusa je príliš skoro na to, aby bolo možné povedať, či zatvorenie táborov môže znamenať koniec výcviku ruských mobilizovaných vojakov v Bielorusku. Moskva možno mohla rozšíriť svoje výcvikové kapacity vo vnútri Ruska a areál v Bielorusku už nepotrebuje, povedal rádiu. Zároveň však nevylúčil, Rusko teraz potrebuje všetkých svojich dostupných vojakov na fronte, aby zastavilo ukrajinskú protiofenzívu.

Prvá zo 16 objednaných húfnic Zuzana 2 pre Ukrajinu bude vyrobená do konca júla. "Všetkých 16 kusov bude Ukrajine odovzdaných do konca roka 2024," doplnila hovorkyňa Ministerstva obrany Mária Precner.

Výrobu novej techniky pre Ukrajinu financuje spoločne Dánsko, Nemecko a Nórsko, ktoré na tento účel vyčlenili 92 miliónov eur. Zuzany vyrába štátna akciová spoločnosť Konštrukta Defence.

Ukrajina už v súčasnosti využíva osem húfnic Zuzana 2, ktoré si od Slovenska zakúpila prostredníctvom komerčného kontraktu.

Keď na Kyjev dopadajú rakety a drony, Vadym s Aljonou, pár bez domova, sa nemá kam schovať. Ukryjú sa spolu pod konármi rozkvitnutého gaštanu v parku. Nedávno, keď bolo ostreľovanie zvlášť silné, tlačili sa obaja hrôzou k sebe. (ČTK)

Po júnovom útlme sa v posledných siedmich dňoch opäť odohrávajú jedny z najintenzívnejších bojov na fronte v okolí Bachmutu. Vo svojej analýze to uviedlo britské ministerstvo obrany.

 Podľa amerického Inštitútu pre štúdium vojny dosiahla ukrajinská armáda v oblasti Bachmutu takticky významné úspechy a v piatok pokračovala v protiofenzíve v najmenej troch ďalších sektoroch.

Geolokačné zábery zverejnené vo štvrtok naznačujú, že ukrajinské sily dosiahli takticky významné zisky v okolí obce Jahidne ležiacej severne od Bachmutu, uvádza americký inštitút. Upozorňuje tiež okrem iného na oznámenie hovorcu ukrajinského generálneho štábu Kovaleva ohľadom čiastočného úspechu pri obci Kliščijivka ležiacej juhozápadne od mesta.

Veliteľ ukrajinských pozemných síl Syrskyj konštatoval, že ukrajinská armáda získala znovu kontrolu nad predtým stratenými pozíciami pri Bachmute, bližšie ich nešpecifikoval.

"Ukrajinské sily dosahujú stabilné zisky ako severne, tak južne od Ruskom ovládaného mesta," domnieva sa britský rezort obrany ohľadom bojov pri Bachmute. "Ruskí obrancovia sa veľmi pravdepodobne stretávajú so zlou morálkou, zmesou nesúrodých jednotiek a obmedzenou schopnosťou nájsť a zasiahnuť ukrajinské delostrelectvo," poznamenalo ministerstvo.

Moskva podľa rezortu obrany považuje takmer určite za neprijateľné vzdať sa Bachmutu, ktorý má pre ňu symbolickú váhu ako jeden z mála ruských ziskov na Ukrajine za posledný rok. Pravdepodobne má však len málo ďalších rezerv, ktoré by mohla do tohto sektora nasadiť. Na dobytí Bachmutu sa tento rok veľkou mierou totiž podieľali žoldnieri Wagnerovej skupiny.

Podľa ukrajinského generálneho štábu viedli Ukrajinci ofenzívne operácie okrem okolia Bachmutu tiež v západnej časti Záporožskej oblasti a pozdĺž administratívnej hranice medzi Záporožskou a Doneckou oblasťou. Ruské ministerstvo obrany a ďalšie ruské zdroje tvrdili, že ukrajinské sily viedli ofenzívne operácie pozdĺž hranice medzi Charkovskou a Luhanskou oblasťou, dopĺňa inštitút.

Ukrajina sa už 500 dní bráni ruskej vojenskej agresii. Prezident Zelenskyj pri tejto príležitosti zverejnil video z Hadieho ostrova, ktorý ukrajinská armáda oslobodila vlani na konci júna. Ostrov je symbolom odporu Ukrajincov voči ruskej invázii.

"Hadí ostrov. Slobodný ostrov slobodnej Ukrajiny," konštatoval prezident v príspevku k videu. "Som vďačný všetkým, ktorí tu bojovali proti okupantom. Uctili sme pamiatku hrdinov, ktorí položili svoje životy v tejto bitke," povedal Zelenskyj, ktorý boj o Hadí ostrov označil za jeden z najdôležitejších súčasného konfliktu.

Spolu so Zelenským na videu je okrem iného vedúci jeho kancelárie Jermak. Kedy zábery s hlavou štátu na mieste vznikli, nie je zrejmé. Zelenskyj bol v posledných dňoch na cestách v zahraničí. Zelenskyj od štvrtka navštívil Bulharsko, Česko, Slovensko a Turecko, kde bol ešte v piatok. V Odeskej oblasti na juhu Ukrajiny bol ale na začiatku júla.

Ukrajina sa aj v noci na dnes bránila ruskému vzdušnému úderu. Tentoraz úrady hlásia útok na Zelenského rodný Kryvyj Rih na juhovýchode krajiny. "Nepriateľ udrel v noci na Kryvyj Rih. Použil bezpilotné lietadlá. Zasiahol poľnohospodársky podnik. Dvadsaťšesťročný muž utrpel zranenia. V stredne ťažkom stave ho hospitalizovali, "uviedol šéf Dnepropetrovskej oblasti Lysak. Podľa ktorého na mieste vypukli dva požiare, zničených bolo niekoľko skladov a poškodené sú automobily a vybavenie.

Ukrajinská armáda neskôr informovala, že zničila v noci päť ruských útočných dronov Šahíd. Niektoré bezpilotné stroje sa protivzdušnej obrane zlikvidovať nepodarilo, ale koľko ich bolo, ukrajinské vzdušné sily neuviedli. Zasiahli podľa nich priemyselné objekty a infraštruktúru v dvoch ukrajinských regiónoch: v Kirovohradskej a Dnepropetrovskej oblasti, kde sa nachádza Kryvyj Rih. (ČTK)

V 500. deň ruskej invázie na Ukrajinu odsúdila OSN množstvo civilných obetí, ktoré priniesla táto vojna. Od 24. februára 2022, keď ruské vojská vtrhli na Ukrajinu, bolo zabitých viac ako 9000 civilistov vrátane 500 detí.

Uviedla to v piatkovom vyhlásení Misia OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine (HRMMU).Skutočný počet je však pravdepodobne oveľa vyšší.

"Dnes si pripomíname ďalší smutný míľnik vo vojne, ktorá si naďalej vyberá strašnú daň na ukrajinských civilistoch," uviedol zástupca vedúceho HRMMU Noel Calhoun.

Zatiaľ čo v prvých štyroch mesiacoch tohto roka boli počty obetí v priemere nižšie ako v roku 2022, v máji a júni začali opäť stúpať. HRMMU pripomenula útoky na Kramatorsk z 27. júna s 13 civilnými obeťami vrátane štyroch detí a na Ľvov zo 6. júla, pri ktorom zomrelo desať ľudí. Starosta Ľvova ho označil za najväčší útok na civilnú infraštruktúru od začiatku invázie.

Najtragickejšie následky majú ruské delostrelecké a raketové útoky. Zameriavajú sa aj na civilnú infraštruktúru a zásobovacie trasy, hoci Rusko tvrdí, že na Ukrajine útočí na vojenské ciele. (TASR)

Plávacie koleso, neoprén a skladba pre Putina. Do Ruska priplával na detskom kolese Košičan. Hrozí mu šesťročné väzenie, naše úrady však o pomoc nepožiadal. (Korzár)

Joe Biden uviedol, že poslanie kazetovej munície na Ukrajinu bolo "ťažké rozhodnutie", ale Ukrajina ju potrebuje, pretože jej dochádza munícia vo vojne proti ruskej invázii.

"Z mojej strany to bolo veľmi ťažké rozhodnutie. A mimochodom, prediskutoval som ho s našimi spojencami. Ukrajincom dochádza munícia," Biden uviedol pre CNN.

Používanie kazetovej munície zakazuje vyše 120 krajín. Obvykle sa z týchto zbraní uvoľní obrovské množstvo menších bombičiek, ktoré dokážu zabíjať na ploche niekoľkých hektárov, čo ohrozuje životy civilistov.

"Ukrajina nepoužije túto muníciu v cudzom štáte. Chráni si svojich občanov a akékoľvek zbrane bude používať tak, aby minimalizovala riziká pre občanov," vysvetlil Sullivan. (TASR)

Rusko zakázalo na svojom území pôsobenie neziskovej organizácie Human Rights House Foundation. Organizáciu obvinilo z podnecovania spoločenských nezhôd. 

Zákaz sa vzťahuje na zastrešujúcu organizáciu a jej päť pobočiek v ukrajinskej Černihivskej oblasti, na ruskom anektovanom Kryme, v Gruzínsku, Arménsku a Litve.

Ruská generálna prokuratúra uviedla, že HRHF vyhlasuje za nežiaducu, čo predstavuje jej zákaz. Dôvodom je údajné úsilie tejto organizácie narušiť stabilitu politickej situácie v Rusku, zdiskreditovať ruskú zahraničnú politiku a vplývať na verejnú mienku.

Prokuratúra tiež HRHF obvinila z poškodzovania dobrého mena ruských ozbrojených síl. To je trestný čin na základe zákona, ktorý Rusko prijalo vlani po začiatku invázie na Ukrajinu, pripomína Reuters. Organizácia HRHF na žiadosť Reuters o vyjadrenie bezprostredne nereagovala.

HRHF je koalícia 90 nezávislých ľudskoprávnych organizácií, ktoré podporujú slobodu zhromažďovania a slobodu prejavu na západnom Balkáne, na Kaukaze a vo východnej Európe vrátane Ukrajiny. Väčšinu finančných prostriedkov získava od súkromných darcov v krajinách EÚ a od vlád. HRHF sa zúčastňuje na ochrane politických väzňov v Bielorusku, či organizácii vzdelávacích a ďalších podujatí v severnej časti Ukrajiny. (TASR)

Ruský prezident Putin uskutoční budúci mesiac svoju prvú návštevu Turecka od spustenia ruskej invázie na Ukrajinu, potvrdil turecký prezident Erdogan. Diskutovať by mali aj o výmene väzňov.

"Putin navštívi Turecko budúci mesiac," povedal Erdogan počas spoločnej tlačovej konferencie s ukrajinským prezidentom Zelenským, ktorý je na návšteve Turecka. (TASR)

Turecký prezident Erdogan povedal Zelenskému, že Ukrajina si zasluhuje členstvo v NATO, no zároveň ho vyzval, aby vstúpila do mierových rokovaní s Ruskom.

"Niet pochýb, že Ukrajina si zasluhuje členstvo v NATO," povedal Erdogan na spoločnej tlačovej konferencii s ukrajinským prezidentom a dodal, že obe strany by sa mali vrátiť k rokovaciemu stolu. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa poďakoval svojmu americkému náprotivkovi Joeovi Bidenovi za "veľmi potrebný" balík obrannej pomoci po tom, ako Washington vyhlásil, že Kyjevu pošlú kazetovú muníciu.

"Dobre načasovaný, rozsiahly a veľmi potrebný balík obrannej pomoci od Spojených štátov," napísal Zelenskyj na sociálnej sieti a poďakoval americkému ľudu a Bidenovi za ich "rozhodné kroky".

Dodal, že rozšírenie obranných kapacít Ukrajiny jej poskytne nové nástroje na vytlačenie okupantov z jej územia a dosiahnutie mieru. (TASR)

Ruská vláda zvažuje stretnutie prezidenta Putina s jeho tureckým náprotivkom Erdoganom, ale konkrétny termín ešte nebol stanovený, uviedol hovorca Kremľa Peskov. Špekulácie o takomto stretnutí kolujú už niekoľko týždňov.

Peskov sa vyjadril v čase, keď sa ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj stretáva s Erdoganom v Istanbule. Moskva bude tieto rozhovory pozorne sledovať, povedal hovorca.

Peskov zároveň zdôraznil, že Moskva a Ankara udržiavajú vzťahy "konštruktívneho partnerstva" a Rusko si to vysoko cení. Moskvu preto prirodzene zaujíma, o čom sa medzi Erdoganom a Zelenským bude diskutovať.

Putin a Erdogan sú považovaní za priateľov.

Podľa tureckých zdrojov je jednou z otázok, o ktorých sa bude na stretnutí rokovať, dohoda o preprave ukrajinského obilia cez Čierne more, ktorej platnosť vyprší 17. júla.

Rusko sa vyhráža, že túto dohodu, uzavretú vlani v lete za sprostredkovania OSN a Turecka, neobnoví. Peskov zdôraznil, že Erdogan "niekoľkokrát vyvinul veľké úsilie o urovnanie rôznych problémov súvisiacich s konfliktom na Ukrajine". (TASR)

Ukrajinský prezident začal v Istanbule rokovania s tureckým lídrom Erdoganom. Zelenskyj predtým informoval, že stretnutie sa bude týkať summitu NATO, "bezpečnostných záruk" a dohody medzi Kyjevom a Moskvou o vývoze ukrajinského obilia.

Zelenskyj aj Erdogan chcú predĺžiť platnosť tejto dohody, ktorá sa skončí 17. júla. Táto dohoda Kyjevu garantuje vývoz kukurice a iných obilnín na svetové trhy počas prebiehajúcej vojny s Ruskom.

Podľa analytikov sa bude ukrajinský prezident snažiť presvedčiť svojho tureckého kolegu, aby odobril vstup Švédska do NATO. Ankara dlhodobo tento krok blokuje pre spor so Štokholmom, v ktorom ho obviňuje z ľahostajného prístupu ku kurdským militantom žijúcim vo Švédsku.

Erdogan sa snažil využiť svoje dobré vzťahy so Zelenským, ako aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom na ukončenie vojny na Ukrajine, zatiaľ však neúspešne, pripomína AFP.

Turecko zorganizovalo prvé dve kolá mierových rokovaní a usiluje sa o sprostredkovanie ďalších rozhovorov medzi Moskvou a Kyjevom. Západné štáty sa však obávajú o narastajúce hospodárske vzťahy medzi Tureckom a Ruskom, ako aj o vzdor Ankary pri rozširovaní Severoatlantickej aliancie. (TASR)