Zelenskyj rokoval so Sunakom o stíhačkách, Británia ich poslať neplánuje (SME Minúta)

Francúzsko "otvorilo dvere" pre výcvik ukrajinských vojenských pilotov. Uviedol to francúzsky prezident Macron po nedeľnej návšteve ukrajinského prezidenta Zelenského v Paríži.

"Otvorili sme dvere výcviku pilotov - spoločne s viacerými európskymi krajinami, ktoré sú na to takisto pripravené," povedal Macron v rozhovore pre televíznu stanicu TF1 s tým, že diskusie na túto tému podľa neho prebiehajú aj so Spojenými štátmi. "Výcvik sa môže začať už odteraz," dodal bez uvedenia ďalších podrobností.

Na otázku, či Francúzsko dodá ukrajinským silám bojové stíhačky, Macron odpovedal: "Nie."

Paríž však podľa jeho slov rozhodol o dodaní ďalšej munície pre Ukrajinu. Okrem toho chce Francúzsko pomáhať pri výcviku vojakov, ktorí budú nasadení do očakávanej ukrajinskej protiofenzívy zameranej na oslobodenie Ruskom okupovaných území Ukrajiny. Paríž sa chce tiež podieľať na opravách vojenských vozidiel a diel.

"Francúzsko zastáva stále rovnakú pozíciu: pomáhať Ukrajine brániť sa. Momentálne ide o veľa, pretože úspech tejto protiofenzívy bude rozhodujúci pre schopnosť vybudovať trvalý mier," zdôraznil Macron. (TASR)

Rusko v januári a februári poskytlo na vojenské výdavky viac ako dva bilióny rubľov. Je to o 282 percent viac ako v rovnakom období pred rokom. Agentúra Reuters dodala, že tieto údaje ruského ministerstva financií ukazujú rastúce náklady.

Rastúca zbrojná výroba a obrovské štátne výdavky udržiavajú ruský priemysel v chode a pomáhajú zmierniť ekonomický dopad západných sankcií, uvalených na Rusko po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu.

Ruské ministerstvo financií prestalo zverejňovať jednotlivé mesačné údaje o plnení rozpočtu vlani v máji, teraz však na rozpočtový portál pridalo údaje za rok 2022 a za začiatok tohto roka. Z týchto údajov vyplýva, že krajina v prvých dvoch mesiacoch roku 2022 vynaložil "na obranu" 525,4 miliardy rubľov.

Podľa nových údajov výdavky "na obranu" dosiahli v tomto roku v januári 1,18 bilióna rubľov a vo februári 822,4 miliardy rubľov. 

Rusko plánovalo tohtoročné vojenské výdavky vo výške 4,98 bilióna rubľov. Údaje ministerstva svedčia o tom, že v januári až februári už štát minul na tento účel viac ako dve pätiny sumy plánovanej na celý rok. (ČTK)

Európska kancelária Svetovej zdravotníckej organizácie v Moskve zatvorí svoj špecializovaný Úrad pre prevenciu a kontrolu neinfekčných chorôb. Jeho agenda sa najneskôr do 1. januára 2024 presunie na regionálny úrad v Dánsku.

Kancelárie organizácie pre Rusko sa rozhodnutie o uzavretí netýka.

Toto rozhodnutie nasleduje po výzvach členských krajín organizácie  z apríla 2022, v ktorých žiadali zatvorenie špecializovaného úradu organizácie v Moskve. Dôvodom bola invázia ruskej armády na Ukrajinu.

Bývalý minister obrany Naď zverejnil právnu analýzu k darovaniu migov Ukrajine. Konštatoval, že ide o podklad, ktorý bol vypracovaný odborníkmi rezortu. Mal tiež slúžiť ako jedno zo stanovísk na jeho informované rozhodovanie v procese. 

"Takéto poradné stanoviská som počas svojej funkcie dostával doslova denne, pretože som potreboval poznať názor odborníkov na rôzne témy. Je to bežnou praxou na každom jednom ministerstve," napísal Naď. 

Pokračoval, že pre vládu bolo na adekvátne rozhodovanie smerodatné stanovisko ministrov spravodlivosti, zahraničných vecí, právnikov z Úradu vlády či z kancelárie prezidentky. "A tí s naším postupom súhlasili. A je mi úprimne jedno, čo si myslia rôzni právnici, ktorí o reálnom fungovaní štátu nevedia ale že absolútne nič," konštatoval bývalý minister obrany. 

Z právneho hľadiska bol proces podľa neho úplne v poriadku. Pripomenul, že na Ukrajinu sme poslali pre nás už nevyužiteľné stroje. Líder Smeru Fico je podľa neho "popletený právny odborník". 

Ďalší balík sankcií EÚ v súvislosti s ruskou inváziou bude zahŕňať opatrenia proti tretím krajinám, ktoré pomôžu Moskve vyhnúť sa existujúcim obmedzeniam. Potvrdila to predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

V poradí jedenáste kolo sankcií od vypuknutia vojny budú zamerané najmä na odstránenie medzier v dosiaľ prijatých opatreniach, ktoré Rusko používa na obchádzanie obmedzení. Ide najmä o dovoz zakázaného tovaru cez tretie krajiny. Podľa Von der Leyenovej je plánované opatrenie „v podstate varovaním, že to s našimi sankciami myslíme vážne“.

Von der Leyenová nešpecifikovala, ako presne bude tento mechanizmus fungovať, no dodala, že existuje „niekoľko monitorovacích bodov“, ktoré potvrdzujú potrebu obmedzení.

EÚ si uvedomuje, že sa musí zamerať na dosah sankcií, najmä čo sa týka rozvojových krajín, aby sa nielen posilnili väzby, ale aj vysvetlili samotné sankcie voči Rusku. Toto by malo byť predmetom diskusie na najbližšom samite G7, kde bolo pozvaných ďalších osem krajín - Austrália, Brazília, Cookove ostrovy, India, Indonézia, Južná Kórea, Komory a Vietnam. (SITA)

USA vidia viac náznakov toho, že Rusko a Irán rozširujú bezprecedentné obranné partnerstvo, ktoré pomôže Moskve predĺžiť inváziu. Agentúra Reuters konštatuje, že partnerstvo bude predstavovať hrozbu pre susedov Iránu. 

V rámci spolupráce Irán poskytuje Rusku jednosmerné útočné bezpilotné lietadlá. Uviedol to na tlačovom brífingu americký poradca pre národnú bezpečnosť John Kirby. (The Guardian)

Ruská stíhačka Su-27 vzlietla k jednému nemeckému a jednému francúzskemu hliadkovaciemu lietadlu nad Baltským morom. Oznámilo to ruské ministerstvo obrany.

"Po tom, čo ruské stíhacie lietadlo odvrátilo cudzie vojenské lietadlá od štátnej hranice Ruskej federácie, sa bezpečne vrátilo na svoju základňu," vyhlásilo ruské ministerstvo obrany. Dodalo, že stíhačka vykonala svoju úlohu bez nebezpečného priblíženia sa k nemeckému lietadlu P-3C Orion či francúzskemu stroju Atlantique 2.

V marci sa do Čierneho mora po incidente s ruskou stíhačkou zrútilo americké bezpilotné lietadlo. (TASR)

Medzi členskými krajinami NATO v súčasnosti prebiehajú diskusie o tom, ako zabezpečiť, aby po skončení súčasnej vojny Rusko opätovne nenapadlo Ukrajinu. Zároveň sa však snažia vyhnúť zatiahnutiu Aliancie do konfliktu.

Vyhlásil to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg na Kodanskom summite o demokracii.  Bezpečnostné záruky žiada od Aliancie ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

"V súčasnosti prebiehajú konzultácie," povedal v tejto súvislosti Stoltenberg bez uvedenia ďalších podrobností.

"Jediný spôsob, ako toto zastaviť, je zabezpečiť, aby Ukrajina bola vojensky dostatočne silná, aby vedela odstrašiť budúcu agresiu Ruska alebo prípadne sa jej ubrániť. Zároveň však treba nájsť rámec, aby (ruský) prezident (Vladimir) Putin postupne neukrajoval z európskej bezpečnosti," povedal Stoltenberg.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Omyl, sabotáž alebo ukrajinský zásah? Neďaleko Ukrajiny spadli štyri ruské lietadlá Čítajte 

"Ak však spojenci v NATO, najmä tí veľkí, začnú bilaterálne poskytovať Ukrajine bezpečnostné záruky, budeme už blízko článku 5 (o kolektívnej bezpečnosti). Tieto veci teda nemajú jednoduché riešenie," uviedol generálny tajomník NATO.

Na poskytnutie dlhodobých bezpečnostných záruk vyzval členské krajiny NATO vo februári britský premiér Rishi Sunak. NATO ako organizácia neposkytuje Ukrajine ani zbrane — robia to členské krajiny bilaterálne alebo v rámci menších skupín. (TASR)

Bývalý minister obrany Naď zverejní na sociálnej sieti právnu analýzu k darovaniu stíhačiek MiG-29 Ukrajine. Ako zdôvodnil na tlačovej konferencii, svojmu nástupcovi chcel nechať "čistý stôl".

Naďalej je presvedčený o správnosti rozhodnutia darovať stíhačky Ukrajine, ale aj o zákonnosti rozhodnutia.

"Tento dokument som odovzdal pred samotným rozhodnutím aj pánovi ministrovi spravodlivosti, ďalším členom vlády, podpredsedovi vlády pre legislatívu aj ministrovi zahraničných vecí. Všetci sa oboznámili s tým dokumentom a vyjadrili s ním súhlasné stanovisko aj ich ľudia a na základe toho bol spracovaný aj materiál na rokovanie vlády," vysvetlil Naď.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zelenskyj chcel podľa uniknutých dokumentov útočiť aj na ropovod Družba Čítajte 

Ide podľa neho o neoficiálny dokument - právny názor ľudí z rezortu obrany, ktorý mal slúžiť ako podklad pre rozhodnutie ministra. Očakáva, že aj po zverejnení analýzy pretrvajú rôzne právne názory. Jediný, kto sa môže k veci relevantne vyjadriť, je podľa exministra Ústavný súd. Analýza je anonymizovaná, aby spracovatelia neboli vystavení politickému tlaku.

Darovanie 13 stíhačiek MiG-29 a časti systému protivzdušnej obrany Kub je predmetom medzivládnej dohody medzi Slovenskom a Ukrajinou, ktorú v marci schválila vláda Hegera. Viacerí politici i právnici tvrdili, že dočasne poverený kabinet nemal oprávnenie darovať migy, keďže to považovali za zásadnú otázku zahraničnej politiky. (TASR)

Cudzinci bojujúci v ruskej armáde dostanú občianstvo zjednodušeným procesom, oznámil ruský prezident Putin. Podmienkou je podpísať zmluvu o službe v ruskej armáde na jeden rok. Nárok na občianstvo budú mať aj ich rodiny.

Dekrét nadobudol okamžitú účinnosť.Rusko čelí ťažkostiam pri udržiavaní počtu vojakov, keďže sa snaží vyhnúť úplnej mobilizácii na svojom území. (SITA, Kyiv Independent)

Podľa uniknutých dokumentov chcel ukrajinský prezident obsadiť ruské dediny či bombardovať ropovod Družba, ktorým sa prepravuje ruská ropa do Maďarska. V súkromných rozhovoroch zatúžil aj po raketách na zasiahnutie cieľov v Rusku. (SME)

Viac ako 150-tisíc ruských vojakov sa na juhu Ukrajiny pripravuje na ukrajinskú protiofenzívu, tvrdí predstaviteľ ukrajinskej vojenskej rozviedky. Černiak tvrdí, že hlavným cieľom ruských okupačných síl je udržať svoje súčasné pozície.

„Nevidíme sťahovanie jednotiek zo Záporožskej alebo Chersonskej oblasti. Áno, robia určité kroky - berú niektoré veci, evakuujú niektorých ľudí, rabujú, ale nevidíme sťahovanie vojenských jednotiek. Napríklad v Enerhodare berú všetko, čo sa dá, ako autá a lekárske vybavenie, ale nesťahujú sa. Jasne si uvedomujú, že sa tam bude bojovať,“ povedal Černiak. Podotkol, že ruskí vojaci sa pripravovali na obranu, posilňovali svoje existujúce obranné opevnenia a stavali nové, pretože vedia, že nemajú dostatok síl na ofenzívu.

Černiak tiež vysvetlil, že Rusi využívajú takzvanú „evakuáciu“ z okupovaných území na juhu Ukrajiny ako zásterku pre činnosť kontrarozviedky a filtračné operácie. Násilne deportujú aj prívržencov Ukrajiny, pretože sa obávajú, že by sa mohli rozvinúť partizánske hnutia. (SITA, Ukrajinská pravda)

Minister obrany chce pokračovať v začatých projektoch, potvrdil podporu Ukrajine. Sklenár tiež ocenil aktuálnu vysokú úroveň spolupráce Slovenska a NATO. Nový minister to uviedol po prebratí rezortu od svojho predchodcu Naďa.

"Za ostatné tri roky ministerstvo zaznamenalo naozaj významný progres. Rezort ukázal aj za tieto tri roky, že je veľmi užitočný pre Slovenskú republiku," zhodnotil Sklenár, ktorý na ministerstve doteraz pôsobil ako generálny riaditeľ sekcie obrannej politiky. Teší ho realizovaná modernizácia Ozbrojených síl.

Sklenár avizuje aj pokračovanie podpory Ukrajine. "Naša podpora pre Ukrajinu je nesmierne dôležitá. Ide o našu vlastnú bezpečnosť a obranu. Ukrajina musí vyhrať, ináč sa svet zásadne zmení," uviedol.

Projekt nákupu vrtuľníkov Viper je podľa Sklenára jednou z priorít. "Ale sú tam aj ďalšie, či už 4x4, ručné zbrane, protivzdušná obrana – všetko projekty, ktoré si zaslúžia našu pozornosť, vyžadujú si ešte aj čas, aj odborné vstupy a potom, samozrejme, debatu s krajinami a s priemyslom o tom, čo je možné a ako rýchlo sa to dá doručiť," načrtol.

Naď ocenil, že jeho nástupcom sa stal práve Sklenár. "Som veľmi rád, že kontinuita je zabezpečená," vyhlásil. Vyzdvihol aj deklaráciu jasného zahraničnopolitického smerovania a podporu Ukrajiny zo strany nového ministra. Verí, že úradníckej vláde sa podarí do termínu predčasných parlamentných volieb v rezorte dosiahnuť veci, ktoré spoločne urobili, najmä ďalšie projekty vychádzajúce zo vzťahov so spojencami v NATO. (TASR)

Nemecká armáda si objednala 50 bojových vozidiel Puma za 1,1 miliardy eur. Stroje majú byť dodané v termíne od decembra 2025 do začiatku roku 2027. Rámcová zmluva obsahuje tiež možnosť objednávky ďalších vozidiel.

Z uvedenej sumy je 574 miliónov eur určených pre Kraus-Maffei Wegmann a 501 miliónov eur pre firmu Rheinmetall Landsysteme GmbH. Okrem vozidiel pechoty Puma obsahuje uvedený kontrakt aj objednávku balení náhradných dielov a súprav špeciálnych nástrojov, ako aj osem simulátorov pre raketový systém Mells, ktorý je umiestnený na vozidlách Puma.

Rozpočtová komisia Spolkového snemu schválila uvedený projekt minulý týždeň.

Do roku 2029 má byť okrem toho zmodernizovaných 143 vozidiel pechoty Puma zo zásob nemeckých ozbrojených síl (Bundeswehru), ktoré budú obsahovať okrem iného i kamerové systémy na nočné videnie.

Tieto vozidlá sú celosvetovo najvýkonnejšie a najmodernejšie systémy svojho druhu. Zmestí sa do nich deväťčlenná posádka vrátane šiestich vojakov, veliteľa, strelca a šoféra. (TASR)

Oligarcha Firtaš čelí na Ukrajine obvineniam z podvodov v obchode s plynom. V rokoch 2016 až 2022 mala vzniknúť škoda zodpovedajúca takmer 440 miliónom eur, informovala ukrajinská tajná služba SBU.

Ukrajinská tajná služba SBU uviedla, že regionálni distribútori plynu kontrolovaní Firtašom zaplatili štátnemu prevádzkovateľovi ukrajinskej plynovodnej siete len asi 30 percent odobratého plynu

Podľa SBU Firtaš kontroluje asi 70 percent regionálnych dodávateľov plynu na Ukrajine. Samotnému podnikateľovi a ôsmim vrcholovým manažérom jeho firiem hrozí až 12 rokov väzenia. Spojené štáty medzitým od roku 2014 žiadajú rakúske úrady o vydanie 58-ročného Firtaša pre obvinenia z podávania úplatkov v Indii. (TASR)

Britský premiér Sunak a ukrajinský prezident Zelenskyj diskutovali o vytvorení takzvanej „koalície pre bojové lietadlá". Sunak poznamenal, že dodal, že dodávka bojových lietadiel „nie je jednoduchá vec".

Veľká Británia neplánuje dodať Ukrajine bojové lietadlá, keďže ukrajinská armáda sa vyjadrila, že uprednostňuje stroje F-16. Na otázku, či Spojené kráľovstvo pošle Kyjevu bojové lietadlá, tlačový tajomník britského premiéra Sunaka odpovedal, že nie. „Neplánujeme urobiť to. Ukrajinci sa rozhodli cvičiť pilotov na stroje F-16 a viete, že Kráľovské letectvo ich nepoužíva," konštatoval.

Prezidentka sa zajtra zúčastní na samite Rady Európy na Islande. S lídrami európskych krajín bude diskutovať o bilaterálnych vzťahoch aj aktuálnom dianí.

"Prezidentka sa svojím podpisom pripojí pod záverečnú deklaráciu, ktorej súčasťou je tiež posilnenie ochrany demokracie, ale aj výzva na ochranu ukrajinských detí zavlečených do Ruska a ich okamžitý návrat na Ukrajinu," povedal jej hovorca Martin Strižinec.

Samit Rady Európy bude 16. až 17. mája v Reykjavíku. Má sa na ňom stretnúť spolu 46 európskych prezidentov a premiérov. Na rokovaniach majú riešiť urgentné výzvy pre demokraciu a právny štát v Európe. (TASR)

Rozviedka využíva rôzne prostriedky, okomentoval Kyjev údajný Prigožinov návrh týkajúci sa Bachmutu. Šéf Wagnerovej skupiny Prigožin ponúkol Kyjevu, že prezradí polohu ruských síl výmenou za stiahnutie ukrajinských ozbrojených síl z Bachmutu.

„Myslím si, že Ukrajina aj špeciálne služby, budú a mali by diskutovať o takýchto veciach, keď je to potrebné a je to v súlade s národnými záujmami Ukrajiny. Je jasné, že Ukrajina robí všetko pre to, aby chránila svoje národné záujmy - účinne oslobodiť územia,“ povedal hovorca ukrajinskej vojenskej rozviedky Andrij Jusov.

Špeciálne služby a vojenské spravodajstvo podľa neho na tento účel využívajú rôzne prostriedky a nástroje. „Čo sa týka jednotlivých hoaxov, nemyslím si, že by sme sa k tomu mali vyjadrovať,“ zdôraznil Jusov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Prigožin ponúkol Ukrajine prezradenie ruských pozícií, uvádza sa v uniknutých dokumentoch Čítajte 

Do Poľska dorazila prvá časť dodávky salvových raketometov HIMARS z USA. Ide o súčasť snáh o modernizáciu poľských ozbrojených síl súvisiacich s vojnou na susednej Ukrajine. Varšava si chce zaobstarať približne 500 raketových delostreleckých systémov.

Na slávnostnom prevzatí nových raketometov na leteckej základni vo Varšave sa v pondelok zúčastnil poľský minister obrany Mariusz Blaszczak a predstavitelia poľskej armády.

Blaszczak pripomenul, že americké raketomety HIMARS sa v súčasnosti dobre osvedčujú v bojoch na Ukrajine. "Sledujeme vývoj na Ukrajine a vieme, že delostrelectvo zohráva v tejto vojne kľúčovú úlohu, v odrážaní ruskej invázie," povedal šéf poľského rezortu obrany.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Poľsko dostalo prvé raketomety HIMARS z USA Čítajte 

Do Poľska dorazila prvá časť dodávky salvových raketometov (8 fotografií)

Veliteľ pozemných síl Juhoafrickej republiky Lawrence Mbatha je na návšteve Moskvy, tvrdia ruské tlačové agentúry. Správa prichádza niekoľko dní po tom, ako Washington obvinil Pretóriu z tajného poskytovania zbraní Rusku.

Delegácia na čele s generálporučíkom Mbathom vedie rozhovory s ruskými náprotivkami zamerané na "otázky týkajúce sa vojenskej spolupráce a interakcie", uviedli agentúry s odvolaním sa na ruské ministerstvo obrany.

Americký veľvyslanec v Pretórii Reuben Brigety minulý štvrtok obvinil Juhoafrickú republiku z toho, že Rusku v čase prebiehajúcej vojny na Ukrajine tajne poskytla zbrane a muníciu. Tvrdí, že na ruskú nákladnú loď, ktorá vlani 6. decembra zakotvila na námornej základni neďaleko Kapského Mesta, naložili zbrane a muníciu, ktoré previezli do Ruska.

Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa uviedol, že záležitosť sa "vyšetruje". USA prísľub o preverení tvrdení privítali.

Juhoafrická republika odmieta odsúdiť ruskú inváziu na Ukrajinu. Namiesto toho vyhlásila, že zostane neutrálna a bude presadzovať dialóg ako prostriedok na ukončenie konfliktu.

Ruský prezident Putin v piatok telefonoval s Ramaphosom. Obaja lídri sa podľa Kremľa dohodli na prehĺbení vzťahov medzi svojimi krajinami. (TASR)

Šéf wagnerovcov ponúkol v januári Ukrajine, že jej prezradí pozície ruských jednotiek, ak Kyjev stiahne svojich vojakov od Bachmutu,napísal denník The Washington Post.  Prigožin toto tvrdenie odmietol ako "nezmysel", Kremeľ to označil za "novinársku kačicu". (ČTK)

Británia čoskoro začne s výcvikom ukrajinských pilotov na západných stíhačkách. Predseda britskej vlády Sunak to povedal po rokovaní s ukrajinským prezidentom Zelenskym. So Zelenským hovorili o dlhodobých bezpečnostných opatreniach.

Sunak uviedol, že Británia otvorí novú leteckú školu, ktorá ukrajinským pilotom poskytne výcvik na rôznych typoch lietadiel. To im umožní lepšie brániť svoju krajinu proti ruskej agresii.

Stíhačky sú podľa Zelenského slov veľmi dôležitou témou, pretože Ukrajina nedokáže mať pod kontrolou vzdušný priestor. Kyjev takisto potrebuje na svoju protiofenzívu viac času, ozrejmil. (TASR)

Ruská armáda sa pripravuje na obranu Mariupoľa, uviedol poradca starostu Mariupoľa Petro Andriuščenko. Konštatoval, že okupačné sily budujú opevnenia v blízkosti každého mosta cez rieky Kaľčyk a Kaľmius v Mariupoli a v okolí.

„Zákopy, betónové bunkre so strieľňami. Všetko zamaskované. Ak neviete, že tam sú, nie je ľahké ich spozorovať. Všetky tieto opevnenia vybudovali v posledných mesiacoch," napísal Andriuščenko. Zároveň vyzval obyvateľov Mariupoľa, aby z mesta odišli a vyhli sa tak situácií, v ktorej by ich okupačné sily využili ako živé štíty. (SITA, Pravda)

Za uplynulý deň padlo podľa ukrajinskej armády 580 ruských vojakov. Od začiatku invázie tak o život prišlo už 199 460 príslušníkov ruských síl, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Moskva podľa neho za uplynulý deň stratila aj tri tanky, jedenásť obrnených bojových vozidiel pechoty, dvadsaťjeden delostreleckých systémov a dva systémy protivzdušnej obrany.

Od začiatku vojny podľa Kyjiva Rusko prišlo o 3 759 tankov, 7 336 obrnených bojových vozidiel pechoty, 3 137 delostreleckých systémov a 316 systémov protivzdušnej obrany.

Poľsko dostalo od Spojených štátov prvé odpaľovacie zariadenia HIMARS, ktoré sú súčasťou modernizácie poľskej obrany uprostred bezpečnostných obáv v dôsledku vojny na susednej Ukrajine.

Minister obrany Mariusz Błaszczak a ďalší vojenskí predstavitelia sa v pondelok zúčastnili na preberaní vojenského vybavenia na leteckej základni vo Varšave. Błaszczak zdôraznil, že odpaľovacie zariadenia HIMARS sa osvedčili v boji na Ukrajine a že Poľsko ako členský štát NATO sa snaží zaobstarať ďalšie odpaľovacie zariadenia, ktoré by dosiahli celkovú silu približne 500 jednotiek.

Na základe zmluvy z roku 2019 Poľsko vynaloží približne 414 miliónov dolárov na nákup 18 pokročilých bojových odpaľovacích zariadení HIMARS a dvoch cvičných odpaľovacích zariadení HIMARS s muníciou a súvisiacim vybavením. Poľsko nakupuje zbrane za miliardy dolárov, predovšetkým od USA a Kórejskej republiky, aby modernizovalo svoje ozbrojené sily. Dohoda zahŕňa taktiež logistiku a výcvik. (SITA)

Nórsko tento rok vycvičí 3 200 ukrajinských vojakov, uviedol to generálny štáb ukrajinskej armády. Výcvik sa uskutoční v Nórsku aj mimo nórskeho územia.

„Podporujeme Ukrajinu materiálom aj výcvikom a budeme pokračovať v jej podpore tak dlho, ako to bude nutné," uviedol nórsky minister obrany Bjorn Arild Gram, ktorého citoval ukrajinský generálny štáb. V prvom roku otvorenej ruskej invázie na Ukrajinu Nórsko vyčlenilo na pomoc Kyjevu 300 miliónov dolárov.

V marci tohto roka Nórsko Ukrajine dodalo osem nemeckých tankov Leopard 2 a štyri podporné vozidlá. Nórska vláda zároveň Kyjevu sľúbila dodávku dvoch systémov protivzdušnej obrany NASAMS. (SITA, Kyiv Independent)

Zelenskyj hovoril s britským premiérom o ukrajinskej žiadosti o dodanie stíhačiek západnými krajinami. Britský premiér uviedol, že s nimi o tom rokuje. Premiérov hovorca však dodal, že samotná Británia stíhačky Ukrajine dodať neplánuje. (ČTK)

Ukrajina si nie je istá, či sa podarí predĺžiť obilnú dohodu. Tá končí 18. mája. Na tento týždeň nie sú na túto tému naplánované ďalšie rokovania, povedala predstaviteľka ukrajinského ministerstva zahraničných vecí.

Ukrajinská veľvyslankyňa so zvláštnym poslaním Oľha Trofimcevová povedala, že Ukrajina dostáva protichodné signály o budúcnosti predmetnej dohody. O jej ďalšom predĺžení sa minulý týždeň diskutovalo v Turecku.

Dohodu o vývoze ukrajinských obilnín cez Čierne more medzi Ruskom a Ukrajinou sprostredkovali vlani v júni Turecko a Organizácia Spojených národov. Dohoda pomohla znížiť ceny potravín vo svete, ktoré narástli v dôsledku ruskej invázie na Ukrajinu. V rámci dohody sa z Ukrajiny vyviezlo už viac než 30 miliónov ton obilia a poľnohospodárskych produktov.

V marci platnosť dohody predĺžili iba o 60 dní. Moskva uviedla, že dohodu po 18. máji nepredĺži, ak nebudú splnené jej požiadavky na odstránenie prekážok, ktoré bránia jej vlastnému vývozu obilia a hnojív.

"Celková situácia sa (po rozhovoroch) príliš nezmenila a o obilnej dohode a možnosti jej pokračovania dostávame dosť rozporuplné informácie," uviedla Trofimcevová.

Odstúpenie Ruska od tejto dohody je podľa nej možné, no "pre všetkých a hlavne pre ruskú stranu by to znamenalo eskaláciu situácie". Moskva by si takýmto krokom navyše do budúcna skomplikovala svoju vyjednávaciu pozíciu, dodala.

Veľvyslankyňa povedala, že Ukrajina v apríli vyviezla 2,5 milióna ton poľnohospodárskych produktov napriek spomaleniu využívania obilného koridoru.

Turecký minister obrany Hulusi Akar v piatok oznámil, že predĺženie obilnej dohody je na dosah. (TASR)

Ruský raketový útok na Avdijivku si vyžiadal štyri obete. Útok zasiahol aj tamojšiu nemocnicu. Uviedol to gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko.

Mesto Avdijivka leží len 13 kilometrov od Donecka – Ruskom ovládaného administratívneho centra Doneckej oblasti. Po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári sa Avdijivka stala jedným z hlavných ohnísk bojov. (TASR)

Predseda britskej vlády Rishi Sunak privítal vo vidieckom sídle britských premiérov Chequers Volodymyra Zelenského. Ukrajinská prezident sa poďakoval za podporu Spojenému kráľovstvu, britskej vláde i kráľovi Karolovi III. (TASR)

Čínsky diplomat Li Chuej pricestuje na návštevu Ukrajiny. Témou rokovaní má byť politické riešenie situácie na Ukrajine. Čína má blízke vzťahy s Ruskom a usiluje sa zaujať pozíciu sprostredkovateľa medzi Moskvou a Kyjevom.

Peking plány na túto cestu oznámil minulý týždeň. Li bude najvyššie postaveným čínskym diplomatom, ktorý Ukrajinu navštívi od začiatku ruskej invázie vo februári 2022. V rokoch 2009-19 bol čínskym veľvyslancom v Rusku.

Tento čínsky predstaviteľ neskôr navštívi aj Poľsko, Francúzsko, Nemecko a Rusko.

Čínsky prezident Si Ťin-pching pred troma týždňami telefonoval s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským, ktorý tento rozhovor označil za dlhý a zmysluplný.

"Verím, že tento telefonát, ako aj vymenovanie ukrajinského veľvyslanca pre Čínu, dodá silný impulz rozvoju našich dvojstranných vzťahov," uviedol vtedy prezident. Si Ťin-pching, ktorý v marci navštívil Moskvu, čelí kritike za to, že odmieta odsúdiť ruskú inváziu. (TASR)

Pravidelnejšie ruské útoky dronmi a raketami sú zrejme súčasťou novej stratégie zameranej na Kyjev. Jej cieľom je znížiť schopnosť Ukrajiny viesť protiofenzívne operácie. Konštatuje to americký Inštitút pre štúdium vojny.

Inštitút vo svojej pravidelnej správe o vojne na Ukrajine pripomenul, že cez víkend ruské sily vykonali ďalšiu sériu útokov dronmi a raketami. Rusko už predtým od 19. apríla vykonalo najmenej 10 takýchto sérií.

Nová vzdušná kampaň je podľa inštitút pravidelnejšia ako predošlé ruské kampane proti kritickej infraštruktúre. Ruské sily však používajú menej vysoko presných striel. (SITA, The Guardian)

Hraničnými priechodmi prešlo z Ukrajiny v uplynulom týždni 16 456 ľudí. O dočasné útočisko požiadalo 451 žiadateľov. Naopak, na výstupe zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 15 979 ľudí.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie SR od vlaňajšieho vypuknutia vojny na Ukrajine, je 1 421 475. Dočasné útočisko udelili 116 .202 žiadateľom. Zo Slovenska na Ukrajinu od 24. februára 2022 prešlo 1 221 024 ľudí. (TASR)

Británia pošle Ukrajine stovky bojových dronov a rakety protivzdušnej obrany. Drony by mali mať dolet viac ako 200 kilometrov. Británia už vo štvrtok potvrdila, že Ukrajine dodá strely dlhého dosahu Storm Shadow.

"Toto je rozhodujúca chvíľa vo vzdore Ukrajiny voči hroznej útočnej vojne, ktorú si nevybrala a ani nevyprovokovala," povedal predseda britskej vlády Rishi Sunak. Ten má v pondelok vo vidieckom sídle britských premiérov Chequers absolvovať rokovania s ukrajinským premiérom Zelenským.

Britské ministerstvo obrany v pondelok uviedlo, že viacero dronov zaútočilo 3. mája na vojenské letisko pri obci Sešča v ruskej Brianskej oblasti a údajne poškodilo transportné lietadlo typu An-124. To môže podľa ministerstva vyvolať v Rusku znepokojenie v spojitosti so systémami protivzdušnej obrany.

Toto letisko, vzdialené približne 150 kilometrov od hraníc s Ukrajinou, je podľa ministerstva dôležitým uzlom pre ruské transportné vojenské letectvo a takisto odtiaľ štartujú tzv. kamikadze drony útočiace na ciele na Ukrajine. (TASR, ČTK)

Lídri skupiny G7 plánujú tento týždeň na summite v Japonsku sprísniť sankcie proti Rusku. Opatrenia budú zamerané na energetiku a vývoz tovaru, ktorý v súčasnosti pomáha Moskve vo vojne na Ukrajine.

Informovali o tom predstavitelia priamo oboznámení s diskusiami na túto tému.

Nové sankcie, ktoré lídri skupiny siedmich najvyspelejších krajín oznámia na stretnutiach 19. – 21. mája, budú cieliť na obchádzanie sankcií cez tretie krajiny a majú oslabiť budúcu výrobu energií v Rusku i obmedziť obchod, ktorý pomáha ruskej armáde, spresnili dobre informované zdroje.

Ako samostatne uviedli predstavitelia USA, očakávajú dohodu členov G7 na tom, že zjednotia svoj postoj k sankciám tak, aby bol všetok vývoz aspoň určitých kategórií tovaru automaticky zakázaný, ak sa nebudú nachádzať na zozname povolených položiek.

Takáto zmena by sťažila Moskve nájsť medzery v režime sankcií.

O presných oblastiach, v ktorých sa tieto nové pravidlá budú zavádzať, sa ešte diskutuje. (TASR)

Obrana mesta Bachmut pokračuje a uplynulé dni ukázali, že ukrajinská armáda v tejto oblasti dokáže postupovať a čeliť ruským silám, uviedol veliteľ pozemných síl ukrajinskej armády Olexandr Syrskyj.

"Naši vojaci postúpili pri Bachmute – ide o prvú úspešnú útočnú operáciu pri obrane mesta," citoval Syrského slová kanál ukrajinskej armády na platforme Telegram.

"Posledných niekoľko dní ukázalo, že dokážeme postupovať a zničiť nepriateľa aj v takýchto extrémne náročných podmienkach... Obrana Bachmutu pokračuje," dodal.

Rusi sa pokúšajú dobyť toto mesto v Doneckej oblasti už od vlaňajšieho augusta, ide o najdlhšiu a najkrvavejšiu bitku počas viac ako ročnej ruskej invázie. V Bachmute žilo pred vypuknutím vojny na Ukrajine približne 70-tisíc ľudí.

Ukrajinské ministerstvo obrany v nedeľu oznámilo, že sa jeho armáde podarilo dobyť viac než desať ruských pozícií na predmestí Bachmutu.

Ruskú ofenzívu v bojoch o Bachmut vedú bojovníci z polovojenskej Wagnerovej skupiny. Ich šéf Jevgenij Prigožin sa však v uplynulom období viackrát sťažoval na nedostatočné dodávky munície pre jeho bojovníkov zo strany Moskvy. Navyše pohrozil stiahnutím wagnerovcov z Bachmutu v prípade, ak nedostanú požadovanú muníciu. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj absolvuje v pondelok v Londýne rokovania s britským premiérom Sunakom. Zelenskyj Britániu naposledy navštívil vo februári, keď sa stretol so Sunakom i kráľom Karolom III.

"Spojené kráľovstvo je veľkým lídrom v spojitosti s rozširovaním našich spôsobilostí v teréne i vo vzduchu. Táto spolupráca bude dnes pokračovať," napísal Zelenskyj na Twitteri.

Dodal, že s britským premiérom bude rokovať osobne a uskutoční sa aj rokovanie na úrovni delegácii.

Americké stíhačky vzlietli k šiestim ruským lietadlám, ktoré sa nachádzali v medzinárodnom vzdušnom priestore neďaleko amerického štátu Aljaška, oznámilo Severoamerické velenie protivzdušnej obrany. (TASR)

Šéf wagnerovcov Jevgenij Prigožin Ukrajine v januári ponúkol, že jej prezradí pozície ruských jednotiek, ak Kyjev stiahne svojich vojakov od Bachmutu, píše denník The Washington Post s odvolaním sa na uniknuté americké dokumenty. (ČTK)

Francúzsko dodá Ukrajine ďalšie desiatky obrnených vozidiel a vycvičí ukrajinských vojakov na ich používanie, oznámili to po stretnutí v spoločnom vyhlásení francúzsky prezident Macron a jeho ukrajinský náprotivok Zelenskyj. (TASR)

Rusko kvôli vojne na Ukrajine už geopoliticky prehralo, povedal Emmanuel Macron. Moskva podľa neho zneistila svojich najbližších spojencov, stratila prístup k Baltskému moru a vstúpila do istej formy vazalstva voči Číne.

Francúzsko a ďalšie západné krajiny musia podporiť Ukrajinu, aby Rusko prehralo aj z vojenského hľadiska, dodal Macron v rozhovore zverejnenom denníkom L 'Opinion. (ČTK)