Ukrajina Rusko Online: Ukrajinská armáda tvrdí, že v niektorých oblastiach Bachmutu zatlačila Rusov až o dva kilometre

Ruský prezident Putin podpísal výnos, ktorým povoláva záložníkov ruskej armády na vojenský výcvik. Nejde o výnimočnú situáciu, výcvik záloh ruských ozbrojených síl sa uskutočňuje každoročne. (TASR)

Predmet vojenského pôvodu, ktorý našli v apríli v lese v Poľsku, je ruská raketa CH-55. S odvolaním sa na nemenované zdroje o tom informovali poľské médiá. Poľské ministerstvo obrany a ruské veľvyslanectvo vo Varšave odmietli správy komentovať. (TASR)

Bývalý nemecký kancelár Gerhard Schröder čelí novej vlne kritiky za účasť na recepcii ruského veľvyslanectva v Berlíne pri príležitosti konca druhej svetovej vojny. Schröderovi pritom už dlhšie vyčítajú blízke vzťahy s Kremľom. (TASR)

Francúzsko začalo vyšetrovanie smrti novinára agentúry AFP Armana Soldina kvôli podozreniu, že išlo o vojnový zločin. Soldin zomrel pri ostreľovaní neďaleko Bachmutu, ktorý bol pod intenzívnou delostreleckou paľbou ruských síl.

Podľa AFP  to oznámila francúzska protiteroristická prokuratúra. 

Vyšetrovanie, ktoré bolo zverené policajtom z centrálneho úradu pre boj proti zločinom proti ľudskosti a zločinom z nenávisti, má zistiť okolnosti úmrtia 32-ročného francúzskeho novinára narodeného v Sarajeve.

Soldina zabila salva rakiet Grad pri meste Časiv Jar neďaleko Bachmutu, ktorý je epicentrom bojov na Ukrajine už niekoľko mesiacov. (ČTK)

Kanada a Lotyšsko spoločne poskytnú od budúceho týždňa výcvik ukrajinským vojakom. Kanadská i lotyšská armáda poskytnú nižším dôstojníkom ukrajinských ozbrojených síl výcvik na rozvoj vodcovských schopností.

"Dnes môžem oznámiť, že Kanada a Lotyšsko budú spoločne cvičiť ukrajinských vojakov na lotyšskej pôde, a to už od 15. mája," povedala kanadská ministerka obrany Anita Anandová v Ottawe po rozhovoroch so svojou lotyšskou kolegyňou Inarou Murnieceovovou.

Česká republika dodáva Ukrajine dva systémy protivzdušnej obrany Kub a k nim príslušné rakety. Uviedol český prezident Petr Pavel v rozhovore pre Český rozhlas Radiožurnál.

Systémy Kub sú podľa Pavla v štádiu dodania. Prezident tiež povedal, že je na mieste zamyslieť sa aj nad tým, či by ČR nemohla Ukrajine poskytnúť svoje ľahké bojové lietadlá L-159, ktoré by ukrajinskej armáde významne pomohli pri protiofenzíve. Podľa jeho slov totiž Kyjev potrebuje letectvo pri príprave na rozhodujúcu fázu vojny.

"Vzdušná prevaha je jedným z kľúčových faktorov v akejkoľvek operácii," povedal Pavel v rozhovore.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Anne Applebaumová: Na Ukrajinu teraz tlačia, aby vojnu vyhrala ešte tento rok Čítajte 

Český prezident dodal, že na obsluhu systému Kub je ukrajinská armáda vycvičená, a preto ho môže okamžite po dodaní používať. ČR môže podľa Pavla Ukrajine poskytnúť aj muníciu, "a to nie len z vlastných zdrojov, ale aj zo zdrojov tretích krajín".

"A môžeme zvážiť aj ďalšie možnosti, napríklad opravené tanky, bojové vozidlá, ktoré sú opravované v našich závodoch a postupne doručované na Ukrajinu," odpovedal prezident na otázku, čo môže Ukrajina od Českej republiky v rámci vojenskej pomoci dostať.

Pavel v rozhovore pripomenul, že Kyjev už od Prahy dostal takmer sto tankov, približne rovnaký počet obrnených vozidiel a množstvo munície. (TASR)

Nemecko kúpi ďalších 50 bojových vozidiel pechoty Puma v celkovej hodnote 1,5 miliardy eur. Ich kúpu schválila parlamentná rozpočtová komisia, oznámilo nemecké ministerstvo obrany. 

Nemecká armáda postupne nahrádza staršie bojové vozidlá pechoty Marder vozidlami Puma, ktoré vyrábajú zbrojárske spoločnosti KMW a Rheinmetall.

"Je to dobré rozhodnutie. Tieto Pumy potrebujeme predovšetkým vzhľadom na zmenu bezpečnostnej situácie. Máme tiež zodpovednosť voči NATO," uviedol nemecký minister obrany Boris Pistorius.

Nemecký kancelár Olaf Scholz vlani prisľúbil v rámci reakcie na ruskú inváziu na Ukrajinu zvýšenie výdavkov na obranu, dodávky zbraní na Ukrajinu či modernizáciu nemeckej armády. (TASR)

Ruské sily v Bachmute boli po protiofenzívach zatlačené v niektorých oblastiach až o dva kilometre. Uviedol to generál Oleksandr Syrskyi, ktorý vedie ukrajinské pozemné sily.

Vyjadrenie prichádza vtedy, keď ukrajinské sily tvrdia, že porazili brigádu tisícok vojakov v Bachmute. „V niektorých oblastiach frontu nepriateľ neodolal náporu ukrajinských obrancov a ustúpil do vzdialenosti až dvoch kilometrov," konštatoval generál.

Rodina Borisa Obnosova, šéfa ruského zbrojárskeho holdingu Taktičeskoje raketnoje vooruženija, ktorý figuruje na sankčnom zozname, vlastní v Česku nehnuteľnosti s hodnotou zhruba osem miliónov eur. Upozornili na to Navaľného spolupracovníci. (ČTK)

Zakladateľa Wagnerovej skupina Jevgenija Prigožina rozhneval krok francúzskeho parlamentu, ktorý jeho organizáciu označil za teroristickú.

Ruským novinárom Prigožin povedal, že Wagnerova skupina zachraňuje ľudí v strednej Afrike, kde získala pozície na úkor francúzskej prítomnosti v regióne.

„Môžeme vytrhnúť zhnité zuby z tých zlých úst kliešťami,“ dodal Prigožin. „Môžeme vytrhnúť Macronove zuby a celkovo zuby každého, kto šíri patogénnu špinu (o Wagnerovej skupine),“ povedal  na adresu francúzskeho prezidenta Prigožin.

Vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin informoval, že práce na mierovej misii Svätej stolice pre Ukrajinu pokračujú. Spresnil, že došlo k vývoju, pričom však ide o procesy na "dôvernej úrovni,".

V rámci podujatia na Pápežskej lateránskej univerzite Parolin súčasne vyhlásil: "Naozaj verím, že sa to pohne dopredu".

O mierovej misii Vatikánu hovoril ako prvý pápež František, keď počas tlačovej konferencie na palube lietadla pri návrate z návštevy Maďarska uviedol, že Vatikán je zapojený do mierovej misie, ktorá sa má pokúsiť ukončiť konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou.

V súčasnosti "prebieha misia, ktorá nie je verejná; keď bude verejná, budem o nej hovoriť," povedal pápež novinárom počas spiatočného letu z Maďarska.

Kyjev aj Moskva však následne popreli, že by mali akúkoľvek vedomosť o iniciatíve Vatikánu. Parolin krátko nato tlmočil svoje "prekvapenie" z týchto reakcií a potvrdil, že mierová misia sa uskutoční. Aj v uplynulých dňoch vyhlásil, že obe strany o nej vedia. (TASR)

Bývalý ruský prezident a zástupca šéfa ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev by nemal piť a písať na sociálnych sieťach, vyjadril sa ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba. 

„Medvedev by mal piť menej vodky predtým, než ide na Telegram,“ povedal šéf ukrajinskej diplomacie v rozhovore pre nemecký denník Bild. Ako tiež poznamenal, Medvedev má „istú rolu v povahe ruskej strategickej komunikácie“.

Ruský exprezident, ktorý bol svojho času aj premiér, pravidelne kontroverzne komentuje zahraničnú politiku a vojnu na Ukrajine na sociálnych médiách. Po údajnom útoku dronom na Kremeľ, ktorý Rusko pripisuje Ukrajine, minulý týždeň vyhlásil, že nezostávajú iné možnosti „len fyzická eliminácia (Volodymyra) Zelenského a jeho partie“.

V marci zase, keď Medzinárodný trestný súd vydal medzinárodný zatykač na ruského vodcu Vladimira Putina za vojnové zločiny, Medvedev napísal, že súd je „mizerná medzinárodná organizácia“ a naznačil, že by ho Rusko mohlo bombardovať. Politik tiež pohrozil napríklad bombardovaním nemeckého Bundestagu, vyhlásením vojny či jadrovou vojnou.

Kritici tvrdia, že jeho príspevky sú súčasťou snahy zachovať si určitý politický význam a zároveň pôsobiť radikálnejšie než Vladimir Putin, čím legitimizujú rozhodnutia súčasného ruského prezidenta. (SITA)

Čiernomorská obilná dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá uľahčuje vývoz obilia z ukrajinských prístavov, sa zrejme blíži k predĺženiu. Naznačil to zdroj v Ankare.

Nemenovaný zdroj, ktorý v stredu citoval denník The Guardian, tvrdí, že "existujú informácie, podľa ktorých sa dohoda napokon predĺži aj po 18. máji". "Preto to spomínam ako fakt. Očakáva sa, že do nej bude zahrnutý aj export ruských produktov," uviedol zdroj.

"Pre (tureckého) prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana je predĺženie dohody signálom pre Západ, že Turecku je možné dôverovať," dodal. Tamojší predstavitelia preto podľa jeho slov spravia všetko, čo je možné, aby zaistili pokračovanie dohody.

Kremeľ odmietol komentovať, či došlo k pokroku v rokovaniach o predĺžení dohody. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov novinárom povedal, že pozícia Ruska v tejto záležitosti je známa a práca na dohode pokračuje. (TASR)

Ruská spoločnosť Transnefť, prevádzkovateľ ropovodu Družba, oznámila, že došlo k útoku na čerpaciu stanicu na trase do Európy, v ruskom regióne hraničiacom s Ukrajinou.

Podľa Transnefti pri incidente, ktorý označila za "teroristický útok", nebol nikto zranený.

"Áno, skutočne, dnes skoro ráno došlo k pokusu o spáchanie teroristického činu proti systému ropovodu Družba na čerpacej stanici Briansk," povedal pre agentúru TASS hovorca Transnefti. Dodal, že príslušné orgány okolnosti incidentu vyšetrujú."

Kanál Baza sociálnej siete Telegram, s prepojením na ruské orgány činné v trestnom konaní, v stredu skoro ráno informoval, že terčom útoku boli tri prázdne ropné zásobníky na čerpacej stanici ropovodu Družba. Dodal, že po útokoch nedošlo k žiadnym únikom.

Na dodávky ruskej ropy prostredníctvom ropovodu z čias Sovietskeho zväzu sa nevzťahujú sankcie Európskej únie. Európske krajiny však obmedzujú používanie tejto trasy v rámci širších sankcií voči Moskve.

Ropovod Družba bol od začiatku ruskej invázie už niekoľkokrát napadnutý. (TASR)

Vo Voronežskej oblasti ležiacej na západe Ruska v blízkosti hraníc s Ukrajinou došlo  k útoku dvoch bezpilotných lietadiel na vojenský objekt.

Podľa agentúry DPA o tom na svojom kanáli na platforme Telegram informoval gubernátor oblasti Alexandr Gusev. Viaceré ruské médiá uviedli, že pri útoku bolo zranených viac ako desať ruských vojakov.

Nezávislý internetový portál Astra, na ktorý sa odvoláva DPA, spresnil, že útok bol zameraný na vojenský výcvikový priestor Pogonovo ležiaci juhozápadne od Voroneže. Bezpilotné lietadlá naň zaútočili okolo 04.00 h miestneho času.

Úrady spočiatku informáciu o útoku dronmi nekomentovali, potvrdil ho až Gusev prostredníctvom svojho statusu. Podľa neho bol útok "odrazený".

 Spresnil, že jeden z dronov sa pod vplyvom protilietadlovej paľby vychýlil mimo kurzu a havaroval, druhý bol zničený ostreľovaním. Gusev potvrdil, že vo Voronežskej oblasti naďalej trvá zvýšená pohotovosť.

Dodal, že prípadom sa zaoberajú orgány činné v trestnom konaní v súčinnosti vojenským velením.
(TASR)

Putin podpísal výnos, ktorým nariadil vypovedať Zmluvu o konvenčných ozbrojených silách v Európe a výnosom vymenoval námestníka ministra zahraničných vecí Riabkova za svojho zástupcu pri posudzovaní tejto iniciatívy v parlamente.

Táto zmluva bola podpísaná 19. novembra 1990 a platiť začala 9. novembra 1992. Býva označovaná za jednu z kľúčových dohôd v oblasti bezpečnosti v Európe od skončenia studenej vojny: obmedzuje rozmiestnenie tankov a vojsk v krajinách Severoatlantickej zmluvy a bývalej Varšavskej zmluvy vo východnej Európe a stanovuje opatrenia zamerané na "budovanie dôvery, transparentnosti a spolupráce medzi členskými štátmi".

Rusko však v roku 2015 oznámilo, že sa prestáva zúčastňovať na zasadnutiach spoločnej komisie o konvenčných ozbrojených silách v Európe, pričom svoju účasť na zmluve CFE pozastavilo už v roku 2007.

Rusko tvrdí, že zmluva, ktorej cieľom bolo vyvážiť konvenčné sily ku koncu studenej vojny, bola de facto porušená, pretože bývalé sovietske republiky Estónsko, Lotyšsko, Litva a bývalé krajiny Varšavskej zmluvy sa začiatkom 21. storočia stali členmi NATO.

Zmluva CFE počíta s obmedzením piatich kategórií zbraní a techniky — ide o tanky, bojové obrnené vozidlá, delostrelectvo kalibru viac ako 100 milimetrov, bojové lietadlá a útočné vrtuľníky — a zabezpečuje aj výmenu informácií a rozsiahlu inšpekčnú činnosť v účastníckych krajín. (TASR)

Vojenský objekt, ktorý spadol koncom apríla do lesa neďaleko poľského mesta Bydhošť, je ruská raketa Ch-55, potvrdili to odborníci z Technologického inštitútu vzdušných síl. Zatiaľ neoficiálnu informáciu priniesol portál RMF24. (SME)

Moskovská vojenská prehliadka na Deň víťazstva odhalila podľa hodnotenia britských tajných služieb slabé stránky ruskej armády. Väčšina príslušníkov armády bola z pomocných jednotiek a polovojenských zoskupení, ako aj z radov kadetov.

Z 8000 príslušníkov armády, ktorí sa na prehliadke zúčastnili, boli jedinými príslušníkmi ozbrojených síl schopnými nasadenia kontingenty železničnej a vojenskej polície.

Skutočnosť, že Rusko upustilo od prehliadky tankov, mala však podľa Britov iný dôvod. Na prehliadke sa totiž zúčastnil iba jediný tank typu T-34, pochádzajúci ešte z čias druhej svetovej vojny.

"Napriek ťažkým stratám na Ukrajine mohlo Rusko predviesť viac obrnených vozidiel," konštatujú britské tajné služby. Od toho sa však upustilo zrejme preto, aby sa ruské úrady vyhli výčitkám na domácej scéne, že uprednostňujú prehliadky pred nasadením v boji.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Jeden tank aj spievajúci Seagal. Putin spravil z konca vojny kult Čítajte 

Ruskí vojaci bránia zamestnancom okupovanej ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne v evakuácii z neďalekého frontového mesta spolu s ich rodinami, informovala ukrajinská armáda.

„Ruskí okupanti zorganizovali v Enerhodare takzvanú 'evakuáciu' rodinných príslušníkov zamestnancov Zaporižžskej jadrovej elektrárne, zamestnanci elektrárne však nesmú opustiť mesto,“ vyjadril sa v oficiálnom vyhlásení ukrajinský generálny štáb.

Ruskom podporované úrady nariadili v čase blížiacej sa ukrajinskej protiofenzívy evakuáciu tisícok civilistov pozdĺž južného frontu. Enerhodar, kde žije väčšina zamestnancov jadrovej elektrárne, bol medzi 18 sídlami, ktorých obyvateľov evakuovali počas víkendu.

Evakuovaných previezli do rekreačných zariadení a hotelov v mestách Berďansk a Kyrylivka, zatiaľ čo ďalší smerovali do ruskej Rostovskej oblasti, informovala ukrajinská armáda.

Záporožská jadrová elektráreň je najväčšia jadrová elektráreň v Európe a ruské sily ju okupujú od počiatočných fáz invázie. O jej prevádzku sa však starajú prevažne ukrajinskí zamestnanci.

Dvaja ukrajinskí civilisti zomreli pri ruských útokoch, ktoré za uplynulých 24 hodín zasiahli deväť oblastí Ukrajiny. Ďalších päť obyvateľov krajiny bolo zranených, uviedlo ukrajinské ministerstvo obrany.

Ruské sily zasiahli 126 ukrajinských obcí s použitím mínometov, tankov, delostrelectva, raketometov, protileteckých raketových systémov, dronov a taktického letectva. Podľa tlačového strediska ukrajinského rezortu obrany ruská armáda zasiahla 153 infraštruktúrnych zariadení.

NATO musí "zdvojnásobiť svoje úsilie", aby mohlo v čase narastajúcich hrozieb zaistiť bezpečnosť miliardy obyvateľov svojich členských krajín a udržala medzinárodný poriadok založený na pravidlách, vyhlásil šéf aliancie Stoltenberg.

Podľa Stoltenberga sa NATO za posledné desaťročie významne transformovalo. "Zvýšili sme pripravenosť našich síl, odkedy Rusko v roku 2014 nezákonne anektovalo Krym a vstúpilo na východnú Ukrajinu," povedal na zasadnutí náčelníkov generálnych štábov krajín NATO v Bruseli.

"Po prvý raz v našich dejinách sme nasadili bojové jednotky na východnú časť Aliancie a európski spojenci a Kanada vynaložili ďalších 350 miliárd na obranu," uviedol šéf NATO.

Dodal, že z tohto dôvodu bola Aliancia dostatočne pripravená, keď ruský prezident Vladimir Putin vlani vo februári spustil inváziu na Ukrajinu.

"Do niekoľkých hodín sme aktivovali všetky naše obranné plány. Pod velenie NATO sme umiestnili 40-tisíc vojakov, podporovaných vzdušnými a námornými silami, a posilnili sme našu predsunutú obranu od Baltského po Čierne more," pripomenul Stoltenberg.

"Tieto kroky znižujú riziko nesprávnych odhadov a eskalácie (konfliktu) mimo Ukrajiny, lebo signalizujú, že budeme brániť každý centimeter územia NATO," zdôraznil.

Najvyšší predstaviteľ Aliancie upozornil, že v súčasnosti "Európu znova postihol vojnový konflikt, narastá globálna konkurencia, autoritárske režimy spochybňujú naše hodnoty, záujmy a bezpečnosť".

Takisto varoval, že pribúdajú i ďalšie hrozby – "od terorizmu až po kybernetické útoky, od šírenia jadrových zbraní po klimatické zmeny". Z tohto dôvodu je podľa jeho slov nevyhnutné zintenzívniť úsilie v súčasnej novej ére strategického súperenia. (TASR)

Ruská armáda za uplynulý deň na Ukrajine podľa Kyjeva stratila ďalších 690 vojakov. Počet obetí na životoch medzi príslušníkmi ruských síl stúpol na 196 310, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Podľa Kyjeva Moskva za uplynulý deň prišla aj o dva tanky, osemnásť obrnených bojových vozidiel pechoty, osem delostreleckých systémov, jeden raketomet a jeden systém protileteckej obrany.

Od začiatku invázie Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo 3 736 tankov, 7 275 obrnených bojových vozidiel, 3 039 delostreleckých systémov, 555 raketometov a 308 systémov protileteckej obrany.

Británia plánuje vyhlásiť ruskú žoldniersku Wagnerovu skupinu za zakázanú teroristickú organizáciu. Londýn tento krok podľa nemenovaného zdroja plánuje prijať v bezprostrednej blízkosti a schválený by mal byť v rámci niekoľkých týždňov.

Následne by sa členstvo v skupine wagnerovcov, ich podpora či zobrazovanie ich loga na verejnosti, alebo účasť na ich stretnutiach považovali za trestný čin, píše v správe novín The Times.

Denník The Times píše, že neexistujú dôkazy o tom, že by boli wagnerovci alebo osoby s nimi spojené od začiatku vojny na Ukrajine aktívne v Británii. Plány vlády sa teda považujú najmä za symbolický krok.

Podľa vládneho zdroja však existuje podozrenie, že po tom, čo boli voči ruským oligarchom a spojencom šéfa Kremľa Vladimira Putina zavedené finančné sankcie, sa wagnerovci spolu so skupinami organizovaného zločinu zapojili do prania špinavých peňazí.

Agentúry PA Media a DPA pripomínajú, že medzi ďalšie zakázané organizácie v Británii patria teroristické skupiny Islamský štát (IS), al-Káida a tiež neonacistické hnutie Národná akcia (National Action).

Wagnerovcov už za teroristickú organizáciu označili parlamenty Litvy a Estónska. Francúzsky parlament v utorok požiadal EÚ, aby túto skupinu oficiálne vyhlásila za teroristickú organizáciu. V prípade zaradenia na teroristický zoznam bude EÚ môcť zmraziť aktíva skupiny a jej členov. Európske spoločnosti a občania s ňou nebudú môcť oficiálne obchodovať. (TASR)

Správy pre ľudí z Ukrajiny: Керівник центрального банку на льоду, Геґер повертається на лаву. Братиславські фонтани, повторний суд над Куцяком наближається до завершення, сьогодні ввечері стартує Євробачення.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)

Diplomati USA obvinili Rusko, že hlad používa ako zbraň vo vojne proti Ukrajine. Veľvyslankyňa USA na Ukrajine Brinková obvinila Rusko z blokády ukrajinských lodí.

Veľvyslankyňa obviňuje Rusko, že "znova blokuje lode, aby nemohli v ukrajinských prístavoch naložiť obilniny, ktoré majú nasýtiť po celom svete ľudí, čo to potrebujú".

Ambassador Bridget A. Brink
@USAmbKyiv

Russia is again blocking ships from loading grain in Ukraine’s ports to feed people who need it around the world. As @SecBlinken said, “the world shouldn’t need to remind Moscow every few weeks to stop using people’s hunger as a weapon in its war against Ukraine.”

9.5.2023 o 21:53 · archivované: 10.5.2023 o 8:24

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

"Tak ako povedal minister Blinken, svet by nemal každých pár týždňov Moskve pripomínať, aby prestala používať hlad ako zbraň vo svojej vojne proti Ukrajine."

Predstaviteľka USA poukázala na podobné vyjadrenie na túto tému, ktoré v utorok predtým zverejnil americký minister zahraničných vecí Antony Blinken.

Hovorca generálneho tajomníka OSN Farhan Haq informoval, že v utorok boli vykonané dve inšpekcie lodí. Tieto utorkové správy prišli deň po tom, čo OSN uviedla, že v rámci obilninovej dohody neprebehli dva dni žiadne inšpekcie lodí. Ukrajina tiež v pondelok obvinila Rusko, že nevykonávaním inšpekcií lodí vlastne zastavilo obilninovú dohodu.

Ukrajinská armáda potvrdila, že 72. samostatná motostrelecká brigáda ruských ozbrojených síl ušla z Bachmutu. Pred potvrdením zo strany Kyjeva to pôvodne uviedol šéf Wagnerovej skupiny Prigožin.

„Prigožinova správa o úteku 72. samostatnej motostreleckej brigády ruských ozbrojených síl z Bachmutu a o '500 mŕtvych' Rusoch, ktorí tam zostali, je pravdivá," uviedla vo vyhlásení Tretia útočná brigáda.

Podľa vyhlásenia ukrajinskej brigády jej útočné jednotky počas ofenzívnych operácií zabili 64 ruských vojakov na juhozápadnom predmestí Bachmutu. Piatich ruských vojakov zajali.

Bachmut je epicentrom bojov medzi ukrajinskými a ruskými silami už deväť mesiacov. Hlavnými údernými silami Ruska v jeho snahe rozšíriť kontrolu nad Doneckou oblasťou je Wagnerova skupina. Za posledných deväť mesiacov však Moskva dosiahla len čiastočné zisky a Ukrajina stále kontroluje časť mesta. (SITA, Kyiv Independent)

Francúzsky prezident Macron, Kyjev a Biely dom si uctili novinára AFP Soldina zabitého na Ukrajine. Arman Soldin prišiel o život včera pri raketovom útoku neďaleko mesta Časiv Jar.

"Od prvých hodín konfliktu bol na fronte, aby s odvahou zbieral fakty. Aby nás informoval," napísal Macron na Twitteri. Dodal, že zdieľa "bolesť jeho príbuzných a všetkých jeho kolegov".

AFP News Agency
@AFP

French President Emmanuel Macron pays tribute to our colleague Arman Soldin, who was killed in Ukraine.

"With bravery, from the first hours of the conflict he was at the front to establish the facts. To inform us. We share the pain of his relatives and all his colleagues." https://t.co/uGFA7lHlkE

9.5.2023 o 23:51 · archivované: 10.5.2023 o 7:10

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajina tiež vyjadrila "úprimnú sústrasť" po smrti novinára francúzskej agentúry AFP Soldina, ktorého zabili blízko mesta Bachmut. "Vyjadrujeme úprimnú sústrasť jeho rodine a spolupracovníkom," napísalo ukrajinské ministerstvo obrany v tvíte a dodalo: "Venoval svoj život informovaniu sveta o pravde."

Biely dom takisto vzdal v utorok Soldinovi poctu a uviedol, že svet je "dlžníkom" novinárov, ktorí prišli o život pri informovaní o konflikte. "Žurnalistika je základom slobodnej spoločnosti," napísala vo vyhlásení tlačová tajomníčka Bieleho domu Karine Jeanová-Pierrová. "Svet je dlžníkom Armana a desiatich ďalších novinárov a pracovníkov médií, ktorí prišli o život, keď objasňovali hrôzy ruskej invázie," uviedla.

Karine Jean-Pierre
@PressSec

Our hearts go out to the family of journalist Arman Soldin, who lost his life today reporting from the front lines of the war in Ukraine, and to Arman’s colleagues at the AFP. Journalism is fundamental to a free society. The world is indebted to Arman and to the 10 other… https://t.co/6JtWk1bWxw

9.5.2023 o 23:51 · archivované: 10.5.2023 o 7:10

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Samotná AFP vyhlásila, že je "zdrvená" Soldinovou smrťou. "Všetky naše myšlienky sú s jeho rodinou a jeho milovanými," dodala agentúra.

Videokoordinátor agentúry AFP Arman Soldin prišiel v utorok o život pri raketovom útoku neďaleko mesta Časiv Jar na východe Ukrajiny. (TASR)

Slovensko môže v USA nakúpiť ľahké obrnené vozidlá a iné zbrane za 250 miliónov dolárov. Dodávateľom bude spoločnosť Oshkosh v americkom štáte Wisconsin.

Slovenská vláda žiadala nákup 192 týchto obrnených vozidiel, ďalej guľomety M2A1, detektory chemických látok, granátomety MK19 kalibru 40 milimetrov, ako aj mnoho ďalších zbraní a vojenskej techniky.

Podľa amerického ministerstva tento schválený predaj podporí ciele zahraničnej politiky a národnú bezpečnosť Spojených štátov tým, že pomôže zlepšiť bezpečnosť spojenca Severoatlantickej aliancie, Slovenska, ktoré je prvkom politickej stability a ekonomického pokroku v Európe.

Predaj zároveň zlepší schopnosť Slovenska vyrovnávať sa so súčasnými a budúcimi hrozbami, pretože vozidlá zvýšia mobilitu slovenských pozemných síl a posilnia ochranu pozemných vojenských jednotiek. Získanie obrnených vozidiel umožní vyradiť vojenskú techniku ruskej výroby - nahradia vojenské transportéry zo sovietskej éry.

Zaobstaranie nových vozidiel predstavuje dôležitý míľnik pre Slovensko, ktoré chce vybudovať schopnú armádu hodnú 21. storočia, ktorá splní potreby krajiny v oblasti národnej obrany a účinne prispeje k operáciám NATO.

Slovensko nebude mať žiadne ťažkosti v začlenení takejto techniky do svojich ozbrojených síl. (TASR)

Ukrajina zostrelila ruskú raketu americkým systémom Patriot, oznámil hovorca amerického ministerstva obrany Ryder. USA bude Ukrajinu naďalej vojensky podporovať dodávaním munície.

"Môžem potvrdiť, že zostrelili ruskú raketu s použitím systému protivzdušnej obrany Patriot," uviedol hovorca Pentagónu Ryder. "Ako viete, tento systém je súčasťou širšej škály protivzdušnej obrany, ktorú Spojené štáty a medzinárodné spoločenstvo poskytli Ukrajine," doplnil.

Ryder povedal, že USA a ich partneri budú pokračovať "v urýchlenom dopĺňaní prostriedkov pozemnej protivzdušnej obrany a munície, aby pomohli Ukrajine ovládnuť svoju oblohu a chrániť svojich občanov pred Ruskom".

Ukrajinské letectvo už v sobotu 6. mája oznámilo zostrelenie ruskej rakety, konkrétne hypersonickej strely Kinžal, pomocou amerického obranného systému Patriot. Ide o prvý známy prípad zostrelenia jednej z najmodernejších rakiet Moskvy, napísala vtedy agentúra AP.

"Áno, zostrelili sme 'unikátny' Kinžal," napísal veliteľ ukrajinských vzdušných síl Mykola Oleščuk na sociálnej sieti Telegram. "Stalo sa to počas nočného útoku 4. mája na oblohe v oblasti Kyjeva." V piatok pritom túto správu ukrajinské ozbrojené sily popreli.

Ukrajina prevzala prvú dodávku Patriotov koncom apríla. Nešpecifikovala, koľko ich má, ani kde boli nasadené.

Podľa analytikov jedna raketa Patriot stojí asi štyri milióny dolárov a celé odpaľovacie zariadenie asi desať miliónov dolárov. Za takú cenu sa očakáva ich použitie len proti ruským lietadlám alebo hypersonickým raketám. Každá batéria Patriotov vyžaduje obsluhu asi 90 osôb.

Kinžal je jednou z najmodernejších ruských zbraní. Ruská armáda tvrdí, že letí desaťkrát vyššou rýchlosťou ako zvuk, čo sťažuje jej zachytenie, a má dosah až 2000 kilometrov. Kombinácia hypersonickej rýchlosti a hlavice jej umožňuje ničiť aj silne opevnené ciele. (TASR)

Ukrajinský minister zahraničných vecí Kuleba varuje pred priveľkými očakávaniami ohľadne protiofenzívy a žiada zbrane. "Nepokladajte túto protiofenzívu za poslednú, pretože my nevieme, čo z nej vzíde," povedal Kuleba.

Táto ofenzíva bude posledná, len ak bude úspešná v oslobodzovaní Ruskom okupovaných ukrajinských území, uviedol Kuleba. "Ale ak nebude, to znamená, že sa musíme pripraviť na ďalšiu protiofenzívu," upozornil.

Kuleba zdôraznil, že Ukrajina bude v boji proti ruským okupačným silám potrebovať výrazne viac výzbroje. "Pretože na víťazstvo vo vojne potrebujete zbrane, zbrane a ešte ďalšie zbrane," vyhlásil. Veľa závisí od Nemecka, ktoré má v zbrojárskej spoločnosti Rheinmetall "akéhosi titana zbrojného priemyslu v Európe a zrejme aj vo svete".

Nemecká zbrojárska firma Rheinmetall vyrába aj známe tanky Leopard.

Ukrajina okrem munície, tankov a systémov protivzdušnej obrany potrebuje predovšetkým bojové lietadlá. Kuleba sa spolieha na pomoc Berlína v tom, že presadí aj moderné stíhačky F-16. Na rozdiel od tankov Leopard rozhodnutie v prípade týchto stíhačiek nespočíva na Nemecku, ale na Spojených štátoch.

"To, čo od Nemecka očakávame, je, že zohrá aktívnu úlohu vo vytvorení koalície krajín: Kto presvedčí Spojené štáty, aby stlačili zelené tlačidlo?" položil otázku šéf ukrajinskej diplomacie. (TASR)