Ukrajina Rusko Online: Proruská správa pozastavila prevádzku záporožskej elektrárne

Agentúra Frontex pozastavila hliadkové lety poľského lietadla, ku ktorému sa v piatok nad Čiernym morom nebezpečne priblížila ruská stíhačka. Ostatné hliadkové lety budú pokračovať podľa plánu.

Hovorkyňa poľskej pohraničnej stráže povedala, že predmetné rozhodnutie prijali spoločne.

Ruská stíhačka sa podľa rumunského ministerstva obrany priblížila k poľskému lietadlu hliadkujúcemu nad Čiernym morom. K incidentu prišlo v medzinárodnom vzdušnom priestore v oblasti predurčenej pre operácie Rumunska.

Podľa poľskej pohraničnej stráže vykonala posádka ruskej stíhačky Su-35 "agresívne a nebezpečné manévre", v dôsledku ktorých stratila poľská posádka dočasne kontrolu nad svojím lietadlom.

Varšava v pondelok tento incident označila za provokáciu. Hovorca poľskej vlády Piotr Müller uviedol, že Moskva sa takýmito incidentmi snaží len odpútať pozornosť od zlyhaní vo vojne na Ukrajine a spraviť dojem na obyvateľov Ruska. (TASR)

Bieloruský vodca Alexander Lukašenko prišiel do Ruska na neohlásenú návštevu deň pred tradičnou vojenskou prehliadkou v Moskve. Obvykle sa jej pritom nezúčastňuje, pretože súčasne vedie oslavy vo svojej krajine v Minsku.

Na videu, ktoré zverejnila bieloruská štátna tlačová agentúra Belta, je vidieť, ako 68-ročného Lukašenka na moskovskom letisku víta ruský minister priemyslu a obchodu Denis Manturov.

Ešte pred Lukašenkom pozvanie prísť na prehliadku prijali prezident Tadžikistanu Imomali Rachmon, jeho kirgizský náprotivok Sadyr Žaparov, arménsky premiér Nikol Pašinjan, kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev a hlava Uzbekistanu Šavkat Mirzijojev.

Podľa agentúry AP je Lukašenkova prítomnosť v Moskve významná, pretože Rusko má v Bielorusku základne a Putin v marci vyhlásil, že tam budú umiestnené taktické jadrové zbrane. (SME)

Wagnerovci začínajú podľa Jevgenija Prigožina dostávať potrebnú muníciu. Šéf žoldnierskej skupiny tiež hovorí o ťažkých bojoch v Bachmute. Jeho jednotky podľa jeho slov pomaly postupujú.

"Dnes skupiny postúpili maximálne o 130 metrov... Prebiehajú prudké boje, ale skupiny pokračujú v postupe," uviedol Prigožin vo zvukovej správe zverejnenej na sociálnych sieťach. Zároveň tvrdí, že ukrajinské sily sa v meste obmedzili na oblasť s rozlohou asi 2,36 kilometra štvorcových.

"Podľa predbežných údajov začíname dostávať muníciu. V praxi sme ju (zatiaľ) nevideli," dodal. Prigožin minulý týždeň pohrozil, že stiahne svoje jednotky, ak nedostanú potrebnú muníciu. Následne túto hrozbu odvolal. (ČTK)

Hlavnú Pulitzerovu cenu za žurnalistiku získala agentúra AP za spravodajské pokrývanie vojny na Ukrajine. Za články o zabíjaní v Buči ocenili v kategórii zahraničného spravodajstva denník New York Times. (TASR)

Vystavovanie ruských vlajok a symbolov počas spomienkových podujatí v Berlíne zostáva zakázané. Rozhodol o tom príslušný súd. Spomienky na koniec vojny v roku 1945 nemožno podľa neho posudzovať oddelene od aktuálnej situácie.

Súd v zrýchlenom konaní potvrdil nariadenie berlínskej polície. V utorok tak pred sovietskym pamätníkom v parku Tiergarten nebude možné ukazovať ruské vlajky alebo znaky. Takéto symboly by sa mohli považovať za prejav sympatií voči ruskému vedeniu vojny proti Ukrajine, odôvodnil rozhodnutie Najvyšší správny súd Berlín-Brandenbursko.

Polícia pôvodne zakázala na podujatiach pri pamätníkoch 8. a 9. mája ukrajinské aj ruské vlajky. Argumentovala tým, že je potrebné "zachovať úctu k týmto pomníkom a pamätníkom na pozadí pokračujúcej rusko-ukrajinskej vojny".

Nižší súd v Berlíne v sobotu takýto zákaz na podnet ukrajinských a ruských organizácií zrušil. Polícia následne podala odvolanie proti rozhodnutiu o ruských symboloch, ktorých zákaz zmienený vyšší súd potvrdil. Proti zrušeniu zákazu ukrajinských vlajok sa polícia neodvolala.

Na výročie konca druhej svetovej vojny plánujú v Nemecku množstvo podujatí a demonštrácií. Len v Berlíne polícii nahlásili na 8. a 9. mája viac ako 30 zhromaždení pri sovietskych pamätníkoch a Brandenburskej bráne.

Vzhľadom na obavy z napätia v súvislosti s vojnou na Ukrajine dohliada na bezpečnosť v metropole vyše 1500 policajtov.
Berlínska polícia sa pripravuje aj na možný príchod členov ruskej nacionalistickej motorkárskej skupiny Noční vlci, ktorých považujú za podporovateľov ruského prezidenta Vladimira Putina. V hlavnom meste a okolitom Brandenbursku ich očakávajú v utorok. (TASR)

Holandská verejnoprávna televízia NOS stiahla svoju moskovskú korešpondentku Iris de Graafovú z Ruska. Dôvodom sú obavy o jej bezpečnosť. Podľa šéfky spravodajstva NOS jej prácu čoraz viac sťažovali zásahy ruských bezpečnostných zložiek.

Tridsaťdvaročná de Graafová pôsobí v Rusku od roku 2020.

"Situácia Iris de Graafovej ako najviditeľnejšej holandskej korešpondentky v Moskve je príliš nepredvídateľná na to, aby sme boli schopní adekvátne posúdiť riziká," opísala situáciu van Cannová. Podľa jej slov bude stiahnutá korešpondentka aj naďalej pokrývať ruské záležitosti, ale z Holandska. NOS vyjadrila "hlbokú ľútosť", že priame spravodajstvo o situácii v Rusku bude obmedzené.

Pre televíziu NOS bude z Ruska pracovať nezávislý korešpondent Geert Groot Koerkamp, ktorý tam zatiaľ zostáva.

De Graafová v marci v jednej z televíznych relácii NOS povedala, že žiť a pracovať v Moskve znamená byť neustále v pohotovosti. "Neprechádzam na červenú, pretože to môže byť administratívny delikt, a ak dostanete dva také, môžu vás z krajiny vyhostiť," opísala situáciu.

Vzťahy medzi Ruskom a Holandskom sú v posledných rokoch napäté. Zhoršili sa ešte viac po odsúdení dvoch ruských dôstojníkov a jedného ukrajinského spolupracovníka ruských síl za zostrelenie lietadla spoločnosti Malaysia Airlines v roku 2014 (let MH17) holandským súdom a po vydaní zatykača na ruského prezidenta Vladimira Putina Medzinárodným trestným súdom so sídlom v Haagu v marci tohto roka.

Spravodajský portál DutchNews.nl v tejto súvislosti pripomenul, že západní novinári a korešpondenti pôsobiaci v Rusku sa stali terčom ruských úradov od začiatku invázie na Ukrajinu. Obavy novinárskej obce sa zvýšili ešte viac, keď reportéra denníka Washington Post Evana Gershkovicha zatkli 29. marca v Rusku pre obvinenia zo špionáže. (TASR)

Rusko chce rozvinúť svoje vojenské zariadenia v Kirgizsku. Oznámil to Kremeľ po stretnutí prezidentov oboch krajín. Vladimir Putin a Sadyr Žaparov rokovali v Moskve o vzájomnej spolupráci. Putin tiež prijal Žaparovovo pozvanie do Kirgizska.

Prezidenti "zdôrazňujú potrebu zabezpečiť bezpečnosť a ochranu zvrchovanosti Kirgizskej republiky (...) a význam posilnenia ozbrojených síl Kirgizskej republiky a rozvoja zariadení ruskej armády umiestnených na jej území," píše sa vo vyhlásení.

Moskvu a Biškek spájajú pevné vzťahy, obe krajiny navyše podľa pondelňajšieho vyhlásenia plánujú okrem vojenskej prehĺbiť aj kultúrnu, hospodársku a technickú spoluprácu. Posilnenie ruskej vojenskej prítomnosti v Kirgizsku sa navyše deje v kontexte ruskej ofenzívy na Ukrajine a vážneho napätia medzi Moskvou a Západom.

Najprv sa zdalo, že Žaparov sa zúčastní tradičnej vojenskej prehliadky v Moskve ako jediná zahraničná hlava štátu. Agentúra Reuters ale neskôr uviedla, že pozvanie prijali aj prezident Tadžikistanu Imomali Rachmon, arménsky premiér Nikol Pašinjan a kazašský prezident Kasym-Žomart Tokajev.

Podľa stanice Nexta Putin pozval aj bieloruského vodcu Alexandra Lukašenka, ktorý je už v Moskve. (ČTK)

Proruská správa pozastavila prevádzku Záporožskej jadrovej elektrárne. Zdôvodnila to obavami z provokácií zo strany Ukrajiny. Situácia je v posledných dňoch nepredvídateľná, uviedol šéf Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu Rafael Grossi.

"Jadrové reaktory sú pozastavené kvôli nepredvídateľnosti akcií ukrajinskej strany," povedal šéf ruskej okupačnej správy záporožského regiónu Jevgenij Balickij

Rusko Záporožskú jadrovú elektráreň, najväčšie zariadenie svojho druhu v Európe, obsadilo krátko po začiatku vlaňajšej invázie na Ukrajinu. Cez elektráreň v meste Enerhodar vedie frontová línia, Rusko a Ukrajina sa v minulosti navzájom vinili z ostreľovania okupovaného zariadenia. (ČTK)

Ruské úrady začali povolávať ľudí do armády v okupovanom ukrajinskom meste Mariupoľ. Oznámila to legitímna mariupoľská mestská rada.

„Úrady v Mariupoli začali činnosť na odvody do armády. Okupanti hľadajú občanov, ktorí si neplnia svoju 'vojenskú povinnosť'. Nepriatelia plánujú do augusta povolávať mužov do armády," uviedol starosta Vadym Bojčenko, ktorý sa nachádza na území pod kontrolou Ukrajiny.

Ako prvých budú údajne povolávať zamestnancov verejného sektora. (SITA)

Rusko prijalo rozsiahle bezpečnostné opatrenia pred utorkovými oslavami výročia porážky Nemecka v druhej svetovej vojne. V Moskve a Petrohrade zakázali pred oslavami používať drony.

V Petrohrade, ktorý sa často označuje za Benátky severu pre jeho sieť riek a kanálov, do 10. mája v niektorých častiach mesta zakázali používanie vodných skútrov.

V ruskom hlavnom meste dočasne zakázali alternatívnu taxislužbu v centre mesta. Vodiči nebudú môcť v centre začínať ani končiť prepravu. Dôvodom je príprava tradičnej vojenskej prehliadky na Červenom námestí.

Najmenej 21 ruských miest vojenské prehliadky počas 9. mája zrušilo, uviedli ruské médiá. Regionálni predstavitelia ako dôvod obmedzení a rušenia prehliadok uviedli bezpečnostné obavy alebo svoj kroky vágne odôvodnili „terajšou situáciou". Nie je jasné, či svoje rozhodnutia prijali v koordinácii s Kremľom. (SITA)

Ruské okupačné úrady v Záporožskej oblasti sťahujú svojich predstaviteľov, miestnych kolaborantov a deti s ich učiteľmi z mesta Tokmak do Berďanska, ktoré leží na pobreží Azovského.

Uviedol to generálny štáb ukrajinskej armády, informuje portál Kyiv Independent.

Ukrajinská armáda dodala, že v okupovanom Tokmaku sa tvoria rady na palivo, keďže miestnych vodičov upozornili na prerušenie dodávok pohonných látok. Oddelenie ruskej polície v okupovanej dedine Vesele podľa ukrajinského generálneho štábu zatvorili a deň pred jeho uzavretím miestne okupačné úrady ničili policajnú dokumentáciu. (SITA)

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová navštívi v utorok Kyjev. Čaká ju rokovanie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Pôjde o jej piatu návštevu Kyjeva od začiatku ruskej invázie.

"Návšteva bude zameraná na všetky oblasti našich vzťahov s Ukrajinou," uviedol hovorca Európskej komisie Eric Mamer. Zároveň potvrdil neochvejnú podporu Ukrajiny zo strany Európskej únie

"Samozrejme ste si všimli, že návšteva sa uskutoční v Deň Európy," pokračoval Mamer. Odkazoval pritom na pripomienku európskej jednoty, ktorá sa zhoduje s výročím konca druhej svetovej vojny.

"V tejto súvislosti vrelo vítame oznámenie prezidenta Zelenského, že 9. mája si budú na Ukrajine odteraz taktiež pripomínať Deň Európy," povedal Mamer.

Cesty von der Leyenovej do ukrajinského hlavného mesta, ktoré je často cieľom ruských raketových útokov, sa uskutočňujú za prísnych bezpečnostných opatrení, Mamer preto nezverejnil bližšie informácie týkajúce sa jej programu. (TASR, AFP)

Ruský nočný útok zničil sklad humanitárnej pomoci v Odese, uviedol ukrajinský Červený kríž. Pri inom útoku bola poškodená mobilná nemocnica v Mykolajive. Zariadenie muselo prerušiť činnosť, nikto z pracovníkov nebol zranený.

Zničený sklad ukrajinského Červeného kríža mal rozlohu tisíc metrov štvorcových. Požiar úplne zničil humanitárnu pomoc uloženú v sklade," uviedla na Facebooku ukrajinská pobočka medzinárodnej organizácie s tým, že distribúcia pomoci a niektoré ďalšie služby museli byť pozastavené.

Ukrajina tvrdí, že Rusko stratilo v boji o Bachmut 100-tisíc vojakov. Plukovník Serhiy Cherevaty v rozhovore pre ukrajinskú televíziu povedal, že ide o hrubé výpočty.

Cherevaty ďalej povedal, že Rusko za posledných 24 hodín podniklo približne 415 delostreleckých útokov. Dodal, že v nedeľu zahynulo 64 ruských vojakov.

Podľa plukovníka sa nezdá, že by Rusku chýbala munícia, napriek tomu, že šéf žoldnierskej skupiny Wagner Jevgenij Prigožin tvrdil opak.

"Takéto vyhlásenia vodcu Wagnerovej skupiny sú s najväčšou pravdepodobnosťou spojené s tým, že dal príliš veľa sľubov o obsadení Bachmutu a vymyslel si nezmysly o nedostatku munície, pretože okrem straty mužov nemá žiadne iné "víťazstvá." (The Guardian)

Ukrajina si bude 9. mája pripomínať deň Európy tak ako iné západné krajiny, oznámil prezident Volodymyr Zelenskyj. Krajina tak pokračuje v odpútavaní sa od sovietskej minulosti.

Zelenskyj predložil ukrajinskému parlamentu zákon, na základe ktorého bude Ukrajina oslavovať výročie konca druhej svetovej vojny 8. mája, a potom 9. mája Deň Európy.

"Vraciame nášmu štátu úprimnú históriu bez ideologických vplyvov. Je to 8. mája, kedy si väčšina krajín pripomína najväčšie víťazstvo nad nacistami," uviedol Zelenskyj v pondelok na sociálnej sieti Telegram.

"Dnes som podpísal predmetný výnos a od zajtra si 9. mája budeme každý rok pripomínať našu historickú jednotu - jednotu všetkých Európanov, ktorí zničili nacizmus a zničia ruscizmus," uviedol Zelenskyj. Použil pritom slovo, ktoré Ukrajinci vymysleli pre to, čo nazývajú ruský fašizmus.

Володимир Зеленський
@ZelenskyyUa

It is on May 8 that most nations of the world remember the greatness of the victory over the Nazis. The world admires all those who were protecting and protected life. Who threw down the Nazi flags on the liberated territory and who opened the gates of the concentration camps.… https://t.co/eYfoaQE3I3

8.5.2023 o 8:50 · archivované: 8.5.2023 o 15:01

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruskí vyšetrovatelia obvinili z terorizmu muža podozrivého z útoku na prokremeľského spisovateľa Zachara Prilepina. Súd ho poslal do väzby na dva mesiace. Prilepin má zlomené obe nohy po tom, čo explodovalo auto, ktorým cestoval. (ČTK)

Rusko fakticky zastavilo čiernomorskú dohodu o obilí tým, že odmietlo registrovať prichádzajúce plavidlá, uviedlo ukrajinské ministerstvo obnovy.

„Ruská federácia opäť zastavila obilnú iniciatívu tým, že odmietla registrovať prichádzajúce plavidlá a vykonávať ich inšpekcie. Tento prístup je v rozpore s podmienkami súčasnej dohody,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení podľa agentúry Reuters. (The Guardian)

Rusko verbuje do vojny na Ukrajine pracujúcich migrantov zo strednej Ázie, píše britské ministerstvo obrany. Pracovníci navštevovali v rámci náborov mešity aj imigračné úrady.

Rádio Slobodná Európa informovalo, že náborári ponúkajú bonusy za registráciu vo výške 2 390 dolárov a plat až 4 160 dolárov mesačne. Ponúkli im aj rýchlejšiu cestu k ruskému občianstvu, ktorá by namiesto piatich rokov, trvala iba šiesť mesiacov.

Vysoký mesačný plat a bonusy za registráciu prinútia niektorých migrujúcich pracovníkov, aby sa prihlásili, píše Británia v pravidelnej zvodke. Regrútov pravdepodobne pošlú do frontových línií, kde je extrémne vysoký počet obetí.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 8 May 2023.

Find out more about Defence Intelligence's use of language: https://t.co/q3q2D3qfib

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/fEVdSbv4Kq

8.5.2023 o 7:38 · archivované: 8.5.2023 o 13:25

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Pri ruských útokoch zomreli za posledný deň traja ukrajinskí civilisti. Ďalších 28 ľudí bol podľa ukrajinského ministerstva obrany zranených, informoval web Kyiv Independent. (SITA)

Úcta padlým by sa nemala stať obeťou nadšených šíriteľov ruskej propagandy, povedal český prezident Pavel. Ich aktivity nemajú podľa neho s pietou nič spoločné a sú skôr zneuctením pamiatky padlých.

Pripomienka víťazstva so sebou podľa neho nesie aj bolestivý historický paradox - Ukrajina, ktorej sily sa podieľali na oslobodzovaní Československa, je dnes objektom agresie jednej z vtedajších víťazných mocností - Ruska.

"Konflikt na Ukrajine svojím rozsahom a mierou deštrukcie veľmi pripomína bojisko druhej svetovej vojny," povedal Pavel. Zdôraznil, že generácia vtedajších sovietskych vojakov nenesie zodpovednosť za dnešné Rusko. (TASR)

Členské krajiny Európskej únie budú tento týždeň diskutovať o 11. balíku sankcií v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Mali by postihnúť niektoré krajiny a spoločnosti z tretích krajín, ktoré pomáhajú obchádzať sankcie Únie. Dohoda sa však tak skoro neočakáva. (TASR)

Čínsky minister zahraničia Čchin Kang začína návštevu troch európskych krajín. Návšteva Nemecka, Francúzska a Nórska potrvá až do piatka.

"Na pozvanie nemeckej ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej, francúzskej ministerky zahraničných vecí Catherine Colonnovej a nórskej ministerky zahraničných vecí Anniken Huitfeldtovej navštívi v dňoch 8. až 12. mája minister zahraničných vecí Čchin Kang Nemecko, Francúzsko a Nórsko," uviedol hovorca čínskej diplomacie Wang Wen-pin.

Žiadne ďalšie podrobnosti o programe Čchinovej návštevy neboli zverejnené.

Nemecká ministerka Baerbocková minulý mesiac počas návštevy Pekingu vyjadrila znepokojenie nad otázkami ľudských práv v Číne a varovala ho pred nebezpečenstvom eskalácie napätia s Taiwanom.

Vyzvala tiež Peking, aby požiadal "ruského agresora, aby zastavil vojnu" na Ukrajine, pretože "žiadna iná krajina ako Čína nemá väčší vplyv na Rusko".

Francúzska ministerka Colonnová začiatkom apríla bola súčasťou delegácie sprevádzajúcej francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona v Číne. (TASR)

Ruské sily na Ukrajine stratili za uplynulý deň podľa Kyjeva ďalších 540 príslušníkov. Straty na životoch v radoch ruskej armády od začiatku vojny tak stúpli na 194 970, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Moskva podľa neho za uplynulých 24 hodín prišla aj o sedem tankov, päť obrnených bojových vozidiel pechoty a osem delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu celkovo stratilo 3 730 tankov, 7 253 obrnených bojových vozidiel pechoty a 3 018 delostreleckých systémov.

Slovensko si pripomína Deň víťazstva nad fašizmom a výročie ukončenia druhej svetovej vojny. "Skutočný mier nie je možný bez slobody a demokracie, a preto sa o ne vždy musíme usilovať," pripomenula prezidentka Čaputová. (TASR, SITA)

Drony, rakety aj letecké údery. Rusi v noci opäť útočili na viaceré ukrajinské mestá. Zranených hlásia z Kyjeva, Odesy či Charkovskej oblasti, médiá tiež informujú o výbuchoch v Chersonskej oblasti. Okupanti zároveň zintenzívnili ostreľovanie Bachmutu. (ČTK)

Až do minulého týždňa Rusko vychádzalo z toho, že kedykoľvek nasadí hypersonickú strelu Kinžal, prekoná akúkoľvek protivzdušnú obranu a zasiahne cieľ. Teraz sa ju však Ukrajincom podarilo pomocou amerického systému Patriot zostreliť. Nadšenie zavládlo aj v Pentagone. (ČTK)

Ruské sily budú na Ukrajine porazené tak, ako bolo porazené nacistické Nemecko v druhej svetovej vojne. Pri príležitosti Dňa víťazstva nad fašizmom v Európe to vo videoprejave povedal ukrajinský prezident Zelenskyj.

"Všetko staré zlo, ktoré moderné Rusko prináša späť, bude porazené tak, ako bol porazený nacizmus," uviedol Zelenskyj.

"Tak, ako sme vtedy spoločne ničili zlo, spoločne aj teraz ničíme podobné zlo," dodal ukrajinský prezident.

Hlavným cieľom Ruska je zničenie bezpečnosti na Ukrajine a všade v slobodnom svete. Vyhlásil to ukrajinský prezident Zelenskyj. Ukrajina podľa jeho slov rokuje so svojimi partnermi o zbraniach, ktoré jej pomôžu obnoviť mier.

"Zničenie bezpečnosti je hlavným cieľom Ruska. V našej krajine a takisto aj všade v Európe, všade v slobodnom svete," povedal Zelenskyj vo svojom tradičnom videopríhovore.

"Ničenie bezpečnosti, spôsobovanie smrti a chaosu je všetko, čo teroristický štát robí," dodall.

Každý, kto pomáha Ukrajine, kto posilňuje partnerstvo medzi Európskymi krajinami v záujme bezpečnosti a v záujme spoločnej sily, a každý, kto vyvíja tlak na teroristický štát, je podľa Zelenského obrancom mieru.

Prezident vyjadril poďakovanie všetkým vo svete, ktorí stoja pri Ukrajine.

Rusko v noci znovu zaútočilo na Kyjev aj Odesu. Západnú časť hlavného mesta podľa agentúry Reuters zasiahli trosky dronov. Zranenia utrpelo najmenej päť ľudí.

Celkovo Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu v noci zaútočilo na Ukrajinu 35 dronmi Šahíd iránskej výroby. Všetky sa podľa neho podarilo zostreliť.

Jeden z dronov zostrelený nad západnou časťou Kyjeva podľa tamojších úradov zranil dvoch ľudí, v centrálnej časti mesta potom trosky ďalšieho bezpilotného lietadla dopadli na dvojpodlažný dom. Troch ďalších zranených si v ukrajinskej metropole vyžiadal výbuch v severozápadnej časti mesta.

Rusko v noci zaútočilo na rôzne časti Ukrajiny aj 16 raketami, podniklo 61 leteckých úderov a 52-krát pálilo zo salvových raketometov. Ukrajinský generálny štáb v tejto súvislosti píše o mŕtvych a zranených civilistoch. Ich počet nespresnil.

Explózia popri Kyjeve zaznela aj v Odese, proti ktorej smeroval raketový útok. Ukrajinské médiá informujú aj o výbuchoch v Chersone na juhu krajiny.

Naďalej sa bojuje aj o Bachmut. Ukrajinská armáda uviedla, že ruskí vojaci ešte zintenzívnili ostreľovanie mesta, s cieľom získať nad ním úplnú kontrolu do utorka, keď si Rusko pripomenie výročie svojho víťazstva nad nacistickým Nemeckom.

Agentúra Reuters tiež uviedla, že z oblastí okolo okupovanej Záporožskej jadrovej elektrárne bolo evakuovaných okolo 1679 ľudí, vrátane 660 detí. Evakuáciu časti obyvateľov 18 obcí ležiacich v blízkosti frontu v záporožskom regióne oznámil šéf tunajšej ruskej okupačnej správy minulý týždeň. (ČTK)

Prokremeľský propagandista Zachar Prilepin, ktorý prežil výbuch auta tvrdí, že sa nedá zastrašiť. Pri explózii utrpel viaceré zranenia vrátane zlomenín oboch nôh, píše AFP.

Auto vybuchlo v regióne Nižný Novgorod, asi 400 kilometrov od Moskvy. Prilepinova dcéra podľa spisovateľových slov z auta vystúpila päť minút pred explóziou. On sám údajne na tri minúty stratil vedomie a potom sa z miesta odplazil a hľadal pomoc. (TASR)