Ukrajina Rusko Online: Rusko prišlo o 100-tisíc vojakov len za posledných päť mesiacov, odhadol Biely dom

Vojna na Ukrajine má len za posledných päť mesiacov 100-tisíc obetí na ruskej strane, z toho vyše 20-tisíc mŕtvych, odhadol Biely dom. Celkový počet zabitých či zranených ruských vojakov odhadujú na viac ako 200-tisíc.

Ukrajinský generálny štáb uvádza vyše 190-tisíc zranených či zabitých ruských vojako od začiatku invázie, teda od vlaňajšieho februára.

Moskva sama svoje straty vyčísluje v jednotkách tisíc. O vlastných vojenských stratách zverejňujú Rusko aj Ukrajina len minimum informácií.

Hovorca Bieleho domu John Kirby neposkytol žiadne podrobnosti k tomu, ako Biely dom k počtu ruských obetí prišiel, čísla podľa neho ale stoja na informáciách amerických spravodajských služieb.

O počte padlých a zranených Ukrajincov Kirby hovoriť odmietol. Šéf amerického zboru náčelníkov štábov Mark Milley však ukrajinské straty, teda zabitých aj zranených, vlani v novembri odhadol zhruba na 100-tisíc.

Takmer polovicu z 20-tisíc zabitých ruských vojakov za posledných päť mesiacov podľa Kirbyho tvoria žoldnieri z Wagnerovej skupiny. (ČTK)

Niekoľko stoviek ľudí žiadalo rokovania o prímerí na Ukrajine na demonštrácii v pohraničí medzi Poľskom a Nemeckom. Niektorí demonštranti prišli s modrými vlajkami, na ktorých bola biela holubica a nápis Mier v angličtine.

Boli medzi nimi aj ľudia s vlajkou nemeckého pravicového hnutia Freie Sachsen, označovaného za monarchistické a separatistické.

Podľa nemeckej polície, ktorá hliadkovala pri hraniciach, išla na akciu aj stovka ľudí z nemeckého Görlitzu. Jedného Nemca polícia do Poľska nepustila, pretože mal pri sebe sekeru a nôž. Polícia však uviedla, že nie je isté, či smeroval na demonštráciu.

Na podujatí mal príhovor nemecký univerzitný profesor Peter Dierich, ktorý okrem iného kritizoval západné dodávky zbraní na Ukrajinu a vyzval bojujúce strany na mierové rokovania. (ČTK)

Nad zálivom v okupovanom Sevastopoli na Kryme je viditeľný dym. Miestny proruský guearnátor informoval o útoku dronom a aktivovaní protivzdušnej obrany.

NEXTA
@nexta_tv

Video from Sevastopol

Russian media reports that the "air defense is now repelling the drone attack." https://t.co/3stYTJe3Gq

Length: (00:00)

1.5.2023 o 17:58 · archivované: 1.5.2023 o 18:23

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Na predmestí Bachmutu údajne zomrel americký občan. Bývalý člen námorníctva Cooper "Harris" Andrews bol smrteľne ranený po zásahu mínometom pravdepodobne 19. apríla, tvrdia zdroje s odvolaním sa na matku a kolegov obete.

Andrews zomrel vo veku 26 rokov na takzvanej „ceste života“, prístupovej ceste do Bachmutu, ktorú ukrajinská armáda využíva na zásobovanie svojich síl a evakuáciu civilistov.

Aktivistická skupina s názvom Výbor odporu, pre ktorú Andrews pracoval, uviedla, že bývalý námorník sa snažil pomôcť civilistom opustiť mesto.

Jeho matka Willow Andrewsová pre CNN povedala, že jeho telo ešte nenašli. Povedala, že v novembri opustil svoje rodné mesto Cleveland v štáte Ohio a vstúpil do ukrajinskej cudzineckej légie.

Ministerstvo zahraničných vecí USA uviedlo, že môže "potvrdiť smrť občana USA na Ukrajine", ale neuviedlo meno.

Kharkiv Human Rights Protection Group
@khpg

Cooper Harris Andrews, a volunteer from the United States, was killed in the fighting in Bakhmut.

The volunteer was 26 years old and had previously served in the US Marine Corps, journalist Jake Hanrahan reported.

📷 Jake Hanrahan https://t.co/CYVaIUVnfa

1.5.2023 o 11:17 · archivované: 1.5.2023 o 18:03

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinské úrady potvrdili smrť 14-ročného dieťaťa pri Černihive. Okupanti odpálili dve riadené letecké bomby z lietadla Su-35 a zasiahli uzavretú školu. Ďalší dvaja ľudia boli zranení. Explózie poškodili viacero domov.

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

The Russian attack killed a 14-year-old child and injured two more people, according to the report.

A school and several houses were partially destroyed.

📷 The Northern Command/Facebook https://t.co/YE9faLSkzJ

1.5.2023 o 17:05 · archivované: 1.5.2023 o 17:31

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Južná Afrika sa snaží presvedčiť ruského prezidenta Putina, aby neprišiel na augustový summit zoskupenia BRICS. Krajina sa tak chce vyhnúť dileme ohľadom zatknutia Putina, ktoré nariadil  Medzinárodný trestný súd.

Juhoafrická republika podpísala Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, ktorý nariaďuje ruského lídra po vstupe do krajiny zatknúť. A úrady o tom seriózne uvažujú, tvrdia juhoafrické noviny Sunday Times.

"Môžete nafúkane vyhlasovať, že pre vás medzinárodný zatykač nič neznamená a nemôže vás ohroziť. Naďalej sa považujete za globálneho a rešpektovaného hráča. A potom sa ukáže, že Juhoafrická republika je pripravená zatknúť vás priamo na summite BRICS.  Videokomunikácia, to je ten Putinov globalizmus a forma spolupráce vyjadril sa Mychajlo Podoľak, poradca ukrajinskej prezidentskej kancelárie.

Михайло Подоляк
@Podolyak_M

You can, of course, puff out your cheeks and say that the ICC international warrant is nothing... You can continue to call yourself a global player and a respected entity. And then it turns out that the Republic of South Africa (like any other signatory to the Rome Statute) is… https://t.co/CRle3b7C61

1.5.2023 o 14:32 · archivované: 1.5.2023 o 16:47

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruské sily sa pripravujú na možnú evakuáciu okupovanej časti Záporožskej oblasti. "Podľa odboja pripravili okupačné správy plán evakuácie pre zamestnancov a ich rodiny," tvrdí Národné centrum odporu, ktoré zriadila ukrajinská armáda.

Organizácia tiež tvrdí, že ruské sily vydávajú pokyny na zničenie dokumentov a vojenského vybavenia.

Ukrajina sa stále pripravuje na ofenzívu, ktorá pravdepodobne zasiahne aj okupovanú časť Záporožskej oblasti. Nedávno sa objavila správa, že Ukrajina presunula do regiónu niekoľko nových jednotiek. (Sky News)

Ukrajinci na okupovaných územiach by v záujme svojho prežitia mali dočasne akceptovať ruské pasy, povedal ukrajinský ombudsman Dmytro Lubinec.

Reagoval tak na správy, že okupačné orgány nanucujú miestnym obyvateľom ruské doklady pod hrozbou deportácií či zhabania majetku.

"Prežitie, to je hlavná vec," uviedol Lubinec, ktorý sa zároveň "kategoricky" vyslovil proti stíhaniu tých občanov Ukrajiny, ktorí v záujme svojho prežitia prijali pod nátlakom ruské občianstvo.

Ukrajinské úrady by podľa neho mali pristupovať k takýmto ľuďom s pochopením ich situácie. Avšak tie osoby, ktoré tento naturalizačný proces organizujú, by mali byť súdené pre kolaboráciu, zdôraznil ombudsman.

Šéf Kremľa Putin podpísal koncom apríla výnos s umožňujúci deportovať z anektovaných ukrajinských území tých miestnych obyvateľov, ktorí neprijali ruské občianstvo. (TASR)

Na Ukrajinu prišlo zhruba 400 ruských trestancov, aby v bojoch posilnili ruskú žoldniersku Wagnerovu skupinu. Brancov priviedli do poľného tábora v okrese Berďansk v Zaporožskej oblasti, uviedla ukrajinská armáda.

Ďalších 200 wagnerovských brancov by malo čoskoro prísť aj do výcvikového tábora v Luhanskej oblasti, dodala.

V marci líder Wagnerovcov Jevgenij Prigožin oznámil plány do polovice mája naverbovať do organizácie zhruba 30-tisíc nových bojovníkov.

V ruskej Brianskej oblasti hraničiacej s Ukrajinou sa vykoľajil nákladný vlak po explózii zariadenia nastraženého na trati, uviedli miestne úrady.

"Vybuchlo neznáme výbušné zariadenie, v dôsledku čoho sa vykoľajila lokomotíva nákladného vlaku," uviedol gubernátor brianský gubernátor Alexandr Bogomaz. Podľa jeho slov sa udalosť zaobišla bez zranení.

Podľa Bogomaza zariadenie vybuchlo na 136. kilometri železničnej trate spájajúcej oblastnú metropolu Briansk a mestom Uneča ležiacim pri hraniciach s Ukrajinou. Na mieste incidentu, ktorý spôsobil prerušenie dopravy na trati, operujú príslušníci záchranných zložiek.

Gubernátor Leningradskej oblasti ležiacej na severozápade Ruska Alexandr Drozdenko v pondelok informoval o poškodení elektrického vedenia v dôsledku explózie výbušného zariadenia.

Podľa neho začala celý prípad ako možnú sabotáž vyšetrovať Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB).

NEXTA
@nexta_tv

In #Bryansk region, #Russia, a train with oil products and lumber derailed.

Probably, earlier on the railway there was an act of sabotage. https://t.co/kGAvvrlZEu

1.5.2023 o 10:46 · archivované: 1.5.2023 o 12:08

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Už najmenej 34 zranených si vyžiadala vlna ruských raketových útokov, ktorá v noci zasiahla Ukrajinu. Podľa ukrajinskej armády väčšinu rakiet, vypálených z lietadiel nad územím Ruska, zostrelila protivzdušná obrana.

"Máme už 34 zranených v dôsledku útoku na Pavlohrad. Je medzi nimi päť detí. Najmladšie z nich je osemročné dievča," napísal gubernátor Dnepropetrovskej oblasti Serhij Lysak.

Na území Dnepropetrovskej oblasti bolo v dôsledku nočných útokov poškodených minimálne 25 poschodových budov, 19 rodinných domov, päť obchodov a šesť škôl a škôlok.

Desiatky poškodených budov evidujú už v spomínanom Pavlohrade, kde jedna z ruských striel zasiahla priemyselný objekt a spôsobila požiar.

MFA of Ukraine 🇺🇦
@MFA_Ukraine

🇺🇦 #Ukrainian air defence shot down 15 out of 18 missiles launched by #Russia in the early morning.

📷 A residential area hit by a #Russian military strike, amid Russia's attack on #Ukraine, in Pavlohrad, Dnipropetrovsk region https://t.co/BKnw9QUo7K

1.5.2023 o 8:22 · archivované: 1.5.2023 o 11:35

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Útok v okupovanom Sevastopoli na Kryme zničil vyše desať nádrží s ropnými produktmi s kapacitou asi 40-tisíc ton, ktoré boli určené pre ruskú Čiernomorskú flotilu, oznámila ukrajinská vojenská rozviedka.

Kyjev oficiálne nepriznal zodpovednosť za útok. Hovorkyňa ukrajinského južného veliteľstva Natalija Humeňuková uviedla, že  podkopanie logistiky nepriateľa je príprava na protiofenzívu.

Ruské úrady hovorili o menších škodách. Podľa tamojšieho proruského činiteľa Michaila Razvožajeva požiar spôsobil útok bezpilotného lietadla.

Sevastopoľ sa nachádza na ukrajinskom polostrove Krym, ktorý Rusko v rozpore s medzinárodným právom anektovalo v roku 2014.

Od vlaňajšieho februára, keď Moskva vyslala na Ukrajinu invázne vojská, je opakovane terčom vzdušných útokov.

Ruskí predstavitelia z úderov vinia Ukrajinu, Kyjev sa k podobným útokom zvyčajne oficiálne nehlási.

Ukrajinská armáda vytlačila okupantov z niektorých pozícií v Bachmute. Situácia v meste ale zostáva zložitá, uviedol veliteľ ukrajinských pozemných síl Oleksandr Syrskyj.

Ukrajinský generálny štáb informoval o odrazení 36 ruských útokov pri Bachmute, Marjinke a Avdijivke na Donbase.

V Bachmute podľa Syrského pokračujú intenzívne boje. "Nepriateľ viedol početné útoky a snažil sa prelomiť obranu našich pozícií v niekoľkých smeroch. Rusi v tejto snahe neuspeli. Rusko posiela do útoku nové jednotky, no napriek jeho značným stratám sa mu nedarí mesto ovládnuť," oznámil ukrajinský veliteľ.

Hovorca ruského ministerstva obrany Igor Konašenkov vyhlásil, že jednotky jeho krajiny počas dňa získali kontrolu nad štyrmi blokmi na západe Bachmutu.

Rusko už skôr oznámilo, že ovláda väčšinu mesta. Invázne sily v Bachmute zaznamenávajú postupne zisky, no podľa ukrajinskej armády je stále možné dodávať obrancom jedlo, muníciu a lieky, uviedla agentúra Reuters.

Informácie znepriatelených strán v podmienkach vojny je ťažké overiť z nezávislých zdrojov.

Putinove zásahy do velenia prispievajú k problémom v armáde. Častou výmenou veliteľov sa snaží o to, aby nestúpal ich vplyv, čo ale negatívne dopadá na schopnosti vojsk, tvrdí americký Inštitút pre výskum vojny.

Minulý týždeň ruský prezident urobil ďalšiu zmenu medzi najvyššími vojenskými predstaviteľmi a analýza naznačuje, že tento model môže brzdiť ruské vojnové ciele.

Putinova tendencia rotovať personál tak, aby žiadny veliteľ nemohol získavať politický vplyv, viedla k menej efektívnej armáde.

Americký Think tank uviedol, že povýšením, degradovaním a opätovným povýšením sa v armáde vytvorili frakcie, ktorých velitelia sa snažia obklopovať svojimi ľuďmi a odmietajú ich nasadzovať do oblastí najtvrdších bojov.

"Velitelia pravdepodobne lavírujú medzi zachovaním svojich síl a podporou operačných cieľov Kremľa. Putin skôr degraduje, ako prepúšťa členov velenia, aby ich „povzbudzoval v snahe získať si opäť jeho priazeň,“ uviedol Inštitút pre výskum vojny.

Hoci táto taktika môže byť užitočná pri udržavaní autoritatívnej vlády v Kremli, vedie k návratu predtým degradovaných veliteľov, ktorí vážne zlyhali.

Výsledok ukrajinskej protiofenzívy pravdepodobne určí, ktorú frakciu armády sa ruský prezident rozhodne uprednostniť.

ISW
@TheStudyofWar

NEW: #Putin’s decision to invade #Ukraine without a clear and doctrinal command structure and his reluctance to appoint an overall theater commander have had lasting effects on the organization of the Russian command in Ukraine.

Tonight's assessment: https://t.co/IYwos5LUaP https://t.co/xZN8vfb6sV

1.5.2023 o 6:32 · archivované: 1.5.2023 o 10:18

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Personálne straty okupantov sa zvýšili o 450 vojakov na 190 960, oznámilo velenie Ukrajiny. Ruská armáda prišla aj tri bojové obrnené vozidlá, sedem delostreleckých systémov a dron.

Ruská armáda v noci zaútočila aj na mesto Pavlohrad v Dnepropetrovskej oblasti. Poškodený bol priemyselný podnik, dve desiatky bytových a vyše 20 súkromných budov, informoval miestny predstaviteľ Mykola Lukašuk.

Podľa šéfa oblasti Serhija Lysaka ukrajinská protivzdušná obrana zlikvidovala sedem striel. "Ale sú aj zásahy," uviedol činiteľ, podľa ktorého útoky zranili 25 ľudí vrátane troch detí. (ČTK)

Ukrajinská protivzdušná obrana v noci odrážala ruské raketové útoky v Kyjevskej oblasti. Letecký poplach bol na čas vyhlásený pre celú Ukrajinu. Tamojšie médiá informovali o výbuchoch aj v Dnepropetrovskej a Sumskej oblasti.

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj informoval, že väčšinu z rakiet zneškodnili. Na Ukrajinu podľa jeho slov letelo 18 rakiet a protivzdušná obrana zničila 15 z nich. Zalužnyj povedal, že na spustenie útokov nepriateľ použil strategické lietadlá.

Šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak vyzval Ukrajincov, aby dbali na svoju bezpečnosť a nezverejňovali informácie o fungovaní protivzdušnej obrany. (ČTK, SITA)

Francúzsky prezident Emmanuel Macron telefonoval s ukrajinským prezidentom Zelenským. Hovorili spolu o koordinácii európskej vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Uistil ho tiež o neutíchajúcej francúzskej podpore.

S odvolaním sa na vyhlásenie Elyzejského paláca o tom informovala agentúra AFP. Zelenského kancelária sa poďakovala za "účinnú podporu". Doplnila, že hovor trval viac ako hodinu.

"Obe hlavy štátov tiež diskutovali o nadchádzajúcich medzinárodných udalostiach a o spôsoboch, akými by mohli prispieť k upevneniu medzinárodnej podpory Ukrajiny, potvrdiť jej európsku perspektívu a podporiť bezpečnosť a stabilitu v Európe," uviedla Paríž.

Podľa Kyjeva prezidenti dlho rokovali o júlovom summite NATO vo Vilniuse, o konkrétnych rozhodnutiach o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu. Podľa Kyjeva by sa vo Vilniuse mal začať proces pozvania Ukrajiny na vstup do NATO.

Zelenskyj sa poďakoval Francúzsku za dodanú obrannú vojenskú techniku. "Rýchlosť a konkrétnosť reakcie je veľmi dôležitá, je to niečo, čo výrazne zvyšuje naše schopnosti. Vážime si to, že Francúzsko potvrdilo poskytnutie balíka účinnej výzbroje našim ozbrojeným silám," uviedol Zelenskyj. (ČTK)