Ukrajina Rusko Online: Ukrajinci si podľa expertov vytvorili pri Chersone pozície na východnom brehu Dnepra

V okupovanej obci na východe Ukrajiny na seba navzájom strieľali vojaci ruskej armády a žoldnieri z Wagnerovej skupiny, tvrdí generálny štáb ukrajinskej armády. Prestrelka si údajne vyžiadala aj mŕtvych.

Podobné vyhlásenia nie je možné v podmienkach vojny nezávisle overiť. Ozbrojený stret sa podľa Kyjeva odohral nedávno v obci Stanycia Luhanska na Donbase.

"Vzhľadom na to, že nemajú zásadné úspechy na bojisku, sa vojaci ruských ozbrojených síl a členovia súkromnej vojenskej Wagnerovej skupiny čoraz častejšie snažia zvaliť zodpovednosť za taktické chyby a straty na seba navzájom," uviedol v pravidelnom hlásení ukrajinský generálny štáb.

"V dôsledku toho sa nedávno v obci Stanycia Luhanska odohral spor medzi ruskými vojakmi a žoldniermi, ktorý vyústil do prestrelky. Konflikt si vyžiadal mŕtvych na oboch stranách," uviedol štáb. (ČTK)

Na Ukrajine je už v pohotovostnom režime prvá batéria systému protivzdušnej obrany Patriot. Hovorca ukrajinského letectva Jurij Ihnať informoval, že na určené pozície sú už prepravované aj ďalšie divízie.

"Jednu z divízií nasadili už pred niekoľkými dňami a už funguje," uviedol Ihnať. "Budeme dúfať, že to prinesie výsledky, hlavne v obrane proti ruským lietadlám," doplnil.

Na otázku, či budú systémy slúžiť aj na zostreľovanie rakiet S-300, ktoré Rusko často používa na útoky na Ukrajinu, odpovedal, že je to síce možné, ale že ruské sily majú týchto rakiet veľmi veľa.

"Nejde o to, že by to bolo drahé, ale že týchto rakiet je veľa. Pred niekoľkými mesiacmi ich (Rusi) mali 6- až 7-tisíc. Budú ich vysielať tak, ako vysielajú drony typu Šahíd, aby našu protivzdušnú obranu vyčerpali," uviedol. (ČTK)

Rusko ukradlo nielen územie Ukrajine, ale aj mier Európe a stabilitu svetu, uviedol ukrajinský šéf diplomacie Dmytro Kuleba. "Rusko páchaním nevysloviteľných krutostí zbúralo základy ľudskosti," napísal v komentári pre Die Welt.

V tomto regióne nie je možný skutočný mier, ak sa Moskva nebude zodpovedať za všetky svoje zločiny, napísal Kuleba. Nádeje na 21. storočie v mieri boli skoro zničené, píše.

"Namiesto toho nás Rusko hodilo naspäť až do 19. storočia poznamenaného koloniálnymi výbojmi," dodal. "Vojna na Ukrajine ukázala, že bezpečie v regióne je nedeliteľné. Hrozba voči jednému je hrozbou voči všetkým."

Podľa ministra sa o budúcnosti euroatlantickej bezpečnosti "rozhodne na bojisku na Ukrajine". Kuleba odmietol výzvy na urýchlené rokovania Kyjeva s Moskvou.

"Ak by sme teraz urobili chybu a nejako by sme (ruského prezidenta Vladimira) Putina odmenili za jeho agresiu - namiesto jeho porážky, aby mali ponaučenie aj všetci ďalší prípadní agresori -, budúcnosť Ukrajiny, Európy a celého sveta by bola ohrozená," napísal Kuleba.

Skutočný mier sa podľa neho dá dosiahnuť iba obnovením medzinárodne uznaných hraníc Ukrajiny. (TASR)

Ukrajinská plynárenská spoločnosť Naftogaz rokovala s americkými firmami o energetických projektoch na Ukrajine. Cieľom je opäť prilákať zahraničné investície do energetického sektora. 

"Je nám jasné, že pre súkromné firmy nie je jednoduché začať pôsobiť v čase vojny," povedal pre denník šéf Naftogazu Olexij Černyšov s tým, že v minulých dňoch rokoval vo Washingtone s predstaviteľmi firmy ExxonMobil a koncernu poskytujúceho služby v ropnej a plynárenskej oblasti Halliburton.

Predtým rokoval o možnej spolupráci s vedením Chevronu. Pracujú však na poistných mechanizmoch na ochranu majetku spoločností.

Ukrajinská firma očakáva, že podpíše dohodu s Halliburtonom, ktorá by jej pomohla zvýšiť produkciu plynu tento rok na 13,5 miliardy kubických metrov. Oproti minulému roku by to znamenalo zvýšenie o 1 miliardu m3, uviedla agentúra Reuters.

Naftogaz, Chevron, ExxonMobil ani Halliburton sa k informáciám nevyjadrili.

Ukrajina sa snaží zvýšiť produkciu zemného plynu. Krajina má dostatočné rezervy, spotreba však vysoko prekračuje jej objem produkcie, čo ju núti plyn dovážať.

V minulosti bola Ukrajina jedným z najväčších odberateľov plynu z Ruska, tento plyn však od roku 2015 priamo nedováža, namiesto toho ho nakupuje z Európskej únie. (TASR)

Štatút postsovietskych krajín je jasne ukotvený v medzinárodnom práve, upozornil Čínu poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak, ktorý odmietol aj komentáre čínskeho veľvyslanca vo Francúzsku o anexii Krymu Ruskom. 

"Je zvláštne počuť absurdnú verziu „histórie Krymu“ od predstaviteľa krajiny, ktorá dbá o svoju tisícročnú históriu. Ak chcete byť významným politickým hráčom, neopakujte propagandu ruských outsiderov," napísal Podoľak.

Михайло Подоляк
@Podolyak_M

All post-Soviet Union countries have a clear sovereign status enshrined in international law. Except for Russia, which fraudulently took a seat in the UN Security Council. It is strange to hear an absurd version of the "history of Crimea" from a representative of a country that… https://t.co/iBY8YlYCgw

23.4.2023 o 11:43 · archivované: 23.4.2023 o 19:20

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Traja civilisti utrpeli zranenia, keď ruské drony zhodili výbušniny na mesto Nikopoľ v Dnepropetrovskej oblasti, oznámil gubernátor oblasti Serhij Lysak.

„Traja civilisti boli zranení. Opäť to dokazuje, že máme do činenia s teroristami. Opäť nasadili drony, aby zaútočili na mesto. Zhodili nebezpečné zariadenia. Nastali najmenej štyri explózie," napísal Lysak.

Dodal, že jedného muža vo veku 33 rokov zasiahli šrapnely. Ďalší dvaja utrpeli zranenia v dôsledku tlakovej vlny a pomliaždeniny. Informuje o tom web Ukrajinská pravda. (SITA)

Americké systémy Patriot dokážu zostreliť ruské rakety S-300, pretože letia po balistickej trajektórii. Dôležitá bude ale aj intenzita útokov zo strany okupantov, vysvetlil hovorca ukrajinských vzdušných síl Jurij Ihnat.

Ukrajina predpokladá, že okupanti sa v prípade útokov systémami S-300 vrátia ku schéme, ktorej cieľom je vyčerpať protivzdušnú obranu.

Ihnat zdôraznil, že v Rusku majú dostatočné výrobné kapacity na dopĺňanie rakiet do systémov S-300, takže najúčinnejšou obranou je likvidácia odpaľovacích zariadení bojovými lietadlami a dronmi. "Preto by nám výrazne pomohli stíhačky F-16," dodal Ihnat. (Unian)

Cyprus zmrazil účty trinástich ľudí, ktorí údajne pomáhali ruským oligarchom obchádzať sankcie, oznámil minister financií Pavlos Ioannou. Sú to občania Cypru a Ruska, napojení na oligarchov Ališera Usmanova a Romana Abramoviča.

Usmanov a Abramovič patria k najbohatším Rusom. Voči obom sú uplatnené sankcie USA a Európskej únie. Cyprus je domovom veľkej ruskej diaspory a tradične slúži ako finančné centrum pre ruských podnikateľov.

Rusko opäť využíva taktiku zhadzovania riadených bômb z lietadiel Su-35 a Su-34. "Zasahuje ciele vo frontovej zóne. Pracujeme na tom, aby sme sa mohli brániť," oznámil Jurij Ihnat, hovorca veliteľstva vzdušných síl Ukrajiny.

Ukrajinci zaznamenali presun ruských lietadiel, schopných bombardovať, do južných oblastí frontu, kde bomby dopadli na obce Bilozerske a Stanislavske v Chersonskej oblasti. Zranenia utrpeli traja civilisti.

„Nemajú dostatok rakiet. Preto začali tieto bomby modernizovať a nasadili ich do boja. Bohužiaľ, je to pre nás vážny problém, pretože bomby vážia aj pol tony,“ doplnil Ihnat. (Ukrinform)

Jeden civilista v ukrajinskom meste Cherson zomrel a dvaja utrpeli zranenia pri útokoch ruskej armády delostrelectvom, dronmi a letectvom, informoval gubernátor Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin.

V susednej Záporžskej oblasti ruské bombardovanie zranilo 56-ročného muža v meste Stepnohirsk, informoval gubernátor oblasti Jurij Malaško. (SITA)

Šéf okupačnej správy Chersonskej oblasti poprel, že sa na východnom brehu rieky Dneper nachádzajú ukrajinskí vojaci. "Naša armáda toto územie úplne kontroluje," oznámil Vladimir Saldo.

Hovorkyňa ukrajinského južného veliteľstva Natalija Humeňuková správu nepotvrdila ani nevyvrátila a vyzvala na "informačný pokoj", aby bola zabezpečená operačná bezpečnosť.

"Chcem, aby všetci pochopili, že prekonať takú prekážku, akou je napríklad Dneper, je veľmi ťažká práca, najmä ak sa frontová línia nachádza pozdĺž tak širokého a mohutného toku. Treba sa obrniť trpezlivosťou," povedala Humeňuková. (ČTK)

Cesta Ukrajiny do NATO bude ešte trvať nejaký čas, pretože Aliancia nie je v tejto záležitosti jednotná, vyhlásil chorvátsky premiér Andrej Plenkovič.

"Keby bola Ukrajina v NATO, to, čo sa dnes deje, by sa nedialo," povedal premiér novinárom v Jasenovaci, bývalom vyhladzovacom tábore z druhej svetovej vojny, ktorý zriadil režim chorvátskych ustašovcov.

Nachádzal sa asi 115 kilometrov od Záhrebu na brehu rieky Sáva. Plenkovič si tam v nedeľu uctil pamiatku zavraždených obetí.

"Cesta Ukrajiny k členstvu v NATO bude ešte nejaký čas trvať, pretože si to vyžaduje súhlas všetkých členských krajín a zrýchlený proces (vstupu) nie je možný v žiadnej organizácii," vysvetlil Plenkovič.

"Postoj celej aliancie vrátane Chorvátska je ten, že sa drží politiky otvorených dverí a plnenia kritérií," uviedol premiér a dodal: "Na túto vec sú v rámci NATO momentálne rôzne názory."

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vo štvrtok na návšteve Kyjeva vyhlásil, že Ukrajina patrí do NATO, a pozval prezidenta Volodymyra Zelenského na júlový samit aliancie v litovskom Vilniuse.

Stoltenbergove výroky sa nepáčili Rusku, ani členskému štátu NATO Maďarsku.

Plenkovič povedal, že postoj Chorvátska k Ukrajine je jasný. "Chorvátsko ju silno podporuje ako obeť ruskej agresie, ktorá trvá už 15. mesiac. Patríme k tým, čo dôrazne presadzovali, aby bol Ukrajine udelený štatút kandidáta na členstvo v Európskej únii," vyhlásil. (TASR)

Ak skupina krajín G7 prikročí k zákazu exportu do Ruska, Moskva na to zareaguje zrušením dohody umožňujúcej vývoz ukrajinského obilia cez Čierne more, povedal bývalý ruský prezident Dmitrij Medvedev. (ČTK)

Do oblasti na ľavom brehu rieky Dneper oproti mestu Cherson preniká ukrajinská armáda na územie blízko pri okupovaných obciach Olešky a Dači, píše Inštitút pre štúdium vojny s odvolaním sa na ruských blogerov.

Hovorkyňa južného velenia ukrajinskej armády Natalia Humeňuková stroho oznámila, že prebieha vojenská operácia, ktorá si zatiaľ vyžaduje informačné ticho. (The Guardian)

Ministri hospodárstva zoskupenia G7 vyzvali na predĺženie, plnú implementáciu a rozšírenie dohody, ktorá v čase vojny na Ukrajine umožňuje vývoz obilnín z ukrajinských čiernomorských prístavov.

"Odsudzujeme pokusy Ruska využiť potraviny ako prostriedok destabilizácie a ako nástroj geopolitického nátlaku a opakujeme náš záväzok konať solidárne a podporovať tých, ktorí sú najviac zasiahnutí" tým, že Rusko potraviny využíva ako zbraň, uviedli ministri G7 v dokumente po dvojdňovej schôdzke v Japonsku.

Čiernomorská obilná iniciatíva (tzv. obilná dohoda) medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorú pomohli vlani v júli sprostredkovať Turecko a OSN, obsahuje dve dohody.

Jedna z nich umožňuje vývoz obilnín, ktoré v ukrajinských čiernomorských prístavoch zablokovala vojna. Druhá má uľahčiť export ruských obilnín a hnojív napriek sankciám uvaleným na Moskvu za rozpútanie vojny na Ukrajine.

Obilná dohoda vlani pomohla obmedziť narastajúce ceny potravín; prvýkrát bola predĺžená vlani v novembri o 120 dní. V marci súhlasilo Rusko už len s jej 60-dňovým predĺžením, hoci Ukrajina, Turecko aj OSN požadovali 120-dňové predĺženie.

Moskva dôrazne naznačila, že nedovolí, aby bola predmetná dohoda predĺžená aj po 18. máji, pretože neboli splnené jej požiadavky na uľahčenie vývozu ruských obilnín a hnojív.

Členovia G7 sú pripravení podporiť obnovu a rekonštrukciu Ukrajiny vrátane poskytnutia odbornej znalosti pri odmínovaní poľnohospodárskej pôdy a rekonštrukcie poľnohospodárskej infraštruktúry, uviedli ministri hospodárstva krajín zoskupenia G7.

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov má o obilnej dohode čoskoro diskutovať v New Yorku s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom. (TASR)

EÚ sa chystá navrhnúť embargo na tranzit mnohých druhov tovaru cez Rusko v snahe sprísniť vymáhanie sankcií, ktoré na Rusko uvalila v reakcii na jeho útok na Ukrajinu.

Informovala o tom agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroje oboznámené so situáciou.

Podľa zdrojov by sa zákaz tranzitu vzťahoval na množstvo technologických produktov aj na ďalší tovar, vrátane niekoľkých typov vozidiel. Zákaz by bol súčasťou nového balíka protiruských sankcií.

Moskve sa darí obchádzať embargá EÚ uvalené na niektoré technológie. Obchodné údaje podľa agentúry Bloomberg naznačujú, že pokročilé čipy a integrované obvody vyrábané v EÚ aj mimo nej sa do Ruska dodávajú cez tretie krajiny, vrátane Turecka, Spojených arabských emirátov a Kazachstanu.

Ďalšie správy potom uvádzajú, že niektoré členské krajiny EÚ susediace s Ruskom, vrátane Fínska a Estónska, registrujú vzostup obchodu so štátmi v strednej Ázii a že tovar sa v rámci tohto obchodu často prepravuje cez Rusko.

Časť tohto tovaru potom v Rusku zostáva, alebo sa do Ruska následne reexportuje, píše Bloomberg. (ČTK)

Ukrajinský Charkov v noci zasiahlo päť rakiet C-300, primárne určených na vzdušné ciele. Informácie o škodách a obetiach nie sú známe. Požiar zachvátil čerpaciu stanicu. Starosta Ihor Terechov informoval o škodách na civilnej infraštruktúre.

Starosta už skôr oznámil, že na kompletnú rekonštrukciu škôd v meste sú potrebné dva až tri roky.

NEXTA
@nexta_tv

At night, the #Russian invaders attacked #Kharkiv with C-300 missiles. There were five arrivals in total, the mayor of the city said.

Also, simultaneously with the shelling in Kharkiv, a gas station caught fire. Investigators are investigating the cause of the fire. https://t.co/ABmMKlfgZm

23.4.2023 o 7:27 · archivované: 23.4.2023 o 10:30

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinské sily si vytvorili pozície na východnom, ľavom brehu rieky Dneper v Chersonskej oblasti, upozornili ruskí vojnoví blogeri na základe záberov z geolokácie a správ z frontu, všíma si americký Inštitút pre výskum vojny.

Má ísť o súčasť ukrajinskej ofenzívy, čo už potvrdilo aj ukrajinské velenie tým, že prebiehajú prípravné spravodajské a iné akcie na okupovaných územiach.

Aj preto sa množia názory, že ruská armáda by sa mala primárne sústrediť na obranu okupovaných území. Podobný postoj zastáva aj šéf žoldnierskej Wagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin.

Analytici tvrdia, že aj časť armádneho velenia sa pravdepodobne pokúša presvedčiť prezidenta Putina, aby vydal také rozkazy, ktoré by pomohli udržať dobyté územie a takzvane "zmraziť" konflikt.

ISW
@TheStudyofWar

Russian milbloggers have provided enough geolocated footage and textual reports to confirm that Ukrainian forces have established positions in east (left) bank #Kherson Oblast as of April 22 though not at what scale or with what intentions.

Our latest: https://t.co/YAKaIqJ5AE https://t.co/g0LwdWNhnf

23.4.2023 o 4:03 · archivované: 23.4.2023 o 9:56

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruská armáda za uplynulý deň podľa Kyjeva stratila ďalších 690 vojakov. Počet mŕtvych v radoch ruských ozbrojených od začiatku vojny vzrástol na 186 420, uviedol ukrajinský generálny štáb.

Za uplynulých 24 hodín podľa neho Moskva stratila tri tanky, jedno obrnené bojové vozidlo pechoty, päť delostreleckých systémov a jeden vrtuľník.

Od začiatku invázie na Ukrajinu Rusko podľa Kyjeva celkovo stratilo 3 675 tankov, 7 131 obrnených bojových vozidiel pechoty, 2 837 delostreleckých systémov a 294 vrtuľníkov.

Dvaja civilisti utrpeli zranenia v meste Snihurivka v Mykolajivskej oblasti na juhu Ukrajiny pri výbuchu protipechotnej míny. Výbuch nastal neďaleko bývalého závodu na minerálky. Jedného zo zranených previezli do nemocnice.

Na komunikačnej platforme Telegram to uviedol šéf vojenskej administratívy mesta Ivan Kuchta, ktorý zároveň varoval obyvateľov pred mínami a dodal, že región je stále jedným z najviac zamínovaných.

Od začiatku otvorenej ruskej invázie na Ukrajinu výbuchy mín zabili najmenej 124 civilistov, vrátane šiestich detí, uviedlo v sobotu ukrajinské ministerstvo obrany. Ďalších 286 civilistov, vrátane 33 detí, explózie mín zranili. (SITA, Kyiv Independent)

Ukrajina je vďačná za všetku vojenskú pomoc zo zahraničia, ale od svojich západných spojencov by potrebovala minimálne desaťkrát viac podpory, vyhlásil námestník ukrajinského ministra zahraničných vecí Andrij Meľnyk.

"Sme vďační našim spojencom za vojenskú pomoc. Ale: stále to nie je dosť. Ukrajina jej potrebuje desaťnásobne viac, aby dokázala skoncovať s ruskou agresiou ešte tento rok," uviedol Meľnyk, bývalý veľvyslanec Ukrajiny v Nemecku.

Apeloval preto na spojencov, aby venovali na zbrane pre Ukrajinu jedno percento svojho hrubého domáceho produktu, čo by predstavovalo veľké zvýšenie oproti súčasnému stavu. Len v prípade Nemecka, najväčšej európskej ekonomiky, by to činilo vyše 39 miliárd eur, píše DPA.

Krajiny, ktoré podporujú Ukrajinu, už podľa Meľnyka celkovo poskytli na pomoc Kyjevu približne 55 miliárd eur. Podľa neho je však táto suma stále nízka v porovnaní s výdavkami z čias druhej svetovej vojny.

Spojenci Kyjeva z Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, ktorá združuje viac než 50 krajín sveta, naposledy rokovali v piatok na americkej leteckej základni Ramstein v Nemecku.

Andryj Meľnyk pôsobil ako ukrajinský veľvyslanec od roku 2015 do októbra 2022. Po ruskom vpáde na Ukrajinu z vlaňajšieho februára ostro kritizoval nemeckú vládu za to, že neposkytovala Kyjevu dostatok vojenskej pomoci a požadoval od Berlína dodávky ťažkých zbraní. Od vlaňajšieho novembra pôsobí ako námestník šéfa ukrajinskej diplomacie Dmitra Kulebu. (TASR)