Ukrajina odovzdala Rusku všetkých ťažko ranených a vážne chorých zajatých vojakov (SME Minúta)

Ruský exprezident Medvedev citoval z telegramu sovietskeho diktátora Josifa Stalina zo 17. septembra 1941, v ktorom predstaviteľov zbrojárskeho priemyslu žiadal, aby čestne a včas plnili rozkazy, inak po nich pôjde ako po zločincoch.

Telegram, v ktorom Stalin žiadal urýchlenie výroby tankových súčiastok, Dmitrij Medvedev prečítal na zasadnutí štátnej komisie pre zbrojenie.

Podľa Medvedeva, ktorý je teraz zástupcom šéfa ruskej bezpečnostnej rady, je tento telegram dôkazom, že "žiadna výroba, žiadna organizácia nie je ideálna".

Uviedol súčasne, že napriek tomu v podmienkach tzv. špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine by záväzky zbrojných tovární mali pozostávať "nie z plnenia ročných záväzkov, ale z plnenia desaťdňových záväzkov a dorovnania toho, čo sa neurobilo vrátane minulého roka".

Tvrdil tiež, že väčšina fabrík v Rusku "pracuje na tri zmeny" a vyrába tie najmodernejšie zbrane. "Najdôležitejšie je vyrobiť toto všetko v požadovaných objemoch," zdôraznil Medvedev, pričom súčasne apeloval na prítomných – označil ich za svojich kolegov –, aby "pamätali na slová generalissima" Stalina. (TASR)

Brazílsky prezident Lula da Silva navrhne Číne vytvorenie takzvaného mierového klubu. "Chceme napomáhať organizovaniu rokovaní, ktoré by viedli k mierovému procesu na Ukrajine," povedal pre Financial Times šéf brazílskej diplomacie.

Lula sa v utorok stretne v Pekingu s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom. Čína na konci februára predstavila svoj plán na ukončenie vojny na Ukrajine.

Budúci týždeň sa do Pekingu vydá aj španielsky premiér Pedro Sánchez, ktorého prezident Si prijme v piatok 31. marca. Debatovať s ním chce o konflikte na Ukrajine.

Sánchez uviedol, že čínsky dokument, ktorý podľa neho nie je mierovým plánom, ako býva občas označovaný, obsahuje zaujímavé podnety.

Podľa španielskeho premiéra, ktorého krajina podporuje Ukrajinu aj dodávkami zbraní, je zásadná obnova územnej celistvosti napadnutej krajiny. (ČTK)

Ruské ministerstvo vnútra hľadá publicistu Abbasa Galljamova, ktorý písal prejavy pre Vladimira Putina počas jeho pôsobenia vo funkcii predsedu vlády v rokoch 2008 - 2012. Zaradilo ho na zoznam hľadaných osôb. (TASR)

Rusko označilo presun štyroch stíhačiek MiG-29 zo Slovenska na Ukrajinu za nepriateľský krok a porušenie medzinárodných záväzkov. Vyhlásenie ruskej Federálnej služby pre vojensko-technickú spoluprácu priniesla agentúra Interfax.

Slovensko týmto krokom podľa Moskvy "hrubo porušilo" medzivládnu dohodu s Ruskom z apríla 1997, ktorá bez písomného súhlasu druhej zmluvnej strany zakazuje predať či odovzdať zbrane, vojenskú techniku alebo know-how tretím stranám.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Prvé štyri stíhačky zo Slovenska sú už na Ukrajine Čítajte 

"Toto konanie Slovenska považujeme za nepriateľský akt voči Ruskej federácii, ktoré je zamerané na zničenie bilaterálnych vzťahov," uviedla ruská federálna služba.

V ukrajinskom parlamente sa objavil návrh zákona, ktorý by zakázal v reklame a obchode používať vojnovú tematiku. V krajine sa už predáva heroický nápoj Buča Kombuča, reďkovky Azovstaľ či predražené kyjevské pivo Hrdinovia nezomierajú.

Mesto Buča pri Kyjeve sa do povedomia zapísalo vojnovými zverstvami, odhalenými vlani na jar po oslobodení od ruskej okupácie.

Oceliarne Azovstaľ sa stali poslednou baštou ukrajinského odporu počas krvavého obliehania prístavného mesta Mariupoľ na juhovýchode Ukrajiny. Zvolanie Hrdinovia nezomierajú na Ukrajine používajú na uctenie padlých vojakov, ale aj demonštrantov, ktorí prišli o život pred pádom proruského režimu vo februári 2014.

"Je nešťastné, že výrobcovia spotrebného tovaru a poskytovatelia služieb sa uchyľujú v marketingovej komunikácii k nemiestnemu využívaniu tragických vojnových udalostí, názvov poničených miest, vlasteneckých výziev a vojenských hesiel," vysvetľuje skupina poslancov, ktorí návrh predložili.

Podľa názoru poslancov možno teraz na Ukrajine sledovať priamo explóziu komerčného využitia vojnovej a vlasteneckej tematiky.

Autori predlohy navrhujú zakázať registráciu obchodných značiek, ktoré využívajú názvy vojnových udalostí, názvy obcí a miest, ktoré utrpeli ruskou agresiou alebo sa za vojny stali symbolmi odolnosti a hrdinstva, ako aj zakázať využívať názvy bojových operácií, zbraní a vojenskej techniky, mená vojenských jednotiek a oficiálne pozdravy Ozbrojených síl. Zákaz sa má týkať aj reklamy.

Obmedzenia by sa však nemali vzťahovať na reklamu pri filmoch, knihách či ďalších dielach venovaných vojne Ruska proti Ukrajine.

Ako príklad neprípustného využitia vojnových udalostí v reklame zákonodarcovia pripomenuli slogan "Heroická Buča Kombuča s chuťou citrusu" pre nealkoholický fermentovaný nápoj, vyrábaný ukrajinskou firmou využívajúcou vo výrobe kombuču. Na sociálnych sieťach firme ironicky radia, aby svoje nápoje pomenovala po nacistických koncentračných táboroch, poznamenal server Meduza.

Jeden z ukrajinských dôstojníkov na sociálnych sieťach zachytil aj vodku Nepoborna (Neporaziteľná), ktorá podľa reklamy "vznikla na Ukrajine počas odporu" ruskej agresie, ako aj papuče so zvolaním "Sláva ozbrojeným silám Ukrajiny! ".

Еспресо
@EspresoTV

Комбуча "Героїчна Буча" та пиво "Герої не вмирають": Раді пропонують обмежити використання патріотичної теми в комерції https://t.co/6cXADTRdUY https://t.co/kt7RJp35k8

22.3.2023 o 13:43 · archivované: 24.3.2023 o 17:35

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Poľsko získa od Európskej únie ďalších dvesto miliónov eur na nákup zbraní pre Ukrajinu. Premiér Mateusz Morawiecki uviedol, že peniaze majú prísť v najbližších týždňoch.

Z prostriedkov Európskeho mierového nástroja už Poľsko na refinancovanie vojenských nákupov pre Ukrajinu čerpalo približne 43 miliónov eur. Morawiecki vo štvrtok uviedol, že Varšava z fondu potrebuje oveľa viac prostriedkov a o tejto otázke bude hovoriť s lídrami Únie v rámci aktuálneho summitu v Bruseli.

"Máme veľmi dobrú správu, pretože nám tu bolo prisľúbené, že asi o dva až tri týždne budeme mať k dispozícii ďalších 200 miliónov eur..., ktoré vynaložíme na obrannú politiku," povedal Morawiecki.

Európsky mierový nástroj vznikol v roku 2021 so zámerom posilniť bezpečnostné a obranné kapacity členských krajín a jej partnerov a podporovať zachovanie mieru, medzinárodnej bezpečnosti a stability vo svete.

Financovať mal napríklad nákup vojenského materiálu na podporu krajín v Afrike. Vojna na Ukrajine však viedla k prehodnoteniu jeho priorít. (TASR)

Rusko nedokáže v dôsledku vojny na Ukrajine plniť svoje záväzky týkajúce sa údajne väčšej dodávky zbraní pre Indiu, oznámili indické vzdušné sily. "Písomne nám oznámili, že nie sú schopní to doručiť," uvádza sa správe armády.

V správe, ktorú zverejnila dolná komora indického parlamentu, sa pritom neuvádza, čo presne malo Rusko Indii dodať.

Podľa agentúry Reuters je najväčšou pokračujúcou dodávkou zbraní z Ruska do Indie systém protivzdušnej obrany S-400 Triumf. India tieto systémy kúpila od Ruska v roku 2018 za 5,4 miliardy dolárov. Tri batérie už Moskva dodala, dva zatiaľ nie.

Indické letectvo je okrem toho závislé aj od dodávok súčiastok z Ruska pre stíhačky Su-30MKI and MiG-29.

Rusko je podľa Štokholmského medzinárodného inštitútu pre výskum mieru druhým najväčším vývozcom zbraní na svete. Spomínané problémy by pritom podľa CNN mohli mať dopad na vzťahy Moskvy a Naí Dillí, keďže India nakupuje najviac zbraní práve od Ruska.

Začiatkom marca pritom ruský prezident Vladimir Putin oznámil zvýšenie produkcie "urgentne potrebných" zbraní. (TASR)

Ukrajina odovzdala Rusku bez akýchkoľvek podmienok všetkých ťažko ranených a vážne chorých zajatých ruských vojakov, ktorí boli schopní prepravy, uviedol koordinačný štáb, ktorý má problematiku vojnových zajatcov na starosti.

Ide o všetkých ťažko ranených Rusov, ktorí upadli do ukrajinského zajatia od vypuknutia vojny pred 13 mesiacmi. Ich presný počet štáb ale nespresnil.

Ruský denník Kommersant z vyhlásenia ukrajinského štábu citoval, že nejde o výmenu zajatcov, ale repatriáciu ťažko ranených, ako to stanovuje medzinárodné humanitárne právo, resp. ženevský dohovor o zaobchádzaní s vojnovými zajatcami.

Ruská strana sa zatiaľ k ukrajinskému kroku nevyjadrila, dodal denník, podľa ktorého možno na záberoch z prepravy zajatcov rozpoznať päť či šesť vojakov.

"Štát-agresor, ktorý systematicky pohŕda medzinárodnými normami, doteraz zadržiava ako rukojemníkov tisíce ukrajinských občanov, vrátane vážne chorých a ranených, a to aj civilistov, deti a ženy, seniorov a tiež tých, ktorí sa dostali do ruského zajatia ešte pred vpádom ruských vojsk," uviedol ukrajinský štáb.

Upozornil, že všetky spomínané kategórie občanov mali byť podľa medzinárodného humanitárneho práva repatriované na Ukrajinu. Ale Rusko nielenže pokračuje vo väznení rukojemníkov, ale odmieta k nim umožniť prístup zástupcom Medzinárodného výboru Červeného kríža, ani im neumožňuje spojiť sa s príbuznými či nezabezpečuje patričnú stravu a lekársku starostlivosť. Miesto toho vraj úmyselne v zajatí vytvára neľudské podmienky.

Ukrajina preto vyzvala medzinárodné spoločenstvo, aby zosilnelo tlak na Rusko a prinútilo ich dodržiavať medzinárodné humanitárne právo a prepustiť zo zajatia všetkých nelegálne zadržiavaných Ukrajincov, zdôraznil štáb.

Kommersant pripomenul, že naposledy si obe strany vymenili zajatcov 7. marca, keď sa do Ruska podľa ministerstva obrany vrátilo 90 ruských vojakov, zatiaľ čo šéf kancelárie ukrajinského prezidenta ohlásil návrat 130 ukrajinských vojakov. Presný počet zajatcov na oboch stranách nie je známy, ale odhaduje sa, že ide o tisícky ľudí.

Ukrajinské úrady tiež oznámili, že na Ukrajinu sa vrátili telá 83 zabitých ukrajinských vojakov. Odovzdanie tiel sa uskutočnilo v súlade so Ženevským dohovorom. (ČTK)

OSN vyjadrila hlboké znepokojenie nad popravami bez náležitého súdneho procesu, ktoré uskutočňujú ruské aj ukrajinské sily priamo na bojisku. OSN zdokumentovala zabitie až 25 ruských vojnových zajatcov ukrajinskými ozbrojenými zložkami.

Ruské sily takto krátko po zadržaní popravili 15 ukrajinských zajatcov.

"Tieto (popravy) boli často vykonané bezprostredne po zadržaní na bojisku," uviedla vedúca misie OSN na monitorovanie ľudských práv na Ukrajine Matilda Bognerová.

Ukrajinské úrady podľa jej slov vyšetrujú päť takýchto prípadov, ktoré zahŕňajú 22 obetí. OSN však nemá vedomosť, že by prebiehalo aj trestné konanie voči páchateľom.

Ruská súkromná vojenská spoločnosť Wagnerova skupina je podľa Bognerovej zodpovedná za približne 11 z týchto popráv. Rusko a Ukrajina sa od začiatku ruskej invázie na Ukrajine vzájomne obviňujú z neprimeraného zaobchádzania s vojnovými zajatcami, píše AFP. (TASR)

Ešte sa nerozhodlo o tom, či sa ruský prezident Putin v lete zúčastní na summite skupiny BRICS v Juhoafrickej republike, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. JAR by sa v prípade návštevy Putina musela zaoberať medzinárodným zatykačom.

Zatykač na šéfa Kremľa vydal minulý týždeň Medzinárodný trestný súd za vojnové zločiny na Ukrajine.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Zatykač z Haagu zatvorí Putinovi svet, zradiť ho môžu aj vlastní (otázky a odpovede) Čítajte 

Ako signatár Rímskeho štatútu, ktorým sa ustanovil ICC, je Juhoafrická republika povinná zadržať Putina a postaviť ho pred súd. Ešte pred prijatím nejakých krokov o tom však chcú predstavitelia juhoafrickej vlády chce rokovať medzi sebou i s Ruskom, uviedla tento týždeň juhoafrická ministerka zahraničných vecí Naledi Pandorová.

Juhoafrická republika má blízke diplomatické vzťahy s Moskvou aj napriek západnému odsúdeniu vojny na Ukrajiny (TASR)

Vojna na Ukrajine vážne narušila ruský vojenský výcvikový systém, ukazuje to ruský výcvik vojenského personálu na základe slabšej bieloruskej armády. V najnovšej správe na to poukazuje britské ministerstvo obrany.

Briti poznamenali, že od polovice marca Rusko pravdepodobne presunulo najmenej tisíc vojakov, ktorí sa pripravovali na cvičisku v juhozápadnom Bielorusku. Hoci nebola zaznamenaná žiadna nová rotácia jednotiek, Rusko s vysokou pravdepodobnosťou nechalo výcvikový tábor na mieste, čo naznačuje, že zvažuje pokračovanie výcvikového programu.

„Skutočnosť, že sa Rusko uchýlilo k výcviku svojho personálu pod oveľa menej skúsenou bieloruskou armádou, poukazuje na to, ako ruská 'špeciálna vojenská operácia' vážne narušila výcvikový systém ruskej armády, keďže inštruktori boli vo veľkej miere rozmiestnení na území Ukrajiny,“ uvádza sa v správe.

Rusko pravdepodobne tiež považuje pokračujúcu nepriamu podporu Bieloruska pre operáciu za dôležité politické posolstvo.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 24 March 2023.

Find out more about Defence Intelligence's use of language: https://t.co/rQBoHmhsbB

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/leo9MwlOvq

24.3.2023 o 7:42 · archivované: 24.3.2023 o 13:33

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Estónske ministerstvo zahraničných vecí vyhostí diplomata, ktorý pracuje na ruskom veľvyslanectve v Tallinne. Z krajiny bude musieť odísť do konca marca. Svojou činnosťou porušoval Viedenskú konvenciu.

"Príslušný diplomat sa priamo a aktívne podieľal na podkopávaní bezpečnosti a ústavného poriadku Estónska, šírení propagandy ospravedlňujúcej ruskú vojenskú akciu a na rozdelení spoločnosti," uvádza sa vo vyhlásení ministerstva.

Dánsko našlo pri poškodenom plynovode Nord Stream 2 neznámy objekt. Úrady vyzvali vlastníka plynovodu, spoločnosť Nord Stream 2 AG, aby pomohla predmet vyzdvihnúť z mora, nateraz však podľa nich nepredstavuje nebezpečenstvo. (ČTK)

Ruská armáda podľa Kyjeva za uplynulý deň na Ukrajine stratila ďalších 1 020 vojakov. Celkové straty na životoch v radoch ruských ozbrojených síl od začiatku invázie sa zvýšili na 169 170, uviedol na Facebooku ukrajinský generálny štáb.

Moskva za uplynulý deň podľa neho prišla aj o štyri tanky, dvadsaťtri obrnených bojových vozidiel pechoty a osem delostreleckých systémov.

Od začiatku vojny Rusko podľa Kyjeva na Ukrajine stratilo 3 574 tankov, 6 921 obrnených bojových vozidiel pechoty a 2 616 delostreleckých systémov.

Informácie nie je možné počas vojnového konfliktu nezávisle overiť.

Ruský raketový útok na humanitárne centrum pomoci v meste Kosťantynivka na východe Ukrajiny v noci usmrtil troch ľudí, aktualizovali správu pohotovostné služby. Predtým uvádzali päť zabitých. (TASR)

Syn vysokého ruského predstaviteľa, ktorého zadržali v Taliansku na žiadosť Washingtonu, zmizol deň po tom, ako súd schválil jeho vydanie do Spojených štátov. Arťom Uss bol zadržaný na milánskom letisku Malpensa vlani 17. októbra.

Odvtedy musel byť vo svojom dome neďaleko Milána a nosiť elektronický náramok.

Americké úrady obviňujú Ussa z nezákonného predaja americkej vojenskej technológie ruským zbrojárskym spoločnostiam.

Podľa médií súd v Taliansku v utorok schválil jeho vydanie do Spojených štátov, no nasledujúci deň zmizol. Podľa novín La Repubblica polícia ho kontrolovala v stredu skoro ráno, ale okolo obeda jeho elektronický náramok vyslal alarm a odvtedy ho nikto nevidel. Objavili sa špekulácie, že už môže byť v zahraničí.

Alexander Uss, gubernátor ruského Krasnojarského kraja, v piatok vyjadril znepokojenie nad zmiznutím. "Ako otec sa veľmi bojím o svojho syna... Neviem, kde je a neviem, čo sa presne stalo," povedal.

Predtým zadržanie syna označil za "politicky motivované" a tvrdí, že žaloba voči nemu je "vymyslená".

Uss bol jedným z piatich Rusov zadržaných na žiadosť Washingtonu za "nezákonné schémy na vývoz" americkej vojenskej technológie do Ruska. Americké ministerstvo spravodlivosti uviedlo, niektoré ich technológie "boli objavené na bojisku na Ukrajine".

Rusko zaradilo Ussa po zadržaní v Taliansku na svoj vlastný zoznam hľadaných osôb. Podľa médií bol obvinený z prania špinavých peňazí, na základe čoho by mohla Moskva potenciálne požiadať o jeho vydanie. (TASR)

Ruského dôstojníka Michaila Žilina, ktorý ušiel z Ruska pre nesúhlas s inváziou na Ukrajinu, odsúdili na šesť a pol roka v prísne stráženom väzení. Ušiel do Kazachstanu, keď Rusko ohlásilo brannú povinnosť.

Hranicu ilegálne prekročil cez les a jeho manželka s deťmi prešli cez kontrolné stanovište autom. Major Žilin (36) pracoval v ruskej Federálnej služby ochrany, ktorá je zodpovedná za ochranu najvyšších ruských činiteľov.

Žilin požiadal v Kazachstane o štatút utečenca, ale žiadosť mu zamietli a zabránili mu odísť do Arménska. Kazachstan ho koncom minulého roka odovzdal Rusku, kde ho odsúdili za dezerciu a odobrali mu aj vojenskú hodnosť. (TASR)

Nočné ruské ostreľovanie na severe a východe Ukrajiny si vyžiadalo najmenej sedem obetí. Pohotovostné služby informovali, že v noci v Kosťantynivke vo východnej Doneckej oblasti zahynulo päť civilistov.

Kancelária prezidenta Zelenského uviedla, že po ostreľovaní mesta Bilopillja v severnom regióne Sumy zomreli dvaja ľudia a siedmi boli zranení.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusi zničili humanitárne centrum, zomrelo pri tom päť ľudí Čítajte 

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

Russia launched S-300 missiles at the city of Kostiantynivka in the early hours of March 24, killing three women, according to the Prosecutor General's Office in Donetsk Oblast. The women were IDPs, including one who'd fled Bakhmut.

Photos: Prosecutor General https://t.co/UeQSYvkPGM

24.3.2023 o 9:27 · archivované: 24.3.2023 o 10:20

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Americký minister zahraničných vecí Blinken naznačil, že pri určovaní budúcich hraníc Ukrajiny by mala zohrať úlohu diplomacia. Mierové rokovania však v blízkej budúcnosti neočakáva, keďže Moskva ich podľa jeho slov neberie vážne.

Šéf americkej diplomacie v prejave pred americkým Kongresom nepriamo poukázal na to, že ukrajinské sily asi nebudú schopné znovuzískať všetky Ruskom okupované územia. Myslí si, že niektoré z nich sú Ukrajinci odhodlaní získať na bojisku a ďalšie možno budú musieť získať inými spôsobmi.

Republikánsky kongresman Chris Stewart sa Blinkena opýtal, či Spojené štáty podporujú ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského v snahe získať späť Krymský polostrov, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014.

"Mojou veľkou obavou nie je uznanie skutočnosti, že Krym je iný ako východný (región) Donbas... Ak je naším záväzkom a našou dohodou s pánom Zelenským, že ich (Ukrajinu) budeme podporovať vo všetkom, čo chcú dosiahnuť, vrátane toho, aby na Kryme neboli prítomní Rusi, potom si koledujeme o veľkú krivdu," povedal Stewart.

Americký minister zahraničných vecí zdôraznil, že iba Ukrajinci môžu rozhodnúť o svojej budúcnosti a o tom, "ako to dopadne z hľadiska suverenity, územnej celistvosti a nezávislosti krajiny".

"V záujme všetkých nechceme, aby sa tento konflikt usadil a urovnal takým spôsobom, ktorý jednoducho Rusov vyzve, aby sa obnovili, znovu vyzbrojili a znovu zaútočili," dodal.

USA a ich európski spojenci odmietli uznať ruskú anexiu Krymu z roku 2014. Zelenskyj v januári na Svetovom ekonomickom fóre (WEF) v Davose povedal, že Ukrajinci plánujú znovuzískať Krym, ktorý považujú za svoje územie. Krymský polostrov, na ktorom žije prevažne rusky hovoriace obyvateľstvo, Moskva odmietla zahrnúť do možných mierových rokovaní. (TASR)

Ruskí vojaci na Ukrajine majú vysoké platy, niektorí ich však nedostali už mesiace. Špeciálne bonusy im sľubujú za účasť v boji, ale aj za zničený tank alebo posun frontu. Za každý dobytý kilometer majú dostať 50-tisíc rubľov. (SME)

Ukrajinskí obrancovia za uplynulý deň odrazili 79 útokov ruských inváznych síl. Tie svoje hlavné úsilie naďalej sústreďujú na ofenzívne operácie v smere na ukrajinské mestá Lyman, Bachmut, Avdijivka, Marjinka a Šachtarske.

Vo svojej pravidelnej operačnej správe to uviedol ukrajinský generálny štáb. Server Ukrajinska pravda informoval o ruskom nočnom útoku pomocou dronov Šáhed-136 iránskej výroby na mesto Kryvyj Rih. Podľa doterajších informácií nie sú hlásené žiadne obete.

"Nepriateľ neprestával útočiť na Bachmut. Práve v okolí tohto mesta sa odohrala väčšina bojových stretov za posledný deň," tvrdí velenie ukrajinských ozbrojených síl s poznámkou, že ukrajinskí vojaci odrazili útoky inváznych síl v okolí obcí Orichovo-Vasylivka, Bohdanivka a Predtečyne v Doneckej oblasti.

Neúspešné útočné akcie Rusov hlásia Ukrajinci tiež z ôsmich ďalších obcí v tejto oblasti, vrátane Avdijivky a Marjinky.

V záporožskom a chersonskom smere majú byť Rusi v defenzíve, zároveň ale ostreľovali množstvo miestnych obcí. Invázne sily podľa generálneho štábu podnikli v uplynulom dni tiež zhruba 40 vzdušných útokov a použili salvové raketomety. Ukrajinská armáda okrem iného podnikla 12 leteckých útokov na ruské jednotky a zariadenia.

Podobné vyhlásenia jednotlivých strán konfliktu nie je možné v podmienkach vojny bezprostredne nezávisle overiť.

Prigožin zjemnil rétoriku na adresu ruského ministerstva obrany pravdepodobne zo strachu, že stratí svoje sily v Bachmute. Šéf Wagnerovcov počas rozhovoru zdôraznil svoje obavy z možnej ukrajinskej protiofenzívy.

Ako uviedol americký Inštitút pre štúdium vojny, Prigožin konštatoval, že Ukrajina má 200-tisíc záloh, ktoré sa sústreďujú na útoky pozdĺž celej východnej línie frontu.

"Prigožinove prehnané vyhlásenia o bezprostrednom ohrození ruských síl sú pravdepodobne pokusom zabezpečiť si viac zásob a posíl z ruského ministerstva obrany, aby zachránil svoje sily v Bachmute," vysvetlil inštitút vo svojej aktualizácii.

Prigožin dokonca uznal, že ruské sily bojujú po boku čečenských jednotiek v Bilohorivke v Luhanskej oblasti. Tiež prekvapivo propagoval nábor dobrovoľníkov kontrolovaný ruským ministerstvom obrany a nábor k wagnerovcom, namiesto iba reklamy pre wagnerovcov, ako to robil zvyčajne.

ISW
@TheStudyofWar

NEW: #Wagner Group financier Yevgeny #Prigozhin has softened his rhetoric towards the #Russian Ministry of Defense (MoD) likely out of fear of completely losing his mercenary force in #Bakhmut.

Latest on #Ukraine w/ @criticalthreats : https://t.co/K1DRdsfgIm https://t.co/NAVetrE5Xe

24.3.2023 o 3:45 · archivované: 24.3.2023 o 7:21

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Mesto Bachmut sa stalo synonymom najdlhšej a najkrvavejšej bitky od začiatku celoplošnej invázie Ruska na Ukrajine. Dobrovoľník a filmár Ivan Koribanič, ktorý do mesta nosí humanitárnu pomoc, v podcaste Dobré ráno opisuje, ako to v Bachmute vyzerá.