Ukrajina Rusko Online: Putin musí pochopiť, že nezvíťazí. Ukrajinci sú pripravení na mier, vyhlásil Scholz

Ukrajinská armáda vedie v regióne Donbas bolestivé a ťažké boje, ktorých ohniskom je momentálne mesto Bachmut, uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore.

"Chcel by som vzdať osobitný hold odvahe, sile a odolnosti vojakov bojujúcich v Donbase," povedal Zelenskyj. "Je to jedna z najťažších bitiek. Bolestivá a ťažká," dodal.

Zelenskyj sa poďakoval jednotkám, ktoré "odrazili útoky, zničili okupanta, narušili nepriateľské pozície a logistiku a ochránili naše hranice a mestá".

"Ďakujem celej armáde, gardistom, pohraničníkom, ktorí bránia náš štát na fronte Bachmut, Vuhledar, Avdijivka, Siversk, Svatove, Lyman a Záporožie," povedal Zelenskyj.

Akékoľvek rokovania o ukončení vojny na Ukrajine sa začnú až vtedy, keď Putin pochopí, že nezvíťazí a zastaví svoju agresívnu ofenzívu, povedal nemecký kancelár Olaf Scholz v rozhovore pre CNN.

"Podľa môjho názoru je potrebné, aby Putin pochopil, že s touto inváziou a svojou imperialistickou agresiou neuspeje - a že musí stiahnuť jednotky. To je základom pre rozhovory," poznamenal Scholz.

"Keď sa pozriete na návrh Ukrajincov (o prímerí), je jednoduché chápať, že sú pripravení na mier. Je nevyhnutné niečo spraviť. Musí to (však) urobiť Putin," uviedol.

Na otázku, či by sa mala uzavrieť taká dohoda, ktorá ukončí vojnu s tým, že Ukrajina by sa vzdala znovuzískania anektovaného Krymského polostrova či častí Donbasu na východe krajiny, Scholz povedal, že žiadne rozhodnutie nebude prijaté bez ukrajinskej strany. "Nebudeme rozhodovať za nich. My ich podporujeme," dodal v tejto súvislosti.

Scholz v rozhovore tiež spomenul, že Ukrajina pracuje na dosahovaní pokroku vo všetkých smeroch čo sa týka jej úsilia o členstvo v Európskej únii. Brusel udelil Ukrajine štatút kandidátskej krajiny vlani v júni, štyri mesiace po vypuknutí ruskej invázie.

CNN pripomína, že nemecký kancelár sa v piatok v Bielom dome stretol s americkým prezidentom Joeom Bidenom, ktorý ocenil pomoc, akú Berlín poskytuje Ukrajine. (TASR)

Ruské ministerstvo vnútra zaradilo na zoznam hľadaných osôb bývalého dôstojníka ruskej Federálnej bezpečnostnej služby Iľju Bogdanova. Ide o jedného z údajných účastníkov nedávneho útoku na dve pohraničné dediny v Brianskej oblasti.

Podľa britskej stanice BBC, ruské médiá informovali, že Iľja Bogdanov bol identifikovaný na videozázname z Brianskej oblasti, ktorá leží na západe európskej časti Ruska a susedí s Ukrajinou, natočeného členmi ruského dobrovoľníckeho zboru, ktorí sa prihlásili k zodpovednosti za štvrtkový útok na dve dediny v ruskom pohraničí s Ukrajinou.

Ruské úrady nešpecifikovali dôvod vyhlásenia pátrania po Bogdanovovi. Nie je presne známe ani to, kedy bol zaradený na zoznam hľadaných osôb.

Bogdanov v minulosti slúžil ako nadporučík pohraničnej stráže Federálnej bezpečnostnej služby (FSB). V roku 2014 však nelegálne prekročil rusko-ukrajinskú hranicu a zapojil sa do bojových operácií v Donbase na ukrajinskej strane.

V roku 2015 Bogdanov získal ukrajinské občianstvo. Usadil sa v Kyjeve a viedol reštauráciu. Po vypuknutí vojny vo februári minulého roku sa Bogdanov vrátil na front a bojuje za Ukrajinu.

O Bogdanovovi sa píše v súvislosti s udalosťami z 2. marca, keď ruské úrady uviedli, že do Brianskej oblasti prenikla "ukrajinská diverzná skupina".

NEXTA
@nexta_tv

The Russian Interior Ministry put Ilya Bogdanov, one of the alleged participants of the raid in the Bryansk region, on the wanted list. https://t.co/wcYbx9iQIi

5.3.2023 o 11:45 · archivované: 5.3.2023 o 18:12

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

K zodpovednosti za útok v Brianskej oblasti sa prihlásil Ruský dobrovoľnícky zbor, ktorý vo vojne rozpútanej Ruskom v susednom štáte bojuje na strane Ukrajiny.

Jeho veliteľ Denis Kapustin v rozhovoroch pre médiá tvrdil, že operácia v Brianskej oblasti bola dohodnutá s ukrajinskými orgánmi, "inak by sa jednoducho nemohla uskutočniť".

Poradca vedúceho ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoľak však uviedol, že Ukrajina nemá s akciou v Brianskej ovlasti nič spoločné. Naznačil, že išlo o čin "ruských partizánov", ktorí "začali demontovať Putinov režim". (TASR)

Diskomfort a únava zo "zamrznutého konfliktu" na Ukrajine budú čoraz väčšmi napínať trpezlivosť západnej verejnosti, preto akýsi plán B je nutný. Zelenský určite vie, že najoptimistickejší scenár nie je jediný, píše Peter Schutz. (SME)

Prečo klesá solidarita Slovákov s Ukrajincami? Zvaľovať všetko na ruskú propagandu a šírenie hoaxov je príliš zjednodušujúce. Vplýva na to viacero faktorov, píše Ján Košč. (SME)

Rusko bude mať do troch mesiacov nedostatok zdrojov na vedenie agresívnej vojny, povedal šéf ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Kyrylo Budanov. Rozhodujúca bitka sa podľa neho uskutoční už túto jar.

„Rusko už spotrebovalo obrovské množstvo ľudských zdrojov, výzbroje a materiálu. Jeho ekonomika a produkcia nie sú schopné pokryť tieto straty. Zmenilo tiež svoju vojenskú štruktúru velenia. Ak ruská armáda na jar zlyhá vo svojich cieľoch, bude mať nedostatok vojenských zdrojov,“ vyhlásil Budanov.

Budanov neposkytol žiadne konkrétne dôkazy na podporu svojich tvrdení. Niektorí vojenskí experti však varovali, že obe strany sa musia pripraviť na dlhý boj. (SITA)

Na Ukrajine pravdepodobne zmizli desiatky tisíc detí, ktoré mohli byť deportované do Ruska, uviedla ukrajinská poslankyňa Ivanna Klympušová-Cincadzeová v rozhovore pre britskú televíziu Sky News.

Ukrajinci obviňujú ruské úrady z násilných deportácií detí už dlhší čas, Moskva to odmieta.

"Máme asi 13-tisíc prípadov, ktoré sú potvrdené, kedy boli ukrajinské deti deportované do rôznych častí Ruskej federácie," uviedla Klympušová-Cincadzeová.

"Avšak máme aj informácie o mnohých ďalších, môže ísť o desiatky tisíc. O nich však nemáme oficiálny záznam," dodala s tým, že ide o súčasť "genocídy, ktorú Ruská federácia pácha voči ukrajinskému ľudu".

Podľa Klympušovej-Cincadzeovej sa asi stovke týchto detí podarilo s pomocou ľudskoprávnych organizácií vrátiť späť k rodinám.

"Niektoré z detí prešli s rodičmi filtračnými tábormi, kde boli od svojich rodičov oddelené. Niektoré boli odvezené na týždeň na takzvané letné tábory, ale domov sa už nikdy nevrátili," opísala poslankyňa spôsobmi, akými deti miznú.

"Niektoré z nich už boli dané na adopciu ruským rodinám, akoby na Ukrajine žiadne vlastné rodiny nemali," dodala.

Ukrajina dlhodobo obviňuje ruské úrady z nútených deportácií detí z Ruskom okupovaných ukrajinských území. Moskva tvrdí, že obvinenia o unášaní detí z Ukrajiny nie sú pravdivé.

Na území Ruska však boli skutočne odvezené stovky sirôt, napísala už skôr na svojom ruskojazyčnom webe stanica BBC, podľa ktorej mnohé z týchto detí dostali ruské občianstvo a boli umiestnené do ruských rodín. (ČTK)

V doterajšom priebehu vojny na Ukrajine zabila tamojšia armáda 153 120 ruských vojakov, informoval generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl, ktorý dodal, že iba počas soboty prišlo o život 930 ruských vojakov.

Rusko podľa ukrajinského generálneho štábu dosiaľ prišlo aj o 3414 tankov, 6692 bojových obrnených vozidiel, 5299 vozidiel a palivových nádrží, 2426 delostreleckých systémov, 488 odpaľovacích raketových systémov, 248 systémov protivzdušnej obrany, 289 vrtuľníkov, 302 lietadiel, 2071 dronov, 873 striel s plochou dráhou letu, 18 lodí a 232 kusov špeciálnej techniky.

Ruské straty sú v ostatných týždňoch na prudkom vzostupe. Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl informoval o prekročení hranice 100-tisíc mŕtvych len pred viac ako dvomi mesiacmi - 22. decembra.

Údaje nie je možné počas vojny nezávisle overiť.

Evakuácia ľudí z ukrajinského mesta Bachmut v Doneckej oblasti sa spomalila na minimum. Každý deň evakuujú len päť až desať ľudí. V čase, keď v Bachmute vrcholil evakuačný proces, z mesta denne odchádzalo až 600 obyvateľov

„Nepriateľ zasahuje všetko, útočí na viacposchodové budovy a obytné zóny. Sú tam nálety, delostrelectvo, mínometné ostreľovanie... Nepriateľ útočí na mesto všetkým, čím môže,“ vyhlásill zástupca starostu mesta Oleksandr Marčenko a dodal, že neexistuje spôsob, ako sa tam dostať.

V Bachmute naďalej zostáva 4000 až 4500 ľudí, ale Marčenko poznamenal, že je ťažké presvedčiť ich, aby odišli. (SITA)

Evakuácie z Bachmutu sa výrazne spomalili, každý deň sa podarí presunúť päť až desať osôb, pričom v čase, keď evakuácie prebiehali v plnom prúde, išlo o 600 ľudí denne, uviedol zástupca starostu mesta Oleksandr Marčenko.

Ako priblížil, vzhľadom na rozsiahle útoky Ruska je do mesta veľmi náročné sa dostať. V Bachmute zostáva 4000 až 5000 obyvateľov.

Marčenko však poznamenal, že tých, čo tam stále sú, je ťažké presvedčiť, aby odišli. Väčšina sa totiž obáva, že nebudú mať kam ísť. V meste sú prítomní aj štyria zdravotníci a sú tam dostupné miesta na zohriatie sa, doplnil.

Ukrajina dostane od Spojeného kráľovstva dvakrát toľko tankov Challenger 2, ako Londýn pôvodne sľúbil,  vyhlásil ukrajinský veľvyslanec v Británii Vadym Prystajka. Pôvodne mala Británia poslať 14 tankov.

Po februárovej návšteve prezidenta Volodymyra Zelenského v Británii sa rozhodlo, že sa tento počet zdvojnásobí.

Britský premiér Rishi Sunak nedávno povedal, že britské tanky dorazia na Ukrajinu v priebehu marca. Ukrajinskí vojaci už koncom januára začali s výcvikom na tankoch Challenger 2 v Spojenom kráľovstve.

Dobre fungujúce schémy dovozu smartfónov do Ruska sa ocitli v ohrození. Distribútori v „spriatelených“ krajinách totiž z dôvodu nových sankcií USA odmietajú dodávať zariadenia s hodnotou presahujúcou 300 dolárov.

Referuje o tom web Moscow Times s odvolaním sa na ruský denník Izvestija a zdroje na trhu so spotrebnou elektronikou.

Nemenovaný zdroj uviedol, že smartfóny sa síce v USA nevyrábajú, ale sankcie by mohli postihnúť „vo všeobecnosti všetky zariadenia využívajúce americké patenty a technológie“. To by znamenalo, že by sa mohli vzťahovať i na produkty z Číny či Kórejskej republiky.

Moscow Times dodáva, že najnovšie sankcie USA zakazujú dodávať Rusku rôzne druhy elektroniky, napríklad klimatizácie, ventilátory a chladničky, ktoré sa v USA predávajú za viac ako 750 dolárov, tlačiarne nad 300 dolárov, vysávače nad 100 dolárov, umývačky riadu, malé spotrebiče a mnohé ďalšie.

Nové obmedzenia by mohli viesť k predĺženiu sprostredkovateľských reťazcov, čo znamená vyššie ceny, varuje manažér jedného z ruských distribútorov.

Podľa zdroja z trhu však pre americké úrady nebude problém určiť dodávateľský reťazec od výrobného závodu až ku koncovému používateľovi v krajine, kde bude zariadenie aktivované. Poznamenáva, že nie všetci sprostredkovatelia tak budú chcieť hrať takúto „ruskú ruletu“.

V roku 2022 bolo do Ruska dodaných 27,5 milióna smartfónov, čo je o 22 percent menej ako rok predtým. (SITA)

Ukrajina končí vykurovaciu sezóny s prebytkom kapacít a dostatočnými zásobami plynu a uhlia, povedal to ukrajinský minister energetiky Herman Haluščenko.

Podľa neho Rusko od októbra minulého roka uskutočnila 31 leteckých útokov na energetickú infraštruktúru Ukrajiny, z toho bolo 14 rozsiahlych raketových útokov a 17 útokov prostredníctvom tzv. kamikadze bezpilotných lietadiel. Pri útokoch boli zasiahnuté kritické energetické zariadenia.

„Ukrajinskí energetici však dokázali udržať energetický systém aj napriek zničeniu neporušený, a kolaps, v ktorý nepriateľ dúfal, nenastal,“ podotkol Haluščenko.

Minister zdôraznil, že rovnováha ponuky a dopytu je v energetickej sústave zabezpečená bez obmedzení spotrebiteľov už tri týždne po sebe.

„Z ťažkej zimy vychádzame plne zásobení palivom, k 3. februáru boli zásoby uhlia v skladoch dovedna 1 160 000 ton. To je o 375-tisíc ton viac ako k rovnakému dátumu minulého roka.

Zásoby zemného plynu v podzemných zásobníkoch Ukrajiny sú 9,7 miliardy metrov kubických, čo je približne na úrovni minuloročného objemu,“ poznamenal Haluščenko.

Šéf rezortu energetiky zdôraznil, že prípravy na ďalšiu vykurovaciu sezónu sa už začali. Vykonávajú sa najmä opravy poškodených výrobných kapacít, ktoré je potrebné obnoviť. Uskutočňuje sa obnova prepravnej siete a distribučných sústav a realizujú sa projekty na výstavbu malých plynárenských zariadení.

Okrem toho sa plánujú vládne programy na podporu záložných energetických systémov pre kritickú infraštruktúru a domácnosti s nízkou spotrebou energie, ktoré zahŕňajú inštaláciu solárnych panelov či veterných turbín. (SITA)

Britskí spravodajcovia vo svojej pravidelnej správe citovali ruských mobilizovaných záložníkov, ktorí na konci februára opísali, že dostali nariadené, aby útočili na ukrajinské pozície vybavení iba "strelnými zbraňami a lopatami".

Ruské armádne lopaty typu MPL-50 sú špeciálne nástroje, ktoré sú určené na boj zblízka. Jeden zo záložníkov opísal, že nebol na podobný boj "pripravený ani psychicky ani fyzicky".

"Dôkazy z poslednej doby naznačujú, že na Ukrajine pribúda bojov zblízka," uviedli spravodajcovia.

Ide pravdepodobne o dôsledok toho, že ruské velenie aj naďalej trvá na útočných akciách, ale pechota už nemá takú podporu delostrelectva, ako to bolo predtým. To podľa Londýna pravdepodobne súvisí aj s nedostatkom munície.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 5 March 2023

Find out more about Defence Intelligence: https://t.co/1rgcwN71nQ https://t.co/aoDmbCIQ6v

5.3.2023 o 7:44 · archivované: 5.3.2023 o 12:38

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Turecko tvrdo pracuje na predĺžení dohody o vývoze obilnín z ukrajinských prístavov, ktoré zablokovala ruská invázia na Ukrajinu, vyhlásil minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu.

Dohodu o vývoze obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov sprostredkovala OSN a Turecko vlani v júli. Táto dohodla pomohla obmedziť narastajúce ceny potravín, čo v rozvojových krajinách prehĺbilo hladomor. Platnosť dohody má vypršať 18. marca.

"Pracujeme na tom, aby predĺženie dohody prebehlo bezproblémovo," uviedol Čavušoglu a dodal, že o záležitosti rokoval aj s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom.

Pôvodná dohoda bola predĺžená v novembri. Námestník generálneho tajomníka OSN pre humanitárne záležitosti Martin Griffiths však upozornil, že jej ďalšie predĺženie môže byť spojené s ťažkosťami.

AFP pripomína, že vlani v júli boli podpísané dve dohody: jedna s umožnila vývoz ukrajinského obilia a druhá mala uľahčiť vývoz ruského obilia a hnojív v čase sankcií uvalených voči Rusku v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu.

Rusko sa však sťažuje, že ani po uzavretí tejto dohody nemôže predávať svoje výrobky – západné sankcie totiž postihujú jeho finančný i logistický sektor.

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Veršinin v stredu vyhlásil, že "nie je namieste" predlžovať dohodu o vývoze obilia cez Čierne more, ak nebudú zrušené sankcie na vývoz ruských poľnohospodárskych produktov, upozorňuje AFP. (TASR)

Ruské sily tak skoro Bachmut neobkľúčia, uviedol Inštitútu pre štúdium vojny. Ich postup je pomalý a nenaznačuje, že by mohli mesto prevziať frontálnym útokom. Skôr sa snažia donútiť Ukrajincov opustiť obranné pozície.

Ruské sily si zrejme zabezpečili dostatočnú výhodu, pokiaľ ide o polohu, aby mohli zvrátiť situáciu v určitých častiach Bachmutu, ale doteraz nedonútili ukrajinské sily stiahnuť sa a pravdepodobne nebudú môcť mesto čoskoro obkľúčiť, napísal inštitút vo svojej správe.

"Možno pôvodne mali v úmysle ukrajinské sily v Bachmute obkľúčiť, ale ukrajinské velenie signalizovalo, že sa pravdepodobne radšej stiahne, ako aby riskovali obkľúčenie," dodal inštitút.

ISW
@TheStudyofWar

NEW: #Russian forces appear to have secured a sufficient positional advantage to conduct a turning movement against parts of #Bakhmut but have not yet forced #Ukrainian forces to withdraw and will not likely be able to encircle the city soon.

(Corrects earlier tweet that… https://t.co/IzGLzAFbKS https://t.co/8xnYLU6pTI https://t.co/1pPWhOLJPQ

5.3.2023 o 5:31 · archivované: 5.3.2023 o 8:17

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ako uviedol vo svojom pravidelnom rannom hlásení ukrajinský generálny štáb, ruské sily sa rovnako ako v predchádzajúcich dňoch sústredili najmä na operácie na frontoch pri obciach Kupiansk, Lyman, Bachmut, Avdijivka a Šachtarske.

Za posledných 24 hodín podnikli Rusi šesť raketových a 24 ďalších vzdušných útokov a v 65 prípadoch útočili zo salvových raketometov. Niektoré z týchto útokov smerovali na civilnú infraštruktúru. (ČTK)

Dvaja ukrajinskí piloti podstupujú v súčasnosti v USA testy s cieľom zistiť, ako dlho by trval ich výcvik riadenia bojových lietadiel. Schopnosti Ukrajincov posudzujú okrem iného na letových trenažéroch na základni Arizone.

Ide o prvých pilotov z Ukrajiny s týmto cieľom do USA. Americkí predstavitelia podľa zdrojov schválili príchod desiatich ďalších ukrajinských pilotov do krajiny na ďalšie hodnotenie. Doraziť by mohli ešte tento mesiac.

Washington medzitým naďalej mlčí o tom, či pošle bojové lietadlá alebo moderné diaľkovo ovládané drony Kyjevu. USA a spojenci poskytujú Ukrajine množstvo zbraní od rakiet Javelin po raketomety HIMARS, pokročilé stíhačky a najväčšie ozbrojené drony však Ukrajine dosiaľ neprisľúbili. (TASR)

Ukrajina bude tento rok pracovať na zvýšení spolupráce s európskymi inštitúciami, uviedol ukrajinský prezident Zelenskyj po stretnutí s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolovou.

"Úlohou je všetko aktívne pripraviť na členstvo našej krajiny v Európskej únii, zvýšiť dodávky zbraní Ukrajine a posilniť sankcie voči Rusku," povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom príhovore.

Zelenskyj opakovane vyzýva na rýchlejšie prístupové rokovania s EÚ. Ako priblížil, s Metsolovou viedol rozhovory počas konferencie v západoukrajinskom Ľvove.

Podujatie sa zameriavalo na odhalenie ruských zločinov spáchaných, odkedy Moskva pred rokom spustila svoju inváziu, no tiež rehabilitáciu obetí násilia, uviedol Zelenskyj. Tí, ktorých takéto činy postihli, musia dostať možnosť vrátiť sa do normálneho života, zdôraznil.

Metsolová v súvislosti so snahami Ukrajiny o vstup do EÚ vyjadrila nádej, že prístupové rokovania sa začnú už tento rok. Podľa vlastných slov na ňu urobilo dojem tempo, akým krajina dosahuje pokrok.

Na konferencii v Ľvove uviedla, že bez vyvodenia zodpovednosti, slobody a spravodlivosti nemôže byť mier. "Politika ústupkov nikdy nefungovala," dodala. (TASR)