Ukrajina Rusko Online: Podpora Ukrajiny nepoľaví a Rusko tam nikdy nezvíťazí, vyhlásil Biden vo Varšave

Americký prezident sa vo Varšave stretol s moldavskou prezidentkou Maiou Sanduovou. Biden podľa vyhlásenia Bieleho domu na schôdzke zdôraznil pretrvávajúcu podporu zo strany USA voči Moldavsku.

Cieľom podpory má byť podľa Bieleho domu pomôcť Moldavsku riešiť dôsledky ruskej invázie na susednú Ukrajinu, ako aj posilniť jeho "politickú a ekonomickú odolnosť", a to v zmysle demokratických reforiem aj energetickej bezpečnosti.

K stretnutiu dvojice došlo niekoľko dní po tom, ako americký minister zahraničných vecí Antony Blinken povedal, že USA majú "hlboké obavy" zo snáh Ruska destabilizovať moldavskú vládu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rakety na nebi a provokácie. Rusko malo plán na inváziu do Moldavska Čítajte 

Samotná Sanduová dlhodobo vyjadruje obavy zo zámerov Ruska aj z prítomnosti ruských jednotiek v separatistickom regióne Podnestersko. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj začiatkom februára vyhlásil, že Kyjev odhalil plán ruských tajných služieb "na zničenie Moldavska".

Obdobné varovanie o niekoľko dní neskôr zopakovala aj Sanduová, ktorá podľa vlastných slov dostala od partnerov z Ukrajiny upozornenie na to, že Rusko plánuje Moldavsko destabilizovať a prevziať v ňom moc. (TASR)

OSN vyjadrila znepokojenie z rozhodnutia Ruska pozastaviť účasť na Dohode o znížení počtu strategických zbraní s USA. Odstúpenie od dohody oznámil v prejave ruský prezident Vladimir Putin.

Hovorca generálneho tajomníka OSN Stéphane Dujarric v tejto súvislosti uviedol, že "svet bez kontroly jadrových zbraní je ďaleko nebezpečnejší, nestabilnejší, čo môže mať katastrofálne následky".

"V záujme vyhnúť sa tomu by sa malo vynaložiť všetko úsilie, vrátane okamžitého návratu k dialógu," uviedol Dujarric.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusko prerušuje jadrovú dohodu s USA Čítajte 

Dohodu podpísali v roku 2010 vtedajší prezidenti USA a Ruska Barack Obama a Dmitrij Medvedev. Jej platnosť bola po nástupe súčasného amerického prezidenta Joea Bidena do funkcie v roku 2021 predĺžená o päť rokov. V poslednom čase však Washington obviňoval Moskvu, že dohodu nedodržuje. (TASR)

Talianska premiérka Meloniová počas návštevy Kyjeva prisľúbila Ukrajine ďalšiu vojenskú, finančnú a civilnú podporu v boji proti ruskej agresii. Konkrétne avizovala dodávku systémov protivzdušnej obrany.

Zároveň zdôraznila, že Ukrajine je potrebné pomáhať, pretože jej porážka by bola "predohrou" pre invázie do ďalších európskych krajín.

Predsedníčka talianskej pravicovej vlády pricestovala na Ukrajinu v utorok zo susedného Poľska. Najskôr navštívila mestá Buča a Irpiň, v ktorých počas ruskí vojaci krátko po začiatku invázie zavraždili stovky civilistov.

V Buči Meloniová v sprievode starostu Anatolija Fedoruka dopoludnia navštívila pravoslávny chrám a pamiatku zavraždených obetí si uctila položením kvetov. Potom navštívila neďaleký Irpiň, kde jej ukázali ničivé následky ruského ostreľovania. Popoludní sa v Kyjeve stretla s Volodymyrom Zelenským.

Giorgia Meloniová sa dlhodobo zasadzuje za pomoc Ukrajine - na rozdiel od svojich dvoch koaličných partnerov Mattea Salviniho a Silvia Berlusconiho, ktorí opakovane vyjadrujú proruské postoje.

Visegrád 24
@visegrad24

BREAKING:

Visiting Kyiv, Meloni confirms that the 6th Italian military aid to Ukraine will not just contain the SAMP-T air defense system, but also the Skyguard anti-aircraft missile system and Spike anti-tank weapons.

Meloni says Italy will help Ukraine for as long as needed https://t.co/vbma7SGKLY

21.2.2023 o 20:27 · archivované: 21.2.2023 o 21:18

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko zvolalo stretnutie Bezpečnostnej rady OSN v súvislosti so septembrovými explóziami na plynovodoch Nord Stream 1 a 2. Urobilo tak po tom, čo do obehu uviedlo rezolúciu vyzývajúcu na vyšetrovanie sabotáže zo strany OSN.

Experti Bezpečnostnej rady OSN viedli v pondelok konzultácie o ruskom návrhu rezolúcie a podľa diplomatov v rade bol proti nemu nesúhlas. Na utorkovom zasadnutí sa neočakáva žiadne hlasovanie, uviedli podľa agentúry AP diplomati.

Niektorí diplomati v Bezpečnostnej rady OSN vnímajú ruskú rezolúciu ako pokus o prebranie pozornosti od stretnutí v OSN a prijatí rezolúcie Valného zhromaždenia, ktoré odsudzuje ruskú inváziu na Ukrajine a požaduje stiahnutie všetkých jeho síl. Hlasovanie Valného zhromaždenia je naplánované na štvrtok, deň pred prvým výročím začiatku invázie.

Veľvyslanci Dánska, Švédska a Nemecka v utorok ráno zase poslali členom Bezpečnostnej rady OSN list, v ktorom uvádzajú, že ich vyšetrovania určili, že plynovody boli poškodené „silnými výbuchmi v dôsledku sabotáže“. Trojica krajín v liste tvrdí, že všetky tri vedú ďalšie vyšetrovania a nie je jasné, kedy sa skončia. Ruské úrady o vyšetrovaniach informovali.

Plynovody Nord Stream spájajú Rusko s Nemeckom. Nord Stream 1 privádzal plyn, kým Moskva nezastavila dodávky Nemecku koncom augusta 2022. Nord Stream 2 sa nikdy nedostal do prevádzky, keďže Nemecko zastavilo jeho certifikáciu krátko predtým, ako Rusko napadlo Ukrajinu. Výbuchy na plynovodoch sa stali 26. septembra. Rusko tvrdí, že je to sabotáž zo strany USA, ktoré to popierajú.

Dánsko, Švédsko a Nemecko v spomenutom liste zopakovali, že akty sabotáže proti plynovodom sú „neprijateľné, ohrozujú medzinárodnú bezpečnosť a sú dôvodom na naše hlboké znepokojenie“, pričom existujú aj značné obavy z nepriamych dopadov na životné prostredie. „Zničujúce dopady na životné prostredie“ spomína aj ruská rezolúcia, do ktorej mala agentúra AP možnosť nahliadnuť. (SITA)

Rusko vyhlásilo, že bude rešpektovať limity na jadrové zbrane vyplývajúce z Novej dohody START aj po tom, čo prezident Vladimir Putin oznámil prerušenie účasti.

Ruské ministerstvo zahraničia uviedlo, že Rusko tiež bude pokračovať vo výmene informácií o testoch balistických rakiet podľa predošlých dohôd s USA.

Ruský vodca Vladimir Putin v utorňajšom vystúpení pred tamojším parlamentom oznámil, že Rusko prerušuje svoju účasť na Novej dohode START z roku 2010.

Dohoda o kontrole zbraní počíta s obmedzeniami počtu jadrových zbraní a s rozsiahlymi inšpekciami jadrových zariadení. Putin vyhlásil, že takéto inšpekcie nebudú mať zmysel po tom, ako USA a jeho spojenci vyhlásili cieľ vojensky poraziť Rusko na Ukrajine. (SITA)

Tajomník ruskej Bezpečnostnej rady Nikolaj Patrušev vyzval Čína na užšiu kooperáciu, aby spoločne lepšie "odolali tlaku Západu". Čína ostro odmietla kritizovať kroky Moskvy v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Šéf zahraničnej politiky Komunistickej strany Číny Wang I zavítal do Moskvy po neohlásenej pondelňajšej návšteve amerického prezidenta Joea Bidena na Ukrajine.

Pred cestou do Ruska v sobotu rokoval s americkým ministrom zahraničných vecí Antonym Blinkenom na okraji Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.

V stredu by mal Wang I rokovať so šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom. Kremeľ uviedol, že možné je aj stretnutie s Vladimirom Putinom. (SITA)

Bieloruský prezident Lukašenko buduje nové ozbrojené zložky, Putin predniesol odložený prejav o stave krajiny. Len deň predtým sa prezident USA nečakane objavil na Ukrajine.

Vypočujte si prehľad toho najdôležitejšieho, čo sa v súvislosti s vojnou na Ukrajine uplynulý týždeň odohralo.

Kyjev odporučil školám aby od 22. do 24. februára pristúpili k tzv. diaľkovému vyučovaniu. Ako dôvod uviedol hroziace raketové útoky, ktoré by Rusko mohlo podniknúť pri príležitosti prvého výročia svojej invázie na Ukrajinu.

Počas ruskej invázie už boli zničené stovky ukrajinských škôl. Mnohé ďalšie školy zase boli nútené prejsť na kombináciu prezenčného a dištančného vzdelávanie, a to pre množstvo problémov zapríčinených ruskými útokmi, ako napríklad pre časté výpadky elektrického prúdu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Keď hučia sirény, s deťmi v kryte hráme hry. Ako fungujú ukrajinské školy Čítajte 

Reuters v tejto súvislosti pripomína, že prezenčné vyučovanie zároveň bolo v tomto školskom roku umožnené len tým ukrajinským školám, ktoré majú funkčný protiletecký kryt. (TASR)

USA a ďalšie krajiny nepoľavia v podpore Ukrajiny a Rusko vo svojej vojne proti susednej krajine nikdy nezvíťazí. Takýto bol odkaz amerického prezidenta Bidena. Vo Varšave vyzdvihoval odvahu Ukrajincov a jednotu NATO.

Rusom odkázal, že Západ sa ich nesnaží ovládnuť.

"Nikto by o tom nemal pochybovať. Naša podpora Ukrajiny nepoľaví. NATO nebude rozdelené a my nepodľahneme únave... Ukrajina pre Rusko nikdy nebude víťazstvom. Nikdy," vyhlásil Biden na pódiu v záhradách Kráľovského zámku v poľskej metropole.

Podľa šéfa Bieleho domu sa pred rokom svet pripravoval na pád Kyjeva, po roku vojny však ukrajinské hlavné mesto zostáva slobodné, zatiaľ čo NATO je "viac zjednotené ako kedykoľvek predtým".

Prezident Biden v Poľsku (16 fotografií)

Biden v popísal "zverstvá" páchané ruskými jednotkami na Ukrajine, od ktorých "nikto nemôže odvrátiť zrak". Rusi podľa neho útočia na civilistov a kradnú ukrajinské deti v snahe ukradnúť krajine budúcnosť.

Biden sa podobne ako pri vlaňajšom prejave vo Varšave obrátil aj priamo na Rusov s odkazom, že Západ pred ruskou inváziou nechystal útok na ich vlasť a nesnaží sa Rusko ovládnuť.

Pred Bidenom vystúpil na pódiu aj poľský prezident Andrzej Duda, ktorý vyzval lídrov všetkých krajín Európy a NATO, aby vytrvali v podpore Ukrajiny a dodávali napadnutej krajine vojenskú pomoc.

"Neváhajte, nemajte strach," vyhlásil Duda pred niekoľkými stovkami divákov. Ukrajina podľa neho musí vojnu vyhrať a Rusko musí byť potrestané za "imperiálne ambície".

Voroncovovci v 90. rokoch pochopili, kadiaľ vedie cesta za šťastím. Boli elitou materiálne i intelektuálne. Keď sa začala vojna v Čečensku, zdalo sa im, že Rusko má právo použiť tanky. Naše vzťahy ochladli, píše Petra Procházková. (SME)

Maďarský parlament bude o vstupe Švédska a Fínska do NATO hlasovať začiatkom marca. Maďarsko je spomedzi členských krajín Únie posledné, ktoré bude schvaľovať vstup severských krajín do aliancie. (TASR)

Keby USA nezareagovali na ruskú agresiu tak jednoznačne, západné spoločenstvo by podporu Ukrajiny, predovšetkým vojenskú, nezvládlo. S vysokou pravdepodobnosťou by dnes v Kyjeve sedel nejaký Putinov gubernátor, komentuje Peter Schutz. (SME)

Na Putinovom prejave chýbalo viacero činiteľov, vrátane Gerasimova a Prigožina. Pozorovatelia upozornili, že okrem nich v sále chýbal aj čečenský vodca Ramzan Kadyrov či Gerasimov zástupca Sergej Surovikin.

Informačný kanál Môžem objasniť v aplikácii Telegram zistil, že Kadyrovovo lietadlo odletelo do Abu Dabí. Už skôr pritom odzneli nepotvrdené informácie, že Kadyrov, ktorého vystupovanie v mediálnom priestore sa v posledných mesiacoch prudko obmedzilo, trávi veľa času v Spojených arabských emirátoch.

Moskovský starosta Sergej Sobjanin, Kadyrov, veliteľ zjednoteného zoskupenia vojsk bojujúcich na Ukrajine Gerasimov, Surovikin a Prigožin sa nedostali do záberov počas priameho prenosu. Spravodajca televízie RTVI, ktorý sa na akcii zúčastnil, tiež potvrdil, že Kadyrova a Sobjanina v sále nevidel.

Server Verstka s odvolaním sa na svoj zdroj píše, že Sobjanin nemohol prísť, pretože ochorel.

Prigožin opakovane verejne kritizoval ruské vojenské velenie a tvrdí, že sa snaží zničiť Wagnerovu skupinu. Ani armáda, ani ministerstvo na toto vyhlásenie zatiaľ nereagovali. (ČTK)

Prejav ruského prezidenta Putina bol prednesom najhorších a často sa opakujúcich klamstiev, tvrdí dočasne poverený minister obrany Jaroslav Naď. Počuť ich podľa neho aj v slovenskom dezinformačnom priestore.

Poukázal pritom na výroky, že vojnu na Ukrajine začal Západ až po vymyslené tvrdenia o plánovaných dodávkach jadrových zbraní Ukrajine.

"Všetko, čo Putin dnes povedal, sme už v takej či onakej podobe dávno počuli. Či už z úst ruských propagandistov alebo slovenských dezinformátorov. A kým Putin od rána do večera klame, demokratický svet sa stále viac spája na pomoc brániacej sa Ukrajine, ktorá bojuje a trpí aj za nás," poznamenal Naď.

Klamstvá sú podľa Naďa posledná zbraň, ktorá Rusku ostáva. Hanbu, ktorú utŕžili vo vojne proti Ukrajine, takmer úplnú medzinárodnú izoláciu a kolabujúcu ekonomiku označil za jediné výsledky Putinovej politiky.

"Vždy, keď počujeme ruských predstaviteľov hovoriť o mieri, nezabúdajme, že na pozadí umierajú nevinní civilisti," dodal.

NATO je silnejšie než kedykoľvek predtým, vyhlásil americký prezident Joe Biden na stretnutí s poľským prezidentom Andrzejom Dudom vo Varšave. Ukrajine prisľúbil "neochvejnú podporu".

Biden v pondelok prekvapujúco pricestoval cez Poľsko do Kyjeva, za čo sa mu Duda v utorok poďakoval. "Bolo to neuveriteľne strategické a aj politické gesto, ohromne dôležitý politický signál, samozrejme, predovšetkým pre Ukrajinu," uviedol Duda s tým, že Bidenova návšteva pozdvihla morálku ukrajinských obrancov. "Je to signál, že slobodný svet a jeho najväčší líder, prezident Spojených štátov, stojí pri nich," zdôraznil najvyšší poľský predstaviteľ.

Vyzdvihol aj dôležitosť Bidenovej návštevy Poľska. "Vaša návšteva je dôležitým signálom pre bezpečnosť a signálom zodpovednosti Spojených štátov voči bezpečnosti sveta a Európy. Amerika môže udržať svetový poriadok," povedal Duda Bidenovi počas ich stretnutia. Podľa Dudu je Poľsko bezpečné vďaka prítomnosti amerických jednotiek. Bidenovi tlmočil názor Poľska, že USA a Európa by mali viac spolupracovať v oblasti bezpečnosti aj hospodárstva. (TASR)

Rozhodnutie Ruska pozastaviť účasť na jadrovej dohode je poľutovaniahodné a nezodpovedné, reagoval americký minister zahraničia Antony Blinken na rozhodnutie prezidenta Putina.

"Sme stále pripravení kedykoľvek hovoriť s Ruskom o obmedzovaní strategických zbraní, bez ohľadu na to, čo sa deje vo svete alebo v našich vzťahoch," uviedol Blinken.

"Budeme pozorne sledovať, čo Rusko skutočne robí. Samozrejme sa vždy uistíme, že konáme v záujme bezpečnosti našej krajiny a našich spojencov," dodal Blinken.

Dohodu podpísali v roku 2010 vtedajší prezidenti USA a Ruska Barack Obama a Dmitrij Medvedev. Jej platnosť bola po nástupe súčasného amerického prezidenta Joea Bidena do funkcie v roku 2021 predĺžená o päť rokov. V poslednom čase však Washington obviňoval Moskvu, že dohodu nedodržuje. (TASR)

Talianska premiérka Meloniová označila Putinov prejav za propagandu. Povedala to na návšteve ukrajinského mesta Irpiň, stretnúť sa má aj s prezidentom Zelenským.

"Som tu, aby som pochopila potreby ľudí, ktorí bojujú za svoju slobodu. Vždy je iné vidieť veci na vlastné oči a myslím, že to pomôže Talianom porozumieť, "uviedla Meloniová po príchode do Kyjeva. Premiérka prišla podobne ako ďalšie zahraničné návštevy vlakom z Poľska.

"Časť môjho srdca dúfala v odlišné slová, v krok vpred. Bola to propaganda," zhodnotila Meloniová prejav šéfa Kremľa.

Talianska premiérka navštívila aj neďaleké mesto Buča, ktoré sa stalo jedným zo symbolov vojnových zločinov, z ktorých Ukrajina viní Rusko. "Boli sme s vami od začiatku a budeme s vami až do konca," povedala premiérka. (ČTK)

Rusko sa snaží zničiť Wagnerovu skupinu, tvrdí jej zakladateľ Jevgenij Prigožin. Uviedol, že minister obrany Sergej Šojgu a náčelník generálneho štábu ruskej armády jeho vojakom berú muníciu.

"Ide jednoducho o priamu opozíciu," uviedol Prigožin na sociálnej sieti Telegram. Neskôr vydala jeho tlačová agentúra aj sedemminútovú zvukovú nahrávku. Dodal, že nedostatok munície je "ekvivalentom vlastizrady".

Prigožin sa už v pondelok posťažoval, že jeho žoldnieri na Ukrajine dostávajú z Ruska málo munície, a naznačil, že dodávky niekto blokuje.

O majiteľovi Wagnerovej skupiny sa dlhodobo hovorí ako o človeku blízkom prezidentovi Vladimirovi Putinovi. V posledných mesiacoch si často robil posmešky z ruskej armády a vychvaľoval svojich žoldnierov.

Ministerstvo obrany opakovane kritizoval v spojitosti s vojenskými neúspechmi ruskej armády, pripomína APA. Takisto sa sťažoval, že zásluhy jeho vojakov nie sú dostatočne oceňované. (TASR, Sky News)

Rusi ostreľovali v Chersone civilné oblasti, zomrelo šesť ľudí a dvanásť utrpelo zranenia, uviedla ukrajinská armáda. Mesto sa podľa agentúry Reuters dostalo pod paľbu v čase, keď ruský prezident Putin prednášal prejav o stave krajiny. (The Guardian)

Spotreba zemného plynu v Európskej únii klesla od začiatku augusta o 19,3 percenta. Informácie zverejnil štatistický úrad Eurostat. Najviac klesla v sledovanom období spotreba plynu vo Fínsku, Litve a Švédsku.

Rada EÚ schválila v auguste minulého roka nariadenie o koordinovanom úsilí znížiť spotrebu plynu v období od 1. augusta 2022 do 31. marca 2023 aspoň o 15 percent v porovnaní s priemernou spotrebou za päť rokov.

Spomedzi krajín Únie zaznamenalo najmenší pokles spotreby Írsko, zatiaľ čo Španielsko a Slovinsko dosiahli síce citeľný pokles, ale zaostali za cieľom na úrovni 15 percent.

V iných členských štátoch znižovanie spotreby prekročilo cieľ, v niektorých veľmi výrazne. A v dvoch, na Malte a na Slovensku, sa spotreba naopak zvýšila. (TASR)

Rusko si predvolalo americkú veľvyslankyňu Lynn Tracyovú. Moskva sa sťažuje na "agresívny kurz" Washingtonu pre podporu Kyjeva. Žiada tiež vysvetlenie o príčinách výbuchov na plynovodoch Nord Stream v Baltskom mori. (TASR)

Poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan označil za absurdné, že je Rusko ohrozované Západom. Prezident Vladimir Putin tým v prejave o stave krajiny obhajoval inváziu na Ukrajinu.

"Nikto na Rusko neútočí. Predstava, že Rusko čelilo nejakej vojenskej hrozbe od Ukrajiny alebo kohokoľvek iného, je svojím spôsobom absurdná," uviedol Sullivan.

Putin v utorok počas svojho príhovoru o stave krajiny uviedol, že vojnu na Ukrajine začala samotná Ukrajina a Západ, pričom Rusko použilo silu iba na jej zastavenie. Sullivan za agresora označil šéfa Kremľa.

"Táto vojna bola voľbou. Putin si zvolil boj. Mohol si zvoliť nebojovať. Aj teraz sa môže rozhodnúť, že ju skončí," uviedol Sullivan.

"Ak Rusko prestane vo vojne na Ukrajine bojovať a stiahne sa domov, vojna sa skončí. Ak však prestane bojovať Ukrajina a Spojené štáty a koalícia jej prestanú v boji pomáhať, Ukrajina zmizne z mapy," vyhlásil poradca Bieleho domu. (TASR)

Budeme naďalej stáť pri Ukrajine. Závisí od toho mier a osud Európy. Európsky parlament chce už teraz začať plánovať ďalšie kroky po oslobodení Ukrajiny a jej členstvo v EÚ, píše šéfka Európskeho parlamentu Roberta Metsola. (SME)

Ruské štátne médiá mali počas prejavu prezidenta Putina výpadky. Podľa ruskej štátnej agentúry RIA Novosti výpadky zapríčinil kybernetický útok DDoS.

Novinári Reutersu sa viackrát nedokázali pripojiť k webovej stránke ruskej štátnej televíznej a rozhlasovej spoločnosti VGTRK alebo k streamovacej platforme Smotrim.

Na webovej stránke VGTRK sa objavilo "prebiehajú technické práce" a stránka Smotrim sa nenačítavala, všíma si Reuters.

Krátko pred začiatkom Putinovho prejavu k ruskému Federálnemu zhromaždeniu štátne televízie informovali, že prejav budú vysielať všetky veľké ruské stanice. (TASR)

Ruský prezident Putin ukázal svoju bezvýznamnosť a zmätok, reagoval na jeho prejav poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak. Rusi nemajú podľa neho žiadne riešenia, pretože všade sú "nacisti, Marťania a konšpiračné teórie...", dodal.

Príspevok na Twitteri ukončil latinským citátom Sic transit gloria mundi, čo v preklade znamená "tak pominie sláva sveta" a za tým doplnil "Putina v parlamente Ruskej federácie".

Михайло Подоляк
@Podolyak_M

Putin publicly demonstrated his irrelevance and confusion. He stressed that RF is in "taiga deadlock”, has no promising solutions and won't have any. Because everywhere there are "Nazis, Martians and conspiracy theories"...
Sic transit gloria mundi of Putin in RF’s parliament

21.2.2023 o 11:00 · archivované: 21.2.2023 o 12:04

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko pozastavuje dohodu o kontrole jadrových zbraní so Spojenými štátmi, na základe ktorej boli vykonávané vzájomné inšpekcie jadrových zbraní. V príhovore to povedal ruský prezident Putin. (TASR)

Rusko sa podľa dokumentu uniknutého z Kremľa chystá postupne pohltiť Bielorusko. Dokument údajne pochádza z roku 2021 a predostiera plán na politickú, hospodársku a vojenskú infiltráciu Bieloruska.

Informovali o tom nemecký denník Süddeutsche Zeitung či spravodajský server Yahoo News s odvolaním sa na tajný dokument, ktorý majú k dispozícii.

Plán je rozvrhnutý do niekoľkých fáz, krátkodobé do roku 2022, strednodobé do roku 2025 a dlhodobé do roku 2030. Zavŕšením dlhodobého plánu má byť vytvorenie "Zväzového štátu Ruska a Bieloruska" pod ruským vedením.

Obe krajiny už sú formálne súčasťou takzvaného zväzového súštátia na základe zmluvy z roku 1999, ktorá navyše vytvára právny základ pre ďalšiu integráciu medzi oboma krajinami.

Médiá, ktoré majú dokument k dispozícii, označujú cieľ v zásade ako anexiu Bieloruska do roku 2030. Sedemnásťstranový dokument s názvom Strategické ciele Ruskej federácie a Bieloruska hovorí o obmedzení vplyvu Západu v regióne a opevnení voči NATO.

Bielorusko udržiavalo aj po zrútení Sovietskeho zväzu s Ruskom najtesnejšie vzťahy vďaka politike prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý stojí na čele krajiny od roku 1994. Posledné zjavne zmanipulované voľby v roku 2020 však vyvolali v celej krajine obrovské protesty.

Süddeutsche Zeitung aj Yahoo News tvrdia, že hovorili s expertmi, ktorí potvrdili pravosť dokumentu. Ten podľa informácií Yahoo News pochádza z kremeľského riaditeľstva pre cezhraničnú spoluprácu, ktoré bolo vytvorené v októbri 2018 a podľa zdroja bolo poverené navrhnutím nových stratégií na dosiahnutie ruských cieľov v Estónsku, Lotyšsku, Litve, Bielorusku, na Ukrajine a v Moldavsku. (ČTK)

Ruská ekonomika sa vlani zmenšila menej, ako sa predpokladalo v dôsledku invázie na Ukrajinu. Naznačujú to dostupné údaje, informuje spravodajský portál BBC.

Ekonomika sa podľa ruského štatistického úradu zmenšila o 2,1 percenta, čo je však menej ako 12 percent uvádzaných v jesennej prognóze.

I keď existujú pochybnosti o spoľahlivosti údajov, mnohí komentátori sú podľa BBC prekvapení odolnosťou ruskej ekonomiky. K jej podpore pritom prispeli vysoké ceny ropy a výdavky na armádu.

Väčšinu roka 2022 však Rusko mohlo pokračovať v exporte energií. Západné obmedzenia na vývoz z Ruska zavádzali postupne a aj keď import do Európy počas roka prudko klesol, zástup záujemcov z Číny, Indie a ďalších krajín nahradil v nákupoch to, čo nekúpila Európa.

I keď západné spoločnosti sa z Ruska stiahli, zasiahli miestni podnikatelia. Po tom, ako z krajiny odišiel McDonald's, kúpil, napríklad, ich sieť reštaurácií nový majiteľ a v júni ich otvoril pod novým názvom.

Továrne v krajine udržala v chode aj výroba zariadení pre ruské ozbrojené sily, ktorá posilnila ekonomiku výrobou zbraní miesto áut. 

BBC tiež upozorňuje na skutočnosť, že sankcie zavedené proti Rusku neboli ani zďaleka nepriepustné. Napriek snahám o izoláciu Ruska od západného finančného systému, si obchodníci našli cesty ako dostať peniaze do Ruska a z neho prostredníctvom bartrov, prevodov cez krajiny, ktoré sa na sankciách nepodieľajú alebo využívania kryptomien.

To však neznamená, že by sankcie nespôsobili škody, pričom niektoré z dopadov budú dlhodobé. (SITA)

Raketový útok Ruska na železničnú stanicu v Kramatorsku bol vojnový zločin, uviedla ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch. Útok sa uskutočnil vlani v apríli a zahynulo pri ňom približne 60 civilistov.

Bol to jeden z najsmrteľnejších útokov proti civilistom od začiatku invázie, Rusko však popiera svoju zodpovednosť.

"Dôkazy silne naznačujú, že raketa, ktorá zabila a zranila civilistov na železničnej stanici v Kramatorsku bola odpálená z územia na východe Ukrajiny ovládaného Ruskom," uviedla HRW v správe. Vypracovala ju spolu s organizáciou pre vizuálne vyšetrovanie SITU Research.

"Útokom boli porušené zákony vojny a ide o zjavný vojnový zločin," uviedla HRW. Jej tím navštívil Kramatorsk a skúmal relevantné fotografie a satelitné zábery.

Podľa HRW sa jej tiež podarilo určiť "možné miesto" odpálenia rakety pri obci Kunie v Charkovskej oblasti, ktorá bola v tom čase pod kontrolou Ruska.

Železničnú stanicu v Kramatorsku zasiahla ráno 8. apríla 2021 balistická strela Točka-U, ktorá bola podľa odborníkov vybavená kazetovou muníciou. Na stanici bolo množstvo civilistov, ktorí sa chceli z oblasti evakuovať.

Podľa ukrajinských úradov zahynulo 61 ľudí a 160 utrpelo zranenia. Podľa HRW si útok vyžiadal najmenej 58 mŕtvych.

Moskva poprela, že by tento útok spáchala, a obvinila z neho Ukrajinu. HRW však uviedla, že nenašla "žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali" tvrdenia Ruska. "Naopak všetky dôkazy ukazujú na to, že na železničnú stanicu v Kramatorsku vypálili raketu Točku-U s kazetovou muníciou ruské sily," uvádza ľudskoprávna organizácia.

Richard Weir
@rich_weir

1/New in-depth report by @Hrw + @Situ_research reconstructs the April 8, 2022 attack on the Kramatorsk train station. We found new evidence that debunks Russia’s denial it had/used Tochka missiles. And the missiles it had were in range of the station. https://t.co/GFW2kLXnx5

Length: (00:00)

21.2.2023 o 8:15 · archivované: 21.2.2023 o 10:53

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Správy pre ľudí z Ukrajiny: Перший словацький літаючий автомобіль втрачає повітря під крилами. Буде показаний документальний фільм Яна Куціака, як приготувати традиційний словацький суп. Дізнайтеся більше в сьогоднішньому дайджесті.

Сьогоднішній випуск «Актуальні новини» готовий. Anglickú verziu si môžete prečítať tu. (SME)

Vladimir Putin v prejave o stave krajiny obhajoval dôvody invázie na Ukrajinu. Zopakoval nepodložené tvrdenia o tom, že za vojnu môže Západ. Ten sa vraj snaží Rusko zničiť aj ekonomickými sankciami a dodávkami zbraní Ukrajine.

Ruskú agresiu na Ukrajine ruský prezident označil termínom "vojna", hoci zvyčajne o nej hovorí ako o špeciálnej vojenskej operácii. Rusko napadlo Ukrajinu vlani 24. februára. Vojna si odvtedy vyžiadala životy tisícov ukrajinských civilistov, milióny ďalších ľudí vyhnala z domovov a spustošila ukrajinské mestá.

"Musí pochopiť, že poraziť Rusko na bojisku nemožno," uviedol Putin. Ruský prezident podobne ako v minulosti poukázal na veľkosť a silu ruskej armády, ktorá sa ale podľa hodnotenia západných vojenských analytikov na Ukrajine potýka so zásadnými problémami a čelí obrovským stratám.

Hostia v sále, medzi ktorými sú aj účastníci bojov na Ukrajine, sa museli pred prejavom izolovať a podrobiť sa testu na koronavírus. Pri vchode do budovy im tiež merali teplotu, napísal spravodajský portál Meduza.

Podľa ruských zákonov musí prezident krajiny predniesť posolstvo federálnemu zhromaždeniu každoročne. Naposledy ale Putin vystúpil s týmto prejavom v apríli v roku 2021. V minulom roku bol prejav odložený. (ČTK)

Vojna na Ukrajine stála minulý rok svetovú ekonomiku viac ako 1,6 bilióna dolárov. Vojna na Ukrajine viedla k výraznému rastu cien energií a potravín aj k výpadkom v dodávateľských reťazcoch.

Informoval o tom denník Rheinische Post s odvolaním sa na štúdiu nemeckého hospodárskeho inštitútu IW. "Podľa odhadu IW bol výkon svetovej ekonomiky v minulom roku o výrazne viac ako 1600 miliárd dolárov nižší, ako by bol bez ruskej invázie na Ukrajinu," cituje denník autora štúdie Michalea Grömlinga.

V tomto roku by podľa štúdie mohla vojna na Ukrajine znížiť výkon svetovej ekonomiky o ďalší zhruba bilión dolárov.

Rast svetovej ekonomiky vlani podľa januárovej správy Medzinárodného menového fondu spomalil na 3,4 percenta z 6,2 percenta v predchádzajúcom roku. Tento rok očakáva fond ďalšie spomalenie rastu, a to na 2,9 percenta.

Podľa fondu budú tohtoročný rast svetovej ekonomiky okrem negatívnych dopadov vojny na Ukrajine naďalej brzdiť snahy centrálnych bánk o obmedzenie inflácie. Popredné svetové centrálne banky teraz v reakcii na nárast inflácie zvyšujú svoje úrokové sadzby, čo podkopáva hospodársku aktivitu. (ČTK)

Cynická obluda: Všetka ročná ruská snaha nakoniec vyústila do drobnej logistickej komplikácie zaberajúcej pár hodín času amerického prezidenta. To sa vám fakt oplatilo, vy zrúdy moskovské.

Súd v ruskej Belgorodskej oblasti poslal na tri a pol roka za mreže dvoch mužov za prípravu sabotáže na trati, po ktorej sa presúvali vojenské vlaky. Je to prvýkrát od začiatku invázie na Ukrajinu, keď v Rusku súd vyniesol trest za sabotáž.

Muži podľa tajnej služby plánovali pred prejazdom vlaku poškodiť časť trate, aby tým pomohli ukrajinským ozbrojeným silám. To by viedlo k vykoľajeniu vlaku a poškodeniu vojenskej techniky a stratám medzi vojakmi, uviedla tajná služba FSB. Muži boli zadržaní minulý rok v marci.

Ruské železnice a ďalšie zariadenia v krajine sa stali terčom sabotáží od začiatku vojny na Ukrajine niekoľkokrát, a to najmä v prihraničných regiónoch. Ruská armáda sa spolieha pri presunoch najmä na železnicu, ktorá často prechádza izolovanými oblasťami. Z toho dôvodu je ochrana pred "fyzickými hrozbami" pre ňu veľkou výzvou, varovalo podľa agentúry Reuters predtým ruské ministerstvo obrany. (ČTK)

Ruská invázia na Ukrajine si od svojho začiatku vyžiadala životy najmenej 7 199 civilistov a ďalších 11 756 bolo zranených, uviedol úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva s tým, že skutočné čísla sú podstatne vyššie.

Celkovo k 697 civilným obetiam došlo v tohtoročnom januári, keď údaje naznačovali, že násilie pokračovalo pozdĺž frontovej línie, ale sústreďovalo sa predovšetkým v Doneckom, Luhanskom a Záporožskom regióne.

Počas januára bola veľmi vysoká intenzita a zhoršujúci sa trend škôd spôsobovaných zdravotníckym aj vzdelávacím zariadeniam.

Tieto incidenty a pokračujúce civilné obete sú pravdepodobne z veľkej časti spôsobené nedostatočnou diskrimináciou Ruska pri používaní delostrelectva a iných oblastných zbraňových systémov.

Väčšina zaznamenaných civilných obetí bola spôsobená použitím výbušných zbraní s rozsiahlymi účinkami, vrátane ostreľovania z ťažkého delostrelectva, viacnásobných odpaľovacích raketových systémov, rakiet a leteckých útokov.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 21 February 2023

Find out more about Defence Intelligence: https://t.co/Xz8Pg92xcB

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/VdZmtYJGM8

21.2.2023 o 7:26 · archivované: 21.2.2023 o 8:39

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruské ministerstvo potvrdilo formálnu integráciu Rusmi podporovaných zástupných milícií z Doneckej a Luhanskej oblasti do ruskej armády. Informoval o tom americký Inštitút pre štúdium vojny.

Rozhodnutie o reorganizácii milícií počas prebiehajúcej ofenzívy podľa inštitútu pravdepodobne naznačuje, že ruské ministerstvo obrany plne nechápe rozsah základných výziev integrácie neregulárnych síl do profesionálnej armády, najmä počas obdobia intenzívnych bojových operácií.

ISW
@TheStudyofWar

The Russian Ministry of Defense confirmed the formal integration of the #Donetsk & #Luhansk People’s Republics’ (DNR/LNR) militias into the Russian Armed Forces on 19 FEB in response to growing criticism of reported command changes within the proxy units. https://t.co/oWiWh6w0W8 https://t.co/XMS3BXFKvB

Institute for the Study of War

US President Joe Biden visited Kyiv on February 20 ahead of the first anniversary of Russia’s full-scale invasion of Ukraine. Biden met with Ukrainian President Volodymyr Zelensky and announced that the US will provide an additional $500 million in m

21.2.2023 o 4:54 · archivované: 21.2.2023 o 8:14

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruské sily na Ukrajine podnikli 28 leteckých úderov a šesť raketových útokov. Zasiahli civilnú infraštruktúru v Doneckej, Záporožskej a Charkovskej oblasti. Podľa ukrajinského generálneho štábu Rusi zaútočili aj 86-krát raketometmi.

Útoky poškodili alebo zničili obytné budovy, školy a obchody. Pri ruskom útoku na dedinu Ivanopilľa v Doneckej oblasti v pondelok jeden civilista zahynul a dvaja utrpeli zranenia, uviedol gubernátor oblasti Kyrylenko.

Ukrajinskí aktivisti si v centre Varšavy prenajali elektronický billboard, na ktorom namiesto reklamy premietajú výzvu americkému prezidentovi. Chcú, aby poskytol Ukrajine americké stíhačky F-16.

Výzvu budú premietať až do stredy, dokedy má trvať návšteva prezidenta Bidena v poľskej metropole.

"Stáva sa len vzácne, aby reklama bola určená len jednej osobe, ale podľa aktivistov sú v tomto prípade dobré všetky prostriedky, aby presvedčili amerického prezidenta na prijatie takéhoto rozhodnutia," napísal na svojom webe denník Gazeta Wyborcza.

Ukrajinci veria, že bilbord sa ocitne na trase aspoň jedného priecestia Bidenovej kolóny cez mesto. "Chceme, aby videl našu výzvu, a tak ju budeme každý deň púšťať skoro 24 hodín," povedala Ukrajinka Pančenková. Potrebné peniaze na prenájom elektronickej obrazovky billboardu vybrali Ukrajinci medzi sebou.

Hermann Lupescu
@Plombochrome100

" #Biden give F-16 to #Ukraine " Video ad on a big screen in the centre of #Warsaw prepared specially for #PresidentBiden visit in #Poland. https://t.co/bAOJhbeYMb

Length: (00:00)

20.2.2023 o 13:29 · archivované: 21.2.2023 o 6:28

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Peking je hlboko znepokojený konfliktom na Ukrajine, ktorý sa zintenzívňuje a vymyká sa spod kontroly. V rámci príhovoru o globálnej bezpečnosti to uviedol čínsky minister zahraničných vecí Čchin Kang.

"Peking bude spolupracovať s medzinárodným spoločenstvom a podporovať tak dialóg, hľadať riešenia problémov všetkých strán a snažiť sa o globálnu bezpečnosť," uviedol minister.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok USA varujú, že Čína vojensky podporí Rusko. Ako môže pomoc vyzerať? Čítajte 

V súvislosti s blížiacim sa prvým výročím ruskej invázie na Ukrajinu Čchin Kang prisľúbil, že Čína sa bude aj naďalej usilovať o podporu mierových rokovaní. Ostatné krajiny však vyzval, aby čo najskôr "prestali prilievať olej do ohňa a zvaľovať vinu na Čínu". Reagoval tak na vyhlásenie Washingtonu, podľa ktorého Peking zvažuje dodávku zbraní pre Rusko.

Šéf čínskeho rezortu diplomacie zároveň prisľúbil že už v priebehu tohto týždňa predloží návrh zameraný na nájdenie "politického riešenia krízy na Ukrajine".

Čchin Kang sa vyjadril aj k Taiwanu, ktorý Peking považuje za súčasť svojho územia. Vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby "prestalo vytvárať rozruch" a pokrikovať heslá ako "Dnes Ukrajina, zajtra Taiwan". (TASR)

Bieloruský prezident Lukašenko uviedol, že jeho krajina potrebuje vytvoriť polovojenské oddiely. Tie budú "v prípade agresie" slúžiť ako doplňujúce sily územnej obrany. 

Lukašenko dodal, že každý muž v Bielorusku sa musí naučiť narábať so zbraňami, aby v prípade potreby dokázal "ochrániť svoju rodinu a svoj domov".

Minister obrany Chrenin konštatoval, že v Bielorusku vzniknú polovojenské jednotky, ktoré by mohli mať až 150-tisíc príslušníkov z radov dobrovoľníkov. Dostanú zbrane, ale naďalej budú pôsobiť vo svojich civilných zamestnaniach. V mierových časov to budú len záložníci, ale v prípade vojnového konfliktu by sa mohli zapojiť do partizánskeho boja.

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska. Minsk takmer pred rokom na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poskytol svoje územie na vyslanie ruských vojakov či na odpaľovanie rakiet. Rusko má takisto v Bielorusku približne 10-tisíc svojich vojakov a zbrane a obe krajiny organizujú pravidelné spoločné vojenské cvičenia.

Lukašenko zdôraznil dôležitosť obrannej spolupráce s Ruskom a vyjadril podporu akciám Kremľa na Ukrajine. Dodal však, že bieloruské jednotky na Ukrajinu vyšle iba vtedy, ak by bola napadnuté samotné Bielorusko. (TASR)

Ruský prezident Vladimir Putin ani rok po začiatku invázie na Ukrajinu neplánuje ukončiť vojnu, uviedol generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. "Vidíme pravý opak. Neplánuje mier. Plánuje pokračovať vo vojne," povedal.

Stoltenberg poukázal najmä na dlhotrvajúce boje v meste Bachmut na východe Ukrajiny, kde ruské sily s pomocou žoldnierov Vagnerovej skupiny zintenzívnili útoky. "Ťažko povedať, či je toto tá veľká jarná ofenzíva, alebo len jej začiatok," dodal Stoltenberg. Rusko však podľa neho na Ukrajinu posiela čoraz viac vojakov i zbraní. Generálny tajomník NATO okrem toho zdôraznil dôležitosť pokračujúcej podpory pre Ukrajinu zo strany krajín Západu.

Mesto Bachmut v Doneckej oblasti sa stalo dôležitým miestom bojov a Rusko v jeho okolitých obciach nedávno dosiahlo menšie územné zisky. Oblasť v okolí Bachmutu tvorí akúsi bránu k ďalším mestám v Doneckej oblasti. Aj keď sa Ukrajincom zatiaľ darí udržovať si pozície v tomto meste, ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj uviedol, že ho nebudú brániť "za každú cenu", pripomína CNN. (TASR)

Výroky prezidenta Bidena a Pentagonu nenaznačujú, že by USA v novom balíku dodávali Ukrajine zbrane, ktoré jej doteraz neposkytli. Okrem munície do raketometov, striel Javelin a radarov majú byť v balíku štyri obrnené vozidlá Bradley, aj delostrelecká munícia kalibru 155 a 120 milimetrov.

Podľa denníka The New York Times chcú Spojené štáty dodávky uskutočniť počas najbližších dní. Prezident Biden v Kyjeve uviedol, že v utorok oznámi ďalšie podrobnosti počas návštevy Varšavy.

USA sú pre Ukrajinu najvýznamnejším dodávateľom vojenskej pomoci a podľa Pentagonu aktuálne Američania pracujú na 32. balíku vybavenia od leta 2021. Za rok od útoku ruskej armády Washington na tento účel vynaložil bezmála 30 miliárd dolárov (665,9 miliardy Kč). (ČTK)

Ministri športu a kultúry z 34 krajín vrátane Slovenska vyjadrilo znepokojenie nad možnou účasťou ruských a bieloruských športovcov na olympiáde v Paríži na budúci rok pod neutrálnou vlajkou.

Vyhlásenie podpísali podľa CNN ministri športu a kultúry z USA, Kanady, Británie, Francúzska, Nemecka, ale napríklad aj zo Slovenska, Rakúska, Česka či Poľska.

Medzinárodný olympijský výbor ešte v januári oznámil, že hľadá spôsob, ako by športovcom z Ruska a Bieloruska, ktorí nepodporili ruskú inváziu na Ukrajinu, bolo umožnené súťažiť pod neutrálnou vlajkou. Odvolal sa pritom aj na vyjadrenia ľudskoprávnych expertov z OSN, podľa ktorých by udelenie zákazu štartu športovcom na základe ich národnosti bolo diskriminačné. Ukrajina sa proti takémuto návrhu ohradila a pohrozila bojkotom hier, k čomu vyzvala aj ostatné členské krajiny výboru.

Dovedna 34 krajín sveta teraz Medzinárodný olympijský výbor vyzvalo, aby objasnil, čo znamená zmienená "neutralita", akú majú mať na hrách ruskí a bieloruskí športovci. Uviedli pritom, že sa neobjasnia základné otázky a podrobnosti takéhoto modelu, nesúhlasia s tým, aby sa ruským a bieloruským športovcom umožnilo súťažiť. Obavy vyjadrili najmä z prepojení, aké existujú medzi športovcami, štátom a armádou.

"Máme vážne obavy o to, nakoľko je možné, aby ruskí a bieloruskí olympijskí športovci súťažili ako 'neutrálni'... keď sú priamo financovaní a podporovaní svojimi štátmi," uviedli. (TASR)

Rusko sa v posledných mesiacoch snažilo získať informácie, aby mohlo napadnúť kritickú infraštruktúru v holandskej časti Severného mora, uviedla holandská vojenská rozviedka MIVD.

Šéf holandskej vojenskej rozviedky MIVD Ján Swillens na tlačovej konferencii tvrdil, že pri jednej z veterných fariem v Severnom mori spozorovali ruskú loď, ako sa pokúša mapovať energetickú infraštruktúru. Holandské námorníctvo a pobrežná stráž plavidlo z miesta vyprevadili, kým mohla byť akákoľvek sabotáž úspešná, povedal.

"V posledných mesiacoch sme boli svedkami toho, ako sa Rusi snažili odhaliť, ako funguje energetický systém v Severnom mori. Zaujíma ich, ako by mohli napadnúť energetickú infraštruktúru, "dodal Swillens.

Holandské tajné služby MIVD a civilná rozviedka a kontrarozviedka AIVD v spoločnej správe uviedli, že kritická morská infraštruktúra, ako sú napríklad internetové káble, plynovody a veterné farmy, sa stala terčom ruských sabotážnych aktivít. (ČTK)