Ukrajina Rusko Online: Goliáš začal strácať pôdu pod nohami a určite padne už tento rok, odkázal Zelenskyj Mníchovu

Agentúra Fitch Ratings potvrdila hodnotenie Slovenska na úrovni A s negatívnym výhľadom. Investori oceňujú dôveryhodný makroekonomický rámec, konkurencieschopný export aj stabilné priame zahraničné investície.

Negatívny výhľad je spôsobený pretrvávajúcou neistotou ekonomických dopadov vojny na Ukrajine a z nej vyplývajúcej energetickej krízy, či nejasnou politickou situáciou po predčasných parlamentných voľbách. Informovalo o tom v piatok Ministerstvo financií (MF) SR.

Fitch podľa rezortu pozitívne hodnotí reformu dôchodkového systému, ktorá pomôže znížiť dlhodobé tlaky súvisiace so starnutím obyvateľstva. Analytici rovnako očakávajú, že v strednodobom horizonte súkromná spotreba opäť nadobudne dynamiku, pričom jej pomôže stabilný trh práce a nižšia inflácia. To by podľa agentúry, spolu s predpokladaným oživením zahraničného dopytu, malo pomôcť zvýšiť ekonomický rast SR nad 2 %.

Výhľad by sa podľa Fitch mohol zmeniť z negatívneho na stabilný, ak by sa slovenskej ekonomike podarilo znížiť závislosť od ruského plynu a diverzifikovať energetické zdroje.

"Som rád, že nezávislá ratingová agentúra vysoko pozitívne hodnotí bonitu Slovenska a kvalitu spravovania našich verejných financií. Je to značka kvality, ocenenie práce ministerstva financií, a tiež certifikovaná expertná odpoveď na niektoré hlasy vo verejnej diskusii, ktoré stav verejných financií spochybňujú," reagoval štátny tajomník MF SR Marcel Klimek.

Pripomenul, že toto hodnotenie Slovensko dostáva v mimoriadne náročných časoch vojny na Ukrajine a v nerovnom boji s jej dopadmi v podobe energetickej krízy a dvojcifernej inflácie. (TASR)

Moskva v rámci odvetného kroku vyhostila štyroch rakúskych diplomatov. Rakúsko začiatkom mesiaca totiž vykázalo štyroch ruských diplomatov z Viedne kvôli špionáži.

Rakúsky kancelár Nehammer obhajoval ich vyhostenie. Povedal, že Rakúsko sa nebude nečinne prizerať „špionáži a zneužívaniu pohostinnosti v našej krajine“.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtkovom oznámení o vyhostení rakúskych diplomatov označilo predchádzajúci akt Rakúska za „nepriateľský a nerozumný“, pričom spochybnilo „neutralitu a nezaujatosť“ Rakúska. Nehammer odmietol tvrdenie, že Rakúsko už nie je neutrálne.

Ruskí diplomati predtým dostali týždeň na to, aby opustili Rakúsko. Rusko teraz uviedlo, že tí rakúski majú čas do 23. februára. Moskva tiež uviedla, že Viedeň sťažuje ruským predstaviteľom proces získania víz a tvrdí, že je to „v rozpore so záväzkami Rakúska ako miesta konania medzinárodných stretnutí“. (SITA)

Maďarsko sprísnilo podmienky vstupu na svoje územie z Ukrajiny, oznámil štátny tajomník rezortu vnútra Rétvári.

Osoby, ktoré prišli na Ukrajinu po vypuknutí vojny a nie sú občanmi Ukrajiny, môžu s platnosťou od 3. februára prekročiť ukrajinsko-maďarské hranice už iba v prípade, ak majú platné doklady na vstup do schengenského priestoru.

Štátny tajomník pripomenul, že po vypuknutí vojny Maďarsko prijalo všetkých ukrajinských občanov utekajúcich pred konfliktom, ako aj tých, ktorí neboli ukrajinskými občanmi, avšak študovali alebo pracovali na Ukrajine.

Maďarsko novým nariadením podľa jeho slov nasleduje poľskú a slovenskú prax, keďže bolo jasne vidieť, že po vypuknutí rusko-ukrajinskej vojny výrazne stúpol počet štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí prišli na Ukrajinu po vypuknutí vojny, no tvrdili, že utekajú pred vojnou.

"Počet prichádzajúcich z Maroka stúpol 87-násobne a počet prichádzajúcich z Indie 475-násobne. Z Nigérie prekročilo ukrajinsko-maďarskú hranicu už 5181 ľudí," povedal Rétvári. (TASR)

Ruská sabotáž vodnej nádrže Kachovka môže pripraviť o pitnú vodu viac ako milión Ukrajincov, povedal tamojší minister životného prostredia Strilec.

„Zníženie hladiny pod 12 metrov povedie k ekologickej katastrofe,“ povedal a dodal, že to ohrozuje aj fungovanie turbínových kondenzátorov a bezpečnostných systémov v Zaporožskej jadrovej elektrárni. V súčasnosti má hladina vody v nádrži 13,83 metra oproti štandardným 16 metrom.

Ukrajinský premiér Šmyhaľ tento týždeň vyzval medzinárodných partnerov, aby vyvinuli potrebný tlak na Rusko, inak „budeme čeliť ekologickej katastrofe, ktorá bude mať ničivé následky pre celý kontinent“. Vicepremiérka a ministerka pre reintegráciu dočasne okupovaných území Iryna Vereščuková predtým označila ruské konanie za „ekocídu“. (SITA, Kyiv Independent)

Európski a americkí politici žiadajú vyvodenie zodpovednosti voči ruskému prezidentovi Putinovi. Vyvodenie zodpovednosti je podľa estónskej premiérky spôsob ako nezopakovať históriu.

Estónska premiérka Kallasová a americký republikánsky senátor Graham na 59. Mníchovskej bezpečnostnej konferencii žiadali vyvodenie právnych následkov voči ruskému prezidentovi Putinovi v spojitosti s ruskou útočnou vojnou na Ukrajine.

Kaja Kallas
@kajakallas

My message at #MSC2023 on #accountability: crime of aggression is a leadership crime. No Russian crime against Ukraine and its people must go unpunished, and no Russian leader is immune from responsibility. https://t.co/Oia6yrG5Tr

17.2.2023 o 19:16 · archivované: 17.2.2023 o 20:18

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Voči Putinovi musí byť vyvodená zodpovednosť za zločiny agresie, inak sa bude história znova opakovať, uviedla prostredníctvom oficiálneho tlmočníka Kallasová. Graham dodal, že ak Putin vyviazne beztrestne, v budúcnosti sa takéto činy môžu opakovať.

Kallasová pripomenula, že Putin môže pred Medzinárodným trestným súdom v Haagu čeliť obvineniam z vojnových zločinov, nie však zo zločinov agresie voči Ukrajine. Na to bude podľa jej slov potrebný osobitný súdny dvor.

Súd nemôže stíhať "zločin agresie", ak dotknuté krajiny neratifikovali Rímsky štatút, ktorým sa ustanovil Medzinárodný trestný súd. Doteraz to neurobili Rusko ani Ukrajina, pripomína DPA.

"V tejto útočnej vojne sa nevzdáme a nezabudneme," povedal Graham a dodal, že Putinove barbarské činy musia byť potrestané. "Na to potrebujeme súdny dvor, európsky súdny dvor, ktorý sa bude venovať trestným činom agresie," dodal americký senátor. Americká Republikánska i Demokratická strana sa podľa jeho slov zhodujú, že voči Putinovi musí byť vyvodená zodpovednosť. (TASR)

Šéf NATO Stoltenberg varoval pred silnejúcimi vzťahmi Ruska a Číny. Vyzval krajiny, ktoré veria v "demokraciu a slobodu", aby v boji proti autoritárskym mocnostiam držali spolu. 

Čína sa po tom, čo Rusko poslalo na Ukrajinu inváznych vojakov, stavia do pozície neutrálneho štátu, ale zároveň prehlbuje vzťahy s Moskvou a ani neodsúdila ruskú inváziu.

Stoltenberg počas Mníchovskej bezpečnostnej konferencie povedal, že NATO "pozorne sleduje rastúce a silnejúce vzťahy Číny s Ruskom". Obe tieto krajiny majú spoločné vojenské cvičenia, ako aj námorné a letecké hliadky, pripomenul šéf Aliancie.

"Keď sa autoritárske mocnosti zbližujú a tesnejšie spolupracujú, je ešte dôležitejšie, aby sme my všetci, čo veríme v demokraciu a slobodu, držali spolu v NATO a s našimi partnermi po celom svete," vyhlásil Stoltenberg.

Povedal, že Peking pozorne sleduje vojnu na Ukrajine. "Ak tam prezident (Vladimir) Putin vyhrá, bude to mať vplyv na postoje a rozhodnutia, ktoré v Pekingu urobia," dodal.

Vojna Ruska na Ukrajine vyvoláva medzi západnými veľmocami obavy, že Čína sa môže pokúsiť o niečo podobné na Taiwane, demokratickom ostrove so samostatnou vládou, ktorý však Peking pokladá za svoje územie. (TASR)

Poľsko je v rámci NATO významným spojencom, tvrdí hovorca americkej Rady pre národnú bezpečnosť Kirby. Diskusie s poľskými lídrami o posilnení východného krídla NATO podľa jeho slov prebiehajú.

Kirby v rozhovore pre súkromnú poľskú televíziu TVN24 uviedol, že najdôležitejším zámerom blížiacej sa návštevy amerického prezidenta Bidena v Poľsku je ukázať medzinárodnému spoločenstvu, aké dôležité je zachovať jednotu a podporovať Ukrajinu až do jej víťazstva na bojovom poli.

Dodal, že Poľsko je pre tento zámer tou správnou krajinou, lebo sa nachádza vo východnom krídle NATO, a preto čelí skutočným hrozbám a výzvam z východu.

Podľa neho Biden vo svojom príhovore k poľskej verejnosti v utorok podvečer vyjadrí vďaku poľskému národu za to, že tak odhodlane pomáha Ukrajine a prijíma obrovský počet utečencov pred vojnou.

Bidenova návšteva v Poľsku sa bude konať len niekoľko dní pred prvým výročím napadnutia Ukrajiny Ruskom. Americký prezident pricestuje do Poľska v pondelok 20. februára večer a odcestuje odtiaľ v stredu 22. februára. (TASR)

Nemecká zbrojovka Rheinmetall bude vyrábať komponenty pre stíhačky F-35. Zbrojovka sa dohodla s americkou firmou Lockheed Martin kvôli veľkému dopytu v Európe.

Obe spoločnosti podpísali dohodu o zámere, aby Rheinmetall vyrábal stredné časti trupu stíhačiek F-35. "Výroba stredných častí trupov stíhačiek F-35 v Nemecku bude veľmi dôležitá pre uspokojenie rastúceho svetového dopytu" po tomto type stíhačiek, povedal Shoemaker, predstaviteľ Lockheed Martin.

Stíhačky F-35 sú najpokročilejšie bojové lietadlá, ktoré sú pre svoj tvar a povrch veľmi ťažko spozorovateľné na radaroch, vysvetľuje AFP. Po tomto type stíhačiek je veľký dopyt najmä v členských štátoch Severoatlantickej aliancie – v uplynulých rokoch si ich objednali i Spojené kráľovstvo, Holandsko, Nórsko či Poľsko.

Nemecko vlani podpísalo dohodu o kúpe 35 stíhačiek F-35, aby nahradili staršie bojové lietadlá typu Tornado v rámci snahy o modernizáciu armády v čase prebiehajúcej vojny na Ukrajine. (TASR)

Ústrednou témou najreprezentatívnejšej bezpečnostnej konferencie, ktorá sa začala v piatok v Mníchove, je dilema, pokiaľ až môže Západ zájsť v pomoci Ukrajine tak, aby sa sám nezaplietol do vojny s Rusmi. Komentuje Peter Schutz. (SME)

Fínska premiérka Sanna Marinová vyjadrila odhodlanie dosiahnuť, aby Fínsko a Švédsko vstúpili do NATO spoločne aj napriek námietkam zo strany Turecka. 

"Je v záujme Fínska a Švédska a aj NATO, aby Fínsko a Švédsko vstúpili spoločne," povedala Marinová. Dodala však, že Helsinki nemôžu ovplyvniť proces ratifikácie v Turecku a Maďarsku. Tieto dve krajiny ako jediné z 30 členov NATO vstup severských krajín ešte oficiálne neratifikovali.

"Jasne sme spoločne oznámili, že chceme do NATO vstúpiť spolu," pokračovala Marinová. Pripomenula, že s prihliadnutím na ruskú inváziu na Ukrajinu už pre Fínsko nie je neutralita vhodná. (TASR)

Ruský prezident Putin a bieloruský líder Lukašenko rokovali o rozšírení vzájomnej vojenskej a hospodárskej spolupráce. Stretli sa v rezidencii ruského prezidenta Novo-Ogarjovo v Moskovskej oblasti.

Putin na začiatku rokovaní pripomenul, že Bielorusko má priemyselný majetok z obdobia Sovietskeho zväzu, čo podľa neho ponúka dobré príležitosti na spoločné programy výroby. 

Rusko je hlavným podporovateľom bieloruského hospodárstva založeného na modeli Sovietskeho zväzu, ktorý sa spolieha na lacnú energiu z Ruska a pôžičky, píše AP. Kremeľ tiež podporuje Lukašenka, ktorý je pri moci takmer tri desaťročia a ktorý v roku 2020 čelil vlne protestov po sporných prezidentských voľbách.

Lukašenko pripomenul, že bieloruské továrne vyrábajú súčiastky pre ruské dopravné lietadlá, a navrhol, že s pomocou Ruska by jedna z tovární mohla začať vyrábať bojové lietadlá.

Lukašenko tiež povedal, že na Ukrajinu vyšle bieloruských vojakov, ak by bolo Bielorusko napadnuté. 

Bielorusko je blízkym spojencom Ruska. Minsk takmer pred rokom na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu poskytol svoje územie na vyslanie ruských vojakov či na odpaľovanie rakiet. Rusko má v Bielorusku vojakov a zbrane a obe krajiny organizujú pravidelné spoločné cvičenia. (TASR)

Ukrajinská vláda vyzvala obyvateľov zostávajúcich v Bachmute, aby urýchlene opustili mesto z dôvodu pretrvávajúcich ťažkých bojov. V Bachmute údajne zostalo ešte niekoľko tisíc ľudí.

"Ak ste rozumní, zákony dodržiavajúci a vlasteneckí občania, mali by ste mesto okamžite opustiť," uviedla ukrajinská vicepremiérka Iryna Vereščuková na sociálnej sieti Telegram.

Podľa ukrajinskej vlády boli v priebehu dňa v meste zabití piati civilisti a deviati ďalší utrpeli zranenia.

Bachmut v Doneckej oblasti, ktorý mal pôvodne 70-tisíc obyvateľov, je nepretržite pod paľbou. Ruské sily sa ho usilujú dobyť už mesiace.

Vereščuková uviedla, že v meste je ešte približne šesťtisíc civilistov. Gubernátor ukrajinskej Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko na začiatku týždňa informoval o takmer päťtisíc ľuďoch.

V meste zostávajú mnohí starší ľudia, pretože majú byty či domy v osobnom vlastníctve a nechcú opustiť svoje rodisko. Niektorí z nich tiež sympatizujú s Ruskom, dodáva DPA. (TASR)

Ruské útoky na Ukrajinu zabili za uplynulý deň deväť civilistov, 24 ďalších ľudí utrpelo zranenia. Útoky hlásili z Doneckej, Chersonskej, Charkovskej, Sumskej, Mykolajivskej, Zaporožžskej a Luhanskej oblasti.

Na Chersonskú oblasť ruskí vojaci zaútočili 76-krát, pričom použili raketomety, mínomety, tanky, drony a delostrelectvo, uviedla v piatok vojenská administratíva oblasti. Útoky podľa nej zabili troch ľudí a siedmich zranili.

V meste Bachmut v Doneckej oblasti ruské úroky zabili piatich civilistov a desiatich zranili, uviedol gubernátor oblasti Pavlo Kyrylenko.

V Charkovskej oblasti ruské sily zasiahli dvanásť obcí, pričom v meste Vovčansk podľa gubernátora oblasti Oleha Synjehubova jedného civilistu zabili a šiestich zranili. (SITA)

Rusko napadnutím Ukrajiny porušilo mnohé tabu, povedal francúzsky prezident Macron. Dodal, že Rusko sa namiesto rokovania rozhodlo pre vojnu a napadnutie Ukrajiny je ukážkou nového imperializmu a  kolonializmu.

Ako tabu, ktoré režim ruského prezidenta Putina porušil, Macron označil útoky na civilistov, ničenie civilnej a energetickej infraštruktúry či jadrové vyhrážanie. "Nesmieme tiež podceňovať úlohu Iránu," povedal. Teherán poskytol ruskej armáde drony, s ktorými Rusko útočí na ukrajinské mestá.

Macron popri potrebnej podpore Ukrajine poukázal aj na budúcnosť. "Geografiu Ruska nikto nezmení, Rusko bude vždy súčasťou Európy," povedal francúzsky prezident.

Poznamenal, že on bude vždy podporovať dialóg, ktorý ale teraz nie je možný, lebo ho Rusko odmieta. "Rusko si teraz vybralo vojnu," povedal. "Je jasné, že Rusko túto vojnu vyvolalo a že Rusko túto vojnu nesmie vyhrať," zdôraznil.

Spojenci musia podľa Macrona zintenzívniť vojenskú pomoc Kyjevu. (ČTK)

Rusko plánuje zaviesť osobitnú daň pre veľké spoločnosti na zaplátanie diery v rozpočte, ktorú mu spôsobili sankcie Západu za vojnu na Ukrajine. Moskva odhaduje, že jej to môže priniesť približne tristo miliárd rubľov.

Uviedol to minister financií Anton Siluanov. "Pripravujú sa špeciálne zmeny v daňovej legislatíve," povedal Siluanov v rozhovore v štátnej televízii bez ďalších podrobností o povahe poplatku.

Firmy pravdepodobne zaplatia dane zo zvýšených ziskov vykázaných v uplynulých rokoch. Ropné a plynárenské spoločnosti dostanú výnimku z týchto doplatkov do štátnej pokladnice.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov následne na otázky novinárov uviedol, že peniaze budú vyberané na dobrovoľnom základe. (TASR)

Dodávky zbraní na Ukrajinu vojnu nepredlžujú, je to naopak, povedal nemecký kancelár Scholz na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. Putin podľa kancelára nemôže so svojimi mocenskými ambíciami zvíťaziť.

Ukrajina sa podľa Scholza môže spoľahnúť na Berlín v ďalšej podpore. Kancelár zároveň vyzval západných spojencov, aby sa čo najrýchlejšie pripojili k nemeckým dodávkam tankov na Ukrajinu.

"Som si úplne istý, že Putin nikdy nečakal, že by sa Západ mohol tak jednotne postaviť ruskej agresii," povedal Scholz.

Nemecká podpora Ukrajine vrátane poskytovania moderných zbraní budú podľa kancelára pokračovať tak dlho, kým to bude potrebné. "Vždy však budeme konať tak, aby sme konflikt nevyhrotili," uviedol. Berlín dlhodobo ubezpečuje, že rozšíreniu vojny do ďalších krajín chce zabrániť.

"Putinov revizionizmus nemôže zvíťaziť," povedal. V prejave kancelár zdôraznil, že Nemecko od začiatku invázie muselo prekročiť množstvo obmedzení, ktoré si vo svojej zahraničnej politike v povojnových rokoch stanovilo. Tým hlavným bolo rozhodnutie Ukrajine vôbec zbrane poskytnúť, čo pôvodne odmietalo. Scholz tiež poukázal na to, že Nemecko patrí v Európe ku krajinám, ktoré Ukrajine najviac pomáhajú.

Nemecko sa rozhodlo odovzdať Ukrajine moderné tanky Leopard 2. Scholz bez spresnenia uviedol, že odovzdanie prvých tankov očakáva veľmi skoro. (ČTK)

Výrobca nemeckých tankov Leopard 2 je pripravený zvýšiť produkciu. Zbrojárska spoločnosť Krauss-Maffei Wegmann uviedla, že to môže spraviť, ak politici rozhodnú, že je to potrebné.

Šéf KMW Ralf Ketzel uviedol, že jeho spoločnosť sídliaca v Mníchove je v tejto záležitosti v pravidelnom kontakte s dodávateľmi. Zároveň však dodal: "Nikto nám dosiaľ nedal signál - Nie, to nie je možné."

Ohľadom zvýšenia výroby nových zbraní a modernizácie staršieho vybavenia je totiž podľa jeho slov nutná "jasná politická zhoda".

Produkčné kapacity západných zbrojárskych firiem sú jednou z tém Mníchovskej bezpečnostnej konferencie, ktorá sa začala v piatok a potrvá do nedele. Nemecký zbrojársky sektor kritizuje absenciu jasných politických smerníc, čo je podľa neho v rozpore s verejnými vyhláseniami politikov, v ktorých sa vyslovujú za pokračujúcu vojenskú podporu Kyjeva. (TASR)

Rusko ruší dohodu o zriadení českého generálneho konzulátu v Jekaterinburgu na Urale. Ruský premiér Michail Mišustin nariadil ministerstvu zahraničia, aby o tomto rozhodnutí informovalo českú stranu.

Dohoda bola uzavretá v roku 2001.

Po ruskej invázii na Ukrajinu bol znížený počet ruských diplomatov v Česku, ktoré tiež odobralo Rusku súhlas s prevádzkou konzulátov v Brne a Karlových Varoch. Uzavrelo vtedy tiež svoje konzuláty v Petrohrade a Jekaterinburgu. Dočasne uzavretý je aj Český dom v Moskve.

Fungovanie konzulátu na Urale ovplyvnila aj česko-ruská diplomatická roztržka a vzájomné vyhosťovaním diplomatov na jar 2021 po zistení českých tajných služieb a vyšetrovateľov, že do výbuchov v muničných skladoch vo Vrbeticiach v roku 2014 boli zapojení agenti ruských tajných služieb. (ČTK)

Ukrajinský prezident Zelenskyj sa cez videohovor prihovára účastníkom Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Tento rok bude hlavnou témou ruská vojna na Ukrajine. V úvode prirovnal vojnu k boji Dávida s Goliášom.

Povedal, že Kyjev „ešte nemá Dávidov prak z Izraela“, zrejme v narážke na jeho včerajšie stretnutie s izraelským ministrom zahraničných vecí Cohenom.

Goliáš však už podľa neho začal „strácať pôdu pod nohami“ a „určite padne už tento rok“. Zelenskyj tiež nalieha na spojencov, aby zabezpečili víťazstvo Ukrajiny. "Na rýchlosti dodávok západných zbraní závisia životy," hovorí.

Zatiaľ čo ukrajinskí spojenci diskutujú o zásobách tankov, Kremeľ premýšľa o spôsoboch, ako „uškrtiť“ Moldavsko, dodal prezident.

Zatiaľ čo Únia „naťahuje“ rozhovory o rozšírení bloku, ruská politika sa stáva deštruktívnejšou a agresívnejšou. Hovorí, že väčšina Európanov podporuje členstvo Ukrajiny v Únii a že Kyjev je „už zjednotený s európskou ekonomikou, logistikou a energetikou“.

Ukrajina tak podľa Zelenského nemá inú možnosť, ako zvíťaziť, vstúpiť do NATO a stať sa súčasťou Európskej únie.

Munich Security Conference
@MunSecConf

🔴 LIVE: #MSC2023 Opening Ceremony with #Ukraine's President @ZelenskyyUa and our Chairman @MSCheusgen
https://t.co/pWIEfhJVCk

Munich Security Conference

Opening of the Munich Security Conference 2023

17.2.2023 o 13:33 · archivované: 17.2.2023 o 14:22

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Letecký poplach, ktorý bol vyhlásený na celej Ukrajine sa skončil. Trval necelú pol hodinu. (The Guardian)

Odbaviť Pellegriniho reakciu na uznesenie parlamentu k roku vojny na Ukrajine ako typicky alibistickú by bolo znakom zbytočnej láskavosti a nízkych nárokov. Hlas nehlasoval, návrh prešiel. Píše Zuzana Kepplová. (SME)

Na celej Ukrajine bol vyhlásený letecký poplach. Varovanie pravdepodobne vyvolalo vzlietnutie stíhačiek MiG-31K. Podľa poradcu ukrajinského prezidenta Podoľaka sa očakávajú tri vlny náletov. 

Euan MacDonald
@Euan_MacDonald

Air raid alert, whole country: Probably MiG-31K take off detected. Ukraine expecting another big attack on or about Feb. 24 (anniversary of start of full-scale invasion). Presidential advisor Podolyak says to expect 3 waves of missiles. Before that, maybe attacks on air defenses. https://t.co/d2pQWgYvuZ

17.2.2023 o 12:48 · archivované: 17.2.2023 o 13:24

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruské ministerstvo obrany vymenovalo nových veliteľov vojenských okruhov. Za veliteľa vojsk Centrálneho vojenského okruhu bol vymenovaný generálporučík Andrej Mordvičev, ktorý riadil útok na Mariupoľ.

Mordvičev bol podľa vojnových spravodajcov ranený vlani na jar pri dobýjaní Mariupoľa, ale medzitým sa zotavil.

Vo funkcii vystriedal generálplukovníka Alexandra Lapina, ktorý sa aj napriek verejnej kritike kvôli porážke ruských vojsk v Charkovskej oblasti stal minulý mesiac podľa správ médií náčelníkom hlavného štábu pozemných síl. Kremeľ vtedy informácie nekomentoval.

Z ruských vojenských okruhov je ten centrálny najväčší. Zahŕňa Povolží, Ural a západnú Sibír. Jeho súčasťou sú dve vševojskové armády, veliteľstvo letectva a protivzdušnej obrany a ďalšie jednotky. Tomuto okruhu sú tiež podriadené ruská vojenská základňa v Tadžikistane a letecká základňa v Kirgizsku.

Ruská redakcia BBC upozornila, že Mordvičev, ktorý v 47 rokoch patrí medzi najmladších generálov a doteraz zastával hlavne štábne funkcie, sa ani nezúčastnil bojov na východe Ukrajiny v roku 2014, ani ruskej operácie v Sýrii. Vlani v marci ukrajinská armáda mylne informovala o jeho zabití v Chersonskej oblasti.

Generál ale v tom čase riadil útok na juhoukrajinský Mariupoľ, po ktorom z polmiliónového mesta ostala hromada trosiek, pripomínajúca ruské zničenie čečenského mesta Groznyj.

"O vojenskom talente generálporučíka Mordvičeva sa zatiaľ nič nevie okrem toho, že dokáže zmazať mestá z povrchu zemského a je ochotný sa objímať s Ramzanom Kadyrovom. Zdá sa, že v roku 2023 to k závratnej kariére v ruskej armáde stačí, "poznamenala k tomu mu BBC.

Generálporučík Rustam Muradov, kritizovaný ruskými blogermi - inak úplne lojálnymi ku Kremľa - za nezmyselne vysoké straty pri pokusoch o dobytie Vuhledaru v Donbase, bol novo vymenovaný za veliteľa vojsk Východného vojenského okruhu.

Vojská Západného vojenského okruhu nanovo povedie generálporučík Jevgenij Nikiforov, ktorý predvlani velil ruskému kontingentu v Sýrii, a vojská Južného vojenského okruhu generáplukovník Sergej Kuzovlev. Ten vlani od októbra do decembra velil Západnému vojenskému okruhu. (ČTK)

Špión na britskom veľvyslanectve v Berlíne bol odsúdený na 13 rokov za dodávanie informácií Rusku. David Smith na veľvyslanectve pracoval ako ochrankár osem rokov.

Smith sa priznal, že odovzdával informácie ruským úradom. Na súde tvrdil, že chcel iba zahanbiť veľvyslanectvo a v danom čase trpel depresiou. 

Obžaloba zas uviedla, že ho motivovali peniaze a nenávisť voči Spojenému Kráľovstvu. 

58-ročného muža chytili pri tajnej akcii, pri ktorej mu falošní ruskí agenti ponúkli možnosť získať vysoko citlivé informácie.

Facebook umožnil moldavskému oligarchovi Šorovi zverejniť príspevky proti vláde. Ilan Šor žije v exile v Izraeli a má väzby na Kremeľ. Na svojom účte zverejňoval reklamy vyzývajúce na protesty a povstania voči prozápadnej vláde v Kišiňove.

Stalo sa to napriek tomu, že Šor figuruje na sankčnom zozname Spojených štátov.

V úsilí vzbudiť hnev z rastúcej inflácie a z cien palív sa platené inzeráty Šorovej populistickej politickej strany zameriavali na kritiku vlády prezidentky Maie Sanduovej. V jednom z nich z októbra vládny kabinet obviňovali z korupcie a kleptokracie.

Facebook napokon tieto príspevky odstránil – avšak až po tom, čo ich v Moldavsku videli milióny ľudí. Spoločnosť Meta, ktorá vlastní Facebook aj Instagram, pre AP uviedla, že príspevky vymazala hneď, ako ich objavila. Hovorca zdôraznil, že Meta bude pokračovať v identifikácii falošných účtov, ktoré porušujú jej pravidlá.

Americké firmy majú zákaz finančných transakcií s osobami či skupinami, na ktoré sa vzťahujú sankcie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rakety na nebi a provokácie. Rusko malo plán na inváziu do Moldavska Čítajte 

Príspevky ukazujúce, ako Rusko a jeho spojenci využívajú sociálne siete na šírenie propagandy a dezinformácií, našli pracovníci neziskovej organizácie Reset so sídlom v Londýne, ktorí skúmajú dosah sociálnych sietí na demokraciu.

Felix Kartte z Resetu varoval, že odozva spoločnosti Meta by mohla mať rozsiahle následky pre európsku bezpečnosť. Ako povedal, "ich platformy sú naďalej zneužívané Kremľom a ruskými tajnými službami a pre nečinnosť tejto spoločnosti riskujú USA i Európa stratu kľúčového spojenca v regióne".

Sanduová tento týždeň obvinila Moskvu zo snahy zvrhnúť vedenie bývalej sovietskej republiky Moldavska s cieľom zabrániť jej vstupu do EÚ a využiť ju vo vojne proti Ukrajine. Rusko, ktoré má vojakov v moldavskom odštiepeneckom regióne Podnestersko, to však popiera. (TASR)

Budúci týždeň sa začnú rokovania o predĺžení dohody o vývoze ukrajinského obilia zo zablokovaných čiernomorských prístavov. Informoval o tom námestník ukrajinského ministra infraštruktúry Vaskov.

„Myslím si, že zvíťazí zdravý rozum a otvorenie koridoru sa predĺži,“ povedal.

Agentúra Reuters uviedla, že na Rusko je vyvíjaný tlak nielen na predĺženie otvorenia koridoru, ale aj na zlepšenie jeho fungovania. „Vidíme, že nepriateľ začína vytvárať nové podmienky. Chápeme, že to bude ťažké – ako to bolo v novembri,“ povedal Vaskov.

Rusko sa podľa ukrajinského prezidenta pokúša vytvoriť nový Berlínsky múr medzi Ukrajinou a Európou. Povedal to počas príhovoru na medzinárodnom filmovom festivale v Berlíne.

„Postupimské námestie bolo po mnoho rokov 'preseknuté' Berlínskym múrom. Formálne rozdeľoval Západný a Východný Berlín. Rozdeľoval slobodný svet a totalitný (svet). A nie je to len o štátnych hraniciach na mape,“ skonštatoval ukrajinský prezident na Berlinale.

Múr podľa neho rozdeľoval „rôzne svetonázory, filozofie, rôzne hodnoty“ a dnes chce Rusko vybudovať rovnaký múr na Ukrajine.

„Múr medzi nami - medzi nami a Európou. Oddeliť Ukrajinu od jej vlastného rozhodnutia a jej vlastnej budúcnosti. Múr medzi slobodou a otroctvom, medzi právom na život a útokmi rakiet, medzi pokrokom a ruinami, ktoré po sebe zanecháva Rusko. Mur medzi civilizáciou a tyraniou,“ pokračoval Zelenskyj s tým, že z tohto všetkého vyplýva logická otázka - na ktorej strane by mali byť kultúra a umenie a či „sú stále mimo politiky?“.

„Kultúra a film môžu byť mimo politiky. Nie však vtedy, ak je to politika agresie. Nie vtedy, keď je to politika masových zločinov, vrážd, teroru, túžby zničiť iné krajiny a iných ľudí. Keď je to politika totálnej vojny. To je politika dnešného Ruska,“ dodal.

Bieloruský prezident priletel do Moskvy, kde má s Vladimirom Putinom diskutovať o bezpečnostných a obranných otázkach.

Martin Dorazín
@mdorazin

Lukašenka přiletěla do Moskvy. Něco se chystá. https://t.co/RJx64duhvG

17.2.2023 o 10:02 · archivované: 17.2.2023 o 10:25

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Za necelý rok ruskej invázie mohlo byť zabitých až 60-tisíc členov ruských síl. Zároveň výrazne vzrástol počet obetí od septembra, keď bola vyhlásená "čiastočná mobilizácia". Uviedlo to britské ministerstvo obrany. 

Podľa moderných štandardov tieto čísla predstavujú vysoký pomer zabitého personálu v porovnaní s počtom zranených. Podľa rezortu to je takmer určite spôsobené extrémne základnými lekárskymi podmienkami vo veľkej časti ozbrojených síl.

Wagnerova skupina nasadila množstvo odsúdených regrútov. Tí pravdepodobne tvoria mieru obetí až 50 percent. 

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 17 February 2023

Find out more about the UK government's response: https://t.co/79EeudgP5j

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/XHzsXcaPNB

17.2.2023 o 7:45 · archivované: 17.2.2023 o 8:06

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Putinov mier znamená, že mu Ukrajinci ustúpia a on si môže zobrať to, čo si v tomto konflikte vydobyl, vraždením civilistov, útokom na cudzí suverénny štát. V Európe v 21. storočí, píše šéfredaktorka Beata Balogová. (SME)

Ukrajinský prezident Zelenskyj vylúčil, že by sa v rámci prípadnej mierovej dohody s Ruskom Kyjev vzdal akéhokoľvek ukrajinského územia. Varoval pritom, že postúpenie územia Moskve by znamenalo, že by sa Rusko mohlo "neustále vracať".

Očakávaná ruská ofenzíva na Ukrajine sa podľa neho už začala. "Ruské útoky už prichádzajú z viacerých smerov," povedal v rozhovore pre stanicu BBC.

Ukrajinskí obrancovia podľa neho dokážu odolávať ruskému postupu, kým sami nebudú schopní začať protiofenzívu. Zopakoval zároveň výzvy na väčšiu vojenskú pomoc Ukrajine zo strany Západu. "Moderné zbrane samozrejme urýchľujú mier. Zbrane sú jediný jazyk, ktorému Rusko rozumie," povedal Zelenskyj.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Tisíc mŕtvych denne? Na Ukrajine nikdy nezomieralo viac Rusov ako teraz Čítajte 

Zelenskyj tiež okomentoval štvrtkové slová bieloruského lídra Alexandra Lukašenka, že sa Bielorusko zapojí do bojov na Ukrajine po boku Rusov, ak bude samo napadnuté.

"Dúfam, že sa (Bielorusko) do (vojny) nezapojí. Ak áno, budeme bojovať a prežijeme," uviedol ukrajinský prezident a dodal, že umožniť Rusku zaútočiť na Ukrajinu znovu z bieloruského územia by bola "obrovská chyba".

Bielorusko, ktoré je najbližším spojencom Ruska, síce nevyslalo svojich vojakov do vojny proti Ukrajine, ale poskytlo Moskve na útok proti susednej krajine svoje územie. V počiatočnej fáze invázie odtiaľ ruské vojská viedli ofenzívu na Kyjev. Po ťažkých stratách sa po niekoľkých týždňoch zo severu Ukrajiny stiahli.

Zelenskyj zároveň uviedol, že Ukrajina chce bezpečnostné záruky. "Akékoľvek územné kompromisy by nás ako štát oslabili," uviedol a poznamenal, že nejde o kompromis ako taký. "Prečo by sme sa ho mali báť? Každý deň máme v živote milióny kompromisov. Otázka je, s kým? S (ruským prezidentom Vladimirom) Putinom? Nie. Lebo tu nie je dôvera. Dialóg s ním? Nie. Nie je tu dôvera, "dodal.

Rusko od začiatku invázie vyčlenilo vyše miliardu rubľov na nákup štátnych symbolov. Je to stokrát viac, než koľko ruské úrady vydali za podobné výdavky v roku 2021, prepočítal z verejne dostupných dát nezávislý server Verstka.

Rusko od začiatku vojny na Ukrajine zadalo 80 takýchto tendrov. Veľkú časť z nich vypísalo v rámci federálneho projektu vlasteneckej výchovy, ktorý okrem iného do vzdelávacích zariadení umiestňuje štátne symboly.

Ruské školy musia od 1. septembra 2022 na začiatku každého týždňa slávnostne vyvesiť vlajku a zahrať štátnu hymnu. Podľa ruskojazyčného serveru BBC je to jeden z dôvodov, prečo na štátne symboly (vlajky či znaky), krajina minula toľko prostriedkov. (ČTK)

Sankcie na ruský jadrový priemysel ani na jeho predstaviteľov nie sú súčasťou nového sankčného balíka EÚ voči Rusku. Pre spravodajský portál Politico to potvrdili traja nemenovaní diplomati.

Európska komisia pôvodne členským krajinám EÚ oznámila, že sa pokúsi vypracovať sankcie zamerané na ruský civilný jadrový priemysel. Ukrajinský prezident Zelenskyj pred minulotýždňovým stretnutím lídrov EÚ vyzval euroblok, aby prinajmenšom uvalil sankcie na ruskú jadrovú energetickú spoločnosť Rosatom.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Na začiatku sme mali strach. Teraz veríme, že vyhráme, hovorí Ukrajinka po roku na Slovensku Čítajte 

Napokon sa však nič z toho nepodarilo, uviedli traja diplomati pod podmienkou zachovania anonymity.

Nové opatrenia sa zameriavajú na konkrétne oblasti, ako je letectvo alebo armáda, a obsahujú aj zaradenie ďalších jednotlivcov a spoločností na sankčný zoznam EÚ. Najnovšie návrhy však nezahŕňajú jadrový priemysel, píše Politico, ktorý mal možnosť do nich nahliadnuť.

Maďarsko je dlhodobo proti opatreniam ovplyvňujúcim jadrový sektor a poukazuje na svoju závislosť od Rosatomu. Na prekonanie potenciálneho veta zo strany Maďarska EÚ uvažovala o zaradení jednotlivých zamestnancov Rosatomu a iných spoločností na sankčný zoznam, no nakoniec sa rozhodla tak neurobiť.

Podľa vysokého predstaviteľa EÚ by sankcie voči jednotlivcom nemali mať vplyv na energetickú bezpečnosť Maďarska. Aj Francúzsko v v súvislosti s tým vyjadrilo opatrnosť. Predstaviteľ francúzskeho ministerstva hospodárstva začiatkom tohto týždňa povedal, že "veľa jadrových elektrární využíva jadrové palivo z Ruska", dodáva Politico. (TASR)

V Nemecku sa stretávajú politici a vojenskí lídri z celého sveta. Očakáva sa, že na bezpečnostnej konferencii vystúpia aj ukrajinskí predstavitelia.

Nemecký kancelár Scholz, francúzsky prezident Macron a americká viceprezidentka Harrisová patria medzi mnohých najvyšších predstaviteľov, ktorí sa zúčastňujú na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii. (The Guardian)

Rusko pravdepodobne nedosiahne cieľ výročia vojny. Tým bolo dobyť Bachmut. Informoval o tom americký Inštitút pre štúdium vojny. 

Dobytie Bachmutu do 24. februára by si "vyžadovalo výrazne vyššiu rýchlosť ruského postupu, než aké bolo zaznamenané za mnoho mesiacov". Ruské sily zároveň stále pokračujú v útočných operáciách okolo Bachmutu.

Inštitút usúdil, že ukrajinská obrana mesta by pravdepodobne zabránila Putinovi tvrdiť, že ruské sily zabezpečili Bachmut v deň výročia invázie v snahe obnoviť nádej na ruské víťazstvo.

ISW
@TheStudyofWar

Ukrainian officials stated that Russian forces aim to capture #Bakhmut by the first anniversary of the invasion of #Ukraine, which would require a significantly higher rate of Russian advance than anything seen for many months. https://t.co/lGMg7Qd57K https://t.co/BRKXRLiS9H

Institute for the Study of War

Russian forces conducted another missile strike on infrastructure facilities throughout Ukraine on February 16. The Ukrainian General Staff reported that Russian forces fired 32 air- and sea-launched missiles at Ukraine, including 12 Kh-101/Kh-555 cruise

17.2.2023 o 4:57 · archivované: 17.2.2023 o 6:41

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko mení taktiku vzdušných útokov, aby oklamalo ukrajinskú protivzdušnú obranu. Používa strely bez výbušných hlavíc a balóny. Povedal to v rozhovore s agentúrou AP poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Podoľak.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Rusi riadia sieť táborov pre deti z Ukrajiny, slúžia na prevýchovu a nútené adopcie Čítajte 

Strely podľa neho slúžia ako návnady, ktoré majú zahltiť ukrajinský systém protivzdušnej obrany tým, že predstavujú veľké množstvo cieľov.

"Chcú preťažiť náš protivzdušný systém, aby získali ďalšiu šancu zasiahnuť zariadenie infraštruktúry," konštatoval Podoľak a dodal, že ukrajinská protivzdušná obrana sa tejto výzve prispôsobuje.

Podľa neho sa Rusko potýka s "vyčerpaním rakiet" a ich nedostatok ho núti k zmene taktiky. Mieša staršie strely zo sovietskej éry s "novými strelami, ktoré majú určitú hodnotu". (ČTK)

Rusko sa v ďalšej fáze invázie plánuje uchýliť k letectvu. Ruskému investigatívnemu portálu Važnyje istorii to oznámil nemenovaný zdroj blízky ruskému ministerstvu obrany.

Podľa neho má Rusko naďalej nad Ukrajinou z hľadiska leteckých kapacít nespornú prevahu, ale aj tak sa ruská armáda bude stretávať s vysokými stratami lietadiel.

"Predtým si ho (letectvo) šetrili. Do zóny, kde funguje ukrajinská protivzdušná obrana, sa takmer nelietalo. Teraz sa ale rozhodli zmeniť taktiku," uviedol spomínaný zdroj.

Doplnil, že podľa neho bude Ukrajina ruské lietadlá vo veľkom likvidovať, ale aj napriek tomu bude nová ruská taktika ukrajinským ozbrojeným silám spôsobovať problémy. (ČTK)