Očakávaná veľká ofenzíva sa začala, ale nejde tak, ako by si Rusi želali, tvrdí Kyjev (SME Minúta)

Do útočnej gardy pre oslobodenie Donbasu a Krymu sa už na Ukrajine prihlásilo viac ako 15-tisíc dobrovoľníkov. Sitom prešlo osemtisíc záujemcov. Ministerstvo vnútra plánuje vytvoriť osem brigád.

"Za viac ako týždeň aktívnej kampane sme zaznamenali medzi ľuďmi veľký záujem. Celkovo sme dostali viac ako 27-tisíc žiadostí a otázok. Ak hovoríme konkrétne o prihláškach dobrovoľníkov, ktorí chcú vstúpiť do našich brigád, k dnešnému dňu ich už je viac ako 15-tisíc. Ľudia sa u našich konzultantov vypytujú na podmienky, aké ich čakajú, a potom sa aktívne hlásia," povedala hovorkyňa podľa denníka Ukrajinska pravda.

Do ďalšieho kola prešlo 8-tisíc dobrovoľníkov. O vytváraní útočnej gardy informovalo ministerstvo vnútra na začiatku februára. Dobrovoľníkom sľubuje, že budú oslobodzovať Luhansk, Doneck a Krym od ruských okupantov. "Ukrajina sa chystá na útok siahajúci až na Krym a k Čiernemu moru, aby vyhnala okupantov zo svojho územia," citoval denník z vyjadrenia polície.

Policajný náčelník Ihor Klymenko, ktorý teraz zastáva aj funkciu ministra vnútra, medzi novovytváranými jednotkami takzvanej útočnej gardy spomenul tiež Azov. Ten bol ako pluk prakticky zničený pri obrane Mariupoľa a tamojších oceliarní, ale aj brigády, ktoré nesú názvy ako Burevij, Červona kalyna, Kara-Dah, Rubiž a Spartan. Pohraničníci chystajú brigádu Oceľová hranica a polícia brigádu Ljuť, čo by sa dalo preložiť ako Zúrivá brigáda.

"Žiadna služba v tyle. Len vysoko kvalitný výcvik, ustavičný tréning a nasadenie do operácií v prvej línii," sľúbil Klymenko. Základy brigád tvoria vojaci a policajti s bojovými skúsenosťami. Do plných stavov majú tieto jednotky doplniť výlučne dobrovoľníci. (ČTK)

Ukrajine sa podarilo po poslednom ruskom útoku obnoviť výrobu elektriny, oznámil ukrajinský minister pre energetiku Herman Haluščenko. Ukrajinské elektrárne v súčasnosti vyrábajú dostatok elektrickej energie, aby vyhoveli dopytu.

Na niektorých miestach však pretrvávajú výpadky elektrickej energie z dôvodu poškodenia distribučných sietí. "Máme problémy s dodávaním elektriny všetkým zákazníkov," uviedol Haluščenko.

Podľa šéfa rezortu energetiky bolo späť do siete opäť pripojených všetkých deväť blokov jadrových elektrární, ktoré má Ukrajina pod kontrolou. Najväčšia ukrajinská jadrová elektráreň, ktorá leží v časti Záporožskej oblasti okupovanej ruskou armádou, nedodáva elektrickú energiu do ukrajinskej siete.

Haluščenko však varoval, že pre klesajúce teploty a zvýšený dopyt po elektrickej energii bude zrejme začiatkom budúceho týždňa elektriny opäť nedostatok. (TASR)

Poľsko si od Spojených štátov zapožičalo drony, aby mohlo dohliadať na východné hranice, oznámil minister obrany Mariusz Blaszczak. Vo vzduchu vydržia aj viac ako jeden deň.

"Poľsko dostalo drony triedy MQ-9A Reaper MALE, ktoré si prenajalo od Spojených štátov vzhľadom na ich naliehavú potrebu. Budú slúžiť našim vzdušným silám, ktoré ich budú využívať okrem iného aj na prieskum našich východných hraníc", uviedol Blaszczak.

Bezpilotné lietadlá Reaper majú rozpätie krídel 20 metrov a vo vzduch môžu byť aj viac ako 24 hodín. Počas tejto doby môžu zbierať spravodajské informácie a vykonávať prieskum. Môžu niesť aj náklad vrátane munície, píše PAP.

Mariusz Błaszczak
@mblaszczak

Do Polski🇵🇱 dostarczone zostały drony MQ-9A Reaper klasy MALE (Medium Altitude Long Endurance), wyleasingowane od USA🇺🇸 w ramach pilnej potrzeby operacyjnej. Będą one służyć w 🇵🇱Siłach Powietrznych, prowadząc rozpoznanie m. in. na naszej wschodniej granicy. https://t.co/eWunUzxhmG

12.2.2023 o 12:26 · archivované: 12.2.2023 o 16:58

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rokovania o možnosti poslať na Ukrajinu stíhačky by boli náročné aj bez blížiacich sa predčasných volieb. Opozícia sa netají tým, že pomoc Ukrajine bude aj témou kampane. Prečítajte si súhrn z nedeľného politického diania. (SME)

Rakúsko čelí ostrej kritike za udeľovanie víz sankcionovaným Rusom. Rusko plánuje vyslať na zasadnutie OBSE v dňoch 23. a 24. februára viacerých delegátov vrátane 15 zákonodarcov, na ktorých sa vzťahujú sankcie Európskej únie.

Dovedna 81 delegátov OBSE z 20 krajín vrátane Francúzska, Kanady, Británie, Poľska a Ukrajiny preto vyzvalo rakúsku vládu, aby sankcionovaným Rusom zakázala vstup do krajiny.

„Je dôležité mať na pamäti, že ruskí poslanci sú neoddeliteľnou súčasťou mocenského systému a sú spolupáchateľmi zločinov, ktorých sa Rusko každý deň dopúšťa na Ukrajine. Nemajú miesto v inštitúcii, ktorej úlohou je podporovať úprimný dialóg a odpor voči vojne,“ uvádza sa v liste, ku ktorému sa dostala aj agentúra AP.

Rakúski predstavitelia tento list nekomentovali. Rakúske ministerstvo zahraničných vecí však nedávno trvalo na tom, že je zo zákona povinné udeľovať víza zástupcom zúčastnených krajín, ktorí sa chcú zúčastniť na zasadnutiach OBSE. (SITA)

Koordinácia dodávky zbraní v rámci NATO nemôže nastať, išlo by o zapojenie aliancie do konfliktu, reagoval dočasne poverený premiér Heger na slová lídra Hlasu Pellegriniho v relácii Markíza Na Telo.

Dostali sme oficiálnu požiadavku Ukrajiny na stíhačky a teraz o nej ideme na Slovensku rokovať. Heger počká na rozhodnutie ústavných právnikov a ďalším krokom bude prehodnotenie, čo by mohlo Slovensko dostať za našu techniku.

Slová o hrozbách sa objavili už pri poskytnutí systémov S-300, tieto hrozby neboli naplnené, upozornil Heger.

Líder Hlasu Pellegrini súhlasí s poskytnutím stíhačiek Ukrajine, ak to bude v rámci koordinácie NATO. Heger na tieto slová reagoval, že koordinácia dodávky zbraní v rámci NATO nemôže nastať, išlo by o zapojenie aliancie do konfliktu a ide o autonómne rozhodnutie každej krajiny. (SME)

Sme rodina si počká na ústavnoprávne riešenie možného darovania stíhačiek Ukrajine, oznámil podpredseda hnutia Peter Pčolinský v relácii O päť minút 12 RTVS. Poslanec za SaS Juraj Krúpa podporuje darovanie MiGov.

Technika, ktorá je pre nás nevyužiteľná, by mohla byť podľa Krupu poskytnutá Ukrajine a my by sme mohli získať financie na prezdbrojenie.

Podpredseda strany Smer Richard Takáč upozorňoval na hrozby poskytovania zbraní Ukrajine a riziká prítomnosti amerických vojakov. "Chcem všetkých ubezpečiť, že žiadna mobilizácia nehrozí," zdôraznil Pčolinský. Podpredseda Sme rodina označil slová, ktoré zaznievajú aj na tlačovkách Smeru za klamstvá. Krúpa ich považuje za šírenie poplašných správ. (SME)

Prípadné darovanie stíhačiek Ukrajine, by sme mali podľa ministra práce Krajniaka prejednať so spojencami i na bezpečnostnej rade. "Vždy keď sme doteraz hovorili o takej otázke, bola zvolaná bezpečnostná rada a urobila sa rozhodnutie," uviedol na TA3.

Krajniak sa necíti byť viazaný vyjadreniami dočasne povereného premiéra Hegera a dočasne povereného ministra obrany Naďa.

Poslanec Smeru Ladislav Kamenický upozornil, že v zahraničí sú pri otázke posielania zbraní na Ukrajinu opatrnejší. Podľa jeho slov by sa mal štát vedieť sám brániť a nemal by sa úplne spoliehať na ochranu inými krajinami. (SME)

Nemecká ministerka zahraničia Annalena Baerbocková vyzýva na opatrnosť v debate o zbraniach pre Ukrajinu. Ide podľa nej o ťažké rozhodnutia, pretože nejde o hračky, ale o ťažký vojenský materiál.

Baerbocková v rozhovore pre sobotňajšie vydanie nemeckého denníka Tagesspiegel tvrdí, že Nemecko nerokuje o stíhačkách pre Ukrajinu. Ministerka uviedla, že je dôležité "vždy starostlivo zvažovať". Zároveň je podľa nej potrebné myslieť na to "čo sa stane, keď sa Ukrajina nebude môcť brániť". Baerbocková v rozhovore požiadala o pochopenie: "Existuje príslovie, ktoré hovorí: Keď nerobíš chyby, nežiješ,". Tagesspiegel tak nazval aj celé interview s ministerkou.

Nemecký kancelár Olaf Scholz na summite Únie v Bruseli tento týždeň povedal, že dodanie stíhačiek "nie je predmetom diskusií". Iné národné delegácie ale na otázku agentúry DPA potvrdili, že slovenský premiér Eduard Heger možnú dodávku stíhačiek na Ukrajinu vo veľkom rokovacom kole nadhodil. (ČTK)

Šéf Vagnerovej skupiny Jevgenij Prigožin oznámil, že jeho žoldnieri obsadili dedinu Krasna Hora. Počas bojov sa výrazne prejavila rivalita medzi žoldnierskou skupinou a ruskou armádou, hoci Kremeľ akúkoľvek roztržku popiera.

"Dnes Vagnerove útočné jednotky obsadili dedinu Krasna Hora," uviedol vo vyhlásení Jevgenij Prigožin. AFP nedokázala toto tvrdenie nezávisle potvrdiť.

Krasna Hora leží v blízkosti železničnej trate len niekoľko kilometrov severne od mesta Bachmut, ktoré sa Moskva dlhé mesiace snaží neúspešne dobyť. Počas niekoľkomesačných bojov mesto získalo politický a symbolický význam, hoci o strategickom význame Bachmutu odborníci diskutujú. (TASR)

Rusi majú v posledných dvoch týždňoch zrejme najvyššie straty od začiatku invázie, uvádza britské ministerstvo obrany. Odvoláva sa na čísla ukrajinskej armády, aj keď priznáva, že ich nedokáže overiť. Trend, ktorý údaje ukazujú, je však podľa Londýna dôveryhodný. O množstvo vojakov prichádza aj Ukrajina.

Kyjev uvádza, že Rusi v poslednom týždni každý deň prichádzali v priemere o 824 vojakov. Denný počet mŕtvych a zranených je viac ako štvornásobný oproti hodnotám hláseným v júni a júli. Vyššie ruské straty ukrajinská armáda hlásila iba v prvých dňoch invázie na prelome vlaňajšieho februára a marca.

"Nárast ruských strát je pravdepodobne daný rôznymi faktormi vrátane nedostatku vycvičeného personálu, koordinácie a prostriedkov pozdĺž frontu," uvádza britské ministerstvo obrany. Uvedené problémy podľa neho ukazuje vývoj bojov v Doneckej oblasti o mesto Bachmut a tiež obec Vuhledar, kde Rusi podľa dostupných záberov v posledných dňoch vykonali neúspešný útok.

Londýn dodáva, že tiež Ukrajinci trpia "vysokou mierou oslabovania", čím sú myslené úmrtia a zranenia vojakov. Ruskí okupanti ani brániace sa krajiny svoje straty neoznamujú a presnejšie údaje z nezávislých zdrojov v tomto smere nie sú k dispozícii. (ČTK)

Počas úteku vymenila sedem áut, s dcérou sa pred prekročením hranice hodiny skrývala pred hliadkami. Novinárka Marina Ovsjannikovová vyrozprávala, ako sa jej podarilo utiecť z Ruska, kde jej hrozí až desať rokov za mrežami. (SME)

Briti rokujú v Kyjeve o možnosti výroby zbraní a vojenského vybavenia priamo na Ukrajine, píše server The Telegraph, podľa ktorého by išlo o významné posilnenie vzťahov Británie a Ukrajiny. Londýn patrí medzi jej najdôležitejších podporovateľov.

Cieľom rokovaní je dohoda o vytvorení spoločných podnikov, ktoré by vyrábali britské zbrane na základe licencie. Projekt by musel posvätiť britský premiér Rishi Sunak. Moskva opakovane varovala, že ďalšie dodávky zbraní Ukrajine alebo podpora tamojšej výroby povedie k eskalácii konfliktu.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tento týždeň navštívil Londýn, ktorý sa tak stal jeho až druhou zahraničnou destináciou od začiatku vojny. Británia patrí medzi najvýznamnejších podporovateľov Kyjeva, cvičí ukrajinských vojakov a tento týždeň sľúbila napríklad dodávky tankov. (ČTK)

NATO plánuje predĺžiť mandát generálneho tajomníka Jensa Stoltenberga do apríla budúceho roka, píše nemecký denník Welt am Sonntag s odvolaním sa na vysokopostavených diplomatov. Mandát vyprší Stoltenbergovi 30. septembra, vedenie NATO ho už raz predĺžilo.

Dôvodom plánovaného predĺženia, o ktorom sa má formálne rozhodnúť na jar, sú Stoltenbergove "výnimočné úspechy, najmä v kontexte vojny na Ukrajine". Ďalšieho pol roka bez zmeny vo vedení by zabezpečilo "stabilitu v náročnom čase". Stoltenberg už skôr uviedol, že sa nechce uchádzať o ďalší mandát. Túto pozíciu podľa agentúry DPA potvrdila aj jeho hovorkyňa.

Stoltenberg by tak mohol predsedať výročnému summitu NATO k 75. výročiu aliancie, ktorý sa má konať vo Washingtone v apríli 2024. Skúsený ekonóm a dlhoročný nórsky premiér Stoltenberg by sa podľa médií mohol uchádzať o post prezidenta Svetovej banky.

Medzi možnými záujemcami o funkciu generálneho tajomníka sú španielsky premiér Pedro Sánchez alebo holandský premiér Mark Rutte, ktorých krajiny čakajú voľby v rokoch 2023 a 2024. Sánchez má údajne dobré vzťahy s americkým prezidentom Joom Bidenom, Rutteho zase podporuje francúzsky prezident Emmanuel Macron. Welt menuje ako horúceho kandidáta aj britského ministra obrany Bena Wallacea. (SME)

Očakávaná veľká ofenzíva sa síce začala, ale nejde tak, ako by si Rusi želali, tvrdí tajomník ukrajinskej Rady národnej bezpečnosti a obrany Olexij Danilov. "S veľkou ofenzívou, ako ju nazývajú, majú Rusi veľké problémy," tvrdí.

"My vidíme, čo naplánovali a (vidíme) aj to, že už začali - len o tom nehovoria," vyhlásil Danilov s tým, že ukrajinskí vojaci túto ofenzívu ruskej armády "veľmi rázne odrážajú". "Ofenzíva, ktorú naplánovali, už postupne prebieha. Ale nie je to taká ofenzíva, s akou počítali," uviedol Danilov podľa BBC.

Generálny štáb ukrajinských ozbrojených síl v sobotu večer informoval, že ruské jednotky útočia na východnom fronte v piatich smeroch na lokality Kupiansk, Lyman, Bachmut, Avdijivka a Novopavlivka. Posilňuje pritom svoju skupinu vojsk v oblasti Bachmutu a Lymana.

BBC pripomenula, že vo vojnových podmienkach nie je možné ihneď overovať vyhlásenia bojujúcich strán a spoľahlivé informácie o postupe ruskej ofenzívy sa objavujú len zriedka, a to tak na ruskej, ako aj na ukrajinskej strane. (TASR)

Ruské vojská ostreľovali druhé najväčšie ukrajinské mesto Charkov. Mesto zasiahli podľa gubernátora Oleha Synehubova najmenej tri rakety S-300, ktoré poškodili objekt infraštruktúry.

Úrady podľa Synehubova zaznamenali tri zásahy. Poškodený bol jeden z objektov infraštruktúry. Informácie o prípadných zranených a rozsahu škôd sa spresňujú, dodal. Ruské jednotky pri piatkovom ostreľovaní Charkova zasiahli elektráreň a zranili osem ľudí, pripomenula agentúra Reuters.

Rakety S-300 pôvodne boli určené pre protivzdušnú obranu, ale Rusi ich používajú aj na ostreľovanie pozemných cieľov. Pri tomto použití tieto rakety minimálne spočiatku nevynikali presnosťou. (ČTK)

V Rusku vládne obrovská propaganda, ovplyvňuje najmä starších, vraví Filipp Sedov, ktorý žije na Slovensku päť rokov. "Od začiatku vojny zablokovali vyše tisíc webov, medzi nimi aj nezávislé médiá," vysvetľuje. Mladí vojaci podľa neho tušili, že nejde len o cvičenie. (My Regióny)