Ukrajina Rusko Online: Reznikov varoval, že Rusko by mohlo rozsiahlu ofenzívu spustiť už tento mesiac

Oleksij Reznikov skončil ako ukrajinský minister obrany, vystriedal ho doterajší šéf vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov. Reznikov, ktorého úrad nedávno zasiahol korupčný škandál, povedie ministerstvo pre strategický priemysel.

Podľa agentúry AFP o tom informoval poslanec ukrajinského parlamentu a predseda frakcie vládnej strany Sluha národa Davyd Arachamija.

"Personálnu politiku diktuje vojna," vyhlásil Arachamija, pričom dodal: "Čas a okolnosti si vyžadujú posilnenie a preskupenie". Podľa poslanca sa takéto zmeny budú diať aj v budúcnosti.

Časový harmonogram, kedy dôjde k avizovanej zmene, Arachamija neuviedol.

Podľa zdrojov zo strany Sluha národa má parlament odobriť aj nomináciu Igora Klymenka na post ministra vnútra a Vasyľa Maľuka za šéfa SBU. Obaja sú teraz vedením týchto rezortov poverení len dočasne. (ČTK, TASR)

Ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov varoval, že by Rusko mohlo spustiť tento mesiac rozsiahlu ofenzívu. Tú však podľa neho Ukrajina zvládne odraziť.

"Vo februári očakávame možnú ruskú ofenzívu. Je to len kvôli symbolike, nie je to logické z armádneho hľadiska. Pretože nie všetky ich zdroje sú pripravené," povedal Reznikov.

Ukrajina má však podľa šéfa rezortu obrany k dispozícii všetky prostriedky na odrazenie takejto ofenzívy. "Nie všetky západné zbrane dorazia včas, ale sme pripravení. Máme zdroje a vytvorili sme rezervy, ktoré sme schopní nasadiť a ktoré sú schopné útok odraziť," podčiarkol.

Ruské sily údajne zhabali z knižníc a škôl v okupovanej Luhanskej oblasti knihy, ktoré následne pálili v teplárňach, oznámilo ukrajinské Centrum národného odporu - organizácia, ktorú riadia tamojšie špeciálne jednotky.

V správe, ktorú denník The Guardian však nedokázal nezávisle overiť, sa píše, že v meste Roveňky v Luhanskej oblasti Rusi hromadne pália ukrajinské knihy, najmä literatúru.

Noviny The Kyiv Independent v nedeľu napísali, že Ruskom dosadení činitelia v Luhanskej oblasti nariadili skonfiškovať 365 edícií ukrajinských kníh zo škôl a knižníc v regióne.

Rusko sa od vypuknutia februárovej invázie usiluje prostredníctvom vzdelávacích inštitúcií medzi deťmi v okupovaných regiónoch úmyselne šíriť vlastné propagandistické naratívy. Tisíce detí boli z týchto území navyše pravdepodobne nútene deportovaných do Ruska.

Daria Herasymčuková, poradkyňa ukrajinského prezidenta pre práva a rehabilitáciu detí, v januári uviedla, že Rusko násilím odviedlo takmer 14.000 ukrajinských detí. Len 125 z nich sa podľa jej slov vrátilo na Ukrajinu. (TASR)

Ukrajina v januári podľa údajov jej ministerstva poľnohospodárstva exportovala 5,5 milióna ton obilia. V porovnaní s predchádzajúcim mesiacom išlo o výrazný pokles, a to o 1,3 milióna ton.

Podľa ministerstva dôvodom boli obštrukcie zo strany Ruska pri plavbe lodí vyvážajúcich ukrajinské obilie.

Od 24. februára 2022, čiže od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, boli čiernomorské ukrajinské prístavy viac ako päť mesiacov blokované ruským námorníctvom.

Prvého augusta minulého roka však do platnosti vstúpila dohoda sprostredkovaná Organizáciou Spojených národov, ktorá doteraz umožnila, aby Ukrajina exportovala 39,2 milióna ton poľnohospodárskych produktov. (SITA)

S cieľom doplniť straty na živej sile sa ruská armáda snaží naverbovať aj odsúdené ženy, aby sa zapojili do boja na Ukrajine. Asi 50 žien naverbovali zo ženského nápravnovýchovného tábora v Ruskom okupovanom Snižne v Doneckej oblasti.

Tieto ženy už poslali na výcvik na územie Ruska.

Americký inštitút pre štúdium vojny vo svojom súhrne udalostí týkajúcich sa vojny na Ukrajine cituje výrok poslanca ruskej Štátnej dumy Dmitrija Guseva, ktorý navrhol mobilizovať vedcov, inžinierov a špecialistov v oblasti informačných technológií, ako aj slová poslanca Štátnej dumy Maxima Ivanova, ktorý podporil návrh na mobilizáciu nezamestnaných Rusov.

Vojenskí experti z inštitútu zároveň poznamenávajú, že vojna na Ukrajine viedla k ešte väčšiemu nedostatku lekárov-špecialistov v ruských regiónoch, čo má za následok lokálne občianske protesty.

Ako príklad inštitút uviedol protest v mestečku Volčicha v Altajskom kraji, ktorej obyvatelia žiadajú odvolanie hlavného lekára spádovej nemocnice, kde pre nedostatok lekárov zomrelo malé dieťa.

Podobný protest sa odohral aj v mestečku Gornyj v Zabajkalskom kraji, kde pri čakaní na sanitku zomrelo malé dieťa. (TASR)

Kyjev nepoužije Západom prisľúbené zbrane dlhého dostrelu na útoky na ruské územie, iba na ruské jednotky na Ukrajine, povedal ukrajinský minister obrany Oleksij Reznikov.

USA v piatok potvrdili, že súčasťou ich novej pomoci Ukrajine budú tiež novovyvinuté rakety GLSDB, ktoré majú dolet až 150 kilometrov.

"Našim partnerom stále opakujeme, že sa zaväzujeme nepoužiť zbrane dodané zahraničnými spojencami proti ruskému územiu, ale iba proti ruským jednotkám na dočasne okupovaných ukrajinských územiach," uviedol Reznikov.

Západní spojenci dlho váhali, či Ukrajine zbrane dlhého dostrelu dodajú. Stáli za tým obavy z hlbšieho vtiahnutia do vojny, ak by Ukrajina tieto zbrane použila na útoky na Rusko.

USA napokon pred niekoľkými mesiacmi poskytli Ukrajine raketomety HIMARS s dostrelom 80 kilometrov. Novoprisľúbené rakety GLSDB, ktoré môžu byť odpaľované z týchto systémov, ich dosah takmer zdvojnásobia. (ČTK)

V Odese na juhu Ukrajiny je po technickej havárii v elektrickej rozvodni bez prúdu asi 280-tisíc odberateľov, čo je 40 percent. Teplota sa dnes popoludní pohybuje okolo troch stupňov, v noci má klesnúť pod nulu.

Ostatným nejde prúd bez prerušenia - v meste a v priľahlom Odeskom okrese pôjde vždy na dve hodiny po ôsmich hodinách, uviedla podľa webu RBK-Ukrajina elektrárenská spoločnosť DTEK.

"Uvoľnená kapacita je dostatočná na to, aby sa už dnes zabezpečili dodávky domácnostiam v Odese a Odeskom okrese na každé dve hodiny po ôsmich hodinách bez prúdu," citoval web vyjadrenie elektrárenskej spoločnosti.

V sobotu večer bolo v oblasti bez prúdu približne 500-tisíc odberateľov. Od sobotného večera do dneška sa podarilo obnoviť dodávky prúdu približne 200-tisíc z nich.

Opravy v rozvodni, kde sa v sobotu došlo k havárii, prebiehajú bez prestávky, uviedol premiér Denys Šmyhaľ. Rozvodňu podľa jeho sobotňajšieho oznámenia v minulosti niekoľkokrát poškodili ruské vzdušné útoky.

Do mesta podľa premiéra dorazilo 25 výkonných generátorov pre napájanie kritickej infraštruktúry a ďalších asi 50 je na ceste.

Ruské bombardovanie spôsobilo požiar dvojposchodovej školy v meste Cherson na juhu Ukrajiny. Informovala o tom vojenská správa Chersonskej oblasti. Nijaké obete nehlásili.

Úrady Chersonskej oblasti zároveň uviedli, že v sobotu jeden človek zomrel a ďalší utrpel zranenie, keď ruské sily na región v priebehu dňa zaútočili 60-krát.

Ruskí vojaci útočili raketometmi, delostrelectvom, mínometmi, tankmi, obrnenými bojovými vozidlami pechoty a protitankovými raketami. Mesto Cherson ruské sily zasiahli šesťkrát a poškodili obytné domy.

Ruský prezident Putin sa počas telefonátov s nemeckým kancelárom Scholzom nevyhrážal jemu osobne ani Nemecku. "Putinovi som veľmi jasne povedal, že Rusko nesie výlučnú zodpovednosť za vojnu (na Ukrajine)," povedal Scholz.

"Rusko zaútočilo na susednú krajinu bez dôvodu, aby obsadilo časti Ukrajiny alebo celú krajinu," dodal.

Scholz zdôraznil, že s ukrajinským prezidentom Zelenským existuje dohoda o tom, že západné dodávky zbraní je možné použiť len na ukrajinskom, a nie na ruskom území.

"Zhodli sme sa na tom," povedal. Dodal, že Berlín považuje ruskú ofenzívu za porušenie európskeho mierového poriadku, a preto Kyjevu poskytuje finančnú, humanitárnu a vojenskú pomoc.

Putin vo štvrtok vyhlásil, že nemecké tanky ohrozujú Rusko rovnako ako počas druhej svetovej vojny a varoval, že Moskva je pripravená reagovať na agresiu Západu.

Na podujatí venovanom 80. výročiu víťazstva sovietskej armády nad nacistickými silami v bitke o Stalingrad poukázal na paralelu medzi bojom sovietskej armády počas druhej svetovej vojny a konfliktom na Ukrajine.

Agentúra Reuters v tejto súvislosti pripomína, že bývalý britský premiér Boris Johnson pre BBC tento týždeň povedal, že šéf Kremľa Putin mu osobne hrozil raketovým útokom. Kremeľ to však poprel s tým, že Johnson klame. (TASR)

V severných častiach Bachmutu prebiehajú ťažké boje, uviedol šéf ruskej žoldnierskej skupiny wagnerovcov Prigožin. Ruské sily sa už mesiace snažia získať kontrolu nad Bachmutom ležiacim v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Tieto boje sú najdlhšími a najkrvavejšími od vypuknutia ruskej invázie na Ukrajinu z vlaňajšieho februára. Napriek zvýšeným dodávkam západných zbraní Rusko v posledných dňoch hlási, že v tomto regióne dosahuje pokroky.

"V severných štvrtiach Arťemovska prebiehajú tvrdé boje o každú ulicu, každý dom...," uviedol Prigožin vo vyhlásení, v ktorom Bachmut nazval jeho starým menom. Ako poznamenal, ukrajinská armáda neustupuje.

"Ukrajinské ozbrojené sily bojujú až do konca," povedal.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vyhlásil, že ukrajinské sily budú o Bachmut bojovať "tak dlho, ako to bude možné".

Britské ministerstvo obrany v nedeľnej správe uviedlo, že "za uplynulý týždeň Rusko naďalej pomaly postupovalo v snahe obkľúčiť donbaské mesto Bachmut".

Dve hlavné prístupové cesty do mesta pre ukrajinské jednotky "sú zrejme obe ohrozené priamo paľbou po tom, čo Rusko postúpilo", konštatoval Londýn. Ďalšiu cestu kontrolujú vagnerovci. "Bachmut je čoraz izolovanejší," dodali predstavitelia rezortu obrany. (TASR)

Ukrajinský prezident Zelenskyj odobral ukrajinské občianstvo viacerým bývalým vplyvným politikom, ktorí boli zároveň aj občanmi Ruska. Nie sú známe počty ani mená konkrétnych ľudí. 

"Dnes som podpísal príslušné dokumenty a podnikol ďalší krok na ochranu a očistenie nášho štátu od tých, ktorí stoja na strane agresora (Ruska)," povedal Zelenskyj v pravidelnom večernom videopríhovore k národu.

Podľa správ ukrajinských štátnych médií ide o viacero niekdajších popredných politikov, ktorí zastávali funkcie za vlády bývalého proruského prezidenta Viktora Janukovyča. Počas ukrajinskej revolúcie z roku 2014 bol Janukovyč zosadený a utiekol do Ruska.

Na zozname osôb, ktorým sa najnovšie odoberá ukrajinské občianstvo, sa nachádzajú exminister školstva Dmytro Tabačnyk, bývalý vicepremiér a vedúci Janukovyčovej kancelárie Andrij Kľujev, ako aj niekdajší minister vnútra Vitalij Zacharčenko, uviedla tlačová agentúra RBK-Ukrajina.

Od začiatku ruskej vojenskej agresie z 24. februára 2022 prijal Zelenskyj už viacero podobných rozhodnutí o odobratí ukrajinského občianstva.

V januári tohto roku podpísal výnos, ktorým zbavil občianstva Viktora Medvedčuka, ukrajinského oligarchu s úzkymi väzbami na šéfa Kremľa Putina, ako aj troch bývalých poslancov proruskej strany.

Ukrajinský prezident Zelenskyj údajne chystá odvolanie ministra obrany Reznikova z jeho postu. Podľa vládnych a vojenských zdrojov webu Ukrajinská pravda ho pravdepodobne nahradí šéf ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby Budanov.

Informuje o tom portál Kyiv Independent, ktorého nemenovaný zdroj potvrdil, že na poste ministra obrany vo veľmi blízkej budúcnosti nastane zmena.

Reznikov by vraj mohol byť vymenovaný za ministra spravodlivosti a terajší šéf rezortu spravodlivosti Denys Maľuska by mohol odísť na post veľvyslanca ukrajinskej diplomatickej misie v Európe.

Správa Ukrajinskej pravdy neuviedla, kto bude viesť ukrajinskú vojenskú spravodajskú službu, ak sa Budanov stane ministrom obrany.

Oleksij Reznikov je ukrajinským ministrom obrany od 4. novembra 2021. Zohral dôležitú rolu v kampani za zabezpečenie západnej vojenskej pomoci, ktorá sa ukázala ako rozhodujúca pre ukrajinskú obranu pred Ruskom.

Koncom januára tohto roka ukrajinský rezort obrany postihol korupčný škandál, ktorý viedol k odvolaniu niekoľkých vysokopostavených predstaviteľov. Ukrajinský denník ZN.UA 21. januára uviedol, že ministerstvo obrany nakupovalo veľké množstvo potravín pre armádu za nafúknuté ceny.

Ukrajinský národný protikorupčný úrad v tejto veci začal vyšetrovanie. Námestníka ministra obrany Vjačeslava Šapovalova 24. januára odvolali z jeho postu a súd 2. februára rozhodol o jeho zatknutí na 60 dní. (SITA)

Putin údajne na začiatku vojny na Ukrajine sľúbil vtedajšiemu izraelskému premiérovi Bennettovi, že nedá zabiť Zelenského. V prvých týždňoch ruskej agresie sa Bennett snažil pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi oboma stranami konfliktu.

V rámci tohto úsilia vlani v marci navštívil Moskvu, kde sa ako jeden z mála západných lídrov stretol s Putinom.

Bennett podľa vlastných slov vtedy získal od Putina prísľub, že nenechá zabiť Volodymyra Zelenského.

"Opýtal som sa (Putina) ... 'Máte v pláne zabiť Zelenského?' On odpovedal: 'Zelenského nezabijem'. Potom som mu povedal: 'Rozumiem tomu tak, že mi dávate slovo, že Zelenského nezabijete'. On (Putin) povedal: 'Nemám v úmysle zabiť Zelenského'," uviedol Bennett v rozsiahlom, päť hodín trvajúcom interview, ktoré bolo zverejnené v sobotu večer, informuje AP.

Naftali Bennett vtedy podľa vlastných slov okamžite po stretnutí s Putinom zatelefonoval Zelenskému, aby ho informoval uvedenom prísľube. "Ste si tým istý?" spýtal sa ho ukrajinský prezident a Bennett mu odpovedal "Na 100% vás nezabije!".

Izraelský premiér vtedy neuspel vo svojom úsilí o ukončenie vojny. Podľa vlastných slov však dosiahol to, že Putin stiahol svoju požiadavku odzbrojenia Kyjeva, zatiaľ čo Zelenskyj sľúbil, že Ukrajina nevstúpi do NATO.

Bennettova nesúrodá vládna koalícia sa rozpadla vlani v lete a on sa následne stiahol z politiky. Nový izraelský premiér Benjamin Netanjahu taktiež vyjadril ochotu prevziať úlohu sprostredkovateľa medzi Ruskom a Ukrajinou, ak by ho o to požiadali Moskva, Kyjev aj Washington.

Po začiatku ruskej vojenskej agresie voči Ukrajine zaujal Izrael opatrný postoj, aby zamedzil zvýšeniu napätia vo vzťahoch s Moskvou.

Pre Izrael je totiž prioritná otázka zaistenia jeho vlastnej bezpečnosti, pre ktorú je kľúčová spolupráca s Ruskom v susednej Sýrii, kde sa izraelská armáda snaží zabrániť narastaniu vplyvu Iránu.

Izrael preto odmieta žiadosti Kyjeva o dodávky zbraní a poskytuje mu len humanitárnu pomoc a nevojenské ochranné vybavenie. (TASR)

Za uplynulý deň na Ukrajine podľa Kyjeva o život prišlo ďalších 700 príslušníkov ruských ozbrojených síl. Od začiatku ruskej invázie tak Moskva celkovo stratila už 131 290 vojakov, uviedol generálny štáb ukrajinskej armády.

Ruské sily za uplynulých 24 hodín prišli aj o dva tanky, jedenásť obrnených bojových vozidiel pechoty a šesť delostreleckých systémov.

Od začiatku invázie na Ukrajinu ruská armáda stratila celkovo 3 220 tankov, 6 405 obrnených bojových vozidiel pechoty a 2 226 delostreleckých systémov.

Rusko ostreľovalo centrum Charkova na východe Ukrajiny. Jedna z rakiet zasiahla bytový dom a spôsobila požiar. Druhá zasiahla budovu univerzity, uviedol na sociálnych sieťach starosta mesta Ihor Terechov.

"Centrum Charkova zasiahli dve rakety nepriateľa. Podľa prvých správ ide o rakety S-300," uviedol Terechov.

"Bola zasiahnutá obytná budova v centre mesta. Vypukol v nej požiar. Doposiaľ máme troch zranených: 54-ročnú ženu a dvoch mužov vo veku 51 a 55 rokov," uviedol charkovský gubernátor Oleh Synehubov. Zranená žena bola podľa neho hospitalizovaná po zásahu šrapnelmi.

Gubernátor následne na sieti Telegram informoval ešte o štvrtej zranenej osobe, ktorá bola podľa neho zranená pri útoku na sídlo univerzity. Podľa jeho slov išlo o príslušníka bezpečnostnej služby, ktorý utrpel ťažké zranenia a zdravotníci ho ošetrili priamo na mieste.

Synehubov zverejnil aj sériu fotografií dokumentujúcich následky ruských útokov na Charkov.

Podľa oblastnej prokuratúry v Charkove jedna z nepriateľských striel dopadla neďaleko obytnej budovy, zatiaľ čo druhá zasiahla päťposchodovú budovu univerzity a spôsobila veľké škody.

Margo Gontar 🇺🇦
@MargoGontar

Kharkiv says Good morning 💔This is how it looks this morning, after russian attack💔One of missiles hit university, other one - hit near an apartment building.

Just a usual Sunday in Ukraine now, thanks to russia.

#russiaisateroriststate #banrussianathlethes https://t.co/sld2UWSQYi

Length: (00:00)

5.2.2023 o 10:50 · archivované: 5.2.2023 o 11:09

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusi taktiež dvakrát ostreľovali mesto Družkivka v Doneckej oblasti, oznámil na rovnakej sociálnej sieti šéf oblastnej správy Pavol Kyrylenko. Zranenia pritom podľa neho utrpelo päť ľudí. Ruské strely poničili v Družkivke štyri obytné domy a škôlku.

Ruská armáda okrem toho ďalej podniká pozemné útoky vo viacerých oblastiach vrátane Bachmutu na ukrajinskom Donbase, kde sa podľa britskej vojenskej rozviedky Ukrajinci ocitajú v čoraz väčšej izolácii.

"V priebehu posledných týždňov Rusko ďalej zaznamenávalo malé úspechy pri svojej snahe Bachmut obkľúčiť," píše v pravidelnej analýze britské ministerstvo obrany, ktoré sa odvoláva na britskú vojenskú rozviedku.

Podľa správy tajných služieb majú Rusi vďaka svojmu postupu možnosť priamo ostreľovať dve hlavné cesty, ktoré používajú Ukrajinci ako spojnicu s mestom.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 5 February 2023

Find out more about the UK government's response: https://t.co/GXvI2wG4B6

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/r9hMX3jvHQ

5.2.2023 o 7:48 · archivované: 5.2.2023 o 9:27

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruské útoky v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny zabili štyroch civilistov. Traja ľudia prišli o život v meste Bachmut a jeden človek zahynul v meste Jampil. Zranenia utrpelo jedenásť ľudí, informuje web Kyiv Independent. (SITA)

Zákaz dovozu ruských ropných produktov, ako sú nafta či benzín, do krajín Európskej únie nadobudol účinnosť. Opatrenie má za cieľ ešte viac obmedziť príjmy Ruska z predaja energií, a tým aj jeho schopnosť financovať vojnu proti Ukrajine.

Z najnovších údajov Štatistického úradu EÚ Eurostat, Rusko len vlani v októbri vyviezlo do krajín Únie ropné produkty v hodnote viac než 2,3 miliardy eur, z toho približne 558 miliónov eur predstavoval export do Nemecka.

O embargu sa rozhodlo vlani v júni v rámci šiesteho balíka sankcií EÚ proti Rusku v súvislosti s jeho inváziou na Ukrajinu. Embargo počíta aj s dočasnými výnimkami pre niektoré krajiny EÚ.

Zákaz importu ruských ropných produktov nadväzuje na zákaz dovozu surovej ruskej ropy po mori, ktorý vstúpil do platnosti už 5. decembra minulého roka.

Okrem ropného embarga sa EÚ a krajiny G7, Japonsko, Kanada, Británia a USA sa dohodli na cenových stropoch na ruskú ropu a ropné produkty. (TASR)

"Zelenskyj súhlasí s tým, že zbrane dodané Západom nebudú na Ukrajine použité na útoky na ruské územie," povedal v rozhovore pre týždenník Bild am Sonntag nemecký kancelár Olaf Scholz. "V tomto bode je tu konsenzus," potvrdil.

Západní spojenci Ukrajiny sa zaviazali, že ju vyzbroja presnými raketami a raketovými systémami, ako aj tankami v čase, keď sa Kyjev usiluje zatlačiť späť ruské jednotky na východe krajiny.

Ruský prezident Vladimir Putin porovnal intervenciu krajín ako je Nemecko s bojom svojho národa počas druhej svetovej vojny. "Znovu a znovu sme nútení odrážať agresiu kolektívneho Západu," vyhlásil Putin vo štvrtok pri príležitosti 80. výročia sovietskeho víťazstva v bitke o Stalingrad.

Nemecký kancelár však toto prirovnanie odmietol. "Jeho vyjadrenia sú súčasťou série absurdných historických porovnaní, ktoré používa na ospravedlnenie svojho útoku na Ukrajinu," podotkol. "Avšak, túto vojnu nič neospravedlňuje," dodal.

V telefonátoch s Putinom dal ruskému prezidentovi "veľmi jasne" najavo, že jedine Rusko nesie celú zodpovednosť za vojnu na Ukrajine, cituje DPA. Putin sa pritom počas týchto telefonátov podľa nemeckého kancelára nevyhrážal ani jemu, ani Nemecku.

"Spolu s našimi spojencami dodávame Ukrajine bojové tanky, aby sa mohla brániť. Starostlivo sme zvážili každú dodávku zbraní v úzkej koordinácii s našimi spojencami, počnúc Amerikou," povedal Scholz. Ako ďalej konštatoval, takýmto prístupom, založenom na konsenze, sa dá "vyhnúť eskalácii". (TASR)

"Situácia na frontových líniách na východe Ukrajiny sa vyostruje a Rusko do bojov nasadzuje čoraz viac a viac vojakov," uviedol ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Mimoriadne ťažká situácia je v Bachmute, Vuhledare a Lymane.

Kremeľ sa po mesiacoch neúspechov na bojisku snaží o významné víťazstvo, pričom ruské sily sa usilujú ovládnuť mesto Bachmut a bojujú o kontrolu nad neďalekou hlavnou zásobovacou trasou pre ukrajinské sily.

Dobyť sa pokúšajú aj mesto Vuhledar zhruba 120 kilometrov juhozápadne od Bachmutu, ktoré sa tiež nachádza v Doneckej oblasti.

"Často som musel povedať, že situácia na fronte je ťažká a je stále tvrdšia a ten čas je tu opäť... Útočník vkladá stále viac svojich síl do rozbíjania našej obrany," povedal Zelenskyj v pravidelnom nočnom videoposolstve.

Námestníčka ukrajinského ministra obrany Hanna Maliarová predtým v sobotu na sociálnej sieti Twitter uviedla, že ruské úsilie zlomiť ukrajinskú obranu v Bachmute a Lymane zlyhala.

Lyman, ktorý leží severne od Bachmutu, bol ukrajinskými silami oslobodený v októbri, pripomína Reuters. (TASR)

V Odese sa podarilo obnoviť dodávky elektriny aspoň do objektov kritickej infraštruktúry. "Mesto tak bude mať vodu a teplo," informoval minister energetiky Herman Haluščenko. Časť domácností podľa neho mohla večer opäť aj svietiť. (ČTK)