Britské tanky dorazia na Ukrajinu pred letom, americké možno až koncom roka (SME Minúta)

Spojené štáty nedodajú Ukrajine na obranu pred ruskými silami bojové stíhačky F-16, povedal americký prezident Joe Biden. Kyjev má najväčší záujem o americké stíhačky. Ako alternatívu uviedol francúzske stíhačky Rafale a švédske Jas-39 Gripen.

Šéf Bieleho domu oznámil, že plánuje návštevu Poľska, presný termín zatiaľ neohlásil.

Francúzsko nevylučuje dodanie bojových lietadiel na Ukrajinu. Prezident Emmanuel Macron upozornil, že to môže vystupňovať konflikt. "V zásade nie je nič vylúčené," uviedol.

Spojenci Ukrajiny minulý týždeň prisľúbili dodávku tankov, Kyjev medzitým žiada ďalšie moderné zbrane, pripomína AFP. Francúzky prezident však pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia stanovil viacero "kritérií".

Ukrajina musí najskôr o zbrane požiadať, žiadne zo zbraní nepovedú k vystupňovaniu napätia a nevznikne pravdepodobnosť ich použitia na ruskom území. Majú byť použité len na pomoc pri odolávaní útokom. Macron dodal, že poskytnutie týchto prostriedkov nesmie oslabiť kapacitu francúzskych ozbrojených síl. Ukrajina podľa jeho slov zatiaľ ešte o stíhačky nežiada. (TASR)

Rusko začalo svoju "veľkú odplatu" za odpor Ukrajiny voči invázii, povedal prezident Zelenskyj. Dodal, že útoky na východe sú neúprosné aj napriek veľkým stratám na ruskej strane.

Podľa jeho slov ide o odplatu za úspechy Ukrajiny pri vytlačení ruských síl z Kyjeva, severovýchodu a juhu Ukrajiny počas prebiehajúceho konfliktu.

"Myslím, že Rusko chce svoju veľkú odplatu. Myslím, že (už) začali... Každý deň buď privádzajú (na bojisko) viac svojich vojakov, alebo pozorujeme nárast počtu vagnerovcov," povedal Zelenskyj.

Moskvou dosadený predstaviteľ Doneckej oblasti Denis Pušilin uviedol, že Ruské jednotky v súčasnosti postupujú v blízkosti mesta Vuhledar nachádzajúceho sa zhruba 150 kilometrov južne od Bachmutu, kde niekoľko mesiacov trvajúce boje viedli k ťažkým stratám na oboch stranách.

Podľa Pušilina v okolí Bachmutu stále prebiehajú "ťažké boje", je však "príliš skoro" na to, aby sa dalo hovoriť o obkľúčení tohto mesta.

Ukrajinský prezident v nedeľu povedal, že situácia na fronte je "veľmi ťažká" a Bachmut a Vuhledar, ako aj ďalšie územia v Doneckej oblasti sú "terčom neustálych ruských útokov". (TASR)

Americké tanky dorazia na Ukrajinu najskôr koncom roka, píše The Washington Post. USA prisľúbili dodanie 31 tankov Abrams, ktoré budú špeciálne pripravené pre Ukrajinu a vyrobené podľa zadania.

Chýbať im bude napríklad obvyklé opancierovanie z ochudobneného uránu.

Dodanie tankov Abrams na Ukrajinu minulý týždeň oficiálne schválil americký prezident Joe Biden.

Ich vyslanie do napadnutej krajiny však Washington spočiatku odmietal. Americký minister obrany Lloyd Austin argumentoval, že ich ovládanie je príliš zložité a že Ukrajina má dostatok obrnených vozidiel sovietskeho typu.

Poľsko je naklonené dodaniu stíhačiek F-16 na Ukrajinu, tvrdí vedúci ukrajinskej prezidentskej kancelárie Andrij Jermak. Poľský premiér však Morawiecki zdôraznil, že takéto rozhodnutie musí byť prijaté v plnej koordinácii s NATO. (TASR)

Približne 30 percent ukrajinského územia je pokrytých mínami a výbušninami. Uviedla to ukrajinská poslankyňa Lesia Vasylenková. Konštatovala, že výbušniny sa nachádzajú na pôde a v lesoch, ale aj vo veľkých a malých mestách a v dedinách.

„Nedávno oslobodené oblasti sú oblasťami, v ktorých je najviac rizík pre život ľudí," uviedla poslankyňa. „Nemocnice každý deň prijímajú mužov, ženy a predovšetkým deti so zraneniami spôsobenými výbušninami," dodala. 

Vasylenková sa ďalej vyjadrila, že problém odmínovania Ukrajiny je teraz globálnym problémom a ak sa nezaobstará zariadenie a nevyškolí sa personál, polia nebudú na jar pripravené na to, aby na nich farmári mohli zasiať plodiny. (SITA)

Francúzsko bude spolu s Austráliou dodávať Ukrajine delostrelecké náboje kalibru 155 mm. Oznámili to spoločne ministri obrany oboch krajín, francúzsky Sébastien Lecornu a austrálsky Richard Marles. 

Lecornu povedal, že "niekoľko tisíc 155 milimetrových nábojov" vyrobí francúzsky dodávateľ Nexter, zatiaľ čo Austrália bude dodávať strelný prach. Marles vyčíslil spoločný projekt na niekoľko miliónov dolárov.

Dodal, že prvé dodávky tejto munície sú plánované v prvom štvrťroku tohto roka.

Zmienená munícia sa využíva v rôznych typoch delostreleckých zbraní, aké Ukrajine poslali západné krajiny, vrátane francúzskych samohybných húfnic Caesar, britských húfnic M777 či nemeckých samohybných húfnic Panzerhaubitze 2000. (TASR)

Tanky, ktoré Ukrajine daruje Veľká Británia, sa na frontovú líniu dostanú pred začiatkom leta. Povedal to britský minister obrany Wallace. Británia dodá Ukrajine 14 tankov Challenger 2.

Šéf britského rezortu obrany konštatoval, že bezpečnostné dôvody mu nedovoľujú zverejniť časový plán výcviku ukrajinských vojakov na používanie týchto tankov. Dodal však, že výcvik sa začne tým, ako tanky prevádzkovať individuálne a potom sa uskutoční výcvik boja vo formácii.

Minulý týždeň Británia uviedla, že plánuje dodanie tankov Ukrajine do konca marca. (SITA)

NATO premiestnilo tri pozorovacie lietadlá na letisko v rumunskej Bukurešti. Cieľom je podporiť posilnenú prítomnosť NATO v tomto regióne a monitorovať ruskú vojenskú činnosť. 

Lietadlá E-3A Airborne Warning and Control System (AWACS)  dokážu monitorovať a detegovať lietadlá vzdialené stovky kilometrov, vďaka čomu sú ideálne na pomoc pri strážení vzdušného priestoru spojencov.

V prípade akejkoľvek krízy dokážu lietadlá AWACS poskytnúť ostatným vojenským zložkám "situačnú správu" o pohybe nepriateľských lietadiel a pomáhajú tak účinnejšie brániť územie spojencov.

Lietadlá prileteli do Bukurešti už 17. januára a ich nasadenie potrvá niekoľko týždňov. Patria do 14-člennej aliančnej flotily lietadiel AWACS, ktorá má sídlo v nemeckom meste Geilenkirchen, neďaleko hraníc s Holandskom. (TASR)

Fínsko chce do NATO vstúpiť spoločne so Švédskom a verí, že sa to podarí, povedal fínsky minister zahraničných vecí Pekka Haavisto v reakcii na tureckú vládu, ktorá naznačila možnosť schválenia vstupu Fínska bez Švédska.

Obe škandinávske krajiny potrebujú súhlas všetkých 30 členských štátov NATO vrátane Turecka. Ich žiadosti o vstup neschválilo ani Maďarsko – tamojší premiér Viktor Orbán však prisľúbil, že parlament ich odsúhlasí vo februári.

Erdogan Švédsku vyčíta, že poskytuje útočisko členom Strany kurdských pracujúcich (PKK), ktorú vníma Ankara aj jej západní spojenci ako teroristickú organizáciu.

Turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Čavušoglu uviedol, že Turecko môže odobriť členstvo Fínska v NATO ešte pred schválením žiadosti Švédska, ak s tým budú Aliancia i obe tieto škandinávske krajiny súhlasiť.

Čavušoglu označil žiadosť Fínska za "menej problematickú" než tú švédsku. (TASR)

Ukrajina plánuje tento rok investovať do dronov zhruba pol miliardy eur, oznámil minister obrany Oleksij Reznikov. S ukrajinskými výrobcami už bolo podpísaných 16 dodávateľských zmlúv.

Ukrajina dostala značné množstvo strojov od svojich partnerov, vrátane tureckého raketovo vybaveného Bayratkar TB2 a nórskeho prieskumného bezpilotného lietadla Black Hornet.

Kyjev teraz dúfa, že zvýši domácu produkciu, aby vybudoval to, čo velenie nazvalo „armádou bezpilotných lietadiel“.

Minulý týždeň ukrajinská armáda oznámila, že začne podporovať podniky na výrobu útočných dronov, a ministerstvo obrany obdržalo 75 rôznych návrhov. (The Guardian)

Na Ukrajine pretrváva vážny deficit elektrickej energie. Štátny energetický operátor Ukrenergo uviedol, že elektrická sieť sa stále zotavuje z predchádzajúcej série raketových útokov a výroba elektriny nedokáže plne pokryť spotrebu.

Spoločnosť Ukrenergo dodala, že prebiehajú práce na obnove poškodených zariadení postihnutých nepriateľskými útokmi.

"Po každom nasledujúcom útoku Rusov na energetickú infraštruktúru je však obnova čoraz ťažšia a trvá dlhšie," uvádza sa v správe.

V Slovinsku zatkli dvoch agentov napojených na Rusko. Podozriví špióni boli zadržaní v administratívnej budove v Ľubľane. Prokuratúra už potvrdila, že na základe vyhlásenia tajnej služby začala v prípade prípravné konanie.

Osoby boli zadržané 5. decembra a zostávajú vo väzbe. Slovinská tajná služba podala na okresný súd žiadosť o vyšetrovanie dvoch osôb obviňovaných z trestného činu špionáže. V prípade usvedčenia hrozí podozrivým až osem rokov väzenia.

Podozriví majú občianstvo a pasy tretej krajiny a slovinským úradom neoznámili, že sú ruskými občanmi. Denník Delo napísal, že jeden zo zadržaných je aj občanom Argentíny.

Podľa neoficiálnych informácií obaja pôsobili nielen v Slovinsku, ale aj v zahraničí, a spolupracovali so zahraničnými spravodajskými službami. (TASR)

Ryanair sa vráti na Ukrajinu hneď ako to bude bezpečné, preto táto írska nízkonákladová letecká spoločnosť už najíma ukrajinských pilotov a palubný personál, aby bola pripravená na návrat, oznámil šéf spoločnosti Michael O'Leary.

"Sme veľmi odhodlaní vrátiť sa na Ukrajinu hneď, ako to bude bezpečné," povedal O'Leary, ktorý v predvečer konfliktu zvažoval, že na Ukrajine umiestni až 20 lietadiel.

Ryanair vykázal za uplynulý štvrťrok zisk po zdanení vo výške 211 miliónov eur, zatiaľ čo v rovnakom období predchádzajúceho roka mal stratu 96 miliónov eur pre pandémiu.

Dopravca uviedol, že rezervácie leteniek na veľkonočné sviatky a na leto sú "veľmi silné". "Rezervácie v tomto momente nevykazujú žiadne známky recesie," povedal finančný riaditeľ lNeil Sorahan.

Ryanair zopakoval svoju prognózu zisku po zdanení za celý finančný rok, ktorý sa končí 31. marca 2023 v rozmedzí od 1,325 miliardy eur do 1,425 miliardy eur. (TASR)

Srbsko by ako neutrálna krajina mohlo zohrať úlohu mediátora medzi Ruskom a Ukrajinou, povedal na návšteve Srbska český prezident Miloš Zeman.

"Chápem postoj Srbska aj jeho neutralitu. Práve táto neutrálna pozícia Srbska, ktoré napríklad nie je podporovateľom protiruských sankcií, môže byť výhodou v prípadnej úlohe mediátora," povedal Zeman.

Sprostredkovateľ podľa neho nesmie jednoznačne zastávať pozície jednej ani druhej strany. Okrem Srbska by v riešení konfliktu mohli pomôcť aj Čína a Turecko, myslí si český prezident.

ČT24
@CT24zive

Prezident Miloš Zeman jedná v Bělehradě se svým srbským protějškem Aleksandarem Vučičem. Odpoledne pak v metropoli otevře Český dům. Jde o jednu z posledních zahraničních cest končící hlavy státu >> https://t.co/slqkYLbmdz https://t.co/NIPpoap80j

Length: (00:00)

30.1.2023 o 13:12 · archivované: 30.1.2023 o 15:55

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Nová americká veľvyslankyňa čelila demonštrantom pri príchode na ruský rezort zahraničia v Moskve. Lynne Tracyová prišla odovzdať poverenie. Pred budovou na ňu čakala skupina s transparentmi a nápisom "Vaše tanky zabíjajú civilistov."

Námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Rjabkov povedal Tracyovej, aby nezasahovala do vnútorných záležitostí Ruska, uviedla štátna tlačová agentúra RIA Novosti.

"Veľvyslankyňa Tracyová sa zameriava na udržiavanie dialógu v čase bezprecedentného napätia, ochranu záujmov občanov USA zadržiavaných v Rusku a na podporu väzieb medzi americkým a ruským národom," vyjadrilo sa americké veľvyslanectvo v Rusku.

NEXTA
@nexta_tv

U.S. Ambassador Lynne Tracy will arrive at the #Russian Foreign Ministry today.

A crowd of "protesters" has already been prepared. https://t.co/CmmjTp79So

Length: (00:00)

30.1.2023 o 12:06 · archivované: 30.1.2023 o 15:37

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko presunulo ďalšie jednotky a vybavenie do Kurskej oblasti, ktorá hraničí s Ukrajinou, oznámil tamojší gubernátor Roman Starovojt.

V oblasti sa vytvoril plnohodnotný kontingent personálu, pohraničnej stráže a orgánov činných v trestnom konaní. Je však "potrebné poskytnúť komplexnú podporu pre prijatie, nasadenie a usporiadanie ďalších jednotiek", dodal Starovojt.

Časť ruských jednotiek vstúpila na Ukrajinu z Kurska, hoci oblasti severovýchodnej Ukrajiny, ktoré obsadili, boli odvtedy znovu oslobodené.

Zámer Poľska je vynaložiť tento rok na obranu až štyri percentá svojho HDP. Môže ísť o najambicióznejší plán zo všetkých členských krajín NATO, povedal premiér Mateusz Morawiecki, 

Morawiecki navštívil spoločne s ministrom obrany Mariuszom Blaszczakom 18. mechanizovanú divíziu ozbrojených síl v meste Siedlce na východe Poľska.

Povedal, že vláda si za prioritu vytýčila posilnenie poľských ozbrojených zložiek. Vyjadril tiež želanie, aby bolo na území Poľska nasadených viac vojakov NATO.

Poľsko vykonalo za posledný rok viacero rozsiahlych nákupov zbraní. Od Spojených štátov kúpilo tanky Abrams a raketomety HIMARS. Od Južnej Kórey ďalšie tanky, húfnice a stíhačky. (TASR)

V okupovanom meste Mariupoľ nastal kolaps lekárskeho systému. V meste je len jeden endokrinológ, ktorý pracuje iba dopoludnia. Obmedzenia sú aj pri vyšetrení na oddelení ORL, oznámil námestník primátora Petro Andruščenko.

hromadske
@HromadskeUA

У Маріуполі — колапс медичної системи. На все місто єдиний лікар-ендокринолог, який приймає лише до 13 години. ЛОР-відділення теж одне на місто — в стаціонарі з обмеженою кількістю місць, повідомляє заступник мера Андрющенко https://t.co/gUpKSd8Z5j

Length: (00:00)

30.1.2023 o 13:35 · archivované: 30.1.2023 o 13:53

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ukrajinský prezident spolu s dánskou premiérkou Mette Frederiksenovou navštívil v jednej z nemocníc v Mykolajive zranených vojakov. "Je dôležité, aby naši vojaci mohli podstúpiť nielen fyzickú, ale aj psychologickú rehabilitáciu," vyhlásil.

Zelenskyj v narážke na ruské nálety za pomoci dronov a ostreľovania raketami a strelami s plochou dráhou letu poznamenal, že Mykolajivská oblasť "heroicky odoláva útokom teroristov".

The Kyiv Independent
@KyivIndependent

⚡️Zelensky, Danish PM Frederiksen visit injured Ukrainian soldiers in Mykolaiv.

President Volodymyr Zelensky and Danish Prime Minister Mette Frederiksen visited wounded soldiers in a hospital in Mykolaiv, a regional capital in the south of Ukraine.

Video: Zelensky/Telegram https://t.co/9gnOJVhw0j

Length: (00:00)

30.1.2023 o 13:31 · archivované: 30.1.2023 o 13:43

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

S miestnymi predstaviteľmi rokoval o situácii na juhu krajiny, o následkoch ruských vzdušných útokov, o stave energetickej infraštruktúry a tiež o opravách škôl, obnove ekonomiky a vytváraní nových pracovných miest.

V Mykolajivskej oblasti bol opäť vyhlásený letecký poplach. (Kyiv Independent)

Najväčšia ruská automobilka AvtoVAZ zápasí s nedostatkom materiálov pre lakovňu, a tak u predajcov automobilov Lada si teraz možno tieto vozidlá objednať len v bielej, čiernej a tmavozelenej farbe. Ide o dôsledok západných sankcií. 

(ČTK)

Podpora Ukrajiny našimi bojovými lietadlami F-16 podlieha koordinácii so spojencami, tak ako v prípade strojov MIG-29, vyhlásil poľský premiér Morawiecki, ktorý odmietol konkretizovať počet stíhačiek, ktoré by Poľsko poskytlo Ukrajine. 

Ukrajinské velenie oznámilo, že sa snaží získať moderné stíhačky  F-16 a F-15 od amerického letectva, aj nemecké stroje Tornado a švédske Gripeny, aby nahradilo flotilu lietadiel zo sovietskej éry.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ chce, aby sa Ukrajina stala súčasťou EÚ v priebehu dvoch rokov. "Máme veľmi ambiciózny plán. Tento rok by sa mohla uskutočniť predvstupová fáza rokovaní," povedal Šmyhaľ pre týždenník Politico.

Šmyhaľ povedal, že počas rokovaní tento týždeň očakáva "výrazný skok vpred", najmä čo sa týka dohody o bezvízovom režime pre priemyselný tovar či pozastavenia cla na ukrajinský vývoz o ďalší rok.

Očakáva tiež "aktívny pokrok" týkajúci sa schémy platieb SEPA (Jednotnej oblasti platieb v eurách) či zahrnutia Ukrajiny do zóny európskeho mobilného roamingu.

Šmyhaľ tiež uviedol, že ukrajinská vláda je pripravená prehodnotiť legislatívu týkajúcu sa ústavného súdu, aby splnila požiadavky Európskej komisie, ako aj Benátskej komisie. Zmeny by podľa jeho slov mohli prísť ešte tento týždeň.

Benátska komisia vyslovila obavy v otázke reformy ukrajinského ústavného súdu, ktorá sa týka najmä spôsobu vymenúvania sudcov. Obavy vzbudzujú najmä právomoci a zloženie poradnej skupiny expertov, ktorá vyberá kandidátov na sudcov.

Čo sa týka problémov s korupciou, ktoré sú hlavným faktorom znepokojujúcim EÚ v otázke budúceho členstva Ukrajiny, Šmyhaľ zdôraznil, že administratíva prezidenta Zelenského berie túto záležitosť veľmi vážne. "Voči korupcii máme prístup nulovej tolerancie," povedal.

Poukázal pritom na "bleskovú rýchlosť", s akou došlo počas januára k odvolaniu viacerých štátnych predstaviteľov z funkcií z dôvodu korupcie. Podotkol, že korupcia síce nie je novým problémom, avšak "sme si istí, že ju vykoreníme". (TASR)

Spojené kráľovstvo viedlo svet k podpore Ukrajiny a postavilo sa Rusku, vyhlásil britský premiér Rishi Sunak, ktorý čelí otázkam oslabených obranných schopností Británie.

„Pokiaľ ide o ozbrojené sily a obranu, mali by sme byť všetci skutočne hrdí na to, čo naša krajina urobila na podporu Ukrajiny a ako sa postavila proti ruskej agresii. V tomto sme boli lídrom pre ostatných a budeme v tom pokračovať," povedal Sunak

Sunak sa opiera o rozhodnutie o dodaní tankov Challenger 2 na Ukrajinu.

"Sme prvou veľkou krajinou, ktorá sa tak rozhodla a motivovali sme spojencov ako USA a Nemecko k rovnakému rozhodnutiu. Je to dôležité, pretože tak Ukrajina dostane podporu, ktorú potrebuje, dokáže oslobodzovať svoje územie. Ruská agresia nás ovplyvňuje a postaviť sa jej je dôležité aj pre našu bezpečnosť," dodal britský ministerský predseda.

Z Ukrajiny na Slovensko prešlo v uplynulom týždni 18 728 osôb. O dočasné útočisko požiadalo 594 žiadateľov.Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 19 742 ľudí, informovalo ministerstvo vnútra.

Celkový počet osôb, ktoré vstúpili na územie Slovenska od februárového vypuknutia vojny na Ukrajine, je 1 172 787. Dočasné útočisko udelili 107 602 žiadateľom. Zo Slovenska na Ukrajinu prešlo 958 660 ľudí. (TASR)

Čína obvinila USA z vytvorenia podmienok, ktoré viedli k ruskej invázii na Ukrajinu. Odsúdila aj dodávky amerických zbraní pre ukrajinskú armády.

"USA sú tým, kto spustil ukrajinskú krízu a (sú) najväčším faktorom, ktorý ju podnecuje a naďalej predáva ťažké a útočné zbrane Ukrajine, čo len predlžuje a zintenzívňuje celý konflikt," povedala v hovorkyňa čínskeho rezortu diplomacie Mao Ning.

Hovorkyňa týmito slovami reagovala na otázku týkajúcu sa obvinení zo strany USA, že čínske spoločnosti ponúkajú podporu ruským silám.

Tieto tvrdenia označila za "neodôvodnené podozrenia" a "neopodstatnené vydieranie". Dodala, že Peking sa nebude len prizerať tomu, ako "USA poškodzujú legitímne práva a záujmy čínskych spoločností".

Hovorkyňa rezortu diplomacie Číny varovala USA aj čo sa týka ich rozsiahlej vojenskej podpory pre Taiwan. V tejto súvislosti uviedla, že Washington by nemal prekročiť žiadne "červené línie". (TASR)

Medzinárodný olympijský výbor je propagátor vojny, vraždenia a deštrukcie. S radosťou pozoruje, ako Rusko ničí Ukrajinu a potom mu ponúkne priestor na propagáciu genocídy, vyjadril sa Mychajlo Podoľak, poradca ukrajinského prezidenta.

Podoľak tak reagoval na prechádzajúce vyjadrenie predstaviteľov olympijského hnutia v súvislosti s možným návratom ruských športovcov na medzinárodnú scénu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Návrh dostať Rusov na olympiádu pohneval všetkých. Nepokľakneme, znie z Moskvy Čítajte 

Podoľak kritiku namieril aj na Thomasa Bacha, prezidenta Medzinárodného olympijského výboru. "Ruské peniaze, ktoré si kupujú olympijské pokrytectvo, očividne nepáchnu ukrajinskou krvou. Však, pán Bach?"

Михайло Подоляк
@Podolyak_M

#IOC is a promoter of war, murder & destruction. The IOC watches with pleasure RF destroying 🇺🇦 & then offers 🇷🇺 a platform to promote genocide & encourages their further killings.
Obviously ru-money that buys Olympic hypocrisy doesn’t have a smell of 🇺🇦 blood. Right, Mr. #Bach?

30.1.2023 o 9:16 · archivované: 30.1.2023 o 12:09

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruská spoločnosť Fores vypísala odmeny za zničenie tankov, ktoré dostane Ukrajina od spojencov. Vojaci majú za prvé úspešné útoky na tanky sľúbených päť miliónov rubľov, teda viac ako 42-tisíc eur.

Ak Ukrajina bude používať aj západné bojové lietadlá, firma, ktorá vyrába energetické zariadenia, za zostrelenie každej vypísala odmenu 15 miliónov rubľov (128-tisíc eur). (Sky News)

Ruské jednotky postupujú na Vuhledar v Doneckej oblasti,  uviedol Moskvou dosadený predstaviteľ Denis Pušilin. Očakáva, že vzhľadom na veľký počet priemyselných zariadení a výškových budov bude ukrajinská obrana klásť silný odpor.

Vuhledar sa nachádza zhruba 150 kilometrov južne od Bachmutu, kde niekoľko mesiacov trvajúce boje viedli k ťažkým stratám na oboch stranách. Podľa Pušilina v okolí Bachmutu stále prebiehajú "ťažké boje", je však "príliš skoro" na to, aby sa dalo hovoriť o obkľúčení tohto mesta.

Snahy Ukrajiny o ofenzívu brzdí nedostatok účinných zbraní. Chýbajú jej najmä rakety a delostrelectvo s dlhším dosahom, tanky a protivzdušná obrana, oznámil americký Inštitút pre výskum vojny.

Okrem pomalšieho schvaľovania a dodávania zbraní čiastočne prispeli k obmedzeniam ukrajinskej armády aj jej velenie a politické vedenie, ktorej údajné plány a ohlasovanie protiofenzívy v priebehu zimy sú nad jej možnosti a schopnosti.

Okrem váhavosti Západu s dodávkami zbraní stoja účinnej protiofenzíve v ceste aj poveternostná situácia a terén. 

Očakáva sa, že ruský tlak v priebehu zimy vzrastie v snahe dokončiť okupáciu východných oblastí a to môže Ukrajine skomplikovať plánovanie oslobodzovacích akcií, na ktoré momentálne prostriedky.

Inštitút pre výskum vojny dodáva, že po zapojení sľúbených zbraní do boja môže Ukrajina oslobodiť svoje územia, čo je v záujme USA aj ostatných spojencov.

ISW
@TheStudyofWar

Delays in the provision to #Ukraine of Western long-range fires systems, advanced air defense systems, and tanks have limited Ukraine’s ability seize opportunities for larger counter-offensive operations presented by #Russian military failures.

https://t.co/7WRrRyBAOA https://t.co/jI6o4cue8c

30.1.2023 o 4:36 · archivované: 30.1.2023 o 11:29

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Ruská pohraničná stráž bráni migrujúcim pracovníkom z Kirgizska s ruským pasom opustiť Rusko. Ich mená sú na mobilizačných zoznamoch, informovalo britské ministerstvo obrany.

Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov minulý týždeň povedal, že dekrét o takzvanej čiastočnej mobilizácii zostáva v platnosti, pretože je naďalej potrebný.

Ruská armáda tak hľadá spôsoby, ako získať personál, ktorý je potrebný na uskutočnenie ofenzívy na Ukrajine. Zároveň tak môže decimovať domáci disent, dodáva britský rezort obrany.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 30 January 2023

Find out more about the UK government's response: https://t.co/vyFi04elmi

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/YuoAMeW7LQ

30.1.2023 o 7:37 · archivované: 30.1.2023 o 10:21

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Personálne straty okupantov vzrástli o 490 osôb na 126 650, oznámilo ukrajinské velenie. Ruská armáda prišla aj o tri obrnené bojové vozidlá a delostrelecký systém.

Bývalý britský premiér Johnson prezradil, že sa mu ruský prezident vyhrážal raketovým útokom. Spravil tak údajne počas „mimoriadneho“ telefonátu pred tým, ako zaútočil na Ukrajinu. 

Putin vraj vtedajšiemu britskému premiérovi povedal, že to „bude trvať len minútu“. Ruský vodca tak počas „veľmi dlhého“ telefonátu vo februári 2022 reagoval na Johnsonovo varovanie, že vojna by bola „absolútna katastrofa“.

Podrobnosti o tomto rozhovore odhaľuje dokument Putin Vs the West z dielne BBC, ktorý sa venuje Putinovým interakciám so svetovými lídrami.

Johnson podľa vlastných slov varoval Putina, že invázia na Ukrajinu povedie k sankciám zo strany Západu a zvýšeniu prítomnosti jednotiek NATO na ruských hraniciach. Pokúšal sa tiež odradiť Putina od vojenskej akcie tým, že mu povedal, že Ukrajina „v dohľadnej budúcnosti“ nevstúpi do NATO.

„V jednom momente sa mi vyhrážal, a povedal 'Boris, nechcem ti ublížiť, ale s raketou by to trvalo len minútu' alebo také niečo,“ opísal Johnson, no dodal, že podľa uvoľneného tónu a akejsi atmosféry ľahostajnosti, si myslí, že Putin, ktorý bol počas tohto telefonátu „veľmi familiárny“, sa len hral s jeho pokusmi presvedčiť ho na rokovania.

Johnson ďalej Putinovi povedal, že v dôsledku eskalácie by západné štáty len zvýšili podporu Ukrajine, čo znamená „viac NATO pri ruských hraniciach". Johnson uistil Putina, že v dohľadnej budúcnosti Ukrajina nevstúpi do NATO, čo podľa neho Putin aj tak dobre vedel.

Johnson v BBC dodal, že utrpenie Ukrajincov trvá príliš dlho a jediný spôsob, ako ho ukončiť, je víťazstvo Ukrajiny. Na to je však nutné dať Ukrajine všetky nástroje, ktoré sú potrebné na dosiahnutie cieľa.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov reagoval, že Johnson o vyhrážaní sa raketou klamal. 

Po Johnsonovej návšteve Kyjeva o deväť dní neskôr, 11. februára, šiel minister obrany Ben Wallace do Moskvy na stretnutie s ruským rezortným kolegom Sergejom Šojguom, z ktorého sa vrátil z uistením, že Rusko nenapadne Ukrajinu, no obaja podľa neho vedeli, že je to klamstvo.

Podľa Wallacea to bola akási „demonštrácia zastrašovania alebo sily“, ktorú opísal ako „Budem ti klamať, ty vieš, že ti klamem a ja viem, že vieš, že ti klamem, ale aj tak ti budem klamať.“

Šojgu sa tým podľa neho pravdepodobne pokúsil demonštrovať svoju silu, no práve táto priama lož mu potvrdila jeho presvedčenie, že Rusko zaútočí.

Keď Wallace zo stretnutia odchádzal, náčelník generálneho štábu ruských ozbrojených síl Valerij Gerasimov mu vraj tiež povedal: „už nikdy nás neponížia“. (SITA)

Nedávny ruský útok na prístav v Chersone mal za následok únik ropných produktov do rieky Dnipro. Ruský projektil prerazil trup a priestor na skladovanie paliva jednej zo zahraničných lodí.Posádke lode sa podarilo únik lokalizovať. (SITA)

Ruský pohrebný priemysel zažíva neobvyklý rast. Prispievajú k tomu úmrtia v armáde v dôsledku invázie na Ukrajinu aj stále vysoký počet obetí covidu. Na cintorínoch je čoraz menej miesta.

Investigatívny spravodajský web The Insider hovoril so zamestnancami pohrebných ústavov aj krematórií, ktorí potvrdili vysoký dopyt ako zo strany zákazníkov, tak od tých, ktorí by sa chceli zaškoliť a sami začať tieto služby poskytovať.

"Máme naozaj veľa práce," povedal napríklad Boris Jakušin, majiteľ krematória v treťom najväčšom ruskom meste Novosibirsku.

Ruské ministerstvo obrany pri zatiaľ poslednej aktualizácii obetí vojny na Ukrajine v septembri minulého roka uviedlo, že pri "špeciálnej operácii", ako Rusko svoju inváziu do susedného štátu označuje, zomrelo 6 000 ruských vojakov.

Analýza nezávislých médií opierajúca sa o údaje z otvorených zdrojov tento mesiac stanovila počet obetí na viac ako dvojnásobok.

"Prudký nárast dopytu začal počas pandémie," povedal Dmitrij Jevsikov, pohrebný zriaďovateľ a odborník na vybavenie krematórií na Ruskom okupovanom ukrajinskom polostrove Krym.

Boris Jakušin uviedol, že telá vojakov zabitých na Ukrajine sa do Ruska vracajú pred mesto Rostov na Done na juhu krajiny. Mesto je podľa jeho slov natoľko zahltené, že stavajú nové krematórium, ktoré bude podľa jeho predpovedí ďalšie dva až tri roky zaneprázdnené.

Tiež Jevsikov povedal, že počet krematórií v Rusku exponenciálne narastá, pretože 33 krematórií, ktoré v tejto krajine teraz fungujú, nie je schopných naplniť stúpajúci dopyt.

Jedno z miest posledného odpočinku pre zabitých vojakov bolo zistené v dedine Bakinskaja, ktorá leží 250 kilometrov južne od Rostova na Done. The New York Times tento týždeň informoval, že sa cintorín v dedine Bakinskaja za posledné dva mesiace sedemnásobne zväčšil.

Pochovaní sú tam aj príslušníci ruskej Wagnerovej skupiny; potvrdil to jej zakladateľ Jevgenij Prigožin, podľa ktorého už došiel priestor na pôvodnom cintoríne o 18 kilometrov ďalej na západ. (ČTK)

Šéf NATO Stoltenberg vyzval Južnú Kóreu, aby zintenzívnila podporu Ukrajiny vo vojenskej oblasti. Jednou z možností podľa neho je, aby jej vláda prehodnotila svoju politiku nevyvážania zbraní do štátov, ktoré sú vo vojne.

Stoltenberg poukázal na krajiny ako Nemecko a Nórsko, ktoré sa dlhodobo držali tejto politiky, no revidovali ju po tom, ako ruský prezident Putin vo februári minulého roka rozhodol, že zaútočí na Ukrajinu.

"Ak veríme v slobodu a demokraciu, ak nechceme, aby zvíťazila autokracia a totalita, potom potrebujú zbrane," povedal v prejave v Soule

AFP pripomína, že Južná Kórea je v globálnom meradle čoraz dôležitejším vývozcom zbraní a nedávno podpísala dohody o predaji stoviek tankov európskym krajinám vrátane Poľska, ktoré je členom NATO.

Juhokórejské zákony však zakazujú vývoz zbraní do krajín, ktoré sú zapojené do aktívneho konfliktu, čo sťažuje poskytovanie zbraní priamo Kyjevu. Soul však už Ukrajine poskytol nesmrtiacu a humanitárnu pomoc.

Južná Kórea minulý rok takisto otvorila svoju prvú diplomatickú misiu pri NATO.

Stoltenberg ďalej uviedol, že je ťažké povedať, kedy sa konflikt na Ukrajine skončí. Putin sa podľa neho pripravuje na "ďalšiu vojnu" a aktívne získava zbrane od krajín vrátane Severnej Kórey. Tá posielanie zbraní Rusku popiera.

Soul je prvou zastávkou šéfa NATO na jeho ázijskom turné; v utorok odlieta do Japonska. Cieľom jeho cesty je posilnenie väzieb so spojencami v tomto regióne v čase vojny na Ukrajine a rastúcej konkurencii Číny. (TASR)

Nemeckému kancelárovi Olafovi Scholzovi sa nepáči, ako prebieha diskusia o dodaní stíhačiek na Ukrajinu. Naznačil to počas návštevy Čile. Podľa neho sa táto debata vedie samovoľne.

"V tejto chvíli je potrebná seriózna diskusia a nie súťaž v tom, kto ponúkne viac (...), v ktorej sú možno v popredí vnútropolitické motívy namiesto podpory Ukrajiny," povedal Scholz v nedeľu večer miestneho času na tlačovej konferencii v čilskej metropole Santiago.

V tak dôležitej otázke, ako sú dodávky zbraní, musí ísť o vec a racionálne úvahy, zdôraznil Scholz. Pripomenul, že on sám a americký prezident Joe Biden krátko po začiatku vojny vylúčili bezletové zóny nad Ukrajinou, pretože by to viedlo k priamej konfrontácii medzi Ruskom a NATO. Zamietnuté boli aj "také nezmyselné požiadavky", ako vyslanie pozemných vojsk. "Už sa k tomu povedalo naozaj všetko, aj z mojej strany," uviedol Scholz.

Hoci jej meno nespomenul, reagoval tým zjavne na slová predsedníčky Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) Saskie Eskenovej, ktorá dodanie lietadiel v nedeľu pre televíziu ARD úplne nevylúčila, píše denník Die Welt. Okrem iného povedala, že je dôležité "podporiť Ukrajinu tým, čo potrebuje". Na inom mieste povedala, že "je dôležité, aby sme neustále vyhodnocovali súčasnú situáciu", čo podľa denníka tiež ponecháva otvorené dvere pre možné dodávky stíhačiek.

DPA pripomenula, že vlaňajšia diskusia o bezletovej zóne nad Ukrajinou dospela k záveru, že sa dá presadiť len vtedy, ak NATO poskytne vlastné bojové lietadlá. Scholz a Biden to však odmietli. V súčasnosti sa diskutuje o poskytnutí bojových lietadiel, ktoré by pilotovali Ukrajinci.

Ukrajinskí predstavitelia opakovane požadujú od západných krajín stíhačky, čo nedávno zásadne nevylúčil ani zástupca Bidenovho poradcu, píše Die Welt. (TASR)

Raketa, vypálená ruskou armádou pravdepodobne zo systému S-300, zasiahla štvorpodlažný bytový dom v ukrajinskom meste Charkov. Útok si vyžiadal najmenej jednu obeť a troch zranených a spôsobil rozsiahle škody.

"Traja ľudia boli ľahko zranení. Žiaľ, staršia žena zomrela. Jej manžel bol v čase útoku nablízku a zázrakom neutrpel žiadne vážne zranenia," napísal gubernátor Charkovskej oblasti Synehubov na svojom konte na platforme Telegram.

Na záberoch z miesta útoku je vidieť, že časť obytnej budovy v druhom najľudnatejšom meste Ukrajiny zachvátil požiar.

Synehubov pre televíziu Suspiľne povedal, že záchranné tímy pátrajú po ďalšej nezvestnej staršej žene, ktorá by sa mohla nachádzať pod troskami.

Doplnil, že raketa zasiahla štvrté podlažie starého domu v štvrti Kyjevskij. Druhé a tretie podlažie boli značne poškodené a budova už nie je vhodná na bývanie.

DW News
@dwnews

This woman was left shaking after a Russian missile hit an apartment just above hers, with the blast throwing her into another room.

At least one person was killed in the attack on Kharkiv, Ukraine's second-largest city. https://t.co/2zsNLH84eR

Length: (00:00)

30.1.2023 o 14:58 · archivované: 30.1.2023 o 15:00

Páči sa mi to Retweet Odpovedať