Ukrajina Rusko Online: Rusko bude pokračovať vo vývoji jadrovej triády, NATO a Únia oznámili užšiu spoluprácu

Ukrajinský oligarcha a politik Viktor Medvedčuk bol zbavený ukrajinského občianstva. Príslušný výnos podpísal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Zelenskyj súčasne občianstvo Ukrajiny odňal aj ďalším trom osobám, bývalým poslancom politickej strany Opozičná platforma - Za život, Tarasovi Kozakovi, Andrijovi Derkačovi a Renatovi Kuzminovi.

Medvedčuk bol tvárou proruskej politiky na Ukrajine. Bol tiež považovaný za človeka veľmi blízkeho ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, ktorý je aj krstným otcom jeho dcéry. (TASR)

Online predaj sieťotlačí umelca Banksyho, ktorého výťažok poputuje na humanitárnu pomoc pre Ukrajinu, sa stal terčom útokov z ruských IP adries. Oznámila to medzinárodná charitatívna organizácia Legacy of War Foundation.

Banksy dal do predaja novú limitovanú sériu 50 originálnych sieťotlačí. Je na nich vyobrazená biela myš na kartónovej škatuli s nápisom FRAGILE (krehké), ktorého prvé dve písmená možno len vytušiť, keďže ich myš pri pokĺznutí sa rozdriapala svojimi pazúrikmi.

Zostávajúce dobre čitateľné písmená tak tvoria slovo AGILE (agilné).

Na získanie jedného z podpísaných a jednotlivo očíslovaných výtlačkov v hodnote 5000 libier (5664 eur) bolo potrebné zaregistrovať sa do predaja na webstránke zmienenej charity. Organizácia v utorok informovala, že online predaj už uzavrela, pričom dostala vyše milión žiadostí o kúpu. Zároveň informovala, že bola aj terčom "3500 nepriateľských útokov z ruských IP adries".

"Momentálne vytrieďujeme zaregistrované vstupy, pričom úspešných uchádzačov zakrátko upovedomíme," píše ďalej nadácia Legacy of War Foundation na svojej webstránke. (TASR)

Viac ako 600 ruských agentov a špiónov bolo od začiatku vojny odhalených na Ukrajine. Oznámila to Ukrajinská bezpečnostná služba. Viac ako 340 takýchto páchateľov bolo postavených pred súd.

Kyjev ich viní zo "špionážnych a podvratných aktivít". Niektorí z týchto "nepriateľských agentov" vraj pripravovali fyzickú likvidáciu ministra obrany Olexija Reznikova a šéfa vedenia spravodajských služieb, ako aj istého ukrajinského aktivistu, priblížila služba.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokMuži, ktorí našepkávali Putinovi pred rokom, ho nútia bojovať ďalej (píše Petra Procházková)Čítajte 

Odhalený bol aj bývalý popredný predstaviteľ juhoukrajinského mesta Mykolajiv za to, že "dobrovoľne ponúkol pomoc nepriateľovi" poskytnutím informácií Rusom o vojnových zajatcoch držaných Ukrajinou.

Zatknutý bol tiež ruský občan, ktorý prišiel na Ukrajinu vlani v januári. Podľa služby bol poverený vytvorením "rozsiahlej siete agentov zameranej na zhromažďovanie spravodajských informácií a vykonávanie sabotážnych akcií v západných regiónoch". (TASR)

V Soledare pokračujú ťažké boje. Uviedla to ukrajinská námestníčka ministra obrany Hanna Maljarová. "Nepriateľ nevenuje pozornosť veľkým stratám svojho personálu a pokračuje v útokoch," konštatovala. (NEXTA)

Kanada chce od USA pre Ukrajinu zaobstarať pokročilý systém protivzdušnej obrany. Podľa agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na nemenovaný vládny zdroj, to oznámil kanadský premiér Trudeau americkému prezidentovi Bidenovi.

Obaja politici sa stretli v Mexiku na dvojdňovom stretnutí lídrov severoamerických krajín.

Pri bilaterálnej schôdzke Biden kanadskému premiérovi oznámil svoje želanie navštíviť v marci Kanadu. Obaja politici tiež rokovali o ekonomických témach či o vojenskej spolupráci. "Potvrdili svoj záväzok postaviť sa vo svete za zdieľané hodnoty, a to vrátane podpory ukrajinskému ľudu v jeho obrane proti ruskej brutálnej agresii," uviedol vo vyhlásení Biely dom. (ČTK)

Okupanti v Soledare menia taktiku a snažia sa kopírovať postupy ukrajinských obrancov. Kým doposiaľ Rusi posielali svojich pešiakov vo veľkých počtoch na istú smrť, teraz sa snažia postupovať v malých skupinách. Prinášame prehľad udalostí uplynulého týždňa.

Predstavitelia USA a ich spojencov sa na budúci týždeň stretnú na americkej vojenskej základni Ramstein v Nemecku, kde sa uskutoční ďalšie kolo rokovaní o vojenskej podpore Ukrajiny brániacej sa pred ruskými inváznymi silami.

Uviedla to základňa Ramstein. Stretnutie Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny, ktorá koordinuje globálne dodávky zbraní pre ukrajinskú armádu, bude v piatok 20. januára na základni Ramstein hostiť americký minister obrany Lloyd Austin. Pôjde o tretiu takúto schôdzku.

AFP približuje, že v Kontaktnej skupine pre obranu Ukrajiny je približne 50 krajín.

Šéf NATO Jens Stoltenberg predtým uviedol, že spojenci Kyjeva sa na budúci týždeň stretnú s ukrajinským ministrom obrany Olexijom Reznikovom s cieľom "diskutovať o tom, aké typy zbraní sú konkrétne potrebné a ako ich spojenci dokážu dodať". (TASR)

V Maďarsku chýba v lekárňach čoraz viac dôležitých liekov. Jednou z príčin je hromadné šírenie až troch vírusových ochorení, avšak medzi príčinami je aj vojna na Ukrajine. Konštatoval to server infostart.hu.

Podľa stránky Národného ústavu pre farmaceutiku a potraviny chýbalo v lekárňach 1550 produktov. Podľa expertov v nadchádzajúcom období budú chýbať nielen lieky proti zápalu horných dýchacích ciest, ale môže vzniknúť aj nedostatok antibiotík.

Potvrdil to pre komerčnú televíziu ATV aj predseda Lekárnickej komory Baranskej župy Imre Kőhegyi, podľa ktorého nedostatkom antibiotík trpí aj západná Európa. "Vojna na Ukrajine si vyžaduje množstvo antibiotík. Je tam mnoho chorých a zranených, ktorí potrebujú antibiotiká, pričom výrobcov liekov vlani veľmi zaťažila aj koronavírusová epidémia," dodal Kőhegyi. (TASR)

K Putinovi sa dostane čoraz menej ľudí. Traja muži, ktorí ho pred rokom "spracovávali", aby uveril, že je všemocný a jeho armáda neporaziteľná, k nemu stále môžu. A stále majú obrovský vplyv, píše publicistka Petra Procházková. (SME)

Nemecká ministerka zahraničných vecí Baerbocková potvrdila, že Berlín sľúbil poslať do Kyjeva viac zbraní, uviedlo nemecké ministerstvo zahraničných vecí.

Baerbocková sa stretla so svojím ukrajinským náprotivkom Kulebom, ktorý povedal, že „nepochybuje o tom, že príde ďalšia nemecká vojenská pomoc“ po tom, čo Berlín oznámil, že Kyjevu dodá bojové vozidlá pechoty Marder a ďalšiu batériu protivzdušnej obrany Patriot.

Dmytro Kuleba
@DmytroKuleba

Today, @ABaerbock and I visited wartime Kharkiv where Russia caused enormous suffering. Kharkiv is now a symbol of successful Ukrainian counteroffensives which prove Ukraine will win with sufficient support of partners. I have no doubts further German military aid will come. https://t.co/iCErESAW2J

10.1.2023 o 16:50 · archivované: 10.1.2023 o 18:26

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Lotyšsko Ukrajine opäť poskytne protitankové strely americkej výroby. Dodávku by Lotyšsko mohlo ohlásiť na nadchádzajúcom samite na základni Ramstein v Nemecku, ktorý bude 20. januára.

„Frontová línia na Ukrajine je v skutočnosti našou vlastnou líniou obrany," uviedla šéfka lotyšského rezortu obrany Murnieceová. Zároveň dodala, že Lotyšsko bude pokračovať v dodávkach zbraní Ukrajine a vo výcviku ukrajinských vojakov.

Súvisiaci článok Súvisiaci článokTýždeň na Ukrajine: Šesťsto mŕtvych Ukrajincov je lož, ruský odvetný útok zasiahol prázdnu školu Čítajte 

„Keď sa stretávam s ukrajinskými kolegami, najviac nám ďakujú za strely Stinger, ktoré sme na Ukrajinu poslali pred začiatkom vojny," konštatovala.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko uviedol, že Lotyšsko poslalo zo svojho hlavného mesta Riga do Kyjiva desať autobusov. Autobusy budú obsahovať humanitárnu pomoc pre Ukrajinu, „ktorú vyzbierali obyvatelia Lotyšska," dodal Kličko. (SITA)

Rusko stále nemá opravenú svoju jedinú vojnovú lietadlovú loď. Admirál Kuznecov už mal byť opäť schopný nasadenia, namiesto toho sa nedokáže samostatne plaviť, tvrdí ukrajinská rozviedka. (SME)

Ukrajinskí vojaci majú na budúci týždeň v USA začať s výcvikom obsluhy raketového systému Patriot. Výcvikový program sa bude konať vo Fort Sill v Oklahome.

„Očakáva sa, že výcvik Ukrajincov potrvá „niekoľko mesiacov,“ povedala Laura Cooperová, zástupkyňa námestníka ministra obrany pre Rusko, Ukrajinu a Euráziu.

Tlačový tajomník Pentagonu Pat Ryder deň predtým povedal, že USA zvažujú rôzne možnosti, ako uskutočniť výcvik. Dodal, že by sa mohol konať v USA, v Európe alebo kombinovane na oboch miestach. (SITA, CNN)

Nemecká ministerka zahraničných vecí Baerbocková navštívila Charkov. Je prvou členkou nemeckej vlády, ktorá prišla blízko frontu. Baerbockovú sprevádzal jej ukrajinský rezortný kolega Kuleba a veľvyslanec Ukrajiny v Nemecku Makejev.

Stala sa tak prvou členkou nemeckej vlády, ktorá prišla do oblasti blízko frontovej línie, a tiež najvyššie postavenou západnou političkou na návšteve Charkova od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vlani vo februári. Baerbocková označila svoju tretiu návštevu Ukrajiny od začiatku vojny za vyjadrenie solidarity Nemecka. Prisľúbila Ukrajine ďalšiu pomoc vrátane dodávok zbraní, ale aj humanitárneho materiálu, ako sú generátory, palivo či prikrývky.

Frankfurter Allgemeine
@faznet

#Charkiw sei ein „Sinnbild für den absoluten Irrsinn des russischen Angriffskrieges“, sagte Bundesaußenministerin #Baerbock bei einem Besuch in der Stadt. Sie versprach der #Ukraine im #UkraineKrieg weiterhin Unterstützung – auch #Waffenlieferungen. https://t.co/2apgo2paQq

Überraschende Reise: Außenministerin Baerbock zu Besuch in Charkiw

Charkiw sei ein „Sinnbild für den absoluten Irrsinn des russischen Angriffskrieges“, sagte Bundesaußenministerin Baerbock bei einem Besuch in der Stadt. Sie versprach Kiew weiterhin Unterstützung – auch Waffenlieferungen.

10.1.2023 o 16:49 · archivované: 10.1.2023 o 17:29

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Na Ukrajinu prišla iba niekoľko dní po tom, čo nemecká vláda schválila poskytnutie bojových vozidiel pechoty Marder Ukrajine. Kyjev chce od Berlína aj tanky, ten však zatiaľ odmieta vyhovieť tejto požiadavke.

Zahraniční politici, ktorí navštívia Ukrajinu, prídu väčšinou iba do Kyjeva. Charkov je miliónové mesto nachádzajúce sa iba niekoľko desiatok kilometrov od ruských hraníc. V nedávnom období bolo terčom viacerých ruských raketových útokov. (TASR)

Švédsko očakáva zintenzívnenie ruských útokov na telekomunikácie a energetiku. Riaditeľka Švédskej bezpečnostnej služby varovala okrem sabotáže aj pred informačnou vojnou.

Riaditeľka Švédskej bezpečnostnej služby Von Essenová zdôraznila, že ruské kroky zamerané voči bezpečnosti Švédska je ťažké predvídať, ale že v ďalšom období je možné očakávať ich zintenzívnenie. Podľa nej hrozí riziko špionážnych a sabotážnych činností predovšetkým vo sfére telekomunikácií, dodávok elektriny a prepravy citlivých materiálov.

"Z ruskej strany je záujem rušivo zasiahnuť do týchto oblastí. Ide o sektory, v ktorých by útoky voči Švédsku mohli poškodiť aj zvyšok Európy," varovala šéfka tajnej služby na záver trojdňovej bezpečnostnej konferencie. Na každoročnom podujatí sa okrem iných zúčastnili aj generálny tajomník NATO Stoltenberg a švédsky premiér Kristersson.

Säkerhetspolisen
@SAPOsverige

Det blir allt tydligare att hoten mot Sveriges säkerhet och vår demokrati både förändrats och förstärkts, något som ger en komplex hotbild, säger säkerhetspolischef Charlotte von Essen på #fofrk https://t.co/kjSxyElDXw

10.1.2023 o 12:59 · archivované: 10.1.2023 o 17:15

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Von Essenová varovala, že Rusko bude zrejme pre svoje aktivity častejšie využívať aj rôzne neoficiálne platformy, ako sú ruská diaspóra vo Švédsku či miestne inštitúcie a firmy. Experti tajnej služby podľa nej v poslednej dobe zaznamenali aj intenzívnejšie šírenie konšpiračných teórii a protištátnych textov, ktoré môžu v dlhodobom horizonte podkopať dôveru spoločnosti v štátne orgány, politikov a ich legitimitu.

Šéfka tajnej služby neuviedla, či sa aktivity Ruska zvýšili po tom, ako tradične neutrálne Švédsko – rovnako ako susedné Fínsko – vlani požiadalo o vstup do NATO. Obe severské krajiny tak urobili v reakcii na vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine. (TASR)

V Arménsku sa tento rok nebudú konať vojenské cvičenia vedené Ruskom. Vyhlásil to arménsky premiér Pašinjan s tým, že nateraz nevidí dôvod na ich organizovanie. Týmto krokom sa prehlbujú napäté vzťahy s Moskvou.

Zároveň poukázal na to, že Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti odmietla odsúdiť Azerbajdžan, s ktorým Arménsko vedie už niekoľko rokov spor o územie Náhorného Karabachu. Pašinjan pritom v poslednom čase opakovane kritizuje aj prácu ruských mierotvorcov v tomto juhokaukazskom regióne poznačenom ozbrojenými stretmi medzi Arménskom a Azerbajdžanom.

Na jeseň 2020 vypukla medzi Arménskom a Azerbajdžanom vojna nazývaná aj druhá vojna o Náhorný Karabach, ktorá si za šesť týždňov svojho trvania vyžiadala vyše 6500 životov. Konflikt sa skončil uzavretím prímeria, ktoré sprostredkovala Moskva. Napriek prímeriu však v regióne stále pretrváva napätie.

"Arménsko očakávalo od svojich ruských a iných partnerov konkrétne kroky v oblasti bezpečnosti... Táto záležitosť je z hľadiska budovania ďalších vzťahov dôležitá," uviedol v utorok Pašinjan, pričom odkazoval na konflikt spred vyše dvoch rokov.

Organizácia Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti zdržuje okrem Ruska a Arménska aj Bielorusko, Kazachstan, Kirgizsko a Tadžikistan. (TASR)

Kremeľ kritizoval reakciu Ukrajiny a Západu na Ruskom vyhlásené prímerie. Ruský prezident Putin ho nariadil na 36 hodín v čase pravoslávnych Vianoc. Ukrajina tvrdí, že prímerie bolo len strategickým krokom.

"Stretli sme sa s cynickou reakciou zo strany Kyjeva a viacerých západných lídrov," povedal novinárom hovorca Kremľa Peskov.

Kyjev dočasné prímerie vyhlásené Ruskom odmietol s tým, že žiadne prímerie nenastane dovtedy, kým Putin svojim inváznym silám nenariadi stiahnuť sa z Ukrajiny. Ukrajinský prezident Zelenskyj vtedy povedal, že Moskva toto zastavenie paľby oznámila zo zištných dôvodov, aby zastavila postup Ukrajincov v Donbase a mohla medzitým zmobilizovať ďalších vojakov.

Prímerie, ktoré bolo vyhlásené od minulého piatka 12:00 moskovského času do polnoci zo soboty na nedeľu, kritizoval aj americký prezident Biden. Nemecká ministerka zahraničných vecí Baerbocková uviedla, že ak by Putin skutočne chcel mier, poslal by ruské sily domov. Šéf britskej diplomacie Cleverly na sociálnej sieti Twitter napísal: "Prestávka v ruských útokoch na 36 hodín nijako neprispeje k zlepšeniu vyhliadok na mier."

James Cleverly🇬🇧
@JamesCleverly

A 36 hour pause of Russian attacks will do nothing to advance the prospects for peace.

Russia must permanently withdraw its forces, relinquish its illegal control of Ukrainian territory and end its barbaric attacks against innocent civilians.

5.1.2023 o 22:23 · archivované: 10.1.2023 o 16:50

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Hoci Moskva tvrdila, že prímerie dodržiavala, Kyjev v čase, keď malo platiť, hlásil ostreľovanie desiatok pozícií a lokalít na mnohých miestach na Ukrajine.

Námestník šéfa kancelárie ukrajinského prezidenta Tymošenko v nedeľu uviedol, že za 24 hodín boli v čase prímeria zabití dvaja ľudia a ďalší deviati utrpeli zranenia. (TASR)

Vyvesenie českej a ukrajinskej vlajky pri portréte ruského prezidenta vo vaku na mŕtvoly nebolo trestné, rozhodla česká polícia. Vlajky vlani vyvesilo na svoju budovu ministerstvo vnútra pod vedením Víta Rakušana.

Ministerstvo vnútra vyvesilo na český štátny sviatok 28. októbra na budovu svojho úradu českú vlajku a ukrajinskú vlajku, medzi ktoré umiestnilo na tretej zástave podobizeň Putina vo vaku na mŕtvoly. Prípadom sa následne zaoberala Národná centrála proti organizovanému zločinu.

"Došli sme k záveru, že vo veci nejde o podozrenie z trestného činu. Úkony trestného konania neboli začaté a vec bola uložená ad acta," uviedol hovorca polície Josef Bocán.

Rezort nechal vlajky vyvesiť v rámci pripomienky vzniku Česko-Slovenska. "Vieme, kto je náš priateľ, ktorý krváca aj za našu slobodu. A tiež vieme, kto je náš nepriateľ, a nenecháme ho ukradnúť pojem vlastenectva ani našu vlajku," napísal na Twitteri 28. októbra k predmetnej fotografii minister vnútra Rakušan.

Vít Rakušan
@Vit_Rakusan

Víme, kdo je náš přítel, který krvácí i za naši svobodu. A také víme, kdo je náš nepřítel, a nenecháme ho ukrást pojem vlastenectví ani naši 🇨🇿 https://t.co/lM1om9O4el https://t.co/KSvN9jAZRi

28.10.2022 o 10:42 · archivované: 10.1.2023 o 16:34

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Vyvesenie vlajky najprv vyšetrovala pražská polícia pre možné porušenie zákona o štátnych symboloch, podľa ktorého sa štátna vlajka vyvesuje len na čelnej strane budovy. V tomto prípade však visela na zadnej strane budovy ministerstva.

Rakušan uviedol, že prípadnú pokutu zaplatí. "Mali sme, samozrejme, k dispozícii predbežný právny názor, že sa ničoho protiprávneho nedopúšťame," dodal minister.

Inštalácia mala podľa predmetného rezortu značiť spojenie výročia vzniku samostatného Česko-Slovenska a odkazu na odhodlanosť brániť demokratické hodnoty zvrchovaného štátu. Na vzniku diela sa podieľal minister vnútra a spolok Dekomunizace. Výroba transparentu stála približne 2100 eur. (TASR)

Trvalejší angažmán Američanov v Európe si vyžiadal invázny Putin. Ak by bol obsedel, mohol sledovať ochladzovanie transatlantickej vzájomnosti, no teraz prišla ďalšia zmluva o spolupráci medzi Úniou a NATO, píše Zuzana Kepplová. (SME)

Silný vietor a nízke teploty spôsobujú núdzové výpadky elektriny na Ukrajine. Štátny prevádzkovateľ elektrickej siete Ukrenerho informoval, že v niektorých regiónoch už boli prekročené limity dodávok.

„Spotreba elektriny na Ukrajine sa zvýšila v dôsledku nízkych teplôt, ktoré vo väčšine regiónov zhoršuje silný vietor,“ uviedla spoločnosť Ukrenerho. Podotkla, že silné nárazy vetra spôsobili „škody prevádzkovateľom distribučných sústav“ a aktuálne trvajú opravy. (CNN)

Dočasne poverený minister zahraničných vecí Rastislav Káčer víta deklaráciu o spolupráci Európskej únie a NATO. Vojna na Ukrajine podľa neho umocnila potrebu užšej spolupráce.

V Bruseli deklaráciu podpísali predseda Európskej rady Michel, predsedníčka Európskej komisie von der Leyen a generálny tajomník NATO Stoltenberg.

"Dlhoočakávaný podpis spoločnej deklarácie potvrdzuje kľúčovú zhodu medzi NATO a EÚ na tom, že zdieľajú nielen rovnaké hodnoty, ale aj bezpečnostné prostredie. Obe organizácie nám v reakcii na dianie na Ukrajine minulý rok dokázali, že stoja na správnej strane histórie," uviedol Káčer. Pripomenul, že členstvo v NATO a EÚ je pre Slovensko životne dôležité.

Ide o tretiu spoločnú deklaráciu po predchádzajúcich dvoch podpísaných v rokoch 2016 a 2018. "Kontextu spoločnej deklarácie dominuje vojna, ktorú Ruská federácia vedie na Ukrajine. Táto vojna podkopáva európsku bezpečnosť a stabilitu a porušuje medzinárodné právo a princípy Charty OSN. Lídri oboch organizácií ruskú agresiu jednoznačne odsudzujú a zároveň vyjadrujú plnú solidaritu Ukrajine. Vojna v našom susedstve poukazuje na význam transatlantickej väzby a potrebu čoraz užšej spolupráce medzi EÚ a NATO," doplnil dočasne poverený šéf slovenskej diplomacie. (TASR)

Východné Poľsko je kľúčové pre bezpečnosť krajiny, jeho obrana musí byť silná, vyhlásil tamojší minister obrany Blaszczak. Invázia Ruska v susednej Ukrajine vyvolala v Poľsku poplach a urýchlila zvýšenie výdavkov na obranu.

Výsledkom bude rozšírenie poľských ozbrojených síl a ich vybavenie modernou výzbrojou. "Musíme byť silní, vlastne veľmi silní, vo východnej časti krajiny, pretože toto je hlavná frontová čiara našej bezpečnosti a nezávislosti. Vieme, kto je pre nás hrozbou a kde," povedal Blaszczak.

"Hlavnou hrozbou pre Poľsko je Rusko a jeho imperiálne ambície. Preto musíme mať na východe viac ozbrojených síl a preto sa zriaďuje nová divízia," vysvetlil minister obrany. Blaszczak dodal, že táto nová jednotka i ďalšie v uvedenej oblasti budú vyzbrojené bojovými tankami K2 a samohybnými húfnicami K9, nedávno kúpenými od Južnej Kórey. (TASR)

Združenie najbohatších ekonomík sveta G7 sa pokúsi zaviesť cenové stropy na vybrané ruské ropné produkty. Od 5. februára chce G7 okrem ropy zastropovať aj naftu, petrolej a vykurovací olej.

Dôvodom je zníženie príjmom Moskvy, ktoré jej slúžia na financovanie invázie na Ukrajinu. Koalícia, ktorú tvoria USA, Kanada, Austrália, Japonsko a 27-členná Európska únia, zaviedla od 5. decembra cenový strop na ruskú ropu vo výške 60 dolárov (56,10 eura) za barel (159 litrov) nad rámec embarga únie na námorný dovoz ruskej ropy.

Obmedzenie cien ruských ropných produktov je však zložitejšie ako stanovenie cenového limitu len pre ropu, pretože existuje veľa ropných produktov a ich cena často závisí od toho, kde sa kupujú, a nie od toho, kde sa vyrábajú, povedal zdroj, ktorý nechcel byť menovaný.

Ako príklad uviedol naftu a petrolej, ktoré majú tendenciu predávať sa s prirážkou, zatiaľ čo vykurovací olej sa zvyčajne predáva so zľavou. G7 preto zvažuje dva cenové stropy, jeden na produkty s prirážkou, ktorá je definovaná ako rozdiel medzi trhovou cenou ropy a odhadovanou cenou, a druhý pre produkty so zľavou. (TASR)

Rusko bude pokračovať vo vývoji jadrovej triády, vyhlásil ruský minister obrany Šojgu. Jadrové balistické rakety, ponorky a strategické bombardéry mu podľa jeho slov zaisťujú suverenitu.

"Budeme pokračovať vo vývoji jadrovej triády a udržiavať jej bojovú pripravenosť, keďže jadrový štít bol a stále ostáva hlavným garantom suverenity a územnej celistvosti nášho štátu," uviedol Šojgu.

Zároveň oznámil, že Rusko zvýši bojové schopnosti svojich vzdušných síl v oblastiach, kde sú rozmiestnené moderné systémy vzdušnej obrany, ako aj v súvislosti so zlepšovaním bezpilotných lietadiel.

Počas konferenčného hovoru Šojgu ruským generálom povedal, že pri obnove armády musia prihliadať na bojové skúsenosti z občianskej vojny v Sýrii, kde ruské sily bojujú na strane sýrskeho prezidenta Asada. "Musíme neustále analyzovať a systematizovať skúsenosti našich skupinových akcii na Ukrajine a v Sýrii a na ich základe navrhovať cvičebné programy pre príslušníkov (armády) a plány súvisiace s dodávkami vojenskej techniky," povedal minister obrany.

Šojgu sa takto vyjadril po tom, čo sa jeho kritici opakovanie pýtali, prečo nedokázalo Rusko ovládnuť ukrajinský vzdušný priestor, prečo sa ruskí generáli opakovane dopúšťajú taktických chýb a prečo sú ruskí vojaci posielaní do boja bez náležitého vybavenia.

Ruský prezident Putin nariadil začiatkom januára po stretnutí s matkami mŕtvych ruských vojakov Šojguovi, aby vypracoval správu o zásobovaní ruských vojenských jednotiek. Okrem toho mal predostrieť návrhy na zlepšenie práce ministerstva obrany. (TASR)

Ukrajinskí vojenskí lekári odstránili vojakovi z tela nevybuchnutý projektil z granátometu typu VOG. Pri operácii asistovali aj dvaja armádni experti na odstraňovanie výbušnín. (SME)

Európska únia plánuje rozšíriť sankcie na Bielorusko a Irán, ktoré vojensky podporujú Rusko, oznámila predsedníčka eurokomisie Von der Leyenová. Únia bude tiež naďalej podporovať Ukrajinu aj humanitárnou pomocou.

"Európska únia bude naďalej podporovať odvážny ukrajinský ľud a bojovať proti ruskej imperiálnej vojne, oznámila Von der Leyenová. Podrobnosti budú prerokované.

European Commission 🇪🇺
@EU_Commission

"The EU will keep supporting the Ukrainian people and pressing against Russia's imperial war.

We will extend sanctions to those who militarily support Russia's war, such as Belarus and Iran."

— President @vonderleyen #StandWithUkraine https://t.co/uxWiHjkNfD

Length: (00:00)

10.1.2023 o 12:29 · archivované: 10.1.2023 o 12:49

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Rusko vymenovalo nového náčelníka generálneho štábu pozemných vojsk. Generálplukovník Alexandr Lapin sa ním stal napriek kritike jeho výkonu na Ukrajine.

Lapin bol doteraz veliteľom ruského Centrálneho vojenského okruhu a vlani v októbri ho viacero spolupracovníkov prezidenta Putina kritizovalo za stiahnutie ruských vojsk z východoukrajinského mesta Lyman. Boli to napríklad čečenský vodca Kadyrov či šéf Wagnerovej skupiny Prigožin.

Vymenovanie Lapina nasleduje po sérii zmien v ruskom vojenskom vedení počas jedenásť mesiacov trvajúcej vojny na Ukrajine. Na začiatku konfliktu totiž ruská armáda obsadila rozsiahle oblasti na juhu a východe Ukrajiny, no neskôr utrpela sériu porážok a niekoľkokrát bola nútená sa stiahnuť. (TASR)

Európska únia a NATO oznámili bližšiu spoluprácu. Organizácie tak reagujú nielen na hrozbu zo strany z Ruska, ale tiež z Číny. Oznámila to predsedníčka eurokomisie Ursula Von der Leyenová.

NATO a Únia musia s ohľadom na ohrozenie predstavované Ruskom ďalej posilniť svoju spoluprácu. Spojenci tiež musia ešte silnejšie podporovať Ukrajinu. Po podpise spoločného vyhlásenia oboch organizácií to povedal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg. Predsedníčka eurokomisie vyhlásila, že EÚ bude vyvíjať na Rusko tlak prostredníctvom sankcií tak dlho, ako to bude potrebné.

Lídri oboch blokov podpísali historicky tretiu spoločnú deklaráciu, v ktorej potvrdili podporu Ukrajiny a snahu prinútiť Rusko k ukončeniu vojny. Zároveň sa prihlásili k posilňovaniu spolupráce.

„Sme pripravení posunúť spoluprácu NATO a EÚ na ďalšiu úroveň,“ vyhlásil Stoltenberg po podpise dokumentu, ktorého prijatie sa proti pôvodnému plánu zdržalo o niekoľko mesiacov.

European Commission 🇪🇺
@EU_Commission

"The EU will keep supporting the Ukrainian people and pressing against Russia's imperial war.

We will extend sanctions to those who militarily support Russia's war, such as Belarus and Iran."

— President @vonderleyen #StandWithUkraine https://t.co/uxWiHjkNfD

Length: (00:00)

10.1.2023 o 12:29 · archivované: 10.1.2023 o 12:49

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Vývoz obilia z Ukrajiny klesol o takmer 30 percent, krajina vyviezla od začiatku súčasnej sezóny viac než 23 miliónov ton obilia. Poukázali na to údaje zverejnené ukrajinským ministerstvom poľnohospodárstva.

Ministerstvo uviedlo, že od začiatku sezóny 2022/2023, ktorá sa začala v júli, vyviezla Ukrajina zhruba 23,6 milióna ton obilia. V rovnakom období predchádzajúcej sezóny vyviezla krajina 33,5 milióna ton.

Z uvedeného množstva exportovala Ukrajina 8,6 milióna ton pšenice, 13,3 milióna ton kukurice a približne 1,7 milióna ton jačmeňa.

Objem vývozu v tejto sezóne klesol najmä v dôsledku blokády troch ukrajinských čiernomorských prístavov zo strany Ruska. Tie Moskva blokovala takmer šesť mesiacov, po rokovaniach medzi Moskvou a Kyjevom pod záštitou OSN a Turecka ich však Rusko koncom júla odblokovalo.

V tomto roku by mohla úroda obilia na Ukrajine dosiahnuť okolo 51 miliónov ton. V roku 2021, ktorý nebol poznačený vojnou, zožali na Ukrajine rekordných 86 miliónov ton. (TASR)

Rusko na Ukrajine bojuje proti Severoatlantickej aliancii vedenej USA, tvrdí tajomník ruskej bezpečnostnej rady. Patrušev obviňuje Západ z pokusu o zničenie Ruska.

"Udalosti na Ukrajine nie sú konfliktom medzi Moskvou a Kyjevom, je to vojenská konfrontácia medzi Ruskom a NATO a predovšetkým Spojenými štátmi a Britániou," uviedol Patrušov.

Patrušev je bývalým sovietskym tajným agentom a Putina pozná od 70. rokov minulého storočia. Ako jeden z mála jeho spolupracovníkov dokáže ovplyvniť rozhodnutia šéfa Kremľa. (TASR)

Holandsko udelilo ruskej exilovej televízii Dožď päťročnú vysielaciu licenciu. Televízii predtým odobrali vysielaciu licenciu v Lotyšsku kvôli ohrozeniu národnej bezpečnosti.

Na základe povolenia z 22. decembra môže Dožď "poskytovať komerčné televízne vysielanie ako komerčná mediálna inštitúcia", uvádza holandský úrad pre reguláciu médií. Kedy presne úrad toto vyjadrenie zverejnil, nebolo možné ihneď zistiť.

Televízia podľa lotyšským úradov viackrát porušila podmienky licencie - dostala napríklad pokutu za použitie mapy s Krymským polostrovom ako súčasťou Ruska a za slovné spojenie "naša armáda" v súvislosti s ruskými ozbrojenými silami.

Svoje televízne štúdio v Moskve bola totiž po vojenskej invázii Ruska na Ukrajinu nútená zatvoriť. (TASR)

Rusko nezverejní zoznamy vojakov zabitých počas silvestrovského útoku v Makijivke v Doneckej oblasti, oznámil vojenský komisár v ruskej Samarskej oblasti Vdovin. Dôvodom je, že osobné údaje by podľa jeho slov mohli byť zneužité.

„Nebudú zverejňované žiadne zoznamy. Všetky informácie dostupné vo vojenských komisariátoch budú poskytované rodinným príslušníkom vojakov osobne na požiadanie, v prípade viacerých vojakov tak učinia osobne zamestnanci týchto vojenských úradov,“ povedal Vdovin.

Komisár tvrdí, že zoznamy nie je možné zverejniť, pretože sú to osobné údaje, ktoré by mohli poslúžiť nepriateľským zahraničným spravodajským službám. Moskva sa domnieva, že tieto údaje by mohli byť zneužité smerom k príbuzným padlých vojakov.

Ukrajinská armáda zaútočila 31. decembra na vojenskú základňu Rusov v okupovanej Makijivke, pričom podľa Kyjeva prišlo o život 400 okupantov a ďalších 300 utrpelo zranenia rôzneho stupňa závažnosti. Ruské ministerstvo obrany však oznámilo, že zomrelo 89 vojakov. (SITA, SME)

Vojna sa dotkla aj automechanikov na Ukrajine. Z opráv nabúraných vozidiel prešli k špeciálnym úpravám pre potreby armády. "Vo vojne môže porucha auta znamenať smrť posádky. Ak nenaštartuje, je koniec. Vojaci už nemôžu uniknúť pred nepriateľským tankom," vraví automechanik. (ČTK)

Nemecký kancelár Scholz bránil politiku dodávok zbraní Ukrajine a odmietol kritiku, že bol príliš váhavý po vypuknutí vojny. 

Poslanci z ďalších dvoch politických strán v Scholzovej koalícii kancelára žiadajú, aby Ukrajine poskytol aj výkonnejšiu ťažkú bojovú techniku - samohybné protilietadlové systémy Gepard 2.

Najdôležitejšími dodávateľmi zbraní Ukrajine sú po Spojených štátoch práve Nemecko a Británia.

Scholz zopakoval, že vojna sa nesmie stať vojnou medzi Ruskom a NATO, pričom Berlín bude konať len v súlade a v spolupráci so svojimi partnermi.

"Nemecko nebude konať samo, Nemecko vždy zostane spolu so svojimi priateľmi a spojencami a predovšetkým s naším transatlantickým partnerom, Spojenými štátmi americkými. Čokoľvek iné by v tejto nebezpečnej situácii bolo nezodpovedané," dodal Scholz. (TASR)

Rusko a Wagnerova skupina pravdepodobne kontrolujú väčšinu Soledaru, tvrdí britské ministerstvo obrany. V najnovšej aktualizácii ministerstva sa píše, že za posledné štyri dni dosiahli taktický pokrok.

Dobytie Soledaru ležiaceho desať kilometrov severne od Bachmutu je podľa Britov pravdepodobne naďalej hlavným bezprostredným operačným cieľom Ruska, ktoré sa tak pravdepodobne snaží obkľúčiť Bachmut zo severu, a tým narušiť ukrajinské komunikačné línie.

Niektoré boje sa zamerali na vstupy do už nepoužívaných štôlní soľných baní s celkovou dĺžkou 200 kilometrov pod soledarským okresom. Obe strany sa pravdepodobne obávajú, že by mohli byť využité na prieniky za ich obranné línie, domnieva sa britské ministerstvo.

Napriek silnejúcemu tlaku na Bachmut je však podľa neho nepravdepodobné, že by Rusko čoskoro mesto obkľúčilo, pretože ukrajinské sily držia stabilné obranné línie a ovládajú zásobovacie trasy.

Ministry of Defence 🇬🇧
@DefenceHQ

Latest Defence Intelligence update on the situation in Ukraine - 10 January 2023

Find out more about the UK government's response: https://t.co/aFDNytdSEu

🇺🇦 #StandWithUkraine 🇺🇦 https://t.co/5Bg8NCKRNt

10.1.2023 o 7:14 · archivované: 10.1.2023 o 7:48

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Predaj bezpilotných lietadiel Rusku môže znamenať účasť Iránu na vojnových zločinoch, pripustil to poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jake Sullivan.

"Ich zbrane sa používajú na zabíjanie civilistov na Ukrajine a na uvrhnutie miest do chladu a tmy, čo z nášho pohľadu stavia Irán do pozície, v ktorej môže potenciálne prispieť k páchaniu rozsiahlych vojnových zločinov," povedal Sullivan pred novinármi.

Ako vo svojej správe poznamenala agentúra AP, hoci Sullivanov výrok nesignalizuje zmenu politiky, toto obvinenie je jednou z najostrejších rétorík USA voči Iránu, odkedy začal poskytovať zbrane Rusku na podporu jeho takmer rok trvajúcej vojny na Ukrajine.

Sullivan v tejto súvislosti poukázal na európske a americké sankcie voči Iránu, zavedené po tom, ako USA minulý rok odhalili predaj iránskych zbraní Rusku, ako na príklad toho, ako sa západní spojenci snažia "sťažiť tieto transakcie".

Podľa ukrajinskej armády bolo silami jej protivzdušnej obrany od septembra roku 2022 nad Ukrajinou zničených asi päťsto iránskych samovražedných bezpilotných lietadiel Šáhid. (TASR)

Ruské jednotky pokračovali uplynulé dva dni v útokoch v okolí mesta Soledar, informovali analytici z Inštitútu pre štúdium vojny. Predstavitelia ukrajinskej obrany uviedli, že hoci ruské sily nemajú Soledar úplne pod kontrolou, situácia je tam mimoriadne zložitá.

Žoldnieri Wagnerovcov v určitých oblastiach napredujú

Ruské sily podľa ranného hlásenia ukrajinského generálneho štábu vedú útočné operácie v smeroch Bachmut, Avdijivka a Lyman a snažia sa zlepšiť si taktickú pozíciu v oblasti mesta Kupjansk. 

Podľa ukrajinského generálneho štábu sa Rusko zjavne snaží dostať až na administratívnu hranicu Doneckej oblasti, avšak tieto snahy sú neúspešné. Ukrajinská obrana podľa hlásenia odrazila viaceré útoky v Luhanskej aj Doneckej oblasti.

Generálny štáb tiež uviedol, že Rusko počas uplynulého dňa vykonalo osem raketových a ďalších 31 vzdušných útokov. Tridsaťšesť útokov s pomocou raketometov potom bolo namierených aj na civilnú infraštruktúru v rôznych častiach Ukrajiny. 

Gubernátor Sumskej oblasti na telegrame napísal, že len obce v tomto regióne v pondelok čelili 94 útokom delostrelectva, z raketometov a dronov bez toho, aby si údery vyžiadali obete. Naopak obec Nevske v Luhanskej oblasti, oslobodená vlani v októbri, hlási po mohutnom pondelkovom ostreľovaní ruskými silami dvoch mŕtvych a dvoch zranených.

ISW
@TheStudyofWar

Russian forces continued attacks in and around #Soledar on January 8 & 9. Ukrainian defense officials said that while Russian forces don't fully control Soledar, the situation there is extremely difficult & Wagner personnel are advancing in certain areas. https://t.co/hh1ljCwY5h https://t.co/2FeUGmGUA0 https://t.co/mm2np4OMEw

10.1.2023 o 3:30 · archivované: 10.1.2023 o 6:49

Páči sa mi to Retweet Odpovedať

Exilová opozícia vyzýva Rusov žijúcich v zahraničí, aby 24. februára demonštrovali proti vojne na Ukrajine. V ten deň uplynie rok od začiatku ruskej invázie. Vo výzve zdôrazňujú, že za protesty v Rusku hrozí trestné stíhanie.

Signatári výzvy však pripomínajú, že po vypuknutí vojny, a najmä po vyhlásení tzv. čiastočnej mobilizácie, z Ruska odišlo do zahraničia asi milión ľudí, ktorí by sa mohli zúčastniť na avizovaných zhromaždeniach.

"Hlas tohto milióna je teraz dôležitý pre civilizovaný svet, ktorý sa snaží porozumieť tomu, aké budú vzťahy s Ruskom a Rusmi v budúcnosti," uviedol výbor vo svojom vyhlásení. "Musíme dokázať, že toto je vojna (ruského prezidenta Vladimira) Putina a jeho režimu, ale nie vojna ruského národa," píše sa v texte.

Medzi zakladateľov protivojnového výboru, ktorý protesty oraganizuje, patrí bývalý šéf spoločnosti Jukos Michail Chodorkovskij, politici Dmitrij Gudkov, Garry Kasparov, Vladimir Kara-Murza, ekonómovia Sergej Gurijev a Sergej Alexašenko, historik Jurij Pivovarov, novinár Jevgenij Kiseľov, podnikatelia Boris Zimin a Jevgenij Čičvarkin a spisovateľ Viktor Šenderovič. (TASR)

Rusko začalo trestne stíhať prominentných kritikov Kremľa. Ide o známeho herca Artura Smoľjaninova, kritického voči vojne na Ukrajine, ako aj o podnikateľa a stúpenca ruskej opozície Borisa Zimina.

Vyšetrovací výbor Ruskej federácie vo vyhlásení uviedol, že jeho predseda Alexander Bastrykin nariadil začatie trestného stíhania ruského divadelného a filmového herca Smoľjaninova, ktorý po spustení ruskej vojenskej ofenzívy na Ukrajine opustil krajinu a opakovane sa vyjadroval proti vojne.

Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že Smoľjanin "urobil sériu vyjadrení namierených proti Rusku v rozhovore pre západné médiá". Výbor však nekonkretizoval, ktoré zo Smoľjaninových krokov predstavovali trestný čin a aké obvinenia budú proti nemu vznesené, píše AP.

V radoch stúpencov Kremľa vyvolali pobúrenie jeho vyjadrenia z minulého týždňa. Pre nezávislý web Novaja Gazeta Europe totiž povedal, že ak by mal bojovať vo vojne, bojoval by "na strane Ukrajiny". "Pre mňa je to na strane mojich bratov, na ktorých zaútočili moji ďalší bratia," uviedol.

Prípad proti Smoľjaninovovi prichádza v čase stupňujúcej sa ostrej rétoriky o Rusoch, ktorí kvôli vojne opustili krajinu. Ruskí poslanci dokonca naznačili zhabanie majetku tých, ktorí sa presťahovali do zahraničia, či zvýšenie daní tým, ktorí pokračujú v práci na diaľku pre ruské spoločnosti. Ďalší takýchto ľudí jednoducho označili za "zradcov".

V separátnom prípade zaradilo ruské ministerstvo vnútra prominentného filantropa Borisa Zimina na medzinárodný zoznam najhľadanejších osôb v súvislosti s obvineniami z podvodu. Práve Zimin finančne podporoval niekoľko nezávislých ruských médií i projekty uväzneného opozičného lídra Alexeja Navaľného.

Zimin údajne opustil Rusko už v roku 2015. V septembri minulého roka bol zaradený na ruský zoznam osôb považovaných za "zahraničných agentov". (TASR)

Karikatúra dňa od Hej, ty!: Prímerie

(zdroj: Hej, ty! – Györe)

Ukrajinské jednotky odolávajú novým a ešte ťažším ruským útokom na Soledar, potvrdil prezident Zelenskyj. Ukrajina podľa neho "získala vďaka vytrvalosti obrancov Soledaru dodatočný čas a silu, zatiaľ čo Rusko len stratilo tisíce vojakov kvôli kúsku zničeného územia".

"Aj takúto podobu má šialenstvo," dodal Zelenskyj.

Opäť sa poďakoval ukrajinským vojakom. "Ďakujem všetkým našim vojakom, ktorí bránia náš Bachmut... (a) všetkým bojovníkom v Soledare, ktorí odolávajú novým a ešte ťažším útokom votrelcov," povedal prezident v pravidelnom videopríhovore.

Zelenskyj zároveň podľa agentúry DPA opísal situáciu v meste Soledar ako "naďalej mimoriadne napätú". "Je to veľmi ťažké. Nezostali tam už takmer žiadne neporušené múry," podotkol.

"Aj keď okupanti v súčasnosti sústreďujú svoje najväčšie úsilie na Soledar, výsledkom tohto ťažkého a pretrvávajúceho boja bude oslobodenie celého nášho Donbasu," ubezpečil Zelenskyj. Odpor ukrajinských vojakov v Soledare podľa neho získa čas pre celú tamojšiu armádu.

"Boj o Donbas pokračuje," dodal. (TASR)

Známy ukrajinský novinár z miesta bojov pri Soledare píše, že situácia je pre obrancov kritická. Rusi podľa Jurija Butusova dosiahli postavenie, z ktorého môžu ostreľovať cestu dôležitú pre zásobovanie ukrajinských síl.

"Nejde o úplné obkľúčenie, ale normálne zásobovanie po ceste je nemožné. Je to pre obranu kritické. Existujú však možnosti, ako situáciu zlepšiť. V tejto oblasti máme sústredené značné sily," napísal Butusov. (ČTK)